Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_22C-239-2016.pdf
PDF · 145.81 KB
Case nature
Area
Subarea
22C/239/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou Mgr. Lindou Anovčinovou v spore žalobcu: P. Z., nar. X.X.XXXX, bytom Ľ.. Š. XXX/XXX, P. W., zastúpený Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., advokátskou kanceláriou, so sídlom Hlavná 31, Trnava, IČO: 36 865 281 proti žalovaným: 1. T. Z., B.. XX.X.XXXX, bytom G. XXX, 2. I. T. Z., B.. XX.X.XXXX, bytom G. XXX, 3. T. Z., B.. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, 4. P. Z., B.. XX.X.XXXX, bytom G. XXX, žalovaní v 1. až 4. rade zastúpení Advokátska kancelária JUDr. Eva Koleničová, s.r.o., advokátskou kanceláriou, so sídlom Dolné Dubové 249, IČO: 53 598 806, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto
rozhodol:
I. Podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam, vedeným Okresným úradom O., katastrálny odbor, zapísaným na liste vlastníctva číslo XXX pre okres O., obec G., katastrálne územie G., a to pozemky parcela registra „S.“ s parcelným č. XXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 43 m2 a parcela registra „S. s parcelným č. XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 556 m2 a stavby - rodinný dom so súpisným číslom XXX postavenej na parcele registra „S. s parcelným č. XXX, z r u š u j e a n a r i a ď u j e predaj nehnuteľností vedených Okresným úradom O., katastrálny odbor zapísaných na liste vlastníctva číslo XXX L. C. O., C. G., katastrálne územie G., a to pozemky parcela registra „S.“ s parcelným č. XXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 43 m2 a parcela registra „S. s parcelným č. XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 556 m2 a stavby - rodinný dom so súpisným číslom XXX postavenej na parcele registra „S. s parcelným č. XXX s tým, že výťažok z tohto predaja bude rozdelený medzi stranami sporu podľa výšky ich spoluvlastníckych podielov, a to žalobcovi v rozsahu 1/2 z výťažku z predaja, žalovanému v 1. rade v rozsahu 1/6 z výťažku z predaja , žalovanej v 2. rade v rozsahu 1/9 z výťažku z predaja, žalovanému v 3. rade v rozsahu 1/9 z výťažku z predaja a žalovanej v 4. rade v rozsahu 1/9 výťažku z predaja.
II. Žalobca m á voči žalovaným v 1., 2., 3. a 4. rade n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100% trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 08.11.2016, doručenou Okresnému súdu Trnava dňa 08.11.2016, domáha, aby súd zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo sporových strán, ako aj náhrady trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca a žalovaní v 1. až 4. rade (ďalej spolu aj ako „žalovaní“) sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností evidovaných Okresným úradom O., katastrálnym odborom pre k.ú. G., zapísaných na LV č. XXX, a to konkrétne pozemku registra S., L. Č. XXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 43 m2, pozemku registra S., L. Č. XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 556 m2 a stavby rodinného domu, súpisné číslo XXX, postavenej na parcele číslo XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 556 m2 (ďalej len ako „predmetné nehnuteľnosti“), pričom žalobca je spoluvlastníkom so spoluvlastníckym podielom vo výške 1/2, žalovaný v 1. rade je spoluvlastníkom
so spoluvlastníckym podielom vo výške 1/6, žalovaní v 2., 3. a 4. rade sú spoluvlastníkmi, každý so spoluvlastníckym podielom vo výške 1/9. Žalobca nadobudol spoluvlastnícky podiel k predmetným nehnuteľnostiam v podiele 1/3 na základe Osvedčenia o dedičstve D 261/2011, Dnot 63/2011 právoplatné dňa 11.03.2014 a spoluvlastnícky podiel vo výške 1/6 na základe Osvedčenia o dedičstve D 604/2004, Dnot 90/2004 právoplatné dňa 04.08.2004. Žalovaný v 1. rade nadobudol spoluvlastnícky podiel vo výške 1/6 na predmetných nehnuteľnostiach na základe Osvedčenia o dedičstve D 604/2004, Dnot 90/2004, právoplatné dňa 04.08.2004. Žalovaní v 2., 3. a 4. rade nadobudli každý spoluvlastnícky podiel k predmetným nehnuteľnostiam v podiele 1/9 na základe Osvedčenia o dedičstve D 261/2011, Dnot 63/2011 právoplatné dňa 11.03.2014. Žalobca predmetné nehnuteľnosti dlhodobo neužíva a ani nemá záujem ich vôbec užívať. Žalovaní užívajú predmetné nehnuteľnosti v celom rozsahu. Na spoluvlastníckom podiele žalovaného v 1. rade, ktorý je otcom žalovaných v 2., 3. a 4. rade (maloletých detí) viaznu viaceré exekučné príkazy, čím žalobca poukazoval na ekonomickú a finančnú situáciu žalovaného v 1. rade. Žalobca listom zo dňa 26.08.2016 navrhol žalovanému v 1. rade mimosúdne zrušenie a vysporiadanie podielového spoluvlastníctva. Na výzvu žalovaný v 1. rade nereagoval. Žalobca ďalej argumentoval tým, že predmetné nehnuteľnosti tak ako pozemky aj stavba rodinného domu sú nedeliteľné. Predmetné pozemky sú umiestnené v radovej zástavbe rodinných domov, z jednej strany sa nachádza tok a z druhej strany miestna komunikácia, nemožno ich rozdeliť tak, aby mohli byť účelne využité, a to najmä s prihliadnutím k tomu, že tieto sú zastavené stavbou. Samotná stavba je stavbou rodinného domu, v rámci ktorej neprichádza do úvahy jej vertikálne rozdelenie, nakoľko jej prípadné rozdelenie by nebolo dobre možné bez vynaloženia neprimeraných finančných nákladov, ak by to vôbec bolo možné technicky. Žalobca nežiadal, aby boli nehnuteľnosti prikázané do jeho vlastníctva. Rovnako podľa posledných informácií, ktoré žalobca mal, netrval ani žalovaný v 1. rade na tom, aby boli predmetné nehnuteľnosti za náhradu prikázané do jeho vlastníctva. V prípade, ak by žalovaný v 1. rade svoj postoj voči prikázaniu predmetných nehnuteľností do jeho výlučného vlastníctva zmenil a žiadal by o ich prikázanie do jeho výlučného vlastníctva, podľa žalobcu tento nemá schopnosti ani možnosti na to, aby vyplatil ostatným spoluvlastníkom finančnú náhradu ich spoluvlastníckych podielov. Žalobca preto žiadal zrušenie spoluvlastníckeho vzťahu a jeho vyporiadanie spôsobom predaja nehnuteľností a rozdelenia výťažku z predaja jednotlivým spoluvlastníkom podľa výšky spoluvlastníckych podielov strán sporu. K žalobe žalobca pripojil výpis z LV č. XXX, osvedčenie o dedičstve sp.zn. 26D/261/2011, výzvu zo dňa 26.08.2016.
