Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_73S-17-2020.pdf
PDF · 173.9 KB
Case nature
Area
Subarea
73S/17/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Molčana a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Drahomíry Mikulajovej, v právnych veciach žalobcu: Douane spol. s r.o., so sídlom Mliečany 61, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 36 232 319, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Vladimír Vágó, so sídlom Šafárikova 431/4, 924 01 Galanta, proti žalovanému: Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Štefaničova 5, 817 82 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MF/013718/2020-75 zo dňa 8. júla 2020, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MF/015419/2020-75 zo dňa 9. septembra 2020 a o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MF/016305/2020-75 zo dňa 19. októbra 2020, takto
rozhodol:
Žaloby z a m i e t a.
Žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1. Finančné riaditeľstvo SR, Banská Bystrica (ďalej len „prvostupňový orgán“) rozhodnutím č. 152973/2020 z 13.05.2020 rozhodlo o nepriznaní postavenia účastníka konania právnickej osobe Douane, spol. s r.o., so sídlom Mliečany 61, Dunajská Streda (ďalej len „žalobca“) v odvolacích konaniach, ktoré boli začaté doručením odvolaní právnickej osoby ABC Bussiness Limited, London, podaných proti tam uvedeným rozhodnutiam Colného úradu Trnava, podľa § 14 ods. 1 zákona č. 71/1967 o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“), pretože žalobca nebol osobou, o ktorej právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa malo konať, taktiež nemohol byť rozhodnutiami vydanými v tomto konaní priamo dotknutý vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach, a nebol podľa § 14 ods. 2 Správneho poriadku ani osobou, ktorej osobitný zákon postavenie účastníka konania priznáva.
2. Prvostupňový orgán vydal rozhodnutie č. 202349/2020 z 16.06.2020, ktorým rozhodol, že nepriznáva postavenie účastníka konania žalobcovi v odvolacích konaniach, ktoré boli začaté doručením odvolaní právnickej osoby ABC Bussiness Limited, London proti tam uvedeným rozhodnutiam Colného úradu Trnava, podľa § 14 ods. 1 Správneho poriadku, pretože žalobca nevol osobou, o ktorej právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa malo konať, taktiež nemohol byť rozhodnutiami vydanými v tomto konaní priamo dotknutý vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach, a nebol podľa § 14 ods. 2 Správneho poriadku ani osobou, ktorej osobitný zákon postavenie účastníka konania priznáva.
3. Rozhodnutím č. 229511/2020 z 23.07.2020 prvostupňový orgán rozhodol o nepriznaní postavenia účastníka konania žalobcovi v odvolacích konaniach, ktoré boli začaté doručením odvolaní právnickej osobe Gleason Development Services Kft., so sídlom Ujlengyel, Maďarsko, proti tam uvedeným
rozhodnutiam Colného úradu Trnava, podľa § 14 ods. 1 Správneho poriadku, pretože žalobca nebol osobou, o ktorej právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa malo konať, taktiež nemohol byť rozhodnutiami vydanými v tomto konaní priamo dotknutý vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach, a nebol je podľa § 14 ods. 2 Správneho poriadku ani osobou, ktorej osobitný zákon postavenie účastníka konania priznáva.
4. Ťažiskom odôvodnení všetkých troch označených rozhodnutí prvostupňového orgánu (ďalej len “prvostupňové rozhodnutia“) bola taká argumentácia, že jediným účastníkom predmetných colných konaní, ako aj správnych konaní bol deklarant, dlžník, to znamená v dvoch prípadoch právnická osoba ABC Bussiness Limited, resp. v jednom prípade prvostupňového rozhodnutia právnická osoba Gleason Development Services Kft., ktoré boli, ako deklaranti v colnom konaní, priamo zastúpené žalobcom. Vo všetkých dovozných prípadoch colný úrad rozhodnutiami uložil týmto deklarantom povinnosť zložiť zabezpečenie na DPH v zmysle § 48b ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len “zákon o DPH“), ktorá bola zabezpečená schváleným ručiteľom
- žalobcom. Po splnení podmienky zabezpečenia dane z pridanej hodnoty bol tovar v jednotlivých colných konaniach prepustený do navrhnutého colného režimu voľný obeh s oslobodením DPH pri jeho dodaní do iného členského štátu. Tieto rozhodnutia boli napadnuté odvolaniami deklarantov - dlžníkov, to znamená právnickou osobou ABC Bussiness Limited a právnickou osobou Gleason Development Services Kft. Všetky uvedené rozhodnutia colného úradu boli zároveň napadnuté aj odvolaniami žalobcu. Prvostupňový orgán dospel po preskúmaní vecí k záveru, že žalobca nespĺňal zákonné podmienky pre priznanie postavenia účastníka konania v odvolacích konaniach proti uvedeným rozhodnutiam Colného úradu Trnava. Prvostupňový orgán uviedol, že celá argumentácia žalobcu zásadne smerovala k názoru, že ako ručiteľ schválený colným úradom pre zabezpečenie dane z pridanej hodnoty pri dovoze tovaru má voči colným orgánom rovnaké práva a zodpovedajúce procesné postavenie ako dlžník (deklarant), právne kvalifikovaný podľa príslušných ustanovení colných predpisov. Zdôraznil však, že prevzatie zodpovednosti za úhradu dovoznej platby - DPH pri dovoze tovaru v zmysle príslušných colných a daňových predpisov nie je totožné s poskytnutím ručenia za iné osoby v zmysle občianskoprávnych alebo obchodnoprávnych predpisov. Žalobca bol v colnom konaní vo všetkých prípadoch priamym zástupcom deklaranta - právnickej osoby ABC Bussiness Limited, resp. právnickej osoby Gleason Development Services Kft. a žalobca nekonal vo svojom mene a na svoj účet a nemohol tak zodpovedať za vzniknutý colný dlh. Právnu kvalifikáciu dlžníka pri dovoze tovaru podľa právnych predpisov účinných v čase vzniku colných dlhov upravuje čl. 77 ods. 3 Colného kódexu Únie (nariadenie Európskeho parlamentu a rady (EÚ) č 952/2013 z 09.10.2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie), podľa ktorého je dlžníkom deklarant a v prípade nepriameho zastúpenia aj osoba, na ktorej účet sa colné vyhlásenie podáva. Colný kódex Únie neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by ručiteľovi priznávalo postavenie účastníka colného konania, dlžníka v colnom konaní, či postavenie účastníka iného správneho konania, ktoré prebieha za účelom dodatočného, resp. neskoršieho vymerania a oznámenia colného dlhu vzniknutého prepustením tovaru do navrhovaného colného režimu voľný obeh. Ustanovenia Colného kódexu Únie obsahujúce právnu kvalifikáciu dlžníka pri dovoze tovaru tak nemožno aplikovať na osobu, ktorá je ručiteľom v zmysle čl. 92 ods. 1 písm. b/ v spojení s čl. 94 Colného kódexu Únie. Podľa Colného kódexu Únie ručiteľ nemá postavenie účastníka colného konania, nemá ani práva a povinnosti, ktoré účastníkom colného konania - deklarantom priznávajú príslušné všeobecne- záväzné právne predpisy. S vylúčením ručiteľa ako účastníka colného konania priamo korešponduje aj jeho vylúčenie ako účastníka správneho konania v prípade, ak colný dlh síce vznikol pri prepustení tovaru v colnom konaní, ale jeho vymeranie je realizované samostatným rozhodnutím vydaným v správnom konaní. Ručenie ako jedna z foriem zabezpečenia colného dlhu a právny inštitút ručiteľa sú upravené v Colnom kódexe Únie samostatne v čl. 92 ods. 1 písm. b/ a v čl. 94 a nasl., oddelene od ustanovení, ktoré určujú právnu kvalifikáciu dlžníka zodpovedného za colný dlh podľa čl. 77 ods. 3 Colného kódexu Únie, aj v ostatných prípadoch vzniku colného dlhu upravených Colným kódexom Únie. Podľa čl. 5 ods. 19 Colného kódexu Únie je dlžníkom každá osoba zodpovedná za colný dlh. Presné určenie, kto je dlžníkom zodpovedným za vzniknutý colný dlh, ktorému má byť suma colného dlhu oznámená a ktorý je povinný túto sumu colného dlhu zaplatiť, obsahujú príslušné ustanovenia Colného kódexu Únie. Podľa čl. 94 ods. 2 Colného kódexu Únie sa ručiteľ písomne zaväzuje zaplatiť zabezpečenú sumu dovozného cla alebo vývozného cla, ktorá zodpovedá colnému dlhu a iné platby. Ručiteľ má samostatné postavenie a vždy musí ísť o osobu odlišnú od dlžníka, keďže v prípade, ak by bol dlžník colného dlhu zároveň ručiteľom za tento colný dlh, úplne by to poprelo zmysel zabezpečenia colného dlhu zárukou poskytnutou schváleným ručiteľom. Osoba dlžníka nemôže byť totožná s osobou ručiteľa za ten istý colný dlh. Zabezpečenie DPH pri dovoze rieši ako samostatný právny inštitút aj § 48b zákona o DPH, ktorý priamo
odkazuje na § 55 Colného zákona č. 199/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Oba zákony riešia ručiteľa v rámci zabezpečenia dovoznej platby, kedy je osoba ručiteľa oddelená od osoby colného alebo daňového dlžníka a nemá s ňou totožné hmotnoprávne, ani procesné postavenie. Colný úrad v súlade s § 48b ods. 1 zákona o DPH žiadal pred prepustením tovaru do režimu voľný obeh od deklarantov zabezpečenie dane pri dovoze tovaru, pri ktorom sa uplatňuje oslobodenie od dane. Zabezpečenie bolo poskytnuté podľa § 55 Colného zákona. V dôsledku uvedeného prvostupňový orgán nesúhlasil s tvrdením žalobcu, podľa ktorého vydaním rozhodnutia o colnom dlhu sa mení právna pozícia žalobcu, pretože v prípade nesplnenia colného dlhu dlžníkom, sa stáva ručiteľ dlžníkom a je povinný na výzvu colného úradu uhradiť sumu colného dlhu. Žalobca sa nikdy ani nezaplatením colného dlhu dlžníkom nemôže stať colným dlžníkom v zmysle príslušných ustanovení Colného kódexu Únie, ktorý naplnil právnu kvalifikáciu postavenia dlžníka pri vzniku colného dlhu v súvislosti s dovozom tovaru. Dlžníkom je v predmetnom prípade len deklarant, ktorým bola právnická osoba ABC Bussiness Limited, resp. právnická osoba Gleason Developmnet Services Kft. Dlžníkom v zmysle predmetných colných vyhlásení nie je ani nemôže byť žalobca, ktorý podľa údajov uvedených v ods. 14 jednotlivých colných vyhlásení bol priamym zástupcom deklarantov v colnom konaní a žalobca nemôže byť dlžníkom v zmysle predmetných colných vyhlásení ani ako ručiteľ, ktorý prevzal na seba záväzok zaplatiť po výzve príslušných orgánov dovoznú platbu v prípade, ak nebude zaplatená riadne a včas dlžníkom. Ďalej prvostupňový orgán poukázal na to, že podľa čl. 18 ods. 1 Colného kódexu Únie si môže každá osoba v konaniach pred colnými orgánmi stanoviť zástupcu. Priame zastúpenie je také zastúpenie, pri ktorom colný zástupca koná v mene a na účet inej osoby. Zástupca uskutočnil vo vzťahu k tretej osobe svoje vlastné vyhlásenie vôle v mene a na účet zastúpeného, v dôsledku čoho vznikajú účinky, čiže práva a povinnosti priamo zastúpenému. Priamy zástupca v colnom konaní len podáva colné vyhlásenie v mene zastúpeného, deklarantom je zastúpený a v colnom konaní sa priamo rozhoduje o jeho právach a povinnostiach. Colný úrad vydaním rozhodnutia v colnom konaní v prípade priameho zastúpenia rozhoduje o právach a povinnostiach zastúpeného, teda priamo o právach a povinnostiach deklaranta. Dlžníkom colného dlhu je v zmysle čl. 77 ods. 3 Colného kódexu deklarant. V prípade nepriameho zastúpenia je dlžníkom aj osoba, na ktorej účet sa colné vyhlásenie podáva, čo však nebol prípad colných konaní, ktorých sa prejednávaná právna vec týkala. Jediným účastníkom predmetných colných konaní, ako aj správnych konaní ako deklarant a dlžník bola právnická osoba ABC Bussiness Limited, resp. právnická osoba Gleason Development Services Kft., ktoré boli povinné platiť colný dlh, ktorý pozostával zo sumy dovozného cla a následne boli jedinou osobou, ktorej bola vyrubená DPH, pretože podľa rozhodnutí colného úradu nebola potvrdená pravdivosť a správnosť dôkazov preukazujúcich dodanie tovaru do iného členského štátu. Rozhodnutiami Colného úradu Trnava neboli dotknuté práva, právom chránené záujmy, ani povinnosti priameho zástupcu - žalobcu, z čoho je zrejmé, že deklaranti ako účastníci konania boli jediní oprávnení podať vo vlastnom mene odvolania proti rozhodnutiam colného úradu, ktorými im vyrubil DPH. Žalobca v rámci svojej podnikateľskej činnosti dobrovoľne prevzal vo vzťahu k všetkým vyššie uvedeným dovozným prípadom colných vyhlásení záväzok ručiteľa, pričom colný úrad tieto záruky vo všetkých prípadoch prijal. Ručenie, ktorým sa zabezpečuje pohľadávka veriteľa vzniká dohodou veriteľa (colný úrad) a ručiteľa (žalobca), v ktorej ručiteľ písomne zoberie na seba záväzok uspokojiť veriteľovu pohľadávku, ak ju neuspokojí sám dlžník. Je nepochybné, že na vznik ručiteľského záväzku je potrebný súhlas veriteľa. Záväzkový právny vzťah z ručenia môže existovať iba popri hlavnom (základnom) záväzkovom vzťahu (veriteľ - dlžník), a preto má povahu akcesorického právneho vzťahu. Ručiteľský záväzok sa viaže na pohľadávku a nie na dlžníka, pričom zaniká zánikom pohľadávky, ktorá bola zabezpečená. Platné právne predpisy riešia vysporiadanie medzi ručiteľom a dlžníkom po tom, ako ručiteľ splnil dlh veriteľovi, a preto v predmetnom prípade akékoľvek podania, prípadne námietky smerujúce voči postupu správneho orgánu nie sú zo strany žalobcu relevantné. Prvostupňový orgán zistil, že žalobca ako priamy zástupca deklarantov nebol účastníkom predmetných colných konaní, takže nebol oprávnený vo vlastnom mene podať odvolania proti uvedeným rozhodnutiam. Postavenie účastníka konania nebolo žalobcovi odňaté, ale toto postavenie mu nebolo možné priznať, keďže mu v zmysle príslušných citovaných všeobecne-záväzných právnych predpisov nikdy neprináležalo.
5. O odvolaniach proti prvostupňovým rozhodnutiam rozhodlo Ministerstvo financií SR, Bratislava (ďalej len „žalovaný“) rozhodnutiami č. MF/013718/2020-75 z 08.07.2020, č. FR/015419/2020-75 z 09.09.2020 a č. MF/016305/2020-75 z 19.10.2020 tak, že odvolania žalobcu zamietlo a prvostupňové rozhodnutia potvrdilo (ďalej len „napadnuté rozhodnutia“). V odôvodnení napadnutých rozhodnutí žalovaný poukázal na to, že podľa § 69 ods. 8 zákona o DPH je povinná platiť daň osoba, ktorá je dlžníkom podľa colných predpisov alebo príjemca tovaru, ak pri dovoze tovarov je dlžníkom podľa colných predpisov zahraničná osoba, ktorá je držiteľom jednotného povolenia podľa osobitného predpisu
vydaného colným orgánom iného členského štátu, a tento dlžník nepoužije dovezený tovar na účely svojho podnikania. S poukázaním na čl. 5 bod 19 a čl. 77 ods. 3 Colného kódexu Únie uviedol, že žalobca bol v colnom konaní priamym zástupcom deklarantov a ako taký v colnom konaní nekonal vo svojom mene a na svoj účet. Jediným účastníkom predmetných colných konaní, ako aj správnych konaní ako deklarant a dlžník bola právnická osoba ABC Bussiness Limited, resp. právnická osoba Gleason Development Services Kft., ktoré boli povinné platiť colný dlh, ktorý pozostával zo sumy dovozného cla a následne boli jedinými osobami, ktorými bola vyrubená DPH, pretože podľa rozhodnutí colného úradu nebola potvrdená pravdivosť a správnosť dôkazov preukazujúcich dodanie tovaru do iného členského štátu. Skutočnosť, že dlžníkom boli deklaranti nespochybnil ani žalobca. Ďalej žalovaný uviedol, že vzhľadom na § 12 zákona o DPH sa na konanie o vyrubení dane, vrátane otázky účastníka takého konania použijú colné predpisy. Colný zákon v § 85 ods. 1 predvída použitie Správneho poriadku na konanie podľa colných predpisov, avšak len subsidiárne, t.j. keď colné predpisy neobsahujú vlastnú úpravu konkrétnych procesnoprávnych vzťahov. Subsidiárne použitie Správneho poriadku, na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb pritom upravuje aj samotný Správny poriadok. Podľa § 1 ods. 1 Správneho poriadku sa tento zákon vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch a o povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Z hľadiska vysporiadania sa s otázkou, podľa ktorého právneho predpisu má byť posudzovaná otázka účastníka konania o vyrubení DPH pri dovoze je preto podľa žalovaného rozhodujúcou skutočnosťou, že colné predpisy, konkrétne § 85 ods. 6 Colného zákona, expressis verbis upravujú, kto je účastníkom konania o vymeraní, resp. dodatočnom vymeraní colného dlhu. Vzhľadom na dikciu § 12 zákona o DPH je preto potrebné túto právnu úpravu účastníka konania aplikovať aj na konanie o vyrubení DPH pri dovoze. Podľa § 85 ods. 6 Colného zákona, účastníkom správneho konania o vymeraní colného dlhu alebo o dodatočnom vymeraní colného dlhu je dlžník. Colný zákon ako osobitný predpis teda postavenie účastníka správneho konania o vymeraní colného dlhu alebo o dodatočnom vymeraní colného dlhu priznáva dlžníkovi. A contrario účastníkom tohto konania nie je osoba, ktorá je v inom právnom postavení, t.j. osoba, ktorá nie je dlžníkom. V danom prípade je nespochybniteľné a nerozporuje to ani žalobca, že jediným dlžníkom DPH pri dovoze boli deklaranti, ktorí boli jedinými subjektami, ktorým zákon priznáva postavenie účastníka predmetného správneho konania o vyrubení DPH pri dovoze. Možno preto podľa žalovaného skonštatovať, že žalobca nebol účastníkom predmetných správnych konaní o vyrubení DPH pri dovoze.
