Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_32CbVO-3-2020.pdf
PDF · 144.62 KB
Case nature
Area
Subarea
32CbVO/3/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky sudkyňou Mgr. Zuzanou Albert v právnej veci žalobcu: Úrad pre verejné obstarávanie, Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava, IČO: 31 797 903, proti žalovaným: 1. Obec Vyhne, IČO: 00 321 109, č. 100, 966 02 Vyhne, 2. Obecné byty s.r.o., IČO: 46 628 541, Tolstého 5, 811 06 Bratislava, o určenie neplatnosti zmluvy, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Súd p r i z n á v a žalovanému v 1. rade voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
III. Súd n e p r i z n á v a žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Malacky dňa 07.08.2020 ako kauzálne príslušnému súdu podľa § 30 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) domáhal s poukazom na § 180 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZVO“) a § 39 Občianskeho zákonníka určenia neplatnosti Kúpnej zmluvy č. XX/XXXX uzatvorenej medzi žalovaným v 1. a 2. rade dňa 30.08.2019. Žalobca má za to, že je aktívne legitimovaný na podanie žaloby v zmysle ust. § 180 ZVO a že podaná žaloba je špecifickým druhom určovacej žaloby, kde žalobca nemusí tvrdiť ani preukazovať žiaden naliehavý právny záujem. V ust. § 180 ZVO sa podľa žalobcu neodráža princíp právnej istoty, ale princíp legality smerujúci k tomu, aby mal štátny orgán možnosť docieliť neplatnosť zmluvy, ktorá bola uzavretá v rozpore so zákonom. Definícia výkonu dohľadu podľa § 180 ZVO je tak široká, že umožňuje žalobcovi podanie návrhu na určenie neplatnosti zmluvy alebo dodatku bez toho, aby začal alebo dokonca meritórne ukončil niektoré z konaní podľa § § 173, 177, 179, 179a, 182 či 182a ZVO. Výkon dohľadu totiž zahŕňa aj zbieranie podnetov osôb, ktoré identifikujú porušenie zákona alebo ex ante posúdenie podľa § 168. Ak v rámci ktorejkoľvek z činností žalobcu dôjde k zisteniu (nie nevyhnutne meritórnemu rozhodnutiu), že došlo k uzavretiu zmluvy či dodatku v rozpore so zákonom, žalobca je formálne povinný žalobu podať. Poukázal pritom na závery NS SR prijaté v rozhodnutí sp.zn. 3Obdo/40/2015 zo dňa 29.06.2016. Žalobca poukázal tiež na skutočnosť, že problematike nesprávnej aplikácie výnimky, ktorej zákonné použitie je podmienené existenciou nehnuteľnosti, ktorú verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ nadobúda do vlastníctva alebo nájmu, sa žalobca v rámci svojej metodickej činnosti venuje už od roku 2006, kedy systematicky upozorňuje verejných obstarávateľov na to, že niektoré typy konaní môžu viesť k obchádzaniu a tým aj porušovaniu ZVO.
2. Žalobca podanú žalobu skutkovo odôvodnil tým, že žalovaný v 1. rade, ktorý je verejným obstarávateľom, uzavrel so žalovaným v 2. rade ako predávajúcim dňa 30.08.2019 kúpnu zmluvu (ďalej
len „kúpna zmluva“), pričom jej uzavretiu nepredchádzal žiaden postup podľa ZVO, pretože žalovaný v 1. rade uplatnil výnimku podľa § 1 ods. 2 písm. c) ZVO. Predmetom kúpy bola stavba bytového domu zapísaného na LV č. XXXX vedenom pre k.ú. R., nachádzajúca sa na pozemkoch s parc. č. C-KN XXX/ X a XXX/X, zapísaných na LV č. XXXX vedenom pre k.ú. R.. Stavba bytového domu pozostávala zo 17 bytov vrátane ich vnútorného vybavenia a technickej vybavenosti. Kúpna cena bola dohodnutá vo výške 764.493,69 Eur. Pred uzavretím kúpnej zmluvy bola medzi žalovanými uzavretá Zmluva o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy č. XX/XXXX zo dňa 25.01.2017 (ďalej len „zmluva o budúcej zmluve“) v znení jej Dodatku č. 1 zo dňa 18.09.2017 a Dodatku č. 2 zo dňa 15.11.2018. V zmluve o budúcej zmluve sa žalovaný v 2. rade zaviazal zhotoviť stavbu „Prestavba budovy bývalého obecného úradu na bytový dom“, pričom v bytovom dome mal zhotoviť 17 bytov v bežnom štandarde podľa požiadaviek zákona č. 443/2010 Z.z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní v znení zákona č. 134/2013 Z.z. a podľa požiadaviek zákona č. 150/2013 Z.z. o Štátnom fonde rozvoja bývania, s tým, že predmetom predaja malo byť všetkých 17 bytov v bytovom dome. Stavba mala byť zhotovená do 30.07.2018, Dodatkom č. 2 bol termín zhotovenia stavby posunutý na 30.06.2019. Žalovaný v 1. rade v zmluve o budúcej zmluve deklaroval záujem v budúcnosti prevziať bytový dom a byty, ktoré vzniknú v tomto bytovom dome, zastavané pozemky a technickú vybavenosť. Žalobca po posúdení obsahovej stránky kúpnej zmluvy a zmluvy o budúcej zmluve v znení jej dodatkov dospel k záveru, že z konania žalovaných možno vyvodiť jednoznačný zámer žalovaného v 1. rade zabezpečiť výstavbu bytového domu a technickej vybavenosti. Kombinácia týchto právnych úkonov podľa názoru žalobcu zastiera skutočnú vôľu žalovaných, následkom čoho považuje ich postup uzatvorením zmluvy o budúcej zmluve a následne kúpnej zmluvy za odporujúci ustanoveniam zákona o verejnom obstarávaní. Zmluva o budúcej zmluve priamo zakotvuje záväzok žalovaného v 2. rade zhotoviť pre žalovaného v 1. rade stavbu „Prestavba budovy bývalého obecného úradu na bytový dom“. Po formálnej stránke síce možno nadobudnúť dojem, že žalovaný v 1. rade skutočne získal vlastnícke právo k už jestvujúcej stavbe a technickej vybavenosti kúpou, čo by mohlo naplniť definičný znak výnimky z postupu podľa ZVO, keďže však základom posúdenia platnosti kúpnej zmluvy je vôľa žalovaných, vyplýva zo zmluvy o budúcej zmluve a kúpnej zmluvy naplnenie definičných znakov zmluvy o dielo. Postupom žalovaných tak bol zastretý ich skutočný úmysel, a to zhotovenie bytového domu a technickej vybavenosti prestavbou budovy bývalého obecného úradu. Skutočnosť, že žalovaný v 2. rade je zhotoviteľom stavby vyplýva aj zo zmluvy o úvere č. XXX/ XXX/XXXX. Zmluvu o budúcej zmluve nemožno na účel výkladu oddeľovať od kúpnej zmluvy, ktoré s ohľadom na vôľu žalovaných predstavujú jeden celok. Zhotovenie diela zodpovedá zákazke na stavebné práce a ZVO v takom prípade ukladá povinnosť zvoliť niektorý z postupov podľa výšky finančného limitu. Žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 33Cdo/144/2010, v zmysle ktorého platí, že ak má byť určitým právnym úkonom urobeným len „naoko“ (tzv. simulovaným právnym úkonom) zastieraný iný právny úkon (tzv. disimulovaný právny úkon), je simulovaný právny úkon neplatný z dôvodu nedostatku vôle konajúcich subjektov urobiť tento úkon. V takých prípadoch platí zastieraný právny úkon, ak to zodpovedá vôli subjektov a ak spĺňa náležitosti požadované zákonom pre jeho platnosť. Žalobca ďalej uviedol, že uzatvoreniu zmluvy o budúcej zmluve a kúpnej zmluvy nepredchádzal žiaden postup podľa ZVO, pretože žalovaný v 1. rade neoprávnene aplikoval výnimku podľa § 1 ods. 2 písm. c) ZVO. Táto výnimka sa však vzťahuje výlučne na nadobúdanie existujúcich stavieb. V tejto súvislosti poukázal žalobca aj na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 2S/92/2018. Podstatou zmlúv uzavretých medzi žalovanými bolo vykonanie stavebných prác žalovaným v 2. rade, a to podľa požiadaviek žalovaného v 1. rade. Bytový dom tak bolo na účel jeho prevodu potrebné najprv postaviť. Žalobca v žalobe poukázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-213/13 zo dňa 10.07.2014, rozsudky SD EÚ C-26/03, C-458/03, C-385/02 a vlastné metodické usmernenia č. 5246-5000/2014 zo dňa 04.06.2014, č. XXXXX-XXXX/XXXX a č. XXX-XXXX/XXXX k problematike nadobúdania alebo nájmu nehnuteľností. Žalovaný v 1. rade tak už v čase uzavretia zmluvy mal vedieť, že zmluvný postup, ktorý plánuje zvoliť, je ex lege neplatným a jeho konanie je obchádzaním zákona. Účelom uzatvorenia kombinácie zmluvy o budúcej zmluve a kúpnej zmluvy bolo vyhnúť sa postupu obstarania stavebných prác podľa ustanovení ZVO. Zákazka bola žalovaným zadaná bez hospodárskej súťaže. Uzavretú kúpnu zmluvu preto žalobca považuje za absolútne neplatnú s poukazom na ust. § 39 Občianskeho zákonníka.
3. Žalovaný v 1. rade vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 08.10.2020 poukázal na skutočnosť, že na základe Výzvy na vyjadrenie sa ku skutočnostiam zisteným v konaní o preskúmaní úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy, ktorú obdržal od žalobcu, zaujal stanovisko, v ktorom plne uznal svoje pochybenie a prijal zamýšľanú pokutu. Vo svojom vyjadrení k Výzve však žalovaný v 1. rade nemohol slobodne využiť možnosť odvolania sa voči záverom zisteným žalobcom, pretože by tým
riskoval uloženie pokuty v dvojnásobnej výške, čím by bol ohrozený chod obce. Lepšie a menej zaťažujúce pre chod obce a dlhodobý rozpočet bolo prijať nižšiu pokutu. Žalovaný v 1. rade sčasti súhlasí so závermi žalobcu, ale popiera, že by jeho úmyslom bolo obchádzanie zákona. Žalovaný v 1. rade vypísal v zmysle zákona č. 369/1990 Zb. obchodnú verejnú súťaž na obstaranie bytového domu s presným popisom súťaže a jej podmienok, v ktorých je jasne deklarované stanovisko žalovaného v 1. rade uzavrieť zmluvu s tým, kto za vlastné prostriedky postaví na vlastnom pozemku bytový dom a predloží štúdiu vizualizácie budúcej stavby, a to za predpokladu získania finančných prostriedkov obce od ŠFRB. Boli preto vytvorené rovnaké podmienky pre zapojenie sa do súťaže všetkým potenciálnym záujemcom v odbore stavebníctvo, súťaž bola navyše zverejnená v regionálnej tlači. Nie je preto možné súhlasiť so žalobcom, že úmyslom žalovaného v 1. rade bolo obísť zákon. Určením neplatnosti kúpnej zmluvy by došlo k závažným dôsledkom vo financovaní obce, pretože obec nemá možnosť vrátiť obdržané finančné prostriedky ŠFRB a Ministerstvu dopravy a výstavby SR. V bytovom dome tiež už bývajú nájomníci za podmienok nájomného sociálneho bývania. V spoločnosti žalovaného v 2. rade navyše došlo k zmene vlastníkov. Uložená sankcia nie je nízka a plne postačuje ako preventívny prostriedok na vynútenie zákonného postupu žalovaného v 1. rade do budúcnosti. V zmysle verejného záujmu a stability obyvateľov v obci je potrebné zachovať kúpnu zmluvu v platnosti. Inak by bol žalovaný v 1. rade dvakrát postihnutý za ten istý skutok.
4. V replike k vyjadreniu žalovaného v 1. rade žalobca poukázal na skutočnosť, že žalovaný v 1. rade opakovane priznal svoje pochybenie, teda že kúpna zmluva bola uzavretá v rozpore so ZVO. Hoci sa žalovaný v 1. rade snaží presvedčiť súd, že k obídeniu zákona nepristúpil úmyselne, jeho vôľa zabezpečiť výstavbu bytového domu a nie zakúpiť už existujúcu stavbu, je zjavná a sám ju potvrdil okrem iného vo svojom vyjadrení v konaní č. XXXXX-XXXX/XXXX zo dňa 21.09.2020. Žalobca poukázal na to, že žalovanému uložil pokutu rozhodnutím zo dňa 29.09.2020 v konaní o preskúmavaní úkonov kontrolovaného po uzatvorení zmluvy č. XXXXX-XXXX/XXXX, ktorým skonštatoval porušenie § 10 ods. 1 ZVO s tým, že dané porušenie malo vplyv na výsledok verejného obstarávania. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.09.2020. Obchodnú verejnú súťaž, ktorú použil žalovaný v 1. rade, nemožno ani len prirovnávať k verejnému obstarávaniu. Pri obchodnej verejnej súťaži nie sú dané limitácie princípmi verejného obstarávania, súťaž nepodlieha kontrole žalobcu ani možnosti zrušenia súťaže v prípade pochybenia obstarávateľa. Nevyžaduje sa ani zverejnenie vo Vestníku verejného obstarávania, čo je miesto, na ktoré dodávatelia koncentrujú svoju pozornosť. Zverejnením obchodnej verejnej súťaže iba v regionálnej tlači bola súťaž žalovaným v 1. rade od počiatku obmedzená len na daný región, čím boli diskriminovaní záujemcovia z iných oblastí a porušené princípy verejného obstarávania. Žalovaný si mal ako verejný obstarávateľ overiť správnosť svojho postupu predtým, než pristúpil k jeho realizácii. Nie je na mieste teraz tvrdiť, že by následkom vyhlásenia zmluvy za neplatnú bolo znefunkčnenie obce a žiadať zmiernenie takých následkov spoločenskou akceptáciou neplatnej kúpnej zmluvy. Spoločnosť musí byť chránená pred nedodržiavaním pravidiel verejného obstarávania, čoho odrazom sú aj trestné činy machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe upravené v Trestnom zákone. Je preto potrebné realizovať aj také právne kroky, ktorých následky nebudú pre zmluvné strany priaznivé. Inštitút určenia neplatnosti zmluvy uzavretej v rozpore so ZVO počíta s nepriaznivými dôsledkami takého určenia a práve tieto nepriaznivé dôsledky majú pôsobiť nápravne a výchovne s cieľom zabrániť opakovaniu protiprávneho konania zmluvných strán. Zmluva uzavretá v rozpore so ZVO je absolútne neplatným právnym úkonom, ako judikoval i Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp.zn. 3Obdo/4/2015 a teda rozhodnutie súdu v tejto veci nebude mať konštitutívne účinky, ako namieta žalovaný v 1. rade.
5. Žalovaný v 2. rade sa k žalobe napriek výzve súdu nevyjadril, súdu nedoručil ani dupliku k replike žalobcu. Žalovaný v 1. rade taktiež dupliku nepripojil.
6. V prejednávanej veci súd podľa § 177 ods. 1 CSP nariadil pojednávanie na termín 21.10.2021, na ktorom sa žalovaný v 2. rade bez ospravedlnenia nezúčastnil a súd podľa § 180 veta druhá CSP konal v jeho neprítomnosti. Žalobca na pojednávaní zotrval na podanej žalobe a opätovne poukázal na skutočnosť, že záver o uzavretí zmluvy v rozpore so ZVO bol právoplatne skonštatovaný aj v správnom konaní vedenom žalobcom, kde bola žalovanému v 1. rade uložená pokuta. Podľa smernice č. 2007/66/ ES je určenie neplatnosti zmluvy najúčinnejší spôsob pre nápravu a obnovu narušenej hospodárskej súťaže a žalobca má za to, že § 180 ZVO ani neumožňuje odpustiť potvrdenie neplatnosti zmluvy, či zmluvu akokoľvek konvalidovať, a to bez ohľadu na následky, aké by to na strane obstarávateľa malo. Tento záver potvrdzuje aj dôvodová správa k aktuálnej novele ZVO. Žalovaný v 1. rade by v
prípade určenia neplatnosti zmluvy mal nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia od žalovaného v 2. rade, pričom úprava takého vydania neumožňuje, aby žalovaný v 1. rade zostal bez peňazí aj bez bytov. Žalobca sa domnieva, že ZVO ho nelimituje v tom, ktorý právny úkon má žiadať určiť za neplatný. Procesná lehota na podanie žaloby plynie od uzavretia tej zmluvy, ktorej sa žaloba týka. Kúpna zmluva bola uzavretá v rozpore so zákonom a žalobca navrhuje určenie neplatnosti práve len tejto zmluvy, samozrejme s tým, že v rozpore so zákonom bola uzavretá aj zmluva o budúcej zmluve. Je potrebné v tejto súvislosti rozlišovať moment zadania zákazky na stavebné práce a moment uzavretia zmluvy. Lehota na podanie žaloby neplynie od zadania zákazky, ale až od uzavretia zmluvy. To, že sú neplatné aj predchádzajúce právne úkony nevylučuje možnosť žalobcu domáhať sa určenia neplatnosti len samotnej kúpnej zmluvy.
7. Žalovaný v 1. rade na pojednávaní uviedol, že postupom, ktorý použil, nedošlo k úplnému znemožneniu hospodárskej súťaže. Pri kontrole žalobcu žalovaný v 1. rade akceptoval záver, že svojím konaním zrejme porušili zákon. Z tohto dôvodu, ale aj z dôvodu, že obec by si v prípade uloženia dvojnásobnej pokuty túto nemohla dovoliť túto uhradiť, žalovaný v 1. rade radšej zvolil cestu uznania pochybenia a zaplatenia nižšej pokuty. Vyhlásením zmluvy za neplatnú by však bol žalovaný v 1. rade sankcionovaný dvakrát. Bytovka je pritom naplnená, nájomné je hradené, žalovaný v 1. rade riadne spláca úver zo ŠFRB. Žalovaný v 2. rade so žalovaným v 1. rade vôbec nekomunikuje, obchodné podiely v ňom boli prevedené na tretie osoby a ani tohto konania sa táto firma nezúčastňuje. Nebude možné od nich dostať naspäť uhradenú cenu. Napriek existencii právnej úpravy vydania bezdôvodného obohatenia, z praktického hľadiska, ak sa vysloví neplatnosť zmluvy, žalovaný v 1. rade bude musieť splácať úver a súčasne bude musieť ísť do súdneho sporu s novými majiteľmi žalovaného v 2. rade, od ktorých budú musieť uhradenú kúpnu cenu vymáhať.
8. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu: Kúpna zmluva zo dňa 30.08.2019, Dodatok č. 1 ku kúpnej zmluve zo dňa 21.10.2019, Zmluva o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 25.01.2017, Dodatok k zmluve o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 18.09.2017, Dodatok k zmluve o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 15.11.2018, Zmluva o úvere č. XXX/XXX/XXXX, a oboznámil sa s podkladmi k obchodnej verejnej súťaži predloženými žalovaným v 1. rade, a z vykonaného dokazovania zistil tento skutkový a právny stav:
9. Z Kúpnej zmluvy zo dňa 30.08.2019 súd zistil, že žalovaný v 1. rade ako kupujúci uzatvoril so žalovaným v 2. rade ako predávajúcim zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX vedenom pre katastrálne územie R.:
- stavbe bytového domu, nachádzajúcej sa na pozemkoch C-KN XXX/X a XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 180 a 236 m2, skolaudovanej dňa 28.08.2019 kolaudačným rozhodnutím č. OCU- XXXX/XXXXX,
- pozemku C-KN XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 180 m2,
- pozemku C-KN XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 236 m2,
- pozemku C-KN XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 52 m2,
- pozemku C-KN XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 262 m2 a
- pozemku C-KN XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 182 m2.
