Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_19C-74-2023.pdf
PDF · 153.25 KB
Case nature
Area
Subarea
19C/74/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza, sudkyňou JUDr. Ivanou Mackovou, v spore žalobcu: Pomoc veriteľom, so sídlom Handlovská 486/62, Ráztočno, IČO: 42 022 991, proti žalovaným: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX/X, D., 2/ A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX/X, D., obaja žalovaní právne zastúpení Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, Trnava, IČO: 36 865 281, o zaplatenie 600,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaní 1/ a 2/ sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 1.200,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 150 eur od 4.7.2023 do zaplatenia dlžnej sumy 150 eur, zo sumy 150 eur od 1.8.2023 do zaplatenia dlžnej sumy 150 eur, zo sumy 150 eur od 4.8.2023 do zaplatenia dlžnej sumy 150 eur, zo sumy 150 eur od 1.9.2023 do zaplatenia dlžnej sumy 150 eur, zo sumy 150 eur od 4.9.2023 do zaplatenia dlžnej sumy 150 eur, zo sumy 150 eur od 1.10.2023 do zaplatenia dlžnej sumy 150 eur, zo sumy 150 eur od 4.10.2023 do zaplatenia dlžnej sumy 150 eur, zo sumy 150 eur od 1.11.2023 do zaplatenia dlžnej sumy 150 eur, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhému žalovanému.
II. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca (pôvodne Práva veriteľov, so sídlom Prievidzská 14/4, Handlová, IČO: 51 134 101) sa návrhom na vydanie platobného rozkazu podaným na Okresný súd Michalovce domáhal voči žalovaným 1/ a 2/ zaplatenia sumy 150 eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne z dlžnej sumy 150 eur od 04. júla 2023 do zaplatenia dlžnej sumy 150 eur, dlžnej sumy 150 eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne z dlžnej sumy 150 eur od 01. augusta 2023 do zaplatenia dlžnej sumy 150 eur, dlžnej sumy 150 eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne z dlžnej sumy 150 eur od 04. augusta 2023 do zaplatenia dlžnej sumy 150 eur, dlžnej sumy 150 eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne z dlžnej sumy 150 eur od 01. septembra 2023 do zaplatenia dlžnej sumy 150 eur a náhrady trov konania s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť aj druhému žalovanému. Podaný návrh odôvodnil tým, že pôvodný veriteľ (E. F.) dňa 26. mája 2023 uzavrel so žalovaným 1/ a žalovaným 2/ za prítomnosti svedkov E. E. a A. G. H. o urovnaní, kde sa v bode 5.3. zaviazali zaplatiť svoj dlh voči pôvodnému veriteľovi v splátkach podľa podmienok v dohode uvedených. Žalovaní 1/ a 2/ podľa zmluvne dohodnutého splátkového kalendára do dňa podania tohto návrhu zaplatili iba tieto splátky: dňa 14. júna 2023 zaplatili prvú časť splátky za mesiac jún 2023 vo výške 150 eur a dňa 07. augusta 2023
zaplatili druhú časť splátky za mesiac jún 2023 vo výške 150 eur. Žalovaní 1/ a 2/ teda do dňa podania návrhu nezaplatili tieto splátky: -prvú časť splátky za mesiac júl 2023 vo výške 150 eur splatnú dňa 03. júla 2023 -druhú časť splátky za mesiac júl 2023 vo výške 150 eur splatnú dňa 31. júla 2023 -prvú časť splátky za mesiac august 2023 vo výške 150 eur splatnú dňa 03. augusta 2023 -druhú časť splátky za mesiac august 2023 vo výške 150 eur splatnú dňa 31. augusta 2023. Pôvodný veriteľ (E. F.) dňa 04. augusta 2023 postúpil podľa Zmluvy o postúpení pohľadávky všetky práva proti žalovaným z titulu Dohody o urovnaní zo dňa 26. mája 2023 na súčasného veriteľa – žalobcu.
V priebehu konania pôvodný žalobca navrhol zmenu účastníka na strane žalobcu s poukazom na to, že zmluvou o postúpení pohľadávky z 29.4.2024 postúpil pohľadávku voči žalovaným na združenie Pomoc veriteľom. Keďže boli naplnené predpoklady uvedené v § 80 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), uznesením z 2.5.2024 súd pripustil, aby na miesto pôvodného žalobcu - Práva veriteľov vstúpil nový subjekt - Pomoc veriteľom.
2. Žalovaní sa k žalobe vyjadrili prostredníctvom ich právneho zástupcu podaním z 8.11.2023, v ktorom namietali miestnu nepríslušnosť Okresného súdu Michalovce, a tak bol spor postúpený tunajšiemu súdu.
Žalovaní vo vyjadrení uviedli, že podľa predloženej dohody o urovnaní a uznania dlhu žalovaní písomne uznali existenciu svojho dlhu voči p. F., ktorý mal vzniknúť na základe údajnej zmluvy o pôžičke, podľa ktorej mala byť žalovaným zo strany p. F. požičaná suma 10.000 eur. K uzavretiu zmluvy o pôžičke medzi žalovanými a p. F. v skutočnosti nikdy nedošlo a táto pôžička nebola žalovaným vôbec poskytnutá. O tom, že v skutočnosti ide len o fiktívnu účelovo vytvorenú pohľadávku svedčí aj fakt, že podľa dohody mali žalovaní dostať (bližšie neurčeným spôsobom) sumu 10.000 eur dňa 01.05.2023 a vrátiť ju mali celú najneskôr do 15.05.2022. Pokiaľ by sa aj predpokladalo, že ide len o pisateľskú chybu a v skutočnosti mal byť ako dátum vrátenia pôžičky uvedený deň 15.05.2023, je zrejmé, že žalovaní by objektívne nemali možnosť v takto krátkom čase údajne zapožičanú istinu vrátiť a poskytnutie takejto pôžičky by pre nich nemalo žiadny zmysel. O nepoctivosti a účelovosti konania p. F. svedčí tiež bod 8.4 dohody o urovnaní, podľa ktorého mali účastníci tejto dohody do dvoch dní od jej podpisu zničiť všetky dokumenty týkajúce sa uznanej pohľadávky s výnimkou dohody samotnej. Jediným do úvahy prichádzajúcim zmyslom tohto bodu dohody je snaha o utajenie skutočnosti, že základ uznanej pohľadávky a to pôžička poskytnutá žalovaným zo strany p. F. nikdy neexistoval. Zmluva o pôžičke je zmluvou reálnou, čo znamená, že na jej platné uzatvorenie sa okrem dohody zmluvných strán vyžaduje aj faktické odovzdanie predmetu pôžičky (spravidla peňazí). Nakoľko k uvedenému nikdy nedošlo, žiadna zmluva o pôžičke medzi stranami nikdy uzavretá nebola. Podľa dohody o urovnaní a uznania dlhu majú žalovaní okrem fiktívnej pohľadávky vo výške 9.850 eur uhrádzať tiež úroky z tejto sumy v celkovej výške 33,8 % ročne a pri omeškaní s niektorou splátkou dokonca až 70,3 % (5% ročne + 2,4 % mesačne + 0,1% denne). Táto výška úrokov z omeškania je v rozpore s dobrými mravmi a spôsobuje neplatnosť dohody a uznania. Okrem neexistencie zmluvy o pôžičke a neprimeranej výšky úrokov je navyše potrebné pri posudzovaní platnosti dohody o urovnaní a uznania dlhu zohľadniť tiež okolnosti, za akých došlo k ich uzavretiu. Žalovaní boli v čase uzavretia dohody a uznania nájomcami bytu, ktorý im prenajímala spoločnosť Eurocentrum Reality, s.r.o., ktorej jediným konateľom a spoločníkom je p. F. a ktorej v tom čase už dlhovali nájomné. Žalovaný 1/ je starobným dôchodcom, ktorého jediným príjmom je starobný dôchodok, z ktorého sú navyše súdnym exekútorom realizované zrážky. Žalovaná 2/ v minulosti opakovane poberala dávky v hmotnej núdzi a dlhodobo je evidovaná ako uchádzač o zamestnanie v evidencií ÚPSVaR Prievidza. Zo strany p. F. bol na žalovaných vyvíjaný sústavný nátlak s tým, že pokiaľ dlžnú sumu neuhradia, dôjde z jej strany k odstúpeniu od nájomnej zmluvy a oni tak prídu o bývanie. Žalovaní majú len nízke príjmy a ich nepriaznivá sociálna situácia im neumožňovala nájsť si iný podnájom a vyriešiť tak svoju bytovú otázku. V dôsledku odkázanosti na p. F. a zo strachu, že v opačnom prípade prídu o možnosť naďalej bývať v tomto prenajatom byte boli žalovaní ochotní podpísať akýkoľvek dokument predložený p. F. v domnení, že sa tak vyhnú hroziacemu vysťahovaniu. Vzhľadom na to, že p. F. ako prenajímateľ, ktorému žalovaní dlžia úhrady za nájomné, dobre poznala ich sociálnu situáciu v čase podpísania dohody a uznania, z jej strany došlo k vedomému zneužitiu tiesne a neschopnosti žalovaných plniť svoje zmluvné záväzky voči nej, resp. jej spoločnosti Eurocentrum Reality, s. r. o. Dlhy voči žalovaným vzniknuté v súvislosti s užívaním prenajatého bytu v súčasnosti žalobca vymáha v samostatnom konaní vedenom pred Okresným súdom Trebišov pod sp. zn. 2Csp/168/2023, ktorý už vo veci vydal aj platobný rozkaz. V zmysle vyššie uvedených skutočností sú dohoda a uznanie, ktorými žalovaní pod vplyvom svojej nepriaznivej životnej situácie, finančnej tiesne, neschopnosti plniť svoje zmluvné záväzky a odkázanosti
na p. F. uznali neexistujúcu pohľadávku, ktorá bola neskôr postúpená na žalobcu, ako právne úkony absolútne neplatné.
Vzhľadom na skutočnosť, že prezidentom občianskeho združenia Práva veriteľov (vystupujúceho ako pôvodný žalobca v tomto konaní) je pani F., ktorá aj koná v mene pôvodného žalobcu, je zrejmé, že pôvodný žalobca si bol všetkých vyššie uvedených skutočností pri podaní svojej žaloby plne vedomý. Žalovaní nerozporujú skutočnosť, že majú voči p. F. dlh z titulu omeškaných úhrad nájomného. Jeho presnú výšku však k dnešnému dňu nepoznajú, a preto ho nie sú schopní uhradiť. Pokiaľ im bude zo strany p. F. ako prenajímateľky doručené riadne vyúčtovanie nedoplatku na nájomnom, túto pohľadávku žalovaní v rámci svojich možností čo najskôr uhradia. Nakoľko predmetom postúpenia mala byť v zmysle zmluvy výlučne pohľadávka vzniknutá na základe absolútne neplatnej dohody a uznania, žalobca nemá právo požadovať od žalovaných ani uhradenie nedoplatku na nájomnom, ktoré žalovaní dlžia p. F.. Žalovaní ďalej poukázali tiež na skutočnosť, že k postúpeniu pohľadávky došlo v zmysle žalobcom predloženej zmluvy dňa 04.08.2023, avšak žalobca až do doručenia svojej žaloby zo dňa 16.10.2023 žalovaným postúpenie pohľadávky neoznámil a rovnako ich ani nevyzval na úhradu žalobou požadovanej sumy. S ohľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, a to predovšetkým absolútnu neplatnosť dohody o urovnaní a uznania dlhu uzatvorených medzi žalovanými a p. F. ako veriteľom je zrejmé, že absolútne neplatná a teda v podstate neexistujúca pohľadávka nemohla byť zmluvne postúpená na žalobcu a ten tak nedisponuje žiadnym právnym základom a titulom, na základe ktorého by mohol voči žalovaným vymáhať akékoľvek plnenia. Žalobu navrhli zamietnuť a priznať im náhradu trov konania.
3. Pôvodný žalobca v tzv. replike označil vyjadrenia žalovaných za účelové a nepravdivé s cieľom vyhnúť sa povinnosti zaplatiť dlh. Uviedol, že nie je pravda, že žalovaní boli v čase uzavretia dohody a uznania nájomcami bytu, ktorý im prenajímala spoločnosť Eurocentrum Reality, s.r.o., pretože dohoda o urovnaní a uznanie dlhu boli uzavreté dňa 26. mája 2023 a žalovaní podali výpoveď z nájmu bytu dňa 27.09.2022, pričom z bytu sa odsťahovali dňa 31. decembra 2022. Rovnako nie je pravda, že by bol na žalovaných od E. F. vyvíjaný sústavný nátlak, že by žalovaní boli na E. F. odkázaní. Tvrdenia žalovaných označil za účelové klamstvá. Žalobca ďalej poukázal na to, že ohľadom splnenia dlhu komunikoval s bratom žalovanej 2/, C. I. (správne I.), ktorý sľúbil, že on dlh za sestru zaplatí, čo sa ale nestalo. Poukázal na to, že predmetom tohto konania nie sú zmluvne dohodnuté úroky, ale úroky z omeškania, ktorých uplatnená sadzba je v súlade s vládnym predpisom. Ani zmluvná pokuta, ktorá taktiež nie je predmetom tohto konania, nie je v rozpore s dobrými mravmi. O požičanie peňazí (niekoľko mesiacov po odsťahovaní sa žalovaných z prenajatého bytu) požiadali pôvodného veriteľa (E. F.) obaja žalovaní. Žalovaný 1/ o peniaze prosil aj A. F.. Pôvodný veriteľ im peniaze vyplatil iba z dôvodu, že tieto peniaze sľúbila žalovaná 2/ vrátiť z peňazí, ktoré dostane z úveru od svojho brata, ktorý žije vo Švajčiarsku a má dostatočný príjem. V bode 3.1. čl. III dohody o urovnaní ide o pisársku chybu, pričom správne mali žalovaní peniaze vrátiť do 15. mája 2023 (v dohode nesprávne uvedený rok 2022). Uvedené vyplýva aj z ďalších bodov dohody vzťahujúcich sa k nároku na zmluvnú pokutu a úrok z omeškania. Keďže dohodou o urovnaní pôvodné záväzky zanikajú, je prirodzené, že predchádzajúce písomnosti sa zničia. Podmienkou platnosti dohody o urovnaní nie je existencia pôvodného právneho vzťahu medzi účastníkmi tejto dohody. Postúpenie pohľadávky oznámil pôvodný veriteľ (E. F.) žalovaným ústne, telefonicky, aj písomne – listom poslaným obyčajnou poštou.