Zhrnutie argumentov žalobcu - žalobné body
6. Proti napadnutým rozhodnutiam žalobca podal správne žaloby, kde rovnako voči všetkým napadnutým rozhodnutiam namietal, že nebolo sporné, že zástupcom v colnom konaní a zároveň ručiteľom colného dlhu na podklade záručnej listiny DPH bol žalobca. Poukázal na čl. 5 ods. 19 Colného kódexu Únie, podľa ktorého je dlžníkom každá osoba zodpovedná za dlh. Deklaranti a žalobca neboli zaviazaní solidárne. Vychádzajúc z povahy ručenia a najmä subsidiarity záväzku ručiteľa je právom veriteľa, t.j. správneho orgánu požadovať od žalobcu plnenie v prípade, ak neplní deklarant, ktorý bol na plnenie vyzvaný. Žalobca môže podľa zákona voči veriteľovi uplatniť všetky námietky, ktoré by mal proti veriteľovi deklarant, pričom poukázal na § 548 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Obdobne to platí pri obchodno- právnych vzťahoch podľa § 306 ods. 2 Obchodného zákonníka. Hmotnoprávne postavenie žalobcu ako ručiteľa, ktorý je povinný zaplatiť colný dlh za deklaranta ho predurčuje byť účastníkom konania, pretože niet sporu o tom, že v prípade nezaplatenia dlhu bude povinný tento dlh zaplatiť a teda je zodpovedný za zaplatenie colného dlhu v súlade s čl. 5 ods. 19 Colného kódexu Únie. Vydaním rozhodnutia colného úradu sa mení právna pozícia žalobcu, pretože v prípade nesplnenia colného dlhu sa dlžníkom stáva ručiteľ, ktorý je povinný na výzvu colného úradu uhradiť sumu colného dlhu. Žalobca mal teda za to, že vydané rozhodnutia o vymeraní colného dlhu dlžníkovi - deklarantovi v colnom konaní, za ktorého prebral žalobca ručenie, sú rozhodnutiami, ktoré sa priamo dotýkajú povinností žalobcu ako ručiteľa colného dlhu, preto je potrebné žalobcovi umožniť účasť v konaní o vymeraní colného dlhu, aby v konaní mal príležitosť uplatňovať svoje práva vo forme vyjadrení pred vydaním rozhodnutia, prípadne formulovať svoje námietky a odvolacie dôvody v odvolacom konaní, pretože ako ručiteľ má voči veriteľovi rovnakú možnosť námietok aké má hlavný dlžník. Žalobca na tomto mieste tiež uviedol, že vydaním rozhodnutia sa mení právna pozícia žalobcu, pretože v prípade nesplnenia colného dlhu dlžníkom sa stáva ručiteľ pod hrozbou zrušenia rozhodnutia o povolení ručiť (§ 55 ods. 10 Colného zákona ) dlžníkom a je povinný na výzvu colného úradu uhradiť sumu colného dlhu bez toho, aby mohol proti colnému dlhu (vzniku, výške, prípadne premlčaniu colného dlhu) akokoľvek brojiť a čokoľvek namietať,
pretože podľa platných colných predpisov neexistuje procesné štádium, v ktorom by žalobca mohol svoje námietky realizovať. V neposlednom rade poukázal na § 14 ods. 2 Správneho poriadku, podľa ktorého účastníkom konania je ten, ktorému takéto postavenie priznáva osobitný zákon, ktorým je doplnené ustanovenie § 14 ods. 1 Správneho poriadku tým, že osobitnými predpismi sa priznáva postavenie účastníka konania i osobám, ktoré by inak podľa ods. 1 účastníkmi neboli. Toto ustanovenie určuje, že účastníkom správneho konania sú aj osoby, ktorým toto priamo vyplýva z osobitných predpisov. Vo svojej podstate ide o štvrté vymedzenie účastníka konania a to v podobe odkazu na osobitnú právnu úpravu, čiže v tomto prípade na Colný zákon. Tým, že Colný zákon priznáva postavenie účastníka konania dlžníkovi, neznamená to, že účastníkom bude len deklarant, ale budú ním aj osoby uvedené v ustanovení § 14 ods. 1 Správneho poriadku, a to bez ohľadu na argumentáciu, že žalobca je dlžníkom, nakoľko zodpovedá za colný dlh v zmysle čl. 5 ods. 19 Colného kódexu Únie. Žalobca zastával názor, že ustanovenie § 14 ods. 2 Správneho poriadku dopĺňa ustanovenie § 14 ods. 1 Správneho poriadku tým, že osobitnými predpismi priznáva postavenie účastníka konania i osobám, ktoré by inak podľa ods. 1 účastníkmi neboli. Mal za to, že colný zákon priznáva postavenie účastníka konania vo veci vymerania, či dodatočného vymerania colného dlhu dlžníkovi, neznamená to, že účastníkom konania bude iba dlžník, ale budú ním i osoby uvedené v § 14 ods. 1 Správneho poriadku. V aplikačnej praxi colné úrady vykladajú § 85 ods. 6 Colného zákona tak, že účastník konania je iba dlžník, čiže podľa nich iba deklarant, čo je však nesprávne, pretože uvedené ustanovenie nezužuje okruh účastníkov konania, ale iba precizuje účastníka konania uvedeného v § 14 ods. 1 Správneho poriadku. Byť účastníkom konania žalobcovi okrem iných zaručuje tzv. princíp legitímnej ochrany, podľa ktorého tieto osoby sú účastníkom konania nie titulom, že podali návrh na začatie správneho konania, ale z dôvodu, že návrh podaný niekým iným môže mať priamy vplyv na ich záujmy. Uvedeným osobám sa status účastníka konania nemôže odňať. V tejto súvislosti dodal, že na vznik účastníctva stačí možnosť zásahu do záujmov, tie by však mali byť vnímané objektívne a na legitímnej báze. Poukázal tiež na čl. 44 ods. 1 Colného kódexu Únie, podľa ktorého každá osoba má právo na odvolanie proti rozhodnutiu colných orgánov týkajúcich sa uplatnenia colných predpisov, ktoré sa jej priamo alebo osobne dotýka. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 21Cdo/1751/2001, podľa ktorého dlžníkom veriteľa je potrebné chápať nielen osobu, ktorá je zaviazaná splniť veriteľovi vlastný dlh, ale aj ručiteľa a ďalšie osoby, ktoré sú z dôvodu akcesorickej a subsidiárnej povinnosti zákonom zaviazané uspokojiť pohľadávku veriteľa. Poukázal ďalej na čl. 46 ods. 1 Ústavy, podľa ktorého sa každému priznáva právo domáhať sa ustanoveným postupom svojich práv na súde alebo na inom orgáne SR. Podľa ods. 2 tohto článku sa zaručuje tomu, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy obrátiť sa na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia. Uviedol, že Ústavný súd SR vychádza pri výklade tohto ustanovenia tak, že súčasťou obsahu práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je nielen právom každého domáhať sa svojho práva na súde alebo na inom orgáne SR, ale aj právom byť účastníkom konania, v ktorom sa rozhoduje o jeho právach a povinnostiach. Z toho vyplýva, že každý má ústavné právo byť účastníkom konania, v ktorom sa rozhoduje aj o jeho právach a povinnostiach, lebo inak v ňom nemôže chrániť svoje práva a právom chránené záujmy. Zákonná možnosť stanoviť okruh účastníkov konania a postup domáhať sa práv, ale nemožno ním daný subjekt vylúčiť z konania, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach, lebo by to znamenalo popretie podstaty a zmyslu práva na súdnu a inú právnu ochranu. Ak je obsahom tohto práva možnosť vyvolať svojim prejavom vôle konanie súdu alebo iného zákonom určeného orgánu, tak je to o to viac obsahom možnosť byť účastníkom konania, v ktorom sa rozhoduje o jeho právach a povinnostiach bez toho, aby toto konanie inicioval subjekt práv, o ktorých sa koná. V Slovenskej republike zásada, že každý má právo byť účastníkom konania, v ktorom sa rozhoduje o jeho právach a povinnostiach, je odvoditeľná vo vzťahu k súdnemu konaniu z niektorých rozhodnutí ESĽP, ktoré uviedol. Záverom žiadal napadnuté rozhodnutia spolu s prvostupňovými rozhodnutiami zrušiť.
Vyjadrenie žalovaného
7. Žalovaný vo vyjadreniach k správnym žalobám zotrval na argumentácii uvedenej v napadnutých rozhodnutiach. K žalobcovmu vyvodeniu postaveniu dlžníka z definície článku 5 ods. 19 Colného kódexu Únie uviedol, že tento sa uplatňuje spolu s ustanoveniami Colného kódexu Únie obsiahnutými v Hlave III, Kapitola 1 „Vznik colného dlhu“. Podľa čl. 77 ods. 3 Colného kódexu Únie je dlžníkom deklarant a iba v prípade nepriameho zastúpenia je dlžníkom aj osoba, na ktorej účet sa colné vyhlásenie podalo. Žalobca však bol v colnom konaní priamym zástupcom deklarantov a ako taký v colnom konaní nekonal vo svojom mene a na svoj účet. Jedinými účastníkmi predmetných colných konaní, ako aj správnych konaní ako deklarant a dlžník boli právnické osoby ABC Bussiness Limited, resp. Gleason Development Services Kft., ktoré boli povinné zaplatiť colný dlh, ktorý pozostával zo sumy dovozného cla
a následne jedinými osobami, ktorým mala byť vyrubená DPH, pretože podľa rozhodnutí colného úradu nebola potvrdená pravdivosť a správnosť dôkazov preukazujúcich dodanie tovaru do iného členského štátu. Uviedol, že Colný zákon predvída použitie Správneho poriadku v ustanovení § 85 ods. 1 na konanie podľa colných predpisov, avšak len subsidiárne, t.j. keď colné predpisy neobsahujú vlastnú úpravu konkrétnych procesnoprávnych vzťahov. Z hľadiska vysporiadania sa s otázkou, podľa ktorého právneho predpisu mala byť posudzovaná otázka účastníka konania o vyrubení DPH pri dovoze je preto rozhodnou skutočnosťou, že colné predpisy, konkrétne § 85 ods. 6 Colného zákona expresiss verbis upravujú, kto je účastníkom konania o vymeraní, resp. dodatočnom vymeraní colného dlhu, pričom je to dlžník. A contrario účastníkom tohto konania nie je osoba, ktorá je v inom právnom postavení, t.j. osoba, ktorá nie je dlžníkom. Takýto právny záver podľa žalovaného potvrdzuje aj text dôvodovej správy k predmetnému ustanoveniu, ktoré bolo do Colného zákona doplnené zákonom č. 465/2009 Z.z.: „K bodu 5: vzhľadom na osobitnosť predmetu správneho konania o vymeraní colného dlhu alebo o dodatočnom vymeraní colného dlhu a z toho vyplývajúci redukovaný okruh osôb, ktorých práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť konaním dotknuté sa v záujme zabezpečenia právnej istoty a prehľadnosti procesných vzťahov výslovne ustanovuje, že účastníkom takého konania je len dlžník. Dlžník je vymedzený v príslušných článkoch Colného kódexu v závislosti od všetkých potenciálnych situácií, v ktorých sa tovar môže nachádzať“. Obsah pojmu dlžník tak, ako ho vymedzujú colné predpisy pritom nemožno stotožňovať so všeobecným sémantickým významom tohto pojmu. Na účely colných predpisov je totiž dlžníkom len tá osoba, ktorá je zodpovedná za colný dlh, pričom to, ktorý subjekt a za akých podmienok sa stáva dlžníkom je upravené v Colnom kódexe Únie, Hlava III. Kapitola 1. Zároveň platí, že ručiteľ nie je totožný s dlžníkom. To čo ručiteľa okrem iného charakterizuje a čo je jeho esenciálnym definičným znakom je práve to, že ide o osobu, ktorá nie je dlžníkom konkrétneho colného dlhu. Podľa čl. 94 Colného kódexu Únie je ručiteľom uvedeným v článku 92 ods. 1 písm. b/ tretia osoba, ktorá je usadená na colnom území Únie. Je preto zrejmé, že pod pojmom tretia osoba sa myslí osoba iná ako dlžník, čo vyplýva z účelu ručiteľského vyhlásenia ako zabezpečovacieho inštitútu, ktorý by v opačnom prípade a priori nemohol byť naplnený. Ďalej poukázal na príručku k Colnému kódexu Únie, podľa ktorej sa aj s vykonávacím nariadením nemôže uplatňovať tak, aby sa ručiteľ stal zodpovedným za colný dlh namiesto dlžníka. Osobu, ktorú colné orgány schvália ako ručiteľa nemožno považovať za dlžníka alebo osobu, ktorá by sa mohla stať dlžníkom podľa osobitných colných ustanovení (čl. 77 - 79 a čl. 81 - 82 Colného kódexu Únie) z titulu, že bola schválená ako ručiteľ. Takúto osobu treba považovať za osobu, ktorá iba nadobúda finančnú zodpovednosť za colný dlh a iné platby, ak sa uplatnia v prípade, ak ich dlžník nezaplatí v stanovenej lehote. Pojem dlžník použitý v colných predpisoch teda nemožno interpretovať extenzívne tak, že by zahŕňal aj osobu ručiteľa. V kontexte rozlišovania medzi dlžníkom a ručiteľom žalovaný ďalej poukázal na skutočnosť, že v súlade s colnými predpismi EÚ, konkrétne s čl. 120 Colného kódexu Únie sa colný dlh oznamuje len dlžníkovi. V nadväznosti na uvedené § 85 ods. 7 Colného zákona ustanovuje, že výrok rozhodnutia o vymeraní colného dlhu alebo výrok rozhodnutia o dodatočnom vymeraní colného dlhu obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením sumy colného dlhu, ktorá sa má vybrať alebo ktorá zostáva na vybratie a ktorú colný úrad vymeral a zapísal dlžníka, právnych skutočností, na základe ktorých vznikol colný dlh a okamihu vzniku colného dlhu. Colný úrad zároveň vo výroku uvedie ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého rozhodol a určí lehotu na zaplatenie sumy colného dlhu podľa colných predpisov. K tvrdeniu žalobcu, že podľa platných colných predpisov neexistuje procesné štádium, v ktorom by mohol realizovať ručiteľom svoje námietky poukázal na skutočnosť, že ani v colnom konaní, ani v správnom konaní o vyrubení DPH pri dovoze, ktoré končí vydaním meritórneho rozhodnutia o vymeraní colného dlhu alebo o dodatočnom vymeraní colného dlhu sa nerozhoduje o jeho právach a povinnostiach a nezasahuje sa do jeho právnej pozície. Ručiteľský záväzok vznikol schválením podaného ručiteľského vyhlásenia, ktorého vzor pri určení vo forme jednotlivej záruky a pri určení vo forme celkovej záruky je ustanovený v prílohe č. 11 a č. 12 vyhlášky MF SR č. 161/2016 Z.z. K tomu tiež poukázal na čl. 151 ods. 7 a prílohu č. 32 - 01 a č. 32 - 02 Vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2015/2447, ktorou sa stanovujú podrobné pravidlá vykonávania určitých ustanovení Colného kódexu Únie. Povinnosť ručiteľa zaplatiť colný dlh teda vyplýva z ručiteľského vyhlásenia, ktorého podanie je jeho vlastným právnym úkonom, ktorý urobil na základe slobodnej vôle. Vznik tejto povinnosti ako aj začatie plynutia lehoty na zaplatenie je naviazané na výzvu colných orgánov, nie na rozhodnutie, ktorým sa oznamuje colný dlh dlžníkovi. Samotné ručiteľské vyhlásenie zároveň predpokladá uplatnenie právne relevantných námietok ručiteľa k jeho povinnosti plniť, ktorá nebude realizovaná, ak ručiteľ preukáže, že situácia tovaru bola upravená v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Zároveň podotkol, že rozhodnutie o oznámení colného dlhu dlžníkovi nie je voči veriteľovi exekučným titulom, keďže sa ručiteľovi neukladá žiadna povinnosť. Ak by colný úrad chcel vymáhať plnenie od ručiteľa v colnom konaní, musel by tak vo vzťahu k
nemu vydať osobitné rozhodnutie (s deklaratórnymi účinkami), pričom v rámci konania, ktoré by vydaniu takémuto rozhodnutiu predchádzalo, by ručiteľ mal všetky procesné práva patriace účastníkovi konania. Uvedené platí rovnako aj vo vzťahu k obave žalobcu z hrozby automatického zrušenia rozhodnutia o schválení ručiteľa, keďže k zrušeniu rozhodnutia o schválení ručiteľa podľa § 55 ods. 10 Colného zákona môže opäť dôjsť iba rozhodnutím vydaným v rámci samostatného správneho konania, ktoré môže ručiteľ realizovať všetky svoje procesné práva a uplatniť relevantné námietky. Z uvedeného mal tak žalovaný za zrejmé, že ustanovenia § 85 ods. 6 Colného zákona Únie nemožno interpretovať tak, že ide o právnu úpravu, ktorá by v súlade s dikciou § 14 ods. 2 Správneho poriadku dopĺňala množinu potencionálnych účastníkov konania podľa § 14 ods. 1 Správneho poriadku. Práve naopak, berúc do úvahy § 1 Správneho poriadku, § 85 ods. 1Colného zákona a dikciu samotného § 85 ods. 6 Colného zákona, je potrebné konštatovať, že § 85 ods. 6 Colného zákona predstavuje samostatnú právnu úpravu účastníka správneho konania o vymeraní colného dlhu, resp. o dodatočnom vymeraní colného dlhu, ktorá aplikáciu všeobecnej právnej úpravy konania obsiahnutej v § 14 ods. 1 a 2 Správneho poriadku vylučuje. A vzhľadom na dikciu § 12 druhá veta zákona o DPH platí aj vo vzťahu k vyrubeniu DPH pri dovoze. V danom prípade je nespochybniteľné, že jedinými dlžníkmi pri dovoze boli deklaranti. Uzavrel, že žalobca nebol účastníkom správnych konaní o vyrubení DPH pri dovoze a vzhľadom na to navrhol žaloby zamietnuť ako nedôvodné.
8. Uznesením správneho súdu sp.zn. 73S/17/2020-28 z 22.09.2021 boli veci pôvodne vedené na základe samostatne podaných správnych žalôb žalobcu pod sp. zn. 73S/17/2020, 73S/19/2020 a 73S/24/2020, v súlade s § 65 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), spojené na spoločné konanie, nakoľko spolu skutkovo aj právne súvisia, týkajú sa tých istých účastníkov konania, s tým, že spoločné konanie sa ďalej vedie pod sp. zn. 73S/17/2020.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
9. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd pre toto konanie miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP veci prejednal v súlade s § 107 ods. 2 SSP bez nariadenia pojednávania, pretože žiadny z účastníkov nenavrhol, aby správny súd na ich prejednanie nariadil pojednávanie a nevyžadoval si to ani iný dôvod podľa § 107 ods. 1 SSP. Po preskúmaní zákonnosti napadnutých rozhodnutí správny súd dospel k záveru, že žaloby neboli dôvodné. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli a webovej stránke tunajšieho súdu dňa 24.09.2021. Rozsudok bol verejne vyhlásený vyvesením jeho skráteného znenia na úradnej tabuli súdu dňa 21.10.2021 (§ 137 ods. 3 SSP).
10. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
11. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.
12. Podľa § 1 ods. 1 Správneho poriadku tento zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
13. Podľa § 14 ods. 1 Správneho poriadku účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak.
14. Podľa § 14 ods. 2 Správneho poriadku účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva.
15. Podľa § 85 ods. 1 Colného zákona č. 199/2004 Z. z. na konanie podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu 83) sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, 25) ak tento zákon alebo osobitný predpis 83) neustanovuje inak.
16. Podľa § 85 ods. 6 Colného zákona č. 199/2004 Z. z. účastníkom správneho konania o vymeraní colného dlhu alebo o dodatočnom vymeraní colného dlhu je dlžník. 83a)
17. Podľa § 55 ods. 1 Colného zákona č. 199/2004 Z. z. ručenie sa poskytuje vo forme jednotlivej záruky alebo celkovej záruky.
18. Podľa § 55 ods. 2 Colného zákona č. 199/2004 Z. z. colný úrad prijme ako ručiteľa a/ banku, zahraničnú banku so sídlom v členskom štáte, poisťovňu alebo poisťovňu z iného členského štátu alebo b/ inú osobu usadenú na colnom území únie, ak je schválená ako ručiteľ podľa odseku 3.
19. Podľa § 55 ods. 3 Colného zákona č. 199/2004 Z. z. colný úrad osobu uvedenú v odseku 2 písm. b/ na jej písomnú žiadosť schváli ako ručiteľa, ak a/ je schopná splniť za dlžníka colný dlh, ktorý vznikne alebo by mohol vzniknúť, a to do výšky uvedenej v žiadosti, b/ zabezpečí pohľadávku do výšky uvedenej v žiadosti 1. vinkulovaním vkladu v banke alebo v zahraničnej banke so sídlom v členskom štáte, alebo v zahraničnej banke, ktorá má na území Slovenskej republiky umiestnenú svoju pobočku, alebo 2. zárukou banky alebo zahraničnej banky so sídlom v členskom štáte, alebo zahraničnej banky, ktorá má na území Slovenskej republiky umiestnenú svoju pobočku, alebo poisťovne, poisťovne z iného členského štátu alebo zahraničnej poisťovne, ktorá má na území Slovenskej republiky umiestnenú svoju pobočku, poskytnutou v súlade so vzorom, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo, c/ plní podmienky podľa osobitného predpisu,60d) d/ riadne a včas plní povinnosti vyplývajúce z colných predpisov a daňových predpisov; splnenie tejto podmienky colný úrad neskúma pri miestnych daniach podľa osobitného predpisu.60e)
20. Podľa § 55 ods. 8 Colného zákona č. 199/2004 Z. z. ak osoba, ktorá má byť schválená ako ručiteľ, spĺňa podmienky podľa odseku 3, colný úrad vydá rozhodnutie, ktorým ju schváli ako ručiteľa. V rozhodnutí určí podmienky, za ktorých táto osoba môže poskytovať ručenie, a sumu, do ktorej poskytuje ručenie. Ak osoba nespĺňa podmienky podľa odseku 3, colný úrad žiadosť zamietne. Ak colný úrad žiadosť zamietne, novú žiadosť je možné podať až po uplynutí 12 mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.
21. Podľa § 55 ods. 13 Colného zákona č. 199/2004 Z. z. ak colný úrad schváli ručiteľské vyhlásenie, túto skutočnosť na ňom vyznačí. Schválením ručiteľského vyhlásenia vzniká ručiteľský záväzok.
22. Podľa § 12 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH dovozom tovaru je vstup tovaru z územia tretích štátov na územie Európskej únie. Pri dovoze tovaru do tuzemska sa na daň vzťahujú ustanovenia colných predpisov, ak tento zákon neustanovuje inak.
23. Podľa § 48 ods. 3 zákona o DPH dovoz tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tretieho štátu a ktorého odoslanie alebo preprava sa skončí v inom členskom štáte, je oslobodený od dane za podmienky, ak u dovozcu (§ 69 ods. 8) je dodanie tohto tovaru z tuzemska do iného členského štátu oslobodené od dane podľa § 43 ods. 1 až 4. Oslobodenie od dane sa uplatní, ak v čase dovozu tovaru dovozca, ktorý je platiteľom, alebo jeho zástupca poskytne colnému orgánu najmenej tieto informácie: a/ svoje identifikačné číslo pre daň pridelené v tuzemsku alebo osobitné identifikačné číslo pre daň daňového zástupcu, ktorý zastupuje dovozcu vo veci uplatnenia oslobodenia od dane podľa § 69a, b/ identifikačné číslo pre daň zákazníka pridelené v inom členskom štáte alebo svoje identifikačné číslo pre daň pridelené v členskom štáte, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru skončí, c/ dôkaz, že dovážaný tovar má byť odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu, najmä zmluvu o preprave tovaru alebo prepravný doklad.
24. Podľa § 48b ods. 1 zákona o DPH colný úrad môže žiadať zabezpečenie dane pri dovoze tovaru, pri ktorom sa uplatňuje oslobodenie od dane podľa § 48 ods. 3, pred prepustením tovaru do colného režimu voľný obeh. Zabezpečenie dane je povinná zložiť osoba, ktorá by bola povinná platiť daň, keby sa neuplatnilo oslobodenie od dane podľa § 48 ods. 3, vo výške dane, ktorú by bola povinná platiť, keby
sa neuplatnilo oslobodenie od dane podľa § 48 ods. 3. Zabezpečenie dane sa poskytne formou podľa osobitného predpisu. 24aa)
25. Podľa § 48b ods. 3 zákona o DPH colný úrad uvoľní zabezpečenie dane do desiatich dní od predloženia dôkazu o tom, že odoslanie alebo preprava tovaru sa skončila v inom členskom štáte okrem odseku 4. Dôkazom, že odoslanie alebo preprava tovaru sa skončila v inom členskom štáte, je doklad o prevzatí tovaru príjemcom v inom členskom štáte. Doklad o prevzatí tovaru musí obsahovať a/ meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo miesta, kde sa obvykle zdržiava, b/ množstvo a druh tovaru, c/ adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak odoslanie alebo prepravu tovaru vykoná dodávateľ, alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak odoslanie alebo prepravu tovaru vykoná odberateľ, d/ meno a priezvisko fyzickej osoby, ktorá tovar prevzala, uvedené paličkovým písmom a jej podpis, e/ evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnilo odoslanie alebo preprava tovaru.
26. Podľa § 48b ods. 4 zákona o DPH ak vzniknú pochybnosti o pravdivosti alebo správnosti predloženého dokladu o prevzatí tovaru príjemcom v inom členskom štáte, colný úrad preverí pravdivosť alebo správnosť dokladu. Colný úrad zabezpečenie dane uvoľní do desiatich dní odo dňa, kedy colný úrad dostane od príslušného finančného orgánu iného členského štátu informáciu, ktorá potvrdí pravdivosť alebo správnosť dokladu predloženého podľa odseku 3; ak nie je potvrdená pravdivosť alebo správnosť dokladu predloženého podľa odseku 3, oslobodenie od dane sa zrušuje a colný úrad vyrubí daň a na úhradu dane sa použije zabezpečenie dane.
27. Podľa § 69 ods. 8 zákona o DPH pri dovoze tovaru je povinná platiť daň osoba, ktorá je dlžníkom podľa colných predpisov, alebo príjemca tovaru, ak pri dovoze tovaru je dlžníkom podľa colných predpisov zahraničná osoba, ktorá je držiteľom jednotného povolenia podľa osobitného predpisu 28a) vydaného colným orgánom iného členského štátu, a tento dlžník nepoužije dovezený tovar na účely svojho podnikania.
28. Podľa čl. 5 bod 19 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie „dlžník" je každá osoba zodpovedná za colný dlh.
29. Podľa čl. 44 ods. 1 Colného kódexu Únie - Právo na odvolanie 1. Každá osoba má právo na odvolanie proti rozhodnutiu colných orgánov týkajúceho sa uplatňovania colných predpisov, ktoré sa jej priamo a osobne dotýka. Právo na odvolanie má tiež každá osoba, ktorá požiadala colné orgány o vydanie rozhodnutia a rozhodnutie o svojej žiadosti nedostala v lehote uvedenej v článku 22 ods. 3. 2. Právo na odvolanie sa môže uplatniť najmenej na dvoch úrovniach: a/ najprv pred colnými orgánmi, súdnym orgánom alebo iným orgánom určeným na tento účel členskými štátmi; b/ následne pred vyšším nezávislým orgánom, ktorým môže byť v súlade s platnými právnymi predpismi členských štátov súdny orgán alebo rovnocenný špecializovaný orgán. 3. Odvolanie sa podáva v členskom štáte, kde sa rozhodnutie vydalo alebo kde sa podala žiadosť o jeho vydanie. 4. Členské štáty zabezpečujú, aby odvolacie konanie umožnilo bezodkladné potvrdenie alebo nápravu rozhodnutí vydaných colnými orgánmi.
30. Podľa čl. 77 ods. 1 až 3 Colného kódexu Únie - HLAVA III Prepustenie do voľného obehu a dočasné použitie 1. Colný dlh pri dovoze vzniká prepustením tovaru, ktorý nie je tovarom Únie, a ktorý podlieha dovoznému clu, do jedného z týchto colných režimov: a/ prepustenie do voľného obehu vrátane prepustenia podľa ustanovení o konečnom použití; b/ dočasné použitie s čiastočným oslobodením od dovozného cla. 2. Colný dlh vzniká v okamihu prijatia colného vyhlásenia. 3. Dlžníkom je deklarant. V prípade nepriameho zastúpenia je dlžníkom aj osoba, na ktorej účet sa colné vyhlásenie podáva.
Ak je colné vyhlásenie v súvislosti s jedným z colných režimov uvedených v odseku 1 vyhotovené na základe údajov, v dôsledku ktorých nebolo celé dovozné clo alebo jeho časť vybraná, osoba, ktorá poskytla údaje potrebné na vyhotovenie colného vyhlásenia a ktorá vedela alebo mala vedieť, že takéto údaje nie sú pravdivé, je takisto dlžníkom.
31. Podľa čl. 92 Colného kódexu Únie -Poskytnutie záruky 1. Záruku možno poskytnúť v jednej z nasledujúcich foriem: a/ zložením peňažných prostriedkov v hotovosti alebo akýmkoľvek iným spôsobom platby uznaným colnými orgánmi ako rovnocenný zloženiu peňažných prostriedkov v hotovosti, uskutočneným v mene euro alebo mene členského štátu, v ktorom sa záruka požaduje; b/ záväzkom, ktorý poskytol ručiteľ; c/ inou formou záruky, ktorá rovnako zabezpečuje zaplatenie sumy dovozného alebo vývozného cla, ktorá zodpovedá colnému dlhu, a iných platieb.
32. Podľa čl. 94 Colného kódexu Únie - Ručiteľ 1. Ručiteľom uvedeným v článku 92 ods. 1 písm. b) je tretia osoba, ktorá je usadená na colnom území Únie. Ak nie je ručiteľom úverová alebo finančná inštitúcia alebo poisťovacia spoločnosť akreditovaná v Únii v súlade s platnými právnymi predpismi Únie, ručiteľa schvaľujú colné orgány, ktoré záruku požadujú. 2. Ručiteľ sa písomne zaväzuje zaplatiť zabezpečenú sumu dovozného alebo vývozného cla, ktorá zodpovedá colnému dlhu, a iné platby. 3. Colné orgány môžu odmietnuť schváliť navrhovaného ručiteľa alebo navrhovanú formu záruky, ak ručiteľ alebo forma neposkytuje záruku, že suma dovozného alebo vývozného cla, ktorá zodpovedá colnému dlhu, a iných platieb, bude zaplatená v ustanovenej lehote.
33. Správny súd preskúmaním veci zistil, že prvostupňový orgán žalobcovi, ktorý bol v colných konaniach priamym colným zástupcom deklarantov ABC Bussiness Limited a Gleason Development Services Kft., nepriznal postavenie účastníka konania v správnom konaní o vymeraní colného dlhu pozostávajúceho z DPH, pričom vychádzal z definície dlžníka v zmysle § 85 ods. 6 Colného zákona 199/2004 Z.z. a článku 77 ods. 3 Colného kódexu Únie. Subsidiárnu použiteľnosť ust. § 14 ods. 1 a ods. 2 Správneho poriadku odmietol pre aplikáciu uvedených špeciálnych ustanovení. Predmetom súdneho prieskumu boli napadnuté rozhodnutia žalovaného, ktorým boli v odvolacom konaní potvrdené prvostupňové rozhodnutia prvostupňového orgánu.
34. Primárne správny súd posudzoval splnenie procesných podmienok konania, či žalobami napadnuté rozhodnutia sú spôsobilým predmetom súdneho prieskumu, nakoľko sa jedná o rozhodnutia procesnej povahy, nie meritórne rozhodnutia. Žalobami napadnuté rozhodnutia mohli mať za následok ujmu na subjektívnych účastníka konania - žalobcu, nakoľko súčasťou práva na súdu ochranu je právo fyzickej alebo právnickej osoby byť účastníkom správneho konania, v rámci ktorého sa rozhoduje o jej právach a povinnostiach, a tým aj právo domáhať sa postavenia účastníka správneho konania. Preto správny súd v súlade s § 7 písm. e/ SSP a contrario pristúpil k súdnemu prieskumu napadnutých rozhodnutí.
35. Žalobca sa podanými správnymi žalobami domáhal zrušenia napadnutých a prvostupňových rozhodnutí, nakoľko s poukazom na čl. 5 ods. 19 a čl. 44 ods. 1 Colného kódexu Únie, mu prislúcha (zákon mu predurčuje) hmotnoprávne postavenie ručiteľa, ktorý v prípade nezaplatenia colného dlhu zaň zodpovedá, a je tak povinný zaplatiť colný dlh, čím sa mení jeho právna pozícia. Mal za to, že ust. § 85 ods. 6 Colného zákona nezužuje okruh účastníkov konania ale iba precizuje účastníka konania podľa § 14 Správneho poriadku. Byť účastníkom konania mu zaručuje aj tzv. princíp legitímnej ochrany z dôvodu, že návrh podaný niekým iným môže mať priamy vplyv aj na jeho záujmy. Poukázal na to, že z čl. 46 Ústavy SR vyplýva, že súčasťou obsahu práva na súdnu ochranu je aj právo byť účastníkom konania, v ktorom sa rozhoduje o jeho právach.
36. Správnymi žalobami obsahujúcimi obdobné žalobné body sa žalobca domáhal aj preskúmania zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. MF/010173/2020-75 zo dňa 22. apríla 2020 a č. MF/011193/2020-75 zo dňa 10. júna 2020. Uvedená vec bola zapísaná a vedená na tunajšom súde pod sp.zn. 75S/6/2020. Konanie bolo skončené vydaním rozsudku sp.zn. 75S/6/2020-54 z 10.02.2021, ktorým boli žaloby zamietnuté. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 08.04.2021.
37. Vzhľadom na to, že žalobca uplatnil obdobné žalobné body pre preskúmanie napadnutých rozhodnutí žalovaného potvrdzujúcich prvostupňové rozhodnutia, ktorých predmet konania bol totožný (nepriznanie postavenia účastníka konania žalobcovi), obdobný bol aj zistený skutkový stav, t.zn. ide o veci toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, v súlade s § 140 SSP správny súd poukazuje na tento rozsudok, nakoľko pre zamietnutie podaných správnych žalôb platia rovnaké dôvody ako pre zamietnutie žalôb v prípade vedenom pod sp.zn. 75S/6/2020. Odlišné osoby v postavení deklarantov v colnom konaní, resp. dlžníkov na tom nič nemenia, nakoľko boli v colných konaniach predchádzajúcich rozhodnutiam, ktoré sú predmetom prieskumu v rovnakom právnom postavení ako deklaranti ABC Bussiness Limited a Gleason Development Services Kft. To znamená práva a povinnosti dlžníkov v zmysle citovaného rozsudku na nich platia rovnako aj v tomto prípade. Odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 75S/6/2020-54 z 10.02.2021 v časti bodov 79 až 95 bolo nasledovné: „79. Tvrdenie žalobcu, že v prípade nesplnenia colného dlhu dlžníkom sa stane dlžníkom on, nie je v súlade s vyššie uvedenou právnou úpravou. Na výzvu colného úradu je ručiteľ povinný splniť záväzok, na ktorý sa zaviazal prostredníctvom inštitútu ručenia, ktorým sa sleduje zabezpečenie DPH, u ktorej sa môže neskôr dospieť k záveru, že došlo k uplatneniu oslobodenia od dane pri dodaní tovaru bezdôvodne, ako bolo v predmetných prípadoch.
