Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-4Csp/17/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

R. súd Trnava sudcom JUDr. Jozefom Gregušom, PhD., LL.M., v spore žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., IČO: 31 335 004, so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, proti žalovanému: A. B., K..: XX.XX.XXXX, O. W. XXX/XX, XXX XX S., o zaplatenie 13.786,21 EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 13.786,21 EUR spolu s úrokom za úver vo výške 6,49 % ročne zo sumy 13.024,02 EUR od 02.08.2018 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 13.786,21 EUR od 02.08.2018 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100,00 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Piešťany dňa 12.03.2019 domáhal voči obidvom žalovaným (Ž. X/: X. B. U. Ž. X/: A. B.) zaplatenia sumy 13.786,21 EUR s príslušenstvom ako aj náhradou trov konania.

X. G. svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe uzatvorenej zmluvy o stavebnom sporení č. L.., na základe ktorej bola so žalovanými uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere č. L. zo dňa XX.XX.XXXX, v súlade s ktorou žalobca poskytol žalovaným medziúver vo výške 14.000,00 A.. G. sa zaviazali splatiť medziúver pravidelnými mesačnými splátkami jednou sumou vo výške XX,XX A. s poplatkom za poistenie vo výške X,XX A., ktoré boli povinní uhrádzať na účet konta stavebného sporenia. Žalovaní sa zaviazali platiť splátku úrokov a poplatok za poistenie jednou splátkou v celkovej výške XX,XX EUR v prospech účtu stavebného sporenia. Žalovaní sa súčasne zaviazali vkladať na účet stavebného sporenia pravidelné mesačné vklady vo výške 22,40 EUR. Žalobca po pripísaní vkladu na konto sporenia tento v plnej výške preúčtoval na konto medziúveru a po zaplatení úroku za medziúver prevyšujúcu sumu preúčtoval naspäť na konto stavebného sporenia, pričom sa táto prevyšujúca suma započítala najskôr na poplatok za poistenie a následne ako vklad na stavebné sporenie. Od júla 2014 žalobca začal účtovať poplatok za poistenie na konto medziúveru, prijatý vklad sa z konta sporenia preúčtoval na konto medziúveru a po zaplatení úroku za medziúver a poplatku za poistenie sa prevyšujúca suma preúčtovala ako vklad na konto stavebného sporenia. Uvedené preúčtovanie sa vykonávalo v súlade so zásadou poradia uspokojovania v súlade s čl. II. zmluvy o úvere. Od decembra 2014 žalobca upravil systém tak, aby sa na konto medziúveru preúčtovala len časť, ktorá mu prináleží, teda splátka za úroky z medziúveru a poplatok za poistenie, spolu v sume 81,32 EUR. V súlade s čl. II., čl. III. a V. zmluvy o úvere žalovaní sa zaviazali platiť poplatok za poistenie typu a pravidelnými mesačnými platbami vo výške 5,60 EUR a prehlásili a svojim podpisom potvrdili prijatie do poistenia ako poistené osoby. Suma poskytnutého úveru bola základom pre výpočet úrokov medziúveru. Žalovaní porušili zmluvne dohodnuté podmienky a medziúver prestali riadne a včas splácať. Listom zo dňa 22.05.2018

