Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-24Cpr/8/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Simonou Vráblovou v spore žalobcu: A.. P. P.Š., E.. XX.XX.XXXX, Z. XXX/XX, E., v zastúpení: JUDr. Mária Konrádová, advokátka, so sídlom Farská 8, Nitra, proti žalovanému: biomarina - biowaste, IČO: 50 336 932, so sídlom Suchá nad Parnou č. 255, v zastúpení: In Medias Res, s.r.o., so sídlom Sladovnícka 13, Trnava, o zaplatenie 2.977,94 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 817,28 Eur od 01.04.2020 do 01.05.2020 zastavuje.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi mzdu za prácu vykonanú za obdobie február 2020 vo výške 785,44 Eur, mzdu za prácu vykonanú za obdobie marec 2020 vo výške 817,28 Eur a mzdu za prácu vykonanú za obdobie apríl 2020 vo výške 1.375,22 Eur, t.j. spolu sumu 2.977,94 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 785,44 Eur od 31.03.2020 do zaplatenia, zo sumy 817,28 Eur od 01.05.2020 do zaplatenia a zo sumy 1.375,22 Eur od 31.05.2020 do zaplatenia a to všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 10.9.2020, doručenou Okresnému súdu Piešťany dňa 16.9.2020 sa žalobca domáhal, aby súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi zameškanú mzdu za prácu vykonanú za obdobie február 2020 vo výške 785,44 Eur, mzdu za prácu vykonanú za obdobie marec 2020 vo výške 817,28 Eur a mzdu za prácu vykonanú za obdobie apríl 2020 vo výške 1.375,22 Eur, t.j. spolu sumu 2.977,94 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 785,44 Eur od 31.03.2020 do zaplatenia, 5,00 % ročne zo sumy 817,28 Eur od 01.04.2020 do zaplatenia a 5,00 % ročne zo sumy 1.375,22 Eur od 31.05.2020 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 27.02.2017 žalovaný uzatvoril so žalobcom pracovnú zmluvu. Na základe pracovnej zmluvy žalobca vykonával pre žalovaného funkciu obchodného zástupcu. Dňa 1.3.2017 uzatvoril žalovaný so žalobcom Dodatok k pracovnej zmluve zo dňa 27.02.2017, vo veci splatnosti mzdy. V zmysle čl. IV bod 4.1. pracovnej zmluvy: „Zamestnávateľ sa zaväzuje poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mesačnú mzdu vo výške: 920,-€ brutto, z toho základ tvorí: 800,- € a osobné ohodnotenie: 120,-€. V zmysle čl. IV. bod 4.4. pracovnej zmluvy v znení Dodatku: „Mzda zamestnanca je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to 30.dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ktorý je výplatným termínom zamestnávateľa.“ Dňa 1.4.2020 žalobca požiadal žalovaného o skončenie pracovného pomeru dohodou ku dňu 6.4.2020, ktorý bol jeho posledným pracovným dňom. Žalovaný vystavil žalobcovi vyúčtovanie mzdy za obdobie február 2020, marec 2020 a apríl 2020. Na základe výplatnej pásky za obdobie 2/2020 bolo vyúčtovanie mzdy žalobcu vo výške 1.015,44 Eur, za obdobie

3/2020 vo výške 817,28 Eur a za obdobie 4/2020 vo výške 1.375,22 Eur. V zmysle výdavkového pokladničného dokladu č. 20HV123 žalovaný vyplatil v hotovosti žalobcovi dňa 31.03.2020 sumu 230,- Eur, ako Úhradu č. 20200029, Mzdy 2020/02, mzda zamestnanca. Zostatok mzdy za február 2020 činí 785,44 Eur. Zostatok mzdy za mesiac február 2020 vo výške 785,44 Eur, ktorá bola splatná dňa 30.03.2020, mzdu za mesiac marec 2020 vo výške 817,28 Eur, ktorá bola splatná dňa 30.04.2020 a mzdu za mesiac apríl 2020 v sume 1.375,22 Eur, ktorá bola splatná 30.05.2020, t.j. spolu 2.977,94 Eur žalovaný žalobcovi nevyplatil. Listom zo dňa 2.6.2020 vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy a to mzdy za obdobie február 2020 až apríl 2020. Na výzvu reagoval žalovaný listom zo dňa 5.5.2020 : Oznámenie výsledku inventarizácie skladu - vyčíslenie manka na skladových zásobách, v ktorom žalovaný oznámil žalobcovi, že na základe výsledku inventarizácie skladových zásob k 31.3.2020 bolo vyčíslené manko vo výške 4.139 Eur a že jeho mzda vo výške 2.977,94 Eur bola zadržaná a bude použitá na úhradu pomernej časti vzniknutého manka. Žalobca informoval žalovaného listom zo dňa 1.7.2020, že s jeho postupom nesúhlasí a zároveň mu zaslal predžalobnú výzvu na zaplatenie dlžnej sumy. Žalovaný na výzvy nereagoval a dlžnú mzdu vo výške 2.977,94 Eur žalobcovi neuhradil. Dňa 12.08.2020 zaslala právna zástupkyňa žalobcu žalovanému Výzvu na úhradu nevyplatenej mzdy - pokus o zmier, na ktorý žalovaný nereagoval a ani mzdu žalobcovi nevyplatil. Inštitút zadržania mzdy nepozná. Žalobca si v tomto návrhu uplatňuje právo na zaplatenie mzdy za mesiace február 2020, marec 2020 a apríl 2020, spolu vo výške 2.977,94 Eur, pričom úroková sadza pre úrok z omeškania v tomto prípade predstavuje 5% p.a. Ako dôkazy žalobca predložil pracovnú zmluvu zo dňa 27.02.2017, dodatok k pracovnej zmluve zo dňa 1.3.2017, žiadosť o skončenie pracovného pomeru dohodou zo dňa 1.4.2020, výplatné pásky 2/2020, 3/2020 a 4/2020, výdavkový pokladničný doklad č. 20HV123 zo dňa 31.03.2020, výzvu na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 2.6.2020, list žalovaného zo dňa 5.5.2020, list žalobcu zo dňa 1.7.2020, predžalobnú výzvu na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 1.7.2020 a výzvu na úhradu nevyplatenej mzdy - pokus o zmier zo dňa 12.08.2020.

3. Súd vydal dňa 8.10.2020 platobný rozkaz, ktorým rozhodol, že žalovaný je povinný do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.977,94 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 785,44 eur od 31.03.2020 do zaplatenia, 5% ročne zo sumy 817,28 eur od 01.04.2020 do zaplatenia, 5% ročne zo sumy 1.375,22 eur od 31.05.2020 do zaplatenia a zároveň je povinný do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatiť k rukám právneho zástupcu žalobcu náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 292,39 Eur, alebo v tej istej lehote podať odpor s odôvodnením vo veci samej.

