Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9CoCsp-34-2021.pdf
PDF · 77.17 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoCsp/34/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: I. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., R. XXX/XX, zastúpený Mgr. U. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX/X, W. I., C., o zaplatenie 9 877,71 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 4Csp/22/2020-143 zo dňa 04.05.2021, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žalovanému sa voči žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Liptovský Mikuláš opakovane rozhodol o zamietnutí žaloby, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 9 877,71 eur s príslušenstvom. Rozhodnutie zdôvodnil s poukazom na ust. § 470 Občianskeho zákonníka a ust. § 100 a § 103 Občianskeho zákonníka, resp. § 111 OZ. Konštatoval, že rozhodnutie o dedičstve nebolo spôsobilým exekučným titulom, pokiaľ obsahoval len záväzok dediča uhradiť dlh poručiteľa. Samotná povinnosť dediča je obmedzená ust. § 470 a § 472 Občianskeho zákonníka výškou ceny nadobudnutého dedičstva. V tomto prípade žalovaný sa stal dedičom pôvodného dlžníka na základe uznesenia o dedičstve zo dňa 19.04.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť 17.05.2016. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že pôvodný záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy, pričom žalobca listom zo dňa 17.01.2020 rozhodol o predčasnej splatnosti úveru, pôvodne poskytnutého poručiteľovi. V prípade spotrebiteľských zmlúv platí, že premlčacia doba začína plynúť od zročnosti splátky, kvôli ktorej sa predčasné splatenie žiada, nie od okamihu využitia práva žiadať splatenie celého úveru. Z vyjadrenia žalovaného vyplynulo, že pôvodný dlžník vykonal pred smrťou 2 úhrady dňa 15.05. a 15.06.2015. Nebolo tvrdené, ani preukázané, že po tomto dátume právny nástupca pôvodného dlžníka - žalovaný pokračoval so splácaním dlhu. Zosplatnenie tak bolo vykonané pre splátku splatnú 15.07.2015. Od uvedeného dátumu začala plynúť premlčacia doba v zmysle § 103 Občianskeho zákonníka, súd prvej inštancie zamietol žalobu pre premlčanie požadovaného nároku (uplynutie 3-ročnej premlčacej doby). O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si tento trovy neuplatnil.
2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Namietal, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, resp. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. b), f), h) CSP). Nestotožnil sa so
záverom súdu ohľadom posúdenia lehoty na splatnosť celého dlhu s poukazom na ust. § 565 OZ, keď toto právo môže dodávateľ uplatniť najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Omeškanie je rozhodujúce až z hľadiska uplatnenia práva na vyhlásenie predčasnej splatnosti dlhu. Žalobca tak postupoval v súlade so zákonom, keď upozornil žalovaného na možnosť predčasného zosplatnenia ešte v novembri 2019, pričom k samotnému zosplatneniu došlo v januári 2020. Aj z prehľadu omeškaných splátok doložených žalobcom je zrejmé, že k zosplatneniu celého dlhu došlo na základe splátky, splatnej ku dňu 15.10.2019. Pokiaľ súd považoval návrh za neúplný a mal pochybnosti ohľadom omeškaných splátok, mohol vyzvať žalobcu na doplnenie, resp. objasnenie týchto skutočností. Súd má podľa žalobcu povinnosť poučiť stranu sporu o nedostatkoch žaloby s uvedením lehoty a spôsobu, ako má uvedené nedostatky odstrániť. Pokiaľ okresný súd napriek nedostatku žaloby vec prejednal a rozhodol, je konanie postihnuté vadou, na ktorú odvolací súd musel prihliadnuť ex offo. Žalobca sa nestotožnil s tým, že premlčacia doba začala plynúť od splátky neuhradenej ku dňu 15.07.2015. Vzhľadom na tieto skutočnosti žiadal, aby odvolací súd rozsudok zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel a zároveň mu priznal plnú náhradu trov konania.
3. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu vymedzenom ust. § 379 a § 381 CSP a postupom bez nariadenia pojednávania v súlade ust. § 385 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
5. V danom prípade, ako vyplynulo z obsahu spisu, preskúmavaného rozsudku a obsahu odvolania, súd prvej inštancie mal posúdiť, či žalobcovi prináleží nárok, ktorý odvodzoval od spotrebiteľskej zmluvy uzatvorenej právnym predchodcom žalovaného (poručiteľom). Ako vyplynulo z pripojeného dedičského spisu, Okresný súd Liptovský Mikuláš prejednal dedičstvo po poručiteľovi I. F., zomrelom dňa XX.XX.XXXX. Dedičom sa stal jeho otec I. F. s tým, že v dedičskom rozhodnutí, s poukazom na ust. § 470 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, bol uvedený rozsah jeho zodpovednosti za dlhy poručiteľa, keď aktíva dedičstva boli vo výške 8 202,33 eur, pasíva vo výške 10 843,53 eur. V pasívach bola uvedená aj pohľadávka Prima banky Slovensko vo výške 9 923,20 eur. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 30.06.2020, ktorý odvolací súd uznesením zo dňa 26.11.2020 zrušil. Už v tomto zrušujúcom uznesení odvolací súd uviedol, že smrťou I. F. došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu, na základe ktorého bol poskytnutý spotrebiteľský úver. Vzhľadom na obsah dedičského rozhodnutia súd prvej inštancie mal posúdiť, či rozhodnutie o dedičstve obsahuje aj riadny záväzok dediča uhradiť dlh uplatnený v dedičstve a potom by sa súd mal zaoberať splnením procesných podmienok a skúmať, či neexistuje prekážka právoplatne rozhodnutej veci. Pokiaľ by odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie o dedičstve neobsahuje konkrétny záväzok pre dediča, a teda dedičské rozhodnutie nepredstavuje kvalifikovaný exekučný titul, súd prvej inštancie sa v konaní už nemal zaoberať tým, či sú plnené podmienky dohodnuté v zmluve o úvere, ale po smrti účastníka tohto zmluvného vzťahu mal posúdiť, akým spôsobom a v akých lehotách si veriteľ - banka uplatnila nárok vo vzťahu k dedičovi. Vzhľadom na tieto skutočnosti odvolací súd je naďalej toho názoru, že dedič nevstúpil do práv a povinností vyplývajúcich poručiteľovi z úverovej zmluvy. Zodpovedá len za existujúci dlh poručiteľa ku dňu jeho smrti. Z dedičského spisu je zrejmé, že banka sa dozvedela o smrti veriteľa - I. F., nar. XX.XX.XXXX, z oznámenia notárskeho úradu, keď súdny komisár žiadal vyčísliť zostatok výšky úveru ku dňu smrti poručiteľa (dlh zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere). Žalobca listom zo dňa 13.07.2015 prihlásil do dedičstva ako veriteľ dlh voči poručiteľovi vo výške istiny ku dňu smrti poručiteľa 9 866,22 eur a úroky vo výške 56,98 eur. Uvedená suma, spolu 9 923,20 eur, bola ako pasívum uvedená aj v uznesení o dedičstve. Podľa názoru odvolacieho súdu vzťah medzi účastníkmi úverovej zmluvy I. F., mladším a bankou zanikol smrťou dlžníka. I. F., starší, vystupujúci v tomto konaní ako žalovaný, v zmysle rozhodnutia o dedičstve sa stal preberateľom dlhu (ktorý existoval a bol vyčíslený ku dňu smrti poručiteľa) a za tento zodpovedá do výšky zdedeného majetku podľa § 470 Občianskeho zákonníka. Keďže v dedičskom rozhodnutí nebola riadne sformulovaná povinnosť dlžníka dlh v konkrétnej lehote uhradiť (záver súdu prvej inštancie o nekvalifikovanosti exekučného titulu), vzniklo žalobcovi právo domáhať sa splatenia dlhu po poručiteľovi voči žalovanému, a to do výšky zdedeného majetku (aktív). Rozhodnutie o dedičstve Okresného súdu L. Mikuláš v dedičskej veci po poručiteľovi I. F. nadobudlo právoplatnosť dňom 17.05.2016. Týmto sa žalobca dozvedel, kto a v akej výške zodpovedá za dlh poručiteľa a mal možnosť voči tomuto subjektu žiadať zaplatenie dlhu, resp. jeho časti (do výšky nadobudnutého dedičstva). Dňom 18.05.2016 tak začala plynúť všeobecná 3-ročná lehota na uplatnenie nároku pred
súdom, ktorá uplynula 18.05.2019. Nárok bol uplatnený pred súdom dňa 04.02.2020, a teda pokiaľ súd prvej inštancie konštatoval vzhľadom na vznesenú námietku (v odpore proti platobnému rozkazu), že dlh je premlčaný, takýto záver je správny.
6. Pokiaľ teda súd prvej inštancie konštatoval, že nárok žalobcu je premlčaný, s takýmto záverom sa odvolací súd stotožnil a rozsudok súdu, ako vecne správny, potvrdil.
7. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP s poukazom na ust. § 396 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý bol úspešný v odvolacom konaní, priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O prípadnej výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 CSP).
8. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).