Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-4Pc/10/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany v právnej veci navrhovateľa: E. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. Č.. XXX, proti matke: D. A., rod. P.Á., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. Č.. XXX, zast. splnomocnencom H. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. Č.. XXX, a dieťaťu: mal. H. S., nar. XX.XX. XXXX, bytom ako matka, zastúpený kolíznym opatrovníkom - Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, o zapretie otcovstva t a k t o

rozhodol:

I. Súd návrh E. S., nar. XX.XX.XXXX, o zapretie otcovstva k maloletému H. A., predtým S., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľ sa podaným návrhom zo dňa 29.06.2020 (doručeným súdu dňa 06.07. 2020), doplneným podaniami zo dňa 08.10.2020, 16.10.2020, 20.12.2020 a zo dňa 09.06. 2021 (doručenými súdu v dňoch 12.10.2020, 21.10.2020, 23.12. 2020 a 10.06.2021) domáhal zapretia otcovstva k maloletému dieťaťu H. S., nar. XX.XX.XXXX (ďalej aj "maloletý").

2. Návrh odôvodnil v podstate tým, že po podaní žiadosti matky maloletého H. o zmenu priezviska maloletého (vec bola vedená na tunajšom súde pod sp. zn. ) na "A. nadobudol pochybnosť o tom, či je "právoplatným otcom" maloletého H..

3. Matka maloletého sa k podanému návrhu vyjadrila podaním zo dňa 21.8.2020. S návrhom nesúhlasila; uviedla, že otcovstvo navrhovateľa k maloletému H. (ktorý je ich spoločným synom) bolo určené súhlasným vyjadrením na matričnom úrade v Bratislave, 15 dní po narodení dieťaťa, teda pred 14-timi rokmi. Navrhovateľ po celú dobu otcovstvo k maloletému nespochybňoval. Ďalej uviedla, že partnerský vzťah s navrhovateľom ukončila v r. 2013, maloletý bol rozsudkom Okresného súdu Senica č. k. -33 zo dňa 12.02.2014 zverený do jej osobnej starostlivosti a otcovi maloletého (tu navrhovateľovi) bola určená vyživovacia povinnosť, ktorú dlhodobo neplní. O zmenu priezviska maloletého H. požiadala z toho dôvodu, aby so synom mali rovnaké priezviská, nakoľko sa v r. 2015 vydala a zmenila si priezvisko na A.. Uviedla, že navrhovateľ podal návrh na zapretie otcovstva k svojmu synovi bez akéhokoľvek dôkazu alebo reálneho odôvodnenia, čo svedčí výlučne o jeho postoji k synovi, ktorý prezentuje dlhé roky (nezáujem, opakované a dlhodobé neplatenie súdom určeného výživného, pokus o zbavenie sa povinnosti platiť výživné "výmenou" za súhlas na zmenu priezviska, ...). K vyjadreniu navrhovateľa, že "k pochybnostiam, či som právoplatným otcom H. dospel na základe súdneho konania o zmene priezviska považovala za zavádzajúce a účelové, nakoľko ako účastník konania vie, prečo o takúto zmenu požiadala.

V závere poukázala na to, že otcovstvo navrhovateľa k maloletému H. bolo riadne určené v r. 2006 a uplynula doba viac ako 3 roky, s poukazom na ust. 93 ods. 1 o rodine nie je možné návrh na zapretie otcovstva podať. Vzhľadom na uvedené žiadala, aby súd návrh zamietol. K podaniu pripojila ako dôkazné prostriedky: rodný list maloletého, trestný rozkaz sp. zn. zo dňa 21.5.2019, upovedomenie o podaní obžaloby zo dňa 14.07. 2020, č. -14 a rozsudok Okresného súdu Piešťany č. k. zo dňa 13.02.2020.

4. Navrhovateľ v podaní zo dňa 08.10.2020 (došlom súdu dňa 12.10.2020) k vyjadreniu matky maloletého uviedol, že na podanom návrhu trvá. Dôvodil, že s družkou (rozumej matkou maloletého H.) sa rozišli pre jej neveru. Po rozchode mu bránila v kontakte s maloletým, čím ho odcudzovala od jeho osoby. K "zbaveniu sa povinnosti platiť výživné výmenou za súhlas na zmenu priezviska syna" uviedol, že sa jej (rozumej matky maloletého) na to iba pýtal, ale nepovedal, že by s tým súhlasil. Tvrdil, že má pochybnosti o otcovstve a žiadal súd, "aby jeho žiadosti vyhovel, nakoľko je ochotný tento úkon aj uhradiť, ak by bolo treba".

5. Podaním zo dňa 16.10.2020 (doručeným súdu dňa 21.10.2020), adresovaným tunajšieho súdu do veci vedenej pod sp. zn. (konanie o návrhu navrhovateľa o úpravu styku s maloletým H.) a správne zaradeným do spisu tunajšieho súdu sp. zn. navrhovateľ požiadal o "preverenie otcovstva" ohľadom jeho syna H. z dôvodu, že matka maloletého požiadala prostredníctvom tunajšieho súdu o zmenu priezviska jeho syna H. (na tunajšom súde vedené pod sp. zn. ), bráni mu v kontakte s maloletým. Pre ukončenie vzťahu pre neveru matky maloletého dospel k pochybnostiam, či je otcom maloletého H..

6. Matka maloletého k podaniu navrhovateľa zo 16.10.2020 v jej vyjadrení doručenom súdu dňa 23.11.2020 uviedla, že navrhovateľ na jednej strane sa domáha styku s maloletým H. a zároveň tvrdí, že nie je jeho otcom. Tvrdila, že od r. 2019 navrhovateľ neuhradil výživné na maloletého H..

7. Výzvou zo dňa 06.11.2020 súd vyzval navrhovateľa, aby v lehote 10 dní od doručenia výzvy oznámil súdu, či na podanom návrhu na zapretie otcovstva k maloletému H. trvá alebo či berie návrh späť, keďže zo skutočností tvrdených v návrhu súd po predbežnom posúdení dospel k záveru, že predmetný návrh je zjavne bezdôvodný ( ).

8. Podaním zo dňa 22.11.2020 navrhovateľ oznámil súdu, že na podanom návrhu trvá.

9. Súd sa oboznámil s obsahom spisu, s rodným listom maloletého H., s trestným rozkazom sp. zn. zo dňa 21.05.2019, upovedomením o podaní obžaloby zo dňa 14.07.2020, č. -14 a rozsudkom Okresného súdu Piešťany č. k. zo dňa 13.02.2020 a zistil nižšie uvedený skutkový a právny stav.

10. Z rodného listu maloletého H., vydaného matričným úradom obce Lakšárska Nová Ves dňa 13.08.2020 súd zistil, že navrhovateľ je zapísaný ako otec maloletého.

11. Zo Zápisu o určení otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, spísaného na matričnom úrade v Bratislave - m. č. Ružinov dňa 19.04.2006 súd zistil, že uvedeného dňa bolo súhlasným vyhlásením rodičov: E. S., F.. XX.XX.XXXX, S.. Č.. XXXXXX/ XXXX I. D. P., S.. Kováčiková, nar. XX.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX určené otcovstvo navrhovateľa E. S. k maloletému H. P., nar. XX.XX.XXXX z matky D. P.Á.; rodičia sa dohodli na priezvisku maloletého "S.". Táto -matkou maloletého predložená- listina nebola v konaní spochybnená ani navrhovateľom, ani kolíznym opatrovníkom.

12. Z trestného rozkazu Okresného súdu Piešťany č. k. zo dňa 21.05.2019 (právoplatného a vykonateľného dňom 04.07.2019) súd zistil, že navrhovateľ bol (ako obvinený) uznaný za vinného, lebo od novembra 2017 si ako otec maloletého H. S. neplnil súdom určenú vyživovaciu povinnosť k maloletému, čím spáchal prečin zanedbania povinnej výživy podľa , za čo mu bol uložený trest odňatia slobody, s podmienečným odkladom výkonu trestu a so skúšobnou dobou dvadsať mesiacov.

13. Podľa upovedomenia Okresnej prokuratúry Piešťany č. -17 zo dňa 14.07.2020 o podaní obžaloby bola na navrhovateľa (v procesnom postavení obvineného) podaná obžaloba za prečin zanedbania povinne výživy podľa , .

14. Lustráciou v RO SR súd zistil, že maloletý H. má zmenené priezvisko na "A..

15. Na nariadenom pojednávaní navrhovateľ na podanom návrhu ako aj na návrhu na vykonanie DNA testu, ako aj na pojednávaní navrhnutom doplnení dokazovania výsluchom svedka trval (návrhy na doplnenie dokazovania súd na pojednávaní uznesením zamietol). Navrhovateľ nevedel uviesť žiadnu skutočnosť, vylučujúcu jeho otcovstvo k maloletému H..