4. Žalovaný podal v lehote proti platobnému rozkazu odpor, ktorý odôvodnil tým, že potvrdzuje uzatvorenie predmetnej zmluvy s jej spomínanými náležitosťami, avšak nemôže sa stotožniť s nárokom žalobcu, resp. s jeho tvrdením, že žalobca počas trvania pracovného pomeru u žalovaného vykonával a vykonal práce riadne v zmysle čl. 7.2., najmä však čl. 7.4. pracovnej zmluvy. Žalovaný si nie je vedomí, že by mal akýkoľvek záväzok voči žalobcovi. Tvrdenia žalobcu považuje za účelové a zavádzajúce, ktoré nemajú reálnu skutkovú ani právnu opodstatnenosť. Problémy s riadnym výkonom pracovnej pozície zo strany žalobcu u žalovaného vznikli a pretrvávali už v dlhšom časovom období pred ukončením pracovného pomeru o čom má žalobca bez pochýb vedomosť, avšak túto skutočnosť účelovo opomenul v tomto konaní. Žalobca opakovane nepostupoval na základe pracovnej zmluvy, keď nerešpektoval jeho zmluvné povinnosti ako zamestnanca vyplývajúce zo zmluvy a pokynov žalovaného, ku ktorým sa sám podpisom pracovnej zmluvy slobodne a vedome zaviazal. Žiadosť o skončenie pracovného pomeru bola do značnej miery špekulatívnym krokom zo strany žalobcu v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za viaceré jeho závažné pochybenia spôsobené pri výkone jeho pracovnej pozície počas trvania pracovného pomeru. Zásadným pre ďalšie konanie je výslovné vyhlásenie samotného žalobcu v predmetnej žiadosti a to, že súhlasí, aby pomerná časť nevyčerpanej dovolenky bola započítaná s úhradou vzniknutého manka. Na základe inventarizácie skladových zásob v spoločnosti žalovaného bolo zistené a to aj za osobnej prítomnosti žalobcu manko, ktoré bolo vyčíslené v sume 4.139 Eur. Táto skutočnosť bola žalobcovi objektívne známa ešte počas trvania pracovného pomeru, keďže samotné manko spomína vo svojej predloženej žiadosti o skončenie pracovného pomeru a dokonca súhlasí s jeho započítaním na dovtedy nevyplatené peňažné nároky voči žalovanému. To že neskôr začal žalobca túto skutočnosť bezdôvodne namietať, ako to napríklad vyplýva z jeho listu zo dňa 1.7.2020, neobstojí v kontexte preukázateľného skutkového stavu veci, kedy možno v danej súvislosti uvažovať i nad aplikáciou ustanovenia . Už len týmto faktom je nárok žalobcu uplatňovaný voči žalovanému v tomto konaní spochybnený a nie je ho možné určiť za jednoznačný a vykonateľný. Sám žalobca tak potvrdzuje a uznáva svoj záväzok voči žalovanému

v tomto konaní, ktorý vyplýva z jeho postupu v rozpore s čl. 7.2., čl. 7.4 pracovnej zmluvy. Žalovaný v tejto súvislosti opakovane osobne i telefonicky dopytoval žalobcu na zjednanie nápravy v tejto otázke, avšak bez akejkoľvek relevantnej odpovede zo strany žalobcu ako osoby zodpovednej za vznik spomínanej škody žalovanému. Žalobca ku dňu 6.4.2020, ani doposiaľ v rozpore s čl. 7.5. pracovnej zmluvy neodovzdal k rukám žalovaného všetky mu zverené pracovné prostriedky a najmä zverený majetok žalovaného. Žalovaný považuje za podstatné uskutočniť nielen výsluch žalovaného ale i samotného žalobcu. Vo vzťahu k príslušenstvu zostávajú otáznymi i uplatňované úroky z omeškania vo vzťahu k jednotlivým nárokom žalobcu, konkrétne napríklad dátum 1.4.2020, od ktorého si žalobca uplatňuje úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 817,28 Eur. V prípade existencie zameškanej mzdy za mesiac marec 2020 by sa totiž mal úrok uplatňovať od 1.5.2020. Žalovaný neuznáva nárok žalobcu, tento považuje za neopodstatnený vzhľadom na uvedený skutkový a právny stav. Neuznáva nárok žalobcu za daný nakoľko tento neexistuje a uplatňovaná suma žalobcom v tomto konaní tvoriaca istinu spoločne s jej príslušenstvom nie je objektívne preukázaná, resp. bola v dostatočnom rozsahu argumentáciou žalovaného vyvrátená. Rozporuplnou sa javí i zmätočnosť a nekonzistentnosť vyjadrení žalobcu v tom smere, že na jednej strane vo svojej žiadosti o skončenie pracovného pomeru súhlasí so započítaním nevyčerpanej dovolenky na úhradu vzniknutého manka, pričom na druhej strane si v žalobe uplatňuje preplatenie tejto dovolenky v jej plnej výške, ako to vyplýva z predložených výplatných pások. Uplatňovaná suma žalobcom v tomto konaní tvoriaca istinu je nepodložená a nepreukázaná, z čoho vyplýva, že žalovaný ju neuznáva v celom rozsahu. Žiada, aby súd po vykonanom dokazovaní vydal rozsudok, ktorým žalobu v celom rozsahu zamietne a žalovanému prizná nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Ako dôkaz predložil interný doklad č. .

5. Uznesením Okresného súdu Piešťany č.k. - 44 zo dňa 26.10.2020, právoplatným dňa 27.11.2020 bol platobný rozkaz Okresného súdu Piešťany č.k. - 28 zo dňa 8.10.2020 v plnom rozsahu zrušený.

6. Dňa 24.11.2020 bolo súdu doručené vyjadrenie žalobcu, v ktorom uviedol, že podaný odpor považujú za nekonkrétny a účelový, ktorý má evidentne za cieľ iba oddialiť rozhodnutie vo veci samej. Dňa 20.8.2018 mal žalobca pracovný úraz - dopravnú nehodu, ktorú nezavinil. Po tejto nehode bol práceneschopný 6 mesiacov. Následne sa mu prejavili ďalšie zdravotné problémy, ktoré pretrvávajú dodnes. Z dôvodu, že ako obchodný zástupca predával olej, ktorý musel nakladať a vykladať, čo mu už spôsobovalo bolesti a vážne zdravotné problémy chcel ukončiť čo najskôr pracovný pomer dohodou. Žiadosť o skončenie pracovného pomeru vypracovala ekonómka pani D. v deň, keď už končil, t.j. 6.4.2020. Pokiaľ by ju nepodpísal nemohol by pracovný pomer ukončiť. Navyše si bol vedomý, že nemohol spôsobiť žiadne manko a to z dôvodu, že tovar sa objednával 2 krát do týždňa a všetko čo prišlo hneď spolu s kolegom naložili a predávali a tržby odovzdávali pani D. alebo do banky. Žalovaný evidentne nemal finančné prostriedky, pretože keď šofér doviezol tovar nechcel ho vyložiť skôr ako dostal zaplatené. Za tovar žalovaný platil z tržieb, ktoré mu vybrali od zákazníkov cez prenosné elektronické registračné pokladnice. Denné aj mesačné uzávierky žalobcovi vždy sedeli. Na žiadnej inventúre sa nezúčastnil a pokiaľ žalovaný tvrdí, že bola 31.3.2020, tak 6.4.2020 už o výške manka mal vedieť a mal mu oznámiť jeho výšku a ak by s ňou súhlasil mali uzatvoriť dohodu o tom, ako ju bude splácať, čo sa nestalo. O výške manka 4.139 Eur sa žalobca dozvedel až z listu zo dňa 5.5.2020, kde mu aj oznámil, že mzda vo výške 2.977,94 Eur je zadržaná a bude použitá na úhradu pomernej časti vzniknutého manka, s čím samozrejme nesúhlasil. Ani jemu ani súdu žalovaný nepredložil zápis z inventarizácie ani nedoložil, kto sa jej zúčastnil a čo chýbalo. Prístup do skladu mala ekonómka pani U. D., 6 zamestnancov a konateľ spoločnosti pán U. Š.. Nevie ako ostatní, ale on dohodu o hmotnej zodpovednosti nikdy nemal uzatvorenú a ani nikdy počas celej doby, čo u žalovaného pracoval, žiadne manko nemal. Nie je mu jasné, pokiaľ by aj žalovanému nejaké manko vzniklo, prečo by sa mal na ňom podieľať sumou 2.977,94 Eur. Taktiež nevie aké zverené pracovné prostriedky a zverený majetok žalovanému údajne neodovzdal, pretože všetko čo bez podpisu prevzal mu vrátil a nedostal žiadnu výzvu na odovzdanie čohokoľvek. Keďže žalovaný nevie preukázať, že mu žalobca nejaké manko spôsobil, ani nemali uzatvorenú žiadnu dohodu, bol povinný vyplatiť mu celú mzdu vo výške 2.977,94 Eur ako ju akceptoval v liste zo dňa 5.5.2020. Vo veci námietky žalovaného k uplatňovanému úroku z omeškania od dátumu 1.4.2020 zo sumy 817,28 Eur, došlo k chybe v písaní, správne malo byť uvedené od 1.5.2020 a z toho dôvodu upravili žalobný návrh v časti úrokov z omeškania a to, že si uplatňujú úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 817,28 Eur od 1.5.2020 (namiesto pôvodného 1.4.2020) do zaplatenia. K vyjadreniu doložil uznesenie KRPZ Nitra ČVS: KRP-7/DO-NR-2018 zo dňa 27.11.2018.