4. Žalovaní v tzv. duplike z 15.1.2024 uviedli, že všetky vyjadrenia žalobcu týkajúce sa brata žalovanej 2/ sú zavádzajúce. Brat žalovanej 2/ nebol zmluvnou stranou žiadnej zo zmlúv/dohôd uzatvorených medzi žalovanými a žalobcom resp. manželmi F.. Z vyjadrenia žalobcu nie je zrejmé, na základe akej skutočnosti dospel žalobca k záveru, že p. I. mal vyplatiť záväzok zo zmluvy o fiktívnej pôžičke vo výške 10.000 eur. Brat žalovanej 2/ takýto záväzok nikdy neprevzal a pravdou nie je ani to, že by žalovanej 2/ sám prisľúbil poskytnutie pôžičky tak, ako to tvrdí žalobca. Brat žalovanej 2/ sa o celej situácií a spore žalovaných so žalobcom dozvedel na základe žiadosti samotnej žalovanej 2/, aby jej pomohol riešiť spor s p. F.. Spočiatku sa domnieval, že žalobca sa zrejme oprávnene domáha úhrady dlžnej sumy titulom nájomného. Po bližšom oboznámení sa s celou vecou a najmä dohodou o urovnaní zistil, že žalobca sa v tomto konaní nedomáha voči žalovaným úhrady dlhu na nájomnom, ale vyplatenia dlhu vzniknutého uznaním fiktívnej pohľadávky z titulu zmluvy o pôžičke, ktorá žalovaným v skutočnosti nikdy nebola neposkytnutá.
Hlavným dôvodom, pre ktorý považujú žalovaní dohodu o urovnaní za neplatnú, však nie je neexistencia pôžičky, na ktorú táto dohoda odkazuje, ale spôsob, akým došlo k jej uzatvoreniu. Žalobca sa snažil vyvrátiť skutočnosť o odkázaní žalovaných na spoločnosť p. F. s poukazom na to, že dohoda o urovnaní bola podpísaná až po odsťahovaní sa žalovaných z prenajatého bytu. Uvedené je síce pravda, avšak len vo vzťahu k žalobcom predloženej dohode o urovnaní z roku 2023. Žalobca opomenul uviesť, že ním predložená dohoda o urovnaní je už minimálne štvrtou takouto dohodou v poradí, uzatvorenou medzi žalovanými a pôvodným žalobcom, resp. niektorou z právnických osôb riadených manželmi F.. Jednu takúto dohodu uzatvorili žalovaní už v roku 2020 a ďalšiu v roku 2022.
Podľa dohody o urovnaní uzavretej medzi veriteľom J. A. F. a žalovanými dňa 28.12.2022, mala byť žalovaným dňa 01.12.2022 zo strany veriteľa poskytnutá pôžička vo výške 8.100 eur, ktorú mali žalovaní, rovnako ako v prípade súčasnej dohody o urovnaní, vrátiť celú v nezmyselne krátkej lehote do 26.12.2022. Následne necelých 6 mesiacov od tejto údajnej pôžičky mala manželka p. F. požičať žalovaným ďalších 10.000 eur, ktoré mali vrátiť v lehote dvoch týždňov, pričom už v tej dobe mali žalovaní dlžiť jej manželovi viac ako 8.000 eur. Rovnako ako súčasná, tak aj predchádzajúca dohoda o urovnaní obsahuje ustanovenie o zničení všetkých súvisiacich listín, ktorého účel je z konania veriteľov zrejmý. Pokiaľ by bola prvá pôžička zo strany p. F. žalovaným skutočne poskytnutá, bolo by len ťažko pochopiteľné, prečo by následne manželka p. F. poskytla žalovaným ďalšiu pôžičku a zároveň by pán F. predchádzajúci záväzok žalovaných nijakým spôsobom nevymáhal, a žalobca by v tomto konaní predchádzajúcu pôžičku poskytnutú žalovaným ani len nespomenul. Z vyššie popísaných skutočností je zrejmé, že pôvodný žalobca, resp. osoby konajúce v jeho mene, nahrádzali jednu dohodu o urovnaní fiktívnej pohľadávky druhou, využívajúc nepriaznivú sociálnu situáciu a dôverčivosť žalovaných. Opakovaným kontaktovaním žalovaných, vyhľadávaním žalovanej 2/ v jej domácnosti, ako aj na pracovisku, a vyvíjaním sústavného nátlaku dosiahol právny predchodca žalobcu stav, kedy žalovaní v obave z exekúcií a nátlaku veriteľa boli ochotní podpísať každú žalobcom predloženú listinu. Nakoniec, aj vo svojom vlastnom vyjadrení žalobca sám priznáva, že v čase jeho spracovania p. F. opätovne navštívila žalovaných za účelom vymáhania svojej pohľadávky. Je zrejmé, že pokiaľ by žalovaní skutočne rozumeli obsahu a následkom dohody o urovnaní, z vlastnej slobodnej vôle by nikdy nemali dôvod takúto dohodu podpísať. Pri posudzovaní platnosti dohody o urovnaní je preto úplne na mieste zaoberať sa otázkou, či bola tvrdená pôžička žalovaným skutočne poskytnutá. Pokiaľ by bolo v konaní ustálené, že k poskytnutiu pôžičky nikdy nedošlo, je zrejmé, že jediným dôvodom prečo by žalovaní podpísali dohodu o urovnaní a uznali neexistujúci dlh by bol nátlak zo strany veriteľa a nedostatočné porozumenie dôsledkom takejto dohody. Poukázali na to, že voči manželom F. je vedené trestné stíhanie pre podozrenie zo spáchania trestného činu nebezpečného prenasledovania a manžel p. F. bol už v minulosti v súvislosti so svojimi podnikateľskými aktivitami a vymáhaním pohľadávok voči dlžníkom súdne trestaný.
5. Pôvodný žalobca vo svojom vyjadrení z 8.2.2024 uviedol, že žalovaní ani raz neuzavreli ani jednu dohodu o urovnaní s pôvodným žalobcom, alebo s akoukoľvek právnickou osobou riadenou manželmi F.. Dokonca neuzavreli dohodu o urovnaní ani s pôvodným veriteľom (E. F.) pred predmetnou dohodu o urovnaní. S poukazom na prezumpciu neviny zároveň uviedol, že prebiehajúce trestné konanie nijako nesúvisí so žalovanými.