3. Žalovaní v 1. až 4. rade vo svojom vyjadrení zo dňa 11.06.2017, doručenom súdu dňa 12.06.2017 súhlasili s tvrdením žalobcu, že sú podielovými spoluvlastníkmi vyššie uvedených nehnuteľností spolu so žalobcom. Žalobca v 1. rade si ale nie je vedomý toho, že by mu žalobca zasielal návrh mimosúdnej dohody. Súhlasil s tvrdením, že nehnuteľnosť nie je reálne deliteľná, aj s tým, že nemá dostatok finančných prostriedkov na vyplatenie náhrady za spoluvlastnícky podiel žalobcu, nesúhlasil však so žalobcom navrhnutým spôsobom vyporiadania, a to predajom nehnuteľností a rozdelenia výťažku z predaja jednotlivým spoluvlastníkom. Žalovaný v 1. rade je zákonným zástupcom žalovaných v 2. až 4. rade. Maloleté deti v dotknutom rodinnom dome a na priľahlých pozemkoch vyrastali od svojho narodenia a predmetné nehnuteľnosti pokladajú za svoj domov. Žalovaný v 3. rade navštevuje základnú školu v G. ako aj reprezentuje obec vo futbalových zápasoch. Žalovaná v 4. rade tiež navštevuje základnú školu v G.. Všetky maloleté deti majú k miestu svojho bydliska citový vzťah a sú na toto miesto veľmi naviazané aj s poukazom na ich doterajší celoživotný pobyt v dotknutých nehnuteľnostiach. V obci majú maloleté deti silné priateľské väzby a zázemie. Ako žalovaný v 1.rade tak ani jeho maloleté deti nedisponujú finančnými prostriedkami, ktorými by nahradili žalobcovi jeho spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach. V prípade predaja predmetných nehnuteľností by nemali ísť kam bývať, pričom maloleté deti by tak prišli o svoj domov a zázemie pre svoj nerušený vývoj a rozvoj. Nakoľko zákon umožňuje zrušiť spoluvlastníctvo, teda právny vzťah k spoločnej veci vždy ako celok a konštituovať nové práva a povinnosti k veci len vždy vo vzťahu ku všetkým spoluvlastníkom danej veci, žalovaný v 1. rade bol toho názoru, že za súčasnej situácie sú dané dôvody osobitného zreteľa, kedy nie je možné predmetné spoluvlastníctvo k dotknutým nehnuteľnostiam zrušiť a vyporiadať. Tiež poukázali na skutočnosť, že žalobca má trvalý pobyt v inej obci, má tam vlastný byt a predmetné nehnuteľnosti nenavštevuje a ani do budúcnosti to neplánuje. Žalobca má teda vyriešenú trvalo svoju bytovú otázku. Ďalej žalovaní poukázali na to, že predmet spoluvlastníctva je domovom pre tri maloleté deti žalovaného v 1. rade, v ktorom tieto žijú od svojho narodenia, ochrana ich práva na domov je významnou okolnosťou, ktorú musí súd vziať do úvahy pri rozhodovaní o podanej žalobe. Zachovanie domova detí, či maloletých alebo plnoletých, až do času kým samy nenadobudnú schopnosť vytvoriť si inde vlastný domov je súčasťou všeobecných predstáv o slušnosti a spravodlivosti. Právu na ochranu domova detí, preto treba
dať v konkrétnych súvislostiach prednosť pred právom na zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva. Zachovanie domova detí je dôvodom hodným osobitného zreteľa, pre ktorý sa pre tento čas podielové spoluvlastníctvo nevyporiada. Žalobcovi je veľmi dobre známa finančná situácia rodiny žalovaného v 1. rade ako aj to, že maloleté deti majú v predmetných nehnuteľnostiach svoj domov, podaním žaloby porušil zásady slušnosti, rodinnej súdržnosti ako aj morálky. Žalobca má svoju bytovú otázku vyriešenú a aj napriek tomu sa dožaduje toho, aby maloleté deti prišli o svoj domov. V prípade nevyporiadania podielového spoluvlastníctva žalobca o svoj spoluvlastnícky podiel nepríde, ide mu len o finančný prospech zo spoluvlastníctva bez ohľadu na dopady na celú jeho rodinu. Žalobca sa doposiaľ nevyjadril k hodnote nehnuteľnosti hoci sa snaží deklarovať ochotu mimosúdnej dohody, pričom ani v žalobe ani v písomnom návrhu na uzavretie mimosúdnej dohody sa nenachádza hodnota nehnuteľnosti na základe ktorej sa žalobca dožaduje náhrady za svoj spoluvlastnícky podiel. Žalovaní k vyjadreniu priložili potvrdenie o návšteve školy, gymnastiky a vybíjanej žalovanej v 4. rade, potvrdenie o návšteve školy a futbalového krúžku žalovaného v 3. rade a potvrdenie o trvalom pobyte žalovaných.
