Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cob/166/2019

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členiek senátu JUDr. Moniky Školníkovej a JUDr. Marty Šašinkovej, v právnej veci žalobcu: MPL STAVING spol. s r.o., Zadunajská cesta 10,851 01 Bratislava, IČO: 31 407 455, právne zast.: JUDr. Ľuboslav Kašuba, advokát, Na vŕšku 1, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: Implenia Baugesellschaft m.b.H, Grunberstrasse 15/3, 1120 Viedeň, Rakúsko, zapísaný v obchodnom registri Obchodného súdu Viedeň pod číslom FN 119098 w, právne zast.: RUŽIČKA AND PARTNERS s. r. o., Vysoká 2/B, 811 01 Bratislava, IČO: 36 863 360, o zaplatenie 57.687,89 eur s príslušenstvom, o vzájomnej žalobe , o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. -478 zo dňa 31.1.2019, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. -478 zo dňa 31.1.2019 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, tak že zaviazal žalovaného na zaplatenie 32.229,22 eur, spolu s príslušenstvom spočívajúcom v:

- úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 28.063,24 eur odo dňa 24.6.2012 do 14.4.2014,

- úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 2.604,58 eur odo dňa 15.4.2014 do zaplatenia,

- úroku z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 29.624,65 eur odo dňa 13.1.2013 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Druhým výrokom vo zvyšku žalobu žalobcu doručenú súdu dňa 4.11.2013 zamietol, tretím výrokom vzájomnú žalobu žalovaného uplatnenú v podaní doručenom súdu dňa 1.12.2016 zamietol. Štvrtým výrokom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi 12% trov konania o žalobe žalobcu a piatym výrokom uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi 100% trov konania o vzájomnej žalobe žalovaného.

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 4.11.2013 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 57.867,89 eur s príslušenstvom. Svoj návrh žalobca odôvodnil tým, že na základe predloženej cenovej ponuky a následného potvrdenia výberu dodávateľa na kompletnú dodávku a montáž sadrokartónovej stropnej prepážky a dodávku a montáž plechového podhľadu na akcii „BBC 1 Plus MEZZO“ zo dňa 14.3.2012 vykonal pre žalovaného práce. V potvrdení výberu dodávateľa boli dohodnuté jednotlivé jednotkové ceny ako aj ďalšie podmienky vykonávania prác. Na stavenisku, ktoré žalobca prevzal dňa 13.3.2012, boli vady, ktoré spôsobovali, že žalobca nemohol včas začať s vykonávaním prác a tieto boli poznačené v zápise o odovzdaní a prevzatí staveniska zo dňa 13.3.2012. Zodpovedný pracovník žalovaného zápis odmietol podpísať s tým, že tento dá podpísať vo firme a následne ho zašle žalobcovi. Zápis bol zaslaný, avšak neobsahoval podpis žalovaného. Za priebežne vykonané práce vystavil žalobca faktúru č. 2012102 na sumu 28.063,24 eur so splatnosťou 23.6.2012, prevzatú žalovaným dňa 10.5.2012. Faktúra nebola uhradená a žalobca ďalej vykonával práce. Dňa 13.11.2012 sa v sídle žalovaného uskutočnilo stretnutie, na ktorom žalovaný uznal fakturované sumy vo výške 23.386,03 eur a 24.687,21

eur (fakturovaná suma bez DPH), avšak žalovaný si odpočítal sumu 34.479,08 eur a chcel vyplatiť žalobcovi len sumu 13.576,16 eur, ktorú však nevyplatil. Žalobca neakceptoval jednostranné odpočty a zrážky žalovaného uvedené v zápise z rokovania z 13.11.2012, ktoré pozostávali: a) zo sumy 24.873,24 eur - náklady žalovaného vyplatené spoločnosti Prosard s.r.o. a Lindner s.r.o. - uvedené práce však žalobca nevykonával a teda ani nefakturoval žalovanému, b) penalizácia 15% zo sumy 24.873,24 eur - na uvedenej penalizácii sa strany sporu nedohodli, c) 10% zo sumy 64.517,15 eur (celková suma, ktorá mala byť žalobcovi vyplatená). Na uvedenej zrážke strany sporu neboli dohodnuté a žalobca ani nevykonával montáž plechového podhľadu, nakoľko žalovaný mu nedodal projekt na základe ktorého by mohol žalobca dať objednávku na výrobu plechových podhľadov. Žalobca neakceptoval jednostranné zrážky zo strany žalovaného a následne vystavil faktúru č. 2012318 na sumu 29.624,64 eur so splatnosťou 12.1.2013, ktorú žalovaný prevzal 29.11.2012. Žalovaný fakturovanú sumu 57.867,89 eur neuhradil.

3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že prejavom dohodnutých zmluvných práv a povinností je zápisnica zo vzájomného rokovania zo dňa 10.1.2012, ktorá predstavuje Zmluvu o dielo, prílohou ktorej boli aj všeobecné podmienky pre subdodávateľov žalovaného ako obchodné podmienky Zmluvy o dielo v zmysle . K samostatnému udeleniu zákazky žalobcovi (a tým aj k splneniu odkladacej podmienky uzatvorenia Zmluvy o dielo) prišlo dňa 14.3.2012. Žalovaný konštatoval, že žalobca realizoval dohodnuté práce s výrazným časovým sklzom a v nedostačujúcej kvalite, na čo bol upozornený, pričom tvrdenie žalobcu o vadách staveniska je nepravdivé. Keďže žalobca nerealizoval dielo riadne a včas, žalovaný zabezpečil dokončenie nedorobených častí ako i odstránenie vád po žalobcovi treťou osobou, na čo bol oprávnený podľa čl. 6.7 podmienok. Stavebné firmy vyčíslili svoje náklady na sumu 48.399,83 eur. S ohľadom na krátkosť času si spoločnosť Prosard s.r.o. vyúčtovala o cca 30% vyššiu jednotkovú cenu vykonaných prác. Suma 3.658,09 eur predstavuje paušalizovanú náhradu nákladov žalovaného spojenú s realizáciou náhradného riešenia. V Zmluve o dielo bola dohodnutá zmluvná pokuta za každý deň prekročenia priebežných termínov a termínov dokončenia vo výške 0,1% dovtedy poskytnutého plnenia, pričom výška zmluvnej pokuty v maximálnej výške bola 10% účtovanej čiastky. Nakoľko žalobca nikdy nezačal realizovať práce na 10. a 11. NP a prekročil aj priebežné termíny, bol v omeškania diela viac ako 100 dní, preto bol žalovaný oprávnený účtovať maximálne zmluvnú pokutu 6.451,72 eur. Celková pohľadávka žalovaného voči žalobcovi predstavuje sumu 73.585,64 eur. Žalovaný nikdy neodsúhlasil súpis vykonaných prác fakturovaných na základe faktúry č. 2 a to z dôvodu, že tieto neboli vykonané riadne, resp. neboli vykonané vôbec.

4. Žalobca sa následne vyjadril tak, že Zmluva o dielo nebola podpísaná a mala nasledovať po rokovaní zo dňa 10.1.2012. Podpisom zápisnice zo dňa 10.1.2012 nedošlo k dohode o základných ustanoveniach Zmluvy o dielo, ale žalobca len „vzal na vedomie“ isté skutočnosti. K uzavretiu Zmluvy o dielo nedošlo práve z dôvodu, že niektoré ustanovenia navrhovanej Zmluvy o dielo boli pre žalobcu neprijateľné. K objednávke zákazky na práce prišlo listom žalovaného zo dňa 14.3.2012 a to na základe schválenej cenovej ponuky č. 033/2012. Objednávka na práce bola stanovená na jednotkové ceny a nie na celý rozsah prác z dôvodu, že tieto sa nedali presne určiť, nakoľko u žalovaného nebola stavebná pripravenosť pre interiérové dokončovacie práce vyhovujúca. Zápis zo stretnutia zo dňa 13.11.2012 je nutné brať ako potvrdenie žalovaného o vykonaných prácach, a to z dôvodu, že žalovaný na ňom uznal rozsah vykonaných prác žalobcom (avšak si odpočítal určité položky, na ktorých sa strany sporu nedohodli).

