Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4P-191-2020.pdf
PDF · 110.97 KB
Case nature
Area
Subarea
4P/191/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Miroslav J u r i č k o, právnej veci mal. detí: P. U. Y. O. J. W., A.. XX.XX.XXXX, T. U. Y. O. J. W. E. Q. Á., A.. XX.XX.XXXX a T. L. E. H. E. Ľ. E. Q. Á., A.. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, deti rodičov: matka Ž. L., A.. XX.XX.XXXX, bytom Rudňany 4 a otec P. U., A.. XX.XX.XXXX, Q. A. S., T. Č.. XXX/X v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
I. Mení sa rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. XP/XX/XXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX a to tak, že sa zvyšuje výživné zo strany otca na mal. P. U., A.. XX.XX.XXXX zo sumy 30% životného minima na neplnoleté, nezaopatrené dieťa mesačne na sumu 100,- Eur mesačne a na mal. T. U., A.. XX.XX.XXXX zo sumy 30% životného minima na neplnoleté, nezaopatrené dieťa mesačne na sumu 90,- Eur mesačne, u oboch detí počnúc od XX.XX.XXXX, ktoré výživné je otec povinný uhrádzať k rukám matky, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred.
II. Mení sa rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. XC/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX a to tak, že sa zvyšuje výživné zo strany otca na mal. T. L., A.. XX.XX.XXXX zo sumy 30% životného minima na neplnoleté, nezaopatrené dieťa mesačne na sumu 80,- Eur mesačne od XX.X.XXXX, ktoré výživné je otec povinný uhrádzať k rukám matky, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred.
III. Zaostalé výživné zo strany otca za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX na mal. P. v celkovej výške XXX,XX Eur, na mal. T. v celkovej výške XXX,XX Eur a na mal. T. v celkovej výške XXX,XX Eur, spolu na všetky tri mal. deti v sume X.XXX,XX Eur, súd otcovi p o v o ľ u j e splácať v splátkach po XX,- Eur mesačne pod stratou výhody splátok v prípade neuhradenia, čo i len jednej z nich.
IV. Súd návrh matky v prevyšujúcej časti zamieta.
V. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka - matka sa návrhom doručeným na Okresný súd Spišská Nová Ves dňa XX.XX.XXXX domáhala zvýšenia výživného zo strany otca na mal. P. na sumu 130,- Eur mesačne, na mal. T. na sumu 110,- Eur mesačne a na mal. T. na sumu 90,- Eur mesačne, počnúc od podania návrhu.
2. Matka podaný návrh zdôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. XP/ XX/XXXX boli maloleté deti P. a T. zverené do jej osobnej starostlivosti a otec bol zaviazaný prispievať na ich výživu sumou 30% životného minima na neplnoleté, nezaopatrené dieťa mesačne. Rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. XC/XXX/XXXX bola maloletá T. zverená do jej osobnej starostlivosti a otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 30% životného minima na neplnoleté,
nezaopatrené dieťa mesačne. Od uvedenej úpravy sa pomery na strane deti podstatne zmenili, syn P. nastúpil do X. ročníka X. Š. Q. W., mal. T. je žiačkou X. triedy Základnej školy v H. a mal. T. je žiačkou X. triedy N. Š. Q. H.. Matka je v súčasnej dobe nezamestnaná, nepoberá však žiadnu dávku, nakoľko nevie zdokladovať príjem zo zahraničia. Deti majú zatiaľ obedy zdarma, avšak všetky potreby do školy im musela zakúpiť. Z dôvodu rastu detí je potrebné im zakúpiť oblečenie. Deti sú zdravé. Otec sa o deti vôbec nezaujíma, výživné je uhrádzané prostredníctvom exekútora, avšak aj sám otec uhrádza 30,- Eur, zbytok dopláca ÚPSVaR SNV ako náhradné výživné. Deti vyrástli a výživné ktoré uhrádza otec vôbec nepostačuje.
3. Otec sa k podanému návrhu písomne v súdom určenej lehote nevyjadril.
4. Dňa XX.XX.XXXX súd uskutočnil pojednávanie, na ktorom bola prítomná matka a zástupca kolízneho opatrovníka. Otec sa pojednávania nezúčastnil, svoju neúčasť písomne neospravedlnil ani nežiadal o jeho odročenie, preto súd uskutočnil pojednávanie v neprítomnosti otca. Dokazovanie súd vykonal výsluchom matky a oboznámením s listinnými dôkazmi. Otca súd vyslúchol cestou dožiadaného súdu Okresného súdu Q. A. S., o čom bola dňa XX.XX.XXXX spísaná na tomto súde zápisnica o výsluchu. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav veci:
5. Rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. XP/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX súd zveril mal. deti P. a T. U. do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na výživu detí výživným vo výške 30% zo sumy životného minima na každé nezaopatrené dieťa od XX.XX.XXXX. Súčasne súd určil dlh na výživnom za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX vo výške XXX,XX Eur, ktorý súd otcovi povolil splácať v splátkach po XX,- Eur mesačne.
6. Rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. XC/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX súd schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej sa mal. T. L. zveruje do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaväzuje prispievať na jej výživu výživným vo výške 30% zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa od jej narodenia. Súčasne súd určil dlh na výživnom k XX.XX.XXXX vo výške XXX,XX Eur, ktorý súd otcovi povolil splácať v splátkach po XX,- Eur mesačne.
7. Matka na pojednávaní zotrvala na podanom návrhu a na dôvodoch v ňom uvedených. Uviedla, že vyživovacia povinnosť, ktorá bola uložená otcovi nepostačovala a tak musela odísť do zahraničia aby uživila svoje deti. Zo zahraničia sa musela vrátiť, lebo jej mama bola chorá, musela sa o ňu starať. Otec platí výživné vo výške 30,- Eur na všetky deti. Najprv platil iba 5 -10,- Eur mesačne. Nikdy však neplatil výživné v takej výške ako mu bolo určené. Výživné je vymáhané exekútorom, tento matke uhrádza 50,- Eur každý mesiac, čo je vymožené od otca na výživné. Poberá tiež náhradné výživné vo výške 87,- Eur na tri deti. Pracuje v B. Q. X. A. Q. ako operátor výroby a jej príjem mesačne je cca XXX-XXX,- Eur, nakoľko jej sťahuje exekútor dlh z minulosti vo výške 260,- Eur, mala dlh v zdravotnej poisťovni, lebo sa nenahlásila, že odchádza do zahraničia. Musí preto pracovať aj nadčasy. V súčasnej dobe býva v dome svojej mamy, mesačne prispieva matke na vodu a elektrinu 50-60,- Eur mesačne, na nájomné jej neprispieva. Prenajala si však byt kde sa plánuje s deťmi presťahovať, nájomné je 100,- Eur mesačne, všetky výdavky preto ostanú na nej. Mesačne minie na stravu aj 150,- Eur. T. už chodí do školy a T. a P. ešte len nastúpia do školy. Deti navštevujú N. Š. Q. H., P. chodí do X. Š. W. kde sa učí za maliara. T. musela do školy zakúpiť pracovný zošiť za 21,40 Eur na angličtinu. Deti chodia do školy na stravu, ale túto majú zadarmo. P. sa v škole nestravuje, preto mu matka musí dávať peniaze na desiatu, stravujme sa doma. Ošatenie kupuje pravidelne, hlavne cez internet. V jari zakúpila deťom botasky v sume 80,- Eur, hradila to z peňazí, ktoré vtedy zarobila, bolo to vtedy keď dostavala výplatu. Deti sú zdravé. P. je nutné zakúpiť nové pracovné oblečenie do školy, pri nástupe do školy. Otec komunikuje jedine s P., občas mu napíše. Naposledy však otec videl syna po XX rokoch keď bol otec Q. F., inak s deťmi komunikuje len s P. cez sociálnu sieť. Deti nemajú záujem sa s otcom stretávať. Nevie, kde otec pracuje, má len vedomosť, že otcov brat ho berie do roboty do H. alebo A. na prácu a vedeli si tam privyrobiť aj XXXX-XXXX,- Eur. Vie o tom, že otec má ešte X detí s inou ženou. Tiež má vedomosť o tom, že otec bol odsúdený za neplnenie si vyživovacej povinnosti. Nič z toho čo bol súdom odsúdený za neplatenie výživného neuhradil a ani nemá záujem. Vie, že otec má viacero áut, všetky sú však napísané na iných ľudí, aby mu na tieto auta nesiahol exekútor. Raz poslal synovi fotku auta na messenger, bola to sivá E., otec uviedol, že ju zakúpil za XXXX,- Eur. Otec vlastní vodičský preukaz avšak nevie či mu bol exekútorom zabavený.