4. Žalobca v replike zo dňa 27.10.2017 uviedol, že záujem vyporiadať predmetné podielové spoluvlastníctvo má minimálne od začiatku roka 2016, pričom o tomto zámere informoval všetkých spoluvlastníkov prostredníctvom žalovaného v 1. rade. Žalobca spolu so žalovaným v 1. rade minimálne od roku 2016 ponúkali predmet spoluvlastníctva, ktorý je tvorený rodinným domom a pozemkami, na predaj prostredníctvom niekoľkých realitných kancelárií. Obrana žalovaného v 1. rade a žalovaných v 2. až 4. rade je v rozpore s úmyslom žalovaného v 1. rade, ktorý sa snažil predmetné nehnuteľnosti spoločne so žalobcom predať za rovnakých skutkových a subjektívnych okolností, aké teraz namietajú. Preto jeho obranu považuje za účelovú. Vo vzťahu k predžalobnej výzve zo dňa 26.08.2016, ktorú žalobca zaslal žalovanému dňa 26.08.2016, uviedol, že táto sa mu vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote. Konanie žalobcu, ktorý podal na súd žalobu o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva za toho stavu, kedy sa celý rok 2016 so žalovaným v 1. rade dohadovali na predaji nehnuteľností, považujú žalovaní za konanie v rozpore s dobrými mravmi, porušením etiky a snahou, aby žalovaní prišli o strechu nad hlavou. Vzhľadom k situácií, že sám žalovaný v 1. rade mal v úmysle predať nehnuteľnosti, považuje takúto obranu za irelevantnú, snažiac sa o prekrútenie reálnych skutočností. Napriek skutočnostiam uvedeným vo vyjadrení žalovaných, v tomto prípade tu nie sú dôvody hodné osobitného zreteľa, nakoľko sám žalovaný v 1. rade, ako spoluvlastník a zákonný zástupca ostatných spoluvlastníkov počas celého roku 2016 vyvíjal spoločne so žalobcom snahu nehnuteľnosti predať a výťažok si rozdeliť. Žalobca pri koncipovaní a podávaní žaloby vychádzal z predchádzajúcich dohôd so žalovaným v 1. rade o predaji nehnuteľností, ktoré sú predmetom podielového spoluvlastníctva. Ďalej žalobca poukázal na to, že žalovaný v 1. rade ako otec maloletých detí má vysoké dlhy, ktoré sa exekučne vymáhajú a jeho spoluvlastnícky podiel je zaťažený exekučným záložným právom. Z tohto dôvodu podľa jeho informácií nie je žalovaný v 1. rade ani zamestnaný. Vzhľadom k exekučným záložným právam, ktoré viaznu na spoluvlastníckom podiele žalovaného v 1. rade existuje riziko, že tento spoluvlastnícky podiel bude výkonom exekučného záložného práva speňažený a spoluvlastníkom sa stane cudzia, tretia osoba. Zo strany žalobcu boli žalovanému v 1. rade ponúkané viaceré alternatívy vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ktoré mu boli predostreté počas mimosúdnych rokovaní, avšak k relevantnej odpovedi z jeho strany nedošlo. Podľa žalobcu na dôvody, ktoré žalovaní uvádzajú ako dôvody hodné osobitného zreteľa, nie je možné prihliadnuť. Naviac, nie je v prospech maloletých detí, ak ich otec a zákonný zástupca je v zlej finančnej situácií a na jeho majetok sa vedú exekučné konania. Spoločenská situácia v oblasti uspokojovania si bytových potrieb nielen mladých rodín sa za posledné roky značným spôsobom zmenila. Naďalej sa rozvíjajúcim trendom je uspokojovanie si potreby bývania prostredníctvom prenájmov bytov, resp. kúpou bytov na základe hypotekárneho úveru. Z tohto pohľadu považoval argumentáciu, že žalovaní by nemali kam ísť, za irelevantnú, nakoľko v G., rovnako ako v X. W. H. P. O. sa nachádza dostatok ponúk prenájmov bytov alebo ponúk na predaj nehnuteľností. Žalobca v žiadnom prípade nemá v záujme poškodiť oprávnené záujmy žalovaných tým, že by nemali kam v prípade odpredaja ísť bývať. Žalobca má reálnu ochotu sa dohodnúť na vysporiadaní podielového spoluvlastníctva, čoho dôkazom je zaslanie výzvy na vysporiadanie podielového spoluvlastníctva žalovanému v 1. rade, ako jednému zo spoluvlastníkov a ako zákonnému zástupcovi ostatných spoluvlastníkov. Túto výzvu si však žalovaný v 1. rade v odbernej lehote neprevzal. Následne ho žalobca kontaktoval prostredníctvo právneho zástupcu, pričom žalovaný v 1. rade potvrdil vôľu tieto nehnuteľnosti predať, ako tomu bolo počas roku 2016, a výťažok si rozdeliť. Žalobca nemá v úmysle vysťahovať žalovaných z predmetných nehnuteľností, ani im spôsobiť škodu a poškodiť ich práva a oprávnené záujmy, ale úmyslom žalobcu je po 3 rokoch vysporiadať spoluvlastnícke vzťahy k predmetným nehnuteľnostiam hlavne vzhľadom k tomu, že žalobca tieto nehnuteľnosti v žiadnom
rozsahu neužíva, v celom rozsahu ich užívajú žalovaní. K replike ako dôkaz žalobca pripojil obálku s predžalobnou výzvou.
5. Žalovaní v duplike zo dňa 26.06.2018 popreli, že by žalovaný v 1.rade ponúkal predmetné nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve na predaj. Žalovaný v 1.rade nemal vážnu vôľu nehnuteľnosti predať. Žalovaný v 1.rade nevyvíjal žiadne aktivity v tomto smere, okrem toho, že ako spoluvlastník bol povinný sprístupniť nehnuteľnosti pri obhliadkach. Žalovaní v žiadnom prípade nezavádzajú, pretože žalovaný v 1. rade si bol vedomý toho, že predaj nehnuteľností, ktorých spoluvlastníkmi sú aj maloleté deti, by musel byť schválený súdom a pravdepodobnosť toho, že by toto bolo schválené súdom v záujme maloletých detí, bola minimálna. Maloleté deti sa nechceli a nechcú sťahovať a ani predať svoj podiel na nehnuteľnostiach. Popreli tvrdenia žalobcu ohľadom tvrdení týkajúcich sa žalovaného v 1. rade a jeho zamestnania. Žalobca nemá vedomosť, či sú dlhy žalovaného v 1.rade vysoké, či tieto dlhy spláca, či by bol exekútor oprávnený založený spoluvlastnícky podiel predať, či by sa nevyhnutne stal spoluvlastníkom cudzí človek, a pod. Žalovaný v 1.rade nemá možnosť čerpať úver, pričom žalobca nemá právo rozhodovať o tom kde a ako by prípadné financie žalovaný v 1. rade mohol alebo mal použiť. Ďalej uviedli, že žalobca vyvoláva dojem akoby nehnuteľnosti vlastnil len on a žalovaný v 1. rade, avšak nehnuteľnosti vlastnia v najmä maloleté deti a právny úkon predaja nehnuteľností by musel byť schválený súdom. Konanie žalovaného v 1. rade