žalobca vyzval žalovaných na doplatenie omeškaných splátok, pričom žalovaných zároveň upozornil, že v prípade ak omeškané splátky nebudú doplatené, žalobca bude požadovať splatenie celého zostatku úveru s príslušenstvom pred dohodnutou dobou splatnosti. Nakoľko omeškané splátky neboli doplatené, žalobca dňa 01.08.2018 vyhlásil mimoriadnu splatnosť zostatku úveru s príslušenstvom. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, žalobca zúčtoval časť nasporenej sumy vo výške XXX,XX EUR so sumou poskytnutého medziúveru vo výške 14.000,00 EUR (poskytnuté úverové prostriedky), čo predstavuje po započítaní sumu 13.024,02 EUR (istina). Na základe exekučného príkazu EX XXX/XX vydaného súdnym exekútorom JUDr. A. V., ktorý bol žalobcovi doručený dňa XX.XX.XXXX, bol žalobca povinný zablokovať na konte stavebného sporenia finančné prostriedky vo výške XXX,XX EUR. Žalobca zároveň ponechal na konte stavebného sporenia zablokované finančné prostriedky a sumu na zaplatenie poplatku za preúčtovanie peňažných prostriedkov v prospech exekúcie. Žalovaná suma, t. j. dlžná suma ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru (XX.XX.XXXX), predstavuje sumu vo výške XX.XXX,XX EUR, pričom pozostáva z istiny vo výške XX XXX,XX A., z nezaplatených 6,49 % p. a. úrokov za úver zo sumy XX.XXX,XX EUR do XX.XX.XXXX spolu vo výške 532,59 EUR a z nezaplatených poplatkov spolu vo výške XXX,XX EUR. Žalobca si týmto dovoľuje uviesť, že si v žalobe neuplatňuje sumu nezaplatených poplatkov celkovo vo výške XXX,XX EUR. Uvedené poplatky boli súčasťou vyčíslenia dlžnej sumy ku dňu 01.08.2018 v Oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 01.08.2018 (14 066,21 EUR - 280,00 EUR = 13 786,21 EUR, t. j. žalovaná suma). Požadovaním predčasného splatenia úveru, úverová zmluva nezaniká, žalobca v zmysle čl. VII. bod 6. úverovej zmluvy úročí istinu dohodnutým 6,49 % p. a. úrokom za úver a v zmysle čl. VII. bod 8. zároveň celý zostatok dlhu, vyčíslený ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti 5,00 % p. a. úrokom z omeškania odo dňa nasledujúceho po vyhlásení mimoriadnej splatnosti (t. j. od 02.08.2018). Na základe týchto skutočností žalobca žiada súd, aby jeho žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené.

3. Žalobca ku svojej žalobe priložil listinné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, a to Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 12.01.2011, žiadosť o spotrebiteľský úver s poistením zo dňa 16.12.2020, všeobecné podmienky pre zmluvy o stavebnom sporení, amortizačnú tabuľku, upozornenie na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru s doručenkou preukazujúcou doručenie dňa 25.05.2018 žalovanému, oznámenie o mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 01.08.2021 s doručenkou preukazujúcou doručenie dňa 06.08.2018, výpis z účtu medziúveru ku dňu 01.08.2018.

4. Na základe skutočností tvrdených žalobcom v jeho žalobe Okresný súd Piešťany vydal platobný rozkaz, č.k.: XCsp/XX/XXXX-XX zo dňa 16.07.2019, ktorým žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel (ďalej len: „platobný rozkaz“). Voči uvedenému platobnému rozkazu žalovaní podali odpor s vecným odôvodnením. Na základe týchto skutočností Okresný súd Piešťany vydal uznesenie sp. zn.: XCsp/XX/ XXXX-XX zo dňa 14.08.2019, ktorým platobný rozkaz v celom rozsahu zrušil.

5. Žalovaní svoj odpor odôvodnili tým, že poplatky v spotrebiteľskej zmluve sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Zmluvné ustanovenie, že veriteľ je oprávnený uspokojiť svoju pohľadávku z mesačnej splátky v poradí sankčné úroky, poplatky, úroky a istinu, predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Rozhodcovská doložka bola neplatne dojednaná. Článok VIII. Bod 8 spotrebiteľskej zmluvy predstavu podmienku priamo v rozpore s .

6. Žalobca k podanému odporu zaslal svoje vyjadrenie, v rámci ktorého uviedol, že žalovaní uvádzajú, že nárok žalobcu je sporný, no neuvádzajú v čom táto spornosť spočíva. Žalovaní majú za to, že nárok si žalobca uplatňuje bez právneho dôvodu a neosvedčil nárok relevantnými dôkazmi. K uvedenému žalobca uvádza, že uvedené tvrdenie sa nezakladá na pravde. Žalobca si uplatňuje svoj nárok z titulu zmluvy o úvere, ktorá bola uzatvorená so žalovanými a na základe ktorej žalobca poskytol žalovaným úver. Nakoľko žalovaní úver prestali splácať riadne a včas, žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru v zmysle a žiadal o jednorazové vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov. Všetky svoje tvrdenia žalobca doložil listinnými dôkazmi. K námietke premlčania žalobca uvádza, že predmetný nárok premlčaný nie je. K poplatkom žalobca uvádza, že v podanej žalobe si uplatňuje jedine poplatky za nezaplatené poistné, ktoré boli žalovaní povinní platiť. K poplatku za spracovanie úveru žalobca uvádza, tento poplatok bol individuálne dojednaný v zmluve o úvere. Žalovaní boli oboznámený s tým, že tento poplatok sú povinní zaplatiť a rovnako boli oboznámený s tým, akým spôsobom bude tento poplatok zaplatený. Tvrdenia, že za zaplatenie tohto poplatku nedostali žalovaní žiadne protiplnenie sa nezakladá na pravde, nakoľko im bol poskytnutý úver, boli vynaložené náklady na spracovanie tohto úveru. Odplatou za poskytnutie úveru sú úroky, no tieto predstavujú odplatu za