8. Otec do zápisnice o výsluchu pred Okresným súdom Q. A. S. dňa XX.XX.XXXX predovšetkým uviedol, že s deťmi, matkou aj starou matkou detí sa pravidelne kontaktujú, cez telefón alebo sociálnu sieť. S deťmi sa kontaktuje pravidelne 2-3krát do týždňa. Vždy však kontaktuje syna P., nakoľko na dcéry nemá telefón. Deti navštívil 2-krát, stretli sa v meste X. A. Q.. Nakoľko však syn už pracuje, nestretáva sa s ním. Otec bol dlhodobo nezamestnaný, evidovaný na úrade práce, vykonával len aktivačné práce. Po smrti svojho otca bol dlhodobo chorý, preto sa ani nemohol zamestnať. Tiež mu 6 týždňov dozadu vyhorel byt, preto ho teraz rekonštruuje. Výživné hradí pravidelne, matke posiela 30,- Eur a exekútorovi 50,- Eur. Raz poslal synovi naviac 20,- Eur a raz 50,- Eur. Dcéram neprispel naviac ani raz, taktiež deťom nekupuje darčeky ani na meniny, narodeniny ani na Vianoce, nakoľko si to nepraje matka. Aktuálne pracuje v A., vykonáva tam búracie práce, avšak sa po 2 týždňoch musel vrátiť, nakoľko nebolo práce. Za tieto dva týždne zarobil zhruba XXX - XXX,- Eur v čistom, po odrátaní všetkých výdavkov. Mal dohodnutú mzdu 7,- Eur na hodinu, denne pracoval cca 10 hodín, ubytovanie na týždeň hradil 42,- Eur. Pracuje na živnosť, prácu mu sprostredkováva spoločnosť W. Y. X..H..E... Nevie, kedy najbližšie mu bude sprostredkovaná práca. Iný príjem nemá. Zdravotne je spôsobilý vykonávať prácu, berie lieky na srdce, čo však neznižuje jeho pracovnú schopnosť. Dva roky dozadu sa liečil na depresie, bol hospitalizovaný na neurológií a ambulantne navštevoval psychiatrickú ambulanciu MUDr. A.. V súčasnej dobe býva spolu so svojou manželkou a F. deťmi v sociálnom byte, kde uhrádza nájomne 100,- Eur mesačne, elektrinu odoberá od svojej matky, majú do bytu pretiahnutý kábel, hradia jej 55,- Eur. Manželka poberá rodičovský príspevok a prídavky na deti, spolu v sume cca 400,- Eur. Je si vedomý svojho dlhu na výživnom, chce ho čím skôr splatiť.
9. Po takto vykonanom dokazovaní súd vec takto právne posúdil:
10. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
11. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
12. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.).
13. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 244/2021 Z.z. za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje počnúc od 1.7.2021 suma alebo úhrn súm 99,56 Eur mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.
14. V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa od 1.7.2021 predstavuje čiastku 29,87 Eur na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa.
15. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
16. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
17. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
18. Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
19. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
20. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
21. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
22. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
23. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
24. Súd na základe takto vykonaného dokazovania dospel k záveru, že s poukazom na skutočnosť, že u mal. P., T. a T. došlo k zmene pomerov oproti tým pomerom, z ktorých vychádzal tunajší súd v pôvodných rozsudkoch o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom a o výške výživného, je potrebné návrhu matky vyhovieť. Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že nie je možné vyhovieť matke vo výške ňou požadovanom rozsahu výživného, nakoľko síce odôvodnené potreby dieťaťa to odôvodňujú, avšak súd má zato, že v súčasne dobe nie je v možnostiach a schopnostiach otca takého výživné hradiť. Je tiež nutné uviesť fakt, že súdom určená posledná výška vyživovacej povinnosti otca na každé z maloletých detí je len vo výške 30% sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa. Uvedená suma výživného nevychádza z subjektívnych pomerov otca, ale výlučne z objektívnej povinnosti rodiča plniť si zákonnú vyživovaciu povinnosť.
25. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd predovšetkým skúma, či nastala zmena pomerov či už u rodičov alebo dieťaťa, a v kontexte toho prihliada, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa. Tu možno konštatovať, že za odôvodnené potreby možno považovať výživu vo vlastnom slova zmysle, osobné hmotné potreby ako aj potreby spojené s rozvojom osobnosti dieťaťa, jeho mimoškolské a záujmové aktivity. Uvedené potreby je však nutné posudzovať v kontexte majetkových pomerov rodičov. Tiež je potrebné uviesť, že nepochybne matkou vyčíslené pravidelné výdavky nezahŕňajú a ani nemôžu zahŕňať všetky nevyhnutné výdavky spojené s dennodenným životom. Zo strany otca je prirodzená snaha o čo najnižšiu možnú sumu výživného zvlášť v situácií ak ku stretávaniu sa otca s deťmi nedochádza, otec ako aj matka zhodne uvádzajú dve stretnutia otca, avšak len so synom P.. Určitý benevolentný postoj vidí súd aj v tom, že výživné zo strany otca je vymáhané súdnym exekútorom. Na druhej strane vo vzťahu k matke to vytvára nutnosť vykonávať celodennú starostlivosť o tri maloleté deti vrátane materiálnej stránky starostlivosti. V prípade pravidelného kontaktu otca s deťmi je časť finančných výdavkov spojených či už s trávením voľného času, stravou a pod. prenášaných na otca. Avšak ak k tomuto nedochádza, je nutné zo strany otca uvedené kompenzovať zvýšenou čiastkou sumy výživného. Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti je totiž nutné vždy prihliadať na rozsah styku a aj jeho skutočnú realizáciu.