7. Dňa 21.10. 2021 súd vykonal pojednávanie podľa veta druhá v neprítomnosti žalobcu. Právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiavajú podanej žaloby zo dňa 10.09., ako aj vyjadrenia zo dňa 23.11., ktoré súdu doručili.

8. Právny zástupca žalovaného uviedol, že v mene žalovaného sa pridržiavajú komplexného, vecného vyjadrenia obsiahnutého v podanom odpore proti platobnému rozkazu, v ktorom boli uvedené jednotlivé skutkové okolnosti, pre ktoré nemôže žalovaný akceptovať nárok uplatňovaný zo strany žalobcu v tomto konaní. Rovnako boli k predmetnému odporu predložené relevantné listinné doklady, ktoré preukazujú tieto tvrdenia. Práca zo strany žalobcu nebola vykonávaná v súlade s čl. 7.2. resp. 7.4. pracovnej zmluvy počas výkonu jeho zamestnania. K týmto skutočnostiam je samozrejme spôsobilý sa vyjadriť priamo len žalobca. Rovnako nebol z jeho strany naplnený čl. 7.5. pracovnej zmluvy, kde do dnešného dňa neboli žalovanému odovzdané pracovný telefón, databáza klientov a v neposlednom rade nebola uhradená ani pomerná časť predmetného manka, ktoré vyplýva z interného dokladu. Je tu podstatne viac skutočností, než len samotné manko, ktoré spochybňujú dobromyseľnosť podaného návrhu v tomto konaní, kedy žalobca má vedomosť, že spôsobil spoločnosti nejakú škodu. Táto skutočnosť vyplýva nielen zo žiadosti z 1.4.2020, kde výslovne súhlasí so zápočtom vzniknutého manka či už s pomernou časťou nevyčerpanej dovolenky alebo iného plnenia, na ktoré by mal nárok od žalovaného v tomto konaní, ako aj z jeho podania z 1.7.2020 a v neposlednom rade z jeho vyjadrenia v tomto súdnom konaní zo dňa 23.11.2020. Je pochopiteľné, že žalobca sa snaží nejakým spôsobom bagatelizovať túto skutočnosť, resp. účelovo ju opomínať, kde ako sám uvádza v predmetnom vyjadrení z 23.11.2020, že o výške manka, resp. o tomto manku sa dozvedel až z listu žalovaného zo dňa 5.5.2020. Ak by o takomto manku nemal žiadnu vedomosť, tak by samozrejme nepodpísal slobodne, vážne, určito a zrozumiteľne žiadosť zo dňa 1.4.2020, čo vyvracia tú skutočnosť, že sa o tom dozvedel až o mesiac a viac neskôr. Je dôvodné, aby súd posudzoval túto vec komplexne, nie formalisticky a arbitrárne čo sa týka len slovíčka „zápočtu“, ale posudzoval túto vec aj s ohľadom na tú skutočnosť, že v prípade pozitívneho rozhodnutia vyvolá ďalšie konanie, ktoré nie je v záujme ani zúčastnených strán, ani súdu. Majú konkrétne návrhy na doplnenie dokazovania, ktoré sú výsluch žalobcu, výsluch svedkov E. a S., ktorí priamo vedia potvrdiť tieto skutočnosti, ktoré momentálne rozporuje a namieta žalobca v tomto konaní a rovnako tak z dôvodov, že žalovaný nemal možnosť zabezpečiť k dnešnému dňu, resp. k dnešnému pojednávaniu predmetný podrobnejší rozpis vzniknutého manka, keď teda žalobca rozporuje predmetný interný doklad, kde sa spomína jeho meno a konkrétna suma. Tak isto doloží súdu predmetný rozpis, ku ktorému sa vyjadroval aj žalobca. V ostatnom ponechávajú ďalší postup na úvahe súdu. Svedok E. a S. by sa mali vyjadriť k osobným účastiam, ako spochybňoval žalobca vo vyjadrení, že sa na žiadnej inventúre nezúčastnil. K tomuto sa vedia vyjadriť obidvaja títo zúčastnení. Čo sa týka žalobcu tam je tých skutočností podstatne viac, ktoré by sa mali uviesť na správnu mieru, to sú skutočnosti, ktoré ovláda priamo pán žalobca. Čo sa týka návrhu doložením podrobnejšej správy z inventúry, z inventarizácie k internému dokladu č. zo dňa 31.3.2020, táto skutočnosť by mala nejakým spôsobom podložiť vierohodnosť tohto dokladu, ktorý spochybňuje žalobca. Žalobca by sa mal samozrejme vyjadriť aj k nevyplatenej mzde, lebo uvádzané sú tam skutočnosti ako boli vyplácané nie len prostriedky keď obchodoval so zákazníkmi žalovaného, ale aj k samotnému procesu vyplácania mzdy.

9. Právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že má za to, že dostatočne preukázali ich nároky. Pokiaľ by bolo manko existovalo a pokiaľ 31.3. bola nejaká inventúra a bolo nejaké manko, mali ho doložiť hneď do súdneho spisu, najneskôr ho mohli doložiť, keď si žalovaný zobral právneho zástupcu, pretože ten už vedel, že niečo také je potrebné doložiť do spisu. Manko už malo byť minimálne vyčíslené, mal tam byť aj jeho podiel a z čoho to manko vzniklo. V celom konaní táto vec nebola ani prezentovaná, z akého titulu vlastne manko vzniklo. Sú presvedčení, že takéto manko v čase skončenia pracovného pomeru neexistovalo a pokiaľ by aj teraz čokoľvek dokladali, tak už to je účelové. Vystavili výplatné pásky, vystavili potvrdenie o zdaniteľnej mzde, ktoré sú povinní zo zákona vystaviť, do dnešného dňa to nikto neupravil, nespochybnil. Výšku mzdy nikto nikdy nespochybňoval, čiže spochybňovanie mzdy alebo tvrdenie, že sa potrebuje zistiť otázka, či mzda bola správna považujú vyslovene za účelové. Žaloba bola dôvodná a je dôvod, aby súd už aj v tomto konaní rozhodol, aj z hľadiska hospodárnosti konania. Mali priestor a bol dostatočný priestor, aby dokladali ďalšie veci. Tak isto napríklad na minulé pojednávanie klient bol ochotný a pripravený prísť. Teraz ide žalobca na operáciu bedrového kĺbu 11.11. a niekoľko mesiacov nebude schopný prísť, lebo najprv nemôže chodiť, potom sedieť na nižšom atď. Bol dostatok priestoru a preto aj z hľadiska hospodárnosti konania je potrebné v tomto konaní dnes rozhodnúť.

10. Právny zástupca žalovaného uviedol, že žalovaný trvá na svojom prednese pred otvorením pojednávania, ktorý bol aj v rámci zvukového záznamu zaznamenaný, aj čo sa týka návrhov na dokazovanie. Keď žalobca posudzuje subjekt jeho bývalého zamestnávateľa ako nejakého nedobromyseľného, ktorý niečo nevyplatil, je evidentná snaha, aby sa táto vec doriešila napríklad medzi konkrétne konateľom žalovaného a žalobcom. Vyplýva to aj z toho, že napriek tomu ako je uvedené v jeho výslovnej žiadosti, že súhlasí s tým, aby bola pomerná časť nevyčerpanej dovolenky započítaná s úhradou vzniknutého manka, keď si pozrieme výpis, výplatnú pásku z apríla 2020, primárne tú mzdu tvorí preplatená dovolenka, takže je zrejmé, že žalovaný hľadal cestu dobromyseľne s tým, aby so žalobcom túto skutočnosť uzavrel a nejakým spôsobom si neuplatňoval aj na základe skončeného pracovného pomeru nároky vyplývajúce z predmetného manka. Samozrejme v tomto konaní už je povinný sa brániť prostriedkami, ktoré sú mu dostupné, takže nemožno tu hovoriť o nejakej nedobromyseľnosti, že by nemal záujem mu vyplávať mzdu.