6. Žalovaní vo svojom vyjadrení z 27.2.2024 uviedli, že z dohôd predložených žalovanými spolu s ich predchádzajúcim vyjadrením je nesporné, že medzi p. F. a žalovanými došlo v minulosti opakovane k uzatváraniu podobných dohôd o urovnaní, ktoré nadväzovali jedna na druhú. Je absurdné, aby sa pôvodný žalobca (právnická osoba priamo riadená manželkou pána F.) tváril, že dohody o uznaní nároku uzatvárané medzi žalovanými a p. F., obsahovo nápadne sa podobajúce na súdom v tomto konaní posudzovanú dohodu o urovnaní, nemajú žiadny súvis s predmetom tohto sporu. Uvedené platí o to viac, že p. F. sa osobne aktívne angažoval pri vymáhaní sporných pohľadávok voči žalovaným.
7. Dňa 12.1.2024 bol tunajšiemu súdu Okresným súdom Trebišov postúpený spor z dôvodu vznesenej námietky miestnej nepríslušnosti žalovanými. Vec bola zapísaná pod sp. zn. 8C/3/2024. Po oboznámení sa s obsahom spisu bolo zistené, že ide o konanie medzi totožnými sporovým stranami, v ktorom sa pôvodný žalobca domáha od žalovaných 1/ a 2/ zaplatenia 600 eur s príslušenstvom titulom nezaplatenia splátok (prvej a druhej splátky za mesiac september 2023 a prvej a druhej splátky za mesiac október 2023) v zmysle tej istej dohody o urovnaní zo dňa 26.5.2023. Z dôvodu hospodárnosti konania súd spojil na spoločné konanie vec vedenú pod sp. zn. 19C/74/2023 (zaplatenie dlžnej sumy 600 eur
s príslušenstvom - splátky za júl a august 2023) s vecou vedenou pod sp. zn. 8C/3/2024 (zaplatenie dlžnej sumy 600 eur s príslušenstvom- splátky za september a október 2023).
8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom zástupcu pôvodného žalobcu, žalovaných 1/ a 2/, svedka C. I., svedkyne A. K., oboznámením s podstatným obsahom spisu, najmä: zmluva o postúpení pohľadávky č.l. 5, uznanie dlhu č.l. 7, potvrdenie o vklade č.l. 8, 9, dohoda o urovnaní č.l. 10, uznesenie VZ žalobcu č.l. 16, stanovy č.l. 17, sobášny list č.l. 21, oznámenia č.l. 22, 23, potvrdenie ÚP č.l. 44, 45, oznámenie SP č.l. 46, mailová komunikácia č.l. 67-70, článok z internetu č.l. 84, príspevky zo sociálnej siete č.l. 87, dohoda o urovnaní z 25.9.2020 č.l. 91, dohoda o urovnaní z 28.12.2022 č.l. 94, podstatným obsahom spisu zn. 8C/3/2024, zmluva o pôžičke z 1.5.2023, potvrdenie o prevzatí peňazí z 1.5.2023, príjmový a výdavkový pokladničný doklad z 1.5.2023, na základe čoho zistil tento skutkový stav:
9. Dňa 1.5.2023 podpísali žalovaní ako dlžníci a veriteľ E. F. zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej bolo poskytnutie pôžičky 10.000 eur v hotovosti, jednorázovo s tým, že požičané peniaze budú veriteľovi vrátené spolu s úrokom najneskôr dňa 15.5.2023. Žalovaní a veriteľ v ten istý deň podpísali potvrdenie o jednorázovom prevzatí finančnej čiastky vo výške 10.000 eur od E. F..
10. Z pokladničných dokladov z 1.5.2023 vyplýva, že E. F. vyplatila žalovaným 1/ a 2/ sumu 10.000 eur a žalovaní svojimi podpismi potvrdili prevzatie sumy 10.000 eur od E. F..
11. Dňa 26.5.2023 uzavreli pôvodný veriteľ (E. F.) a dlžníci (žalovaní v tomto konaní) dohodu o urovnaní za účelom úpravy sporných a aj nesporných práv. V úvodných ustanoveniach sa konštatuje, že 1.5.2023 požičal veriteľ dlžníkom peniaze vo výške 10.000 eur, ktoré mali dlžníci vrátiť veriteľovi najneskôr do 15.5.2022, čo neurobili. Podľa článku V. dohody o urovnaní sa dlžníci zaväzujú zaplatiť veriteľovi podľa splátkového kalendára: istinu 9.850 eur, úrok 2,4% mesačne z dlžnej sumy istiny 10.000 eur od 1.5.2023 do zaplatenia dlžnej istiny 10.000 eur, úrok z omeškania 5% ročne z dlžnej sumy istiny 9.850 eur od 16.5.2023 do zaplatenia dlžnej sumy istiny 9.850 eur, náklady spojené s uplatňovaním si práv veriteľa voči dlžníkom vo výške 600 eur, náklady spojené s právnymi službami vo výške 370 eur. Účastníci dohody zhodne prehlásili, že všetky doterajšie záväzky uvedené v dohode o urovnaní sú nahradené novým záväzkom. Dlžníci sa zaviazali zaplatiť svoj dlh v pravidelných mesačných splátkach, pričom každá mesačná splátka vo výške 300 eur bude zaplatená vždy najneskôr do konca mesiaca počnúc mesiacom jún 2023 v dvoch častiach. Prvá časť vo výške 150 eur z každej mesačnej splátky bude zaplatená najneskôr tretieho dňa v mesiaci počnúc mesiacom jún 2023 a druhá časť vo výške 150 eur z každej mesačnej splátky bude zaplatená vždy najneskôr posledný deň v mesiaci počnúc mesiacom jún 2023. Pre prípad omeškania s mesačnou splátkou o viac ako 30 dní a následnom zosplatnení zostatku si účastníci dohodli zmluvnú pokutu vo výške 0,1% z nesplatenej sumy za každý deň omeškania. V záverečných ustanoveniach je vyjadrená dohoda, že všetky dokumenty, doklady, potvrdenia alebo akékoľvek iné písomnosti súvisiace so záväzkami a pohľadávkami medzi účastníkmi tejto dohody zničí najneskôr do dvoch dní od podpisu dohody o urovnaní každý jej účastník. Dohoda o urovnaní je podpísaná veriteľom E. F., oboma žalovanými ako dlžníkmi, E. E. ako svedkom a A. G. ako svedkom.