ušlý zisk, o ktorý žalobca príde, nakoľko peňažné prostriedky poskytol žalovaným a nemôže s nimi disponovať, úroky nenahrádzajú žalobcovi náklady, ktoré sú spojené s poskytnutím úveru. Žalobca si dovoľuje dať do pozornosti aj rozhodnutie OS Trnava, ktorý v rozhodnutí zo dňa 26.04.2018, spis. zn. XXCsp/XX/XXXX, kde okresný súd poukázal na to, že poplatok za poskytnutie úveru je prijateľná podmienka, nakoľko poskytovateľ úveru má náklady spojené so spracovaním obchodného prípadu, žalovaní dostali protihodnotu a to úver, o ktorý žiadali a preto je tento poplatok dôvodný. Vzhľadom na uvedené, žalobca nesúhlasí s tvrdením, že zmluva o úvere obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Veriteľ uspokojuje z mesačnej splátky sankčné úroky, poplatky, úroky a istinu - žalobca uvádza, že v danom prípade sa predmetný úver nedostal do fázy stavebného úvere, teda žalovaní majú stále medziúver. Ďalej žalobca uvádza, že v čase uzatvorenia zmluvy o úvere vychádzal z ustanovení , preto ustanovenia zmluvy o úvere sú takto nastavené. Pri súčasnom nastavení, žalobca započítava splátky prioritne na istinu a až následne na úroky, poplatky, o čom by boli žalovaní upovedomení, keby došlo k splneniu podmienok a k zmene medziúveru na stavebný úver. K rozhodcovskej doložke žalobca uvádza, že predmetné ustanovenie neaplikuje, takže uvedené tvrdenia považuje za bezpredmetné. K č. VIII. bodu 8 spotrebiteľskej zmluvy upravujúce započítanie pohľadávok uvádza - žalobca predmetné ustanovenie v danom prípade neaplikoval a ani ho v praxi neaplikuje, rovnako považuje tvrdenia za bezpredmetné. Žalobca uvádza, že predmetné tvrdenia žalovaných nemajú žiaden vplyv na platnosť zmluvy o úvere ako celku. Uvedené nemení nič na tom, že žalovaným bol poskytnutý úver, tento sa zaviazali splácať riadne a včas, svoju povinnosť porušili a žalobca uplatnil právo na zosplatnenie úveru a požaduje vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov v plnej výške naspäť. Žalovaní žiadnym spôsobom nepreukázali, že by požadovaný nárok žalobcu bol neoprávnený.

7. K vyjadreniu žalobcu žalovaní zaslali svoje písomné vyjadrenie (dupliku), v rámci ktorej poukázali na totožné skutočnosti, na ktoré poukázali vo svojom odpore.

8. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len: „“): „v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.“

9. Podľa 191 ods. 1 : „dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.“

10. Podľa : „dôkaz listinou sa vykoná tak, že súd listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu konania doručený a ak listina alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené.“

11. Okresný súd Trnava na základe svojho uznesenia sp. zn.: XCsp/XX/XXXX-XX zo dňa 19. októbra 2010 konanie voči pôvodnému žalovanému X/: X.U. B. zastavil z dôvodu vyhlásenia konkurzu na jeho majetok. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.10.2020. Z uvedeného dôvodu sú ďalej konal len voči pôvodnému žalovanému 2/: A. B., ktorý je v tomto rozsudku ďalej označený len ako žalovaný.

12. Súd vo veci vykonal dokazovanie prostredníctvom vyššie citovaných listinných dôkazov postupom podľa , ktoré boli do konania predložené žalobcom, keď pojednával v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnil, avšak nepožiadal o odročenie pojednávania z dôvodu jeho neprítomnosti.