11. Súd uskutočnil výsluch Ivana Škultétyho (za žalovaného), ktorý k predmetu konania uviedol, že inventúry boli robené tri od 1.1.2020, akonáhle mali možnosť robiť inventúru úplne presnú v každom momente, tak to začal robiť. On sa na to tešil, z jeho pohľadu ako toho, kto to financuje, pretože bol majiteľom, jeho podriadení ani účtovníčka sa na to netešili. Žalobca bol u nich zamestnaný už aj pred tým v inej firme na tejto istej pozícií. O miznúcom tovare hovoril žalovaný všetkým zamestnancom slušne a potichu, nebolo to prvýkrát, kedy aj žalobcovi vyslovene zdokladoval mínusy. Aj v roku 2017 žalobcovi našiel mínusy na starom tovare, to sa ťažšie dokladovalo, má to zdokumentované. Vtedy to nenazýval ani krádež, nazval to chybou a žalobca vtedy upravil spôsob práce, aby to proste nenachádzal. Verí tomu, že budú predvolaní nejakí svedkovia, ktorí sa poznali a niektorí z nich možno aj na tom spolupracovali, lebo pán F. napríklad je ten, ktorý objednáva tovar. Čiže vždy komunikoval s pánom P. a plánovalo sa aký tovar sa objedná. Informácia žalobcu o tom, že sa tovar rovno z veľkého auta dával do ich áut nie je až tak pravdivá, pretože určitú časť tovaru na sklade držali. Kalkuluje s tým, že nie všetci dokážu pred súdom a pred prirodzenými autoritami klamať a možno by sa niektoré veci viacej vyjasnili, pretože je skutočne fakt, že on osobne, pán P., pán E. a pán S. stáli v sklade a rozprával už reálne o počtoch manka. Žalovaný stále neriešil sumu, ani teraz s tou sumou toho manka nesúhlasí. Pre neho bolo podstatné, že zmizlo xy stoviek kusov tovaru, že kamerové záznamy ukázali, že ten tovar nemizol tak, že by k nim niekto vliezol cez plot, ale tovar reálne mizol len v pracovnej dobe, kedy oprávnené osoby pán P. a pán E. mali možnosť v podstate beztrestne narábať s akýmkoľvek množstvom tovaru. Keďže žalobca okrem iného a teda väčšina ľudí, ktorí u nich narábali s peniazmi a s tovarom riešili aj akvizičnú činnosť. Pracovné miesto žalobcu bolo viac menej voľné, zodpovedal sa žalovanému, riešili spolu zásadné pracovné otázky, ale jeho povinnosti boli akvizičná činnosť, obsluhovanie klientov, evidenčná činnosť, výkazníctvo, spolupráca so skladníkom, t. j. ten pán E., vytváranie zmlúv, narábanie s hotovosťou, za túto všetku zodpovednosť mal možnosť narábať so svojím pracovným časom podľa ľubovôle, používať služobné auto aj na súkromné účely bez akéhokoľvek dokladovania súkromných kilometrov. Žalobca samozrejme disponoval priamo s tovarom spoločnosti žalovaného. Do úrazu si nakladal všetko sám. Nakladal, vykladal, t. z. že aj nový tovar aj starý tovar. Štandardne mu na sklade bolo pripravované miesto s novým tovarom, miesto s nádobami na starý tovar, v podstate poskytovaný akoby servis na to, aby nemusel behať, hľadať, naháňať. Žalobca v tomto ohľade bol poctivý, vedel očariť svojimi štatistikami a dátami aj naviac ako požadovali, čiže mal v kompetencii aj zostavovanie svojich trás a manažovanie nastavovanie trás, komunikácie s klientami. Po úraze chcel pracovať ďalej, je pravda, že to bol veľmi pragmatický človek, s ktorým už pár týždňov po úraze spolu telefonovali a riešili. Vysvetľoval ako plánuje rekonvalescenciu, kedy nastúpi do práce. Vyšli mu v ústrety tým, že mu zmenšil auto, nemusel narábať s váhami, s nákladom. Mal vykonávať akvizičnú činnosť. Po úraze bol prijatý zase naspäť. Mal vykonávať akvizičnú činnosť na menšom aute. Viac ľudí bolo zamestnaných, ktorí sa s ním viezli aj dva mesiace ako malé deti a učili sa trasy a prebratie agendy. Nikdy to neodovzdal. Vždy žalovaného presvedčil, aj po úraze, že ten človek nie je vhodný na to, aby mu túto pracne vyrobenú agendu dal. Žalobcovi dôveroval zjavne prehnane, čiže vo veľa veciach aj pracovných, ktoré on vyhodnotil ako vhodné, mu často ustúpil, čiže v konečnom dôsledku to skončilo tak, že zase nabral agendu fyzicky, ktorú neodovzdal. Tendenčne to spomína, že to bol dôvod výpovede. Prišla doba korona krízy. Veľká časť klientov im dlží peniaze, zmizli, vyparili sa, lebo opatrenia ich proste zlikvidovali. Mali menej peňazí, preto sa mzdy vyplácali postupne, v hotovosti, pretože ak niekto chápe fungovanie súkromnej spoločnosti menšej, tak peniaze generujú z vyrobené obratu, z toho že predajú tovar alebo služby. A z tých peňazí môžu uspokojovať potreby firmy, zamestnancov. Myslí si, že ktorýkoľvek zamestnanec, či ten, ktorý u nich ešte pracuje alebo aj napríklad navrhnutý S. by potvrdili, že v tomto ohľade bola spoločnosť dlžníkom voči štátu aj preto, pretože vždy boli prioritné mzdy zamestnancov. Ak by sa pozreli výplatné pásky žalobcu