26. Nesporné je tiež, že náklady na maloleté deti objektívne vzrástli a to jednak pokiaľ ide o výdavky na školu, jednak aj pokiaľ ide o náklady na ich bežné oblečenie, obuv, kultúrne vyžitie a v neposlednom rade aj hygienické potreby, berúc zreteľ na ich vek. Je to zrejmé aj z príslušných potvrdení škôl.
27. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na úpravu obsiahnutú v § 78 ods. 3 Zákona o rodine, v zmysle ktorej súd pri konštatovaní zmeny pomerov na strane oprávneného dieťaťa je povinný vždy prihliadať aj na vývoj životných nákladov, ktorý nastal od poslednej úpravy, ktorou bolo dieťaťu priznané výživné zo strany povinného rodiča. Je zrejmé, že životné náklady oproti rokom XXXX resp. XXXX, v ktorých sa rozhodovalo o poslednej úprave výživného pre to-ktoré dieťa stúpli a preto súd musel brať zreteľ aj na túto okolnosť.
28. Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.
29. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine účinného od 1.4.2005 sa zaradili majetkové pomery povinného rodiča medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej povinnosti a rozšírilo východiská na zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného, napríklad vymáhanie výživného súdnym exekútorom z dôvodu jeho neplatenia. Žiadny účinný zákon v Slovenskej republike nezakotvuje povinnosť pracovať. Nezakotvuje ani právo, resp. povinnosť pracovať v odbore, v ktorom je osoba vyučená. Zákon o rodine však zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine). Potencionálny príjem nie je ten, ktorý povinný rodič skutočne zarobí, ale to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a tiež situáciu na trhu práce. Matka požadovala aby súd zvýšil výživné zo strany otca na mal. P. sumou XXX,- Eur, mal. T. sumou XXX,- Eur a mal. T. sumou XX,- Eur. Ako však bolo zistené z vyjadrenia otca, v súčasnej dobe síce pracuje v A., má otvorenú živnosť a jeho príjem v poslednej dobe dosiahol XXX,- XXX,- Eur v čistom za dva týždne roboty, nevie kedy opätovne bude pracovať. Príjem teda otec uvádza ako nepravidelný. Je však nespornou skutočnosťou, že skutočný mesačný príjem otca je v skutočnosti vyšší a rovnako tak to uvádzala aj matka v čase keď s otcom žila v spoločnej domácnosti. Zohľadňujúc vyššie uvedené, berúc do úvahy odôvodnené potreby maloletých detí, má súd zato, že je v majetkových možnostiach a schopnostiach otca hradiť výživné na mal. T. v sume XX,- Eur, mal. T. v sume XX,- Eur a mal. P. v sume XXX,- Eur mesačne. Súd v tomto prípade zohľadnil ďalších päť vyživovacích povinností, ktoré má otec na X maloletých detí. Tu je tiež potrebné spomenúť, že otec si musí byť vedomý svojej zodpovednosti finančne zabezpečovať osoby, ktoré sú závislé na jeho vyživovacej povinnosti a v žiadnom prípade nemôže byť znižovaný štandard jedného dieťaťa na úkor druhého. Uvedené preto nemôže slúžiť ako argument na posudzovanie zmeny pomerov, ktorá by mala znamenať nižšiu sumu výživného. Ako miesto plnenia výživného súd určil k rukám matky a deň zročnosti výživného 15-ty deň v mesiaci.