Predmetom prevodu bola tiež technická vybavenosť, ktorá bola špecifikovaná ako SO 02 - komunikácia a spevnené plochy, SO 03 - vodovodná prípojka, SO 04 - splašková kanalizácia a ČOV, SO 05 - dažďová kanalizácia, SO 06 - elektrická prípojka NN. Do vlastníctva žalovaného v 1. rade boli prevedené všetky byty v bytovom dome so zmluvne špecifikovanými súčasťami a príslušenstvom, a to byt č. 1.1 o výmere podlahovej plochy 43,42 m2, byt č. 1.2 o výmere podlahovej plochy 46,01 m2, byt č. 1.3 o výmere podlahovej plochy 42,46 m2, byt č. 1.4 o výmere podlahovej plochy 45,04 m2, byt č. 1.5 o výmere podlahovej plochy 47,16 m2, byt č. 2.1 o výmere podlahovej plochy 55,43 m2, byt č. 2.2 o výmere podlahovej plochy 56,87 m2, byt č. 2.3 o výmere podlahovej plochy 28,23 m2, byt č. 2.4 o výmere podlahovej plochy 42,46 m2, byt č. 2.5 o výmere podlahovej plochy 45,04 m2, byt č. 2.6 o výmere podlahovej plochy 47,16 m2, byt č. 3.1 o výmere podlahovej plochy 55,43 m2, byt č. 3.2 o výmere podlahovej plochy 56,87 m2, byt č. 3.3 o výmere podlahovej plochy 28,23 m2, byt č. 3.4 o výmere podlahovej plochy 42,46 m2, byt č. 3.5 o výmere podlahovej plochy 45,04 m2, byt č. 3.6 o výmere podlahovej plochy 47,16 m2. Byty boli zhotovené v bežnom štandarde v súlade so zák. č. 443/2010 Z.z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní a v súlade so zák. č. 150/2013 Z.z. o Štátnom fonde
rozvoja bývania. Podľa čl. 3. zmluvy dohodnutá kúpna cena predstavovala sumu vo výške 764.493,69 Eur, časť kúpnej ceny mala byť uhradená z nenávratných finančných prostriedkov Ministerstva dopravy a výstavby SR podľa zák. č. 443/2010 Z.z a z prostriedkov Štátneho fondu rozvoja bývania podľa zák. č. 150/2013 Z.z. tak, ako je špecifikované v čl. 3. zmluvy.
10. Dodatkom č. 1 zo dňa 21.10.2019 zmluvné strany upravili predmet zmluvy v časti špecifikácie prevádzaných nehnuteľností tak, že okrem technickej vybavenosti (ktorej špecifikácia ostala nezmenená) bolo predmetom prevodu vlastníctvo k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX vedenom pre k.ú. R. v spoluvlastníckom podiele 1/1:
- stavba bytového domu so súpisným číslom XXX nachádzajúca sa na pozemku C-KN XXX/X o výmere 423 m2, zastavaná plocha a nádvorie,
- pozemok C-KN XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 423 m2,
- pozemok C-KN XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 2 m2,
- pozemok C-KN XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 2 m2,
- pozemok C-KN XXX/XX. - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 485 m2.
11. Zo Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 25.01.2017 súd zistil, že žalovaný v 1. rade ako budúci kupujúci a žalovaný v 2. rade ako budúci predávajúci uzavreli dňa 25.01.2017 zmluvu, ktorou sa budúci kupujúci zaviazal uzavrieť na výzvu budúceho predávajúceho kúpnu zmluvu na predmet kúpnej zmluvy definovaný v zmluve o budúcej zmluve. Budúci predávajúci sa zaviazal zhotoviť stavbu „Prestavba budovy bývalého obecného úradu na bytový dom“, umiestnenú na pozemkoch C-KN XXX/X, XXX/XX, XXX/X, XXX/X, XXX/X, vedených na liste vlastníctva č. XXXX pre k.ú. R. a pozemkoch E-KN XXX, XXX/X, vedených na liste vlastníctva č. XXXX pre k.ú. R., pričom sa zaviazal v bytovom dome zhotoviť 17 bytov. Bytový dom a byty mali byť zhotovené v bežnom štandarde podľa požiadaviek zákona č. 443/2010 Z.z. a zákona č. 150/2013 Z.z. a predmetom prevodu malo byť všetkých 17 bytov. Budúci predávajúci sa zaviazal zhotoviť aj technickú vybavenosť bytového domu, a to komunikácie, spevnené plochy, vodovodnú prípojku, splaškovú kanalizáciu, čističku odpadových vôd, dažďovú kanalizáciu a elektrickú prípojku NN. Stavba mala byť ukončená do júla 2018, budúca zmluva mala byť uzatvorená najneskôr do 31.08.2019, resp. do 31.08. kalendárneho roku nasledujúceho po roku, v ktorom bude budúcemu kupujúcemu poskytnutá dotácia podľa zákona č. 443/2010 Z.z. alebo podpora podľa zákona č. 150/2013 Z.z. Kúpna cena bola dohodnutá vo výške 764.493,69 Eur. Zmluvné strany si v Zmluve o budúcej kúpnej zmluve dohodli tiež znenie budúcej zmluvy. Dodatkom zo dňa 18.09.2017 k Zmluve o budúcej kúpnej zmluve zmluvné strany upravili údaj o bankovom účte budúceho predávajúceho. Dodatkom zo dňa 15.11.2018 upravili zmluvné strany termín pre ukončenie a skolaudovanie stavby.
12. Medzi stranami nebolo sporné, že Zmluva o budúcej kúpnej zmluve a následne Kúpna zmluva boli uzavreté na základe obchodnej verejnej súťaže vyhlásenej žalovaným v 1. rade podľa zákona č. 138/1991 Zb. v spojení s príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka. Z dokumentácie predloženej žalovaným v 1. rade súd zistil, že vyhlásenie obchodnej verejnej súťaže a uzavretie zmluvy o budúcej kúpnej zmluve boli schválené uznesením obecného zastupiteľstva č. XX/XXXX zo dňa 05.01.2017. Návrh na uzavretie zmluvy v zmysle vyhlásenej obchodnej verejnej súťaže podal jediný navrhovateľ: žalovaný v 2. rade.