dozadu, ak by ich sprístupnil viacej mesiacov, tak by bolo vidieť a potvrdilo by sa, že dovolenka mu bola preplácaná v 5 dňových akoby dávkach. Aj napriek minimu peňazí a minimálnej ziskovosti aj žalobcovi dovtedy, kým mu bola preplatená posledná dovolenka, tak mesiace pred tým mu bola preplácaná v 5 dňových dávkach dovolenka. Žalobca počas trvania pracovného pomeru v spoločnosti žalovaného disponoval tovarom zo skladu, finančnými prostriedkami a gastrolístkami. Manko je chýbajúci tovar. Je to chýbajúce množstvo tovaru, presne zadefinované kusy tovaru, 5 druhov tovaru. Po odchode žalobcu zjavne chýbali peniaze a okrem peňazí neodovzdal aj pracovný telefón, o ktorom tvrdí, že je jeho. Čokoľvek má nejaký zamestnanec, oblečenie, ktoré nosí v práci, bolo zakúpené od nich. Samozrejme s tým, že ten zamestnanec dostal budžet a kúpil to, takže možno mu to evokuje, že si to kúpil sám, ale pracovný telefón s databázou klientov proste to je to najdôležitejšie čo žalovaného trápilo. Prišlo to vyčistené, pracovný PC, ktorý mali spravovaný na diaľkový prístup do informačného systému to sa ťažko dokazuje, to ťažko bude vysvetľovať, aký problém vznikol. Tá databáza a to, že mu bola vrátená vlastne len SIM karta prázdna vyčistená spôsobilo, že následne vzniklo množstvo klientov, ktorí sa im nemohli dovolať a nemohli ich obsluhovať, s niektorými mali aj existujúce zmluvné vzťahy, pretože tá odpadová časť je zo zákona povinne zazmluvnená. Žalobca dostal do ruky inventúrny súpis vecí, ktoré chýbali. Svojprávnych ľudí nedokáže donútiť, aby niečo podpísali. Ak mu niekto tam vyskakuje ako 5 ročné decko na pieskovisku, keď mu niekto zobral formičku, že ten tovar tam ani nebol, chyba sa stala v programe. Na otázku, či zápis z inventúry neexistuje, žalovaný uviedol : „Čo je zápis z inventúry.“ Zamestnanci nemali podpísané dohody o hmotnej zodpovednosti, pretože sú svojprávni ľudia. Ak svojprávny človek musí mať podpísané niečo, že zodpovedá za škody alebo za krádež, tak chránená dielňa nie sú a dotácie nedostávajú. Prvýkrát zistil, že žalobca spôsobil manko niekedy v januári určite, druhýkrát bola robená inventúra niekedy vo februári alebo na začiatku marca a poslednýkrát na konci. Majú to v systéme to, že vzniklo manko. S každým zamestnancom, aj s pánom P. hneď pri prvom dôkaze, kedy systém už umožnil spraviť detailnú inventúru toto konzultoval osobne medzi 4 očami a s každým, kto mal prístup. Nie je rozhodujúca výška manka, ale je rozhodujúci počet. To vyčíslila pani D., ktorá spolupracovala s pánom P. na krádežiach, to je preukázateľné. V tej dobe to nechal na nej, aby vykonala veci podľa zákona. Na otázku koľko kusov chýbalo, keď zistili prvé manko uviedol, že veľa. To, že žalobca kradol vedel už v roku 2017 a nenazýval to krádež. Nazýval to pracovné chyby a tak, ako sa štandardne slušný človek chce s niečím vysporiadať, keďže nemal presný kamerový záznam, že to urobil, nechcel sa dohadovať. Išiel na to tým, že to zdokladuje preukázateľne a budú musieť na to robiť audit účtovníctva. Ani jedného zamestnanca neobviňoval z krádeže, len oznamoval každému, že chýba tovar, pretože si uvedomoval, že nie je policajt, nie je sudca a potrebuje, aby bolo zamedzené krádeži tovaru a spoliehal sa na to, že keď preukáže rukolapne fakticky, že ten tovar mizne a bude o tom rozprávať najprv slušne, tak sa niekto uvedomí a prestane to. Lenže táto činnosť neprestala. Takže keď to mal viac zdokladované, a prekročilo to únosnú mieru, tak s tým vyšiel oficiálne pred všetkých a prítomná bola dokonca aj pani D., ktorá počula na dva metre v kancelárii s otvorenými dverami ako na neho podriadení kričia, ako sa každý bije do pŕs, že nie je zlodej. Akékoľvek konanie vo firme robil na to, aby zamedzil ďalšiemu kradnutiu, ďalšiemu manku a potreboval udržať zamestnancov. V konečnom dôsledku je zodpovedný za kompletný výber ľudí a spoluprácu so zlodejmi. Na otázku, či bola žalobcovi zamestnávateľom vyplatená mzda za mesiace február až apríl 2020 v súlade s predloženými výplatnými páskami odpovedal, že nie. Na otázku, či boli zistené konkrétne nedostatky v predmetných výplatných páskach uviedol, že ich neriešil. Má kopec iných starostí, doteraz nenašiel fulltime účtovníčku, nakoľko zistil, že pani D. kradla so žalobcom a odišla veľmi neštandardným spôsobom. Od vtedy má problémy s účtovníctvom. Možno bude dobré, keď sa spraví audit. Nesedí v kancelárii. Chodí pracovať aj fyzicky do práce a v prvom rade mu ako povinnosť konateľa a majiteľa ukladá zabezpečiť základný chod firmy, následne potom môže riešiť veci, ktoré ich vlastne aj tak nikde neposunú.

12. Právny zástupca žalovaného uviedol, že by malo byť upustené od používania slova, že v podstate súd v tomto konaní nemôže rozhodovať o nejakom započítavaní, toto slovo použil žalobca v podaní zo dňa 5.5.2020. Bola uvedená len jedna skutočnosť výslovne a to, že na základe zistenia vzniku manka bola mzda zadržaná. To znamená, nie započítaná, to je trošku rozdiel akože čo sa týka následku a výsledku toho celého. Nebola síce nazvime to formalisticky uzavretá dohoda o hmotnej zodpovednosti, ale takáto zodpovednosť vyplýva jednoznačne z č.l. 7.4. pracovnej zmluvy, kde je výslovne uvedené: zamestnanec je povinný hospodáriť riadne s prostriedkami zamestnávateľa, ktoré mu zveril zamestnávateľ, chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením, zneužitím, odcudzením a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa. Súd má v zmysle zákona povinnosť posudzovať právne úkony podľa obsahu a nie formy. Mzda bola zadržaná na základe šetrenia, kto akým pomerom nejakým spôsobom spôsobil predmetné manko. Nevidia tu ustanovenie zákona, vychádzajú

len z toho, že si súd osvojil slovné spojenie „bola započítaná“ v podstate nejakým spôsobom, ale doposiaľ nebola započítaná, lebo to by muselo byť účtovne nejakým spôsobom samozrejme preukázateľné.

13. V záverečnom vyjadrení právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že sú presvedčení, že uplatnený nárok, teda nárok, ktorý si uplatnil žalobca je dôvodný, že mzda za mesiace február, marec a apríl mu nebola vyplatená v zmysle príslušných ustanovení . Žalobca je presvedčený o tom, že žiadne manká ani žiadnu škodu nespôsobil, tak isto, že sa nedopustil porušenia pracovnej zmluvy, ktorú mu vytýka žalovaný a vzhľadom na vykonané dokazovanie a na skutočnosti uvedené v dôkazoch si dovoľujú požiadať, aby súd vydal rozsudok, žalobe vyhovel a priznal žalobcovi trovy konania.

14. Právny zástupca žalovaného v záverečnom vyjadrení uviedol, že vzhľadom na vykonané dokazovanie nie len listinnými dokladmi, ale aj na dnešnom pojednávaní vystalo ešte viac nejasností než bolo v predmetnej veci doposiaľ. Z tohto dôvodu majú za to, že predmetný skutkový stav v zmysle posúdenia súdu, ktoré bolo prezentované ako predbežné posúdenie predmetného sporu nie je v takej miere, aby tu nejakým spôsobom absentoval odvolací dôvod do budúcna v prípade pozitívneho rozhodnutia o nároku žalobcu v tomto konaní. Treba si rovnako uvedomiť vzhľadom na predmetné okolnosti, ktoré naozaj vyvolávajú pochybnosti o vôbec dobromyseľnosti podanej predmetnej žaloby zo strany žalobcu v tomto konaní a teda, že či bola vôbec podaná v dobrej viere. Treba si uvedomiť skutočnosť, že v prípade pozitívneho rozhodnutia súdu nie je vylúčené, že dôjde k ustáleniu bezdôvodného obohatenia takýmto rozhodnutím na strane žalobcu, ktoré samozrejme tak ako už bolo prezentované na dnešnom pojednávaní, v prípade rovnako pozitívneho rozhodnutia súdu o nároku vyplývajúceho zo strany žalovaného voči žalobcovi, ktorý eviduje voči nemu, bude takéto rozhodnutie potrebné revidovať. V tomto smere majú za to, že k dnešnému dňu nie je dôvod na priznanie tohto nároku, ten procesný útok trpí vadami a majú za to, že aj keď súd meritórne rozhodne na dnešnom pojednávaní, tak trvajú na tom, aby predmetný nárok bol zamietnutý a v prípade úspechu si budú uplatňovať náhradu trov konania.

15. Podľa (ďalej len „“), žalobca môže vziať žalobu späť.

16. Podľa , ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

17. Podľa , súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie.

18. Súd posúdil podanie žalobcu doručené súdu dňa 24.11.2020 ako čiastočné späťvzatie žaloby a to vo vzťahu k úrokom z omeškania žalobou uplatneným vo výške 5 % ročne zo sumy 817,28 Eur od dátumu 1.4.2020 do zaplatenia, keďže žalobca v predmetnom podaní uviedol, že došlo k chybe v písaní, správne mal byť predmetný úrok z omeškania uplatnený od 1.5.2020. Z toho dôvodu žalobca upravil žalobný návrh v časti úrokov z omeškania a uplatnil si úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 817,28 Eur od 1.5.2020 (namiesto pôvodného 1.4.2020) do zaplatenia. Súd posúdil podanie podľa obsahu a má za to, že žalobca vzal žalobu späť v časti úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 817,28 Eur od 1.4.2020 do 30.4.2020. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca vzal podaním doručeným súdu žalobu sčasti späť skôr, než sa začalo pojednávanie, súd konanie v tejto časti zastavil aj bez súhlasu žalovaného, ktorý v tomto prípade nebol potrebný.