5. Žalovaný vo svojom vyjadrení poukázal na obsah zápisnice zo dňa 10.1.2012, kde v bode 16 je uvedené, ktoré prílohy Zmluvy o dielo subdodávateľ prevzal: podmienky pre subdodávateľov, kódex správania subdodávateľov žalovaného, písomné vyhotovenie návrhu zmluvy o dielo, všeobecné zmluvné podmienky. Žalovaný zdôraznil, že v bode 18 zápisnice zo dňa 10.1.2012 je jednoznačne uvedené, že subdodávateľská zmluva vznikne samostatným písomným udelením zákazky hlavným dodávateľom subdodávateľovi, pričom žalobca presne vedel, kedy dôjde k uzavretiu Zmluvy o dielo. Žalovaný mal za to, že ak raz žalobca zobral na vedomie, že Zmluva o dielo vznikne písomným udelením zákazky hlavným dodávateľom subdodávateľovi a voči tomuto ustanoveniu zápisnice z rokovania z 10.1.2016 sa žalobca nijakým spôsobom neohradil, je potrebné takýto prejav vôle žalobcu vykladať tak, že s uzavretím Zmluvy o dielo a jej obsahom ku dňu doručenia písomného udelenia zákazky hlavným dodávateľom subdodávateľovi súhlasí. Písomné udelenie zákazky hlavným dodávateľom subdodávateľovi zo dňa 14.3.2012 nie je objednávkou ako tvrdí žalobca, ale úkonom, na základe ktorého došlo k uzavretiu zmluvy o dielo medzi žalobcom a žalovaným, ktorej obsah bol zmluvným

stranám z predchádzajúcich rokovaní jednoznačne známy. Žalobca podľa názoru žalovaného nemal nárok na úhradu vystavených faktúr, nakoľko platba mala prebiehať výlučne na základe obojstranne uznaného rozsahu prác a prevzatia diela. Žalovaný opätovne vyčíslil výšku svojej pohľadávky voči žalobcovi celkovo na sumu 93.312,52 eur, ktorú si uplatnil ako protipohľadávku. Suma pozostávala z dodatočných nákladov na opravy 48.399,83 eur, rozdielu v nákladoch žalovaného za dokončenie diela firmami Prosard a Lindner vo výške 22.628,80 eur, z dodatočných nákladov v súvislosti s náhradným riešením vo výške 3.658,09 eur, zo zmluvnej pokuty vo výške 18.625,20 eur.

6. Podaním zo dňa 12.12.2017 sa k vzájomnej žalobe žalovaného vyjadril žalobca, ktorý mal za to, že z dokladov založených v spise nie je zrejmé, že spoločnosť Prosard s.r.o. vykonávala opravy po žalobcovi, nie je uvedené ani miesto realizácie prác. Čo sa týka žalovaným uplatnenej zmluvnej pokuty, túto je nutné dohodnúť si písomne, v tomto prípade však písomná zmluva o dielo uzavretá nebola. Čo sa týka paušalizovanej náhrady nákladov žalovaného, tak nie je zrejmé, ako si sumu 3.658,09 eur vyčíslil (predstavuje 15% zo sumy vyplatenej spoločnosti Prosard s.r.o. a Lindtner s.r.o). Sumu 22.628,80 eur

- rozdiel v nákladoch žalovaného za dokončenie diela - taktiež žalovaný nešpecifikoval a oprávnenosť nepreukázal. Ohľadom sumy 48.101,98 eur (suma vyplatená spoločnosti Prosard s.r.o.) žalobca uviedol, že z faktúry ani zo súpisu prác nevyplýva, že Prosard s.r.o. vykonával práce po žalobcovi.

7. Žalovaný, zotrval na svojich vyjadreniach, s tým, že z faktúr predložených Prosard s.r.o. a Lindner s.r.o. Slovakia je zrejmé, že boli faktúrami fakturované práce spočívajúce v opravách výkonov po žalobcovi. Jednotlivé faktúry odôvodňujú nárok žalovaného voči žalobcovi a potvrdzujú, že žalovaný si uplatňuje iba tú časť faktúr, ktorá skutočne súvisí s nápravou výkonov po žalobcovi.

8. Súd prvej inštancie poukázal na , , , , , , , , , , , , , , , , , a uviedol, že medzi stranami je sporný okamih a forma uzavretia Zmluvy o dielo, na základe ktorej žalobca pre žalovaného vykonal dielo. Za spornú medzi stranami považoval súd prvej inštancie skutočnosť, či došlo zo strany žalobcu k riadnemu splneniu diela. Spornou skutočnosťou ostalo aj právo žalobcu požadovať úhradu vystavených faktúr (žalovaný tvrdí, že práce fakturované faktúrou č. 2012318 neboli vykonané vôbec, resp. boli vykonané vadne a preto ich ani neprevzal), ako i nároky žalovaného uplatnené vo vzájomnej žalobe (dodatočné náklady na opravy, rozdiel v nákladoch žalovaného za dokončenie diela spoločnosťou Prosard a Lindner, dodatočné náklady žalovaného v súvislosti s náhradným riešením, zmluvná pokuta).

9. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že dňa 10.1.2012 došlo k rokovaniu o uzavretí Zmluvy o dielo, pričom žalovaný navrhol podmienky zmluvy. Rovnako je zrejmé, že na predmetnom rokovaní žalobca prevzal Všeobecné zmluvné podmienky, podmienky subdodávateľov BBC kódex správania subdodávateľov BBC, návrh zmluvy. Z následnej korešpondencie medzi stranami sporu je však zrejmé, že s podmienkami Zmluvy o dielo tak, ako ich žalovaný na rokovaní 10.1.2012 navrhol, žalobca nesúhlasil a neakceptoval ich. Súd prvej inštancie mal za to, že aj keď bolo pre žalovaného obvyklé uzavierať Zmluvy o dielo v písomnej forme, táto forma nie je zákonom predpísaná a preto nie je vylúčené, aby k vzniku Zmluvy o dielo došlo aj faktickým plnením, ktoré na základe objednávky žalovaného (potvrdenie výberu dodávateľa z 14.3.2012) u žalobcu (zhotoviteľa) objednal a zhotoviteľ požadované dielo pre objednávateľa začal vykonávať. Z predmetného potvrdenia výberu dodávateľa mal súd za preukázané, že strany sa dohodli na predmete diela: kompletná dodávka a montáž sadrokartónovej stropnej prepážky na akcii BBC 1 Plus Mezzo za jednotkové ceny tam uvedené, pričom sa strany sporu preukázateľne dohodli aj na splatnosti faktúr, a to 45 dní od ich doručenia, začiatku termínu realizácie stavby: 14.3.2012 a ďalších podmienkach. Súd prvej inštancie mal za to, že Všeobecné zmluvné podmienky žalovaného (VOP), ktoré predložil žalovaný žalobcovi na rokovaní dňa 10.1.2012 sa nestali súčasťou uzavretej Zmluvy o dielo, nakoľko na rokovaní 10.1.2012 nedošlo k uzavretiu Zmluvy o dielo a teda Všeobecné zmluvné podmienky žalovaného sa nemohli stať prílohou „neuzavretej“ zmluvy. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobca nikdy nevyjadril súhlas s týmito Všeobecnými zmluvnými podmienkami a napriek tomu na základe potvrdenia výberu dodávateľa z 14.3.2012 začal dielo pre žalovaného vykonávať - a to na základe ústnej Zmluvy o dielo, písomne potvrdenej v potvrdení výberu dodávateľa z 14.3.2012. Súd prvej inštancie tu poukázal na rozhodnutie NS ČR, sp. zn. , podľa ktorého ak majú byť všeobecné obchodné podmienky súčasťou zmluvy, vyžaduje sa súhlas oboch zmluvných strán s týmito podmienkami.

