Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Cb-88-2020.pdf
PDF · 99.67 KB
Case nature
Area
Subarea
7Cb/88/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v spore žalobcu: Materská škola so sídlom Ul. Dukelských hrdinov č. 2078/13, 069 01 Snina, IČO: 37 876 643, zast. JUDr. Vlastou Pastorkovou, advokátkou so sídlom Strojárska 3998, 069 01 Snina, proti žalovanému: MIPET Slovakia, s.r.o., so sídlom SNP č. 14/14, 069 01 Snina, IČO: 43 827 985, zast. K. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX/XX, XXX XX N., o vypratanie nebytového priestoru, t a k t o
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý vypratať nebytové priestory pozostávajúce z kancelárie vo výmere XX m2 a skladové priestory vo výmere XXX m2, nachádzajúce sa v budove Materskej školy na ul. O. E. so súpisným číslom XXXX, postavenej na parcele č. XXXX/XXX, obec N., zapísanej na LV č. XXXX, vedeného Okresným úradom N., katastrálny odbor, katastrálne územie N., obec N., okres N., a odovzdať ich žalobcovi v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobcovi voči žalovanému p r i z n á v a náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 30.10.2020 domáhal vydania rozhodnutia v zmysle výroku tohto rozsudku. Podanie žaloby odôvodnil tým, že má v správe nehnuteľnosť - stavbu - budovu materskej školy so súpisným číslom XXXX, postavenej na parcele č. XXXX/XXX, od jej vlastníka, Mesta N., na základe Zmluvy o zverení majetku do správy materskej škole zo dňa X.X.XXXX. Predmetná nehnuteľnosť je zapísaná na liste vlastníctve č. XXXX, vedeného Okresným úradom N., katastrálnym odborom, katastrálne územie N., obec N., okres N.. Prenajal žalovanému na základe Zmluvy o nájme č. X/XXXX-XX na užívanie nebytových priestorov zo dňa XX.XX.XXXX v znení Dodatku č. X zo dňa 22.12.2009 nebytové priestory pozostávajúce z kancelárie vo výmere XX m2 a skladové priestory vo výmere XXX m2.
Poslal žalovanému výpoveď z Nájomnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, ktorú žalobca prevzal dňa 03.08.2020. V súvislosti s doručenou Výpoveďou nájomnej zmluvy, v zmysle článku V. Zmluvy o nájme č. X/XXXX-XX na užívanie nebytových priestorov, zmluvnými stranami dohodnutá1- mesačná výpovedná lehota začala plynúť 01.09.2020 a uplynula dňa 30.09.2020. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť, žalovaný užíva predmet nájmu-nebytové priestory bez právneho dôvodu. Nájomca sa vyššie citovanou zmluvou zaviazal vypratať prenajaté priestory do dňa ukončenia platnosti zmluvy, čo nájomca doposiaľ neurobil, čím zasahuje do práv žalobcu.
V snahe vyhnúť sa časovo a finančne náročnému súdnemu konaniu, sa opakovane snažil so žalovaným mimosúdne dohodnúť na ukončení vyššie uvedeného nájomného vzťahu, naposledy prostredníctvom právnej zástupkyne listom zo dňa 19.10.2020, no žalovaný žiadnym spôsobom nereagoval.
2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.
3. Súd sa oboznámil so žalobou a jej prílohami a to nájomnou zmluvou, výpoveďou nájomnej zmluvy, Výpisom z LV č. XXXX, predžalobnou výzvou, výpoveďou žalovaného, prednesom práv. zást. žalobcu a zistil tento skutkový stav veci:
4. Medzi stranami sporu bola dňa 30.11.2007 uzatvorená Zmluva o nájomne č. X/XXXX-XX. Predmetom zmluvy bolo prenechanie žalovanému do užívania nebytové priestory pozostávajúce z kancelárie vo výmere XX m2 a skladové priestory vo výmere XXX m2, nachádzajúce sa v budove Materskej školy na ulici O. E. so súpisným číslom XXXX, postavenej na parcele č. XXXX/XXX, zapísanej na liste vlastníctve č. XXXX, vedeného Okresným úradom N., katastrálnym odborom, katastrálne územie N., obec N., okres N..
Podľa Čl. V. Zmluvy o nájme, v prípade výpovede výpovedná lehote je jeden mesiac a začína plynúť od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po doručení písomnej výpovede. Po ukončení platnosti nájomnej zmluvy z akéhokoľvek dôvodu je nájomca povinný vypratať prenajaté nebytové priestory do dňa ukončenia platnosti nájomnej zmluvy.
5. Z LV č. XXXX, kat. územie N., obec N., vyplýva, že Mesto N. žalobca je vlastníkom nebytovej budovy súp. č. XXXX na parcele č. XXXX/XXX, druh stavby XX, materská škola.
6. Písomnou výpoveďou zo dňa 14.07.2020 žalobca vypovedal nájomnú zmluvu uzatvorenú so žalovaným uzavretú dňa 30.11.2017. Ako adresát písomnosti je uvedený: K. S. - MIPET.
Výpoveď bola žalovanému doručená dňa 03.08.2020. Z predloženej kópie doručenky vyplýva, že písomnosť bola adresovaná subjektu: K. S. - MIPET Slovakia s.r.o.. Písomnosť prevzal konateľ spoločnosti.
7. Predžalobnou výzvou - posledný pokus o zmier pred podaním žaloby, žalobca žalovaného vyzval na vypratanie a odovzdanie nebytových priestorov špecifikovaných v Nájomnej zmluve č. X/XXXX-XX zo dňa 30.11.2007.
8. Zástupca žalovaného vo svojej výpovedi uviedol, že výpoveď z nájmu nebola nikdy doručená žalovanej spoločnosti. On nebol nikdy konateľom tejto spoločnosti a takisto, ak bola výpoveď adresovaná tak, ako z doručenky vyplýva na K. S.-MIPET Slovakia, s.r.o., tak sa nejedná o doručenie pre túto spoločnosť. Na doručenke nie je jeho podpis, resp. nie je to podpis osoby, ktorá bola v tom čase oprávnená konať za spoločnosť MIPET Slovakia, s.r.o. Poukázal, že výpoveď je adresovaná na spoločnosť K. S. - MIPET, kde takáto spoločnosť neexistuje. Výpoveď z nájomnej zmluvy by mala obsahovať náležitosti ako je DIČO, IČO, poprípade iné údaje pre identifikáciu subjektu, ktorému je daná a táto skutočnosť v tejto výpovedi nie je uvedená.
V ďalšom poukázal, že jeho pracovný pomer v žalovanej spoločnosti skončil ku dňu k 09.07.2020, teda v čase, kedy táto výpoveď mala byť doručená, už nebol zamestnancom tejto spoločnosti, aby bol oprávnený takéto dokumenty preberať.
On predtým podnikal pod obchodným menom K. S. - MIPET, kde živnostenský list alebo výpis zo živnostenského listu dokladá súdu a krátkou cestou sa zakladá do súdneho spisu. V ďalšom ešte do súdneho spisu aj doložil zápisnicu z odovzdania nebytových priestorov zo dňa 28.12.2004, kde je podpis Materskej školy na ul. O. E., N. a takisto preberajúceho K. S. - MIPET, kde v tomto poukazuje, že on predtým, ako podnikal, mal takisto prenajaté tie isté priestory ako následne spoločnosť MIPET Slovakia, s.r.o.
Z predloženej zápisnice z odovzdania nebytových priestorov zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že nájomcovi
- P. S., na základe uzavretej zmluvy o nájme č. X/XXXX, boli odovzdané nebytové priestory do užívania dňa 28.12.2004.
Z výpisu zo živnostenského registra, datovaný zo dňa 26.09.2017, vyplýva, že podnikateľ K. S. - MIPET, mala aj sídlo prevádzkarne na ul. O. E. v N..
9. Právna zástupkyňa žalobcu vo svojom prednese uviedla, že pokiaľ sa jedná o doručenie predmetnej výpovede, tak z doručenky je zrejmé, že toto bolo adresované spoločnosti MIPET Slovakia, s.r.o. s tým, že K. S. je tam uvedený iba z toho dôvodu, že sa jednalo o rodinný dom preto, aby doručovateľka vedela, na akú adresu a komu to vlastne má doručiť. Výpoveď prevzal konateľ spoločnosti, ako vyplýva z doručenky a pokiaľ nie je preukázaný opak, údaje na doručenke sa považujú za pravdivé.
V ďalšom poukázala, že pokiaľ sa jedná o samotnú výpoveď z tejto nájomnej zmluvy, tak z tejto výpovede je zrejmé, že sa jedná o výpoveď zmluvy o prenájme nebytových priestorov na konkrétnej ulici, ktorá bola uzatvorená dňa 30.1.2007, teda táto zmluva je dostatočne identifikovaná.
