Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4C/55/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV sudcom JUDr. Michalom Kubišom v spore žalobcov: 1/ V. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. R. I. XX, XXX XX U., 2/ D. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXX/ XX, B. XX U., obaja spoločne zastúpení JUDr. Evou Koleničovou, advokátkou so sídlom Paulínska 20, 917 01 Trnava, IČO: 40 624 064, proti žalovaným: 1/ G. W., rod. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XXXX/XX, XXX XX G., 2/ G. E., rod. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. B./XX, B. XX G., 3/ I. W., rod. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. B./XX, B. XX G., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

rozhodol:

1. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobcov 1/, 2/ a žalovaných 1/, 2/, 3/ k nehnuteľnosti - bytu č. XX, nachádzajúceho sa na XX. poschodí bytového domu so súpisným číslom XXXX, na adrese O. XX, G., postaveného na pozemku parcela registra „C”, s parc. č. XXXX o výmere XXX m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, spolu s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastníckym podielom k pozemku o veľkosti XXXX/XXXXXX, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, vedeným Okresným úradom G., katastrálny odbor, katastrálne územie O., obec: BA-m.č. O., okres G. IV.

2. Súd n a r i a ď u j e predaj nehnuteľnosti - byt č. XX, nachádzajúci sa na XX. poschodí bytového domu so súpisným číslom XXXX, na adrese O. XX, G., postaveného na pozemku parcela registra „C“, s parc. č. XXXX o výmere XXX m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, spolu s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastníckym podielom k pozemku o veľkosti XXXX/XXXXXX, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, vedeným Okresným úradom G., katastrálny odbor, katastrálne územie O., obec: BA-m.č. O., okres G. IV, s tým, že výťažok z predaja bude rozdelený medzi žalobcov 1/, 2/ a žalované 1, 2/, 3/ podľa veľkosti ich spoluvlastníckych podielov, t.j. žalobcovi 1/ v rozsahu 1/10 k celku, žalobcovi 2/ v rozsahu 1/10 k celku, žalovanej 1/ v rozsahu 1/2 k celku, žalovanej 2/ v rozsahu 2/10 k celku a žalovanej 3/ v rozsahu 1/10 k celku.

3. Žalobcovia 1/ a 2/ ako spoločne a nerozdielne oprávnení na plnenie majú voči žalovaným 2/ a 3/ nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

4. Žalobcovia 1/ a 2/ nemajú voči žalovanej 1/ nárok na náhradu trov konania

odôvodnenie:

1. Žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 24.10.2019 domáhali, aby súd zrušil a vyporiadal ich podielové spoluvlastníctvo so žalovanými k nehnuteľnosti - bytu č. XX, nachádzajúceho sa na XX. poschodí bytového domu so súpisným číslom XXXX, na adrese O. XX, Bratislava, postaveného na pozemku parcela registra „C”, s parc. č. XXXX o výmere XXX m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, spolu s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve

a spoluvlastníckym podielom k pozemku o veľkosti XXXX/XXXXXX, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, vedeným Q. úradom G., katastrálny odbor, katastrálne územie O., obec: BA-m.č. O., okres G. IV (ďalej len „byt“). Poukázali na to, že sú spolu so žalovanými podielovými spoluvlastníkmi bytu, a to žalobca 1/ v rozsahu 1/10 k celku, žalobca 2/ v rozsahu 1/10 k celku, žalovaná 1/ v rozsahu 1/2 k celku, žalovaná 2/ v rozsahu 2/10 k celku a žalovaná 3/ v rozsahu 1/10 k celku. Uviedli, že byt užíva v celosti žalovaná 2/, a to bez akejkoľvek finančnej náhrady za užívanie spoluvlastníckeho podielu žalobcov, ktorí nemajú k bytu žiadny prístup a nemôžu ho užívať. Uviedli tiež, že žalobca 1/ zaslal ostatným spoluvlastníkom predžalobnú výzvu vo veci zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, keďže si neželal viac zotrvať v podielovom spoluvlastníctve, pričom po doručení tejto výzvy žalobca 2/ oznámil, že si takisto neželá viac zotrvávať v podielovom spoluvlastníctve, preto sa pripojil k tejto žalobe, ktorá bola jediným východiskom, keďže zo strany žalovaných nie je záujem túto situáciu riešiť. Poukázali na to, že zo žalovaných sa ozvala len žalovaná 2/ s tým, že v byte žije sama so svojou plnoletou dcérou a žalovaná 1/ už dlhodobo žije na vidieku v rodinnom dome, o žalovanej 3/ nemala bližšie informácie. Spočiatku vzniknutú situáciu nemala žalovaná 2/ v úmysle riešiť, avšak neskôr ponúkla možnosť spoluvlastnícky podiel žalobcu 1/ splácať po 20 eur/mesiac, neskôr po 100 až 150 eur mesačne prostredníctvom svojej matky, t.j. žalovanej 1/. Žalobca teda požiadal mediátora o začatie mediačného procesu, avšak žalovaná 2/ nebola ochotná čo i len začať mediačný proces. Ďalej uviedli, že obdobné nehnuteľnosti v tejto lokalite majú hodnotu približne XXX.XXX eur, preto hodnota spoluvlastníckeho podielu, ktorý patrí žalobcom je XX.000 eur za každý z nich. Vzhľadom na skutočnosť, že byt nie je možné reálne rozdeliť, navrhli nasledovné vyporiadanie podielového spoluvlastníctva: a) prikázaním spoluvlastníckeho podielu žalobcov do výlučného vlastníctva žalovanej 2/ (vzhľadom na to, že byt v súčasnosti v celosti užíva), pričom žalovaná 2/ bude povinná zaplatiť každému zo žalobcov sumu vo výške XX.000 eur, b) alebo prikázaním spoluvlastníckeho podielu žalobcov do vlastníctva všetkých žalovaných, pričom žalované budú povinné spoločne a nerozdielne zaplatiť každému zo žalobcov sumu vo výške XX.000 eur, c) alebo, v prípade, ak by žiadna zo žalovaných byt nechcela, nariadením predaja bytu s tým, že výťažok z predaja bude rozdelený medzi žalobcov a žalované podľa veľkosti ich spoluvlastníckych podielov.

2. Žalovaná 1/ uviedla, že sa nikdy nebránila rozumnej dohode za účelom vysporiadania podielového spoluvlastníctva, predmetný spor spoluvlastníkov preferuje riešiť formou dohody o vysporiadaní podielového spoluvlastníctva alebo alternatívnou nesporovou formou. Poukázala na to, že napriek svojmu spoluvlastníckemu podielu vo výške 1/2 vzhľadom k celku nemá záujem nadobudnúť spoluvlastnícke podiely žalobcov na byte, čo odôvodňuje svojim vysokým vekom a finančnou situáciou, na základne ktorej nedokáže zabezpečiť vyplatenie spoluvlastníckych podielov teraz, ani v budúcnosti. Uviedla, že zároveň nemá žiadny záujem na užívaní alebo využívaní bytu alebo jej časti. Preto nesúhlasila s prikázaním spoluvlastníckych podielov do jej vlastníctva. Uviedla tiež, že v prípade ak nenastane dohoda spoluvlastníkov o vysporiadaní podielového spoluvlastníctva preferuje, aby súd nariadil predaj nehnuteľnosti s tým, že výťažok z predaja bude medzi žalobcov a žalované rozdelený podľa veľkosti ich spoluvlastníckych podielov.

3. Žalovaná 2/ uviedla, že „sama nemôže byt vyplácať“, prístup k bytu mal žalobca 1/ „úplne v pohode“ pred smrťou otca aj po jeho smrti doteraz, „keď chcel byť žalobca 2/ s otcom prišiel“.

4. Žalovaná 3/ sa k žalobe nevyjadrila v konaní zostala celkom nečinná.

