Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14S/37/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Ľubomíra Bundzela, v právnej veci žalobcu: K R O N SK, s.r.o., so sídlom Dolné Suroviny 996/1, 905 01 Senica, IČO: 36 256 561, právne zastúpeného : Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava, IČO: 36 865 281, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo : 100665354/2020 zo dňa 11.03.2020, takto

rozhodol:

I. Správny súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1.

Daňový úrad Trnava, pobočka Senica ako prvostupňový správny orgán svojim rozhodnutím č. 102712374/2019 zo dňa 25.11.2019 podľa v znení neskorších predpisov vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 8.194,69 Eur na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2014.

2.

Správca dane svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že zo zistených skutočností počas daňovej kontroly správca dane zistil pochybnosti podľa súvisiace so zaúčtovaním interného dokladu č. ID 0117 zo dňa 31.12.2014 zaúčtovaného na ťarchu účtu 547001 v prospech účtu 391001 vo výške 34.109,59 Eur a vyzval daňový subjekt, aby v lehote 8 dní od doručenia oboznámenia predložil správcovi dane dôkazy preukazujúce oprávnenosť zaúčtovania tohto interného dokladu do daňových výdavkov a na základe akých podkladov mu bola do daňových výdavkov uplatnená suma 34.109,59 Eur z pohľadávok voči odberateľom Stolářske potřeby - E. Z., Woodo s.r.o., Z. H., MB STOL, s.r.o. v kontrolovanom zdaňovacom období za kalendárny rok 2014.

3.

Keďže daňový subjekt ďalšími podaniami nevyvrátil pochybnosti správcu dane o daňovom výdavku v náklade zaúčtovanom interným dokladom ID 0117 zo dňa 13.12.2014 zaúčtovaného na ťarchu účtu 547001 v prospech účtu 391001 na základe predložených dokladov správca dane neuznal zahrnutie oprávnenej položky do daňových výdavkov.

4.

Správca dane ďalej konštatoval, že daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal vierohodnosť svojich tvrdení v zmysle o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

5.

V zmysle ustanovenia o účtovníctve v znení neskorších predpisov účtovanie účtovných dokladov v účtovných knihách vykoná účtovná jednotka účtovným zápisom iba na základe účtovných dokladov.

6.

V zmysle o účtovníctve v znení neskorších predpisov účtovná jednotka je povinná vyhotoviť účtovný doklad bez zbytočného odkladu po zistení skutočností ktorá sa ním preukazuje a to tak, aby bolo možné určiť obsah každého jednotlivého účtovného prípadu spôsobom podľa .

7.

Samotný účtovný zápis bez ďalšieho preukázania oprávnenosti uplatnenia si odpisu pohľadávok do daňových výdavkov v zdaňovacom období kalendárny rok 2014 nie sú dôkazom, sú len tvrdením o takýchto udalostiach. Predložením účtovného zápisu, na základe ktorého je uplatnený do daňových výdavkov bez dokladov, bez reálneho podloženia dôkazov, nemôže byť uznaný správcom dane za daňový výdavok v zmysle o daní z príjmov v znení neskorších predpisov.

8.

Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie prostredníctvom svojho právneho zástupcu a to dňa 20.12.2019, v ktorom namietal neuznanie daňových výdavkov v súvisiacich so spoločnosťou MB STOL s.r.o. spolu vo výške 24.856,08 Eur. V podstate v odvolaní namietal rovnaké skutočnosti, aké boli predmetom žalobného návrhu.

9.

Žalovaný Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky Banská Bystrica, svojim rozhodnutím číslo: 100665354/2020 zo dňa 11.03.2020 potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 102712374/2019 zo dňa 25.11.2019.

10.

Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že preskúmaním prvostupňového rozhodnutia žalovaný zistil, že správca dane na základe vykonanej daňovej kontroly zvýšil daňovému subjektu základ dane, okrem iných nákladov aj o náklady vo výške 24.856,08 Eur predstavujúce tvorbu oprávnenej položky k pohľadávkam voči spoločnosti MB STOL s.r.o. zaúčtované do nákladov interným dokladom ID 0117 zo dňa 31.12.2014. Dôvodom neuznania oprávnenej položky bola skutočnosť, že daňový subjekt svojimi vyjadreniami a predloženými dôkazmi nepreukázal oprávnenosť jej zaúčtovania do daňových nákladov. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí vyjadril ku všetkým námietkam, ktoré vzniesol žalobca v podanom odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, pričom uviedol, že pokiaľ ide o neuznanie oprávnenej položky k pohľadávkam voči odberateľovi MB STOL s.r.o., žalovaný uviedol, že z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že išlo o pohľadávky z roku 2010, ktoré boli podľa tvrdenia daňového subjektu každý rok inventarizované. Z predloženej inventúry k 31.12.2013 vyplýva, že daňový subjekt evidoval vo svojom účtovníctve neuhradené pohľadávky voči odberateľovi MB STOL s.r.o., ktorých platnosť uplynula v roku 2010. Pohľadávky splatné dňa 13.3.2010 (doklad č. 30100272 na sumu 2.283,61 Eur) a pohľadávky splatné dňa 23.3.2010 (doklad č. 30100273 na sumu 1.542,82 Eur) boli uhradené čiastočne. Ostatné pohľadávky neboli uhradené vôbec (doklad č. 30100323 na sumu 3.375,51 Eur, splatné dňa 12.4.2010, doklad č. 30100397 na sumu 4.852,83 Eur, splatné dňa 16.4.2010, doklad č. 30100480 na sumu 4.156,08 Eur, splatné dňa 8.5.2010 a doklad č. 30100510 na sumu 8.645,25 Eur, splatné dňa 1.6.2010), ktoré neboli uhradené vôbec. Žalovaný ďalej poukázal, že k 31.12.2013 uplynuli viac ako tri roky od splatnosti pohľadávok voči uvedenému odberateľovi, pričom ich odsúhlasenie odberateľom daňový subjekt žiadnym relevantným dôkazom nezdokumentoval. Žalobca sa snažil stav pohľadávok k 31.12.2013 v sume 24.856,10 Eur preukazovať existenciou pohľadávky voči uvedenému odberateľovi tým, že žiadal odberateľa o odsúhlasenie písomného zoznamu nesplatených pohľadávok ku dňu 31.12.2013, avšak z predložených dôkazov bolo zrejmé, že už v tom čase mal daňový subjekt, teda žalobca, vedomosť o tom, že na spoločnosť MB STOL s.r.o. bol zamietnutý návrh

na vyhlásenie konkurzu, pretože Okresný súd Trenčín uznesením č. -126 zo dňa 16.2.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť 10.2.2012 zastavil konkurzné konanie voči dlžníkovi MB STOL s.r.o. pre nedostatok majetku a uznesením č. -8 zo dňa 22.6.2012 súd zrušil spoločnosť likvidáciou dňom 12.7.2012 a menoval likvidátorku Mgr. Z. M.. Ďalej žalovaný uviedol, že postup správcu dane pri neuznaní výdavkov v súvislosti s odberateľom spoločnosti MB STOL s.r.o. bol správny, keď správca dane neuznal oprávnenú položku a to z dôvodu, že odpis pohľadávky mal daňový subjekt t. j. žalobca vykonať vtedy, kedy nastala právoplatnosť dokladov ( uznesení súdov). Zároveň uviedol, že daňový subjekt mal postupovať podľa § 17 ods. 15 zákona o dani z príjmov a podať dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie 2012, s ktorým vecne a časovo súvisí právoplatnosť uznesení súdu alebo mohol využiť ustanovenie § 17 ods. 29 zákona o dani z príjmov a dodatočné daňové priznanie nepodať. Správcom dane vykonané dokazovanie a vyhodnotenie dôkazov bolo dostatočným dôvodom na neuznanie sporných výdavkov za zdaňovacie výdavky, ktoré správca dane podrobne a vyčerpávajúco vyhodnotil v napadnutom rozhodnutí.

II. Žaloba a žalobné dôvody

11.

Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca dňa 18.5.2020 žalobu prostredníctvom svojho právneho zástupcu, v ktorej namietal nesprávny výrok rozhodnutia spočívajúci v tom, že vo výroku rozhodnutia absentuje rozhodnutie o náklade nákladov v správe daní podľa § 12, pričom poukázal na ust. § 63 ods. 3 písm. d) daňového poriadku, podľa ktorého rozhodnutie musí obsahovať výrok, ktorý obsahuje údaje podľa písm. c), teda rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia ak sa ukladá povinnosť plniť rozhodnutie o náhrade nákladov podľa § 12, ak ide o peňažné plnenie aj sumu a číslo účtu na ktoré má byť suma zaplatená. Ďalej žalobca namietal, že rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu je nedostatočne odôvodnené a to v tom smere, že z uvedeného rozhodnutia jednoznačne nevyplýva z akého dôvodu správca dane neuznal opravnú položku a žalobca tak isto uvádza, že rozhodnutie je nepreskúmateľné z dôvodu absencie vlastných logických úvah a záverov správcu dane. Žalobca poukázal aj na skutočnosť, že správca dane vydaním napadnutého rozhodnutia porušil zásadu zákonnosti, ktorá súvisí aj s požiadavkou spoľahlivého zistenia skutkového stavu veci tvoriacej predmet konania. V napadnutom rozhodnutí ako aj v rozhodnutí správcu dane absentuje aj vyhodnotenie dôkazov. V tejto súvislosti poukázal žalobca na rozhodnutie Ústavného súdu SR .

12.

V súvislosti so skutkovým stavom žalobca uviedol, že ak daňovník v zdaňovacích obdobiach ktorých sa oprava chýb minulých účtovných období týka, vykázal vyšší základ dane a odviedol vyššiu daň, môže sa rozhodnúť či podá dodatočné daňové priznanie alebo do základu dane zahrnie v zdaňovacom období aj opravy chýba zaúčtované v účtovníctve a dodatočné daňové priznanie nepodá. Žalobca poukazuje aj na Opatrenie Ministerstva financií SR č. -92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva, podľa ktorého opravy nevýznamných nákladov a nevýznamných výnosov sa účtujú ako účtovné prípady bežného účtovného obdobia na príslušných účtoch nákladov alebo výnosov z hospodárskej činnosti účtovnej jednotky. Na účte 428 - Nerozdelený zisk minulých rokov alebo na účte 429 - Neuhradená strata minulých rokov sa v zmysle § 59 ods. 13 postupov účtovania v podvojnom účtovníctve účtujú okrem iných skutočností aj významné opravy chýb minulých účtovných období. Opravy chýb minulých účtovných období sa účtujú v tom účtovnom období, v ktorom bolo zistené v závislosti od významnosti zistených chýb stanovenej v účtovníctve daňovníka. S uvedenými námietkami sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí vysporiadal len spôsobom, že žalobca tieto skutočnosti relevantnými dôkazmi nepreukázal a nijako zo spisového materiálu nevyplývajú. K predmetnému žalobca uvádza, že už vo Vyjadrení sa k výzve č. 101922635/2019 zo dňa 12.08.2019 k zisteniam uvedeným v protokole z daňovej kontroly č. 101920791/2019 zo dňa 12.08.2019 namietal, že napriek tomu že žalobca predložil správcovi dane vyjadrenia aj spolu s dokladmi preukazujúcimi vynaloženie daňových výdavkov, a tiež vysvetlenie akým spôsobom a z akého dôvodu daňový subjekt zaúčtoval predmetný daňový výdavok, správca dane tieto neakceptoval, pričom ani neuviedol, z akého dôvodu ich neakceptuje. Na základe vyššie uvedených skutočností žiadal žalobca zrušiť obe rozhodnutia správnych orgánov a vec vrátiť prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

III. Vyjadrenie žalovaného, replika, duplika

13.

K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný dňa 6.7.2020, pričom v tomto vyjadrení uviedol, že v súvislosti s námietkou nesprávneho výroku rozhodnutia spočívajúcim v neuvedení nákladov správy daní žalovaný uviedol, že náklady vymedzených osôb v určitých prípadoch znáša správca dane a v určitých prípadoch daňový subjekt. Ak ide o náklady, a to ušlý zisk, svedočné, znalečné a obdobné výdavky, ktoré vznikli osobám tým, že sa na výzvu správcu dane zúčastnili na úkonoch správy daní, znáša ich správca dane. Správca dane ich uhradí po predložení dokladu o ich zaplatení. Nárok je potrebné uplatniť do piatich pracovných dní po ukončení úkonu. Ak lehota nie je splnená, nárok na úhradu nákladov nevzniká. Žalované rozhodnutie ani rozhodnutie správcu dane však nebolo takým rozhodnutím, ktorým by sa rozhodovalo o nákladoch správy daní, a preto nebolo dôvodné, aby obsahovali ustanovenie § 12 daňového poriadku.

14.