30. Súd rozhodol o zvýšení výživného počnúc odo dňa XX.XX.XXXX, t. j. odo dňa začatia konania vo veci zvýšenia výživného. Vzhľadom k tomu, že súd rozhodol o zvýšení výživného na mal. P. v súvislosti so zvýšením výživného zo sumy 30% životného minima na neplnoleté, nezaopatrené dieťa mesačne na sumu XXX,- Eur mesačne, vznikol otcovi do dňa rozhodovania o tomto nároku nedoplatok na výživnom za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX vo výške XXX,XX Eur, na mal. T. v súvislosti so zvýšením výživného zo sumy 30% životného minima na neplnoleté, nezaopatrené dieťa mesačne na sumu XX,- Eur mesačne, vznikol otcovi do dňa rozhodovania o tomto nároku nedoplatok na výživnom za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX vo výške XXX,XX Eur, a na mal. T. v súvislosti so zvýšením výživného zo sumy 30% životného minima na neplnoleté, nezaopatrené dieťa mesačne na sumu XX,- Eur mesačne vznikol otcovi do dňa rozhodovania o tomto nároku nedoplatok na výživnom za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX vo výške XXX,XX Eur; spolu na všetky tri mal. deti predstavuje nedoplatok X.XXX,XX Eur. Tento súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po XX,- Eur, popri bežnom výživnom, pod stratou výhody splátok v prípade neuhradenia, čo i len jednej z nich, berúc do úvahy jeho schopnosti, možnosti a súčasne majetkové pomery. Nedoplatok súd u všetkých detí vyčíslil za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, u mal. P. ako súčin sumy novourčeného zvýšeného výživného XXX,- Eur a doposiaľ judikovaného, zročného výživného, za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX v sume XX,XX Eur mesačne a od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX v sume XX,XX Eur mesačne, teda nedoplatok za dané obdobie predstavuje sumu výživného XX,XX,- Eur mesačne za mesiace E. XXXX -
U. XXXX, a v sume XX,XX Eur mesačne za mesiace U. XXXX- E.W. XXXX a pomernej časti za mesiac X. XXXX, zodpovedajúcej 17 dňom uvedeného mesiaca (t.j. za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, čo predstavovalo čiastku X,XX Eur/deň x XX dní, spolu XX,XX Eur za mesiac X. XXXX). U mal. T. určil súd dlh na výživnom ako súčin sumy novourčeného zvýšeného výživného XX,- Eur a doposiaľ judikovaného, zročného výživného, za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX v sume XX,XX Eur mesačne a od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX v sume XX,XX Eur mesačne, teda nedoplatok za dané obdobie predstavuje sumu výživného XX,XX Eur mesačne za mesiace E. XXXX - U. XXXX, a v sume XX,XX Eur mesačne za mesiace U. XXXX- E. XXXX a pomernej časti za mesiac september XXXX, zodpovedajúcej XX dňom uvedeného mesiaca (t.j. za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, čo predstavovalo čiastku X,XX Eur/deň x XX dní, spolu XX,XX Eur za mesiac X. XXXX). U mal. T. určil súd dlh na výživnom ako súčin sumy novourčeného zvýšeného výživného XX,- Eur a doposiaľ judikovaného, zročného výživného, za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX v sume XX,XX Eur mesačne a od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX v sume XX,XX Eur mesačne, teda nedoplatok za dané obdobie predstavuje sumu výživného XX,XX Eur mesačne za mesiace E. XXXX - U. XXXX, a v sume XX,XX Eur mesačne za mesiace júl XXXX- E. XXXX a pomernej časti za mesiac X. XXXX, zodpovedajúcej XX dňom uvedeného mesiaca (t.j. za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, čo predstavovalo čiastku X,XX Eur/deň x XX dní, spolu XX,XX Eur za mesiac X. XXXX).
31. S poukazom na súdom priznanú sumu výživného, súd návrh matky v prevyšujúcej časti u mal. P. nad sumu XXX,- Eur, u mal. T. nad sumu XX,- Eur a u mal. T. nad sumu XX,- Eur, zamietol.
32. Týmto rozhodnutím súd zmenil rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. sp.zn. XP/XX/ XXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX vo výroku o výživnom zo strany otca na mal. P. a mal. T. a rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. sp.zn. XC/XXX/XXXX-65 zo dňa XX.X.XXXX vo výroku o výživnom zo strany otca na mal. dcéru T..
33. Podľa § 52 CMP), žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
34. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé
35. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
36. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
37. O trovách konania rozhodol súd tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal ich náhradu, nakoľko súd nezistil žiadne závažne skutočnosti, aby bolo potrebné zaviazať na ich úhradu niektorého z účastníkov konania, súd o týchto trovách preto rozhodol podľa § 52 CMP a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v štyroch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 CSP).
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané (§ 127 a § 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (§ 62 ods. 1 CMP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 62 ods. 3 CMP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.