5. Žalobcovia v reakcii na uvedené poukázali na to, že keďže žalovaná 1/ uviedla, že nemá žiaden záujem na užívaní alebo využívaní bytu alebo jeho časti, a teda nesúhlasí s prikázaním spoluvlastníckych podielov žalobcov do jej vlastníctva, stotožňujú sa s jej návrhom týkajúcim sa predaja bytu a rozdelenia výťažku z predaja medzi žalobcov a žalované. Poukázali na to, že vyjadrenie žalovanej 2/ neposkytuje žiadne konkrétne riešenia v súvislosti so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva okrem konštatovania, že sama nemôže byť vyplácať. Majú teda za to, že nie je možné vyporiadať podielové spoluvlastníctvo prikázaním spoluvlastníckeho podielu žalobcov do výlučného vlastníctva žalovanej 2/ s povinnosťou finančnej náhrady žalobcom. Keďže - vzhľadom na vyjadrenie žalovanej 1/ nie je možné podielové spoluvlastníctvo vyporiadať prikázaním spoluvlastníckeho podielu žalobcov do jej vlastníctva, a teda ani do vlastníctva všetkých žalovaných s povinnosťou finančnej náhrady žalobcom; - vzhľadom na vyjadrenie žalovanej 2/ nie je možné podielové spoluvlastníctvo vyporiadať prikázaním spoluvlastníckeho podielu žalobcov do výlučného vlastníctva žalovanej 2/ s povinnosťou finančnej náhrady žalobcom, a teda ani do vlastníctva všetkých žalovaných s povinnosťou

finančnej náhrady žalobcom; a - vzhľadom na to, že žalovaná 3/ sa nijako k žalobe o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nevyjadrila a ani žalobcov v tejto súvislosti nekontaktovala, je dôvodné predpokladať, že nemá záujem o nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu žalobcov, majú za to, že jedinou možnosťou vyporiadania podielového spoluvlastníctva je nariadenie predaja bytu s tým, že výťažok z predaja bude rozdelený medzi žalobcov a žalované podľa veľkosti ich spoluvlastníckych podielov.

6. Žalovaná 2/ k tomu uviedla, že „je nemysliteľné, aby sa predával domov, trvalé bydlisko troch ľudí“. Poukázala na to, že „s mamou chceli splátky od samého začiatku, žalobcom ide iba o peniaze, keďže oni domov majú, jej ide o ľudí, preto žiada o vyrovnanie inak ako predajom bytu“.

7. Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie na termín 21.10.2021. Ani jedna zo žalovaných sa na pojednávanie napriek riadnemu predvolaniu nedostavili, pričom svoju neúčasť neospravedlnili a nepožiadali ani z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania, preto súd v zmysle vec prejednal v ich neprítomnosti. V tejto súvislosti súd len na okraj poukazuje na to, že dňa XX.XX.XXXX bol súdu doručený e-mail od odosielateľa - O. N., ktorým oznámila súdu, že nakoľko je práceneschopná, posiela vyjadrenie ohľadne vysporiadania podielového spoluvlastníctva jej matky G. W. na adrese O. XX v G. - menovaná má za to, aby sa byt vysporiadal cez realitnú kanceláriu a jej spoluvlastnícky podiel bol vyplatený na jej účet. Nesúhlasí predať nehnuteľnosť ako exekúciu. K uvedenému e-mailu súd len v stručnosti uvádza, že súdu nie je známe, kto je menovaná odosielateľka e-mailu ani aký je jej vzťah k stranám sporu ani k súdnemu konaniu ako takému, pričom nakoľko súdu nebolo preukázané splnomocnenie tejto osoby na zastupovanie žiadnej zo strán sporu v súdnom konaní, súd na predmetný e-mail neprihliadal.