10. Vzhľadom na uvedené dospel súd prvej inštancie k záveru, že v danom prípade došlo k vzniku ústnej Zmluvy o dielo faktickým plnením žalobcu na základe objednávky žalovaného (označené ako potvrdenie výberu dodávateľa z 14.3.2012) za podmienok uvedených v predmetnom potvrdení. Ostatné práva a povinnosti strán sa teda riadia ustanoveniami . Zo strany žalobcu došlo k plneniu, pričom nie je medzi stranami sporné, že vykonal práce na 1. - 9. NP. Rovnako nie je sporné, že žalobca bol v časovom sklze, na čo ho žalovaný opakovane upozorňoval - osobne i prostredníctvom e-mailovej komunikácie. Žalobca omeškanie odôvodňoval nepripravenosťou staveniska, nedostatkami a zmenami projektu, nevhodnými poveternostnými podmienkami. Dôkaznú povinnosť preukázať, že nesplnenie povinnosti odovzdať dielo včas bolo spôsobené týmito skutočnosťami, však súd nemal zo strany žalobcu za dostatočne preukázané. Rovnako je nesporné, že dielo bolo odovzdané s vadami, ktoré žalovaný včas reklamoval a žalobca na základe týchto reklamácii pristúpil aj k ich opravám.

11. Súd prvej inštancie mal z faktúr vystavených spoločnosťou Prosard s.r.o. za preukázané, že uvedená spoločnosť opravovala vady diela po žalobcovi, na základe čoho fakturovala žalovanému sumu 21.215,55 eur bez DPH. Súd nemal za preukázané fakturáciu opráv po žalobcovi vo vyššom rozsahu, nakoľko vo faktúrach ani v súpisoch prác nie je vždy uvedené poschodie, na ktorom sa práce vykonávali a ani konkrétny údaj, z ktorého by bolo zrejmé, že sa jedná o opravy po žalobcovi. Ďalej bolo nesporné, že jednotkové ceny spoločnosti Prosard s.r.o. boli o cca 30% vyššie, ako boli jednotkové ceny dohodnuté medzi stranami sporu. Tiež súd považoval za nesporné, že žalobca vystavil faktúry: č. 2012102 za stavebné práce na 1. - 7. NP na sumu 28.063,24 eur s DPH a č. 2012318 za stavebné práce na 1. - 4. NP a 8. - 9. NP sumu 29.624,65 eur s DPH, ktoré žalovaný neuhradil. Súd mal ďalej za preukázané, že strany sa dohodli, že splatnosť faktúr je 45 dní od ich doručenia a že dielo bolo zo strany žalobcu odovzdané s vadami, čo žalovaný včas reklamoval. Súd prvej inštancie skonštatoval, že v zmysle objednávateľ diela nie je bez ďalšieho oprávnený na vlastné náklady, resp. treťou osobou vykonávať opravy zistených závad diela uskutočnené zhotoviteľom. Podľa všeobecnej úpravy by v takomto prípade mohol žalovaný ako objednávateľ požadovať len zľavu z ceny diela, ktorá mu tieto náklady pokryje, avšak aj to za splnenia určitých predpokladov. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.9.2010, sp. zn. a mal za to, že prípadné náklady na odstránenie vád by mohli byť posúdené ako nárok na zľavu z ceny diela. Preto súd žalovaným uplatnenú pohľadávku posudzoval z tohto hľadiska a dospel k záveru, že dielo odovzdané žalobcom malo vady, žalovaný si nároky z vád diela uplatnil včas, za vady zodpovedá žalobca a tieto neodstránil v primeranej lehote. Ďalej sa súd zaoberal výškou nároku na zľavu z ceny (suma požadovaná žalovaným nezodpovedá podľa súdu nároku na zľavu z ceny). Žalovaný si uplatnil sumu vo výške 93.312,52 eur, tvorenú z dodatočných nákladov žalovaného na opravy (48.399,83 eur), rozdielu v nákladoch žalovaného za dokončenie diela Prosard s.r.o. a Lindner s.r.o. (22.628,80 eur), dodatočných nákladov žalovaného v súvislosti s náhradným riešením (3.658,09 eur), zmluvnej pokuty za nedodržanie termínov (18.625,20 eur). Súd prvej inštancie poukázal na to, že pohľadávka uplatnená žalovaným titulom zmluvnej pokuty nie je oprávnená, nakoľko zmluvná pokuta nebola dohodnutá písomne (medzi stranami sporu nedošlo k uzavretiu písomnej zmluvy o dielo). Rovnako žalovaný nepreukázal „dodatočné náklady v súvislosti s náhradným riešením“ v sume 3.658,09 eur a nepreukázal, že by sa strany dohodli na povinnosti žalobcu takéto náklady uhradiť. Žalovaný podľa súdu prvej inštancie neuniesol dôkazné bremeno v tom smere, že došlo medzi stranami sporu k dohode o tom, že žalovaný je povinný hradiť mu dodatočné náklady na opravy, rozdiel v nákladoch za dokončenie diela, hradiť paušálne určené dodatočné náklady v súvislosti s náhradným riešením a zmluvnú pokutu, súd posudzoval nároky uplatnené žalovaným ako nároky na zľavu z ceny diela. Uvedená zľava z ceny vyjadruje rozsah odškodnenia žalovaného za to, že zhotoviteľ (žalobca) zhotovil dielo vadne a nedosiahol dohodnuté parametre. Žalovaný uhradil za opravu diela náklady v sume 21.215,55 eur bez DPH (25.458,66 eur s DPH) a súd mu priznal nárok na zľavu z ceny diela v uvedenej výške a preto znížil nárok žalobcu o uvedenú sumu. Súd prvej inštancie námietku žalobcu, že nárok uplatnený žalovaným je premlčaný, vyhodnotil ako nedôvodnú, nakoľko žalovaný už v podanom odpore svoj nárok uplatnil dňa 15.4.2014, preto nemohlo dôjsť k jeho premlčaniu.

12. Nakoľko mal konajúci súd za preukázané tvrdenia žalovaného týkajúce sa nároku na zľavu z kúpnej ceny, v tejto časti priznal úspech a plnenie žalovaného znížil o sumu tohto nároku, t.j. 57.687,88 - 25.458,66 = 32.229,22 eur s DPH. Tvrdenia žalovaného v celej sume (93.312,52 eur) za preukázané nemal. Keďže nárok žalovaného v prevyšujúcej sume (93.312,52 - 57.687,88 = 35.624,64 eur) tvoril vzájomnú žalobu žalovaného, súd prvej inštancie vzájomnú žalobu žalovaného zamietol.