12. Dňa 26.5.2023 bola žalovanými ako dlžníkmi a E. F. ako veriteľom podpísaná listina označená ako Uznanie dlhu (záväzku), v ktorej dlžníci prehlásili, že uznávajú voči veriteľovi čo do dôvodu aj výšky svoj dlh (záväzok) v dlžnej sume istiny 9.850 eur, úrok 2,4% mesačnej z dlžnej sumy istiny 10.000 eur od 1.5.2023 do zaplatenia, úrok z omeškania 5% ročne z dlžnej sumy 9.850 eur od 16.5.2023 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky 600 eur, náklady spojené s právnymi službami 370 eur, ktorý vznikol na základe dohody o urovnaní z 5. mája 2023. Dlžníci sa zaviazali dlh platiť v pravidelných mesačných splátkach podľa splátkového kalendára totožného s tým, ktorý je uvedený v dohode o urovnaní z 26.5.2023.
13. Podľa potvrdení o vklade v hotovosti žalovaní zaplatili sumu 2 x 150 eur ako splátku za jún 2023.
14. Žalovaná 2/ bola v období od 1.6.2023 aj ku dňu vydania potvrdenia (7.11.2023) v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Predchádzajúca evidencia bola od 12.1.2023 do 8.5.2023. V minulosti, podľa predloženého potvrdenia naposledy od 1.1.2018 do 30.6.2020, bola príjemcom pomoci v hmotnej núdzi.
15. Z predloženého oznámenia Sociálnej poisťovne o vykonávaní zrážok z dôchodku je zrejmé, že starobný dôchodok žalovaného 1/ k 2.12.2022 (deň spísania oznámenia) predstavoval 671,50 eur mesačne, pričom mu mali byť od januára 2023 exekučne vykonávané zrážky v sume 59,74 eur mesačne.
16. Z predloženej e-mailovej komunikácie vyplýva, že C. I. (brat žalovanej 2/) komunikoval s A. F., žiadal o prehodnotenie (zníženie) úrokovej sadzby, vyzýval na nekontaktovanie sestry, upozorňoval na právnika.
17. Z predloženého internetového článku a komunikácie na sociálnych sieťach vyplýva, že A. F. a jeho manželka aj v minulosti požičiavali peniaze viacerým osobám, s vysokým úrokom, ktoré vymáhali svojským spôsobom.
18. Toho času je na súde vedené trestné konanie voči E. F. a J. A. F., proti ktorým bola podaná obžaloba pre trestný čin podľa § 360a a § 374 Trestného zákona. Poškodenými sú osoby odlišné od žalovaných. Konanie nie je právoplatne ukončené.
19. Dňa 25.9.2020 uzavreli žalovaní 1/ a 2/ ako dlžník a spoludlžníčka dohodu o urovnaní s veriteľom J. A. F.. V úvodných ustanoveniach sa konštatuje, že 11.8.2020 veriteľ písomne uzavrel s dlžníkom a jeho spoludlžníčkou dohodu o urovnaní, ktorú dlžníci nedodržali. Sporné práva a povinnosti nahradili novým záväzkom.
20. Dňa 28.12.2022 uzavreli žalovaní 1/ a 2/ ako dlžníci dohodu o urovnaní s veriteľom J. A. F.. V úvodných ustanoveniach sa konštatuje, že 1.12.2020 požičal veriteľ dlžníkom peniaze 8.100 eur, ktoré mali dlžníci vrátiť najneskôr 26.12.2022, čo neurobili. Sporné práva a povinnosti nahradili novým záväzkom
21. E. F. (štatutárny zástupca pôvodného žalobcu) na pojednávaní 18.4.2024 zotrvala na svojich predchádzajúcich tvrdeniach. Doplnila, že uzavretie predmetnej dohody o urovnaní iniciovala ona, pretože žalovaní nevrátili pôžičku v dohodnutej dobe. Žalovaná 2/ pri uzatváraní dohody o urovnaní dlhu spomínala dedičské konanie, v ktorom bude dediť a to, že má brata vo Švajčiarsku. Peniaze v sume 10.000 eur (pôžička) boli vyplatené žalovaným v hotovosti na základe príjmového pokladničného dokladu. V čase poskytnutia pôžičky mali žalovaní dlh aj voči jej manželovi – tento po častiach splácali. Ona žalovaným poskytla iba túto jednu pôžičku.
22. Žalovaná 2/ na pojednávaní 18.4.2024 uviedla, že so žalovaným 1/ žiadnu pôžičku od pani F. a pána F. nedostali. Nebola vo firme žiadať žiadnu pôžičku. Nevedela, čo podpisuje, ponáhľala sa do roboty. Pán F. im stále vyvolával, aby prišli podpísať papiere. V čase podpisovania dokumentov tam bol len on a „tie 2 ženské“. Pani F. tam vôbec nebola. Žiadne peniaze neprevzali. Ani od nich žiadne peniaze nechceli. Pani F. s manželom boli aj u nich doma pýtať peniaze. Nebola vtedy doma, vie to od žalovaného 1/, ktorý im povedal, že na nich zavolá políciu. Momentálne nepracuje a manžel (žalovaný 1/) poberá dôchodok. V roku 2023 pracovala v nemocnici v Bojniciach, príjem bol cca 420 eur mesačne. Jej najvyššie dosiahnuté vzdelanie je SOU odbor kuchár - čašník. K manželom F. chodila platiť nájomné za byt. Peniaze nosila aj do Eurocentra. Pri podpise predmetnej dohody si myslela, že ide o nedoplatok za vodu a energie. Keď ju pán F. vyzval na podpis, vždy aj so žalovaným 1/ podpísali čo chcel. Dohodu o urovnaní si čítala len zbežne, ponáhľala sa do roboty. Od pani E. F. na ňu nátlak vyvíjaný nebol.
23. Svedok C. I. (brat žalovanej 2/) na pojednávaní 18.4.2024 uviedol, že jeho sestra je jednoduchá osoba, ľahko ovplyvniteľná, navštevovala osobitnú školu. Chápe svet podľa seba. Keď na ňu niekto nakričí, urobí čo chce. Raz mu volala, že chce požičať 600 eur. Keď nechcel, začala v telefóne hystericky kričať: „On ma zabije, on ma zabije. Dlhujem za byt a musím zaplatiť, lebo ma zabije.“ Keď sa spýtal kto povedala, že pán F.. Ukľudnil ju, že pánovi F. zavolá a zaplatí jej dlh. V prvom telefonickom rozhovore bol pán F. príjemný. To bolo ale naposledy. V ďalších rozhovoroch mu povedal, že keď príde do D., že ho zneškodní. Dohodli sa, že mu pošle podklady. Poslal mu dohodu o urovnaní z 26.05.2023. Táto dohoda by existenčne zničila jeho sestru. Po prepočítaní splácania by splácala cca 42 rokov, 180 eur do vrecka pána F. a 20 eur na istinu splátky. Poradil sestre, nech si radšej vezme právnika, ako má splácať takúto nezmyselnú dohodu. Pani F. vysvetlil do emailu, že zmluva nie je v poriadku, aby sa to prerobilo. Následne, až neskôr mu sestra povedala, že ona si žiadnu pôžičku nebrala. Bola presvedčená, že podpísala papiere ohľadne nedoplatku za vodu/energie. C. F. vysvetlil, že zmluva nie je v poriadku.