V súvislosti s nezákonnosťou rozhodnutia a námietkou, že správca dane ani žalovaný neuviedli z akého dôvodu neuznali výdavky spojené s odberateľom spoločnosťou MB STOL s.r.o., žalovaný uvádza, že z odôvodnení oboch rozhodnutí správnych orgánov je evidentné, na základe akých dokladov a dôkazov dospel správca dane k svojim záverom o neuznaní opravnej položky za daňové výdavky, ktoré vyhodnotil podľa svojich úvah, každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Žalobcom predložené doklady - Odsúhlasenie pohľadávok a záväzkov k 31.12.2013 zo dňa 08.01.2014 a Stav pohľadávok k 31.12.2013 v sume 24.856,10 Eur (bez podpisu zodpovedného pracovníka, ktorý by potvrdil stav pohľadávok a záväzkov) vyhodnotil správca dane tak, že išlo o predaj tovaru na základe odberateľských faktúr vystavených v roku 2010. Doklad bol adresovaný na spoločnosť MB STOL, s.r.o., v ktorom žalobca okrem iného uviedol, že ak neobdrží námietky do 14 dní, bude považovať uvedené doklady za správne, pričom doklad bol zaslaný na spoločnosť, ktorá bola vymazaná z obchodného registra a na adresu, ktorá bola zrušená dňa 24.10.2012, čomu predchádzali uznesenia Okresného súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Trenčíne. Žalovaný ďalej uviedol, že z odôvodnenia oboch rozhodnutí je zrejmé, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal vierohodnosť svojich tvrdení v zmysle § 45 ods. 2 písm. e) daňového poriadku a nepreukázal pravdivosť údajov deklarovaných interným dokladom č. ID 0117 zo dňa 31.12.2014, zaúčtovaného na ťarchu účtu 547001 v prospech účtu 391001 v sume 34.109,59 Eur, z ktorej suma 24.856,10 Eur sa týkala pohľadávok voči spoločnosti MB STOL, s.r.o. Žalobca nedoplnil neúplné údaje ani na základe výziev správcu dane z dôvodu, že správcovi dane vznikli pochybnosti o správnosti a pravdivosti dokladov ktoré daňovník predložil.

15.

V súvislosti so zisteným skutkovým stavom žalovaný poukázal, že pri určení zdaňovacieho obdobia v ktorom bude odpis pohľadávky uplatnený ako výdavok je potrebné vychádzať v prvom rade z účtovných predpisov podľa § 3 ods. 1 o účtovníctve, účtovná jednotka účtuje a vykazuje účtovné prípady v období s ktorými časovo a vecne súvisia. Ak túto zásadu nemožno dodržať, účtovná jednotka ich zaúčtuje a vykáže v období keď sa tieto skutočnosti zistili. Zároveň je potrebné postupovať aj podľa § 2 písm. j), k zákona o dani z príjmov, kde je tiež stanovená časová a vecná súvislosť pri zistení základu dane alebo daňovej straty.

16.

K zisteniam uvedeným v protokole na základe výzvy č. 101922635/2019 zo dňa 12.08.2019, na ktoré žalobca poukazuje vyplýva, že žalobca namietal neakceptovanie správcom dane neuznanie opravných položiek na základe interného dokladu č. ID 0075 zo dňa 31.12.2014 vo výške 55.025,22 Eur na základe ním predložených vyjadrení, vysvetlení, dokladov a dôkazov a ich nevyhodnotenie. Z výsledku vykonanej daňovej kontroly a následne vyrubovacieho konania vyplynulo, že z uvedenej sumy správca dane neuznal za daňové výdavky sumu 34. 109,59 Eur, z ktorej suma 24.856,08 Eur sa týkala pohľadávok voči odberateľovi spoločnosti MB STOL. s.r.o. vystavených v roku 2010. Do 31.12.2013 uplynuli tri roky od ich splatnosti, pričom žalobca nepostupoval podľa § 20 ods. 14 zákona o dani z príjmov, t. j. netvoril opravnú položku v percentuálnej výške menovitej hodnoty pohľadávky alebo jej nesplatenej časti bez príslušenstva v závislosti od počtu uplynutých dní, ani nevykonal jej odpis podľa § 19 ods. 2 písm. h) bod 1 zákona o dani z príjmov na základe právoplatného uznesenia súdu, ale v rozpore s ustanoveniami zákona o účtovníctve.

17.

K vyjadreniu žalovaného sa replikou vyjadril žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 24.8.2020, v ktorej uviedol, že zo samotného znenia § 63 ods. 3 písm. d) daňového poriadku vyplýva, čo musí výrok rozhodnutia obsahovať. Z uvedeného znenia jasne vyplýva, že uvedenie lehoty plnenia a čísla účtu vo výroku rozhodnutí sú podmienené ďalšími skutočnosťami, a to povinnosťou plniť alebo peňažným plnením. Rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní podľa § 12 však nie je podmienené žiadnou inou skutočnosťou, žalobca je preto toho názoru, že každé rozhodnutie vydané správcom dane musí obsahovať výrok, ktorý obsahuje aj rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní podľa § 12. Ďalej žalobca v replike namietal, že žalovaný ani správca dane v napadnutých rozhodnutiach neuvádzajú sporné otázky, nevysvetľujú čo konkrétne vyvolalo u správcu dane pochybnosti a neuvádza aké pochybnosti správca dane mal v súvislosti s uplatneným nárokom. Žalobca uviedol, že postupoval v súlade s ustanovením § 17 ods. 29 ZDP, tým že si upravil základ dane v tom zdaňovacom období, v ktorom sa oprava chyby v účtovníctve vykonala. Na základe vyššie uvedeného má žalobca za to, že daňové výdavky si uplatnil oprávnene v zdaňovacom období roku 2014.

18.

K replike žalobcu sa žalovaný písomne nevyjadril.

IV. Relevantná právna úprava

19.

Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

Podľa § 12 ods. 1 daňového poriadku ak tento zákon neustanovuje inak, náklady, ktoré vzniknú pri správe daní, uhrádza príslušný správca dane okrem nákladov, ktoré vznikli daňovému subjektu.

Podľa § 14 ods. 1 písm. a) daňového poriadku povinnosť doručovať podania elektronickými prostriedkami podľa § 13 ods. 5 finančnej správe má daňový subjekt, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty alebo právnickou osobou zapísanou v obchodnom registri, alebo fyzickou osobou - podnikateľom registrovanou pre daň z príjmov.

Podľa § 16 ods. 2 daňového poriadku ak daňový subjekt zistí, že daň má byť vyššia alebo nadmerný odpočet nižší, alebo nárok na vrátenie dane nižší, ako je uvedené v podanom daňovom priznaní, je povinný podať správcovi dane dodatočné daňové priznanie do konca mesiaca nasledujúceho po tomto zistení s uvedením obdobia, ktorého sa dodatočné daňové priznanie týka, ak v odseku 5 nie je ustanovené inak. V rovnakej lehote je dodatočne priznaná daň splatná, ak osobitný predpis 1)neustanovuje inak.

Podľa § 16 ods. 3 písm. c) daňového poriadku ak v odseku 5 nie je ustanovené inak, dodatočné daňové priznanie je daňový subjekt povinný podať do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom zistí, že daňová strata je nižšia ako bola uvedená v daňovom priznaní.

Podľa § 16 ods. 4 daňového poriadku daňový subjekt je oprávnený podať dodatočné daňové priznanie, ak zistí, že a) daň uvedená v podanom daňovom priznaní má byť nižšia alebo nadmerný odpočet vyšší, alebo nárok na vrátenie dane vyšší,

b) daň má byť nižšia, ako bola správcom dane vyrubená, c) daňové priznanie neobsahuje správne údaje alebo d) daňová strata je vyššia, ako bola uvedená v daňovom priznaní.

Podľa § 16 ods. 5 daňového poriadku ak daňový subjekt podá dodatočné daňové priznanie podľa odseku 4 v posledný rok lehoty podľa § 69 ods. 1, 2 a 5, táto lehota sa predĺži a uplynie v nasledujúcom kalendárnom roku posledným dňom mesiaca, ktorý sa svojím označením zhoduje s mesiacom, v ktorom bolo podané posledné dodatočné daňové priznanie; v tejto predĺženej lehote daňový subjekt nemôže podať dodatočné daňové priznanie.

Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

Podľa § 63 ods. 1 daňového poriadku ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu 2) možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 63 ods. 2 daňového poriadku rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis 1)neustanovuje inak.

Podľa § 63 ods. 3 písm. d) daňového poriadku, ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať výrok, ktorý obsahuje údaje podľa písmena c), rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní podľa § 12, a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu, na ktorý má byť suma zaplatená.

Podľa Na účely tohto zákona sa rozumie i) daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve 1) daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa , pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa , v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa j) základom dane rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky ( ) pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti 1) zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období, ak tento zákon neustanovuje inak,

Podľa pri zrušení opravných položiek a zrušení rezerv na účet nerozdelený zisk minulých rokov 1) sa základ dane zvyšuje o zaúčtovanú výšku zostatkov týchto účtov, ak ich tvorba je považovaná za daňový výdavok. Opravy chýb minulých účtovných období, ak ide o náklady (výdavky) uznané za daňový výdavok alebo výnosy (príjmy) zahrnované do zdaniteľných príjmov, sa zahrnujú do základu dane toho zdaňovacieho obdobia, s ktorým vecne a časovo súvisia, bez ohľadu na to, či sa účtujú do nákladov, výnosov alebo na účet nerozdelený zisk minulých rokov.

Podľa daňovník okrem daňovníka podľa osobitného predpisu 80a) a daňovníka, na ktorého bol vyhlásený konkurz, základ dane zistený podľa odseku 1 písm. b) a c) upraví o výšku záväzku prislúchajúceho k výdavku (nákladu), ktorý je podľa daňovým výdavkom, a to aj k výdavku (nákladu) prislúchajúcemu k odpisovanému a neodpisovanému majetku, zásobám, finančnému majetku a inému majetku, pri ktorom vzniká výdavok (náklad) pri jeho zaradení alebo vyradení zo spotreby alebo z používania, alebo neuhradenej časti takéhoto záväzku, ako aj o výšku záväzku účtovaného ako zníženie výnosu (príjmu) tak, aby zvýšenie základu dane, ak od dohodnutej lehoty splatnosti záväzku, ktorú na účely tohto ustanovenia nie je možné predĺžiť, uplynula doba dlhšia ako a) 360 dní, predstavovalo v úhrne najmenej 20% menovitej hodnoty záväzku alebo jeho nesplatenej časti, b) 720 dní, predstavovalo v úhrne najmenej 50% menovitej hodnoty záväzku alebo jeho nesplatenej časti, c) 1 080 dní, predstavovalo v úhrne najmenej 100% menovitej hodnoty záväzku alebo jeho nesplatenej časti.

Podľa ak daňovník v príslušnom zdaňovacom období zahrnul do výsledku hospodárenia vyššie výnosy (príjmy), ako mu vyplýva z osobitného predpisu 1) alebo v príslušnom zdaňovacom období zahrnul do výsledku hospodárenia nižšie náklady (výdavky), ako mu vyplýva z osobitného predpisu 1) a z tohto dôvodu vykázal vyšší základ dane a odviedol vyššiu daň, úprava výsledku hospodárenia alebo nerozdeleného zisku minulých rokov alebo neuhradenej straty minulých rokov v nasledujúcich účtovných obdobiach už nebude mať vplyv na výšku základu dane a daňovej povinnosti; ak sa daňovník rozhodne pre takýto postup v príslušnom zdaňovacom období, neuplatní sa úprava základu dane podľa odseku 15.

Podľa (2) Daňové výdavky, ktoré možno uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone, sú h) výdavok (náklad) do výšky odpisu menovitej hodnoty pohľadávky, 1) ktorá bola zahrnutá do zdaniteľných príjmov vrátane istiny z nesplateného úveru u daňovníka podľa a u daňovníka, ktorý vykonáva obchodnú činnosť spočívajúcu v poskytovaní spotrebiteľských úverov, ) alebo jej neuhradenej časti vrátane úrokov z omeškania a poplatkov z omeškania a iných platieb, ktoré zvyšujú pohľadávku z dôvodu oneskorenej úhrady (ďalej len "príslušenstvo"), ak je toto príslušenstvo zahrnuté do základu dane, alebo výdavok do výšky odpisu postupníkom uhradenej obstarávacej ceny pohľadávky nadobudnutej postúpením u daňovníka zisťujúceho základ dane podľa a alebo do výšky reálnej hodnoty podľa až 17c, alebo u daňovníka, ktorý účtoval v sústave podvojného účtovníctva a zmenil spôsob účtovania na účtovanie v sústave jednoduchého účtovníctva pri pohľadávkach už zahrnutých do príjmov v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach, v ktorých účtoval v sústave podvojného účtovníctva, ak 1. súd zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku alebo zastavil konkurzné konanie pre nedostatok majetku, alebo zrušil konkurz z dôvodu, že majetok dlžníka nepostačuje na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, alebo zrušil konkurz z dôvodu, že majetok úpadcu nepostačuje ani na úhradu pohľadávok proti podstate, alebo ak dôjde k zrušeniu konkurzu podľa osobitného predpisu,38b) a to aj u daňovníka, ktorý neprihlásil pohľadávku, ale sa preukáže uznesením súdu o zrušení konkurzu z dôvodu, že majetok dlžníka nepostačuje na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, alebo uznesením súdu, že majetok úpadcu nepostačuje ani na úhradu pohľadávok proti podstate, alebo oznámením v Obchodnom vestníku, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu.

Podľa

(14) Tvorba opravnej položky k pohľadávke, pri ktorej je riziko, že ju dlžník úplne alebo čiastočne nezaplatí, ktorá bola zahrnutá do zdaniteľných príjmov, alebo ak ide o daňovníka, ktorý vykonáva obchodnú činnosť spočívajúcu v poskytovaní spotrebiteľských úverov, 102) aj tvorba opravnej položky na časť pohľadávky vzťahujúcej sa na istinu a úrok zahrnutý do príjmov zo spotrebiteľského úveru, ak od splatnosti pohľadávky uplynula doba dlhšia ako a) 360 dní, sa zahrnie do výdavkov do výšky 20% menovitej hodnoty pohľadávky alebo jej nesplatenej časti bez príslušenstva, b) 720 dní, sa zahrnie do výdavkov do výšky 50% menovitej hodnoty pohľadávky alebo jej nesplatenej časti bez príslušenstva, c) 1 080 dní, sa zahrnie do výdavkov do výšky 100% menovitej hodnoty pohľadávky alebo jej nesplatenej časti bez príslušenstva.