13. V prípade posudzovania žalobcovho nároku na príslušenstvo pohľadávky súd vychádzal zo skutočností, že žalovaný bol omeškaní so zaplatením sumy 28.063,24 eur odo dňa 24.6.2012 a so zaplatením sumy 29.624,65 eur odo dňa 13.1.2013. Žalovaný uplatnil kompenzačnú námietku, spočívajúcu v nároku na zľavu z kúpnej ceny svojím podaním doručeným súdu dňa 15.4.2014. Súd tak toto podanie považoval za prejav smerujúci k započítaniu pohľadávok.

14. Ohľadom trov konania súd prvej inštancie poukázal na , , , , , a a uviedol, že v danej právnej veci sa konalo o splnení povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 57.687,89 eur s príslušenstvom a zároveň o vzájomnej žalobe žalovaného o splnení povinnosti žalobcu zaplatiť žalovanému 93.312,52 eur s príslušenstvom, z dôvodu uplatnenia vzájomnej žaloby žalovaným. Do súdneho rozhodnutia bol žalobcov žalobný návrh prevzatý sčasti, a síce v časti 32.229,22 eur s DPH, spolu s príslušenstvom špecifikovaným vo výroku. Táto suma predstavuje 56% hodnoty sporu. Žalobca mal teda procesný úspech v spore v tejto časti. Z toho vyplýva, že procesnej obrane žalovaného priznal súd úspech vo výške 44%. Po započítaní týchto úspechov, resp. vzájomných nárokov na náhradu trov konania, má žalobca nárok na náhradu trov konania v prevyšujúcej časti, t.j. 12%. Žalobný návrh žalovaného uplatnený vo vzájomnej žalobe nebol do súdneho rozhodnutia prevzatý vôbec. Žalovaný nemal úspech v spore ani čiastočný.

15. Proti rozsudku, do časti výroku I., III., IV. a V. podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodu podľa ods. l písm. f) a h) . Žalovaný zotrval na názore, že momentom uzavretia Zmluvy o dielo je okamih doručenia písomného potvrdenia o udelení zákazky žalobcovi a že táto bola uzavretá v písomnej forme. Zápisnica zo vzájomného rokovania z 10.1.2012 tvorí obsah zmluvy o dielo uzavretej dňa 14.3.2012. Žalovaný predložil súdu dôkaz - žalobcom upravené, parafované a podpísané písomné vyhotovenie Zmluvy o dielo, ktoré zaslal žalobca žalovanému 5.5.2012, z ktorého je jednoznačne zrejmé, že žalobca vyjadril svoj súhlas s prílohami Zmluvy o dielo. Žalovaný namietal, že súd sa nezaoberal podmienkami Zmluvy o dielo s ktorými žalobca vyjadril svoj písomný súhlas, resp. s podmienkami, ktoré žalobca žiadnym spôsobom nerozporoval. Žalovaný je toho názoru, že ustanovenia Všeobecných zmluvných podmienok, ktoré žalobca nenamietal, sú súčasťou Zmluvy o dielo a je nevyhnutné ich vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným považovať za písomne dohodnuté a zohľadniť pri vyhodnocovaní dôkazov. Žalovaný zdôraznil, že z návrhu písomného vyhotovenia zmluvy o dielo z 5.5.2012 je zrejmé, že žalobca so Všeobecnými zmluvnými podmienkami súhlasil, napriek tomu, že niektoré ustanovenia upravil, avšak povinnosťou súdu bolo posúdiť právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným aj v zmysle ustanovení Všeobecných zmluvných podmienok, ktoré žalobca nikdy nenamietal, zápisnice z rokovania z 10.1.2012 ako aj podmienok subdodávateľov BBC tak ako to predpokladá článok XII. ods. 6 písomného vyhotovenia Zmluvy o dielo, ktoré žalobca podpísal. Súd prvej inštancie podľa žalovaného nezohľadnil podmienky vyplývajúce z a , čo viedlo k nesprávnym skutkovým zisteniam v prejednávanej veci.

16. Žalovaný mal za to, že Zmluva o dielo má písomnú formu a jej obsah bol zmluvným stranám známy. Napriek tomu, že po Potvrdení o udelení zákazky zo dňa 14.3.2012 nedošlo k formálnej transkripcii už písomne dohodnutých zmluvných podmienok do jedného dokumentu, písomná forma zmluvy bola v tomto prípade zachovaná. Ďalej žalovaný namietal, že z rozsudku nie je zrejmé, na základe čoho súd dospel k záveru, že žalobca bol oprávnený faktúry vystaviť, resp. či výkony uvedené v súpisoch prác boli žalobcom skutočne vykonané a či ich žalobca vykonal riadne a včas, čo tento žiadnym spôsobom nepreukázal a na tejto skutočnosti nemení podľa žalovaného nič ani skutočnosť, že súpis výkonov, ktorý bol prílohou faktúry č. 2012102 zo dňa 9.5.2012 na sumu 28.063,24 eur bol podpísaný zástupcom žalobcu. Podpísanie súpisu prác zo strany žalobcu však neznamená ani prevzatie týchto prác, ani súhlas s kvalitou prevedenia týchto prác. Z rozsudku nebolo zrejmé, na základe čoho mal súd za preukázané, že žalobca bol oprávnený vystaviť žalovanému faktúru č. 2012102 alebo neskôr faktúru č. 2012318, pri ktorej už ani nedošlo k podpísaniu súpisu fakturovaných prác žalovaným. Súd podľa žalovaného bez ďalšieho prijal tvrdenie žalobcu o tom, že žalovaný dňa 13.11.2012 na stretnutí v sídle žalovaného uznal obidve vystavené faktúry žalobcu. Nemožno tak tvrdiť, že na predmetnom rokovaní žalovaný uznal žalobcom fakturované sumy vo výške 23.386,03 eur a 24.687,21 eur (fakturovaná suma bez DPH). O uznanie faktúr nemohlo ísť ani z toho dôvodu, že by tým žalovaný musel uznať dlh voči žalobcovi spočívajúci vo fakturovaných sumách, pričom takto vymedzený dlh musel uznať čo do právneho dôvodu a výšky, tak ako to predpokladá . Je zrejmé, že zápis z 13.11.2012 takéto uznanie žalovaného neobsahuje.

17. Žalovaný mal za to, že v priebehu konania bolo dostatočným spôsobom preukázané, že žalovaný nepristúpil k dokončeniu diela prostredníctvom tretích osôb bezdôvodne, ale z dôvodu výrazného omeškania žalobcu so zhotovením diela z dôvodov nedostatočnej personálnej kapacity na strane žalobcu, na ktorú žalovaný žalobcu viacnásobne písomne upozorňoval. Žalovaný pritom konal nielen v súlade so Všeobecnými zmluvnými podmienkami a podmienkami subdodávateľov BBC, ale aj v rámci svojej zákonnej prevenčnej povinnosti v zmysle , nakoľko hrozilo, že dielo nebude odovzdané investorovi včas v stanovenom termíne, v dôsledku čoho by bol investor oprávnený uplatniť voči žalovanému zmluvné sankcie. Na právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným je potrebné aplikovať ustanovenie bodu 6.7 Podmienok subdodávateľov, ktoré sú prílohou Zmluvy o dielo, ktorých prevzatie žalobca písomne potvrdil v zápisnici z rokovania z 10.1.2012 a ktoré upravujú náhradný výkon prác za subdodávateľa - za žalobcu. Toto ustanovenie preukazuje, že žalovaný bol oprávnený na dokončenie diela aj prostredníctvom tretej osoby a žalobca toto oprávnenie žalovaného akceptoval. Oprávnenie žalovaného k dokončeniu diela prostredníctvom tretej osoby na náklady žalobcu vyplýva aj z bodu 13.1 Všeobecných zmluvných podmienok pre Zhotoviteľa „Business Center Bratislava I Plus - verzia MEZZO“, ktorých prevzatie žalobca písomne potvrdil v zápisnici z rokovania z 10.1.2012. Podľa žalovaného boli splnené všetky zákonné podmienky na dokončenie diela prostredníctvom tretích osôb, z čoho mu o.i. vyplýva aj právny nárok na náhradu škody voči žalobcovi, resp. nárok na náhradu nákladov, ktoré vznikli žalovanému.