10. Podľa § 126 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,,Občiansky zákonník“), vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neoprávnene zadržuje.
Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
11. Podľa § 1 písm. a) zákona č. 116/1990 Z. o nájme a podnájme nebytových priestorov (ďalej len ,,Zákon“), tento zákon sa vzťahuje na nebytové priestory, ktorými sú miestnosti alebo súbory miestností, ktoré podľa rozhodnutia stavebného úradu sú určené na iné účely ako na bývanie; nebytovými priestormi nie sú príslušenstvo bytu ani spoločné priestory domu.
Podľa § 9 ods. 2 písm. b) Zákona, prenajímateľ môže písomne vypovedať zmluvu uzavretú na určitý čas pred uplynutím času, ak nájomca o viac ako jeden mesiac mešká s platením nájomného alebo za služby, ktorých poskytovanie je spojené s nájmom.
Podľa § 12 Zákona, výpovedná lehota je tri mesiace, ak nebolo dohodnuté inak; počíta sa od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede.
Podľa § 13 Zákona, ak nebolo dohodnuté inak, je v prípade skončenia nájmu nájomca povinný vrátiť nebytový priestor v stave, v akom ho prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie.
12. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí ( ďalej len ,,zákon o majetku obcí“), obec hospodári so svojím majetkom samostatne alebo prostredníctvom správcu majetku obce (ďalej len „správca“), ktorým je jej rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia zriadená podľa osobitného predpisu.
Podľa § 6 ods. 3 zákona o majetku obcí, správa majetku obce je súhrn oprávnení a povinností správcu alebo mestskej časti k tej časti majetku, ktorú im obec zverila do správy alebo ktorú správca nadobudol vlastnou činnosťou. Správca alebo mestská časť sú oprávnení a povinní majetok obce držať, užívať na plnenie úloh v rámci predmetu činnosti alebo v súvislosti s ním, brať z neho úžitky a nakladať s ním v súlade s týmto zákonom a so zásadami hospodárenia s majetkom obce; mestská časť tiež v súlade so štatútom mesta.
Podľa § 6 ods. 4 zákona o majetku obcí, správca nemôže nadobudnúť majetok do svojho vlastníctva. Majetok, ktorý správca nadobúda, je vlastníctvom obce. Správca alebo mestská časť vykonáva právne úkony pri správe majetku obce v mene obce. Správca alebo mestská časť koná v mene obce pred súdmi a inými orgánmi vo veciach, ktoré sa týkajú majetku obce, ktorý spravuje.
13. Ustanovenie § 126 Občianskeho zákonníka, je hmotnoprávnym ustanovením, ktoré určuje vlastníkovi spôsob ochrany jeho vlastníctva. Z komentára § 123 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že obsahom vlastníckeho práva je právo vec držať, užívať, brať plody a s vecou nakladať. Právnu ochranu požívajú všetky obsahové zložky tvoriace vlastníctvo. Prvoradé miesto pri ochrane vlastníctva má žaloba na vydanie veci, kde takáto žaloba upravuje subjekt, ktorý má byť v konaní označený ako subjekt, ktorý má povinnosť vec vydať(pasívne legitimovaná osoba) je ním ten kto vec zadržuje.
Samotné zadržiavanie veci nie je však pre úspešnosť žaloby rozhodujúce, kumulatívne musí byť totiž naplnený aj ďalší predpoklad, ktorým je neoprávnenosť držby. Formulácia žalobného petitu v prípade nehnuteľností spočíva v požiadavke na vypratanie nehnuteľnosti. Predpoklady pre úspešnosť takejto žaloby sú nasledovné: 1. Vec je v držbe inej osoby odlišnej od vlastníka tento ju nechce vydať, 2. Držba veci inou osobou je neoprávnená, 3. Žalobu podal vlastník, prípadne spoluvlastník či iný oprávnený držiteľ.
Vlastník má právo na ochranu proti tomu kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho kto ju neprávom zadržuje. Táto ochrana sa poskytuje v občianskom súdnom konaní žalobou vindikačnou a žalobou negatórnou. U nehnuteľností plní funkciu vindikačnej žaloby žaloba na vypratanie. Nie je však vylúčená ani vindikačná žaloba pri ktorej okrem vypratania ide aj o odovzdanie vecí vlastníkovi. Vlastnícka žaloba na vydanie veci (vypratanie nehnuteľnosti) môže mať úspech len vtedy ak preukáže navrhovateľ svoje vlastnícke právo a ďalej ak preukáže, že žalovaný do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje.