19. Predmetom konania zostal nárok žalobcu na zaplatenie mzdu spolu v sume 2.977,94 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 785,44 Eur od 31.03.2020 do zaplatenia, zo sumy 817,28 Eur od 01.05.2020 do zaplatenia a zo sumy 1.375,22 Eur od 31.05.2020 do zaplatenia a náhrada trov konania.

20. Súd sa oboznámil so žalobou, písomnými vyjadreniami strán, čiastočným späťvzatím žaloby, vykonal dokazovanie listinami a výsluchom žalovaného, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav.

21. Na základe pracovnej zmluvy zo dňa 27.2.2017 vznikol medzi žalovaným ako zamestnávateľom a žalobcom ako zamestnancom pracovnoprávny vzťah. Zamestnanec pracoval na pracovnej pozícii

obchodného zástupcu s tým, že konkrétny popis pracovných povinností, ktoré sa zamestnanec zaviazal vykonávať pre zamestnávateľa je vymedzený v pracovnej náplni, ktorá tvorí prílohu č. 1 zmluvy ako jej neoddeliteľnú časť. Pracovný pomer bol uzatvorený na dobu neurčitú. V čl. 4 boli upravené mzdové podmienky s tým, že zamestnávateľ sa zaviazal poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mesačnú mzdu vo výške 920 Eur brutto, z toho základ tvorí 800 Eur a osobné ohodnotenie 120 Eur. Mzda zamestnanca bola splatná pozadu za mesačné obdobie a to 15. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ktorý je výplatným termínom zamestnávateľa.

22. Dňa 1.3.2017 bol medzi stranami uzatvorený dodatok k pracovnej zmluve zo dňa 27.2.2017, ktorým sa upravil článok IV. ods. 4.4. s platnosťou od 1.3.2017 a to tak, že mzda zamestnanca je splatná pozadu za mesačné obdobie a to 30. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ktorý je výplatným termínom zamestnávateľa.

23. Zo žiadosti o skončenie pracovného pomeru dohodou zo dňa 1.4.2020 vyplýva, že zamestnanec požiadal o skončenie pracovného pomeru dohodou podľa ku dňu 6.4.2020, ktorý bude posledným pracovným dňom. V žiadosti bolo uvedené, že súhlasí, aby pomerná časť nevyčerpanej dovolenky bola započítaná s úhradou vzniknutého manka.

24. Z výplatnej pásky za mesiac február 2020 vyplýva, že žalobca odpracoval u žalovaného 19 dní (152 hodín) a vznikol mu nárok na čistú mzdu v sume 1.035,44 Eur, po odpočítaní úhrady za stravné lístky mala byť žalobcovi vyplatená mzda 1.015,44 Eur.

25. Z výplatnej pásky za mesiac marec 2020 vyplýva, že žalobca odpracoval u žalovaného 19 dní (152 hodín) a vznikol mu nárok na čistú mzdu v sume 839,28 Eur, po odpočítaní úhrady za stravné lístky mala byť žalobcovi vyplatená mzda 817,28 Eur.

26. Z výplatnej pásky za mesiac apríl 2020 vyplýva, že žalobca odpracoval u žalovaného 4 dni (32 hodín), mala mu byť preplatená dovolenka 31 dní a vznikol mu nárok na čistú mzdu v sume 1.431,22 Eur, po odpočítaní úhrady za stravné lístky mala byť žalobcovi vyplatená mzda 1.375,22 Eur.

27. Z výdavkového pokladničného dokladu č. 20 HV123 vyplýva, že žalobcovi bola dňa 31.3.2020 vyplatená suma 230 Eur.

28. Z oznámenia výsledku inventarizácie skladu - vyčíslenie manka na skladových zásobách zo dňa 5.5.2020 vyplýva, že žalovaný oznámil žalobcovi, že na základe výsledku inventarizácie skladových zásob k 31.3.2020 na ktorej sa zúčastnil ako zamestnanec bolo vyčíslené manko vo výške 4.139 Eur. Oznámil mu, že na základe tohto zistenia je jeho mzda vo výške 2.977,94 Eur zadržaná a bude použitá na úhradu pomernej časti vzniknutého schodku.

29. Výzvou na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 2.6.2020 žalobca žalovaného vyzval na zaplatenie nevyplatenej mzdy za mesiace február a marec 2020 v celkovej výške 1.602,72 Eur a to najneskôr do 15.6.2020. Zároveň ho vyzval aj na vyplatenie mzdy za odpracované dni v mesiaci apríl 2020 (do 6.4.2020) a preplatenie dovolenky z dôvodu ukončenia pracovného pomeru dohodou.

30. Z listu zo dňa 1.7.2020 označeného ako Inventarizácia skladu - vyčíslenie manka vyplýva, že žalobca žalovanému oznámil, že predpokladom k dokázaniu manka 4.139 Eur, ktorú uviedol v liste zo dňa 5.5.2020 a nejakú pomernú zodpovednosť, je písomná dohoda o hmotnej zodpovednosti podľa , resp. písomná dohoda o spoločnej hmotnej zodpovednosti. Keďže písomná dohoda o hmotnej zodpovednosti neexistovala, jedná sa o všeobecnú zodpovednosť za škodu pri ktorej platí prezumpcia neviny. Musí sa hodnoverným spôsobom preukázať, že spôsobil manko. Pokiaľ nebude tento fakt naplnený, neumožňuje uplatňovať si náhradu škody z jeho mzdových prostriedkov, ktoré mu neboli vyplatené. Pri všetkých mankách vzniknutých pri inventarizácii musia byť zodpovední pracovníci písomne oboznámení s návrhom na vysporiadanie a vyjadriť sa k tomu. Požiadal o písomné stanovisko v ktorom bude uvedená suma pomernej časti manka. Táto podmienka mala byť splnená do jedného mesiaca od podpísania inventarizačného zápisu.

31. Predžalobnou výzvou na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 1.7.2020 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie mzdy za mesiace február a marec 2020 spolu v sume 1.602,72 Eur najneskôr do 15.7.2020 a

na vyplatenie mzdy za odpracované dni v mesiaci apríl 2020 a preplatenie dovolenky z dôvodu ukončenia pracovného pomeru dohodou v čiastke 1.375,22 Eur.

32. Výzvou na úhradu nevyplatenej mzdy - pokus o zmier zo dňa 12.8.2019 právna zástupkyňa žalobcu vyzvala žalovaného na úhradu sumy 2.977,94 Eur a zároveň navrhla možnosť splátok predmetnej sumy v troch splátkach.

33. V internom doklade č. vyhotovenom dňa 31.3.2020 je uvedené označenie: inventarizácia skladu k 31.3.2020, P., S., manko na sklade k 31.3.2020 v sume 2.977,94 Eur a manko na sklade k 31.3.2020 v sume 1.161,06 Eur, celkom 4.139 Eur. Doklad vystavila U. D..

34. Podľa (ďalej len ), ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia .

35. Podľa (ôsma časť: záväzkové právo, prvá hlava, šiesty oddiel) , ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

36. Podľa , účastníci si môžu upraviť svoje sporné nároky dohodou o sporných nárokoch, ktorá musí byť písomná, inak je neplatná.

37. Podľa , zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.

38. Podľa , mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak.

39. Podľa , pri skončení pracovného pomeru vyplatí zamestnávateľ zamestnancovi mzdu splatnú za mesačné obdobie v deň skončenia pracovného pomeru, ak sa nedohodli inak, najneskôr však v najbližšom výplatnom termíne nasledujúcom po dni skončenia pracovného pomeru.

40. Podľa , zo mzdy zamestnanca zamestnávateľ prednostne vykoná zrážky poistného na sociálne poistenie, preddavkov poistného na verejné zdravotné poistenie, nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na verejné zdravotné poistenie, príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnanec podľa osobitného predpisu, zrážky preddavku na daň alebo dane, nedoplatku preddavku na daň, daňového nedoplatku, nedoplatku, ktorý vznikol zavinením daňovníka na preddavku na daň a na dani vrátane príslušenstva a nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti.

41. Podľa , po vykonaní zrážok podľa odseku 1 môže zamestnávateľ zraziť zo mzdy len a) preddavok na mzdu, ktorý je zamestnanec povinný vrátiť preto, že neboli splnené podmienky na priznanie tejto mzdy, b) sumy postihnuté výkonom rozhodnutia nariadeným súdom alebo správnym orgánom, c) peňažné tresty a pokuty, ako aj náhrady uložené zamestnancovi vykonateľným rozhodnutím príslušných orgánov, d) neprávom prijaté sumy dávok sociálneho poistenia a dôchodkov starobného dôchodkového sporenia alebo ich preddavky, štátnych sociálnych dávok, dávok v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, ak je zamestnanec povinný ich vrátiť na základe vykonateľného rozhodnutia podľa osobitného predpisu, e) nevyúčtované preddavky cestovných náhrad, f) náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo jej časť, na ktorú zamestnanec stratil nárok alebo mu nárok nevznikol,

g) náhradu mzdy za dovolenku, na ktorú zamestnanec stratil nárok, prípadne na ktorú mu nárok nevznikol, h) sumu odstupného alebo jeho časť, ktorú je zamestnanec povinný vrátiť podľa § 76 ods. 4.

42. Podľa , ďalšie zrážky zo mzdy, ktoré presahujú rámec zrážok uvedených v odsekoch 1 a 2, môže zamestnávateľ vykonávať len na základe písomnej dohody so zamestnancom o zrážkach zo mzdy, alebo ak povinnosť zamestnávateľa vykonávať zrážky zo mzdy a iných príjmov zamestnanca vyplýva z osobitného predpisu.

43. Podľa (ďalej len ) , skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

44. Podľa , ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

45. Podľa , strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.

46. Podľa , na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

47. Podľa , ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

48. Medzi stranami nebolo sporné, že medzi žalobcom ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom vznikol pracovnoprávny vzťah na základe pracovnej zmluvy zo dňa 27.2.2017. Žalobca pracoval pre žalovaného na pozícii obchodného zástupcu. Mzda bola dohodnutá v článku IV. pracovnej zmluvy vo výške 920 Eur brutto. Dňa 1.3.2017 bol uzatvorený dodatok k pracovnej zmluve, ktorými sa upravila splatnosť mzdy. Mzda bola od 1.3.2017 splatná pozadu za mesačné obdobie a to 30. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ktorý je výplatným termínom zamestnávateľa.

49. Po výsluchu žalovaného súd nemal za spornú ani výšku mzdy, na ktorú žalobcovi vznikol nárok podľa predložených výplatných pások za mesiac február 2020 vo výške 1.015,44 Eur, za mesiac marec 2020 vo výške 817,28 Eur a za apríl 2020 vo výške 1.375,22 Eur. Doposiaľ bola žalobcovi vyplatená len časť mzdy za mesiac február 2020 a to vo výške 230 Eur. Žalovaný pri výsluchu uviedol, že mzda, ktorú si žalobca v konaní voči nemu uplatňuje mu nebola vyplatená. Žalovaný výslovne nepoprel ani výšku mzdy vyplývajúcu z predložených výplatných pások, pričom vo vzťahu k týmto skutočnostiam doposiaľ nepredložil žiadne dôkazy, ani nenavrhol vykonať ďalšie dokazovanie, preto mal súd výšku mzdy, na ktorú žalobcovi vznikol nárok za mesiace február až apríl 2020 za nespornú.

50. V danom prípade sa jedná o pracovnoprávny spor. Práva a povinnosti, resp. pohľadávky a záväzky sa považujú za pracovnoprávne podľa toho, či vznikli počas trvania pracovnoprávneho vzťahu bez ohľadu na to, či tento vzťah následne zanikol - t.j. nie je relevantný aktuálny status osoby, právne významná je pracovnoprávna povahu nároku, resp. povinnosti, ktorá sa odvodzuje od statusu osoby, ktorý zastávala v čase trvania pracovnoprávneho vzťahu. Zánikom pracovnoprávneho vzťahu teda nezanikajú všetky práva a povinnosti, ktoré vznikli v priebehu jeho trvania (napr. povinnosť nahradiť škodu, nárok na výplatu mzdy a pod.).

51. K žalovaným uvádzanému „zadržaniu“ mzdy žalobcu súd uvádza, že práva a povinností z pracovno- právnych vzťahov zanikajú spôsobmi uvedenými v ustanovení a nasledujúcich a to dohodou o sporných nárokoch, uspokojením nároku, uplynutím doby, na ktorú boli obmedzené, smrťou zamestnanca, prípadne neuplatnením práva v stanovenej lehote - preklúziou. Výpočet spôsobov zániku práv a povinností je v uvedený taxatívne, čo znamená, že iným, v neuvedeným spôsobom práva a povinnosti z pracovno-právnych vzťahov nezanikajú, a to ani vtedy, keby zamestnanec a zamestnávateľ prejavili v tomto smere súhlasnú vôľu. Pohľadávky z pracovno-

právnych vzťahov predstavujú také pohľadávky, ktoré nemožno započítať a ani proti nim nie je možné namietať započítanie jednostranným úkonom.

52. V je zákonným spôsobom výslovne upravený vzťah a . Z uvedenej právnej úpravy vyplýva, že ak na pracovnoprávne vzťahy nie je možné aplikovať ustanovenia a ak v prvej časti neustanovuje inak, subsidiárne sa použijú všeobecné ustanovenia . Vzhľadom na to, že vo všeobecných ustanoveniach sú upravené najzákladnejšie princípy a inštitúty súkromného práva, ako napríklad vlastnícke právo, jeho rozsah a jeho ochrana, definícia pojmu právny úkon, spôsob uzatvárania zmluvy a pod., keďže tieto právne inštitúty a pojmy využíva, odkazuje na právnu úpravu všeobecných ustanovení , aby nedochádzalo k zbytočnej duplicite právnej úpravy. nepozná inštitút započítania, ako je upravený v a toto ustanovenie , keďže nepatrí medzi jeho všeobecné ustanovenia sa nevzťahuje na právne vzťahy, ktoré upravuje . Zamestnávateľ tak svoje pohľadávky voči zamestnancovi musí uplatniť samostatnou žalobou, čo sa nestalo a nie započítacou námietkou. V danom prípade, ak majú zamestnávateľ a zamestnanec voči sebe navzájom pohľadávky, musia si ich reálne vyplatiť a ak si ich dobrovoľne nevyplatia, musia si tieto pohľadávky uplatňovať na súde samostatnou žalobou, ak nedôjde k dohode o zrážkach zo mzdy, resp. dohode o sporných nárokoch, k čomu v danom prípade nedošlo.

53. Ustanovenie o dohode o sporných nárokoch je obdobou občianskoprávnej úpravy dohody o urovnaní. Účastníci pracovnoprávnych vzťahov si môžu dohodou medzi sebou upraviť nároky, ktoré sú medzi nimi sporné. Dohoda o sporných nárokoch má charakter takzvanej privatívnej novácie záväzkového vzťahu, pretože pôvodný záväzok zaniká a nahrádza sa novým záväzkom. nešpecifikuje žiadne náležitosti dohody o sporných nárokoch, no z obsahu a účelu právnej úpravy dohody o sporných nárokoch je zrejmé, že dohoda o sporných nárokoch musí obsahovať dostatočnú identifikáciu účastníkov dohody, dostatočnú identifikáciu nároku, ktorý je sporný, jeho spornosť a dostatočne zreteľnú a jasnú špecifikáciu právneho stavu, ktorý sa má medzi účastníkmi dohody nastoliť. Dohodou o sporných nárokoch je možné upraviť akékoľvek existujúce sporené nároky, a to aj v prípade, ak sú premlčané. Dohodou o sporných nárokoch nemôžu účastníci upraviť neexistujúce nároky, teda napríklad nároky prekludované. Dohoda musí byť uzatvorená písomne pod sankciou neplatnosti. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že medzi žalobcom a žalovaným nedošlo k uzatvoreniu dohody o sporných nárokoch.

54. Predmetom ďalšieho žalovaným navrhovaného dokazovania mala byť skutočnosť, že žalobca si nevykonával riadne pracovné povinnosti v súlade s pracovnou zmluvou, ako aj dokazovanie vo vzťahu k manku, za ktoré mal byť podľa vyjadrenia žalovaného z časti zodpovedný žalobca a z ktorého dôvodu mala byť jeho mzda podľa vyjadrenia žalovaného „zadržaná“. Aj keď má súd za to, že ani preukázanie týchto skutočností by nemohlo mať vplyv na rozhodnutie súdu, vzhľadom na vyššie uvedené nesporné skutočnosti ohľadom nároku žalobcu na vyplatenie mzdy, ako aj vzhľadom na nemožnosť započítania predmetných pohľadávok, súd uvádza, že žalovaný do termínu pojednávania k tvrdeným skutočnostiam ani nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by ním tvrdené skutočnosti preukazovali. Nepredložil dôkazy vo vzťahu k preukázaniu všeobecnej zodpovednosti žalobcu za vzniknutú škodu a výpočtu škody, ktorú mu mal údajne spôsobiť žalobca. V konaní bolo nesporné, že žalobca nemal uzatvorenú dohodu o hmotnej zodpovednosti a že k tovaru na ktorom bolo zistené manko malo prístup viac osôb. ustanovuje rámcové pravidlá pre všeobecnú zodpovednosť zamestnanca za škodu, ktoré sa aplikujú na zodpovednosť zamestnanca za škodu, ktorá vznikla zavineným porušením povinnosti zamestnanca pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním, a nie sú upravené iným osobitným ustanovením. Zamestnávateľa zaťažuje dôkazné bremeno preukázať všetky predpoklady na vznik nároku zo zodpovednosti za škodu, ktoré musia byť splnené kumulatívne. Žalovaný nepreukázal, že by za spôsobené manko, vo výške rovnajúcej sa nároku žalobcu uplatnenom v tomto konaní, mal byť zodpovedný práve žalobca. Z jediného predloženého dôkazu o výsledku inventarizácie vyplýva len, že malo ísť o inventarizáciu skladu k 31.3.2020 so zisteným mankom spolu 4.139 Eur. Žiaden iný dôkaz vo vzťahu k vykonanej inventarizácii predložený nebol, pričom ak ďalšie dôkazy existujú, žalovaný mal dostatočný časový priestor ich zabezpečiť a predložiť. Vzhľadom na do úvahy prichádzajúcu všeobecnú zodpovednosť zamestnanca za spôsobenú škodu súd podotýka, že dôkazné bremeno by bolo v takomto prípade na strane zamestnávateľa, ktorý ho v tomto konaní vo vzťahu k vzniknutej škode jednoznačne neuniesol. Taktiež žalovaný nepreukázal, že by žalobcu vyzval na odovzdanie vecí, ktoré žalobca údajne

po skončení pracovného pomeru žalovanému neodovzdal, ani nepreukázal o aké veci sa malo jednať a že tieto veci boli žalobcovi počas pracovného pomeru odovzdané. Nepredložil ani dôkazy preukazujúce, že by si žalobca riadne neplnil svoje pracovné povinnosti, ani nešpecifikoval, aký vplyv by mala táto skutočnosť na vzniknutý nárok žalobcu na mzdu.

55. Súd poukazuje na ustanovenie , podľa ktorého strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany (teda najmä skutkové tvrdenia, popretia skutkových tvrdení, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom a hmotnoprávne námietky) nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany sú uplatnené včas aj vtedy, ak ich strana predložila ako reakciu na skutočnosti, o ktorých nevedela, ani ich nemohla predvídať, a ktoré vyšli najavo až po tom, ako mala strana povinnosť označiť a predložiť skutočnosti a dôkazy. Ak strana nepredložila prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas, súd nemusí na ne prihliadnuť, pričom demonštratívnym výpočtom uvádza, že môže ísť napríklad o situáciu, ak by prihliadnutie na tieto prostriedky vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Žalovaný napriek možnosti vyjadriť sa k podanej žalobe a vyjadreniam žalobcu a predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, na čo bol súdom riadne vyzvaný, do termínu pojednávania nepredložil dôkazy, ktorými by preukázal nedôvodnosť podanej žaloby.

56. Súd na pojednávaní uviedol, že nevykoná výsluch navrhovaných svedkov E., S. a výsluch žalovaného a to z dôvodu, že vzhľadom na skutkové tvrdenia strán mal súd výšku uplatneného nároku v konaní za nespornú, rozhodnutie súdu vo veci samej spočívalo na právnom posúdení tvrdených skutočností a tento záver súdu a rozhodnutie neboli výsluchy ďalších osôb, vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, spôsobilé ovplyvniť. Vo vzťahu k navrhovanému výsluchu žalobcu súd uvádza, že žalobca sa v konaní písomne vyjadril, pričom na pojednávaní bola prítomná jeho právna zástupkyňa, ktorá sa taktiež vyjadrila a súd tiež oboznámila so zdravotnými komplikáciami žalobcu, ktoré mu dlhodobo bránia v účasti na pojednávaní, čo súd vzhľadom na vykonané dokazovanie akceptoval a výsluch žalobcu nepovažoval za potrebný. Vzhľadom na vyššie uvedené súd opakovane uvádza, že pohľadávku žalovaného voči žalobcovi, ak by aj existovala, by si žalovaný nemohol účinne uplatniť v tomto konaní ako započítanie vo vzťahu k mzde zamestnanca a tak ďalšie žalovaným navrhované dôkazy na preukázanie týchto skutočností súd nevykonal.

57. Súd po vykonanom dokazovaní mal za preukázanú dôvodnosť žaloby a tak uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi mzdu za február 2020 vo výške 785,44 Eur, za marec 2020 vo výške 817,28 Eur a za apríl 2020 vo výške 1.375,22 Eur, t.j. spolu sumu 2.977,94 Eur.

58. Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

59. Podľa nariadenia č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

60. Vo vzťahu k úrokom z omeškania súd uvádza, že v konaní nebolo sporné, že mzda zamestnanca bola splatná 30. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca, pričom mzdu žalovaný žalobcovi do dnešného dňa neuhradil a tak dňom nasledujúcim po splatnosti mzdy za jednotlivé mesiace sa žalovaný dostal do omeškania. Vzhľadom na uvedené súd priznal žalobcovi nárok na uplatnené úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 785,44 Eur od 31.03.2020 do zaplatenia, zo sumy 817,28 Eur od 01.05.2020 do zaplatenia a zo sumy 1.375,22 Eur od 31.05.2020 do zaplatenia, nakoľko základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu omeškania bola 0,0 %. Súd tak žalobu aj v tejto časti posúdil ako dôvodnú.

61. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

62. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

63. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa v spojení s tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní plne úspešný, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Pokiaľ ide o zastavenie konania v časti týkajúcej sa úrokov z omeškania, ktoré čiastočným späťvzatím žaloby zavinil žalobca, súd neprihliadal na túto skutočnosť pri rozhodovaní o trovách konania, pretože má za to, že dôvod vyčísľovať výšku nepriznaných úrokov by bol len vtedy, ak by úroky tvorili samostatný predmet konania, ak sú však len príslušenstvom istiny pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania nie je dôvod na ne prihliadať.

64. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podľa podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Piešťany.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis ( ). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( ).

Podľa až 3 , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ( Exekučného poriadku).

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.