13. Podľa ods. 13 recitálu Smernice európskeho parlamentu a rady 2007/66/ES, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 89/665/EHS a 92/13/EHS, pokiaľ ide o zvýšenie účinnosti postupov preskúmania v oblasti zadávania verejných zákaziek, s cieľom bojovať proti nezákonne vedenému priamemu zadávaniu zákaziek, ktoré Súdny dvor označil za najvážnejšie porušenie práva Spoločenstva v oblasti zadávania verejných zákaziek zo strany verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa, by sa mali ustanoviť účinné, primerané a odradzujúce sankcie. Zmluvy uzavreté na základe nezákonne vedeného priameho zadávania zákaziek by sa preto mali v zásade považovať za neplatné. Neplatnosť by nemala byť automatická, ale mal by ju overiť nezávislý orgán zodpovedný za preskúmanie alebo by mala vyplynúť z rozhodnutia tohto orgánu.
14. Podľa ods. 21 recitálu Smernice európskeho parlamentu a rady 2007/66/ES, pri stanovovaní pravidiel, ktorými sa zabezpečuje, že sa zmluva považuje za neplatnú, majú členské štáty za cieľ dosiahnuť, aby zanikla možnosť vynucovať a vykonávať práva a povinnosti zmluvných strán. Dôsledky vyplývajúce z toho, že sa zmluva považuje za neplatnú, by mali určiť vnútroštátne právne predpisy.
Vnútroštátne právne predpisy preto môžu ustanoviť zrušenie všetkých zmluvných povinností so spätnou platnosťou (ex tunc) alebo naopak obmedziť rozsah pôsobnosti zrušenia na tie povinnosti, ktoré by sa mali ešte vykonať (ex nunc). To by nemalo viesť k absencii prísnych sankcií, ak sa povinnosti vyplývajúce zo zmluvy v celom alebo takmer v celom rozsahu už splnili. Pre takéto prípady by členské štáty mali v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi ustanoviť aj alternatívne sankcie zohľadňujúce rozsah, v akom zostáva zmluva platná. Podobne sa vo vnútroštátnych právnych predpisoch majú ustanoviť dôsledky týkajúce sa možného vrátenia akýchkoľvek súm, ktoré sa prípadne vyplatili, ako aj všetkých ostatných foriem možnej náhrady vrátane finančnej náhrady, ak nie je možná náhrada vecná.
15. Podľa ods. 22 recitálu Smernice európskeho parlamentu a rady 2007/66/ES, s cieľom zachovať primeranosť uplatňovaných sankcií však členské štáty môžu udeliť orgánu zodpovednému za preskúmanie možnosť nespochybniť zmluvu alebo uznať niektoré z jej dočasných účinkov alebo všetky jej dočasné účinky, ak si výnimočné okolnosti dotknutého prípadu vyžadujú rešpektovanie určitých prevažujúcich dôvodov týkajúcich sa všeobecného záujmu. V uvedených prípadoch by sa namiesto toho mali uplatňovať alternatívne sankcie. Orgán zodpovedný za preskúmanie, ktorý je nezávislý od verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa, by mal preskúmať všetky súvisiace aspekty s cieľom stanoviť, či si prevažujúce dôvody týkajúce sa všeobecného záujmu vyžadujú, aby sa platnosť zmluvy zachovala.
16. Podľa ods. 24 recitálu Smernice európskeho parlamentu a rady 2007/66/ES, pri neplatnosti zmluvy sa hospodárske záujmy môžu považovať za prevažujúce dôvody len vtedy, ak by neplatnosť mala za mimoriadnych okolností neprimerané následky. Hospodárske záujmy priamo spojené so zákazkou by však nemali byť prevažujúcimi dôvodmi.
17. Podľa čl. 2d ods. 1 Smernice Rady 89/665/EHS z 21. decembra 1989 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa uplatňovania postupov preskúmavania v rámci verejného obstarávania tovarov a prác, v znení Smernice 2007/6/ES, členské štáty zabezpečia, aby orgán zodpovedný za preskúmanie, ktorý je nezávislý od verejného obstarávateľa, považoval zmluvu za neplatnú alebo aby tento orgán rozhodol o neplatnosti zmluvy v týchto prípadoch:
a) ak verejný obstarávateľ zadal zákazku bez predchádzajúceho uverejnenia oznámenia o vyhlásení zadávacieho konania v Úradnom vestníku Európskej únie bez toho, aby to povoľovala smernica 2004/18/ ES; b) v prípade porušenia článku 1 ods. 5, článku 2 ods. 3 alebo článku 2a ods. 2 tejto smernice, ak takéto porušenie neumožnilo uchádzačovi, ktorý žiada o preskúmanie, využiť opravné prostriedky pred zadaním zákazky; v prípade porušenia spojeného s porušením smernice 2004/18/ES, ak takéto porušenie ovplyvnilo možnosť uchádzača žiadajúceho o preskúmanie získať zákazku, alebo c) v prípadoch uvedených v článku 2b písm. c) druhom pododseku tejto smernice, ak členské štáty uplatnili výnimku z odkladnej lehoty pre zákazky zadané na základe rámcovej dohody a dynamického obstarávacieho systému.
18. Podľa čl. 2d ods. 2 Smernice Rady 89/665/EHS, v znení Smernice 2007/6/ES, dôsledky neplatnosti zmluvy sa upravia vo vnútroštátnom práve. Vo vnútroštátnom práve sa môže so spätnou účinnosťou ustanoviť zrušenie všetkých zmluvných povinností alebo obmedzenie rozsahu zrušenia na tie povinnosti, ktoré sa ešte majú vykonať. V druhom prípade členské štáty zabezpečia uplatnenie iných sankcií v zmysle článku 2e ods. 2.
19. Podľa čl. 2d ods. 2 Smernice Rady 89/665/EHS, v znení Smernice 2007/66/ES, členské štáty môžu ustanoviť, že orgán zodpovedný za preskúmanie, ktorý je nezávislý od verejného obstarávateľa, nesmie vyhlásiť zmluvu za neplatnú, aj keď sa uzavrela nezákonne z dôvodov uvedených v odseku 1, ak tento orgán po preskúmaní všetkých relevantných aspektov zistí, že prevažujúce dôvody týkajúce sa všeobecného záujmu si vyžadujú, aby sa účinky zmluvy zachovali. V tomto prípade sa namiesto toho uplatňujú alternatívne sankcie, ktoré členské štáty ustanovia v zmysle článku 2e ods. 2.
20. Podľa čl. 2d ods. 4 Smernice Rady 89/665/EHS, v znení Smernice 2007/66/ES, členské štáty ustanovia, že odsek 1 písm. a) tohto článku sa neuplatňuje, ak:
- verejný obstarávateľ považuje zadanie zákazky bez predchádzajúceho uverejnenia oznámenia o vyhlásení zadávacieho konania v Úradnom vestníku Európskej únie za prípustné v súlade so smernicou 2004/18/ES,
- verejný obstarávateľ uverejnil v Úradnom vestníku Európskej únie oznámenie uvedené v článku 3a tejto smernice, v ktorom vyjadruje svoj zámer uzavrieť zmluvu, a
- zmluva sa neuzavrela pred uplynutím lehoty najmenej 10 kalendárnych dní, ktorá začína plynúť dňom nasledujúcim po dni uverejnenia tohto oznámenia.