18. V dôsledku nesprávneho posúdenia faktúry č. 53/2012 dospel súd podľa žalovaného k nesprávnym skutkovým zisteniam, čo má za následok, že protinárok žalovaného voči žalobcovi znížil bez právneho ako aj faktického dôvodu o 5.720,27 eur bez DPH. Sumu vo výške 5.235,45 eur bez DPH fakturovanú vo faktúre č. 63/2012 nemal súd prvej inštancie za preukázanú vôbec napriek tomu, že v popise faktúry sa uvádza: „Fakturujeme Vám na základe objednávky č. 34/2012/202.00 sadrokartonárske práce na stavbe BBC 1 + Mezzo, práce vHSZ opravy po MPL“. Obsahuje tiež položkovitý popis vykonaných činností, síce ťažko čitateľný, avšak je podľa žalovaného zrejmé, že fakturované boli výlučne práce, ktoré súviseli s prácami, ktoré buď žalobca nevykonal alebo ich vykonal vadne. Ďalej nemal súd prvej inštancie vôbec preukázanú sumu vo výške 4.980 eur bez DPH fakturovanú vo faktúre č. 27/2012 zo dňa 21.5.2012. Je zrejmé, že táto faktúra bola vystavená za práce súvisiace s vadným plnením žalobcu. Predmetná faktúra súvisí s objednávkou č. 34/2012/202.00, a týka sa prác, ktoré museli byť vykonané v súvislosti s vadným plnením žalobcu. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že aj faktúra č. 27/2012 súvisí s prácami po žalobcovi. Ide pritom o prvú faktúru, ktorú spoločnosť Prosard s.r.o. vystavila žalovanému po svojom nástupe na stavbu BBC 1 + Mezzo v apríli 2012 z dôvodu vadného plnenia žalobcu. Žalovaný mal za to, že v dôsledku nesprávneho posúdenia faktúry 17/2013 dospel súd k nesprávnym skutkovým zisteniam, čo má za následok, že protinárok žalovaného voči žalobcovi znížil bez právneho ako aj faktického dôvodu o 3.181,92 eur bez DPH. Žalovaný mal za to, že súd nepostupoval v zmysle a tak dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, čo malo za následok, že súd neuznal oprávnený a preukázaný nárok žalovaného voči žalobcovi na zaplatenie sumy vo výške 19.117,64 eur bez DPH (t.j. 22.941,17 eur s DPH), ktorú musel žalovaný preukázateľne vynaložiť na dokončenie a opravy diela po žalobcovi v dôsledku jeho vadného plnenia Zmluvy o dielo.

19. V súvislosti s uplatnením rozdielu v nákladoch voči žalobcovi žalovaný namietal, že súd prvej inštancie sa žiadnym spôsobom s týmto nárokom žalovaného nevysporiadal, resp. vysporiadal sa tak, že ho bez akéhokoľvek odôvodnenia žalovanému nepriznal a to napriek tomu, že žalovaný dostatočným spôsobom preukázal odôvodnenosť požadovaného rozdielu v nákladoch vo výške 22.624,15 eur bez DPH, pričom cena s DPH predstavuje 27.148,98 eur s DPH, ktoré vynaložil naviac z dôvodu, že žalobca si riadne neplnil svoje povinnosti. Súd posudzoval nároky uplatnené žalovaným len z pohľadu nároku žalovaného na zľavu z ceny diela, pričom v celom rozsudku opomína nárok žalovaného voči žalobcovi na náhradu škody, tak ako vyplýva z v spojení s .

20. V súvislosti s uplatnením zmluvných sankcií v súlade so Všeobecnými zmluvnými podmienkami žalovaný zdôraznil, že boli splnené všetky podmienky na to, aby mohol od žalobcu žiadať zmluvnú pokutu vo výške 18.625,20 eur. Jej výška je zachytená v bode 5 zápisnice z rokovania z 10.1.2012, ktorá je súčasťou Zmluvy o dielo. Týmto je podľa žalovaného podmienka písomnej formy dohody o zmluvnej pokute splnená. Žalovaný vychádza pri výpočte zmluvnej pokuty z faktúry č. 201202 na sumu 23.386,03 eur bez DPH, ktorú žalobca vystavil za obdobie apríl 2012, teda za dovtedy poskytnutý výkon. Suma zmluvnej pokuty je 23,38 eur/deň omeškania. Maximálna suma zmluvnej pokuty, ktorú si žalovaný môže uplatniť voči žalobcovi za nedodržanie termínu dokončenia diela je zmluvou o dielo (bod

14.7 Všeobecných zmluvných podmienok) ohraničená 10% finančného objemu, pričom finančný objem bol stanovený cenovou ponukou žalobcu na zhotovenie diela vo výške 186.252 eur. Maximálna suma zmluvnej pokuty tak predstavuje sumu 18.625,20 eur.

21. Podľa žalovaného nie je zrejmé, ako mohol súd prvej inštancie dospieť k výpočtu príslušenstva pohľadávky uplatnenej žalobcom. Ak súd priznal žalovanému právo na zľavu z ceny diela vo výške 25.458,66 eur, bez ohľadu na to, kedy si žalovaný uplatnil kompenzačnú námietku voči žalobcovi, bolo povinnosťou súdu nepriznať žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 28.063,24 eur odo dňa 24.6.2012 do 14.4.2014. Priznaním nároku na zľavu z ceny diela súd určil, že nárok uplatnený žalobcom mal byť už v čase podania žaloby nižší o sumu priznaného nároku žalovaného na zľavu z ceny diela, teda vo výške 32.229,22 eur. Z uvedeného dôvodu nie je podľa názoru žalovaného možné priznať žalobcovi nárok na príslušenstvo spočívajúce v úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 28.063,24 eur od 24.6.2012 do 14.4.2014, nakoľko pohľadávka žalobcu v dôsledku kompenzácie zanikla vo výške 25.458,66 eur, a to ku dňu vzniku tejto pohľadávky žalobcu. Žalovaný poukázal na a konštatoval, že v rozsudku, podľa názoru žalovaného, mohol súd priznať žalobcovi príslušenstvo iba zo sumy 2.604,58 eur odo dňa 24.6.2012 do zaplatenia. Žalovaný nesúhlasil ani s pomerom znášania trov konania pre strany sporu, keď mal za to, že ak by súd správne vyhodnotil dôkazy, dospel by jednak k iným skutkovým zisteniam a právnym záverom v dôsledku čoho by muselo nevyhnutne dôjsť aj k zmene určeného pomeru znášania trov konania stranami sporu. Vzhľadom na uvedené žalovaný žiadal, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a priznal žalovanému náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%.

