Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_7Csp-9-2021.pdf
PDF · 130.74 KB
Case nature
Area
Subarea
7Csp/9/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Konárikovou v spore žalobkyne: G. Q., T.. XX.XX.XXXX, U. H. G. XXX/X, XXX XX F., v zastúpení: MÉSZÁROS BARIAKOVÁ advokátska kancelária s.r.o. so sídlom P.O.Hviezdoslava 344/23, 960 01 Zvolen, pracovisko Bystrický rad 453/77, 960 01 Zvolen, IČO: 52 488 047, proti žalovanému: BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. so sídlom Vajnorská 100/ A, 831 04 Bratislava, IČO: 36 432 105, o určenie, že žalovaný nie je oprávnený vykonávať práva k Dohode o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, takto
rozhodol:
I. Súd určuje, že žalovaný nie je oprávnený vykonávať práva z Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov obsiahnutej v Zmluve o úvere - dostupná pôžička č. 471966511 zo dňa 02. 12. 2011 uzatvorenej medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného C. H., Z..G.., V.: XX XXX XXX.
II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu I. inštancie o výške náhrady trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou, doručenou okresnému súdu dňa 18.02.2021, domáhala určenia, že žalovaný nie je oprávnený vykonávať práva z dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 02.12.2011 žalobkyňa so spoločnosťou C. H., Z..G.. V.: XX XXX XXX uzatvorila zmluvu o úvere - dostupná pôžička č. 4719662511. Predmetom zmluvy o úvere bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 2.500,- eur za podmienok dohodnutých v zmluve. Do textu zmluvy bola drobným písmom včlenená v časti 2, bod 4 dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov a to jednou vetou v nasledovnom znení „podpisom tejto zmluvy zmluvné strany uzatvárajú dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551 Občianskeho zákonníka, ktorá je zabezpečením pohľadávky banky vzniknutej zo zmluvy o úvere v súlade s príslušnými ustanoveniami obchodných podmienok pre úver“. Citovaný text dohody o zrážkach zo mzdy má formu vopred predtlačeného nezvýrazneného textu včleneného do textu zmluvy o úvere a neobsahuje žiadne miesto vyhradené pre podpisy zmluvných strán. Z obsahu celej zmluvy o úvere nie je možné zistiť, že by bola žalobcovi daná možnosť výberu medzi pristúpením alebo nepristúpením k dohode o zrážkach zo mzdy, pretože text dohody o zrážkach zo mzdy je súčasťou zmluvy o úvere, aj túto dohodu o zrážkach zo mzdy je nutné posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu. Žalovaný je pasívne vecne legitimovaným subjektom označeným v tejto žalobe a to z dôvodu, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 04.12.2015 žalovaný v právnom postavení postupníka nadobudol od pôvodného veriteľa spoločnosti C. H., Z..G.. V.: XX XXX XXX v právnom postavení postupcu pohľadávku spolu s príslušenstvom voči žalobcovi zo zmluvy o úvere. Postúpenie pohľadávky postupcu na žalovaného postupca oznámil žalobkyni listom zo dňa 10.12.2015. S postúpenou pohľadávkou dochádza aj k prevodu práv spojených s pohľadávkou, ktoré sú na prevádzanej pohľadávke závislé, t. j. žalovaný sa stal právnym nástupcom pôvodného veriteľa C. H., Z..G.. v časti postúpených pohľadávok vrátane práv s nimi spojených. Žalovaná poskytnutý úver najskôr sama dobrovoľne plnila a prostredníctvom vkladov