21. Podľa čl. 2d ods. 5 Smernice Rady 89/665/EHS, v znení Smernice 2007/66/ES, členské štáty ustanovia, že odsek 1 písm. c) tohto článku sa neuplatňuje, ak:
- verejný obstarávateľ dospel k názoru, že zadanie zákazky je v súlade s druhou zarážkou druhého pododseku článku 32 ods. 4 alebo s článkom 33 ods. 5 a 6 smernice 2004/18/ES,
- verejný obstarávateľ zaslal dotknutým uchádzačom rozhodnutie o zadaní zákazky spolu so zhrnutím dôvodov v zmysle článku 2a ods. 2 štvrtého pododseku prvej zarážky tejto smernice, a
- zmluva sa neuzavrela pred uplynutím lehoty najmenej 10 kalendárnych dní, ktorá začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, keď bolo rozhodnutie o zadaní zákazky poslané dotknutým uchádzačom faxom alebo elektronickými prostriedkami, alebo pri využití iných komunikačných prostriedkov pred uplynutím lehoty najmenej 15 kalendárnych dní, ktorá začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, keď bolo rozhodnutie o zadaní zákazky poslané dotknutým uchádzačom, alebo pred uplynutím lehoty najmenej 10 kalendárnych dní, ktorá začína plynúť dňom nasledujúcim po dni doručenia rozhodnutia o zadaní zákazky.
22. Podľa čl. 2e ods. 1 Smernice Rady 89/665/EHS, v znení Smernice 2007/66/ES, v prípade porušenia článku 1 ods. 5, článku 2 ods. 3 alebo článku 2a ods. 2, na ktoré sa nevzťahuje článok 2d ods. 1 písm. b), členské štáty ustanovia neplatnosť v súlade s článkom 2d ods. 1 až 3 alebo alternatívne sankcie. Členské štáty môžu ustanoviť, že orgán zodpovedný za preskúmanie, ktorý je nezávislý od verejného obstarávateľa, po posúdení všetkých relevantných aspektov rozhodne, či by sa mala zmluva považovať za neplatnú alebo či by sa mali uložiť alternatívne sankcie.
23. Podľa čl. 2e ods. 2 Smernice Rady 89/665/EHS, v znení Smernice 2007/66/ES, alternatívne sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce. Alternatívne sankcie sú: uloženie pokút verejnému obstarávateľovi alebo skrátenie dĺžky trvania zmluvy. Členské štáty môžu preniesť na orgán zodpovedný za preskúmanie široké rozhodovacie právomoci o tom, či zohľadní všetky príslušné faktory vrátane závažnosti porušenia, správania sa verejného obstarávateľa a v prípadoch uvedených v článku 2d ods. 2 rozsah, v ktorom zmluva ostáva v platnosti. Náhrada škody nie je primeranou sankciou na účely tohto odseku.
24. Podľa článku 4 Smernice európskeho parlamentu a rady 2007/66/ES zo dňa 11.12.2007, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 89/665/EHS a 92/13/EHS, publikovanej v Úradnom vestníku EÚ 20.12.2007, táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
25. Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
26. Podľa § 30 ods. 1 CSP na konanie v sporoch určenia neplatnosti zmluvy, koncesnej zmluvy na práce alebo rámcovej dohody podľa osobitného predpisu je príslušný Okresný súd Malacky; jeho obvodom je celé územie Slovenskej republiky.
27. Podľa § 31 zákona č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, úrad pre verejné obstarávanie je ústredným orgánom štátnej správy pre verejné obstarávanie.
28. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
29. Podľa § 180 ZVO, ak úrad pri výkone dohľadu nad verejným obstarávaním zistí, že verejný obstarávateľ, obstarávateľ alebo osoba podľa § 8 v rozpore s týmto zákonom uzavrie zmluvu, koncesnú zmluvu, rámcovú dohodu alebo dodatok k zmluve, koncesnej zmluve alebo rámcovej dohode, v lehote jedného roka odo dňa jej uzavretia podá návrh na určenie jej neplatnosti súdom.
30. Podľa § 7 ods. 1 písm. b) ZVO verejný obstarávateľ na účely tohto zákona je obec.
31. Podľa § 10 ods. 1 ZVO verejný obstarávateľ a obstarávateľ sú povinní pri zadávaní zákaziek, koncesií a pri súťaži návrhov postupovať podľa tohto zákona.
32. Podľa § 1 ods. 2 písm. c) ZVO, tento zákon sa nevzťahuje na nadobúdanie existujúcich stavieb alebo nájom existujúcich stavieb a iných nehnuteľností alebo nadobúdanie práv k nim akýmkoľvek spôsobom financovania.
33. Podľa § 3 ods. 1 ZVO zákazka je odplatná zmluva uzavretá medzi jedným alebo viacerými verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi na jednej strane a jedným alebo viacerými úspešnými uchádzačmi na strane druhej, ktorej predmetom je dodanie tovaru, uskutočnenie stavebných prác alebo poskytnutie služby.
34. Podľa § 3 ods. 3 ZVO zákazka na uskutočnenie stavebných prác na účely tohto zákona je zákazka, ktorej predmetom je
a) uskutočnenie stavebných prác alebo vypracovanie projektovej dokumentácie a uskutočnenie stavebných prác súvisiacich s niektorou z činností uvedených v oddiele 45 slovníka obstarávania, b) uskutočnenie stavby alebo vypracovanie projektovej dokumentácie a uskutočnenie stavby alebo c) uskutočnenie stavby akýmkoľvek spôsobom podľa požiadaviek, ktoré určil verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ, ktorý má rozhodujúci vplyv na druh stavby alebo projekt stavby.
35. Podľa § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti.
36. Podľa § 261 ods. 3 písm. b) Obchodného zákonníka na účely odseku 2 subjektom verejného práva je obec.
37. Podľa § 10 ods. 14 zákona č. 150/2013 Z. z. o štátnom fonde rozvoja bývania, podporu na obstaranie nájomného bytu podľa § 6 ods. 1 písm. b) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2013/150/20210701> možno poskytnúť aj, ak žiadateľ uzavrel so zhotoviteľom zmluvu o budúcej kúpnej zmluve a následne kúpnu zmluvu uzavrie najneskôr do konca mesiaca december v druhom kalendárnom roku nasledujúcom po roku, v ktorom bola uzavretá zmluva. Súčasťou následnej kúpnej zmluvy musí byť právoplatné kolaudačné rozhodnutie obstarávaného nájomného bytu.