22. Proti rozsudku podal odvolanie aj žalobca, a to do časti výroku I., II. a IV. Žalobca uviedol, že žalovaný v konaní vzniesol žalobný protinávrh, kde najskôr v podanom odpore zo dňa 14.4.2014 požadoval od žalobcu sumu vo výške 48.399,83 eur, neskôr v podaní zo dňa 1.12.2016 požadoval sumu 93.312,52 eur a v podaní zo dňa 25.4.2018 výslovne uviedol, že mení svoj žalobný návrh z 1.12.2016 a žiada, aby súd vydal rozsudok, ktorým uloží žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému sumu vo výške 94.174,08 eur. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vychádzal zo sumy 93.312,52 eur a nie zo sumy 94.174,08 eur. Súd prvej inštancie nesprávne pracoval zo sumou 93.312,52 eur v celom svojom rozsudku a svoje závery odvodzoval práve od tejto sumy. Súd prvej inštancie priznal žalovanému nárok na zľavu z ceny diela vo výške 25.458,66 eur. Táto suma je však s DPH, ktorú si žalovaný už raz uplatnil, čím sa na základe napadnutého rozhodnutia súdu neoprávnene obohatí o ďalších 20% zo sumy 25.458,66 eur. Priznaná suma ako nárok na zľavu z ceny diela vo výške 25.458,66 eur má pozostávať z faktúr spoločnosti Prosard s.r.o. Podľa žalobcu je rozsah opráv v sume 6.860,00 eur podľa rozpisu prác k faktúre spoločnosti Prosard s.r.o. č. 37/2012 v rozsahu 686 hodín po 10 eur za hodinu nepravdepodobný. Takýmto dôkazom bez ďalšieho (napr. stavebného denníka) žalovaný nepreukázal skutočnosti ním tvrdené. Ďalej žalobca uviedol, že suma vo výške 913,55 eur a 7.040,- eur majú byť, tak ako vyplýva zo súpisu prác pripojenej k faktúre spoločnosti Prosard s.r.o. č. 53/2012, všetko náklady za práce naviac a na opravy po žalobcovi. V súpise prác k tejto faktúre je aj položka: cit. „Opravy po MPL výrezy VZT...“. Žalobca však žiadne výrezy nerobil a tieto ani nefakturoval, preto nemohla spoločnosť Prosard s.r.o. robiť po žalobcovi opravy - výrezy VZT, preto ani tu žalovaný neuniesol dôkazné bremeno. Súd prvej inštancie priznal žalovanému náhradu za demontáž a opätovná montáž profilov v sume 498,- eur. Podstatnou skutočnosťou však je, že žalobca nevykonával montáž profilov, ale robil žiletky. Za opravu prasklín žiletiek 7. - 9. NP priznal súd žalovanému sumu vo výške 2.549,92 eur, ktorá je obsahom faktúry spoločnosti Prosard s.r.o. č. 10/2013 zo dňa 30.5.2013, pričom objednávka bola z 9.4.2013.V tejto faktúre a ani v súpise prác nie je uvedené po kom vykonávali opravu, keďže žalobca nebol už cca jeden rok po objednaní a začatí týchto prác spoločnosťou Prosard s.r.o. na tejto stavbe. Súd prvej inštancie priznal žalovanému za oprava sadrokartónov 2., 8. a 9. NP sumu vo výške 3.354,08 eur, ktorá je obsahom faktúry spoločnosti Prosard s.r.o. č. 24/2013 zo dňa 28.6.2013, pričom táto a ani súpis prác neobsahuje položku oprava sadrokartónov 2., 8. a 9. NP ale obsahuje položky, ktoré súd priznal žalovanému aj napriek tomu, že tieto práce nevykonával a ani ich nefakturoval žalobca. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal žalobca za to, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec, keď priznal žalovanému nárok na zľavu aj za práce, ktoré žalobca vôbec nevykonával, ako aj náhradu ďalších nákladov na základe dôkazov, ktoré bez ďalšieho nie je možné posúdiť ako právne relevantné bez predloženia ďalších dôkazov. Žalobca navrhol, aby odvolací súd vo výroku I., II. a IV. zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie alebo rozhodnutie súdu zmenil tak, že žalobe žalobcu vyhovie v plnom rozsahu.

23. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Mal za to, že pri rozhodovaní súdu prvej inštancie o vzájomnej žalobe žalovaného bolo irelevantné, či súd vychádzal z pôvodne uplatneného nároku vo výške 93.312,52 eur alebo z navýšeného nároku žalovaného vo výške 94.174,08 eur, keďže vzájomnú žalobu žalovaného zamietol. Žalovaný ďalej uviedol, že riadne zaplatil vystavené faktúry spoločností Prosard s.r.o. a Lindner s.r.o. a uhradil týmto spoločnostiam aj sumu DPH, ktorá k jednotlivým faktúram bola pripočítaná. Ďalej za náklady na odstránenie diela je podľa žalovaného potrebné považovať všetky plnenia, ktoré žalovaný vynaložil na opravu vadne zhotoveného diela a dokončenie diela po žalobcovi, a teda aj sumu DPH, ktorú fakturovali spoločnosti Prosard s.r.o. a Lindner s.r.o. žalovanému v súvislosti s odstraňovaním vád diela po žalobcovi a dokončením diela, ktoré mal vykonať žalobca v zmysle Zmluvy o dielo. V súvislosti s námietkou žalobcu týkajúcou sa priznanej zľavy z ceny diela vo výške 25.458,66 eur žalovaný uviedol, že bolo dostatočným spôsobom preukázané, že všetky faktúry, z ktorých súd odvodil nárok žalovaného na zľavu z ceny diela, boli podložené nielen uvedením miesta opravy, ale aj popisom činnosti spoločnosti PROSARD, resp. Lindner. Žalobca spochybňoval súpis vykonaných prác faktúry č. 37/2012, ktorú vystavila žalovanému spoločnosť Prosard s.r.o. a rozsah prác v trvaní 686 hodín, pričom tu žalovaný zdôraznil, že p. V. je živnostníkom s vlastnými pracovníkmi, ktorý bol na vykonanie prác zazmluvnený spoločnosťou Prosard s.r.o. a tento nevykonával opravy po žalobcovi sám, ale spolu so svojimi pracovníkmi. V súvislosti s faktúrou spoločnosti Prosard s.r.o. č. 53/2012 žalovaný zdôraznil, že vyrezávanie otvorov VZT bolo súčasťou činnosti žalobcu pri realizácii diela a nevyhnutné na to, aby dielo bolo riadne vykonané. Vytvorenie a stužovanie otvorov VZT vyplýva aj z písomného potvrdenia o výbere dodávateľa zo dňa 14.3.2012. Ak by totiž žalobca otvory VZT nevykonal, sadrokartonová konštrukcia by nemohla byť riadne zhotovená a do priestoru by bolo zamedzené prúdenie vzduchu. Vo vzťahu k faktúre spoločnosti Lindner č. 3452012 žalovaný zdôraznil, že z obsahu spisu a predložených dôkazov je jednoznačne potvrdené, že žalobca vykonával aj montáž profilov. Omeškanie žalobcu ako zhotoviteľa totiž počas konania pred súdom prvej inštancie odôvodňoval žalobca ako aj jeho svedok p. X. zmenou projektu tak, že namiesto klasickej žiletky mali byť realizované UA profily. Vo vzťahu k faktúre spoločnosti Prosard s.r.o. č. 10/2013 žalobca spochybnil vykonané opravy na 7. - 9. podlaží z dôvodu, že tieto boli vykonané až v roku 2013. Žalovaný uviedol, že je irelevantné, či opravy po žalobcovi boli vykonané v roku 2012, resp. v roku 2013. Opravy boli vykonávané v priestoroch a v súvislosti s predmetom činnosti žalobcu podľa zmluvy o dielo. Teda opravy súviseli jednoznačne s vadným plnením diela po žalobcovi. Z faktúry č. 53/2012 mal súd za preukázanú len sumu vo výške 7.953,55 eur bez DPH. Sumu vo výške 5.720,27 eur bez DPH použitú na materiál na 3. NP súd za preukázanú nemal, a to napriek tomu, že súpis vykonaných prác za august 2012, ktorý je prílohou faktúry č. 53/2012 obsahuje nad jednotlivými položkami spoločný názov pre všetky položky uvedené v tabuľke: „Práce naviac, Práce na opravy po MPL“. Sumu vo výške 5.235,45 eur bez DPH fakturovanú vo faktúre č. 63/2012 nemal súd za preukázanú vôbec, žalovaný mal za to, že v dôsledku nesprávneho posúdenia faktúry č. 63/2012 dospel súd k nesprávnym skutkovým zisteniam, čo má za následok, že protinárok žalovaného voči žalobcovi znížil bez právneho ako aj faktického dôvodu o 5.235,45 eur bez DPH. Sumu vo výške 4.980,- eur bez DPH fakturovanú vo faktúre č. 27/2012 zo dňa 21.5.2012 nemal súd za preukázanú vôbec. Napriek tomu, že táto faktúra neobsahuje údaj, že by fakturované výkony súviseli s prácami po žalobcovi, resp. údaj o poschodí, na ktorom tieto práce boli vykonávané, je zrejmé, že táto faktúra bola vystavená za práce súvisiace s vadným plnením žalobcu. Sumu vo výške 3.181,92 eur bez DPH fakturovanú spoločnosťou Prosard s.r.o. vo faktúre č. 17/2013 nemal súd za preukázanú vôbec, a to napriek tomu, že priamo v popise faktúry sa uvádza: „Fakturujeme Vám na základe objednávky č. 14/2013/202.00 montáž SDK konštrukcií, maľbu a materiál potrebný k opravám na stavbe BBC 1 + Mezzo“. Z položkovitého popisu priloženého k faktúre je zrejmé, že boli fakturované práce v HZS (hodinovej zúčtovacej sadzbe) a materiál dovezený pre opravy a jeho doprava. V ďalšej časti položkovitého výkazu sa uvádza, že práce boli vykonané na 3., 6., 8. a 11. NP. Z tohto je evidentné, že fakturované boli výlučne práce, ktoré súviseli s prácami, ktoré buď žalobca v zmysle Zmluvy o dielo nevykonal vôbec alebo ich vykonal vadne.