8. Súd pri rozhodovaní vychádzal z nasledovného skutkového stavu:

8.1. Žalobcovia 1/ a 2/ a žalované 1/, 2/ a 3/ sú podieloví spoluvlastníci bytu s tým, že veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalobcu 1/ je 1/10 k celku, veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalobcu 2/ je 1/10 k celku, veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalovanej 1/ je 1/2 k celku, veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalovanej 2/ je 2/10 k celku, veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalovanej 3/ je 1/10 k celku. Byt užíva v celosti žalovaná 2/ bez finančnej náhrady za užívanie spoluvlastníckeho podielu žalobcu 1/ a 2. Uvedený skutkový stav nebol medzi stranami sporný, navyše vyplýva aj z výpisu z listu vlastníctva č. K.pre k.ú. O., obec BA-m.č. O., okres G. IV. Predžalobnou výzvou zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 8-11 spisu) žalobca 1/ oznámil zvyšným podielovým spoluvlastníkom bytu, že nechce viac zotrvať v podielovom spoluvlastníctve a navrhuje, aby bolo podielové spoluvlastníctvo zrušené a vyporiadané dohodou tak, že byt nadobudne do vlastníctva žalovaná 1/ alebo žalovaná 2/ a spoluvlastník, ktorý nadobudne jeho spoluvlastnícky podiel, by mal povinnosť uhradiť náhradu za spoluvlastnícky podiel, alternatívne môže všetci spoluvlastníci nadobudnúť jeho podiel. Vychádzal pritom z hodnoty bytu XXX.XXX eur a pre prípad, že by podieloví spoluvlastníci nesúhlasili s uvedenou cenou, navrhol určiť znalca na stanovenie hodnoty bytu.

9. Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:

9.1. Podľa Občianky zákonník (ďalej len „“) vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

9.2. Podľa § 136 ods. 2 O.z. spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.

9.3. Podľa § 142 ods. 1 O.z. ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

9.4. Podľa § 142 ods. 2 O.z. z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

10. V konaní bolo preukázané (nebolo to ani sporné), že žalobcovia 1/ a 2/ a žalované 1/, 2/ a 3/ sú podieloví spoluvlastníci bytu s tým, že veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalobcu 1/ je 1/10 k celku, veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalobcu 2/ je 1/10 k celku, veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalovanej 1/ je 1/2 k celku, veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalovanej 2/ je 2/10 k celku, veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalovanej 3/ je 1/10 k celku. Keďže medzi spoluvlastníkmi nedošlo k dohode o zrušení a vyporiadaní ich podielového spoluvlastníctva, požiadali o to súd na základe podanej žaloby žalobca 1/ a 2/.

XX. Spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva majú v zákone svoje stanovené poradie, ktoré musí súd rešpektovať pri svojom procesnom postupe, keďže toto poradie je pre súd záväzné a nemôže sa od neho odchýliť. Prvým spôsobom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je reálne rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov. Tento spôsob prichádza do úvahy iba tam, kde predmet spoluvlastníctva je reálne deliteľný. Keďže v posudzovanom prípade sa jednalo o byt v bytovom dome (na XX. poschodí bytového domu), reálna deliteľnosť bytu neprichádzala do úvahy (čo nebolo medzi stranami ani sporné). Pokiaľ ide o ďalší spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci jednému zo spoluvlastníkov za primeranú náhradu, pri tomto spôsobe vyporiadania podielového spoluvlastníctva súd prihliada k existencii viacerých predpokladov, z ktorých niektoré majú povahu subjektívnu a niektoré povahu objektívnu. Subjektívnym predpokladom je predovšetkým súhlas toho, komu má byť vec prikázaná do vlastníctva a tiež jeho solventnosť na vyplatenie spoluvlastníckeho podielu z hľadiska schopnosti finančnú náhradu poskytnúť a rovnako z hľadiska jej poskytnutia včasného. Judikatúra Najvyššieho súdu Českej republiky pri zhodnej právnej úprave vychádza z toho, že hľadisko solventnosti sa profiluje ako podmienka pre prikázanie veci niektorému zo spoluvlastníkov a tiež ako jedna z okolností, ku ktorým je potrebné pri vyporiadaní prihliadať pri posudzovaní, komu má byť vec prikázaná. Pri rovnocennosti zákonných kritérií môže byť objektívna schopnosť poskytnúť náhradu rozhodujúca z hľadiska dispozície voľnými finančnými prostriedkami alebo ich bezprostredným obstaraním a použitím v porovnaní s druhým spoluvlastníkom. Otázka solventnosti napĺňa aj rozmer ústavný, pretože strata podielového spoluvlastníctva je zároveň odňatím vlastníckeho práva, za ktoré musí byť poskytnutá náhrada (porov. rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 23.05.2013, obdobne rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. zo dňa 12.10.2016)). Ak súd podielové spoluvlastníctvo k veciam zruší a vypriadava ho prikázaním nehnuteľnosti jednému alebo viacerým spoluvlastníkom, sú pre prikázanie stanovené nielen kritériá veľkosti podielov a účelného využitia veci, ale tiež schopnosť spoluvlastníka, ktorému sú nehnuteľnosti prikazované do vlastníctva, zaplatiť primeranú náhradu. Ak zákon ustanovuje, že prikázanie veci jednému zo spoluvlastníkovi je možné len za primeranú náhradu, potom to znamená, že súd môže prikázať vec len tomu spoluvlastníkovi, resp. spoluvlastníkom, ktorí preukážu schopnosť primeranú náhradu zaplatiť (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 29.07.2003). Žalobca 1/ ani žalobca 2/ v posudzovanej veci nemali záujem o prikázanie bytu do ich výlučného vlastníctva. Žalovaná 1/ rovnako nemala záujem o prikázanie bytu (resp. spoluvlastníckych podielov žalobcov na byte) do jej výlučného vlastníctva, pričom poukázala na svoj vysoký vek a finančnú situáciu, ktorá jej neumožňuje zabezpečiť vyplatenie spoluvlastníckych podielov teraz ani v budúcnosti. Navrhla, aby súd nariadil predaj bytu s tým, že výťažok z predaja bude rozdelený podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov. Žalovaná 2/ síce prejavila záujem o nadobudnutie bytu (resp. spoluvlastníckych podielov žalobcov na byte) do jej výlučného vlastníctva, zároveň však uviedla, že „byt nemôže sama vyplácať“. Žalovaná 2/ teda nielenže výslovne deklarovala neschopnosť resp. nemožnosť poskytnúť finančnú náhradu za prikázanie spoluvlastníckych podielov žalobcov na byte do jej výlučného vlastníctva, ale objektívnu schopnosť poskytnúť túto finančnú náhradu počas celého konania ani ničím nepreukázala. Žalovaná 2/ teda nepreukázala splnenie podmienky jej solventnosti, t.j. schopnosti zaplatiť žalobcom finančnú náhradu za ich spoluvlastnícky podiel, čím nebol splnený predpoklad pre prikázanie bytu v rozsahu spoluvlastníckych podielov žalobcov na byte do jej výlučného vlastníctva. Žalovaná 3/ počas celého konania nevyužila možnosť vyjadriť sa k veci a v konaní zostala celkom nečinná, čo vylučuje, aby súd mohol na základe toho urobiť záver o jej záujme na prikázaní bytu (resp. spoluvlastníckych podielov žalobcov na byte) do jej výlučného vlastníctva, a o jej objektívnej schopnosti poskytnúť finančnú náhradu za prikázanie spoluvlastníckych podielov žalobcov na byte do jej výlučného vlastníctva.

12. K uvedenému súd len na doplnenie poukazuje na to, že ani jedna zo žalovaných nerozporovala žalobcami v žalobe uvedenú hodnotu bytu XXX.XXX eur, pričom z úradnej činnosti súdu je známe, že hodnota porovnateľných nehnuteľností (3 izbového bytu v G. v mestskej časti O.) je v súčasnosti

podstatne vyššia, čo napokon vyplýva aj zo znaleckého posudku F.. S. V. č. XX/XXXX vypracovaného za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty bytu, predloženého žalobcami na poslednom pojednávaní, v zmysle ktorého je aktuálna všeobecná hodnota bytu XXX.XXX eur.