Podľa (1) Daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, 1) výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané, a ďalej a) výdavky (náklady) na obstaranie hmotného majetku, nehmotného majetku ( ) a hmotného majetku a nehmotného majetku vylúčeného z odpisovania ( ), b) výdavky na zvýšenie základného imania vrátane splácania pôžičiek, c) úplatky alebo iné neoprávnené výhody poskytnuté inej osobe priamo alebo sprostredkovane aj vtedy, ak v príslušnom štáte je poskytnutie takéhoto úplatku alebo inej neoprávnenej výhody obvykle tolerované, d) výdavky na vyplácané podiely na zisku vrátane podielov na zisku (tantiém) členov štatutárnych orgánov a ďalších orgánov právnických osôb, e) výdavky (náklady) presahujúce limity ustanovené týmto zákonom alebo osobitnými predpismi 15) okrem výdavkov (nákladov) vynaložených zamestnávateľom na poskytnutý zdaniteľný príjem podľa a za podmienok ustanovených osobitným predpisom 89) a výdavky (náklady) vynaložené v rozpore s týmto zákonom alebo s osobitnými predpismi, 103) f) výdavky prevyšujúce príjmy v zariadeniach na uspokojovanie potrieb zamestnancov alebo iných osôb s výnimkou , pričom výdavky a príjmy sa posudzujú v úhrne za všetky zariadenia; v zariadeniach na uspokojovanie potrieb zamestnancov, v ktorých zamestnávateľ zabezpečuje ubytovanie podľa druhého bodu, sa za príjmy považuje aj nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi na účel zabezpečenia jeho ubytovania, g) výdavky na technické zhodnotenie ( ) a výdavok, ktorý sa považuje za technické zhodnotenie ( ), výdavky na reprezentáciu okrem výdavkov na reklamné predmety v hodnote neprevyšujúcej 17 eur za jeden predmet, pričom za reklamné predmety sa nepovažujú 1. darčekové reklamné poukážky, 2. tabakové výrobky okrem daňovníka, u ktorého je výroba tabakových výrobkov hlavným predmetom činnosti, 3. alkoholické nápoje okrem alkoholických nápojov podľa osobitného predpisu103a) v úhrnnej výške najviac 5% zo základu dane; uvedené sa nevzťahuje na daňovníka, u ktorého je výroba alkoholických nápojov hlavným predmetom činnosti, i) výdavky na osobnú potrebu daňovníka vrátane výdavkov (nákladov) na ochranu osoby daňovníka a blízkych osôb daňovníka, na ochranu majetku daňovníka, ktorý nie je súčasťou obchodného majetku daňovníka, a majetku blízkych osôb daňovníka; toto ustanovenie sa nepoužije na výdavky (náklady) podľa , , a , výdavky (náklady) vynaložené na príjmy nezahŕňané do základu dane, výdavky (náklady) na nákup vlastných akcií vo výške sumy prevyšujúcej nominálnu hodnotu akcií, l) zrušené od 1.1.2020

V. Konanie pred správnym súdom a právne posúdenie veci

20.

Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy a orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, preskúmal v rozsahu uplatnených žalobných dôvodov napadnuté rozhodnutie ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia, za splnenia procesných podmienok, pričom podľa nariadil vo veci pojednávanie na deň 21.10.2021, pričom zistil, že žaloba nie je dôvodná.

21.

Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava žalobného návrhu v celom rozsahu a poukázal, že z obsahu žaloby vyplýva, že namietali prakticky dve porušenia, a to v prvom rade, že žalovaný potvrdením prvostupňového rozhodnutia nenapravil chybu prvostupňového rozhodnutia v nesprávnom výroku, keďže v tomto výroku absentujú náležitosti ktoré sú uvedené v § 63 ods. 3 písm. d/ daňového poriadku v spojitosti s § 12 daňového poriadku, čo znamená, že absentuje rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní. Ako druhú skutočnosť namietal, rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu ako aj rozhodnutie žalovaného je nedostatočne odôvodnené, čo bližšie popísali v bode 2. žaloby.

22.

Poverená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že zotrváva na všetkých svojich písomných vyjadreniach a žiada, aby súd žalobu zamietol.

23.

Preskúmaním spisového materiálu krajský súd zistil, že správca dane vydal napadnuté rozhodnutie na základe výsledkov daňovej kontroly vykonanej zamestnancami správcu dane na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2014, z výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 101920791/20l9 zo dňa 12.08.2019, ktorý bol daňovému subjektu doručený dňa l5.08.2019 spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole č. 10192263512019 zo dňa 12.08.2019. Zo zistení správcu dane vyplýva, že daňový subjekt na základe predložených daňových zostáv zaúčtoval v účtovnom denníku, číslo položky 35837 interným dokladom číslo ID0117 zo dňa na ťarchu účtu 547001-Tvorba a zúčtovanie opravných položiek k pohľadávkam v prospech účtu 391001- opravné položky k pohľadávkam sumu vo výške 75 224,0 eur. Za účelom preverenia zaúčtovanej opravnej položky správca dane výzvou č. l01291133/2019 zo dňa 29.05.2019, doručenej dňa 03.06.2019, vyzval daňový subjekt, aby v lehote 8 dní od doručenia výzvy preukázal opodstatnenosť daňového výdavku a predložil všetky dokumenty súvisiace so zaúčtovaním interného dokladu. Na predmetnú výzvu daňový subjekt reagoval vyjadrením zaevidovaným pod č. 609715994/2019 zo dňa 10.06.2019, ku ktorému boli pripojené aj knihy vystavených faktúr za jednotlivých odberateľov, na základe ktorých podľa vyjadrenia daňového subjektu bol znížený základ dane podľa § l7 ods. 27 zákona o dani z príjmov. Z predložených dokladov vyplýva, že v prípade odberateľa MB STOL, s.r.o. daňový subjekt vystavil v účtovnom roku 2010 nasledovné odberateľské faktúry (variabilný symbol sa zhoduje s číslom dokladu): doklad č. 30100273, dátum vystavenia (DV) 08.03.2010, dátum splatnosti (DS) 23.03.2010, dátum vzniku daňovej povinnosti (DVDP) 08.03.2010, suma 3.264,67 eur, ostáva uhradiť l.542,82 eur; doklad č. 30100272, DV 08.03.2010, DS 13.03.2010, DVDP 08.03.2010, suma 3.284,36 eur, ostáva uhradiť 2.283,61 eur; doklad č. 30100323, DV 22.03.2010, DS 12.04.2010, DVDP 22.03.2010, suma 3.375,51 eur' ostáva uhradiť 3.375,51 eur; doklad č. 30100480, DV 04.05.2010, DS 08.05.2010, DVDP 04.05.2010, suma 4.156,06 eur, ostáva uhradiť 4.156,06 eur; doklad č.30100397, DV 13.04.2010, DS 16.04.2010, DVDP 13.04.2010, suma 4.852,83 eur, ostáva uhradiť 4.852,83 eur; doklad č. 301005l0, DV 11.05.2010, DS , DVDP 11.05.2010, suma 8.645,25 eur, ostáva uhradiť 8.645,25 eur. Po preverení predložených dokladov správca dane oboznámením č. 101659071/2019 zo dňa 08.07.2019, doručené dňa 12.07.2019, oboznámil daňový subjekt so všetkými skutočnosťami zistenými počas daňovej kontroly, pričom v prípade zaúčtovania interného dokladu ID 117 zo dňa 31.12.2014 správca dane neuznal daňovému subjektu zaúčtovanie opravnej položky k pohľadávkam vo výške 34.109,59 eur, z ktorej suma 24.856,08 eur sa týkala odberateľa MB STOL, s.r.o. suma 4.009,66 eur odberateľa Stolářske potřeby - E. Z. a suma 5.243,85 eur odberateľa Woodo s.r.o., Z. H.. Daňový subjekt, po správcom dane predĺženej lehote, podal dňa 08.08.2019 vyjadrenie k uvedenému oboznámeniu zaevidované pod č. , ktorého prílohou boli aj doklady o vymáhaní pohľadávok a vyjadrený názor, že pohľadávky neboli premlčané. Išlo o výzvu na zaplatenie zo dňa