13. Súd si z vykonaného dokazovania ustálil nasledovný skutkový stav: Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že na základe uzatvorenej zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bola so žalovaným uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 12.01.2011, v súlade s ktorou žalobca poskytol žalovanému medziúver vo výške 14.000,00 EUR. Žalovaný sa zaviazal splatiť medziúver pravidelnými mesačnými splátkami jednou sumou vo výške 75,72

EUR s poplatkom za poistenie vo výške 5,60 EUR, ktoré bol povinný uhrádzať na účet konta stavebného sporenia. Žalovaný sa zaviazal platiť splátku úrokov a poplatok za poistenie jednou splátkou v celkovej výške 81,32 EUR v prospech účtu stavebného sporenia. Žalovaný sa súčasne zaviazal vkladať na účet stavebného sporenia pravidelné mesačné vklady vo výške 22,40 EUR. Žalobca po pripísaní vkladu na konto sporenia tento v plnej výške preúčtoval na konto medziúveru a po zaplatení úroku za medziúver prevyšujúcu sumu preúčtoval naspäť na konto stavebného sporenia, pričom sa táto prevyšujúca suma započítala najskôr na poplatok za poistenie a následne ako vklad na stavebné sporenie. Od júla 2014 žalobca začal účtovať poplatok za poistenie na konto medziúveru, prijatý vklad sa z konta sporenia preúčtoval na konto medziúveru a po zaplatení úroku za medziúver a poplatku za poistenie sa prevyšujúca suma preúčtovala ako vklad na konto stavebného sporenia. Uvedené preúčtovanie sa vykonávalo v súlade so zásadou poradia uspokojovania v súlade s čl. II. zmluvy o úvere. Od decembra 2014 žalobca upravil systém tak, aby sa na konto medziúveru preúčtovala len časť, ktorá mu prináleží, teda splátka za úroky z medziúveru a poplatok za poistenie, spolu v sume 81,32 EUR. V súlade s čl. II., čl. III. a V. zmluvy o úvere žalovaný sa zaviazal platiť poplatok za poistenie typu a pravidelnými mesačnými platbami vo výške 5,60 EUR a prehlásil a svojim podpisom potvrdil prijatie do poistenia ako poistenú osobu. Suma poskytnutého úveru bola základom pre výpočet úrokov medziúveru. Žalovaný porušil zmluvne dohodnuté podmienky a medziúver prestal riadne a včas splácať. Listom zo dňa 22.05.2018 žalobca vyzval žalovaného na doplatenie omeškaných splátok, pričom žalovaného zároveň upozornil, že v prípade ak omeškané splátky nebudú doplatené, žalobca bude požadovať splatenie celého zostatku úveru s príslušenstvom pred dohodnutou dobou splatnosti. Nakoľko omeškané splátky neboli doplatené, žalobca dňa 01.08.2018 vyhlásil mimoriadnu splatnosť zostatku úveru s príslušenstvom. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, žalobca zúčtoval časť nasporenej sumy vo výške 975,98 EUR so sumou poskytnutého medziúveru vo výške 14.000,00 EUR (poskytnuté úverové prostriedky), čo predstavuje po započítaní sumu 13.024,02 EUR (istina). Na základe exekučného príkazu EX XXX/ XX vydaného súdnym exekútorom X.. A. V., ktorý bol žalobcovi doručený dňa XX.XX.XXXX, bol žalobca povinný zablokovať na konte stavebného sporenia finančné prostriedky vo výške 846,60 EUR. Žalobca zároveň ponechal na konte stavebného sporenia zablokované finančné prostriedky a sumu na zaplatenie poplatku za preúčtovanie peňažných prostriedkov v prospech exekúcie. Žalovaná suma, t. j. dlžná suma ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru (01.08.2018), predstavuje sumu vo výške 13.786,21 EUR, pričom pozostáva z istiny vo výške 13.024,02 EUR, z nezaplatených 6,49 % p. a. úrokov za úver zo sumy 14.000,00 EUR do 01.08.2018 spolu vo výške 532,59 EUR a z nezaplatených poplatkov spolu vo výške 229,60 EUR. Žalobca si týmto dovoľuje uviesť, že si v žalobe neuplatňuje sumu nezaplatených poplatkov celkovo vo výške 280,00 EUR. Uvedené poplatky boli súčasťou vyčíslenia dlžnej sumy ku dňu 01.08.2018 v Oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 01.08.2018 (14.066,21 EUR - 280,00 EUR = 13.786,21 EUR, t. j. žalovaná suma). Požadovaním predčasného splatenia úveru, úverová zmluva nezaniká, žalobca v zmysle čl. VII. bod 6. úverovej zmluvy úročí istinu dohodnutým 6,49 % p. a. úrokom za úver a v zmysle čl. VII. bod 8. zároveň celý zostatok dlhu, vyčíslený ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti 5,00 % p. a. úrokom z omeškania odo dňa nasledujúceho po vyhlásení mimoriadnej splatnosti (t. j. od 02.08.2018).

14. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len: „“) platí, že: „zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.“

15. Podľa platí, že: „za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.“

16. Podľa platí, že: „od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.“

17. Podľa až 3 platí, že: „záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných

prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky. Dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.“

18. Podľa platí, že: „spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.“

19. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len: „“) platí, že: „spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu (pozn. súdu: právny režim), ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.“

20. Podľa platí, že: „ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.“

21. Podľa platí, že: „ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.“

22. Podľa platí, že: „záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.“

23. Podľa platí, že: „ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.“

24. Podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere (ďalej len: „zákon o spotrebiteľských úveroch“): „spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu1b) a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.“

25. Poznámka pod čiarou 1b) odkazuje na o stavebnom sporení v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o stavebnom sporení (ďalej len: „zákon o stavebnom sporení“).

26. Podľa § 2 ods. 2 zákona o stavebnom sporení: „stavebným sporením sa rozumie bankový produkt, v rámci ktorého môže stavebný sporiteľ sporiť finančné prostriedky vo forme vkladov na stavebné účely uvedené v § 11 a na základe ktorého môže za podmienok ustanovených týmto zákonom získať nárok na

štátnu prémiu a nárok na stavebný úver; stavebným úverom je úver poskytnutý stavebnému sporiteľovi zo zdrojov fondu stavebného sporenia na stavebné účely uvedené v § 11.“

27. Podľa § 7 ods. 2 zákona o stavebnom sporení: „zmluva o stavebnom sporení musí obsahovať: a) identifikačné údaje o stavebnej sporiteľni a o stavebnom sporiteľovi najmenej v rozsahu údajov ustanovenom osobitnými predpismi, b) výšku dohodnutej sumy, na ktorú sa stavebné sporenie uzatvára (ďalej len „cieľová suma"), a podmienky, za ktorých môže byť zvýšená alebo znížená cieľová suma, c) výšku a časovú postupnosť vkladov stavebného sporiteľa, d) úrokové sadzby vkladov, e) podmienky a postup pri výplate vkladov, f) podmienky poskytnutia stavebného úveru po splnení podmienok stavebného sporenia vrátane podmienok poskytnutia stavebného úveru pri zvýšení alebo znížení cieľovej sumy, postup pri určení poradia poskytnutia stavebného úveru po splnení podmienok stavebného sporenia, ako aj podmienky a postup pri výplate vkladov, g) podmienky, za ktorých môžu byť práva zo zmluvy o stavebnom sporení rozdelené alebo zlúčené s právami z inej zmluvy o stavebnom sporení, h) podmienky, za ktorých možno vykonať prevod práv a povinností zo zmluvy o stavebnom sporení, i) podmienky, za ktorých možno odstúpiť od zmluvy o stavebnom sporení, j) vyhlásenie stavebného sporiteľa o uplatnení alebo neuplatnení nároku na poskytnutie štátnej prémie v rámci tejto zmluvy.

28. Podľa § 7 ods. 3 zákona o stavebnom sporení: „zmluva o stavebnom úvere musí obsahovať: a) identifikačné údaje o stavebnej sporiteľni a o stavebnom sporiteľovi najmenej v rozsahu údajov ustanovenom osobitnými predpismi, b) úrokovú sadzbu stavebného úveru, c) podmienky poskytnutia a splácania stavebného úveru, d) spôsob zabezpečenia pohľadávok zo stavebného úveru, e) podmienky, za ktorých možno vykonať prevod práv a povinností zo zmluvy o stavebnom úvere, f) podmienky, za ktorých možno odstúpiť od zmluvy o stavebnom úvere.“

29. Podľa § 7 ods. 4 zákona o stavebnom sporení: „zmluvy o stavebnom sporení a zmluvy o stavebnom úvere môžu obsahovať aj ďalšie náležitosti dohodnuté medzi stavebnou sporiteľňou a stavebným sporiteľom.“

30. Podľa platí, že: „dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.“

31. Podľa platí, že: „ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.“

32. Podľa Nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia (ďalej len: „Nariadenie vlády“): „výška úrokov z omeškania je opäť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.“

33. Súd posúdil právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným ako spotrebiteľský právny vzťah, kedy medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená zmluva o stavebnom sporení v zmysle § 7 ods. 2 zákona o stavebnom sporení. Súd poskytnutý úver na základe zmluvy o medziúvere posúdil ako spotrebiteľský úver poskytnutý v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom zmluva o stavebnom úvere má súčasne charakter spotrebiteľskej zmluvy v zmysle a nasl. .