Pán F. mu nadával do primitívov, tak telefón zložil, nebol to konštruktívny rozhovor. Pán F. mu volal aj 30krát v priebehu 5 minút. Mal prácu a on stále vyvolával. Snažil sa ich so sestrou rozoštvať. Sestre verí, že si pôžičku nezobrala. Sem-tam si 20-30 eur požičala od neho alebo od iných rodinných príslušníkov. Sestra je finančne negramotná, stále majú s manželom finančné problémy. Nevie, či by si brali kvôli tomu pôžičky. Kupujú len základné potraviny, hygienické potreby, oblečenia málo, možno platia mobil. Úplne základné veci. Nič značkové, žiadna dovolenka. Nevie o tom, že by si niečo väčšie kúpili, ani drahšie oblečenie, chladničku, nič.
24. Svedkyňa A. K. (dcéra žalovanej 2/) na pojednávaní 18.4.2024 uviedla, že mamina často chodievala k pani F. dávať peniaze aj za nájom. Mamina mala z pána F. veľký rešpekt. Často jej volal, pýtal od nej peniaze. Deň predtým, ako podpísala zmluvu, jej mamina povedala, že tam má ísť podpísať nejaké papiere. Nevedela jej vysvetliť, o čo sa jedná. Myslela si, že ide o tie nedoplatky za energie. Osobne sa s manželmi F. nestretla, len jedenkrát, keď ich zastavili na aute a ich syn ich natáčal na telefón. Pán F. vtedy doslovne povedal, že ich mal z toho bytu vyjebať. Osobne nebola pri tom, keď prišiel k mamine do bytu vymáhať peniaze. Mamina nedostala žiadne peniaze. Nevedela, že je to pôžička v sume 10.000 eur. Mamina jej hovorila, že pán F. jej navrhoval, že jej požičia peniaze, alebo že keď potrebovali novú práčku, povedal, že im ju kúpi, ale ona to nechcela. Mamina chodila do osobitnej školy, veľa veciam nerozumie, ani to aký má podpis váhu. Je naivná, verí ľudom. Veľa vecí jej musí vysvetľovať, aj čo sa týka financií. Dohode by nerozumela, ani kedy si ju prečítala, ani teraz tomu nerozumie. Hneď ako jej zavolal pán F., začala zháňať peniaze, veľmi sa ho bála. Ona je veľmi citlivá osoba. Aj ju citovo vydieral – poukazoval na to, koľkokrát im (zrejme žalovaným) pomohol, že ich nevyhodil z bytu a podobne. V 17- tich sa odsťahovala a snažila sa rodičom pomáhať, nikdy nedostala nejaký drahší darček. Nevie si predstaviť, že by mamina sumu 10.000 eur utajila, hlavne ona nemá rozum na to. Prechodné finančné problémy riešila za pomoci jej rodičov, alebo otca svedkyne. Mamina si požičiavala peniaze len v malých sumách, na vykrytie napr. stravy. Žili skromne.
25. Právny zástupca žalovaných aj po oboznámení sa s listinami (zmluva o pôžičke, potvrdenie, príjmový a výdavkový pokladničný doklad) zotrval na svojom stanovisku a žalobu žiadal zamietnuť. Uviedol, že žalovaná 2/ netušila čo podpisuje, podpísala to v rýchlosti, myslela si, že sa to týka nedoplatkov z bytu. Poukázal na to, že podpis pána B. (žalovaného 1/) je roztrasený, nesúvislý, je to podpis človeka, ktorý nie je spôsobilý právneho úkonu. V záverečnej reči uviedol, že žalovaná 2/ nerozporuje, že listiny podpísala, nie je si tejto skutočnosti vedomá, nečítala ich, ich obsahu nerozumela a mala za to, že sa týkajú nedoplatku na nájomnom. Išla ich podpísať výlučne z toho dôvodu, že ju pán F. opakovane kontaktoval. Žalovaná 2/ mala za to, že koná vo veci nedoplatku na nájomnom, o ktorom vedela, že tento nedoplatok má. Mala za to, že je povinná listiny podpísať a nemala dôvod voči nim namietať. Žalovaná 2/ nie je schopná posúdiť komplexné a zložité dôsledky právnych úkonov, ktoré jej boli predložené na podpis a nedokáže vyhodnotiť následky svojho konania v prípade, že je na ňu vyvíjaný nátlak, aby nejaký dokument podpísala. Žalobca v skutočnosti nepreukázal reálne poskytnutie pôžičky, ktorej vrátenia sa domáha. Predložený pokladničný príjmový doklad síce žalovanou je podpísaný, ale samotná žalovaná ešte predtým, než mala možnosť ho vzhliadnuť a zaujať k nemu konkrétne stanovisko povedala, že v daný deň 01.05.2023 jej boli predložené viaceré dokumenty, ktoré podpísala ani ich nečítala, pretože sa ponáhľala a mala za to (aj na základe informácií od pána F.), že sa týkajú nedoplatku na nájomnom. To, že žalovaná by podpísala pokladničný doklad na akúkoľvek sumu, je z jej výsluchu aj z výsluchov predvolaných svedkov evidentné. K podpisu žalovaného 1/ uviedol, že je evidentné, že tento po mozgovej príhode nebol spôsobilý v podstate na žiadne právne úkony. Právne úkony sú absolútne neplatné a navrhuje žalobu zamietnuť.
26. Právny zástupca žalobcu uviedol, že dokumenty boli podpísané pri plnom vedomí všetkých zmluvných strán. Žalovaný 1/ a žalovaná 2/ vedeli o týchto dokumentoch, s ich obsahom boli oboznámení, mali dostatočný časový priestor, aby sa s nimi oboznámili. Argumentácia právneho zástupcu žalovaných sa nezakladá na pravde. Nie je žiadny dôkaz o tom, že by žalovaný 1/ nebol spôsobilý na právne úkony. Rovnako tvrdenie žalovanej 2/, že sa neoboznámila s listinami z dôvodu, že sa ponáhľa do práce, nie je ničím preukázané. V záverečnej reči uviedol, že bolo preukázané tak dohodou o urovnaní, ako zmluvou o pôžičke, ako aj príjmovými a výdavkovými pokladničnými dokladmi, že žalovanému 1/ a žalovanej 2/ boli poskytnuté finančné prostriedky v stanovenej výške. Nakoľko tieto prostriedky neboli uhradené v dohodnutom čase, bola vypracovaná dohoda o urovnaní, ktorou sa urovnávajú všetky sporné práva medzi stranami, teda medzi žalobkyňou a žalovaným 1/ a žalovanou 2/. Na žalovaného 1/ a žalovanú 2/ nebol vyvíjaný nátlak, nebola využitá ich tieseň, nakoľko žalobkyňa
ani nemohla mať vedomosť o nejakých zdravotných problémoch žalovaných. Vypočutí svedkovia nepreukázali žiadnu skutočnosť, ktorá by bola relevantná pre dané konanie, nakoľko sa pri úkonoch ako pri podpise zmluvy o pôžičke alebo dohody o urovnaní nenachádzali a ani pri odovzdaní peňazí sa tam títo svedkovia nenachádzali. Pri dohode o urovnaní však boli účastní svedkovia, ktorí sú podpísaní na tejto dohode o urovnaní a svojimi podpismi najmä potvrdzujú, že táto dohoda bola podpísaná žalovaným 1/ a žalovanou 2/ slobodne, vážne a zrozumiteľne a teda boli im predložené zmluvy a bol im vysvetlený obsah týchto zmlúv.