24. Písomným podaním zo dňa 5.6.2019 sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril žalobca ktorý zotrval na svojich predchádzajúcich tvrdeniach.

25. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Uviedol, že namietaná otázka, či si žalovaný uplatnil alebo neuplatnil DPH, resp. či si ho náhodou neuplatní druhýkrát tým, že mu súd prizná protinárok voči žalobcovi v určitej sume, ktorá zahŕňa aj DPH, nie je predmetom tohto konania a nie je ani vecou žalobcu. Žalovaný len dodal, že vrátil žalobcovi faktúru č. 201202 prvý raz dňa 29.11.2012 a faktúry č. 201202 a 2012318 následne aj dňa 12.2.2013, o čom informoval aj právneho zástupcu žalobcu listom dňa 10.6.2013, pričom žalovaný zároveň uviedol, že sa uňho fyzicky nenachádza žiadna faktúra, ktorú by

si žalobca mohol u žalovaného uplatňovať. Ak teda žalovaný preukázateľne vrátil žalobcom vystavené faktúry žalobcovi, nemohol si z nich uplatniť ani DPH. Žalovaný ďalej zotrval a svojich predchádzajúcich podaniach.

26. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov a v rozsahu odvolaní podľa a , bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania žalovaného a odvolania žalobcu dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

27. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku ustálil, že žalobca a žalovaný uzavreli ústnu Zmluvu o dielo, písomne potvrdenú v potvrdení výberu dodávateľa z 14.3.2012. Tejto skutočnosti predchádzalo rokovanie dňa 10.1.2012, v rámci ktorého žalovaný navrhol podmienky zmluvy a na ktorom žalobca prevzal VOP, podmienky subdodávateľov BBC, kódex správania subdodávateľov BBC, návrh zmluvy. Strany sporu sa dohodli na predmete diela, na splatnosti faktúr, začiatku realizácie stavby, ako aj ďalších podmienkach, skutočnosť ktorá vyplýva z predmetného potvrdenia výberu dodávateľa, avšak zo zápisnice z rokovania dňa 10.1.2012 nemožno vyvodiť, že by sa žalobca oboznámil s VOP a tieto zároveň aj akceptoval. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na nevyplnený bod 1.8 zápisnice z rokovania, označený ako „Podmienky pre subdodávateľa, stav:...“ (č.l. 41), z ktorého nie je zrejmé, o aké podmienky pre subdodávateľa sa jedná, tieto neboli špecifikované, predtlačená zápisnica z daného rokovania nebola náležitým spôsobom doplnená o presné znenie VOP a preto nie je možné stotožniť VOP predložené v konaní, označené ako: „Podmienky pre subdodávateľov (PSD) spoločnosti Bilfinger Berger Baugesellschaft m.b.H., Bratislava“ predložené žalovaným (č.l. 48) s VOP uvedenými v zápisnici o rokovaní zo dňa 10.1.2012, ktorá má podľa žalovaného predstavovať Zmluvu o dielo. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že nakoľko nedošlo k uzatvoreniu platnej písomnej Zmluvy o dielo, nebolo v konaní možné dovolávať sa ustanovení VOP, keď tieto sa nestali súčasťou uzavretej ústnej Zmluvy o dielo. Tá vznikla faktickým plnením žalobcu, a to na základe objednávky žalovaného za podmienok uvedených v potvrdení výberu dodávateľa zo dňa 14.3.2012. Odvolací súd konštatuje, že nakoľko žalovaný nepreukázal, že žalobca bol s predloženými VOP oboznámený, VOP sa nestali súčasťou uzavretej ústnej Zmluvy o dielo a preto ich nemožno aplikovať pri posudzovaní právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný tak nemal nárok ani na zmluvnú pokutu, ako správne skonštatoval súd prvej inštancie, avšak zároveň je potrebné zdôrazniť, že žalovanému nepatril ani nárok na odstránenie vád tretími osobami v nadväznosti na čl. 6.7 podmienok Bilfinger Berger (VOP). Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie , v zmysle ktorého uspokojenie, ktoré možno dosiahnuť uplatnením niektorého z nárokov z vád tovaru podľa a 437 Obch. zák., nemožno dosiahnuť uplatnením nároku z iného právneho dôvodu. Súd prvej inštancie síce v rozsudku citoval ustanovenia a 437 , avšak v napadnutom rozhodnutí sa vôbec nevysporiadal s otázkou, či si žalovaný riadne a včas uplatnil nároky z vád nasledujúc uvedené ustanovenia, keď len stroho a bez bližšieho zdôvodnenia skonštatoval, že žalovaný vady včas reklamoval a žalobca na základe týchto reklamácii pristúpil aj k ich opravám (bod 48), resp., že dielo bolo zo strany žalobcu odovzdané s vadami, čo žalovaný včas reklamoval, čo vyplýva z emailovej komunikácie žalovaného adresovanej žalobcovi a rovnako z e-mailovej komunikácie vyplýva, že žalovaný poskytol žalobcovi lehotu na odstránenie vád dodaného diela (bod 51). V rozhodnutí však súd prvej inštancie nezdôvodnil, či si žalovaný riadne a včas uplatnil reklamácie, aký nárok z vád si žalovaný v súvislosti s reklamáciou uplatnil a v akej lehote a či sa jednalo o podstatné alebo nepodstatné porušenie povinností. Aj keď súd prvej inštancie ustálil, že VOP žalovaného sa nestali súčasťou uzavretej Zmluvy o dielo, a teda žalovaný nemohol vychádzať z ustanovení VOP, v rámci ktorých bola daná možnosť odstránenia vád tretími osobami, napriek tomu dospel k záveru, že prípadné náklady na odstránenie vád by mohli byť posúdené ako nárok na zľavu z ceny diela, ktorá mu pokryje náklady a vyjadruje rozsah odškodnenia žalovaného za to, že zhotoviteľ (žalobca) zhotovil dielo vadne a nedosiahol dohodnuté parametre. Odvolací súd zdôrazňuje, že s týmito skutočnosti sa bude musieť súd prvej inštancie vysporiadať, následne doplniť dokazovanie a opätovne meritórne rozhodnúť.

