Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Er-149-2011.pdf
PDF · 74.39 KB
Case nature
Subarea
7Er/149/2011
Uznesenie
Okresný súd Nové Zámky vo veci exekúcie oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Bratislava, Panónska cesta 2, IČO: 35 937 874, proti povinnému: O. J., G.. XX.XX.XXXX, K. M.
- Z. M., M. XXX/XX, správca konkurznej podstaty Prvý správcovský dom, k. s., so sídlom kancelárie: Rudnayovo nám. 1, 811 01 Bratislava, o vymoženie pohľadávky vo výške 268,38 eur a trov exekúcie,
rozhodol:
Oprávnený je p o v i n n ý do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia zaplatiť poverenému súdnemu exekútorovi JUDr. Pavel Halás, Exekútorský úrad so sídlom Bratislava, Popradská 70, náhradu trov exekúcie vo výške 112,56 Eur.
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, pripojeného exekučného titulu a žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bol poverením tunajšieho súdu vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor UDr. Pavel Halás, Exekútorský úrad so sídlom Bratislava, Popradská 70, (ďalej len exekútor).
2. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 26.08.2016 predložil exekútor tunajšiemu súdu vyčíslenie trov exekúcie v celkovej výške 163,86 Eur z dôvodu, že exekúcia bola ex lege vyhlásením konkurzu na majetok povinného (25K/16/2016) zastavená.
3. Preskúmaním skutkového stavu v Obchodnom vestníku exekučný súd zistil, že Uznesením Okresného súdu Trnava sp.zn. 25K/16/2016 zo dňa 22.04.2016, zverejnené v Obchodnom vestníku č. 82/2016 dňa 29.04.2016, bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka: Pavol Zmeko, nar. 24.09.1971, bytom Maňa - Veľká Maňa, Mlynská 165/13, a ktorému bol ustanovený správca Prvý správcovský dom, k. s., so sídlom kancelárie: Rudnayovo nám. 1, 811 01 Bratislava, a zároveň ďalším výrokom otvoril malý konkurz. V predmetnom uznesení súd vyzval veriteľov, aby si svoje pohľadávky prihlásili v jednom rovnopise u správcu; v jednom rovnopise aj na Okresnom súde Trnava. Súd mal preukázané, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz.
4. Podľa § 48 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoKR“) prvá veta na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa vyhlásením konkurzu zastavujú.
5. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak tento zákon v §243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
6. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. 7. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
8. Podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
9. Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.
10. V danom prípade exekučné konanie začalo 20.09.2012, kedy bol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie doručený exekútorovi (§36 ods. 2 Exekučného poriadku).
11. Súd iba poznamenáva, že predmetné exekučné konanie bolo zastavené priamo zo zákona a to uznesením Okresného súdu Trnava sp.zn. 25K/16/2016 zo dňa 22.04.2016, ktorým súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka - povinného, pričom predmetné rozhodnutie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 82/2016 dňa 29.04.2016, t.j. dňom nasledujúcim po jeho zverejnení v obchodnom vestníku sa exekučné konanie v zmysle § 48 ZoKR zastavilo. Z vyššie citovaného ustanovenia zákona o konkurze a reštrukturalizácii vyplývajú pre súd také podmienky, ktoré musí rešpektovať.
12. Zo zákonného ustanovenia§ 48 ZoKR nevyplýva, že súd v prípade začatia konkurzného konania exekučné konanie zastaví. Pojem „exekučné konania sa vyhlásením konkurzu zastavujú“ upravuje zastavenie exekučného konania ex lége. Zastavenie exekučného konania nastáva vyhlásením konkurzu bez toho, aby exekučný súd vydával osobitné uznesenie o zastavení exekúcie, preto súd rešpektujúc vyššie citovanú zákonnú úpravu v tomto prípade o zastavení exekúcie nerozhodoval.