80. Keďže sa jednalo o dovoz tovaru, pri ktorom sa uplatnilo oslobodenie od dane podľa § 48 ods. 3 zákona o DPH, colný úrad postupoval správne, ak pred prepustením tovaru do colného režimu voľný obeh s oslobodením od dane, požiadal zabezpečenie tejto DPH, ktoré je povinná zložiť osoba, ktorá by bola povinná platiť daň, keby sa neuplatnilo oslobodenie od dane, a to vo výške dane, ktorú by bola povinná platiť, keby sa toto oslobodenie od dane podľa § 48 ods. 3 neuplatnilo. Zabezpečenie dane sa realizuje podľa § 55 Colného zákona.
81. Colný úrad zabezpečenie dane uvoľní do 10 dní odo dňa, kedy colný úrad dostane od príslušného finančného orgánu iného členského štátu informáciu, ktorá potvrdí pravdivosť a správnosť dokladu predloženého podľa ods. 3, t. j. dokladom o prevzatí tovaru príjemcom v inom členskom štáte, ktorý musí obsahovať taxatívne vymenované náležitosti v ustanovení § 48b ods. 3 písm. a) až e) zákona o DPH. Keďže v uvedených prípadoch sa nepotvrdila pravdivosť alebo správnosť dokladu podľa ods. 3, colný úrad postupoval v súlade s § 48b ods. 4 zákona o DPH, keď v dôsledku zrušenia oslobodenia od dane (ex lege) vyrubil daň, s tým, že na úhradu dane sa použije zabezpečenie dane poskytnuté deklarantom vo forme ručiteľského záväzku.
82. Účelom právnej úpravy je zabezpečiť DPH pri dovoze tovaru v prípadoch, ak by došlo k zrušeniu oslobodenia od dane, ktoré bolo uplatnené pred prepustením tovaru do navrhovaného colného režimu voľný obeh s oslobodením od dane, ak sa nepreukáže pravdivosť a správnosť deklarovanej skutočnosti, že tovar prevezme príjemca v inom členskom štáte.
83. Pri dovoze tovaru je podľa § 69 ods. 8 zákona o DPH povinná platiť daň osoba, ktorá je dlžníkom podľa colných predpisov alebo príjemca tovaru, ak pri dovoze tovaru je dlžníkom podľa colných predpisov zahraničná osoba, ktorá je držiteľom jednotného povolenia podľa osobitného predpisu 28a) vydaného colným orgánom iného členského štátu, a tento dlžník nepoužije dovezený tovar na účely svojho podnikania. Podľa § 12 druhá veta zákona o DPH sa pri dovoze tovaru do tuzemska na daň vzťahujú ustanovenia colných predpisov, ak tento zákon neustanovuje inak. Keďže zákon o DPH neobsahuje vo vzťahu k procesnému postupu pri vyrubení dane pri dovoze osobitnú právnu úpravu, potom na konanie o vyrubení dane, vrátane otázky kto je účastníkom konania sa použijú colné predpisy, pričom Colný zákon v ustanovení § 85 ods. 1 odkazuje na subsidiárne použitie Správneho poriadku, ak colné predpisy neustanovujú inak. Takouto inou právnou úpravou je § 85 ods. 6 Colného zákona, ktorý účastníctvo upravuje odlišne a v zmysle ktorej je účastníkom konania len dlžník.
84. Osobitná právna úprava účastníctva v colnom konaní o vymeraní colného dlhu zakotvená v Colnom zákone (§ 85 ods. 6), ako aj v Colnom kódexe Únie (čl. 77 ods. 3) nie je samoúčelná. Záväzok uhradiť dovoznú platbu - DPH pri dovoze tovaru v zmysle príslušných colných a daňových predpisov prostredníctvom inštitútu ručenia za účelom zabezpečenia dane nie je totožné s poskytnutím ručenia za inú osobu v zmysle občianskoprávnych alebo obchodnoprávnych predpisov. Osobu, ktorá sa zaviazala na úhradu dovoznej platby - DPH ako ručiteľ titulom zabezpečenia dane pri dovoze tovaru nemožno považovať za dlžníka pri dovoze tovaru, nakoľko v takomto prípade je dlžníkom deklarant a v prípade
nepriameho zastúpenia aj osoba, na ktorej účet sa colné vyhlásenie podáva. Niet pochýb o tom, že žalobca bol v colnom konaní priamym zástupcom deklaranta, teda nekonal vo svojom mene a na svoj účet a preto sa nemohol stať dlžníkom za vzniknutý colný dlh.
85. Nejedná sa o ukladanie povinnosti rozhodnutím žalobcovi, táto vyplýva z obsahu jeho ručiteľského záväzku (vznikol schválením podaného ručiteľského vyhlásenia) zaplatiť po výzve príslušných orgánov dovoznú platbu v prípade, ak nebude zaplatená riadne a včas dlžníkom, v čom spočíva podstata zabezpečenia dane ručením, ktorý záväzok sa realizuje po vyrubení dane rozhodnutím v správnom konaní, ktorého účastníkom je len dlžník (§ 85 ods. 6 Colného zákona). Vznik tejto povinnosti je viazaný na výzvu colných orgánov, nie na rozhodnutie, ktorým sa oznamuje colný dlh dlžníkovi. Výzva je v podstate oznámením, že nastala skutočnosť, pre prípad ktorej sa zaviazal ručiteľ zaplatiť dovoznú platbu po výzve colného úradu (nie po rozhodnutí), ak nebude zaplatená riadne a včas dlžníkom. Výzva pre žalobcu nie je exekučným titulom, ale v podstate upozornením, že nastal čas splniť záväzok. Rovnako ani rozhodnutie o oznámení colného dlhu dlžníkovi nie je voči veriteľovi exekučným titulom, keďže ručiteľovi sa ním neukladá žiadna povinnosť. Možnosť vymáhať plnenie od ručiteľa v colnom exekučnom konaní by založilo až vydanie osobitného rozhodnutia (s deklaratórnymi účinkami), a to v konaní, v ktorom by mal ručiteľ všetky práva prislúchajúce účastníkovi konania.
86. Žalobca namieta, že neexistuje procesné štádium, v ktorom by mohol realizovať ako ručiteľ svoje námietky, avšak ani v colnom konaní ani v správnom konaní o vyrubení DPH pri dovoze, ktoré končí vydaním meritórneho rozhodnutia o vymeraní colného dlhu alebo o dodatočnom vymeraní colného dlhu, sa nerozhoduje o jeho právach a povinnostiach, nezasahuje sa do jeho právnej pozície, na čo správne poukázal aj žalovaný vo vyjadrení k žalobe (sp. zn. 75S/11/2020).
87. K žalobnej námietke, že žalobca nemá možnosť podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu o vyrubení dane ak nie je účastníkom konania, správny súd uvádza, že podať opravný prostriedok je oprávnením vyplývajúcim z procesného postavenia účastníka konania. Podávať opravné prostriedky je procesným právom výlučne účastníka konania. Ak žalobca nie je deklarantom, ani nepriamym zástupcom (čl. 77 ods. 3 Colného kódexu Únie), potom nie je ani dlžníkom, pričom v zmysle § 85 ods. 1 Colného zákona, Colný zákon ako lex specialis upravuje okruh účastníkov konania pri správnom konaní o vymeraní colného dlhu alebo o dodatočnom vymeraní colného dlhu inak - odlišne ako Správny poriadok, a to tak, že účastníkom takéhoto konania je výlučne dlžník (§ 85 ods. 6), z čoho možno vyvodiť a contrario, že účastníkom konania nie sú iné osoby, vrátane ručiteľa. Osobitná právna úprava obsiahnutá v ustanovení § 85 ods. 6 Colného zákona vylučuje aplikáciu ustanovenia § 14 ods. 1 a 2 Správneho poriadku. Aplikáciu Správneho poriadku vylučuje aj čl. 77 ods. 3 Colného kódexu Únie, ktorý vymedzuje kto je dlžníkom colného dlhu pri dovoze tovaru, tak, že dlžníkom je deklarant, event. v prípade nepriameho zastúpenia je dlžníkom aj osoba, na ktorej účet sa colné vyhlásenie podáva. Keďže žalobca nie je ani osobou, ktorá vedela alebo mala vedieť, že údaje v colnom vyhlásení nie sú pravdivé, neprináleží mu status dlžníka ani z druhej vety čl. 77 ods. 3 Colného kódexu Únie. Preto ani nemôže byť osobou zodpovednou za dlh, v dôsledku čoho nesprávne odvodzuje žalobca svoje postavenie z čl. 5 ods. 19 Colného kódexu Únie. Napokon aj z ustanovenia § 1 ods. 1 Správneho poriadku vyplýva, že Správny poriadok sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak, pričom takáto odlišná právna úprava je obsiahnutá v Colnom zákone, aj v Colnom kódexe Únie.
88. Neobstojí ani poukazovanie žalobcu na článok 44 ods. 1 Colného kódexu Únie, podľa ktorého každá osoba má právo na odvolanie proti rozhodnutiu colných orgánov týkajúcich sa uplatňovania colných predpisov, ktoré sa jej priamo alebo osobne dotýka, pretože správne konanie o vymeraní colného dlhu alebo o dodatočnom vymeraní colného dlhu deklarantovi sa žalobcu priamo ani osobne nedotýka.
89. K poukazovaniu žalobcu na „princíp legitímnej ochrany" ktorý je garanciou, aby sa do konania dostal ten, ktorého právne postavenie môže byť rozhodnutím dotknuté, spravidla vtedy, ak konanie začína na návrh iného subjektu, správny súd uvádza, že tomu bude najmä vtedy, ak osoba dožadujúca sa účastníctva nevie predvídať takéto konanie. V danom prípade však žalobca poznal obsah svojho záväzku, ktorého obsahom bolo zabezpečenie DPH vo forme ručenia, vo výške dane, ktorú by bola povinná platiť osoba, ak by sa neuplatnilo oslobodenie od dane podľa § 48 ods. 3 zákona o DPH.
90. Vymeraním DPH sa deklarant stal dlžníkom, a zároveň nastúpil inštitút ručiteľa. Ručiteľom je tretia osoba, ktorej colný dlh nevzniká. Postavenie ručiteľa podľa colných predpisov a postavenie deklaranta a dlžníka colného dlhu nie je totožné, t. j. tieto osoby nemajú identické hmotnoprávne ani procesnoprávne postavenie. Zabezpečenie DPH pri dovoze tovaru je upravené ako samostatný právny inštitút v ustanoveniach § 48b zákona č. 222/2004 Z. z., ktorý v ods. 1 odkazuje na § 55 zákona č. 199/2004 Z. z. Tieto oba zákony riešia ručiteľa v rámci zabezpečenia dovoznej platby, resp. priamo DPH ako samostatný právny inštitút, pri ktorom je osoba ručiteľa oddelená od osoby colného alebo daňového dlžníka. Rovnako odlišuje právne postavenie týchto subjektov aj Colný kódex Únie.
91. Záručná listina musí obsahovať formálne náležitosti, okrem iných, v nich ručiteľ deklaruje prejav vôle, svoj záväzok zaplatiť zabezpečenú sumu dovozného a vývozného cla, ktorá zodpovedá colnému dlhu a iné platby (čl. 94 ods. 2 Colného kódexu Únie). Je zrejmé, že právnická osoba Douane spol. s r.o. v postavení ručiteľa konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti dobrovoľne, keď vstúpila do zmluvného vzťahu s deklarantami, s ktorými uzavrela zmluvu o poskytnutí ručenia za dohodnutú odmenu. Správne poukázal žalovaný na to, že uzavretím tejto zmluvy sledovala dosiahnutie zisku, ktorý je imanentným znakom podnikania, pričom imanentnou súčasťou podnikania je aj podnikateľské riziko, že konkrétny obchod skončí stratou, ktorú znáša sám podnikateľ.
92. Orgány verejnej správy postupujú v súlade s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, v zmysle ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Teda žalovaný, aj Finančné riaditeľstvo SR postupovali správne, ak rešpektovali príslušné právne normy, ktoré ručiteľovi zabezpečujúcemu DPH pri dovoze nepriznávajú postavenie účastníka v predmetných správnych konaniach, z čoho vyplýva, že nie je mu možné priznať také práva, aké prináležia len účastníkovi konania, t. j. dlžníkovi v správnom konaní o vymeraní colného dlhu.
93. Ani odvolávanie sa žalobcu na Občiansky zákonník a Obchodný zákonník nie je namieste, pretože sa jedná o verejnoprávny vzťah medzi colným úradom a veriteľom, a nie súkromnoprávny vzťah. Inou otázkou je právny vzťah medzi dlžníkom a veriteľom, možný regresný nárok, čo však presahuje rozsah predmetného konania. Správny súd sa stotožňuje s argumentáciou žalovaného aj prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorou náležite objasnili osobitosti právneho inštitútu zabezpečenia DPH pri dovoze tovaru, ktoré je svojou povahou inštitútom verejného práva.
94. Ručiteľovi nič nebráni, aby dlžníkov v konaní zastupoval (sám alebo prostredníctvom právneho zástupcu), a tak uplatňoval námietky spôsobilé ovplyvniť rozhodnutie vo veci samej. Napokon, aj v predmetnej veci odvolania právnických osôb Gleason Development Services Kft., a SENPAGA Sp.z.o.o. a odvolania právnickej osoby Douane spol s r.o. proti rozhodnutiam colnému úradu boli podané tým istým splnomocneným právnym zástupcom (advokátskou kanceláriou).
95. Z dôvodov vyššie uvedených, správny súd má za to, že záver žalovaného, aj prvostupňového orgánu verejnej správy, že jediným účastníkom predmetných colných konaní ako aj správnych konaní ako deklarant a dlžník je právnická osoba Gleason Development Services Kft., rovnako aj právnická osoba SENPAGA Sp.z.o.o., ktoré boli povinné platiť colný dlh, ktorý pozostával zo sumy dovozného cla a následne sú aj jedinými osobami, ktorým mala byť vyrubená DPH, pretože nebola potvrdená pravdivosť a správnosť dôkazov preukazujúcich dodanie tovaru do iných členských štátov. Ručiteľ má samostatné postavenie a vždy musí ísť o osobu odlišnú od dlžníka, pretože pokiaľ by bol dlžník colného dlhu zároveň ručiteľom za tento colný dlh, úplne by to poprelo zmysel zabezpečenia colného dlhu zárukou poskytnutou schváleným ručiteľom, čo zdôraznil vo svojich rozhodnutiach aj prvostupňový orgán verejnej správy a správny súd sa s uvedeným konštatovaním v plnom rozsahu stotožňuje.“
38. Vzhľadom na uvedené bol názor žalovaného, že jedinými subjektmi, ktorým zákon priznával postavenie účastníkov predmetného správneho konania o vyrubení colného dlhu pozostávajúceho z DPH pri dovoze boli právnické osoby ABC BUSINESS LIMITED a Gleason Development Services Kft., nie aj žalobca, súladný s požiadavkami plynúcimi zo zásady legality (lege artis), nakoľko neodporuje platnej národnej právnej úprave ani právu Európskej únie. Ručiteľ má vždy samostatné postavenie, vždy musí ísť o osobu odlišnú od dlžníka. Pokiaľ by bol dlžník colného dlhu zároveň ručiteľom za tento colný dlh, úplne by to poprelo zmysel zabezpečenia colného dlhu zárukou poskytnutou schváleným ručiteľom. Tomuto záveru nasvedčuje jednak pozitívne vymedzenie dlžníka v súlade s 77 ods. 3 Colného kódexu Únie (vo svetle ktorého je potrebné vykladať aj ust. čl. 5 ods. 19 a čl. 44 ods. 1) a § 85 ods. 6 Colného
zákona, ale aj pozitívne vymedzenie ručiteľa v zmysle čl. 92 ods. 1 písm. b/ a čl. 94 Colného kódexu Únie. Ručiteľ je legálne definovaný ako „tretia osoba“, t.j. osoba iná ako dlžník, resp. deklarant, teda nezameniteľná s osobou dlžníka, iba ktorý je účastníkom správneho konania o vymeraní colného dlhu. Nebola tak dôvodná podstatná námietka žalobcu, že v dôsledku vydania rozhodnutia colného úradu o vymeraní colného dlhu sa mení jeho právna pozícia. Jeho pozícia plynúca z akcesorickej a subsidiárnej povahy ručenia sa môže (a nemusí) zmeniť až osobitným uložením povinnosti zaplatiť colný dlh, za ktorý ručiteľ prevzal záruku, v prípade nezaplatenia colného dlhu dlžníkom. Taká situácia môže nastať až po určení a oznámení colného dlhu jeho dlžníkovi (teda nie počas správneho konania o vymeraní colného dlhu), pretože lehota na zaplatenie colného dlhu sa odvíja od jeho oznámenia dlžníkovi.
39. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia z dôvodov nezákonnosti uplatnených žalobcom v podanej správnej žalobe, vzhľadom na predchádzajúce časti tohto rozsudku dospel záveru, že žaloba nebola dôvodná. Správny súd preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol.
40. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého má právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo sčasti úspešný. V tomto prípade žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu súd právo na náhradu trov konania nepriznal.
41. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.