v hotovosti 8 peňažných splátok po 66,76 eur spolu vo výške 534,08 eur. Listom zo dňa 22.10.2020 označeným ako predĺženie dohody o zrážkach zo mzdy platiteľovi mzdy- výzva na vykonávanie zrážok zo mzdy, žalovaný vyzval súčasného zamestnávateľa žalobkyne na vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne v prospech žalovaného na uvedený bankový účet a to až do úplného uspokojenia pohľadávky vo výške 5.760,42 eur spolu s príslušenstvom. Súčasný zamestnávateľ žalobkyne na základe tejto výzvy žalovaného od prevzatia tohto listu od žalovaného až do času podania žaloby pravidelne vykonáva zrážky zo mzdy žalobkyne vo výške 66,- eur mesačne. Výzvu na vykonávanie zrážok zo mzdy zaslal žalovaný aj predchádzajúcemu zamestnávateľovi žalobkyne, ktorý na tomto základe za trvania pracovného pomeru žalobkyne vykonával zrážky zo mzdy žalobkyne, pričom za obdobie od apríla 2015 do októbra 2015 zrazil žalobkyni zrážkami zo mzdy sumu vo výške 797,- eur. Listom zo dňa 20.11.2020 s názvom „zbavte sa dlhu so zľavou“ žalovaný ponúkol žalobkyni možnosť zbaviť sa dlhu so zľavou. Z aktuálnej výšky dlhu, ktorá podľa žalovaného v zmysle spomenutého listu ku dňu 20.11.2020 predstavuje sumu vo výške 5.735,52 eur, žalovaný ponúkol žalobkyni odpustenie časti dlhu v prípade, že zo strany žalobkyne najskôr do 15.12.2020 dôjde k úhrade sumy vo výške 2.867,06 eur. Zmluvou o úvere pôvodný veriteľ C. H., Z..G.. vopred vnútil pripraveným predtlačeným tlačivom žalobkyni aj iný úkon než iba ten, ktorý bol v danom okamihu vo sfére záujmu žalobkyne o uzatvorenie úveru. Ako to vyplýva z predtlače zmluvy o úvere, žalobkyňa sa súčasne jedným a tým istým podpisom na predmetnej listine podpísala aj pod tú časť, ktorou malo dôjsť k dohode o zrážkach zo mzdy a iných príjmov. Žalobkyňa ako spotrebiteľ nebola žiadnym spôsobom osobitne oboznámená zo strany pôvodného veriteľa o forme tohto zabezpečovacieho inštitútu, ani o jeho následkoch. Dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatne uzatvorená pre nedostatok vôle žalobkyne ako spotrebiteľky uzavrieť túto dohodu, keďže je súčasťou inej spotrebiteľskej zmluvy, zmluvy o úvere, jej text nie je vôbec zvýraznený a nie je ani osobitne podpísaný zmluvnými stranami, k čomu je nutné dospieť výkladom v prospech spotrebiteľa podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ďalším dôvodom absolútnej neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy je aj neurčitosť dojednania o výške zabezpečovanej pohľadávky, pretože v čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom tohto zabezpečovacieho inštitútu. Žalovaný od súčasného zamestnávateľa žalobkyne požaduje prostredníctvom zrážok zo mzdy uhradiť v prospech účtu žalovaného sumu vo výške 5.735,52 eur bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu, resp. bez vysvetlenia navýšenia dlžnej sumy. Celková suma, na zaplatenie ktorej sa žalobkyňa v zmluve o úvere zaviazala, bol úver vo výške 2.500,- eur a suma celkových nákladov, ktorá bola vyčíslená vo výške 1.434,15 eur, t. j. spolu 3.934,15 eur. Celková suma, na zaplatenie ktorej sa žalobkyňa ako spotrebiteľ zaviazala bola však 3.960,- eur, keď ku tejto možno dospieť matematickým výpočtom súčtu všetkých splátok, na zaplatenie ktorých sa žalobkyňa v zmluve o úvere zaviazala. Žalovaný nemá právo použiť proti žalobkyni dohodu o zrážkach zo mzdy zakotvenú jednou vetou v zmluve o úvere. Dohoda o zrážkach zo mzdy je neprijateľná zmluvná podmienka, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Dohoda o zrážkach zo mzdy nie je samostatne a individuálne dohodnutou zmluvnou podmienkou. Žalobkyňa výkonu zrážok zo mzdy nie je schopná zabrániť napriek tomu, že žiadny orgán na to oprávnený, teda vecne a miestne príslušný súd postihnutie majetku žalobkyne neschválil. Zmluva o úvere je spotrebiteľskou formulárovou zmluvou, ktorej obsah žalobkyňa nijako ovplyvniť nemohla. Dohoda o zrážkach zo mzdy je do zmluvy o úvere zakotvená v časti 2, bode 4 drobným písmom. Realizáciou takejto dohody o zrážkach zo mzdy sa žalovanému umožňuje obchádzať súdnu kontrolu zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve, teda to, či takéto zmluvné podmienky potvrdzujú alebo nespôsobujú hrubú a vážnu nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech žalobkyne v právnom postavení spotrebiteľa. Dohoda o zrážkach zo mzdy nie je založená na objektívnom vyhodnotení výšky dlžnej pohľadávky a od nej odvíjajúcej sa výšky príslušenstva, ale iba na subjektívnej predstave žalovaného o jej výške. Žalobkyňa má za to, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v spotrebiteľských vzťahoch podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka, ktorá nebola individuálne dojednaná. Neprijateľná zmluvná podmienka je neplatná. Zároveň je dohoda o zrážkach zo mzdy neplatná i podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre nedostatok vôle žalobkyne ako spotrebiteľky uzavrieť túto dohodu a tiež pre jej neurčitosť. V čase uzatvorenia dohody o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom tohto zabezpečovacieho inštitútu. Z uvedených dôvodov žalobkyňa žiadala určiť, že žalovaný nie je oprávnený vykonávať práva k dohode o zrážkach zo mzdy a iných príjmov obsiahnutej v zmluve o úvere - dostupná pôžička č. 4719662511 zo dňa 02.12.2011 uzatvorenej medzi žalobkyňou a spoločnosťou C. H., Z..G.. V.: XX XXX XXX. Zároveň žiadala aby súd žalovaného zaviazal nahradiť trovy konania žalobkyni v celom rozsahu.
2. Žalovaný v elektronickom podaní doručenom okresnému súdu dňa 16.03.2021 uviedol, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy obsahuje všetky náležitosti v zmysle podľa ust. § 551 Občianskeho zákonníka a zároveň táto bola zo strany žalobkyne uzatvorená slobodne a vážne. Žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala nedostatok slobodnej vôle, ktorej absencia by mohla mať za následok neplatnosť právneho úkonu a neuviedla v čom spočíva hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán. Žalobkyňa si slobodne vybrala právneho predchodcu žalovaného napriek skutočnosti, že na trhu je pomerne široký výber iných bankových inštitúcií a produktov. Dohoda o zrážkach zo mzdy je uplatnenie zákonného zabezpečovacieho inštitútu pri prípad neplnenia si povinnosti zmluvnou stranou. Práve účelom zabezpečovacieho inštitútu je uspokojenie pohľadávky aj mimo súdneho konania a je absolútne absurdné a v rozpore so základnými princípmi občianskeho práva zdôvodňovať neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy práve jej účelom, ktorým je mimosúdne uspokojenie pohľadávky. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy nikde neuvádza povinnosť zmluvných strán určiť si výšku zrážok zo mzdy. Z pohľadu zákona na to, aby dohoda o zrážkach zo mzdy medzi zmluvnými stranami bola platná, vyžaduje sa, aby bola uzatvorená v písomnej forme. Samotný zákon však neobsahuje ustanovenie o tom, či sú zmluvné strany povinné v dohode určiť si výšku zrážok zo mzdy, určuje však, že výška zrážok zo mzdy nesmie byť väčšia ako by bola pri výkone rozhodnutia. Na základe zmluvy o úvere boli žalobkyni poskytnuté finančné prostriedky, ktoré sa zaviazala v pravidelných splátkach uhrádzať. Pohľadávka žalovaného bola zabezpečená prostredníctvom dohody o zrážkach. Pretože zo strany žalobkyne došlo k omeškaniu so splátkami, dostala sa do omeškania, čím vznikol žalovanému nárok na úroky z omeškania, ako aj oprávnenie uspokojiť svoju pohľadávku prostredníctvom inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy, ktorý si zmluvné strany medzi sebou dohodli. Ochrana spotrebiteľa je síce dôležitým faktorom v spoločnosti, avšak nemožno mu poskytovať takú ochranu, ktorá by viedla k jeho jednostrannému zvýhodňovaniu. Spotrebiteľ by bol v takýto prípadoch zbavený akejkoľvek zodpovednosti pred uzatvorením zmluvnej povinnosti. Neexistuje ani vecne odôvodnený dôvod oslobodiť spotrebiteľa od povinností, ktoré mu ukladá zmluva s rovnocenným partnerom ak sa k splneniu tejto povinnosti zaviazal dobrovoľne a s vedomím ich rozsahu.