38. Podľa § 7 ods. 1 písm. b) zákona č. 150/2013 Z. z. žiadateľom môže byť obec; v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košice aj mestská časť.
39. Podľa § 3 zákona č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania, dotáciu možno poskytnúť na a) obstaranie nájomného bytu na účel sociálneho bývania podľa tohto zákona, b) obstaranie technickej vybavenosti.
40. Podľa § 7 písm. a) zákona č. 443/2010 Z. z. žiadateľom o poskytnutie dotácie môže byť obec; v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košice aj mestská časť.
41. Žalobca sa žalobou doručenou kauzálne príslušnému Okresnému súdu Malacky domáhal určenia neplatnosti Kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade dňa 30.08.2019
vrátane jej dodatku č. 1, ktorou žalovaný v 2. rade ako predávajúci previedol na žalovaného v 1. rade ako kupujúceho vlastnícke právo k tam bližšie špecifikovanému bytovému domu vrátane všetkých v ňom zhotovených bytov, k súvisiacej technickej vybavenosti a k zastavaným pozemkom. Zmluva bola napadnutá žalobcom z dôvodu, že ju žalovaní uzatvorili bez použitia postupov ustanovených v ZVO, t.j. v rozpore s § 10 ods. 1 ZVO v spojení s § 3 ods. 3 ZVO, z ktorého dôvodu ju žalobca považuje za absolútne neplatnú podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre obchádzanie zákona o verejnom obstarávaní. Žalobca neplatnosť napadnutej zmluvy odôvodňuje tým, že žalovaný v 1. rade zvolenou kombináciou zmluvných vzťahov neoprávnene aplikoval výnimku podľa § 1 ods. 2 písm. c) ZVO, čím sa vyhol povinnosti zadať zákazku na uskutočnenie stavebných prác postupom podľa ZVO. Vecnú aktívnu legitimáciu na podanie žaloby žalobca odôvodňuje ustanovením § 180 ZOV, podanú žalobu právne kvalifikoval ako špecifický druh určovacej žaloby v zmysle § 137 písm. d) CSP, s tým, že žalobca nemusí tvrdiť ani preukazovať žiaden naliehavý právny záujem.
42. Súd primárne skúmal prípustnosť podanej žaloby. V zmysle ust. § 137 písm. d) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo ... o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. V ustanovení § 180 ZVO je zakotvené právo a povinnosť žalobcu sa obrátiť na súd a žiadať vyslovenie neplatnosti zmluvy v prípade uzavretia takej zmluvy v rozpore s predpismi verejného obstarávania. Zákon o verejnom obstarávaní nepochybne predstavuje osobitný predpis, z ktorého vyplýva oprávnenie (a povinnosť) žalobcu podať žalobu na určenie právnej skutočnosti, t.j. v tomto prípade určenie neplatnosti zmluvy. Možno teda konštatovať, že v súdenej veci ide o žalobu v zmysle § 137 písm. d) CSP a oprávnenie žalobcu podať žalobu vyplýva priamo z ust. § 180 ZVO. Žalobu žalobcu preto súd vyhodnotil ako procesne prípustnú.
43. Zákon o verejnom obstarávaní v ust. §§ 180 a 181 upravuje okruh subjektov oprávnených podať žalobu o neplatnosť zmluvy, koncesnej zmluvy, rámcovej dohody alebo dodatku k nim a striktne vymedzuje podmienky, za splnenia ktorých tak môžu oprávnené subjekty učiniť. Podľa § 180 ZVO je aktívne legitimovaným na podanie žaloby Úrad pre verejné obstarávanie, teda žalobca, a to v prípade akejkoľvek zákazky alebo koncesie bez ohľadu na finančný limit. Predpokladom, resp. podmienkou oprávnenia žalobcu podať žalobu o určenie neplatnosti zmluvy je, že a) tento pri výkone dohľadu nad verejným obstarávaním zistí, že verejný obstarávateľ, obstarávateľ alebo osoba podľa § 8 v rozpore so ZVO uzavrel zmluvu, koncesnú zmluvu, rámcovú dohodu alebo dodatok k nim, a že b) takú žalobu podá v prekluzívnej lehote jedného roka odo dňa uzavretia napádanej zmluvy. V súdenej veci nebolo v konaní sporné, že žalobca pri výkone dohľadu zistil, že žalovaný v 1. rade porušil opísaným postupom pri zadaní zákazky zákon o verejnom obstarávaní, z ktorého dôvodu bola žalovanému v 1. rade rozhodnutím v správnom konaní č. XXXXX-XXXX/XXXX zo dňa 29.09.2020 uložená sankcia v podobe pokuty. Predmetné rozhodnutie síce strany súdu nepredložili, keďže však jeho existencia a dôvody pre jeho vydanie v správnom konaní neboli medzi stranami sporné, súd vychádzal pri posúdení splnenia podmienok na podanie žaloby (zistené porušenie ZVO žalobcom pri výkone dohľadu) podľa § 180 ZVO zo zhodných tvrdení strán, nakoľko neexistovala dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti (§ 186 ods. 2 CSP).