21.06.2010 a návrh na vydanie platobného rozkazu zo dňa 13.09.2010 týkajúce sa spoločnosti Woodo, s.r.o., Jan Konček. Na základe vykonanej daňovej kontroly správca dane v nadväznosti na § 2l ods. 1 zákona o dani z príjmov zvýšil daňovému subjektu základ dane podľa § 17 ods.2 písm. a) tohto zákona o sumu opravných položiek vo výške 34.109,59 eur, ktoré boli zaúčtované do nákladov na základe ID0117 zo dňa 3l.l2.2014. K zisteniam uvedeným v protokole podal daňový subjekt po lehote predĺženej správcom dane vyjadrenie dňa 16.09.2019 zaevidovanej pod č. 614243321/2019, v ktorom nesúhlasil so závermi správcu dane o neuznaní opravných položiek zaúčtovaných na základe č. ID0117 zo dňa 31.12.2014. Podľa daňového subjektu správca dane aj v tomto prípade ním predložené vyjadrenia, vysvetlenia, doklady a dôkazy opäť neakceptoval, pričom neuviedol, z akého dôvodu. Správca dane neuviedol ani vyhodnotenie týchto dôkazov a v podstate len stroho skonštatoval, že daňový subjekt nepreukázal opodstatnenosť daňových výdavkov a že ich neuznal. Vyjadrenie daňového subjektu správca dane vyhodnotil tak, že s predloženými dôkazmi súvisiacimi s opravnou položkou v sume 34.109,59 eur sa vysporiadal na strane 21 a 22 protokolu. Vzhľadom k tomu, že daňový subjekt nenavrhol správcovi dane žiadne dokazovanie, správca dane po upresnení plných mocí (úradný záznam č. 102425425/2019 zo dňa 23.10.2019) určil nový termín na prerokovanie pripomienok a dôkazov na deň (oznámenie č. 102425726/2019 zo dňa 23.10.2019). Dňa 06.11.2019 bolo správcovi dane doručené podanie daňového subjektu zaevidované pod č. 616658842/2019, v ktorom daňový subjekt uviedol, že pohľadávky, na ktoré v roku 2014 vytvoril opravné položky opravné položky, boli každoročne inventarizované a odsúhlasené k 3l.12. príslušného roku, čím odberateľ uznal svoj záväzok podľa . K svojmu vyjadreniu predložil dňa l1.11.20l9 e-mailom ako dôkaz - odsúhlasenie pohľadávok a záväzkov k 31.12.2013 zo dňa 08.01.2014 a inventarizáciu pohľadávok - Stav pohľadávok k eur (inven. MB Stol.pdf.) v sume 24.856,10 eur, zaevidovanej pod č. 622952/2019. Ďalej uviedol, že opravné položky boli tvorené podľa zákona o dani z príjmov a zároveň uviedol, že odpis pohľadávky podľa zákona o dani z príjmov môže vykonať aj daňovník, ktorý neprihlásil svoju pohľadávku do konkurzu, a to v prípadoch, keď existuje právoplatné uznesenie súdu o zrušení konkurzu z dôvodu, že majetok dlžníka nepostačuje na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii alebo zrušení konkurzu z dôvodu, že majetok úpadcu nepostačuje ani na úhradu pohľadávok proti podstate podľa ods. l zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Aj z uvedeného dôvodu ide v prípade MB STOL, s.r.o. o daňovo uznateľný náklad. Okresný súd Trenčín (ďalej len ,,OS Trenčín") uznesením č. k. -8 zo dňa 22.06.2012 zrušil spoločnosť s likvidáciou dňom 12.07.2012 a menoval likvidátora Mgr. Janette Adamcovú. Uznesením OS Trenčín č. k. -126 zo dňa 16.02.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10.03.2012, súd zastavil konkurzné konanie voči dlžníkovi MB STOL, s.r.o. pre nedostatok majetku. Podľa predložených dokladov - odsúhlasenie pohľadávok a záväzkov k 31.12.2013 zo dňa 08.01.2014 a Stav pohľadávok k 31.l2.20l3 v sume 24.856,10 eur (bez podpisu zodpovedného pracovníka, ktorý by potvrdil stav pohľadávok a záväzkov), išlo o predaj tovaru na základe odberateľských faktúr vystavených v roku 2010 tak, ako sú uvedené vyššie. Podľa zistení správcu dane bol doklad adresovaný na spoločnosť MB STOL, s.r.o., v ktorom daňový subjekt okrem iného uviedol, že ak neobdrží námietky do 14 dní bude považovať uvedené doklady za správne. Avšak doklad bol zaslaný na spoločnosť, ktorá bola vymazaná z obchodného registra a na adresu, ktorá bola zrušená dňa 24.l0.2012, čomu predchádzali uznesenia KS v Trenčíne tak, ako uviedol daňový subjekt vo svojom vyjadrení zo dňa 06.11.2019. Na základe takto vykonaného dokazovania správca dane v nadväznosti na zákona o dani z príjmov a ods. l o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len ,e") dospel k záveru, že daňový subjekt pri zostavovaní účtovnej závierky za kontrolované zdaňovacie obdobie, ako aj za roky predchádzajúce (2009-2013) postupoval v rozpore s , ods. l a . Daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal vierohodnosť svojich tvrdení v zmysle daňového poriadku; nepreukázal pravdivosť údajov deklarovaných interným dokladom č. ID0117 zo dňa 31.l2.2014, zaúčtovaného na ťarchu účtu 547001 v prospech účtu 391001 v sume 34.109,59 eur; nedoplnil neúplné údaje ani na základe výziev správcu dane z dôvodu, že správcovi dane vznikli pochybnosti o správnosti a pravdivosti údajov vedených na predložených dokladoch v zmysle daňového poriadku; nepredložil také relevantné dôkazy, ktoré by preukazovali nárok na zaúčtovanie interného dokladu poukazujúc na , a . Samotný účtovný zápis bez ďalšieho preukázania oprávnenosti uplatnenia odpisu pohľadávok do