3. Žalobkyňa v elektronickom podaní, doručenom okresnému súdu dňa 16.07.2021 uviedla, že uzatvorenou zmluvou o úvere č. 4719662511, ktorú žalobkyňa s právnym predchodcom žalovaného uzatvorila dňa 02.12.2011, právny predchodca žalovaného vopred vnútil žalobkyni pripraveným predtlačeným tlačivom iný právny úkon než iba ten, ktorý bol v danom okamihu v sfére záujmu žalobkyne o uzatvorenie úveru. Žalobkyňa sa jedným a tým istým podpisom podpísala aj pod malým písmom spísanú časť v rámci textu zmluvy o úvere, v zmysle ktorej malo dôjsť k uzatvoreniu dohody o zrážkach zo mzdy, na ktorej platnosť je podľa vyjadrenia žalovaného dostatočné zachovanie podmienky jej písomnej formy. Žalovaný nepreukázal a ani netvrdil, že by pracovník jeho právneho predchodcu pri poskytovaní úveru postupoval s odbornou starostlivosťou a žalobkyňu pred podpisom upozornil na obsah, význam a následky dohody o zrážkach zo mzdy. Podľa súčasne platnej právnej úpravy zákona č. 250/2007 Z. z. je dohoda o zrážkach zo mzdy v spotrebiteľských vzťahoch výslovne zakázaná s výnimkou individuálneho dojednania po dôslednom poučení o dôsledkoch jej uzavretia s tým, že spotrebiteľ ju má možnosť odmietnuť. Avšak v čase uzatvorenia zmluvy o úvery medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného Občiansky zákonník obsahoval ustanovenie § 53, ktoré zakazuje aby spotrebiteľská zmluva obsahovala ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Žalobkyňa má za to, že práve táto dohoda o zrážkach zo mzdy je takýmto ustanovením, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa. Nejde o namietanie dohodnutého spôsobu splácania úveru, ale o určenie, že žalovaný nie je oprávnený vykonávať práva k dohode o zrážkach zo mzdy, ktorá je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s ustanovením § 53 Občianskeho zákonníka, keďže žalobkyňa bola v čase vzniku právneho vzťahu nútená uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy.
4. Žalovaný v elektronickom podaní, doručenom okresnému súdu dňa 09.08.2021 uviedol, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ide o zákonný zabezpečovaní inštitút slúžiaci veriteľom na ochranu ich pohľadávok práve pred takými dlžníkmi ako je žalobkyňa, ktorá si neplní svoje základné obligačné povinnosti. Nemožno za každých okolností poskytnúť ochranu každému dlžníkovi ako spotrebiteľovi, pretože takýmto postupom dochádza k narušeniu a zásahu do základných aj ústavných práv a základných princípov - porušeniu práva na spravodlivý proces ako i rovnosti zbraní. Je potrebné zohľadniť všetky atribúty prípadu a to, že žalobkyňa
si vzala úver, ktorý následne prestala splácať a žalovanému ako právnemu nástupcovi pôvodného veriteľa doposiaľ nesplatila istinu s príslušenstvom podľa zmluvy o úvere a takémuto dlžníkovi by nemala byť poskytnutá ochrana. Žalovaný ako aktuálny veriteľ sa snaží len využiť zákonné postupy na domoženie sa svojej pohľadávky. Žalovaný zároveň namietol nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného, keďže má za to, že spolu s pôvodným veriteľom tvoria nerozlučné procesné spoločenstvo, pretože túto podmienku používa v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Žalovaný rovnako namietol nedostatok naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe. K vykonaniu zrážok už došlo a teda pokiaľ by súd návrhu vyhovel, žalobca by následne podal ďalší návrh na splnenie povinnosti.
5. Právna zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní dňa 21.10.2021 uviedla, že v čase postúpenia pohľadávky z pôvodného veriteľa na žalovaného išlo už o premlčanú pohľadávku a následne zrážky zo mzdy v roku 2015 a v roku 2020 sa vykonávali už s premlčanej pohľadávky, pretože zmluva o úvere bola uzatvorená dňa 02.12.2011, úver bol poskytnutý vo výške 2.500,- eur s počtom splátok 60 a každá splátka bola dohodnutá vo výške 66,- eur. Z dôvodu, že žalobkyňa bola so splátkami v omeškaní, pôvodný veriteľ využil svoje právo a vyhlásil predčasnú splatnosť úveru a teda premlčacia doba začala plynúť už v roku 2012, pričom uplynula po troch rokoch, teda najneskôr už v roku 2015, t. z., že žalovaný vykonával zrážky zo mzdy už z premlčaného dlhu. Poukázala na § 54a Občianskeho zákonníka s tým, že premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť. To možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel. To znamená, že občiansky zákonník priamo ustanovuje, že premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nie je možné vymáhať. Žalobkyňa sa musela nedobrovoľne podrobiť zrážkam zo mzdy bez akejkoľvek možnosti aby tomu mohla zabrániť a to aj za predpokladu, že pohľadávka je premlčaná. V roku 2015 si žalovaný aj svojvoľne určil výšku zrážky, a to až vo výške 250,- eur. Žalovaný v danej situácii v súčasnosti môže špekulatívne odkladať uplatnenie svojho práva na súde aby mu príslušenstvo pohľadávky narastalo. Dohodou o zrážkach zo mzdy sa fakticky obchádzajú aj ustanovenia zákona o výkone exekúcie. Dohoda o zrážkach zo mzdy teda obchádza zákonné časové obmedzenia a v podstate umožňuje s akýmkoľvek časovým odstupom po splatnosti pohľadávky siahnuť na majetok dlžníka. O tom, že žalovaný má vedomosť o premlčaní pohľadávky svedčí aj skutočnosť, že v roku 2016 zaslal žalobkyni dohodu o zriadení nového záväzku a rovnako jej na podpis zaslal aj dohodu o zrážkach zo mzdy. Opätovne ju listinnou formou kontaktoval v roku 2018, v roku 2019. Rovnako zaslal žalobkyni dohodu o splátkovom kalendári, dohodu o zrážkach zo mzdy, pričom jej aj vyznačil miesto, kde má žalobkyňa podpísať tieto listiny pred notárom. Takéto konanie žalovaného možno vyhodnotiť ako nekalé obchodné praktiky v rozpore so spotrebiteľským právom.
6. Na pojednávaní súd vypočul na návrh právnej zástupkyni žalobkyne žalobkyňu, ktorá vypovedala, že nepopiera uzatvorenie zmluvy o úvere s právnym predchodcom žalovaného. Dlžnú sumu spočiatku aj splácala. Úver brala z dôvodu, že s predchádzajúcim životným partnerom nemali dostatok finančných prostriedkov, partner na ňu tlačil, žiadal od nej peniaze, boli vo finančnej núdzi. Žalobkyňa ďalej uviedla, že namieta spôsob akým žalovaný sa snaží domôcť dlžnej sumy. Stále jej zasielal listiny, z ktorých nebolo zrejmé akú dlžnú sumu už zaplatila, akú dlžnú sumu má ešte na základe zmluvy zaplatiť. Následne sa snažila so žalovaným dohodnúť na spôsobe splácania, prípadne žiadala vysvetlenie z akých čiastok dlžná suma pozostáva, avšak so žalovaným nebola dohoda možná. Vysvetlili jej, že najprv potrebujú zaplatiť dohodnutú odmenu, úroky z istiny a následne sa môžu dohodnúť o spôsobe zaplatenia samotnej istiny, ktorú im dlhuje. Rovnako nemá vedomosť o tom ako boli započítané splátky, ktoré uhradila, v akom rozsahu boli započítané na istinu, úroky a ostatné príslušenstvo pohľadávky. Keď jej žalovaný začal strhávať prostredníctvom zamestnávateľa splátky zo mzdy, rozhodla sa situáciu riešiť súdnou cestou.
7. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový stav :
8. Zo zmluvy o úvere - dostupná pôžička č. zmluvy 4719662511 zo dňa 02.12.2011, uzatvorenej medzi žalobkyňou a C. H., Z..G.. V.: XX XXX XXX súd zistil, že predmetom zmluvy bol záväzok právneho predchodcu žalovaného poskytnúť žalobkyni úver vo výške 2.500,- eur a záväzok žalobkyni úver za dohodnutých podmienok vrátiť v mesačných splátkach vo výške 66,- eur splatných k siedmemu ňu v kalendárnom mesiaci s dátumom konečnej splatnosti 07.12.2016. Zmluvné strany dohodli úrokovú sadzbu vo výške 19,50% ročne, RPMN vo výške 21,34 %, celkovú výšku nákladov 1.434,15 eur, počet mesačných splátok 60, výšku mesačnej splátky 66,- eur. V článku 2, bode 4 zmluvy zmluvné strany
dohodli, že podpisom zmluvy zmluvné strane uzatvárajú dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551 OZ, ktorá je zabezpečením pohľadávky banky vzniknutej zo zmluvy o úvere v súlade s príslušnými ustanoveniami obchodných podmienok pre úver. Článok 2, bod 4 zmluvy je v písomnom vyhotovení zmluvy uvedený menším písmom oproti ostatnému textu zmluvy.
9. Z oznámenia postupcu o postúpení pohľadávky zo dňa 10.12.2015 súd zistil, že právny predchodca žalovaného žalobkyni oznámil, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 04.12.2015 medzi C. H., Z..G.. V.: XX XXX XXX a žalovaným bola pohľadávka banky voči žalobkyni vyplývajúca zo zmluvy o úvere č. 4719662511 zo dňa 02.12.2011 postúpená so všetkými právami a povinnosťami s ňou spojenými na žalovaného, ktorý sa tak stal veriteľom žalobkyne.
10. Z predloženej dohody o zrážkach zo mzdy platiteľovi mzdy a výzvy na vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 22.10.2020, ktorú žalovaný adresoval zamestnávateľovi žalobkyne súd zistil, že žalovaný zamestnávateľa vyzval na vykonávanie zrážok zo mzdy zamestnanca (žalobkyne) prospech žalovaného a to až do úplného uspokojenia pohľadávky vrátane príslušenstva. Zamestnávateľovi oznámil, že eviduje voči žalobkyni pohľadávku vo výške 5.760,42 eur. Zamestnávateľovi zároveň oznámil, že žalobkyňa ako dlžník a C. H., Z..G.. V.: XX XXX XXX ako veriteľ uzatvorili zmluvu o úvere č. 4719662511, na základe ktorej pôvodný veriteľ poskytol dlžníkovi finančné prostriedky, ktoré sa dlžník zaviazal splácať spôsobom a v lehotách splatnosti podľa zmluvy. Zmluva obsahuje dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551 OZ, ktorá je zabezpečením pohľadávky zo zmluvy. Dlžník zároveň udelil súhlas na predloženie tejto dohody o zrážkach zo mzdy platiteľovi mzdy. Dohoda sa vzťahuje aj na budúceho platiteľa mzdy ako i na iné príjmy. Keďže poskytnutý úver dlžník riadne nesplatil, pôvodný veriteľ vyhlásil úver za predčasne splatný. Žalovaný ako aktuálny veriteľ nadobudol pohľadávku zo zmluvy so všetkými s ňou súvisiacimi právami od pôvodného veriteľa na základe zmluvy o postúpení predmetnej pohľadávky. Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 04.12.2015 uzatvorená medzi spoločnosťou C. H., Z..G.. ako postupcom a žalovaným ako postupníkom vyvolala právny účinok vstupu do všetkých práv pôvodného veriteľa vrátane práva požadovať zrážky zo mzdy.
11. Z výplatných pások žalobkyne za mesiace november a december 2020 súd zistil, že zamestnávateľ vykonal zrážky zo mzdy v sume 66,- eur mesačne.
12. Z písomnej výzvy, ktorú adresoval žalovaný žalobkyni dňa 20.11.2020, označenej ako „zbavte sa dlhu so zľavou z aktuálnej výšky dlhu, ktorá ku dňu 20.11.2020 predstavuje 5.735,52 eur“ súd zistil, že žalovaný žalobkyni oznámil, že aktuálny dlh pozostáva z istiny vo výške 2.069,12 eur, zmluvných úrokov bežných vo výške 2.833,40 eur, zmluvných úrokov sankčných vo výške 833,- eur. Žalovaný ponúkol žalobkyni možnosť odpustenia časti dlhu v prípade ak dôjde k úhrade sumy 2.867,06 eur najneskôr do 15.12.2020 s tým, že žalovaný odpustí žalobkyni zvyšnú časť dlhu a pohľadávka bude považovaná za splatenú a zaniknutú.
13. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy medzi právnym predchodcom žalovaného a žalobkyňou, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
14. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy medzi právnym predchodcom žalovaného a žalobkyňou, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
15. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy medzi právnym predchodcom žalovaného a žalobkyňou, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
16. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy medzi právnym predchodcom žalovaného a žalobkyňou, za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
17. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy medzi právnym predchodcom žalovaného a žalobkyňou, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
18. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy medzi právnym predchodcom žalovaného a žalobkyňou, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
19. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy medzi právnym predchodcom žalovaného a žalobkyňou, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
20. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy medzi právnym predchodcom žalovaného a žalobkyňou, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
21. Podľa § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy medzi právnym predchodcom žalovaného a žalobkyňou, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný
22. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy medzi právnym predchodcom žalovaného a žalobkyňou, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
23. Podľa § 551 ods.1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy medzi právnym predchodcom žalovaného a žalobkyňou, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.
24. Podľa § 524 ods.1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy medzi právnym predchodcom žalovaného a žalobkyňou, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
25. Podľa § 524 ods.2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy medzi právnym predchodcom žalovaného a žalobkyňou, postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
26. Podľa § 526 ods.1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy medzi právnym predchodcom žalovaného a žalobkyňou, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
27. Podľa § 3 ods. 3 zákona 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy medzi právnym predchodcom žalovaného a žalobkyňou, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
28. Podľa § 3 ods. 5 zákona 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy medzi právnym predchodcom žalovaného a žalobkyňou, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav. Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo
na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.
29. Medzi stranami sporu nebola sporná skutočnosť, že žalovaný v právnom postavení postupníka na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 04.12.2015 nadobudol od pôvodného veriteľa spoločnosti C. H., Z..G.. v právnom postavení postupcu pohľadávku voči žalobkyni vyplývajúcu zo zmluvy o úvere. Rovnako nebola sporná skutočnosť, že postúpenie pohľadávky postupca oznámil žalobkyni listom zo dňa 10.12.2015. K namietanej pasívnej vecnej legitimácii žalovaného súd uvádza, že podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka platí, že veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Namiesto pôvodného veriteľa (postupcu) sa dlžníkovým veriteľom stáva postupník a s postúpenou pohľadávkou prechádzajú všetky práva s pohľadávkou spojené. Veriteľom a osobou oprávnenou z ďalších práv spojených s touto pohľadávkou sa stáva postupník. Postúpenie pohľadávky je z povahy veci vždy spojené s prevodom subjektívneho práva na plnenie, ktoré vyplýva zo záväzkového vzťahu. Žalovaný pokiaľ si voči žalobkyni uplatňuje právo na zaplatenie postúpenej pohľadávky výkonom dohody o zrážkach zo mzdy, je pasívne vecne legitimovanou osobou v tomto konaní.
30. Pri porušení práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Žalobkyňa žiada, aby súd určil, že žalovaný nemá právo vykonávať oprávnenie z dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov obsiahnutých v zmluve o úvere. Naliehavý právny záujem žalobkyne - spotrebiteľky na určovacej žalobe vyplýva z občianskeho zákonníka § 53 ods. 1, podľa ktorého spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (t. j. neprijateľné zmluvné podmienky). Neprijateľné zmluvné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Žalobkyňa v podanej žalobe skutkovo zdôvodňuje a žiada, aby súd v konaní vyhodnotil platnosť uzatvorenej dohody o zrážkach zo mzdy, poukazuje na skutočnosti o neplatnosti tejto dohody a v náväznosti na neplatnosť žiada v konaní určiť neexistenciu oprávnenia žalovaného vykonávať práva z tejto dohody. V prípade právneho úkonu, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, súd na jeho neplatnosť prihliada z úradnej povinnosti. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia úverovej zmluvy medzi právnym predchodcom žalovaného a žalobkyňou má spotrebiteľ právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Podľa ods. 5 uvedeného zákonného ustanovenia, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Je zjavné, že spotrebiteľská zmluva uzatvorená medzi právnym predchodcom žalovaného a žalobkyňou je podľa obsahu formulárová zmluva s vopred určenými podmienkami, ktorá podlieha skúmaniu existencie neprijateľných zmluvných podmienok podľa § 53 OZ.