28. V súvislosti s námietkou žalovaného, že žalobca nepreukázal oprávnenie na vystavenie sporných faktúr ako aj právo žalobcu požadovať úhradu týchto faktúr, odvolací súd uvádza, že súčasťou faktúry č. 2012102 na sumu 28.063,24 eur so splatnosťou 23.6.2012, je súpis vykonaných prác, ktorý je potvrdený osobou oprávnenou konať za žalovaného. Faktúra č. 2012318 na sumu 29.624,64 eur so splatnosťou

12.1.2013 neobsahuje síce súpis vykonaných prác potvrdený oprávnenou osobou, avšak tu odvolací súd poukazuje na listinný dôkaz - Prílohu č. 5 (č.l. 9), z ktorej nepochybne vyplýva, že žalovaný nesporoval ani jednu z uvedených faktúr, keď náklady, ktoré žalovanému vznikli pri odstraňovaní vád treťou osobou realizovanom spoločnosťami Prosard s.r.o. a Lindner s.r.o., odpočítal od súčtu súm oboch faktúr bez započítanej DPH, teda od súm 23.386,03 eur a 24.687,21 eur, spolu 48.073,24 eur, pričom od tejto sumy žalovaný odpočítal sumu 34.479,08 eur a žalobcovi mienil vyplatiť sumu 13.576,16 eur bez DPH, k čomu však nedošlo. Nemožno tak súhlasiť s námietkou žalovaného, že súd prvej inštancie považoval oprávnenosť vystavených faktúr č. 2012102 a č. 2012318 len na základe ich samotného vystavenia, resp. uznania faktúr žalovaným 13.11.2012, pričom argument žalovaného, že bol pripravený sa finančne vyrovnať so žalobcom v zmysle zápisu zo dňa 13.11.2012 len za predpokladu, že žalobca akceptuje protinárok žalovaného ako gesto dobrej vôle, považuje odvolací súd za účelový.

29. Súd prvej inštancie výrokom III. napadnutého rozsudku zamietol vzájomnú žalobu žalovaného uplatnenú v podaní doručenom súdu prvej inštancie dňa 1.12.2016, keďže nárok žalovaného v prevyšujúcej sume (93.312,52 - 57.687,88 = 35.624,64 eur) tvoril vzájomnú žalobu žalovaného. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že podanie žalovaného zo dňa 1.12.2016, označené ako „Vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobcu k odporu proti platobnému rozkazu zo dňa 2.1.2015“ (č.l. 239-246) nemalo náležitosti vzájomnej žaloby (neobsahovalo petit, čoho sa žalovaný domáha), preto odkazujúc na ust. , v zmysle ktorého sa na vzájomnú žalobu primerane použijú ustanovenia o žalobe, mal súd prvej inštancie pristúpiť k odstraňovaniu vád predmetného podania. Podaním vzájomnej žaloby zároveň vzniká poplatková povinnosť, pričom z prejavu žalovaného, ktorý by súd posúdil ako obranu proti žalobe, sa súdny poplatok neplatí.

30. Odvolací súd dáva ďalej do pozornosti podanie žalovaného zo dňa 25.4.2018, označené ako „Vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobcu zo dňa 17.11.2017“ (č.l. 333-339), v rámci ktorého žalovaný uviedol, že mení svoj žalobný návrh zo dňa 1.12.2016. Toto podanie možno posúdiť ako kvalifikovanú vzájomnú žalobu žalovaného, avšak na inú sumu, a to 94.174 eur, pričom v podaní zo dňa 1.12.2016 žalovaný uviedol výšku svojej pohľadávky v sume 93.312,52 eur. Súd prvej inštancie sa pritom v napadnutom rozhodnutí vysporiadaval iba so sumou 93.312,52 eur, pričom s podaním, v ktorom si žalovaný uplatnil sumu 94.174 eur sa žiadnym spôsobom nevysporiadal. Zároveň súd prvej inštancie v rozhodnutí neustálil, či si žalovaný uplatňuje vzájomnou žalobou jednak svoju pohľadávku na započítanie vo výške 73.858,65 eur, ako uviedol v podaní zo dňa 14.4.2014 (Odpor proti platobnému rozkazu, č.l. 37) a zvyšok pohľadávky tvorí vzájomnú žalobu, alebo žiada zaplatiť celú sumu vo výške 94.174 eur, resp. 93.312,52 eur a návrh žalobcu tak žiadal zamietnuť. Ustálenie predmetnej sumy je východiskom aj pre správne určenie poplatkovej povinnosti žalovaného za podanie vzájomnej žaloby.

31. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi príslušenstvo pohľadávky spočívajúce v úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 28.063,24 eur odo dňa 24.6.2012 do 14.4.2014, v úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 2.604,58 eur odo dňa 15.4.2014 do zaplatenia a v úroku z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 29.624,65 eur odo dňa 13.1.2013 do zaplatenia. Uviedol, že žalovaný bol omeškaní so zaplatením sumy 28.063,24 eur odo dňa 24.6.2012 (č.l. 2 a 7) a so zaplatením sumy 29.624,65 eur odo dňa 13.1.2013 (č.l. 2 a 10) a uplatnenie kompenzačnej námietky, spočívajúcej v nároku na zľavu z kúpnej ceny, ktorú žalovaný uplatnil podaním doručeným súdu dňa 15.4.2014 považoval za prejav smerujúci k započítaniu pohľadávok podľa . Odvolací súd považuje v tejto časti rozhodnutie súdu prvej inštancie za nepreskúmateľné. Odvolací súd uvádza, že pri faktúre na sumu 28.063,24 eur s DPH priznal súd prvej inštancie úrok z omeškania od 24.6.2012 do 14.4.2014, teda do momentu podania odporu, ktorý žalovaný podal na súd prvej inštancie dňa 15.4.2014 a zo sumy 2.604,58 eur od 15.4.2012 do zaplatenia. Z uvedeného tak nie je zrejmé, či súd prvej inštancie započítal pohľadávku žalovaného s pohľadávkou žalobcu, nakoľko nárok žalobcu týkajúci sa pohľadávky vo výške 25.458,67 eur výrokom II. napadnutého rozhodnutia zamietol. Súd prvej inštancie sa s touto skutočnosťou v odôvodnení rozhodnutia žiadnym spôsobom nevysporiadal.

32. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

33. Podľa ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

34. So zreteľom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa zrušil a podľa mu vec vrátil na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvej inštancie bude vec opätovne prejednať v intenciách odsekov 27, 29 až 31 tohto rozhodnutia, doplniť dokazovanie v závislosti od návrhov strán sporu na doplnenie dokazovania a v novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie podľa aj o náhrade trov odvolacieho konania.

35. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 ( tretia veta v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).