v prípade predaja nehnuteľnosti by bolo v rozpore zo záujmom maloletých detí, kedy by mali maloleté deti prakticky zabezpečiť svojimi finančnými prostriedkami bývanie celej rodiny. Žalovaná v 2. rade bude mať čoskoro XX rokov a jej názory sa nemusia zhodovať s plánmi a názormi jej súrodencov či otca. Aktuálne nesúhlasí s predajom jej spoluvlastníckeho podielu. Takže to či by sa z podielov maloletých detí dalo zabezpečiť „bývanie“ je len domnienka, ničím nepreukázaná. Žalovaný v 1.rade nemal vážnu vôľu nehnuteľnosti predať a kto sa aktívne zaujímal o predaj nehnuteľností bol práve žalobca. To, že žalovaný v 1. rade figuruje v exekučnom konaní ako povinný je pravdou, avšak toto nemá žiaden dopad na spoluvlastnícke podiely maloletých detí. Nie je v záujme maloletých detí aby predali svoje spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach a následne, aby svoje finančné prostriedky spotrebovali na nájomnom - takéto konanie by bolo nelogické a iracionálne. Za predpokladu hodnoty nehnuteľnosti cca 70.000,- Eur, z ktorej by predstavovala hodnota podielu žalovaných v 2. až 4. rade sumu 7.777,- Eur a žalovaného v 1. rade sumu 11.600,- Eur. Maloleté deti by si vzhľadom na svoje majetkové pomery nevedeli a ani nemohli vyriešiť svoju bytovú situáciu a ani žalovaný v 1. rade by im nemohol pomôcť a ani sebe by nemohol zabezpečiť bývanie vo vlastnej nehnuteľnosti nakoľko uvedené finančné prostriedky by musel poukázať súdnemu exekútorovi, resp. tieto by si rovno ponechal súdny exekútor a žalovaný v 1.rade by nimi nemohol tak disponovať. Nemožno opomenúť ani ten fakt, že žalobca a žalovaní sú blízkymi príbuznými a nie je v súlade s dobrými mravmi, aby trval žalobca na zrušení a vyporiadaní predmetných nehnuteľností ich predajom, tobôž ak v nich celý svoj život bývajú maloleté deti. Žalobca v predmetnej nehnuteľnosti nebýva, neužíva ju a nepodieľa sa tak ani na nákladoch s ňou spojených. Naopak všetci žalovaní v nehnuteľnostiach bývajú a majú k nej citové väzby. Za daných okolností nezrušenie a nevyporiadanie predmetného podielového spoluvlastníctva neovplyvní žiadnym zásadným a citeľným spôsobom súčasné bytové pomery, osobnú a majetkovú situáciu žalobcu, naopak ak by bolo podielové spoluvlastníctvo zrušené a vyporiadané tak, ako navrhuje žalobca, maloleté deti ako i žalovaný v 1. rade by sa dostali do nepriaznivej bytovej situácie, kedy by sa z nich stali prakticky bezdomovci bez možnosti kúpenia vlastnej nehnuteľnosti a na uhrádzanie dlhodobého nájomného by nemali dostatočné množstvo finančných prostriedkov. Uvedené rozhodne nie je na prospech maloletých detí. Záverom žalovaný v 1. rade uviedol, že keď žalobca užíval predmetné nehnuteľnosti spôsoboval na nich škodu a po jeho odsťahovaní musel žalovaný v 1. rade privolať starostu obce, ktorý zadokumentoval poškodenia na dome. Žalovaný v 1. rade spolu so svojou manželkou postupne dom dali do „poriadku“ a čiastočne ho zrekonštruovali, bez osobnej a finančnej pomoci žalobcu.
6. Žalobca vo vyjadrení doručenom súdu dňa 28.03.2019 uviedol, že žalovaný v 1. rade sa aktívne spoločne so žalobcom snažil predmetné nehnuteľnosti predať, čoho dôkazom je aj tá skutočnosť, že žalovaný v 1. rade umožňoval potenciálnym záujemcom sa zúčastniť obhliadky. Žalobca si vie iba ťažko predstaviť, že by sa žalovaný v 1. rade aktívne zaujímal o predaj predmetných nehnuteľností a umožňoval potenciálnym záujemcom obhliadky nehnuteľností, keby nemal reálny záujem tieto predať. Pokiaľ žalovaný v 1. rade aktívne pristupoval k predaju predmetných nehnuteľností a umožňoval potenciálnym záujemcom obhliadky nehnuteľností, je len logické a nie špekuláciou, aby rozmýšľal a začal si zabezpečovať iný spôsob uspokojovania si svojich bytových potrieb a bytových potrieb jeho rodiny. Žalovaný v 1. rade najprv uvádza, že žalobca špekuluje o výške dlhu vymáhaného v exekučnom
konaní a snaží sa spochybniť, že jeho výška nie je taká vysoká, pričom ďalej uvádza, že ak by mu aj bol vyplatený podiel z predmetných nehnuteľností, ktorý predpokladá vo výške 11.600,- Eur, tieto prostriedky by musel poukázať exekútorovi na uspokojenie exekučného veriteľa. Žalobca opakovane, ako v roku 2016, 2017 tak aj teraz deklaruje svoj zámer vyporiadať podielové spoluvlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam a má záujem uzatvoriť za týmto účelom so žalovanými dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, nakoľko takýto spôsob považuje za najvhodnejší pre všetky zúčastnené strany. Snaha žalobcu nie je len predstieraná, nakoľko žalobca svoju ponuku uviedol v predžalobnej výzve. Je to práve žalovaný v 1. rade, ktorý nemá záujem stávajúcu situáciu riešiť, nakoľko ak by záujem mal, mohol reagovať na ponuky žalobcu. Žalobca sa nijakým spôsobom nesnaží rozhodovať o tom, ako sa táto situácia vyrieši, ako to žalovaný v 1. rade nesprávne pochopil, ale žalobca si je vedomý toho, že sa jedná o jeho príbuzných a že títo sa kvôli exekúciam nachádzajú v ekonomicky nie ľahkej situácii a snaží sa nájsť také riešenie, aby vyhovovalo všetkým zúčastneným stranám. Žalobca má od počiatku záujem zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo, resp. vyriešiť túto situáciu predajom svojho spoluvlastníckeho podielu práve žalovanému (nie tretej osobe so špekulatívnymi záujmami), a to takým spôsobom, aby sa vyriešila aj prípadná ekonomická situácia žalovaných a aby sa im v tomto smere pomohlo. Samotná skutočnosť, že na žalovaného v 1. rade je vedených dokopy 6 exekučných konaní a obec G. má zriadené exekučné záložné právo na predmetné nehnuteľnosti rovnako z dôvodu pohľadávky voči žalovanému v 1. rade, je negatívnou skutočnosťou a nie je vylúčené, že spoluvlastnícky podiel žalovaného v 1. rade sa v exekučnom konaní predá tretej osobe. Tento variant nie je pre žalovaných rovnako želateľný. Žalobca v žiadnom prípade netvrdí, že ak by došlo k zrušeniu podielového spoluvlastníctva a predaju predmetných nehnuteľností, aby sa peňažné prostriedky okamžite minuli na zabezpečenie nájomného, práve naopak, bol to žalobca, ktorý navrhol žalovaným dve iné riešenia, kde by boli finančné prostriedky rozumne využité. Žalobca zámerne nikde neuvádza cenu, za ktorú by bolo možné predmetné nehnuteľnosti predať alebo za ktorú by bol ochotný predať svoj spoluvlastnícky podiel, nakoľko sa to žalobcovi nezdalo v predžalobnej výzve vhodné. Účelom predžalobnej výzvy malo byť otvorenie vážnych rokovaní o riešení tejto situácie, v rámci ktorých by došlo k predloženiu návrhov cien. Žalobca sa spoločne so žalovaným v 1. rade snažili predať predmetné nehnuteľnosti za cenu 115.000,- Eur, pričom o predmetné nehnuteľnosti mali vážnych záujemcov. Túto sumu považuje za sumu, za ktorú by bolo možné predmetné nehnuteľnosti predať. Suma, z ktorej žalovaný v 1. rade vo svojom vyjadrení vychádza (70.000,-Eur), je preto z tohto dôvodu značne podhodnotená. Žalovaný poukazuje na dôvody hodné osobitného zreteľa, na príbuzenské vzťahy medzi žalobcom a žalovanými a snaží sa žalobcu vykresliť tak, že tento má snahu pripraviť žalovaného a jeho rodinu o strechu nad hlavou, s čím žalobca nesúhlasil a uviedol, že od počiatku postupuje tým spôsobom, aby došlo nielen k vyriešeniu situácie jeho ako polovičného vlastníka predmetných nehnuteľností, ale rovnako aby došlo aj k vyriešeniu ekonomickej situácie a exekučných dlhov žalovaného v 1. rade. Žalobca si je vedomý tej skutočnosti, že túto situáciu je najlepšie vyriešiť iba vzájomnou dohodou, ktorej obsahom bude riešenie aj ekonomickej situácie žalovaného v 1. rade. Celé predmetné nehnuteľnosti užívajú výhradne žalovaní, pričom títo tam majú aj vytvorené obydlie a nemajú záujem, aby s nimi žalobca žil ako spoluvlastník. Žalobca však týmto spôsobom má iba holé vlastníctvo bez akýchkoľvek vlastníckych oprávnení a z tohto dôvodu by rád túto situáciu vyriešil, nakoľko nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu. Žalobca si do dnešného dňa neuplatnil a nevymáha ani náhradu za to, že nehnuteľnosti sú užívané výlučne žalovanými. Tvrdenie žalovaného v 1. rade, že žalobca má svoju bytovú otázku vyriešenú nie je až tak pravdou. Žalobca si zobral hypotéku, ktorú doteraz spláca a dlho ešte splácať bude. Za tým účelom pracuje nadčasy a necháva si preplácať dovolenky, len aby mal na platenie hypotéky, pričom má majetkovú hodnotu v podobe spoluvlastníckeho podielu. Žalobca poprel tvrdenia žalovaného v 1. rade, že by predmetné nehnuteľnosti poškodzoval. Starostu obce zavolal už nebohý otec žalobcu a žalovaného v 1. rade, keď chcel vstúpiť do izieb, ktoré užíval žalobca a mal ich uzamknuté, potom ako z nehnuteľnosti odišiel. Pokiaľ žalovaný v 1. rade uvádza, že predmetné nehnuteľnosti zrekonštruovali, podľa vedomostí žalobcu vymenili vnútorné dvere a položili podlahu, pričom ak by sa akékoľvek rekonštrukcie diali, diali sa bez súhlasu žalobcu ako polovičného vlastníka predmetných nehnuteľností.
7. Súd vec prejednal, keď na prejednanie veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, písomnými vyjadreniami vo veci a ďalšími listinnými dôkazmi, výsluchmi sporových strán, ako aj s ostatným obsahom spisu a na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav.
8. Predmetné nehnuteľnosti sú podľa výpisu z LV č. XXX, W..Ú.. G. v podielovom spoluvlastníctve sporových strán, pričom na žalobcu prislúcha spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2, na žalovaného v 1. rade o veľkosti 1/6 a na žalovaných v 2. až 4. rade o veľkosti 1/9 na každého. Na spoluvlastnícky podiel žalovaného v 1. rade je zriadených 8 exekučných záložných práv, pričom 5 z nich bolo zriadených po podaní žaloby. Žalobca nehnuteľnosť neužíva od februára 2009, v tom čase opustil nehnuteľnosť aj s manželkou a maloletým, asi 5 ročným synom. Presťahovali sa do bytu. V nehnuteľnosti tiež vyrastal, aj jeho syn. V čase, keď sa odsťahoval z nehnuteľnosti, bral hypotéku na byt vo výške 53.110,- Eur (1.600.000,- Sk), zostáva mu doplatiť asi 35.000,- Eur z hypotéky. Žalovaný v 1. rade je otcom plnoletých žalovaných v 2. a 3. rade a maloletej žalovanej v 4. rade. Žalovaná v 2. rade má XX G. a nemá možnosť uspokojenia jej bytových potrieb v inej nehnuteľnosti, je odkázaná na bývanie v predmetnej nehnuteľnosti. Aktuálne študuje denne a nie je schopná sama sa živiť. Strednú školu ukončila v roku XXXX výučným listom a rok pracovala. Od školského roku XXXX/XXXX študuje nadstavbu a školu ukončí v školskom roku XXXX/XXXX. Počas roka, keď neštudovala pracovala s príjmom 580 až 620,- Eur v čistom. Aktuálne pracuje na dohodu o brigádnickej práci študenta a príjem má 200,- Eur mesačne. Má priateľa, ale nebýva s ním. Vedela, že v minulosti boli v ich dome nejaké osoby z realitných kancelárií za účelom stanovenia ceny, avšak keď sa riešila cena nehnuteľnosti, prítomná nebola. Sťahovať sa z nehnuteľnosti nechce, má tam všetko na blízku a bolo by pre ňu ťažké zvykať si na nové prostredie. V nehnuteľnosti vyrastala, má tam priateľov, kamarátky, rodinu. Nevie si predstaviť, že by v nehnuteľnosti nežila. Ani jej sestra, žalovaná v 4. rade sa sťahovať nechce. Do práce a do školy dochádza do O.. Nemá možnosť ako študent uhrádzať prípadný nájom a ak by sa nehnuteľnosť previedla na inú osobu, nemá možnosť zabezpečiť si bývanie iným spôsobom. Žalovaný v 3. rade má XX G. a je študentom X. G. U. Š. P. O.. Nie je preto schopný sám živiť. Nemá žiaden príjem. Nemá žiadne možnosti uspokojiť moje bytové potreby inde. K nehnuteľnosti má väzby, pretože tam býva od mala, má veľa spomienok, chce tam ďalej bývať a aj dožiť. So žalovanou v 4. rade sa nerozprával o jej postoji. Vedel o tom, že bol u nich niekto z realitnej kancelárie, videl ako nehnuteľnosť fotili. Žalobca žalovaného v 1. rade pred podaním žaloby výzvou zo dňa 26.08.2016 vyzval na mimosúdne vyriešenie spoluvlastníckych vzťahov, zásielka sa vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote.
9. Podľa § 137 písm. b) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
10. Podľa § 136 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.
11. Podľa § 137 ods. 1 a ods. 2 OZ, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké.
12. Podľa § 141 ods. 1 a 2 OZ, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná. Každý zo spoluvlastníkov je povinný vydať ostatným na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali, ak nemala už dohoda o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní písomnú formu.
13. Podľa § 142 ods. 1 a 2 OZ, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.
14. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a o jeho vyporiadanie. Súd je zo zákona viazaný záväzným poradím spôsobov vyporiadania podielového spoluvlastníctva podľa § 142 OZ: 1. rozdelenie veci, 2. prikázanie
veci za primeranú náhradu, 3. nariadenie predaja veci a rozdelenie výťažku. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, súd použije ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu. Pri prikázaní veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom je nutné prihliadať aj na to, aby sa vytvorili priaznivé podmienky na nerušené využitie veci a vznikom nového spoluvlastníckeho vzťahu nedochádzalo k vzniku nových sporných situácií. Podmienkou prikázania veci jednému spoluvlastníkovi je poskytnutie primeranej náhrady. Pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva sa vo všeobecnosti vychádza zo zásady, že spoluvlastníctvo k veciam má byť zrušené, ak o to požiada niektorý zo spoluvlastníkov, lebo nik nemá byť spravodlivo nútený, aby v podielovom spoluvlastníctve zotrval. Výnimočne, ak reálne rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov nie je možné, Občiansky zákonník v ust. § 142 ods. 2 umožňuje súdu z dôvodov osobitného zreteľa hodných toto spoluvlastníctvo nezrušiť a nevyporiadať ho prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku. V takomto prípade môže súd návrh na zrušenie a vyporiadanie tohto podielového spoluvlastníctva zamietnuť s tým dôsledkom, že bude ďalej fakticky i právne existovať.
15. Možnosť nezrušiť a nevyporiadať podielové spoluvlastníctvo z dôvodov hodných osobitného zreteľa sa nevzťahuje na reálne rozdelenie veci, keďže zákon výslovne túto možnosť uvádza len pri oboch ďalších spôsoboch vyporiadania. Pokiaľ je rozdelenie veci možné, nemožno návrh zamietnuť len z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Dôvody, ktoré je možné považovať za hodné osobitného zreteľa, nie sú uvedené ani demonštratívne, zákon tak poskytuje široký priestor pre interpretáciu tohto pojmu zo strany súdu. V aplikačnej praxi sa postupne ustálilo niekoľko typických situácií, ktoré sú, resp. nie sú považované za dôvody hodné osobitného zreteľa. Častým dôvodom zamietnutia návrhu je vysoký vek žalovaného spojený s jeho nepriaznivým zdravotným stavom a skutočnosťou, že v nehnuteľnosti, ktorá tvorí predmet spoluvlastníctva, prežil väčšinu svojho života a má k nej citovú väzbu. Za dôvody hodné osobitného zreteľa možno považovať nielen samotných účastníkov konania, ale aj ich rodinných príslušníkov, sociálnu situáciu, bytové pomery a pod. V každom prípade musí ísť o okolnosti, ktorých záujem prevažuje nad záujmom (právom) spoluvlastníka nebyť v spoluvlastníckom vzťahu siným subjektom. Zamietnutie návrhu na zrušenie podielového spoluvlastníctva netvorí prekážku res iudicata, v prípade pominutia dôvodu, pre ktorý bol návrh zamietnutý, možno podať nový návrh na zrušenie podielového spoluvlastníctva.
16. Súd mal za preukázané, že strany sporu sú spoluvlastníkmi vyporiadavaných nehnuteľností, zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva ku ktorým sa navrhuje, a to žalobca v podiele 1/2 žalovaný v 1. rade v podiele 1/6 a každý zo žalovaných v 2. až 4. rade v podiele 1/9. V časti „S.“ označenej ako ťarchy na LV je evidovaných 8 exekučných príkazov za účelom zriadenia exekučného záložného práva na podiel žalovaného v 1. rade o veľkosti 1/6 na všetkých nehnuteľnostiach, ktoré sú predmetom vyporiadania. Ako už súd uviedol vyššie, pri rozhodovaní súdu platí zásada, že spoluvlastníctvo k veciam má byť zrušené, ak o to požiada niektorý zo spoluvlastníkov, lebo nik nemá byť spravodlivo nútený, aby v podielovom spoluvlastníctve zotrval proti svojej vôli. Súd preto pristúpil k zrušeniu podielového spoluvlastníctva na návrh žalobcu.
17. Z ust. §142 ods. 1 OZ vyplýva, že prednostným spôsobom vyporiadania je reálne rozdelenie veci. Vo vzťahu k vyporiadavaným nehnuteľnostiam súd uzavrel, že ani jedna z nich nie je deliteľná. Žalobca od počiatku tvrdil, že nehnuteľnosti vrátane stavby nie sú deliteľné, a to tvrdenie nebolo sporované ani zo strany žalovaných. Nakoľko išlo o zhodné skutkové tvrdenie sporových strán, súd mal za to, že reálna deľba sporných nehnuteľností nie je možná a nehnuteľnosti nie sú reálne deliteľné.
18. Keďže súd dospel k záveru, že vyporiadavané nehnuteľnosti nie sú reálne deliteľné, skúmal, či je ich možné prikázať niektorej zo strán do výlučného vlastníctva za náhradu. Z ust. § 142 ods. 1 OZ vyplýva, že predpokladom pre prikázanie vyporiadavanej veci do výlučného vlastníctva niektorého spoluvlastníka je skutočnosť, že spoluvlastník s týmto prikázaním súhlasí, resp. chce, aby mu bola vec do vlastníctva prikázaná. Vychádzajúc z tejto zásady, súd konštatuje, že žalobca výslovne uviedol, že do svojho vlastníctva nehnuteľnosti nechce, nakoľko ich ani v súčasnosti neužíva, trvalé bývanie má zabezpečené v inej obci, vo vlastnom byte a predmetné nehnuteľnosti ani nenavštevuje. Za takejto situácie súd konštatuje, že žalobcovi, ktorý o nehnuteľnosti ani záujem nemá (čo deklaroval počas celého konania a aj vo výzve adresovanej žalovanému v 1. rade aj ako zákonnému zástupcovi žalovaných v 2. až 4. rade pred podaním žaloby), ktorý ich ani neužíva, nie je ich možné prikázať do výlučného vlastníctva. Súd následne preto posudzoval, či je možné prikázať nehnuteľnosti do výlučného
vlastníctva žalovaných, ktorí nehnuteľnosti v celosti v súčasnosti užívajú. V prvom rade treba uviesť, že žalovaní počas celého konania ani netvrdila, že by mali záujem o prikázanie nehnuteľností do výlučného vlastníctva niektorého z nich za náhradu, keď opakovanie uvádzali, že nedisponujú dostatkom finančných prostriedkov na vyplatenie žalobcu a žiadali podielové spoluvlastníctvo sporových strán zachovať, z dôvodu potreby riešenia ich bytovej otázky a citových väzieb k danej nehnuteľnosti. Žalovaní nežiadali prikázať nehnuteľnosti do ich podielového alebo výlučného vlastníctva, pričom im vyhovuje stav nezrušeného a nevyporiadaného podielového spoluvlastníctva. Súdu by sa javilo ako účelné prikázanie nehnuteľností do výlučného vlastníctva niektorého zo žalovaných, nakoľko výlučne žalovaní všetky nehnuteľnosti dlhodobo užívajú a majú v dome svoje bydlisko, uhrádzajú náklady na bývanie. Nakoľko sa však vyjadrili, že žiadajú zachovať aktuálny stav a podielové spoluvlastníctvo nevyporiadať, nakoľko aktuálne nemajú dostatok finančných prostriedkov na poskytnutie primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel žalobcu, súd uzavrel, že o prikázanie nehnuteľností do ich vlastníctva (či už výlučného niektorého zo žalovaných, príp. podielového) záujem nemajú. Okrem toho je tiež nutné uviesť, že súd sa pri úvahe o tom, ktorému z doterajších spoluvlastníkov má byť prikázaná vyporiadavaná vec do výlučného vlastníctva, musí zaoberať aj solventnosťou podielového spoluvlastníka, t.j. či takýto spoluvlastník disponuje dostatočnými finančnými prostriedkami na vyplatenie primeranej finančnej náhrady. Tu v prípade súd zistil, a nebolo to ani sporné, že ani jeden zo žalovaných nedisponuje dostatočnými finančnými prostriedkami na výplatu primeranej náhrady. Žalovaný ani nemali záujem túto situáciu riešiť prípadne čerpaním hypotekárneho úveru z banky, nakoľko žiaden takýto doklad súdu nepredložili. Súd ďalej konštatuje, že vec totiž možno prikázať vždy tomu spoluvlastníkovi, ktorý preukáže schopnosť zaplatiť primeranú náhradu. Žalovaný v 1. rade má viaceré exekúcie a nemá dostatočný príjem na ich výplatu, preto bola aj na jeho spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach aj zriedených niekoľko záložných exekučných práv. Žalovaná v 2. rade začala znovu študovať a nemá dostatok prostriedkov na financovanie nehnuteľnosti. Takisto aj žalovaný v 3. rade a žalovaná v 4. rade, ktorá je ešte maloletá. Žalovaných je preto potrebné pre účely posúdenia možností prikázania nehnuteľností do výlučného vlastníctva niektorého z nich, prípadne do podielového, potrebné považovať za nesolventných, čo sa podľa súdnej praxe považuje za dôvod, pre ktorý takémuto podielovému spoluvlastníkovi nie je možné prikázať vyporiadavanú vec do vlastníctva za náhradu. Okrem toho, že žalovaní v konaní neprejavili záujem o prikázanie nehnuteľností do ich vlastníctva, tak ani nie je schopní poskytnúť žalobcovi náhradu za jeho podiel na nehnuteľnostiach. Z tohto je nutné uzavrieť, že ani prikázanie nehnuteľností do vlastníctva žalovaných do úvahy neprichádza.
19. V prípade, že ani jeden zo spoluvlastníkov vec nechce, súd nariadi predaj vyporiadavanej veci a rozdelenie výťažku z predaja podľa veľkosti podielov. Tento predpoklad je pritom splnený i vtedy, ak jeden či viacerí podieloví spoluvlastníci síce chcú prikázať celú nehnuteľnosť do svojho výlučného vlastníctva, ale nie sú schopní zvyšnému spoluvlastníkovi vyplatiť primeranú náhradu. Ako už bolo uvedené, žalobca výslovne uviedol, že nehnuteľnosti nechce, žalovaní v konaní tiež neprejavili záujem o prikázanie nehnuteľností do ich vlastníctva, keďže trvali na zachovaní podielového spoluvlastníctva. Ak by ale aj prejavili záujem o prikázanie nehnuteľností do ich podielového spoluvlastníctva, nemali by dostatok finančných prostriedkov na vyplatenie žalobcu, čo nebolo sporné. Za takéhoto stavu potom niet iného do úvahy prichádzajúceho spôsobu vyporiadania, než len, síce výnimočná, ale za danej situácie jediná možná alternatíva, a to je predaj nehnuteľnosti a rozdelenie výťažku medzi podielových spoluvlastníkov podľa veľkosti ich podielov. Takýto postup zabezpečuje, že každý zo spoluvlastníkov dostane majetkové hodnoty zodpovedajúce výške jeho podielu z výťažku získaného z predaja vecí (žalobca 1/2 výťažku, žalovaný v 1. rade 1/6 a žalovaný v 2. až 4. rade každý 1/9 výťažku z predaja). Z vyššie uvedených dôvodov súd zrušil podielové spoluvlastníctvo na návrh žalobcu a vykonal vyporiadanie tak, že nariadil predaj vyporiadavaných nehnuteľností a súčasne rozhodol, že výťažok z predaja nehnuteľností sa rozdelí všetkým bývalým podielovým spoluvlastníkom podľa veľkosti ich podielov zapísaných na liste vlastníctva, a teda žalobcovi v rozsahu 1/2 výťažku, žalovanému v 1. rade 1/6 výťažku, žalovanej v 2. rade 1/9 výťažku, žalovanému v 3. rade 1/9 výťažku a žalovanej v 4. rade 1/9 výťažku.
20. Pokiaľ žalovaní žiadali, aby súd ponechal podielové spoluvlastníctvo, súd uvádza, že možnosť zamietnutia žaloby o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je výnimkou zo zásady, ktorú súd v tomto konaní uplatnil, a síce, že nikto nemôže byť nútený k tomu, aby zotrval v podielovom spoluvlastníctve. Takýto postup musí byť odôvodnený dôvodmi hodnými osobitného zreteľa. Takéto dôvody však súd v konaní nevzhliadol. V prvom rade treba uviesť, že všetky nehnuteľnosti užívajú len žalovaní a podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam tak môže zakladať dôvody vzájomných konfliktov, súd preto nevidel dôvody toto ich podielové spoluvlastníctvo za takejto situácie ponechať.
Vzťahy medzi nimi sú narušené, čo bolo možné badať aj počas tohto konania, keď sa doposiaľ nedohodli na spôsobe užívania nehnuteľností. v prípade ponechania takéhoto stavu, by mohlo dochádzať ku konfliktom medzi sporovými stranami, čo by prípadne mohlo vyústiť aj do ďalších súdnych konaní. Žalovaní poukazovali na existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, keďže žalobca má už svoju bytovú otázku vyriešenú a danú nehnuteľnosť „nepotrebuje“ na bývanie a sú to práve žalovaní, ktorí danú nehnuteľnosť užívajú, bývajú v nej a majú k nej citovú väzbu, keďže tam vyrastali a majú tam okruh svojich známych. V prejednávanej veci ide o ide o rodičovský dom žalobcu a žalovaného v 1. rade - súrodencov, preto existencia extrémnej osobnej väzby k danej nehnuteľnosti nie je kritériom, ktorý by mohol zavážiť, hoci žalovaní v dome na rozdiel od žalobcu dlhšiu dobu žijú. Žalovaný v 1. rade spolu so žalovanými v 2. až 4. rade, ktorí sú jeho deťmi poukazovali na to, že nemajú kam ísť, nemajú vyriešenú bytovú otázku. Tu súd uvádza, že existenciu takých dôvodov, aby mohol pristúpiť ku skutočne výnimočnej aplikácii ust. § 142 ods. 2 OZ nezistil. Je pravdou, že žalovaná v 4. rade je maloletým dieťaťom a spolu so žalovanými v 2. a 3. rade sú ešte výživou odkázaní na svojich rodičov, nakoľko ešte nie sú schopní samostatne sa živiť a uvedená nehnuteľnosť je ich bydliskom a domovov, ku ktorému nepochybne aj majú citovú väzbu. Na druhej strane však stojí žalobca, ktorý žiada vyporiadať podielové spoluvlastníctvo a v konaní prejavil enormný záujem dohodnúť sa, prípadne vec skončiť mimosúdne alebo aj iným spôsobom ako ním navrhnutým predajom nehnuteľností, avšak napriek prejavenej ochote žalobcu, zo strany žalovaných tu nebol žiaden reálny záujem vyriešiť predmetnú vec. Nie je úlohou súdu, aby sa zaoberal a riešil finančnú situáciu žalovaných a navrhoval im spôsoby riešenia ich situácie, keď zo strany žalobcu tu bolo navrhnutých niekoľko riešení. Zo strany žalovaných je možné z predaja nehnuteľnosti vyfinancovať si menšiu nehnuteľnosť, s ktorou nebudú spojené ani také vysoké náklady na údržbu. Súd tiež poukazuje na tú skutočnosť, že žalovaní opakovane žiadali o poskytnutie priestoru na mimosúdne riešenie sporu, avšak v kontexte s výsledkom mimosúdnych rokovaní, možno tento ich postup a postoj k veci hodnotiť ako účelový bez záujmu o reálne vyriešenie veci a bol len formálny. Žalovanými deklarované citové väzby k rodičovskému domu, prípadne k domu starých rodičov, ako aj skutočnosť, že ide o ich domov, nie sú takým dôvodom, aby súd podielové spoluvlastníctvo nezrušil a aplikoval tak ust. § 142 ods. 2 OZ. Súd nepopiera, že žalovaní môžu mať k nehnuteľnosti citovú väzbu, avšak ide o osoby mladého veku a v živote človeka je bežné, že počas svojho života zmení svoje bydlisko, minimálne v prípade osamostatnenia sa od rodičov. Dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 142 ods. 2 OZ musia spočívať v okolnostiach takej povahy, že pri nich záujem žalovaného ponechať spoluvlastnícky stav nezmenený sa v porovnaní so záujmom žalobcu zrušiť podielové spoluvlastníctvo ukáže ako významnejší a prednejší (rozsudok Krajského súdu v Nitre, sp.zn. 11Co/184/2005), čo v predmetnom spore preukázané nebolo.
21. Súd nevykonal dokazovanie navrhované žalobcom dopytom na úrady súdnych exekútorov, výsluchom realitných maklérov, ako aj výsluchom žalovanej v 4. rade, nakoľko dokazovanie navrhnutými dôkazmi nepovažoval za účelné a bez významu k predmetu konania. Výsluch žalovanej v 4. rade súd nevykonal z dôvodu, že ako účastníčka konania sa mohla počas konania vo veci vyjadriť, čo aj spravila a jej prípadný výsluch by, aj vzhľadom na jej maloletosť, nebol hospodárny a nemohol by priniesť iné rozhodnutie súdu vo veci.
22. Záverom súd uvádza, že aj v prípade nariadeného predaja nehnuteľnosti súdom je tu pre sporové strany daná možnosť vec vyriešiť, aj iným spôsobom, nakoľko z okolnosti, že až do uskutočnenia predaja vec aj naďalej zostáva v spoluvlastníctve strán sporu, vyplýva, že aj napriek tomu, že už bol prípadne aj nariadený výkon rozhodnutia predajom nehnuteľnosti a že sa v tej veci už konalo na štátnom notárstve, ale predaj bol neúspešný, spoluvlastníci môžu ešte aj potom dohodou zrušiť spoluvlastníctvo iným spôsobom (bližšie pozri rozbor Najvyššieho súdu SSR, sp.zn. Cpj 8/72, R 54/1973).
23. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
24. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
25. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
26. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
27. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď žalobca dosiahol na základe podanej žaloby zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva takým spôsobom, aký navrhoval žalobca v konaní a aj vo výzve pred podaním žaloby, na ktorý pokus o mimosúdnu dohodu žalovaný v 1. rade aj ako zákonný zástupca nereagoval (je len na ťarchu žalovaného v 1. rade, že si zásielku neprevzal), a teda žalobcovi neostávalo nič iné, ako len podať žalobu na súd. Z uvedeného treba uzavrieť, že žalobca dosiahol zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva rozhodnutím súdu spôsobom, aký pred začatím konania navrhoval a aký žiadal aj v konaní o podanej žalobe, a preto je potrebné žalobcu považovať za plne úspešnú stranu sporu. Žalobca má v konaní plný úspech a preto žalobca má proti žalovaným v 1., 2., 3. a 4. rade nárok na plnú náhradu trov konania, teda v rozsahu 100%. V konaní pritom nebol žalovanými tvrdený a súd sám nezistil žiaden dôvod na uplatnenie § 257 CSP. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z.).