16. Matka maloletého na pojednávaní opakovane s návrhom nesúhlasila; okrem iného uviedla, že navrhovateľovi bola verná a navrhovateľ otcovstvo k maloletému uznal.

17. Splnomocnený zástupca matky v podstate poukázal na to, že tu nie sú skutočnosti vylučujúce otcovstvo navrhovateľa, ktorý začal popierať otcovstvo po 15 rokoch (myslené od narodenia maloletého).

18. Kolízny opatrovník uviedol, že navrhovateľ podal návrh po uplynutí trojročnej lehoty, návrh preto považoval za bezdôvodný a navrhol návrh zamietnuť.

19. Podľa ust. (ďalej len ""), podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.

20. Na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriad- ku, ak tento zákon neustanovuje inak. (2) Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. [ ]

21. Účastníkom je ten, koho tento zákon za účastníka označuje. (2) V konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu, je účastníkom aj ten, o koho právach a povinnostiach sa má konať. [ ]

22. Konaniami vo veciach určenia rodičovstva sú konanie o (...) zapretie otcovstva. [ ]

23. Účastníkom konania o zapretie otcovstva je dieťa, matka a muž, ktorého otcovstvo má byť zapreté. [ ]

24. Rodinnoprávne vzťahy upravuje o rodine (ďalej len "").

25. Za otca sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov. (2) Súhlasné vyhlásenie rodičov musí byť urobené pred matričným úradom alebo pred súdom. [ a ]

26. Muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov, môže otcovstvo pred súdom zaprieť do troch rokov odo dňa jeho určenia, len ak je vylúčené, že by mohol byť otcom dieťaťa; táto lehota sa neskončí pred uplynutím troch rokov od narodenia dieťaťa. [ ]

27. Ako vyplýva z ustanovenia , muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov, môže zaprieť otcovstvo určené súhlasným vyhlásením rodičov za súčasného splnenia dvoch podmienok: 1./ návrh musí byť podaný v trojročnej hmotnoprávnej prekluzívnej lehote a 2./ musí byť vylúčené, že je otcom dieťaťa.

28. Koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň. (3) Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. [ a (ďalej len )]

29. K určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov došlo dňa 19.04.2006, trojročná lehota uplynula dňa 19.04.2009, čo bola nedeľa, a preto posledným dňom lehoty bol najbližší nasledujúci pracovný deň, ktorým bol pondelok 20.04.2009. Navrhovateľ podal návrh na zapretie otcovstva až dňa 06.07.2020 (v ten deň bol súdu doručený jeho návrh, datovaný dňom 29.06.2020), teda po márnom uplynutí lehoty na podanie návrhu.

30. Pre nesplnenie čo len jednej z podmienok v zmysle ust. má za následok zamietnutie návrhu o zapretie otcovstva, pričom navrhovateľ nepreukázal (a napokon ani netvrdil) ani existenciu skutočnosti, ktorá by vylučovala (nie spochybňovala) jeho otcovstvo. Inak povedané, po zmeškaní trojročnej hmotnoprávnej prekluzívnej lehoty (ktorá uplynula dňom 20.04.2009) už navrhovateľ nemohol otcovstvo zaprieť, preto bolo zbytočné vykonávať akékoľvek ďalšie dokazovania, ktorých výsledky by boli právne bez významu.

31. Za zhora uvedeného právneho a skutkového stavu súdu neostalo iné, ako návrh navrhovateľa zamietnuť tak, ako je to uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.

32. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. [ ]

33. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol za použitia ust. tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é o d v o l a n i e. ( , a )

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. [ veta prvá ]

O odvolaní rozhoduje krajský súd. [ (časť vety po čiarku) ] (tu: Krajský súd v Trnave)

Navrhovateľ i kolízny opatrovník sa po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení a po zákonnom poučení vzdali práva podať odvolanie, preto prípadné nimi podané odvolanie by nevyvolalo žiadne účinky.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. [ ]

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. [ ]

Podanie je úkon určený súdu. (2) Podanie vo veci samej je najmä žaloba, vzájomná žaloba, zmena žaloby, späťvzatie žaloby, odpor, odvolanie, dovolanie, a ak to z povahy veci vyplýva, aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia. [ ]

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. [ ]

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie: a/ ktorému súdu je určené, b/ kto ho robí, c/ ktorej veci sa týka, d/ čo sa ním sleduje a e/ podpis. (2) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. [ ]

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). [ ]

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. [ ]

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. [ ]

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (2) Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (3) Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov. [ ]

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. [ ]

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. (2) Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. (3) Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. (4) Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane. [ ]