daňových výdavkov v kontrolovanom zdaňovacom období nie je dôkazom, ale je len tvrdením o takýchto udalostiach. Daňovým subjektom zaúčtovaný interný doklad č. ID0117 zo dňa 31.12.2014 nespĺňal podmienky podľa § 19 ods. 2 písm. h) zákona o dani z príjmov alebo podľa § 20 ods. 14 tohto zákona. Pripomienky a dôkazy predložené daňovým subjektom boli s daňovým subjektom prerokované pri ústnom pojednávaní dňa 15.l 1.2019 (v zmenenom termíne na základe telefonického oznámenia daňového subjektu), o čom bol spísaný úradný záznam č. 102627654/2019 zo dňa 15.11.2019. Konateľ daňového subjektu do spísanej zápisnice č.102633353/2019 zo dňa 15.11.2019 uviedol, že v dôsledku nedostatočnej alebo chybnej komunikácii s právnou kanceláriou neboli predložené všetky dokumenty, ktoré mal k dispozícii, viacej sa k tomu nevyjadril a dodal, že boli dodané až teraz, po vyjasnení si požiadaviek správcu dane. Po prerokovaní pripomienok správca dane zotrval na svojich zisteniach a zvýšil daňovému subjektu základ dane podľa § 17 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov okrem opravnej položky k pohľadávkam voči odberateľovi MB STOL, s.r.o. v sume 24.856,08 eur aj o opravné položky k pohľadávkam voči odberateľovi Stolářske potřeby- E. Z. v sume 4.009,66 eur a voči odberateľovi Woodo, s.r.o., Z. H. v sume 5.243,85 eur a tiež o sumu 3.139,02 eur, ktorá predstavuje spotrebu PHL, t. j. celkom za kontrolované zdaňovacie obdobie zvýšil základ dane o sumu 37.248,61 eur.

24.

V súvislosti s jednotlivými námietkami, ktoré vzniesol žalobca v žalobe, krajský súd uvádza nasledovné: Pokiaľ ide o námietku, ktorou žalobca odôvodňuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, vrátane rozhodnutia správcu dane, keď výrok prvostupňového rozhodnutia neobsahuje rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní podľa § 12 daňového poriadku, tak s uvedenou námietkou sa správny súd nestotožňuje. Predovšetkým žalobca vôbec neuviedol, či v rámci daňovej kontroly alebo vyrubovacieho konania mu vznikli náklady o ktorých by bolo potrebné rozhodnúť, a teda aký dosah na subjektívnych právach žalobcu má absencia daného výroku. V tejto súvislosti správny súd zastáva názor, že pokiaľ v rámci daňového konania nevznikli žiadne náklady, rozhodnutie o náhrade nákladov v správe daní sa vo vzťahu týkajúceho sa výroku rozhodnutia správcu dane neuvádza.

25.

V súvislosti s nedostatočným odôvodnením rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia správcu dane a absencia správnej úvahy vo vzťahu k odôvodneniu napadnutého rozhodnutia, krajský súd poznamenáva, že ide o námietku ktorá nebola riadne zdôvodnená v žalobe, keďže žalobca len vo všeobecnej rovine uvádza, že podstatnou vadou spôsobujúcou nepreskúmateľnosť rozhodnutia je absencia vlastných logických úvah a záverov správcu dane. Podrobne nevysvetľuje v ktorom smere považuje rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu ako aj rozhodnutie žalovaného za nedostatočne odôvodnené, keďže z obsahu odôvodnení oboch rozhodnutí je jednoznačne preukázané, že žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán zdôvodnil svoje rozhodnutie tým, že daňový subjekt nepredložil dostatok dôkazov preukazujúcich jeho tvrdenie, pretože na daňovom subjekte leží dôkazné bremeno preukazovať skutočnosti, ktoré zakladajú jeho nárok na odpočet výdavkov zo základu dane. Podľa názoru krajského súdu prvostupňový správny orgán t. j. správca dane ako aj žalovaný sa v dostatočnej miere zaoberali všetkými relevantnými skutočnosťami ktoré boli rozhodujúce pre vydanie meritórneho rozhodnutia, keď poukázali najmä na to, že odpis pohľadávky voči spoločnosti MB STOL s.r.o. mal žalobca vykonať vtedy, kedy nastala právoplatnosť dokladov týkajúcich sa výdavkových dokladov za ktoré si uplatnil daňový subjekt znížený základ dane.

26.

Správca dane v odôvodnení svojho rozhodnutia jednoznačne zdôvodnil prečo neuznal výdavky súvisiace s neuhradenými pohľadávkami voči odberateľovi MB STOL s.r.o., ktorých platnosť uplynula v roku 2010. Žalovaný ako aj správca dane vo svojich rozhodnutiach poukázali, že žalobca mal postupovať podľa § 17 ods. 15 zákona o dani z príjmov a podať dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie roku 2012, pretože práve s týmto zdaňovacím obdobím súvisia vecné a časovo právoplatné uznesenia súdov týkajúcich sa konkurzného konania spoločnosti MB STOL s.r.o., voči ktorému žalobca eviduje neuhradené pohľadávky resp. čiastočne uhradené pohľadávky. Žalovaný ďalej poukazuje, že eventuálne v danom prípade mohol žalobca postupovať podľa § 17 ods. 29 zákona o dani z príjmov a dodatočné daňové priznanie nepodať.

27.

Pri určovaní zdaňovacieho obdobia v ktorom bol odpis pohľadávky uplatnený ako daňový nedoplatok, treba vychádzať z účtovných predpisov.

28.

Podľa účtovná jednotka účtuje a vykazuje účtovné prípady v období s ktorým časovo a vecne súvisia. Ak túto zásadu nemožno dodržať, účtovná jednotka ich zaúčtuje a vykáže v období keď sa tieto skutočnosti zistili. Zároveň je potrebné postupovať aj podľa , zákona o dani z príjmov, kde je tiež stanovená časová a vecná súvislosť pri zistení základu dane alebo daňovej straty.

29.

Na základe týchto skutočností sa krajský súd stotožňuje so závermi žalovaného ako aj správcu dane o zvýšení základu dane daňovému subjektu v kontrolovanom zdaňovacom období o opravnú položku k pohľadávkam voči odberateľovi MB STOL s.r.o., pretože sa jedná o spoločnosť na ktorú bol v roku 2012 zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu a následne išla do likvidácie.

30.