13. Vzhľadom na vyššie uvedené prichádzal do úvahy posledný spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva, a to nariadenie predaja bytu a rozdelenie výťažku podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov, ktorému súd po splnení všetkých zákonných podmienok vyhovel a nariadil predaj bytu s tým, že výťažok z predaja bude rozdelený medzi žalobcov 1/, 2/ a žalované 1, 2/, 3/ podľa veľkosti ich spoluvlastníckych podielov, t.j. žalobcovi 1/ v rozsahu 1/10 k celku, žalobcovi 2/ v rozsahu 1/10 k celku, žalovanej 1/ v rozsahu 1/2 k celku, žalovanej 2/ v rozsahu 2/10 k celku a žalovanej 3/ v rozsahu 1/10 k celku. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že žalovaná 1/ ako väčšinová podielová spoluvlastníčka (v rozsahu 1 k celku) s takýmto spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva súhlasila. Žalovaná 2/ síce s predajom bytu nesúhlasila, avšak žiadny iný spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva neponúkla (čím mohla v rámci dohody podielových spoluvlastníkov o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zabrániť tomu, aby o tejto otázke meritórne rozhodol súd). Pokiaľ žalovaná 2/ poukázala na to, že „je nemysliteľné, aby sa predával domov, trvalé bydlisko troch ľudí“, súd uvádza, že v konaní nebolo sporné, že v byte býva zo všetkých podielových spoluvlastníkov výlučne žalovaná 2/, pričom žiadne ďalšie okolnosti, ktoré by potenciálne odôvodňovali existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa (pre ktoré súd nezruší a nevyporiada podielové spoluvlastníctvo prikázaním veci alebo jej predajom a rozdelením výťažku podľa § 142 ods. 2 O.z.) nielenže netvrdila, ale v konaní ani žiadnym spôsobom nepreukázala. Súd mal v záujme žalovanú 2/ vypočuť k týmto potenciálnym okolnostiam na pojednávaní konanom dňa XX.10.20XX, avšak žalovaná 2/ túto možnosť nevyužila, keď sa na pojednávanie bez ďalšieho nedostavila, pričom svoju neúčasť ničím neospravedlnila a ani nepožiadala o odročenie pojednávania. Za týchto okolností preto súdu neostávalo iné ako konštatovať, že v posudzovanej veci žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa pre nezrušenie a nevyporiadnie podielového spoluvlastníctva predajom bytu a rozdelením výťažku nezistil.

14. Celkom na záver súd len na okraj poznamenáva, že strany majú stále možnosť zabrániť predmetnému spôsobu vyporiadania ich podielového spoluvlastníctva, a to tým, že sa dohodnú na inom spôsobe vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Túto možnosť majú pritom až dovtedy, kým dôjde k predaju bytu, keďže až dovtedy zostáva byt v ich podielovom spoluvlastníctve.

15. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle v spojení s tak, že žalobcom ako v celom rozsahu úspešnej strane priznal voči žalovaným 2/ a 3/ nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súd vychádzal z toho, že žalobcovia mali v konaní v celom rozsahu úspech, keď súd zrušil podielové spoluvlastníctvo a vyporiadal ho spôsobom (jednou z alternatív), ako navrhovali už v podanej žalobe, pričom žalovaná 2/ sa tomuto spôsobu neúspešne bránila. Vzhľadom na postoj žalovanej 3/ počas celého konania a jej pasivitu možno rovnako uzavrieť, že bola v konaní neúspešná. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 19.04.2017, v zmysle ktorého ak súd vyhovel návrhu a zrušil spoluvlastníctvo spôsobom, ktorý bol navrhnutý, najmä ak sa žalovaní bránili alebo navrhovali neúspešne iný spôsob vyporiadania, niet v zásade prekážok, aby súd použil ust. (teraz

- pozn. súdu) a aby úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania (bod 25. odôvodnenia). Vzhľadom na uvedené súd žalobcom priznal voči žalovaným 2/ a 3/ nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o ktorej výške náhrady rozhodne súd v súlade s po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením. Naproti tomu súd žalobcom nepriznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej 1/, keď žalovaná 1/ so žalobcami navrhnutým spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva (aj s jeho zrušením) súhlasila, pričom k dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva (ku ktorej môže dôjsť aj počas súdneho konania) nedošlo iba z toho dôvodu, že sa k nej nepripojili zvyšné podielové spoluvlastníčky (žalovaná 2/ a 3/), bez ktorých dohoda nebola možná. Za tohto stavu by bolo teda aj nespravodlivé, aby žalovaná 1/ znášala spolu so žalovanými 2/ a 3/ náhradu trov súdneho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava IV.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.