34. Zmluva o úvere je ako zmluvný typ upravená v a nasl. . Nakoľko je však právny vzťah medzi žalobcom a žalovanými spotrebiteľským právnym vzťahom, je nevyhnuté v

zmysle prednostne aplikovať na tento právny vzťah ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. K uvedenému záveru dospel súd z dôvodu, že uvedená zmluva o stavebnom úvere je formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, keďže text zmluvy bol vopred pripravený, žalovaný ako spotrebiteľ nemal možnosť žiadnym podstatným spôsobom zasahovať do jej obsahu. Žalobca pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako podnikateľ, ktorý koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a zároveň ako veriteľ, keď poskytol žalovanému spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a úver bol žalovanému poskytnutý za iným účelom, ako za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania. S poukazom na vyššie uvedené súd na predmetný právny vzťah prednostne aplikoval ustanovenia .

35. Následne súd pristúpil k preskúmaniu povinných minimálnych zákonných náležitostí zmluvy o stavebnom úvere. Súd po preskúmaní zmluvy o stavebnom úvere dospel k právnemu záveru, že predmetná zmluva spĺňa všetky minimálne zákonné náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch a v § 7 ods. 3 zákona o stavebných úveroch.

36. Žalovaný v rámci svojich písomných podaní namietal neprijateľné zmluvné podmienkami v podobe poplatkov, poradie uspokojovania pohľadávky žalobcu, rozhodcovskú doložku a súčasne namietol článok VIII. bod 8 spotrebiteľskej zmluvy pre rozpor s a napokon premlčanie.

37. Žalovaný neuviedol, akú konkrétnu zmluvnú podmienku považuje za neprijateľnú a v čom vidí jej zmluvnú neprijateľnosť v neprospech spotrebiteľa. Súd k argumentu žalovaného týkajúceho sa rôznych poplatkov v spotrebiteľskej zmluve uvádza, že predmetom tejto žaloby žalobcu je len poplatok za nezaplatené poistné, ktoré si v zmluve o medziúvere dojednal žalovaný so žalobcom. Žiadne iné skryté alebo nevyžiadané poplatky nie sú predmetom tejto žaloby. Poplatok za poistenie úveru bol žalovaný povinný platiť na základe jeho žiadosti, ktorú má súd k dispozícii, že žiada žalobcu o poskytnutie úveru s poistením. K poplatku za spracovanie úveru súd uvádza, tento poplatok bol individuálne dojednaný v zmluve o úvere. Žalovaný bol oboznámený s tým, že tento poplatok je povinný zaplatiť a rovnako bol oboznámený s tým, akým spôsobom bude tento poplatok zaplatený. Poplatok za poskytnutie úveru žalobcovi nahrádza náklady spojené s poskytnutím úveru žalovanému. Tvrdenie, že za zaplatenie tohto poplatku nedostal žalovaný žiadne protiplnenie nie je pravdou. Z uvedeného dôvodu súd tento argument žalovaného nemohol vziať do úvahy. K argumentu žalovaného týkajúceho sa neprijateľnej zmluvnej podmienky v podobe započítania pohľadávky zo stavebného úveru na najprv na sankčné úroky, poplatky, úroky a istinu je potrebné uviesť, že toto ustanovenie zmluvy o stavebnom úvere sa neaplikovalo, pretože žalovaný mal stále len medziúver. Pri súčasnom nastavení, žalobca započítaval splátky prioritne na istinu a až následne na úroky, poplatky. Nakoľko v predmetnom konaní sa neaplikovalo ustanovenie o rozhodcovskej doložke a ani článok VIII. bodu 8 spotrebiteľskej zmluvy upravujúce započítanie pohľadávok, tieto argumenty žalovaného nemohol vziať do úvahy a vyhodnotil ich ako právne irelevantné.

38. Žalovaný z opatrnosti vzniesol námietku premlčania, pričom vo svojom odpore a vyjadrení neuviedol ani príkladmo, prečo nárok žalobcu považuje za premlčaný. V tejto časti odôvodnenia rozsudku sa súd zameral na overenie skutočnosti, či žalobcov uplatnený nárok v jeho žalobe je alebo nie je premlčaný tak, ako na to poukázal žalovaný.

39. Podľa platí, že: „ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže obchodník uplatniť právo podľa najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.“

40. Podľa platí, že: „ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.“

41. K jasnému ustáleniu rozhodovacej praxe v otázke premlčania dlhu pri strate výhody splátok v spotrebiteľských veciach došlo publikovaním uznesenia najvyššieho súdu z 29. novembra 2022, sp. zn.

XCdo/XXX/XXXX v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR pod č. R XX/XXXX s právnou vetou: „Podľa plynie pri strate výhody splátok premlčacia doba celého zvyšného dlhu už od splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatný celý dlh. Inak je tomu ale pri strate výhody splátok v spotrebiteľských vzťahoch, v ktorých podľa (všeobecne) začne premlčacia doba plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh.“

42. Z uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn.: X D./XXX/XXXX, bodu XX., zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že: „podstata ustanovenia druhej vety (dôvod, pre ktorý tu zákonodarca stanovil začatie plynutia premlčacej doby odlišne od všeobecného pravidla actio nata, ustanoveného v ) je v tom, že plynutie premlčacej doby by nemalo byť výlučne na vôli veriteľa. Pokiaľ teda veriteľ môže jednostranným právnym úkonom vyvolať možnosť uplatniť svoj nárok na súde, je potrebné, aby mu plynula premlčacia doba bez ohľadu na to, kedy toto právo využije. Napokon, toto právo sa mu zo zákona obnovuje pri každej ďalšej nezaplatenej splátke, ktorá sa dostane do omeškania viac ako tri mesiace a pri každej splátke je potrebné po troch mesiacoch a jednom dni omeškania začať počítať novú premlčaciu dobu na potenciálne zosplatnený dlh.“

43. Podľa o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony platí, že: „lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva ,v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 30. apríla 2020 neplynú.“

44. Na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení v spojení vyššie uvedenou aktuálnou rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci súd dospel k právnemu záveru, že žalobcov uplatnený nárok bol uplatnený na súd riadne a včas. Je tomu tak preto, pretože k uplatneniu práva na zosplatnenie úveru došlo v dôsledku nezaplatenej splátku úveru, ktorá bola splatná dňa 20.05.2017. V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29. novembra 2022, sp. zn. XCdo/XXX/XXXX v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR pod č. R XX/ XXXX začne premlčacia doba plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh. V prejednávanom prípade tak začala plynúť premlčacia doba XX.XX.XXXX a uplynula by XX.XX.XXXX. Súčasne z dôvodu pandémie COVID-19 premlčacia doba v čase od 27.03.2020 do 30.04.2020 vo všetkých právnych vzťahoch spočíva a preto k rozhodnému dátumu 16.05.2021 je v zmysle tohto zákona potrebné pripočítať ešte 30 dní. Keďže bol však nárok žalobcu uplatnený na súde už 12.03.2019, súd dospel k právnemu záveru, že žalobcov uplatnený nárok žalobou bol uplatnený na súde včas a nie je premlčaný. Z uvedeného dôvodu súd aj pri námietke premlčania zo strany žalovaného musí konštatovať, že námietka premlčania zo strany žalovaného bola vznesená nedôvodne, pretože nárok žalobcu nie je premlčaný.

45. Súd na záver ex offo pristúpil k analýze úrokov a úrokov z omeškania, ktoré si žalobca v tomto konaní uplatňuje od žalovaného. Súd mal za to, že kumulácia dohodnutých úrokov a úrokov z omeškania je možná do výšky, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník na dohodnutých úrokoch zaplatil. Aj po predčasnom zosplatnení úveru zostáva záväzok platiť úrok rovnaký, ako v čase jeho dojednania, t.j. patrí v rovnakej výške a za rovnaké obdobie, bez ohľadu na to, či k omeškaniu dlžníka s platením úveru došlo alebo nedošlo. Na druhej strane, dojednanie, podľa ktorého veriteľovi patria v prípade omeškania dlžníka úroky až do skutočného vrátenia istiny úveru, by bolo pre dlžníka spotrebiteľa nevýhodné, a preto v zmysle neplatné.

46. V súčasnej právnej úprave zmluvy o úvere absentuje explicitná úprava konečného okamihu povinnosti dlžníka platiť úroky z poskytnutých peňažných prostriedkov, avšak zo žiadneho ustanovenia , či zákona o spotrebiteľských úveroch nevyplýva zákaz dohody účastníkov úverovej zmluvy o povinnosti dlžníka platiť úroky z úveru až do úplného splatenia úveru. ani neupravuje moment trvania záväzku platiť úroky v prípade omeškania dlžníka s platením úveru. Za situácie, že dlžník z úverového vzťahu porušil povinnosť splácať úver, v dôsledku čoho došlo k jeho zosplatneniu veriteľom, je nutné dospieť k záveru, že neexistuje rozumný dôvod na to, prečo by dlžník nemal platiť úroky z úveru, ktoré sú odplatou za poskytnutý úver, a to vo výške, na akej sa s veriteľom dohodol. Peňažnými prostriedkami, resp. protihodnotou za nich získanou dlžník disponuje, zmluvné povinnosti porušil a z porušenia povinností