Krajský súd tak isto považuje za nedôvodnú námietku žalobcu, že správca dane v napadnutom rozhodnutí nevysvetlil na základe čoho neuznáva opravné položky voči pohľadávkam voči spoločnosti MB STOL s.r.o., keďže zo samotného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že hoci žalobca zaslal správcovi dane dňa 6.11.2019 doklad odsúhlasenie pohľadávok a záväzkov k 31.12.2013 a stav pohľadávok k 31.12.2013 v sume 24.856,10 Eur a preukazoval existenciu pohľadávok voči spoločnosti MB STOL s.r.o. tým, že žiadal odberateľa o odsúhlasenie písomného zoznamu nezaplatených pohľadávok ku dňu 31.12.2013. Z obsahu spisového materiálu je jednoznačné, že už v čase tejto žiadosti daňový subjekt mohol vedieť o tom, že spoločnosť MB STOL s.r.o. bola v konkurze a návrh na vyhlásenie konkurzu bol uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. zo dňa 16.2.2012 zamietnutý, pričom toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 10.3.2012 a tak isto mohol mať žalobca vedomosť aj o tom, že konkurzné konanie voči dlžníkovi MB STOL s.r.o. bolo zastavené pre nedostatok majetku.

31.

Námietky žalobcu ohľadne toho, že v tomto prípade sa jednalo o chybnú komunikáciu s právnou kanceláriou ako uviedol daňový subjekt pri výsluchu zo dňa 15.11.2019 sú irelevantné, pretože pokiaľ sa týka skutočnosti, že či mohol mať žalobca vedomosť o vyššie uvedenej skutočnosti, teda že návrh na vyhlásenie konkurzu bol zamietnutý a že došlo k zastaveniu konkurzného konania, krajský súd v tomto smere poznamenáva, že tieto skutočnosti boli zapísané v obchodnom registri a žalobca si mohol pri zabezpečovaní potrebných dokladov týkajúcich sa možnosti odpisu pohľadávky voči spoločnosti MB STOL s.r.o. preveriť z tohto výpisu z obchodného registra, keďže obchodný register je verejnou listinou, do ktorej možno nahliadať bez akýchkoľvek problémov každému subjektu ktorý sa zaujíma o preverenie skutočností týkajúcich sa jeho obchodných partnerov.

32.

Tvrdeniu daňového subjektu, že v kontrolovanom zdaňovacom období postupoval podľa § 17 ods. 29 zákona o dani z príjmov sa krajský súd stotožňuje s vysvetlením žalovaného, ktorý uvádza, že ustanovenie zákona o dani z príjmov pojednáva o úprave výsledku hospodárenia a v prípade že daňový subjekt zahrnie do výsledku hospodárenia vyššie výnosy ako mu vyplývali z osobitného predpisu, t. j. zo alebo nižšie náklady aké mu vyplývali zo a z tohto dôvodu vykázal vyšší základ dane a odviedol vyššiu daň, úprava výsledku hospodárenia alebo nerozdeleného zisku minulých rokov alebo neuhradenej straty minulých rokov v nasledujúcich účtovných obdobiach už nebude mať vplyv na výšku základu dane a daňových povinností.

33.

Krajský súd v tejto súvislosti opätovne uvádza, že opravy chýb z minulých účtovných období, bez ohľadu na spôsob ich účtovania sa zahrňujú do základu dane v tom zdaňovacom období, s ktorým časovo a vecne súvisia a to napriek tomu, že sú súčasťou výsledku hospodárenia v účtovnom období, v ktorom sa oprava vykonala. Z uvedeného vyplýva, že po zaúčtovaní opravy chýb z minulých účtovných období vzniká daňovému subjektu povinnosť podať dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie s

ktorým výnosy zahrňované do základu dane a daňové výdavky súvisia s výnimkou uvedenou v § 17 ods. 29 zákona o dani z príjmov. V prípade, že sa daňovník rozhodne pre takýto postup v príslušnom zdaňovacom období a neupraví si základ dane podľa § 17 ods. 15 zákona o dani z príjmov je povinný podať dodatočné daňové priznanie, to znamená že oprava chýb v účtovníctve bude súčasťou základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom sa oprava chyby v účtovníctve vykonala.

34.

Ak teda daňovník v zdaňovacích obdobiach ktorých sa úprava chýb minulých účtovných období týka vykázal vyšší základ dane a odviedol vyššiu daň, môže sa rozhodnúť či podá dodatočné daňové priznanie alebo do základu dane zahrnie v zdaňovacom období aj opravy chýb zaúčtované v účtovníctve a dodatočné daňové priznanie nepodá. V danom prípade však žalobca nepreukázal, že by v kontrolovanom zdaňovacom období účtoval opravu chýb z minulých účtovných období a či došlo k oprave významných alebo nevýznamných nákladov, ktoré by mal mať upravené v internej smernici. Tu krajský súd poukazuje rovnako ako žalovaný, že konateľ žalobcu pri prerokovaní pripomienok a dôkazov v zápisnici zo dňa 15.11.2019 ani nemohol zvoliť takýto postup, keďže nemal k dispozícii všetky dokumenty, pretože boli dodané až po vyjasnení si požiadaviek správcu dane, a teda až po vykonanej daňovej kontrole.

35.

V súvislosti s časovou a vecnou súvislosťou dokladov žalobcu, na základe ktorých si daňové výdavky zahrňoval do základu dane, ktorý si znížil práve o tieto výdavky, krajský súd konštatuje, že odpis pohľadávky voči spoločnosti MB STOL s.r.o. bol daňovým výdavkom už v roku 2012. Žalobca aj napriek tejto skutočnosti si vytvoril opravnú položku k pohľadávkam na základe svojho interného dokladu zo dňa 31.12.2014, pričom tieto pohľadávky voči odberateľovi považoval za splatné a správne aj napriek tomu, že odsúhlasenie týchto pohľadávok a záväzkov nebolo týmto odberateľom vykonané, keďže v čase keď žiadal žalobca o písomný zoznam odsúhlasených a nezaplatených pohľadávok od spoločnosti MB STOL s.r.o., táto spoločnosť už bola zrušená.

36.

Na základe vyššie uvedenej skutočnosti krajský súd konštatuje, že v danom prípade žalobca neuniesol dôkazné bremeno v zmysle § 45 ods. 2 písm. e) daňového poriadku, pričom nepreukázal relevantnosť dokladov a údajov deklarovaných interným dokladom č. ID 0117 zo dňa 31.12.2014 zaúčtovaného na ťarchu účtu 547001 v prospech účtu 391001 v sume 34.109,59 Eur, z ktorého suma 24.856,10 Eur sa týkala pohľadávok voči spoločnosti MB STOL s.r.o., pričom v priebehu daňovej kontroly správca dane nereagoval na výzvy správcu dane a nepredložil doplňujúce doklady, na ktoré správca dane žalobcu vyzýval, pričom predložený samotný účtovný zápis bez ďalšieho preukázania oprávnenosti uplatnenia odpisu pohľadávok do daňových výdavkov v konkrétnom zdaňovacom období nie je takýmto dôkazom, pokiaľ z obsahu spisového materiálu nevyplývajú aj ďalšie skutočnosti, ktoré potvrdzujú pravdivosť a relevantnosť predložených dokladov súvisiacich s právom žalobcu na zníženie základu dane tak ako to žalobca žiadal.

37.

Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti rozhodol súd tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

38.

O trovách konania rozhodol správny súd podľa , keď procesne úspešnému žalovanému ako orgánu verejnej správy trovy konania nepriznal.

39.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté ( ).

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom ( ).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.