44. Následne súd skúmal, či bola žaloba podaná v prekluzívnej jednoročnej lehote od uzavretia napadnutej zmluvy. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 30.08.2019 z dôvodu porušenia ZVO pri jej uzatvorení. Podľa § 1 ods. 2 písm. c) ZVO účinného v čase uzatvorenia napadnutej zmluvy sa tento zákon nevzťahuje na nadobúdanie existujúcich stavieb alebo nájom existujúcich stavieb a iných nehnuteľností alebo nadobúdanie práv k nim akýmkoľvek spôsobom financovania. Obstaranie existujúcej nehnuteľnosti teda spadá pod cit. výnimku z postupu podľa ZVO. Ak by teda súd skúmal napadnutú kúpnu zmluvu zo dňa 30.08.2019 oddelene od právnych úkonov žalovaného v 1. a 2. rade, ktoré jej uzavretiu predchádzali, nemohol by dospieť k záveru o rozpore takej zmluvy so ZVO, nakoľko by ju bolo nevyhnutné podradiť pod výnimku podľa § 1 ods. 2 písm. c) ZVO. Podľa odôvodnenia žaloby však žalobca v skutočnosti nenapáda (len) kúpnu zmluvu, ale aj zmluvné vzťahy predchádzajúce jej uzatvoreniu, pretože tvrdí, že žalovaný v 1. rade zadal zákazku na stavebné práce v rozpore s § 3 ods. 3 a § 10 ods. 1 ZVO. V takom prípade je potrebné vyriešiť otázku, ktorou z komplexu zmlúv žalovaný v 1. rade zadal zákazku na stavebné práce. Po posúdení obsahu uzatvorených zmlúv (kúpna zmluva v znení jej dodatku a zmluva o budúcej kúpnej zmluve v znení jej dodatkov) súd dospel k jednoznačnému záveru, že práve uzatvorením zmluvy o budúcej kúpnej zmluve sa žalovaný v 2. rade zaviazal žalovanému v 1. rade zhotoviť stavbu bytového domu so 17 bytmi a následne na žalovaného v 1. rade previesť k zhotovenej stavbe vlastnícke právo. Ak teda žalovaný v
1. rade v skutočnosti neobstaral existujúcu nehnuteľnosť v zmysle výnimky podľa § 1 ods. 2 písm. c) ZVO, ale zadal zákazku na stavebné práce bez postupu podľa ZVO, k obchádzaniu zákona prišlo práve uzatvorením zmluvy o budúcej kúpnej zmluve dňa 25.01.2017. Potom ale prekluzívna lehota na podanie žaloby žalobcovi podľa § 180 ZVO márne uplynula 25.01.2018 (žaloba bola podaná 27.08.2020) a ďalšie posudzovanie komplexu zmlúv súdom je z tohto dôvodu neprípustné. Ak žalobca v podanej žalobe tvrdí, že žalovaný v 1. rade neoprávnene aplikoval výnimku zo ZVO, resp. že zvolenou kombináciou zmluvných vzťahov sa žalovaný v 1. rade dopustil obchádzania zákona, nemôže napadnúť neplatnosť len jednej zo súvisiacich zmlúv izolovane (ak navyše pri napadnutej zmluve oddelene k porušeniu ZVO z dôvodu zákonnej exempcie neprišlo). Dôvody neplatnosti tak, ako ich špecifikuje žalobca, sú dané práve v zmluve o budúcej kúpnej zmluve, nie v kúpnej zmluve uzavretej na jej základe. Zmeškanie lehoty na podanie žaloby voči zmluve, ktorou žalovaný v 1. rade mal obchádzať § 3 ods. 3 a § 10 ods. 1 ZVO nie je možné sanovať odôvodením, že práve uzatvorením kúpnej zmluvy prišlo k naplneniu účelu, ktorý žalovaný v 1. rade svojím postupom sledoval. Lehota na podanie žaloby žalobcovi plynie od uzavretia zmluvy, nie od naplnenia jej účelu.
45. Súd na podporu záveru o nemožnosti domáhať sa určenia neplatnosti len kúpnej zmluvy namiesto súboru kúpnej zmluvy spolu so zmluvou o budúcej kúpnej zmluve, poukazuje tiež na povahu výroku rozsudku súdu o neplatnosti zmluvy uzavretej v rozpore so ZVO. Koncept neplatnosti zmlúv podľa revíznych smerníc a ich do nášho právneho poriadku transponujúceho zákona o verejnom obstarávaní je špecifický a všeobecná úprava neplatnosti právnych úkonov podľa Občianskeho zákonníka ani Obchodného zákonníka tu nie je plne aplikovateľná. Zmluvy uzavreté na základe nezákonne vedeného priameho zadávania zákaziek by sa v zmysle smerníc mali v zásade považovať za neplatné, avšak neplatnosť nemá byť automatická, ale mal by ju overiť nezávislý orgán alebo by mala vyplynúť z rozhodnutia tohto orgánu. Koncept neplatnosti zmlúv uzavretých v rozpore so ZVO v zmysle § § 180 a 181 ZVO sa tak podľa názoru súdu približuje ponímaniu relatívnej neplatnosti právneho úkonu (dovolať sa neplatnosti môže ÚVO alebo každá osoba, ktorá má alebo mala záujem o získanie zákazky a ktorá bola poškodená alebo existuje riziko poškodenia tvrdeným porušením postupu; právo dovolať sa neplatnosti právneho úkonu je časovo ohraničené prekluzívnou lehotou a len v prípade vymedzených porušení kontraktačného postupu, neplatnosť musí vysloviť súd, súd môže ponechať zmluvu v platnosti). Takáto úprava neplatnosti podľa revíznych smerníc a aj podľa zákona o verejnom obstarávaní preto podľa názoru súdu nemá charakter absolútnej neplatnosti, ktorá vyplýva priamo zo zákona a pôsobí voči všetkým od počiatku, ale svojím osobitným charakterom, účelom a právnymi účinkami sa blíži účinkom relatívnej neplatnosti. Na zmluvný vzťah sa hľadí ako na platný právny úkon, pokiaľ sa žiadny z oprávnených subjektov jeho neplatnosti v prekluzívnej lehote nedovolal. Keďže žalobca sa nedovoláva neplatnosti zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, ak by súd rozhodol v zmysle jeho návrhu a vyhlásil by kúpnu zmluvu zo dňa 30.08.2019 za neplatnú, ostala by zmluva o budúcej kúpnej zmluve, uzavretá medzi žalovanými dňa 25.01.2017 v platnosti so všetkými dôsledkami z toho plynúcimi. Taký stav by bol v príkrom rozpore so zásadou právnej istoty, pretože na jednej strane by boli žalovaní v 1. a 2. rade viazaní zmluvou o budúcej kúpnej zmluve, ktorá by bola považovaná za platnú pre nedovolanie sa jej neplatnosti v prekluzívnej lehote, ale na druhej strane by sa žalovaní pri splnení záväzkov z nej vyplývajúcich vystavovali riziku podania ďalšej žaloby na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej na jej základe. Aj z tohto jednoznačne vyplýva nevyhnutnosť domáhať sa v takýchto prípadoch určenia neplatnosti celého komplexu zmlúv, ktorým bol podľa žalobcu porušený zákon o verejnom obstarávaní a naopak vylúčenie možnosti z tohto komplexu napadnúť žalobou len jedinú zmluvu a ostatné ponechať v platnosti.
46. Súd vzhľadom na uvedené žalobu žalobcu zamietol. Keďže bola žaloba zamietnutá z procesných dôvodov (zmeškanie lehoty na jej podanie), súd napadnutú kúpnu zmluvu zo dňa 30.08.2019 po meritórnej stránke neskúmal.
47. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
48. Vo prejednávanej veci boli plne úspešní žalovaní. Súd preto žalovanému v 1. rade priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Žalovanému v 2. rade však vznik akýchkoľvek
trov zo spisu nevyplýva, pretože sa tento na konaní aktívne nezúčastňoval. Súd vzhľadom na túto skutočnosť a s poukazom na princíp hospodárnosti rozhodol tak, že žalovanému v 2. rade náhradu trov nepriznal. O výške trov konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude konanie skončené.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného poriadku).