31. Pokiaľ ide o posúdenie samotného obsahu dohody o zrážkach zo mzdy z hľadiska jej prijateľnosti v spotrebiteľskom zmluvnom vzťahu, táto bola jednoznačne uzatvorená z iniciatívy veriteľa v jeho záujme a v snahe zabezpečiť vlastný prospech. Neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy bezprostredne súvisí s neprijateľnosťou zmluvných podmienok, ktoré sú v rozpore s § 54 ods. 1 OZ. Žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy, pričom žalovaný sám určuje výšku dlhu jednostranne bez akejkoľvek kontroly zákonnosti nároku.
32. Ustanovenie § 551 ods. 1 OZ nevylučuje zabezpečenie splnenia spotrebiteľského záväzku dohodou o zrážkach zo mzdy, musia však byť rešpektované zákonné ustanovenia smerujúce k ochrane spotrebiteľa ako slabšej strany právneho vzťahu. Takáto ochrana sa premietla do § 5a ods.1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého od 01.05.2014 platí, že neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzatvorená vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. Do času novely zákona o ochrane spotrebiteľa inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňoval obísť dôležitý prvok únijného práva a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok úverového spotrebiteľského vzťahu, či nespôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa tým, že umožňuje uhradiť plnenie z možných neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej ochrany. Ak by mala byť dohoda o zrážkach zo mzdy právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej voľnosti, musela
by byť následkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá konkrétna voľba znamená. Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia nepovažuje také, s ktorými by mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V prípade nepreukázania opaku zo strany žalovaného, zmluvné ustanovenie o dohode o zrážkach sa nepovažuje za individuálne dojednané (§ 53 ods. 3 OZ). Z výpovede žalobkyne vyplynulo, že nemala žiadnu vedomosť o tom, že pri uzatváraní zmluvy o úvere dňa 02.12.2011 s právnym predchodcom žalovaného, zároveň uzatvára aj dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorá je zakomponovaná do textu zmluvy o úvere, konkrétne v článku 2 ods. 4 zmluvy. Dohoda o zrážkach zo mzdy nebola dohodnutá platne, je v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľky a spôsobuje značnú nerovnováhu v jej právach a povinnostiach. Cieľom takto zakomponovanej dohody medzi ostatné ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy menším písmom oproti ostatným ustanoveniam bolo dosiahnuť možnosť veriteľa bez kontroly určovať výšku dlhu. O uvedenom svedčí aj skutočnosť, že pokiaľ zmluvné strany dohodli celkovú výšku nákladov poskytnutého úveru v sume 1.434,15 eur, žalovaný vo výzve zamestnávateľovi zo dňa 22.10.2020 oznamuje výšku dlhu žalobkyne v sume 5.760,42 eur a teda po odpočítaní sumy úveru je to navýšenie o 3.260,- eur s tým, že žalobkyňa splátky úveru v sume 534,08 eur už právnemu predchodcovi žalovaného podľa jej tvrdenia zaplatila. Nie je zrejmé z akých súm a z akého právneho titulu si žalovaný takto navýšenú sumu uplatňuje. Na základe uvedeného spotrebiteľ stráca právo brániť sa voči takýmto nárokom veriteľa. Dohoda o zrážkach zo mzdy nebola dohodnutá individuálne, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a teda absolútne neplatným zmluvným dojednaním, preto nemôže zakladať právo žalovaného vykonávať oprávnenie podľa § 551 OZ proti platiteľovi mzdy žalobkyni. Z uvedených dôvodov súd žalobe vyhovel a určil, že žalovaný nie je oprávnený vykonávať práva z dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov obsiahnutej v zmluve o úvere - dostupná pôžička č. 4719662511 zo dňa 02.12.2011, uzatvorenej medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného C. H., Z..G.. V.: XX XXX XXX.
33. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
34. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
35. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
36. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa zásady pomeru úspechu v konaní tak, že žalovanému ako neúspešnej strane sporu uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %. O konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne súd I. inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355 ods. 1, § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku - CSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky (§ 127 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).