profitovať nemôže, keďže zmluvné úroky sú spravidla vyššie ako úroky z omeškania. Zosplatnenie je inštitút slúžiaci ochrane veriteľa, podstata úverového vzťahu a jeho existencia zostáva zachovaná, veriteľ nemá peňažné prostriedky, patrí mu za ne dohodnutá odmena, záväzok dlžníka v zmysle platenia dohodnutej odmeny zostáva nedotknutý a aplikuje sa na dobu, na ktorú bola zmluva dohodnutá ako doba riadneho splácania úveru, keďže dohodnuté úroky majú zmluvný základ.

47. Rozdiel je len v tom, že pre omeškanie k povinnosti platiť zmluvné úroky pristupuje povinnosť platiť úroky z omeškania. Inak povedané, dlžníkovi zostáva záväzok platiť úrok rovnaký, ako v čase jeho dojednania, t.j. veriteľovi patrí úrok v rovnakej výške a za rovnaké obdobie, bez ohľadu na to, či k omeškaniu dlžníka s platením úveru došlo alebo nedošlo. Pre spotrebiteľa je však nevýhodné, aby platil úroky až do zaplatenia istiny. Dojednanie, ktorého obsahom je platenie dohodnutých úrokov až do zaplatenia istiny jeho postavenie zhorší. Pokiaľ by totiž spotrebiteľ, ktorý sa pre svoju ekonomickú situáciu dostal s plnením splátok úveru do omeškania, musel v dôsledku vyhlásenia predčasnej doby splatnosti úveru platiť dohodnuté úroky až do úplného splatenia istiny, zaplatil by v konečnom dôsledku sumu neprimerane vysokú ako náhradu za poskytnutie peňazí. Dohodnuté úroky predstavujú cenu peňazí za ich poskytnutie na vopred dohodnuté obdobie, tzn. že jej výška musí byť stanovená v čase uzatvorenia zmluvy o úvere. Dlžník teda presne vie, koľko bude povinný za poskytnuté peniaze veriteľovi zaplatiť (viď. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. XCdo/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX). V citovanom uznesení dovolací súd uzavrel, že: „v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí“.

48. Súd súčasne preskúmal zákonnosť uplatnených úrokov z omeškania a dospel k právnemu záveru, že žalobca si zákonné úroky z omeškania uplatnil v správnej výške. Nakoľko sa žalovaný dostal s úhradou svojho peňažného záväzku do omeškania, žalobca si v súlade s uplatnil zákonné úroky z omeškania, pričom ich výška 5,00 % ročne bola žalobcom správne určená v súlade s Nariadenia vlády. Je tomu tak preto, pretože v čase začiatku omeškania žalovaného s platením svojho peňažného záväzku bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 0,00 %, ktorá sa v zmysle Nariadenia vlády zvyšuje celkovo o päť percentuálnych bodov (0,00 % + 5,00 % = 5,00 % úrok z omeškania).

49. Podľa platí, že: „lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.“

50. Súd v tomto prípade určil žalovanému lehotu na plnenie 3 dni od právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s .

51. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností a po podrobnej právnej analýze súd dospel k právnemu záveru, že žalobe žalobcu je potrebné vyhovieť a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku. Následne sa súd zameral na rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania.

52. Podľa : „trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.“

53. Podľa a : „súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.“

54. Podľa platí, že: „o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“

55. Podľa platí, že: „o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“

56. O trovách konania súd rozhodol postupom podľa v zmysle zásady pomeru úspechu vo veci uvedenej v tak, že ich náhradu priznal žalobcovi v rozsahu 100,00 % voči žalovanému, pretože žalobca mal vo veci úspech

v plnom rozsahu, nakoľko súd vo výroku č. I. tohto rozsudku vyhovel žalobe žalobcu v plnom rozsahu. V predmetnom spore mal žalobca hrubý úspech 100,00 % a hrubý úspech žalovaného bol 0,00 %, z čoho jednoznačne vyplýva konečný čistý úspech žalobcu 100,00 % (100,00 % - 0,00 % = 100,00 %). To v konečnom dôsledku znamená nárok žalobcu voči žalovanému na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 100,00 %, o čom konajúci súd rozhodol vo výroku II. tohto rozsudku.

57. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

58. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava ( a ).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa a nasl. zákon o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.