13. V prípade zastavenia exekučného konania ex lége v zmysle § 48 ZoKR je povinnosťou súdu rozhodnúť o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie (analogicky ako v prípade zastavenia exekúcie rozhodnutím súdu v zmysle § 200 ods. 2 Exekučného poriadku)
14. V podaní exekútora, ktorým navrhol zastavenie exekúcie zároveň vyčíslil trovy exekúcie nasledovne: odmenu podľa § 14 ods. 2 a 3 Vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov / ďalej len citovanej „Vyhlášky“/ spolu vo výške 76,36 Eur (získanie poverenia na výkon exekúcie 3,32 Eur, doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie oprávnenému a povinnému 6,64 Eur, doručovanie príkazu na začatie exekúcie bankovým inštitúciám 17x 3,32 Eur = 56,44 Eur, doručenie súčinností 3x 3,32 Eur =9,96 Eur). Ďalej si exekútor uplatnil náhradu hotových výdavkov podľa § 22 Vyhlášky - poštovné spolu vo výške 32,20 Eur (zaslanie žiadosti o udelenie poverenia 1,40 Eur, doručovanie Upovedomenia o začatí exekúcie oprávnenému a povinnému 2 x 1,40 Eur = 2,80 Eur, doručovanie Príkazov na začatie exekúcie do 16 bánk 16x 1,40 Eur = 22,40 Eur, doručovanie Súčinnosti 3x 1,40 Eur= 4,20 Eur, vrátenie poverenia na vykonanie exekúcie súdu 1,40 Eur). Zároveň si uplatnil DPH ako 20% z odmeny a náhrad vo výške 27,31 Eur, spolu teda žiadal priznať náhradu trov exekúcie vo výške 163,86 Eur. Exekútor v predloženom vyčíslení uviedol, že v prípade, ak sa súd s vyššie vyčíslenou odmenou nestotožní, žiada priznať odmenu v zmysle § 14 ods. 1 Vyhlášky vo výške 33,19 Eur. Nakoľko sa súd nestotožnil s vyčíslením odmeny súdneho exekútora podľa § 14 ods. 2 a 3. Vyhlášky vo výške 76,36 Eur, ale súhlasil s jej vyčíslením v zmysle § 14 ods. 1 Vyhlášky vo výške 33,19 Eur, súd exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie spolu vo výške 112,56 Eur, ktoré pozostávajú z odmeny podľa § 14 ods. 1 v spojení s § 15 ods. 1 citovanej vyhlášky vo výške 33,19 Eur (minimálna výška odmeny), podľa § 22 citovanej vyhlášky náhradu hotových výdavkov vo výške 60,19 Eur (poštovné a faktúru za služby elektronickej komunikácie) a 20 % DPH z odmeny a náhrad vo výške 18,68 Eur, nakoľko tieto tak, ako boli exekútorom vyčíslené, boli preukázané a uplatnené v súlade s citovanou Vyhláškou.
15. Exekučný poriadok zakotvuje pravidlo, podľa ktorého trovy exekúcie zásadne má platiť a znášať povinný (§ 197 ods. 1 Exekučného poriadku). Keďže v danom prípade bolo konanie zastavené priamo zo zákona a dôvodom zastavenia bolo vyhlásenie konkurzu povinného, teda z toho dôvodu povinný
platiť trovy exekúcie nemôže, musel súd skúmať, či je daný dôvod pre uloženie povinnosti náhrady trov exekúcie oprávnenému. Súd preto skúmal, či zastavenie konania zavinil oprávnený, a teda či sú naplnené okolnosti predpokladané v § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, pričom súd je toho názoru, že aplikácia daného ustanovenia na tento prípad nie je možná, nakoľko oprávnený nevyvinul žiadne také konanie, ktoré by malo za následok to, že by prišlo k zastaveniu konania. Súd je toho názoru, že pri rozhodovaní o trovách exekúcie je potrebné postupovať podľa ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, nakoľko príčinou zastavenia exekúcie bolo povolenie konkurzu, teda spustenie mechanizmu na záchranu nielen obchodných spoločností, ktoré nemajú dostatok majetku. Z uvedeného vyplýva, že už v čase začatia exekučného konania (10.09.2013) povinný nemal dostatok majetku, čo možno odvodiť z toho, že približne o vyše 2 roky bol vyhlásený konkurz na majetok povinného. Taktiež nedostatok majetku možno vyvodiť i z toho, že povinný dobrovoľne neuhradil svoje dlhy, ktoré mal voči oprávnenému, následne bolo vydané rozhodnutie oprávneného, avšak ani táto skutočnosť nemala vplyv na zaplatenie dlhu, nakoľko pre nedostatok majetku nemohol byť dlh dobrovoľne uhradený. Z toho vyplýva, že nemajetnosť povinného trvala už dlhšiu dobu pred začatím exekučného konania a uznesenie vyhlásení konkurzu iba potvrdilo tento stav. Súd ešte poukazuje na ustanovenie § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, ktorý rieši náhradu trov v tom prípade, ak sa na majetok povinného vyhlási konkurz, a teda nachádza oporu v dvoch ustanoveniach, v zmysle ktorých je povinný zaviazať k úhrade trov exekúcie oprávneného.
16. Súd v zmysle vyššie uvedeného odôvodnenia a zákonných ustanovení, zaviazal na náhradu trov exekúcie oprávneného, nakoľko boli naplnené všetky podmienky predpokladané § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a rovnako tak § 203 ods. 3 Exekučného poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.
Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. O sťažnosti rozhoduje súd prvej inštancie spravidla bez nariadenia pojednávania. Ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu. V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha. Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti.