Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

NM-9Csr/1/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom sudkyňou JUDr. Lenkou Pavlovičovou v spore žalobkyne: S. G., J. O. XX.XX.XXXX, G. J. S. J. I., K. XX/X, zastúpená: JUDr. Andrej Cifra, advokát so sídlom kancelárie Lučenec, J. Kráľa 5/A, IČO: 37756508, proti žalovanému: 365.bank, a.s., so sídlom Bratislava, Dvořákovo nábrežie 4, IČO: 31340890, zastúpený: Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., so sídlom Bratislava, Dvořákovo nábrežie 8A, IČO: 47232471, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

rozhodol:

I. Súd ruší Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská a mediačná so sídlom Dunajská 15, 811 01 Bratislava - Staré Mesto, konajúceho prostredníctvom rozhodcu JUDr. Silvie Mečiarovej, spisová značka zo dňa 30.05.2019 v celom rozsahu.

II. Žalobkyni voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Dňa 11.09.2019 bola súdu doručená žaloba, na základe ktorej sa žalobkyňa domáhala zrušenia Rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská a mediačná so sídlom Dunajská 15, 811 01 Bratislava - Staré Mesto, konajúceho prostredníctvom rozhodcu JUDr. Silvie Mečiarovej, spisová značka zo dňa 30.05.2019 (ďalej len „Rozhodcovský rozsudok“). Na základe Rozhodcovského rozsudku doručeného žalobkyni dňa 10.07.2019 Rozhodcovský súd žalovanú zaviazal na zaplatenie peňažnej pohľadávky spolu s príslušenstvom v prospech žalovaného. Žalobkyňa svoje podanie odôvodnila tým, že v rámci rozhodcovského konania boli uplatnené nároky žalovaného voči žalobkyni titulom Zmluvy o úvere lepšia splátka č. XXXXXXXXXX zo dňa 24.05.2011 (ďalej len „Zmluva o úvere“). Poukázala na bod 3.11 Zmluvy o úvere, podľa ktorého sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo Zmluvy o úvere sa budú rozhodovať v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou vo Všeobecných obchodných podmienkach. Žalobkyňa považuje Zmluvu o úvere za absolútne neplatný právny úkon. Upozornila na časť 2) Zmluvy o úvere označenú ako Žiadosť o poskytnutie úveru lepšia splátka a žiadosť o zriadenie osobného účtu, ktorú vyplnila a podpísala v J. S. J. I. dňa 04.05.2011. Túto časť Zmluvy o úvere považuje za návrh na uzatvorenie zmluvy. V návrhu na uzatvorenie zmluvy žiadala o úver vo výške 15.000,- EUR s dobou splácania úveru 10 rokov. V časti 2) Zmluvy o úvere je uvedený spôsob čerpania úveru, a to prevodom na účet a termín splácania úveru k 20. dňu v mesiaci. Žalobkyňa upozornila aj na časť 3), bod 3.1, Zmluvy o úvere, ktorý dňa 24.05.2011 vyplnil žalovaný, kedy na túto Zmluvu o úvere pripojil svoj podpis. Ďalej uviedla, že táto časť zmluvy mala byť prijatím návrhu na uzatvorenie Zmluvy o úvere, avšak z dôvodu zmien v obsahu oproti návrhu je časť 3) Zmluvy o úvere, bod 3.1 novým návrhom na uzatvorenie Zmluvy o úvere. V časti 3) Zmluvy o úvere sa v bode 3.1 nad rámec návrhu na uzatvorenie Zmluvy o úvere uvádza: výška úveru: 9.850,00 EUR, výška mesačnej splátky (s poplatkom za správu úv. účtu): 166,66 EUR, celk. výška nákladov: 10.128,29 EUR, dátum konečnej splatnosti: 20.05.2021, počet mesačných splátok: 120, výška úrokovej sadzby: 15,9 %, priem. RPMN na trhu: 12,52 %, RPMN banky: 18,06 %.

Žalobkyňa sa domnieva, že jednostranný úkon „návrh zmluvy“ a jednostranný úkon „prijatie návrhu“ nie sú zhodné, pretože zo strany žalovaného došlo pri prijímaní návrhu k zmenám. Keďže k opätovnému prijatiu zmeneného „návrhu zmluvy“ nedošlo, nedošlo ani k uzatvoreniu Zmluvy o úvere. Poukázala na podľa ktorého musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V Zmluve o úvere je uvedená celková čiastka v sume 19.978,29 EUR, avšak súčinom mesačnej splátky v sume 166,66 EUR a počtu splátok 120 predstavuje celková čiastka inú hodnotu, a to sumu 19.999,20 EUR. Celková čiastka preto nie je v Zmluve o úvere uvedená správne. Došlo tak k nesprávnemu uvedeniu RPMN v Zmluve o úvere. Pri prepočte RPMN na webovej stránke https://openiazoch.zoznam.sk/hotovostne- pozicky/kalkulacka pri zadaní správnych vstupných údajov, a to: výška úveru 9.850,00 EUR a suma, ktorá bude splatená 19.999,20 EUR, vychádza RPMN 17,54 %, čo nezodpovedá údaju uvedenému v časti 3) Zmluvy o úvere bode 3.1 pri položke označenej ako „RPMN Banky v %“, kde sa uvádza 18,06 %. Na základe týchto skutočností žalobkyňa považuje poskytnutý úver za bezúročný a bezpoplatkový. Ak by sa súd nestotožnil s touto argumentáciou, žalobkyňa upriamila pozornosť na rozhodcovskú doložku, na ktorú odkazuje Zmluva o úvere, ktorú považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Je presvedčená, že k vydaniu Rozhodcovského rozsudku nemalo dôjsť, pretože rozhodcovská doložka nebola platne uzavretá a právomoc rozhodcovského súdu nebola daná. Keďže k platnému dohodnutiu rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve môže dôjsť len individuálne, v danom prípade sa tak nestalo, pretože Zmluva o úvere obsahuje vopred predformulovanú, individuálne nedohodnutú rozhodcovskú doložku. Podľa jej názoru takto dojednaná rozhodcovská doložka má za následok, že spotrebiteľ, v prípade, že dodávateľ podá žalobu na rozhodcovský súd, stratí možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Keďže zo strany Rozhodcovského súdu došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a súčasne aj k odignorovaniu základných princípov ochrany spotrebiteľa, ako aj k zjavnému odignorovaniu všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, žalobkyňa žiada, aby súd zrušil Rozhodcovský rozsudok a priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v plnom rozsahu.

2. K podanej žalobe sa vyjadril žalovaný. Poukázal na Zmluvu o postúpení pohľadávok č. I./2016 zo dňa 06.10.2016, na základe ktorej žalovaný postúpil pohľadávku zo Zmluvy o úvere voči žalobcovi vrátane príslušenstva na nového veriteľa, ktorým sa stala spoločnosť BENCONT COLLECTION a.s. O tejto skutočnosti bola žalobkyňa riadne informovaná listom zo dňa 13.12.2016, teda vedela, kto je jej veriteľom v čase podania žaloby. Nakoľko zmluvný vzťah medzi stranami sporu zanikol Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 06.10.2016, žalovaný si nemôže uplatňovať žiadne nároky, úroky a iné príslušenstvo zo Zmluvy o úvere. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 01.07.2008, rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. zo dňa 08.03.2017 a rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 24.05.2017, na základe ktorých je potrebné sa zaoberať skúmaním pasívnej vecnej legitimácie. Je presvedčený, že žalovanému nesvedčí pasívna vecná legitimácia. Žalovanú pohľadávku nie je oprávnený vymáhať, taktiež nie je oprávnený prijať plnenie od dlžníka, pretože postúpením pohľadávky postupca prestal byť veriteľom. Nositeľom pasívnej vecnej legitimácie v tomto konaní nie je žalovaný, ale spoločnosť BENCONT COLLECTION a.s. Žalovaný sa nestotožňuje s tvrdením žalobkyne ohľadom dopĺňania akýchkoľvek informácií do Zmluvy o úvere. Tieto skutočnosti sa neopierajú o žiadne ustanovenia Zmluvy o úvere, žalobkyňa ich nijakým spôsobom nepreukázala a preto neuniesla dôkazné bremeno. Ďalej uviedol, že Zmluva o úvere bola uzatvorená v súlade s vôľou a požiadavkami žalobkyne, pretože žalobkyňa nepoprela, že úver prijala. Žalobkyňa uhrádzala splátky za dohodnutých podmienok vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere, pričom v lehote 14 dní od jej uzatvorenia neodstúpila od tejto zmluvy. Žalovaný sa vyjadril aj k námietkam žalobkyne ohľadom chýbajúcich náležitostí v Zmluve o úvere. Žalovaný sa domnieva, že žalobkyňa v žalobe vypočítala RPMN za použitia kalkulačky nezodpovedajúcej právnej úprave platnej v čase uzatvorenia zmluvy a preto výška RPMN vypočítaná žalobkyňou je nesprávna. V tejto súvislosti poukázal na znenie čl. 3 bod 3.6. Zmluvy o úvere, v zmysle ktorého žalobkyňa podpisom Zmluvy o úvere potvrdila, že bola oboznámená a súhlasí so Sadzobníkom poplatkov. Na základe účinného Sadzobníka poplatkov si žalovaný vyúčtoval poplatky v sume 197,- EUR, a to za správu a vedenie úverového účtu v sume 1,66 EUR mesačne a za poskytnutie úveru pri splácaní z účtu v Poštovej banke a.s. - 2% zo sumy úveru. Žalovaný tvrdí, že pri zadávaní výpočtu RPMN sa nezapočítavajú vyššie uvedené poplatky do výšky mesačnej splátky, teda splátku uvedenú v Zmluve v hodnote 166,66 EUR je pre účely výpočtu RPMN potrebné znížiť o poplatok za správu a vedenie úverového účtu (1,66 EUR), potom mesačná splátka pre účely výpočtu RPMN bude zadávaná

vo výške 165,- EUR a taktiež do interaktívnej kalkulačky sa ako „iné dodatočné náklady“ zadáva poplatok za poskytnutie úveru pri splácaní úveru z účtu v Poštovej banke a.s. - 2 % zo sumy úveru, teda 197,- EUR. Po správnom zadaní údajov za použitia interaktívnej kalkulačky je vypočítaná hodnota RPMN vo výške 17,75 % p. a., v Zmluve o úvere je uvedená RPMN vo výške 18,06 % p. a., teda vypočítaná hodnota je ešte priaznivejšia než je uvedená v Zmluve o úvere. Rozdiel v hodnotách RPMN (0,31% p. a.) môže byť spôsobený práve internetovou kalkulačkou, ktorá poskytuje len nezáväzné a informatívne výpočty. Žalobkyňa nesprávne vypočítala a v žalobe uviedla výšku RPMN v hodnote 17,54 % p. a. Žalovaný je presvedčený, že Zmluva o úvere obsahuje všetky predpoklady jasne a zrozumiteľne uvedené, ako napríklad počet splátok, výšku splátky, dátum splatnosti, termín konečnej splatnosti, výšku poskytnutého úveru. Okrem toho Zmluva o úvere obsahuje aj dátum prvej splátky, ktorým bol 20.06.2011. Z vyššie uvedených údajov použitých pri výpočte RPMN vyplýva, že celková výška nákladov predstavuje sumu 10148,66 EUR (19.998,66 - 9.850 = 10.148,66), pričom v Zmluve bola celková výška nákladov úveru uvedená v sume 10.128,29 EUR. Rozdiel v uvedených sumách vznikol z dôvodu popísaného vyššie (vysvetlenie rozdielu v RPMN). Podľa názoru žalovaného sa obsahové a formálne požiadavky na rozhodcovskú zmluvu spravovali o rozhodcovskom konaní v znení účinnom ku dňu uzatvorenia Zmluvy o úvere. Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy, alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Znamená to, že rozhodcovská zmluva uzatvorená do 31.12.2014 mohla byť súčasťou hlavnej zmluvy, bez potreby samostatnosti a oddeliteľnosti. Uviedol, že písomná forma Rozhodcovskej zmluvy je zachovaná, keďže rozhodcovská doložka bola súčasťou Zmluvy o úvere podpísanej oboma zmluvnými stranami. Žalovaný poukázal na bod 10.2.3 Všeobecných obchodných podmienok, podľa ktorých: „Ak Klient, najneskôr pri uzavretí Bankového obchodu a/alebo Zmluvy nedoručí Banke písomne oznámenie, že s rozhodcovskou doložkou nesúhlasí, má sa za to, že ju prijal.“ Žalobkyňa mala možnosť uzatvorenie rozhodcovskej doložky odmietnuť, pokiaľ s ňou nesúhlasila, čo však nEURobila. Žalobkyňa tak mohla individuálne sama rozhodnúť o tom, či danú zmluvnú podmienku uzatvorí alebo neuzatvorí.

3. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa. Námietku žalovaného o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie považuje za nedôvodnú. K postúpeniu pohľadávky z Poštovej banky, a.s., na spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s., uplatnenej v rozhodcovskom konaní došlo dňa 06.10.2016. Rozhodcovské konanie bolo iniciované Poštovou bankou, a.s., podaním žaloby proti žalobkyni dňa 31.08.2015, t. j. pred postúpením pohľadávky. Počas priebehu rozhodcovského konania však Poštová banka, a.s., ako dominus litis neoznámila túto skutočnosť rozhodcovskému súdu a nepodala ani návrh na zmenu žalobcu. Poštová banka, a.s., tak na základe vyššie uvedeného nebola v čase vyhlásenia rozhodcovského rozsudku aktívne vecne legitimovaným subjektom. Žalobkyňa je presvedčená, že rozhodcovský súd sa v priebehu konania nezaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie, teda či žalobca je osobou, ktorej hmotné právo priznáva práva voči žalovanej osobe. Žalovaná v rozhodcovskom konaní (žalobkyňa v tomto konaní) bola zaviazaná na plnenie povinnosti zaplatenia peňažných prostriedkov v prospech neoprávneného subjektu. Žalobkyňa sa domnieva, že nenastali skutočnosti spôsobujúce nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného, ale došlo k pochybeniu rozhodcovského súdu pri vydaní rozhodcovského rozsudku. Žalobkyňa poukazuje na článok 4. obchodných podmienok označený ako „Návrh na uzatvorenie ZoÚ a uzatvorenie ZoÚ“, ktorý priamo predpokladá „dvojstupňový“ mechanizmus uzatvorenia zmluvy o úvere, a tiež počíta aj s úpravami návrhu zmluvy a jeho jednotlivých údajov. Konkrétne sa v uvedenom článku 4. bod. 4.1 uvádza: „Banka je po vyhodnotení bonity Dlžníka oprávnená návrh akceptovať, odmietnuť alebo upraviť podmienky požadovaného úveru, napr. výšku úveru a/alebo dĺžku splácania úveru, výšku úrokovej sadzby a/alebo iné podmienky....“ Žalovaný koncipovaním tejto zmluvnej podmienky vytvoril zmluvný predpoklad pre obchádzanie nižšie uvedených ustanovení . Žalobkyňa je presvedčená, že v dôsledku zakomponovania citovaného ustanovenia do obchodných podmienok mal žalovaný ako dodávateľ priamy dosah na zmenu podmienok úveru, bez následnej možnosti spotrebiteľa sa opätovne rozhodnúť, či so zmenami podmienok úveru súhlasí, alebo nie. Citované ustanovenie obchodných podmienok článok 4. bod. 4.1 považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalobkyňa v súvislosti s nesprávne uvedenou RPMN uvádza, že žalovaný poplatok za vedenie účtu vo výške 1,66 EUR a poplatok za poskytnutiu úveru 197,- EUR nezapočítaval do RPMN, čím zjavne obchádzal príslušné ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobkyňa ďalej uviedla, že žalovaný sa v podanom vyjadrení dovoláva platnosti dokumentov a listín, ktoré jej pri podpise neboli predložené alebo nebola s nimi oboznámená. Obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách nesmú slúžiť k tomu, aby dodávateľ do nich ukryl dôležité dojednania, o ktorých je predpoklad, že uniknú pozornosti spotrebiteľa. Samotný podpis pod tzv. včleňovaciu klauzulu pre uplatnenie obchodných podmienok sám o sebe nepostačuje k ich záväznosti, ale je potrebné,

aby bol zároveň naplnený aj druhý predpoklad, a to známosť obchodných podmienok. Žalovaný sa v prejednávanej veci dovoláva platnosti všeobecných obchodných podmienok a Sadzobníka, avšak neuniesol dôkazné bremeno ohľadne skutočnosti, že boli priložené k zmluve, a neuniesol dôkazné bremeno ani ohľadne skutočnosti, že bola s nimi žalobkyňa oboznámená.

4. K vyjadreniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný. Uviedol, že sa naďalej pridržiava svojich tvrdení ohľadom uplatnenej námietky o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie. Je presvedčený, že v tomto konaní nie je nositeľom pasívnej vecnej legitimácie a keďže žalobkyňa nepodala procesný návrh na zmenu strany sporu na strane žalovaného napriek tomu, že bola preukázateľne oboznámená o postúpení pohľadávky listom žalovaného zo dňa 13.12.2016, táto skutočnosť je dôvodom na zamietnutie žaloby. Pokiaľ ide o vedomosť žalobkyne o obsahu listín súvisiacich so Zmluvou o úvere, žalovaný poukázal na znenie bodu 3.6 Zmluvy o úvere, v zmysle ktorého žalobkyňa podpisom zmluvy potvrdila, „.....že bola oboznámená a súhlasí s OP, VOP, Sadzobníkom poplatkov a informáciami o poistení.....“. Nakoľko žalobkyňa zmluvu podpisovala ako prejav jej slobodnej a vážnej vôle, niet dôvodu pochybovať o pravdivosti jej vyhlásenia o tom, že s obsahom vyššie uvedených dokumentov bola oboznámená. Napriek skutočnosti, že ochrana spotrebiteľa je považovaná za jedno z nosných hľadísk tak vnútroštátnej ako aj únijnej legislatívy, nie je prijateľné, aby podnikateľ niesol všetky riziká zmluvného vzťahu a spotrebiteľ neniesol fakticky žiadnu zodpovednosť. Takýto prístup by bol zneužitím práva v rozpore zo základnými zásadami právnej spoločnosti, podľa ktorých je okrem iného nevyhnutné požadovať uplatňovanie zodpovedajúcej miery zodpovednosti za vlastné právne záväzné konanie (aj spotrebiteľa). V tejto súvislosti poukázal na Rozsudok Európskeho súdneho dvora sp. zn. C-361/04 zo dňa 12.01.2006. Európske právo stále viac naznačuje, že ďalšia „automatická“ pomoc spotrebiteľom už nie je účelná a pokračovať by sa malo skôr nazeraním na priemerného spotrebiteľa ako schopného urobiť vlastné rozhodnutie ohľadom svojho právneho postavenia v spotrebiteľskom právnom vzťahu. Žalovaný uviedol, že v procese uzatvárania zmlúv poskytuje záujemcom o úver všetky požadované informácie, je im umožnené v prípade ich záujmu nahliadnuť do ponúkaných dokladov, tieto sú naviac dostupné na všetkých jeho pobočkách a webovom sídle, čo vytvára dostatok možností a časový priestor na zoznámenie sa s ich obsahom, teda žiadateľ o úver už môže pred uzavretím zmluvy prísť do ním vybranej pobočky žalovaného zoznámený s obsahom dokladov pripojených k zmluve. Žalovaný nemôže „donútiť“ žiadateľa o úver, aby sa riadne oboznámil s obsahom dokladov súvisiacich so Zmluvou o úvere. Rovnaké podmienky mal aj žalobca, ten v čase uzavretia zmluvy nenamietal jeho neznalosť pripojených dokladov, toto účelovo tvrdí až v súdnom konaní, zmluvu vrátane v nej obsiahnutých vyhlásení slobodne a vážne uzavrel, poskytnutý úver prijal a splácal.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením s Rozhodcovským rozsudkom, Zmluvou o úvere, Sadzobníkom poplatkov účinným od 16.05.2011, Všeobecnými obchodnými podmienkami, Oznámením postupcu o postúpení pohľadávky zo dňa 13.12.2016.

6. Žalovaná uzatvorila so žalobkyňou dňa 24.05.2011 Zmluvu o úvere, v zmysle ktorej žalovaný poskytol žalobkyni bezúčelový úver vo výške 9.850,- EUR s dohodnutou výškou úrokovej sadzby 15,90% ročne, ktorý sa zaviazala splácať v 120 mesačných splátkach vždy k 20. dňu v mesiaci vo výške 165,- EUR od 20.06.2011 do 20.05.2021. V čl. 3 bod 3.1 je uvedená výška RPMN 18,06%, priemerná RPMN 12,52%, celková výška nákladov v sume 10.128,29 EUR. Žalobkyňa sa zaviazala zaplatiť poplatok za správu úverového účtu vo výške 166,66 EUR a poplatok za správu a vedenie úverového účtu vo výške 1,66 EUR mesačne. Žalobkyňa mala celkovo žalobcovi zaplatiť sumu 19.999,20 EUR.

7. Podľa č.l. 3 bod 3.2 štvrtá veta Zmluvy o úvere, banka poskytne dlžníkovi peňažné prostriedky vo výške schváleného úveru zníženého o poplatok za poskytnutie úveru podľa aktuálneho Sadzobníka poplatkov banky.

8. V Sadzobníku poplatkov v časti Úvery pre obyvateľstvo - lepšia splátka v bode 1. si žalovaný účtuje za poskytnutie úveru pri splácaní úveru z účtu v Poštovej banke a.s. poplatok vo výške 2% zo sumy úveru.

9. V Sadzobníku poplatkov v časti Úvery pre obyvateľstvo - lepšia splátka v bode 3. si žalovaný účtuje za správu a vedenie úverového účtu sumu 1,66 EUR mesačne.

10. Podľa č.l. 3 bod 3.11 veta prvá Zmluvy o úvere, zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú z tejto ZoÚ, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou v článku 10, v časti Všeobecných obchodných podmienok.

11. Prostredníctvom Oznámenia postupcu (žalovaného) o postúpení pohľadávky zo dňa 13.12.2016, žalovaný oznámil žalobkyni, že na základe Zmluvy o postúpení uzatvorenej dňa 06.10.2016 medzi žalovaným ako postupcom a spoločnosťou BENCONT COLLECTION a.s. ako postupníkom bola pohľadávka žalovaného voči žalobkyni vyplývajúca zo Zmluvy o úvere postúpená na spoločnosť BENCONT COLLECTION a.s. Zároveň žalovaný oznámil žalobkyni, že došlo k zrušeniu jej úverového účtu ku dňu 04.10.2016.

12. Podľa , zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

13. Podľa v znení účinnom do 29.06.2011, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

14. Podľa v znení účinnom do 29.06.2011, dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

15. Podľa v znení účinnom od 29.06.2011, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

16. Podľa veta prvá v znení účinnom do 29.06.2011, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „“).

17. Podľa v znení účinnom do 29.06.2011, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

18. Podľa v znení účinnom do 29.06.2011, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

19. Podľa a v znení účinnom do 29.06.2011, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

20. Podľa v znení účinnom do 29.06.2011, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

21. Podľa v znení účinnom do 29.06.2011, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

22. Medzi stranami nebolo sporné, že dňa 24.05.2011 uzatvorili Zmluvu o úvere lepšia splátka a že dňa 30.05.2019 bol vydaný Rozhodcovský rozsudok sp. zn. . Spornou skutočnosťou bolo, či došlo k riadnej dohode o rozhodcovskej doložke. Ako vyplýva z obsahu uvedeného Rozhodcovského rozsudku, k rozhodovaniu Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri rozhodcovskej a mediačnej so sídlom Dunajská 15, Bratislava- Staré Mesto došlo s poukazom na ustanovenia

23. Súd si vyžiadal spisový materiál Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri rozhodcovská a mediačná. Žaloba žalovaného bola na tento súd doručená 28.09.2015. Dňa 18.02.2016 vyzval rozhodcovský súd žalobkyňu na podanie žalobnej odpovede, oznámil jej osobu rozhodcu a poučil ju o rozhodcovskom konaní pri iniciovaní sporu proti spotrebiteľovi (list súdu z 29.01.2016). Dodatočne ešte žalobkyni súd zaslal ďalší doklad 20.05.2016. Dňa 10.07.2019 bol žalobkyni doručený rozhodcovský rozsudok. Rozhodcovským rozsudkom zo dňa 30.05.2019 súd žalobkyňu zaviazal k zaplateniu istiny vo výške 9.463,91 EUR, úroku vo výške 15,9% ročne z tejto sumy od 01.09.2015 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5,25% ročne z tejto sumy od 01.09.2015 do zaplatenia istiny, sumy dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslených k 31.08.2015 vo výške 6.298,94 EUR, a to do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Žalobkyňu zaviazal aj k náhrade trov konania.

24. Podľa o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.01.2015, ak nie je ďalej stanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované.

25. Podľa o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.01.2015, rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1.januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.

26. Samotná rozhodcovská doložka mala byť uzatvorená dňa 24.05.2011 v Zmluve o úvere lepšia splátka. V článku 3.11 sa uvádza, že sa zmluvné strany dohodli, že akékoľvek spory, ktoré z tejto zmluvy vniknú, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou v článku 10, Všeobecných obchodných podmienok. Zmluvné strany v zmluve vyhlásili, že sa oboznámili s obsahom rozhodcovskej doložky a s dôsledkami jej uzatvorenia. Aj zo samotných obchodných podmienok (čl. 15.3) vyplýva, že sa zmluvné strany dohodli, že akékoľvek spory budú riešené dohodou a v prípade nedosiahnutia dohody sa uplatní na riešenie sporov rozhodcovská doložka uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach. Z nich, konkrétne z článku 10.3, na ktorý odkazuje uzatvorená zmluva, vyplýva, že banka v súlade so zákonom o platobných službách ponúka klientovi návrh na uzatvorenie rozhodcovskej doložky na riešenie prípadných sporov z platobných služieb, ktoré medzi nimi vzniknú pri vykonávaní prevodov, pri vydávaní a používaní elektronických platobných prostriedkov alebo v súvislosti s nimi. Pre spory z platobných služieb platia ustanovenia bodu 10.2. analogicky s tým rozdielom, že príslušným rozhodcovským súdom v takýchto prípadoch je Stály rozhodcovský súd pri Slovenskej bankovej asociácii. Iné konkrétne dojednanie rozhodcovskej doložky súd nezistil.

27. Podľa až 3 o rozhodcovskom konaní účinného ku dňu údajného uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy (ustanovenie použiteľné s poukazom na ), rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa .

28. Žalobkyňa skutkovo vymedzila dôvody neplatnosti rozhodcovskej zmluvy tým, že rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná, nakoľko predstavovala vopred predformulovanú, individuálne nedohodnutú rozhodcovskú doložku.

29. Podľa , účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak a) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nemal spôsobilosť uzavrieť spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu,

b) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť na spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, c) rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského rozhodcovského konania, d) stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený nedostatok mohol mať vplyv na výsledok sporu, e) spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, f) stály rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci spotrebiteľ jeho nariadenie navrhoval podľa § 34 ods. 2 a z okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávania vyplývala potreba jeho nariadenia najmä z dôvodu, že bez ústneho pojednávania sa nebolo možné vysporiadať s návrhmi a tvrdeniami spotrebiteľa, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, g) v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, h) vo veci rozhodoval zaujatý rozhodca, i) stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, j) rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, k) výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky, l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. c), e) a i) až l). Ak sa dôvod zrušenia rozhodnutia vzťahuje len na časť rozhodcovského rozsudku, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, ak je dotknutú časť možné oddeliť od nedotknutej časti výroku rozhodcovského rozsudku.

30. Rozhodcovská zmluva mala byť zmluvnými stranami podpísaná v rovnaký deň ako Zmluva o úvere. Ako však vyplýva z obsahu samotnej úverovej zmluvy, táto konkrétnu rozhodcovskú doložku neobsahuje, táto má byť podľa čl. 3.11 obsiahnutá vo Všeobecných obchodných podmienkach. Ako však vyplýva z čl. 10 Všeobecných obchodných podmienok, opäť nejde o konkrétnu rozhodcovskú doložku, ale o uvedenie možnosti pre klienta takúto doložku uzatvoriť (banka ponúka....). Aj zo samotného obsahu úverovej zmluvy vyplýva, že ak by i čl. 3.11 mal predstavovať rozhodcovskú doložku, išlo by o formulárový typ zmluvy, kedy žalobkyňa ako spotrebiteľ nemala možnosť ovplyvniť obsah rozhodcovskej zmluvy a nevyjednala si osobitne podmienky rozhodcovskej zmluvy, nemala teda možnosť ovplyvniť jej znenie a ustanovenia v nej obsiahnuté. Zmluvu jej predložil žalovaný. Súd v tomto smere poukazuje aj na čl. 1O Všeobecných obchodných podmienok, kde z obsahu vyplýva, že ak sa aj ponúka možnosť uzatvorenia rozhodcovskej doložky, táto má slúžiť na riešenie prípadných sporov z platobných služieb, ktoré medzi nimi (stranami) vzniknú pri vykonávaní prevodov, pri vydávaní a používaní elektronických platobných prostriedkov alebo v súvislosti s nimi. Nehovorí sa teda o úverovom vzťahu, ale o platobných službách. O sporoch z úverovej zmluvy sa síce v úverovej zmluve priamo hovorí, ale v úverovej zmluve zase priamo obsah rozhodcovskej doložky nenájdeme, keďže zmluva obsahuje iba odkaz na Všeobecné obchodné podmienky. Okrem samotnej skutočnosti, že nedošlo k individuálnemu dojednaniu rozhodcovskej doložky teda možno poukázať i na jej neurčitosť a nejasnosť, resp. nedojednanie, čo umožňuje zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa citovaného a . Žalobkyňa ako spotrebiteľka preto nemala možnosť jednoznačne pochopiť význam takéhoto ustanovenia. Jedine za situácie, že by v úverovej zmluve bolo jednoznačne uvedené, že svoje spory z tejto zmluvy budú strany riešiť pred konkrétnym rozhodcovským súdom, bolo by možné ďalej posudzovať, či ustanovenie bolo výsledkom dohody medzi stranami. Pokiaľ by i došlo k uzatvoreniu doložky riadne, nebola podľa názoru súdu spotrebiteľom osobitne vyjednaná.

31. Rozhodcovská zmluva je špecifická tým, že v prípade sporu o právach a právom chránených záujmoch rozhoduje rozhodcovský súd. Rozhodcovskú doložku nemožno považovať za individuálne rozhodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ ju nemohol ovplyvniť z dôvodu, že sa jednalo o vopred pripravenú formulovanú zmluvu. Rozhodcovská zmluva musí byť výsledkom slobodnej vôle

oboch zmluvných strán. Za individuálne dojednanú rozhodcovskú zmluvu možno považovať zmluvu len vtedy, ak spotrebiteľ bude mať možnosť sám vyplniť v zmluve kolónku, či v prípade sporu bude rozhodovať všeobecný alebo rozhodcovský súd a teda bude mať možnosť ovplyvniť výber rozhodcovského súdu. Za individuálne dojednanú zmluvu nemožno považovať zmluvu, ktorá je vopred naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu.

32. S poukazom na tieto skutočnosti ako aj na body 3.11 a 15.3 Rozhodcovskej zmluvy súd tieto posúdil ako ustanovenia spôsobujúce nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tak, ako je to uvedené v ust. .

33. Súd sa zaoberal aj dodržaním lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Táto bola s poukazom na dodržaná. Lehota je trojmesačná a plynie od doručenia rozhodcovského rozsudku, t.j. od 10.07.2019. Žaloba bola na súd podaná 10.09.2019 o 16,51 hod.

34. Pokiaľ ide o námietky o nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného, súd sa s touto námietkou nestotožňuje. Podľa sa žalobkyňa mohla podanou žalobou proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania domáhať na súde zrušenia rozhodcovského rozsudku. Druhým účastníkom konania bola Poštová banka, a.s. Je pravdou, že ešte pred rozhodnutím rozhodcovského súdu došlo k postúpeniu pohľadávky na iný subjekt, avšak rozhodcovský súd rozhodoval vo vzťahu k žalovanému a žalobcovi, nie vo vzťahu k subjektu, ktorý pohľadávku od žalovaného ako postupník nadobudol. Žaloba bola preto podaná správne voči žalovanému, pretože jeho práv sa zrušenie rozsudku dotkne.

35. Vzhľadom na dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku sa súd už podrobne nezaoberal ďalšou právnou argumentáciou žalobcov pre zrušenie rozhodcovského rozsudku, a to konkrétne argumentáciou ohľadne náležitostí uzatvorenej zmluvy, i keď možno na okraj uviesť, že zmluva neobsahuje dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere (obsahuje termín konečnej splatnosti a termín prvej splátky, čo sú však odlišné náležitosti zmluvy), obsahuje nesprávnu výšku celkových nákladov 10.128,29 EUR, keď má žalobca zaplatiť 120 x 166,66 EUR, t.j. sumu 19.999,20 EUR pri poskytnutom úvere 9.850,-EUR. V skutočnosti je výška nákladov 10.149,20 EUR. To samotné by mohlo spôsobovať, že úver by bol v súlade s bezúročný a bez poplatkov. Toto samotné je tiež dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa

36. Podľa (ďalej len „“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

37. Žalobcovi, ktorý bol v spore úspešný vznikol nárok na náhradu trov konania, ktoré mu súd priznal v plnom rozsahu. O výške náhrady trov bude v zmysle rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom. Odvolanie spolu s prílohami je potrebné podať v toľkých vyhotoveniach, aby jedno vyhotovenie zostalo na súde a ďalšie vyhotovenia mohli byť doručené ostatným stranám sporu (dvojmo).

V odvolaní je potrebné uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka (uviesť spisovú značku) čo sa odvolaním sleduje. Odvolanie musí byť podpísané.

V odvolaní sa tiež uvedie, proti ktorému rozhodnutiu súdu odvolanie smeruje (uviesť dátum jeho vydania a číslo konania uvedené na prvej strane rozhodnutia v pravom hornom rohu), v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie súdu považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh- zmeny rozhodnutia, zrušenia rozhodnutia).

V prípade nesplnenia povinnosti uloženej rozsudkom, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitných právnych predpisov.