14. Pri práve vlastníka domáhať sa ochrany vlastníckeho práva vo vzťahu k nehnuteľnosti je potrebné domáhať sa vypratania nehnuteľnosti (V. XX/XXXX). Teda, ak niekto bez právneho dôvodu užíva vec, jedným z možných riešení, ako sa brániť, je inštitút vypratania nehnuteľnosti.
15. Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. XCdo/XX/XXXX zo dňa 30.01.2018 uviedol: ,,Správca majetku obce vykonáva správu zvereného majetku a je oprávnený a povinný starať sa o majetok obce, t. j. tej časti majetku, ktorú mu obec zverila do správy alebo ktorú správca nadobudol vlastnou činnosťou, užívať ho na plnenie úloh v rámci predmetu činnosti alebo v súvislosti s ním, brať z neho úžitky, nakladať s ním v súlade so zákonom o majetku obcí a so zásadami hospodárenia s majetkom obce. To, že správca majetku obce tento majetok spravuje však neznamená, že tento majetok aj vlastní
- zákon len oprávňuje správcu majetku obce na nakladanie s majetkom obce. Správca nenadobúda do svojho vlastníctva majetok obce, tento majetok nadobúda len do správy. Správca majetku obce v širšom význame (rozpočtová alebo príspevková organizácia zriadená obcou) je oprávnený nakladať s majetkom zvereným mu do jeho správy a má taktiež povinnosti podľa § 6 ods. 3 zákona o majetku obcí. Zároveň vykonáva za obec právne úkony pri správe majetku obce v mene obce. Správca majetku obce koná v mene obce pred súdmi, ako i pred inými orgánmi v tých veciach, ktoré sa týkajú majetku obce v jeho správe. Z uvedeného vyplýva, že na takéto konanie nie je potrebné osobitné plnomocenstvo, ide teda o prípad zákonného zastúpenia.
Dovolací súd preto konštatuje, že právny záver odvolacieho súdu ohľadne toho, že žalobca 2/ je len správcom majetku žalobcu 1/ a nie je jeho vlastníkom bol správny, avšak nesprávne bolo jeho právne posúdenie pri aplikácii (výklade) právnej normy ohľadne aktívnej vecnej legitimácie žalobcov, keď uviedol, že ani jeden zo žalobcov nie je aktívne vecne legitimovaný v spore vo vzťahu k žalovanému (žalobca 1/ z dôvodu neexistencie právneho vzťahu so žalovaným a žalobca 2/ z dôvodu neexistencie jeho vlastníckeho práva k majetku, na ktorom vznikla škoda). Zákon výslovne uvádza, že správca koná v mene vlastníka ohľadne zvereného majetku pred súdmi a inými orgánmi. Nakoľko správca majetku má zákonnú povinnosť majetok obce chrániť pred poškodením, zničením alebo stratou (§ 7 ods. 2 písm. b/ zákona o majetku obcí) a používať všetky právne prostriedky na ochranu majetku, vrátane včasného uplatňovania svojich práv alebo oprávnených záujmov pred príslušnými orgánmi (§ 7 ods. 2 písm. c/ zákona o majetku obcí), nemožno preto považovať za správny právny záver odvolacieho súdu o tom, že žalobca 2/ nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby na náhradu škody, pretože nie je vlastníkom nehnuteľnosti, na ktorej vznikla škoda, a preto nevznikla škoda jemu. Takýto výklad nie je v súlade so zákonom o majetku obcí (lex specialis) a predstavuje formalistický výklad a aplikáciu práva.“
16. V danej veci súd mal v konaní za preukázané a nesporné, že medzi Mestom N. ako vlastník budovy Materskej školy na ul. O. E. č. XXXX/XX v N. a žalovaným bola dňa 30.11.2007 uzatvorená nájomná zmluva na prenájom nebytových priestorov v nej špecifikovaných. Predmet nájmu na základe Zmluvy o zverení majetku obce do správy zo dňa 01.01.2004 je v správe žalobcu. Žalovaný riadne a včas dohodnutý nájom a cenu za služby spojené s nájmom neplatil a preto žalobca zmluvu o nájme vypovedal. Dohodnutá 1-mesačná výpovedná lehota uplynula dňa 30.09.2020. V uvedený deň mal žalovaný žalobcovi prenajaté priestory odovzdať, avšak tak neučinil.
17. Obrana žalovaného v konaní bola založená na tvrdení, že výpoveď z nájmu mu nebola doručená. V tomto smere vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že dňa 03.08.2020 výpoveď z nájmu prostredníctvom doručovateľa - Slovenská pošta, a.s., bola doručená na adresu: K. S. - MIPET Slovakia s.r.o., N. XX/XX, XXX XX N..
Z výpisu z Obchodného registra vyplýva, že žalovaný má sídlo na adrese N. XX/XX, XXX XX N. a to od 10.11.2007.
Z predloženej kópie doručenky vyplýva, že predmetnú písomnosť prevzal konateľ. V konaní a to výpoveďou zástupcu žalovanej spoločnosti p. K. S. bolo preukázané, že uvedenú písomnosť on neprevzal.
Podľa § 111 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, do vlastných rúk sa doručuje tak, že adresát potvrdí prijatie písomnosti na potvrdení o doručení písomnosti (ďalej len "doručenka"); údaje v doručenke sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak. Doručenka je verejnou listinou.
,,Ustanovenie § 111 ods. 1 CSP priznáva doručenke status verejnej listiny, v dôsledku čoho sa údaje v nej obsiahnuté sa považujú za pravdivé, ak nebol preukázaný opak. Už podľa predchádzajúcej úpravy dospel najvyšší súd k záveru, že verejnou listinou je ale doručenka len vtedy, ak obsahuje všetky náležitosti vyžadované právnymi predpismi. V takomto prípade potom každý, kto namieta správnosť týchto údajov znáša bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno, že tieto údaje sú nepravdivé.“ - uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. XCdo/XX/XXXX zo dňa 29.10.2018.
,,V súvislosti s povahou poštovej doručenky, ako listiny osvedčujúcej prevzatie písomnosti kasačný súd uvádza, že ide o verejnú listinu, čo vyplýva z rozsiahlej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a platí bez ohľadu na to, že pojem doručenky ako verejnej listiny v Správnom poriadku (na rozdiel od procesnej úpravy civilného súdneho konania v zmysle § 111 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku) výslovne nie je výslovne vymedzený. Samotná skutočnosť, že zákonodarca tento pojem v záujme odstrániť pochybnosti, precizovať a zvýrazniť povahu poštovej doručenky aj s ohľadom na závažnosť následkov spojených s doručovaním dôležitých písomností (tu patrí predovšetkým právoplatnosť rozhodnutí, resp. možnosť uplatniť opravné prostriedky) upravil v civilnom procesnom predpise avšak nepremietol ho do ustanovení Správneho poriadku neodôvodňuje prijať výklad (odporujúci legálnej definícii aj keď v inom predpise a rozhodovacej činnosti súdov) o rôznej povahe tejto listiny. Nemožno sa preto stotožniť s námietkou sťažovateľa, že poštová doručenka má povahu verejnej listiny iba v konaní súdnom. Je však potrebné podotknúť, že doručenka má povahu verejnej listiny ak je riadne vyhotovená a iba tak bez pochybností preukazuje pravdivosť toho, čo sa v nej uvádza a je dôkazom o doručení písomnosti ak sa nepreukáže opak, t.j. platí tu vyvrátiteľná domnienka jej správnosti.“ - rozhodnutie NS SR sp. zn. XAsan/X/XXXX zo dňa 27.02.2020.
V danej právnej veci súd nemal za preukázané, žeby údaje uvedené na doručenke ( čl. 5 spisu), preukazujúcej doručenie výpovede žalovanému, boli nepravdivé. Písomnosť bola adresovaná žalovanému, pričom na doručenke je uvedené obchodné meno žalovanej spoločnosti a adresa jej sídla a prevzal ju konateľ spoločnosti. Bez právneho významu je preto tvrdenie zástupcu žalovanej spoločnosti, že aj on ako predtým podnikajúci subjekt mal miesto podnikania na rovnakej adrese ako je sídlo žalovaného, nakoľko v konaní bolo preukázané, že on predmetnú písomnosť neprevzal.
18. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a vyššie citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že žaloba o vypratanie nehnuteľnosti vo vzťahu k žalovanému je dôvodná. Ku dňu 30.09.2020 došlo k ukončeniu nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu a od 01.10.2020 žalovaný predmetné priestory užíva bez právneho dôvodu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto žalovanému uložil povinnosť vypratať a odovzdať žalobcovi predmetné nebytové priestory.
19. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
V danom súd žalobe vyhovel, žalobca bol teda v konaní úspešný v celom rozsahu a preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.