Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Csp-122-2020.pdf
PDF · 85.19 KB
Case nature
Area
Subarea
24Csp/122/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Zuzanou Čisovskou vo veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom: Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom: Mýtna 48, P.O. BOX 205, 811 07 Bratislava proti žalovanej: E. T., F.. X.X.XXXX, Q. T. R. P., U. XXXX/X, o zaplatenie 391,06 EUR s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 391,06 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 29.12.2017 až do zaplatenia, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca, pôvodne Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom v Bratislave, Mlynské nivy 1, IČO: 31 320 155, sa žalobou zo dňa 3.8.2020 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie peňažného plnenia, špecifikovaného vo výroku tohto rozsudku.
2. Žalobu odôvodnil skutočnosťami, že jeho právny predchodca - spoločnosť Consumer Finance Holding a.s., so sídlom v Kežmarku, Hlavné námestie 12, IČO: 35 923 130 na základe zmluvy zo dňa 6.5.2013 žalovanej poskytol pôžičku resp. úver vo výške 2.000 EUR, ktorý sa žalovaná spolu s dojednaným úrokom zaviazala splácať formou 60 pravidelných mesačných splátok vo výške 62,38 EUR, v celkovej sume 3.742,80 EUR. Žalovaná svoj záväzok splácať úver riadne a včas porušila. Doposiaľ uhradila len sumu 3.331,14 EUR, preto ju veriteľ listom zo dňa 26.10.2017 vyzval na úhradu dlžných splátok v stanovenej lehote a upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru, k čomu došlo ku dňu 19.12.2017. Pôvodný žalobca, Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom v Bratislave, Mlynské nivy 1, IČO: 31 320 155, sa stala právnym nástupcom veriteľa, t.j. spoločnosti Consumer Finance Holding a.s., so sídlom v Kežmarku, na základe zlúčenia s uvedenou spoločnosťou.
3. V priebehu konania pôvodný žalobca na základe zmluvy postúpil pohľadávku voči žalovanej na spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom v Bratislave. Súd o zmene na strane žalobcu rozhodol uznesením, č.k.: 24 Csp 122/2020-113 zo dňa 28.6.2021.
4. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.
5. Podľa ust. § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
6. Súd vec prejednal a vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle vyššie citovaného ust. § 297 písm. b) C.s.p., vzhľadom k tomu, že ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000 eur.
7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, predloženými žalobcom.
8. Z písomnej zmluvy č.6144937 súd zistil, že spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom: Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130 ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzavreli dňa 6.5.2013 zmluvu, na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanej úver vo výške 2.000 EUR. Žalovaná sa zaviazala úver splácať spolu s dojednaným úrokom vo výške 32 % ročne v 60 pravidelných mesačných splátkach vo výške 62,38 EUR, so splatnosťou vždy do 20. dňa mesiaca, so splatnosťou prvej splátky dňa 20.6.2013 a termínom konečnej splatnosti 5/2018. Celkovo mala žalovaná veriteľovi zaplatiť sumu 3.742,80 EUR ( 60 mesiacov x 62,38 EUR). RPMN bola určená vo výške 32 %, priemerná RPMN vo výške 19,53 %.
9. Z potvrdenia o prevzatí hotovosti súd zistil, že žalovanej veriteľ odovzdal finančnú hotovosť vo výške 2.000 EUR dňa 6.5.2013. prehľadu splátok a úhrad súd zistil, že žalovaná splácala úver v podstate pravidelne a včas do augusta 2017. Poslednú úhradu pred zosplatnením celého úveru (19.12.2017) vykonala dňa 16.8.2017. Následne po zosplatnení zaplatila ešte časť dlhu. Celkovo doposiaľ uhradila sumu 3.331,14 EUR. Výška zostatku úverovej istiny ku dňu zosplatnenia úveru predstavovala 353,68 EUR.
10. Z listu veriteľa zo dňa 26.10.2017, označeného ako Predžalobná upomienka súd zistil, že veriteľ vyzval žalovanú na úhradu nedoplatku na splátkach (konkrétne splátky splatnej v mesiaci 8/2017) v lehote do 5.12.2017. Z doručenky súd zistil, že list bol žalovanej doručovaný doporučenou zásielkou prostredníctvom pošty, na adresu, uvedenú pri uzatváraní zmluvy. Zásielka sa vrátila veriteľovi neprevzatá v odbernej lehote.
11. Z listu veriteľa zo dňa 23.12.2017 súd zistil, že oznámil žalovanej vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru.
12. Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
13. Podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
14. Podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
15. Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že právny predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli zmluvu, ktorá je svojim charakterom spotrebiteľským úverom a ktorú súd z hľadiska obsahových náležitostí vyžadovaných vyššie citovaným zákonom vyhodnotil ako platnú. Po právnej stránke súd predmetný záväzkovo-právny vzťah posúdil podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom v čase vzniku daného právneho vzťahu.
16. V konaní nebolo sporné, že na základe tejto zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej úver vo výške 2.000 EUR. Základnou povinnosťou žalovanej zo zmluvy bolo splácať úver v dojednaných 60 mesačných splátkach vo výške 62,38 EUR, so splatnosťou vždy do 20. dňa mesiaca, so splatnosťou prvej splátky dňa 20.6.2013 a splatnosťou poslednej splátky dňa 20.5.2018. Z prehľadu splácania úveru je zrejmé, že žalovaná porušila platobnú disciplínu a v priebehu trvania záväzkovo-právneho
vzťahu sa dostala do omeškania s riadnym a včasným splácaním dlhu. Žalovaná mala do zosplatnenia úveru (19.12.2017) zaplatiť 54 splátok, čo predstavuje sumu 3.368,52 EUR. Žalovaná do uvedeného dátumu zaplatila len sumu 3.119 EUR, zodpovedajúcu 50 splátkam úveru. Súd preto konštatoval, že veriteľ dôvodne využil svoje právo zosplatniť celý úver, zakotvené v ust. § 565 v spojení s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky v prípade, že sa dlžník omešká so zaplatením jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace. Veriteľ vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 19.12.2017, kedy bola žalovaná v omeškaní so zaplatením splátky, splatnej v mesiaci august 2017 po dobu dlhšiu ako tri mesiace, pričom predchádzajúcim listom zo dňa 26.10.2017 žalovanú vyzval na zaplatenie dlžných splátok a upozornil ju na uplatnenie tohto práva.
17. Čo sa týka rozsahu uplatneného nároku, ako to vyplynulo z úverového účtu, žalovaná mala do zosplatnenia úveru (19.12.2017) zaplatiť 54 splátok, pričom zaplatila len sumu, zodpovedajúcu 50 splátkam. Jej dlh teda pozostáva jednak zo 4 splátok splatných ku dňu zosplatnenia vo výške 249,52 EUR (t.j. 4 splátky x 62,38 EUR) a jednak z výšky zostatku úverovej istiny ku dňu zosplatnenia úveru 353,68 EUR. Ku dňu zosplatnenia úveru teda spolu celý dlh činil 603,20 EUR. Z uvedeného dlhu žalovaná po zosplatnení zaplatila sumu 212,14 EUR EUR. Jej dlh teda predstavuje sumu 391,06 EUR.
18. Žalovaná nespochybnila základ, ani výšku uplatneného nároku. Preto súd konštatoval, že nárok veriteľa na zaplatenie istiny, uplatnenej žalobou, je dôvodný.
19. Okrem istiny sa žalobca domáhal aj zaplatenia úrokov z omeškania.
20. Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
21. Podľa ustanovenia § 3 Nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
22. Keďže žalovaná porušila svoju povinnosť splácať úver riadne a včas, dostala sa do omeškania a veriteľovi v zmysle ust. § 517 Občianskeho zákonníka vzniklo právo požadovať úroky z omeškania. Omeškanie sa spája so splatnosťou dlhu. Je nepochybné, že splatnosť celého dlhu nastala najneskôr vyhlásením okamžitej splatnosti úveru (19.12.2017). Žalobca si uplatnil úroky z omeškania z celej sumy priznanej istiny až od 29.12.2017, preto súd žalobe aj v tejto časti vyhovel. Výšku úrokov z omeškania súd určil v súlade s vyššie citovaným ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., v znení účinnom od 1.2.2013. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola vo výške 0 %; po zvýšení o 5 percentuálnych bodov jej výška predstavuje 5 % ročne. Žalobca si výšku úrokov uplatnil v rozsahu, ktorý dovoľuje právny predpis.
23. Podľa ust. § 524 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
24. Podľa ust. § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Pokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
25. V danej veci nebolo sporné a žalobca preukázal predložením zmluvy, že žalovanú pohľadávku od pôvodného veriteľa nadobudol na základe postúpenia pohľadávky. Súd konštatoval, že žalobca je preto v tomto konaní aktívne vecne legitimovaný.
26. Podľa ust. § 262 ods.1 zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
27. Podľa ust. § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
28. O nároku na náhradu trov súd rozhodol podľa zásady úspechu v konaní v zmysle ust. § 255 ods.1 CSP. Žalobca mal v konaní plný úspech, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 100 %.
29. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. (§ 48 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku).