Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoPr/3/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci žalobcu: R. A., nar. XX.X.XXXX, bytom X. - S., E. XX/XX, zastúpený: JUDr. Zuzana Veselská, advokátka, so sídlom Považská Bystrica, Šoltésovej 227, IČO: 50 498 657, proti žalovanému: Miroslav Rechtorík - RELIMO, so sídlom Žilina, Rakové 106/12, IČO: 40 281 272, zastúpený: JUDr. Marcel Šmehýl, advokát, so sídlom Žilina, D. Dlabača 2/978, IČO: 42 218 969, o náhradu mzdy, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č.k. -77 zo dňa 20.7.2021, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu vo výroku II., ktorým konanie v časti zastavil, odvolaním nenapadnutý, ostáva n e d o t k n u t ý .

V ostatných výrokoch (I., III.) rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalobcovi proti žalovanému súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Ružomberok uložil žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi náhradu mzdy vo výške 2.788,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z jednotlivých špecifikovaných súm za obdobie od 31.12.2017 do 31.7.2018 v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalším výrokom konanie v časti o zaplatenie sumy 581,98 eur s príslušenstvom zastavil. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu proti žalovanému v rozsahu 65,5 %. Svoje rozhodnutie zdôvodnil s poukazom na ustanovenia , a to , , resp. . Konštatoval, že predchádzajúcimi rozhodnutiami, a to rozsudkom Okresného súdu Ružomberok v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline bolo právoplatne určené, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovaného zo dňa 22.11.2017 je neplatné. V tomto konaní si tak uplatnil náhradu mzdy za špecifikované obdobie od 1.11.2017 do 28.12.2017. V priebehu konania bola časť nárokov na náhradu mzdy za obdobie od 1.11.2017 do 22.11.2017 vrátane príslušenstva vzatá späť. Náhradu mzdy stanovil súd s poukazom na výpočet priemerného zárobku pre pracovnoprávne účely, pričom mzdou rozumel mzdu brutto. Zo mzdového listu žalobcu ustálil výšku priemerného hodinového zárobku v rozhodnom období (predchádzajúci kalendárny štvrťrok) a stanovil tak za celé obdobie výšku náhrady. Keďže náhrada mzdy nebola vyplatená v lehote splatnosti podľa jednotlivých kalendárnych mesiacov, priznal súd aj príslušenstvo predstavujúce úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z jednotlivých neuhradených súm. O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. a keďže žalobca mal vo veci čiastočný úspech, priznal mu náhradu trov konania v rozsahu 65,5 %.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom zástupcu proti výrokom I. a III. podal odvolanie žalovaný. Poukazoval na nesprávne právne posúdenie veci. Namietal rozhodnutie súdu o náhrade mzdy brutto, avšak právna úprava nedáva súdu oporu rozhodnúť o náhrade mzdy v hrubom. Vo výroku I. súd zaviazal žalovaného zaplatiť náhradu mzdy iba žalobcovi, pričom i platobným miestom je žalobca a nie účet sociálnej či zdravotnej poisťovne alebo daňového úradu, kde by mal zamestnávateľ odviesť jednotlivé odvody, resp. daň. Práva úprava pritom zaväzuje zamestnávateľa tieto odvody uhradiť. Vyplatenie náhrady mzdy brutto naráža v praxi na otázku vymáhania. Výrok I. rozsudku zaväzuje žalovaného zaplatiť náhrady mzdy iba žalobcovi. Ak by žalovaný ako zamestnávateľ z náhrady mzdy odvodové povinnosti splnil, žalobca by stále ako oprávnená osoba podľa rozsudku mohol sa domáhať jej zaplatenia v exekúcii. Na základe prepočtu po zrazení odvodov a dane patrí žalobcovi náhrada mzdy vo výške 1.955,66 eur a k tomu prislúchajúci úrok z omeškania, a preto žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že zaviaže žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 1.955,66 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z istiny a vo zvyšku, aby žalobu zamietol. Uvedená zmena by sa následne mala prejaviť aj vo výroku o trovách konania, kde by sa menil pomer úspechu jednotlivých strán v konaní.

3. K podanému odvolaniu sa žalobca nevyjadril.

4. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa preskúmal vec v intenciách ust. a a rozsudok súdu prvej inštancie podľa v napadnutých výrokoch ako vecne správny potvrdil. Výrok, ktorým súd čiastočne zastavil konanie, odvolaním nenapadnutý, ostal nedotknutý. 5. Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku v jeho jednotlivých výrokoch odvolací súd vychádzal z rozsahu odvolania, zo spisového materiálu, ako aj zo skutkového stavu tak, ako ho zistil súd prvej inštancie. V konaní sa riešila otázka priznania náhrady mzdy vzhľadom na neplatné skončenie pracovného pomeru medzi žalobcom a žalovaným. V odvolaní skutkový stav zistený súdom prvej inštancie ohľadom skončenia pracovného, ako aj rozsahu náhrady mzdy spochybňovaný nebol. Odvolací súd mal preskúmať, či boli správne aplikované jednotlivé ustanovenia ohľadom spôsobu výpočtu a zaplatenia náhrady mzdy, keď odvolateľ namietal nesprávnosť rozhodnutia v tom, že náhrada mzdy bola vyčíslená brutto. Poukazoval na to, že z takto vyčísleného nároku predstavujúceho náhradu mzdy má povinnosť ako zamestnávateľ odviesť jednotlivé odvody do zdravotnej poisťovne, sociálnej poisťovne, resp. má povinnosť voči daňovému úradu. Poukazoval na možnú komplikáciu pri prípadnom splnení si zákonných povinností z jeho strany, keď by žalobcovi bola vyplatená len čistá náhrada mzdy po vykonaní jednotlivých zrážok vo vzťahu k verejným inštitúciám. Z výroku rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že by mal mzdu po vyčíslenej sume uhradiť žalobcovi, ktorý by si v prípadnej exekúcii mohol uplatňovať celú sumu. Odvolací súd sa vzhľadom na jednotlivé znenia zákonných ustanovení a , resp. Zákona o zdravotnom poistení, prípadne Zákona o sociálnej poisťovni stotožnil so závermi súdu prvej inštancie a stanovenie rozsahu náhrady mzdy brutto v zmysle považuje za správne. So závermi súdu sa tak odvolací súd s poukazom na ust. stotožnil a na tieto poukazuje. V podstate vo svojom odvolaní si žalovaný dal aj odpoveď na to, že je jeho zákonnou povinnosťou zo mzdy, prípadne z náhrady mzdy vykonať jednotlivé odvody či už do poisťovní alebo vo vzťahu k daňovému úradu. V zmysle jednotlivých ustanovení sa náhrada mzdy odvíja od priemerného zárobku zamestnanca. Tento je definovaný pre pracovnoprávne účely v . Zisťuje sa zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období a ide teda o mzdu brutto. Súd prvej inštancie tak správne rozhodol o výške náhrady mzdy brutto. Tak, ako na to poukázal sám odvolateľ, má zákonnú povinnosť vykonať jednotlivé zrážky na úhradu poistného, resp. zraziť preddavok na daň. Túto povinnosť mu ukladajú jednotlivé zákony, pričom tieto jednotlivé zákonné ustanovenia rešpektuje aj exekučný súd. Z uvedeného vyplýva, že nie je dôvod, aby súd prvej inštancie pri výške náhrady mzdy sám vypočítaval výšku jednotlivých odvodov, nakoľko nie je subjektom, ktorý je na tieto úkony oprávnený. V zmysle zákona táto povinnosť prináleží zamestnávateľovi. (Ani pri výplate mzdy sa zamestnávateľ neobáva, že by zamestnanec požadoval exekučne vyplatiť mzdu „v hrubom“, resp. žiadal doplatiť rozdiel po vyplatení mzdy v „čistom“.) Pokiaľ teda v odvolaní žiadal žalovaný, aby súd sám vykonal jednotlivé zrážky, resp. tieto vyčíslil a zaviazal ho na plnenie vo vzťahu k žalobcovi len na mzdu „čistú“, takýto nárok nevyplýva z jednotlivých ustanovení , a preto ani odvolací súd tomuto vyhovieť nemohol.

6. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočností mal odvolací súd za to, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia riadnym spôsobom uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal stanoviská procesných strán, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Tieto zároveň primeraným a dostatočným spôsobom v súlade s zdôvodnil. Pretože vo svojom odvolaní žalovaný neuviedol také skutočností, ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový alebo právny stav odvolacím súdom, z týchto dôvodov potom odvolací súd napadnuté výroky rozsudku súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil (vzhľadom na správnosť výroku o náhrade mzdy bol správny aj nadväzujúci výrok o trovách konania).

7. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd s poukazom na ust. v spojení s a žalobcovi, ktorý bol úspešný v odvolacom konaní, priznal nárok na náhradu trov voči žalovanému v celom rozsahu. O výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

8. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).