27. Podľa § 585 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), dohodou o urovnaní môžu účastníci upraviť práva medzi nimi sporné alebo pochybné. Dohoda, ktorou majú byť medzi účastníkmi upravené všetky práva, sa netýka práv, na ktoré účastník nemohol pomýšľať. Ak bol doterajší záväzok zriadený písomnou formou, musí sa dohoda o urovnaní uzavrieť písomne; to isté platí, ak sa dohoda týka premlčaného záväzku. Doterajší záväzok je nahradený záväzkom, ktorý vyplýva z urovnania.
28. Podľa § 586 OZ, omyl o tom, čo je medzi stranami sporné alebo pochybné, nespôsobuje neplatnosť dohody o urovnaní. Ak však omyl bol vyvolaný ľsťou jednej strany, môže sa druhá strana neplatnosti dovolať. Urovnanie dojednané dobromyseľne nestráca platnosť ani v prípade, že dodatočne vyjde najavo, že niektorá zo strán dohodnuté práv v čase dojednanie urovnania nemala.
29. Podľa § 587 OZ, i keď strany vyhlásia, že urovnaní sú medzi nimi upravené všetky vzájomné práva, týkajú sa tieto účinky iba právneho vzťahu, v ktorom vznikla medzi nimi spornosť a lebo pochybnosť, ibaže z obsahu urovnania nepochybne vyplýva, že sa urovnanie týka aj iných vzťahov. 30. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
31. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
32. Podľa § 39a OZ, neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou nepodnikateľom, pri ktorom niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere.
33. Podľa § 517 ods. 1, 2 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 34. V konaní nebolo sporné, že právny predchodca pôvodného žalobcu (E. F.) a žalovaní 1/ a 2/ uzavreli 26.5.2023 dohodu o urovnaní a v rovnaký deň žalovaní 1/ a 2/ uznali dlh voči veriteľovi E. F.. Spornou bola platnosť tejto dohody, keď žalovaní tvrdili, že dohoda urovnaní je neplatná z dôvodov: 1/ k platnému uzavretiu zmluvy o pôžičke, ktorej sporné dojednania mali byť predmetom dohody o urovnaní, nedošlo, pôžička žalovaným poskytnutá nebola, 2/ dohoda o urovnaní bola žalovanými podpísaná pod nátlakom, zneužijúc tieseň, neschopnosť žalovaných splniť svoje zmluvné záväzky voči p. E. F., resp. jej spoločnosti Eurocentrum Reality a ich odkázanosť na spoločnosť p. F.. Žalovaní zároveň namietali, že v dohode o urovnaní sú neprimerane vysoké úroky.
35. Žalobca si v tomto spore (po spojení vecí) uplatnil voči žalovaným nárok na zaplatenie sumy 1.200 eur spolu s úrokom z omeškania ako dlhu žalovaných voči žalobcovi z Dohody o urovnaní uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými dňa 26.5.2023. Pôvodný žalobca svoju aktívnu vecnú legitimáciu odvodil zo Zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi ním ako postupníkom a E. F. ako postupcom a veriteľom z Dohody o urovnaní zo dňa 26.5.2023. Žalovaní namietali, že postúpenie pohľadávky im nebolo pred doručením žaloby oznámené a žalobca ich nevyzval na úhradu žalobou požadovanej sumy. Je nepochybné, že postúpenie pohľadávky bolo žalovanej 2/ oznámené najneskôr 24.10.2023 (deň doručenia žaloby a ostatných listín, vrátane zmluvy o postúpení pohľadávky). Žalovaný 1/ žalobu a k nej pripojené listiny neprevzal v odbernej lehote. Skutočnosť, že s obsahom žaloby a ostatných listín bol oboznámený je zrejmá z toho, že jeho právny zástupca doručil súdu
vyjadrenie k žalobe. Oznámenie postúpenia dlžníkovi je úkonom postupcu (§ 526 ods. 1 OZ). Ak sa však dlžník o postúpení dozvie inak (napríklad od tretej osoby), nemá to za následok neplatnosť postúpenia. Právnym účinkom porušenia notifikačnej povinnosti je, že až do riadnej notifikácie sa dlžník zbaví svojho dlhu aj plnením postupcovi. Pôvodný žalobca predložením zmluvy o postúpení preukázal súdu postúpenie pohľadávky, a teda bol aktívne vecne legitimovaným subjektom. Zmluvou o postúpení pohľadávky z 29.4.2024 postúpil pôvodný žalobca pohľadávku združeniu Pomoc veriteľom, ktoré sa po pripustení zmeny subjektu na strane žalobcu stalo žalobcom v danej veci.
36. Žalovaní namietali neplatnosť dohody o urovnaní s poukazom na § 39 OZ, citáciou § 39a OZ a s poukazom na okolnosti, za ktorých došlo k jej uzavretiu. Spočiatku tvrdili, že v čase uzavretia dohody o urovnaní a uznania dlhu boli nájomcami bytu, ktorý im prenajímala spoločnosť Eurocentrum Reality, s.r.o., ktorej jediným konateľom a spoločníkom je E. F., ktorej už v tom čase dlhovali nájomné. Toto tvrdenie sa ukázalo ako nepravdivé, keďže žalovaní sa z prenajatého bytu odsťahovali dňa 31.12.2022. Žalovaní poukazovali na to, že dohoda o urovnaní z 26.5.2023 nie je jedinou dohodou o urovnaní uzavretou so žalovanými, keďže manžel E. F. (A. F.) uzavrel so žalovanými dohodu o urovnaní aj 28.12.2022 (urovnanie sporných práv zo zmluvy o pôžičke sumy 8.100 eur z 1.12.2022) a dohodu o urovnaní z 25.9.2020 (urovnanie sporných práv z dohody o urovnaní z 11.8.2020). Ide pritom o samostatné právne úkony, ktorých platnosť a stav súd neskúmal, keďže nie sú predmetom tohto konania. Zástupca pôvodného žalobcu na pojednávaní tvrdil, že tieto záväzky sú postupne splácané (ak ešte neboli celkom splatené), pričom žalovaní toto tvrdenie nepopreli. Zo zhodných vyjadrení sporových strán vyplynulo, že nároky z týchto dohôd súdne vymáhané nie sú. V civilnom sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana sporu má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Dôkazné bremeno spočíva v zodpovednosti strany sporu za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Žalovaní v danom spore žiadnym spôsobom nepreukázali, že by dohodu o urovnaní z 26.5.2023 podpísali pod tlakom záväzkov existujúcich z týchto dohôd (uzavretých s A. F.), pričom ich tvrdenie, že by dohodu o urovnaní podpísali pod tlakom toho, že im nebude ďalej umožnené bývať v prenajatom byte, bolo vyvrátené.
37. Žalovaní poukazovali aj na nepriaznivú finančnú situáciu v čase uzavretia dohody o urovnaní. Skutočnosť, že žalovaný 1/ je starobným dôchodcom, ktorému sú z dôchodku exekučne vykonávané zrážky a žalovaná 2/ bola pred uzavretím dohody evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie, aj poberateľkou pomoci v hmotnej núdzi nie je možné bez ďalšieho považovať za tieseň, ktorá by žalovaných "donútila“ k uzavretiu dohody. Z výpovede žalovanej 2/ vyplynulo, že v čase uzavretia dohody o urovnaní bola zamestnaná v nemocnici. Každý právny úkon sa vytvára v určitých sociálno- ekonomických podmienkach. Je pritom pravdepodobné, že osoba dostatočne finančne situovaná si peniaze nepožičiava. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaní mali dlhodobo finančné problémy, požičiavali si peniaze v menších sumách (20 – 30 eur) na preklenutie časového obdobia do výplaty príjmu (výpovede svedkov). Okrem dlhu v podobe nájomného (ktorý bol ku dňu vydania rozhodnutia zaplatený) a dlhu za energie/vodu v nešpecifikovanej sume žalovaní žiadne dlhy neuvádzali. Zneužitie nepriaznivej finančnej situácie žalobcom, resp. jeho právnym predchodcom, nebolo žiadnym spôsobom preukázané. 38. Žalovaní v rámci svojej procesnej obrany citovali aj § 39a OZ, v ktorom je uvedená definícia inštitútu civilnoprávnej úžery. Definícia úžery pozostáva z objektívneho znaku, ktorým je konanie smerujúce k získaniu plnenia v hrubom nepomere k poskytnutému plneniu a subjektívnych znakov, splnenie ktoréhokoľvek z nich pri súbehu so splnením objektívneho znaku povedie k naplneniu a uplatneniu definičného znaku inštitútu úžery, a tým k zneplatneniu celej zmluvy. Po posúdení obsahu dohody o urovnaní súd vyhodnotil, že nie je naplnený ani prvý objektívny znak úžery. Predmetnou dohodou o urovnaní účastníci dohody urovnávali práva a povinnosti medzi nimi sporné, vyplývajúce zo zmluvy o pôžičke, predmetom ktorej bolo poskytnutie sumy 10.000 eur, s dohodnutým úrokom 2,4% mesačne zmluvnou pokutou vo výške 0,05% z nesplatenej sumy za každý deň omeškania. Z výpovede E. F. vyplynulo, že k dohode o urovnaní došlo z dôvodu, že žalovaní požičané peniaze v dohodnutej lehote nevrátili. Urovnanie je dohoda účastníkov záväzkového právneho vzťahu, ktorou účastníci odstraňujú spornosť alebo pochybnosť vzájomných práv a povinností tým, že vzájomné práva znovu upravia a nahradia doterajší záväzok novým záväzkom. Dochádza tak k zániku doterajšieho záväzku jeho nahradením novým záväzkom. Účelom urovnania je odstrániť spornosť alebo pochybnosť, pričom spornosť alebo pochybnosť môže byť skutková, právna, objektívna alebo subjektívna. Inštitút urovnania slúži predovšetkým na to, aby sa predišlo ďalším sporom, jeho účelom je odstránenie pochybností tým, že sa pôvodný záväzok, v ktorom sa sporné právo vyskytlo, ruší a nahrádza novým záväzkom.
Po uzavretí dohody o urovnaní sa už veriteľ nemôže domáhať splnenia z pôvodného záväzku, ale len splnenia z nového záväzku, ktorý vznikol na základe dohody o urovnaní. Uzatvorením dohody o urovnaní nedošlo k vzniku takých nových záväzkov, ktoré by bolo možné vyhodnotiť ako nepomerné k poskytnutiu sumy 10.000 eur.
39. Žalobcom bolo preukázané, že právny predchodca pôvodného žalobcu poskytol žalovaným sumu 10.000 eur v hotovosti (zmluva o pôžičke, potvrdenie, príjmový a výdavkový pokladničný doklad opatrené vlastnoručným podpisom žalovaných 1/ a 2/). Ani výpoveďami svedkov nebolo vyvrátené, že žalovaným boli peňažné prostriedky poskytnuté. Žiaden zo svedkov pritom v čase poskytnutia pôžičky so žalovanými v spoločnej domácnosti nežil, nebol prítomný pri jej uzatváraní, rovnako ako pri uzatváraní dohody o urovnaní. Informácie o ne/poskytnutí pôžičky im boli iba sprostredkované žalovanou 2/. Z dôvodu nevrátenia pôžičky v dojednanej dobe došlo k dohode o urovnaní, v ktorej žalovaní ako dlžníci vyhlásili, že ju uzavreli na základe ich slobodnej vôle, prečítali si ju, porozumeli jej obsahu. Pri podpise dohody o urovnaní boli prítomné 2 ďalšie osoby (okrem účastníkov dohody), a teda nie je dôvodné namietať donútenie k podpisu. Právny zástupca žalovaných poukazoval na zníženú rozumovú vyspelosť a naivitu žalovaných, na ich zlý zdravotný stav, avšak žiadnym spôsobom nebolo preukázané (a v tomto smere nebol navrhnutý ani žiadny dôkaz), že by uvedené malo vplyv na ich schopnosť robiť (niektoré) právne úkony. Len na základe tvrdenia, že žalovaní obsahu právneho úkonu neporozumeli, mali za to, že jeho obsahom je iná povinnosť, nie je možné odoprieť súdnu ochranu zmluvne dojednanej povinnosti. Jednou z najdôležitejších zásad, ktorá sa uplatňuje v súkromnom práve už od doby rímskeho práva je zásada pacta sunt servanda (zmluvy sa majú dodržiavať), ktorá sa prejavuje tak, že ak sa strana zmluvne zaviaže k určitej povinnosti (napríklad zaplatiť určitú peňažnú čiastku), musí túto povinnosť aj splniť. Z tejto zásahy zároveň vyplýva priorita výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy, pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá. Neplatnosť zmluvy má byť teda výnimkou, a nie zásadou. 40. Žalovaní nepreukázali, že by dohodu neuzavreli slobodne a vážne, prípadne, že by obsah dohody bol neurčitý a nezrozumiteľný. Predmetnú dohodu o urovnaní podpísali za prítomnosti svedkov. Podpisom potvrdili, že ju uzatvorili na základe slobodnej vôle, že si ju prečítali, jej obsahu porozumeli a na znak súhlasu ju bez akýchkoľvek výhrad podpísali. Žalovaní nepreukázali, že by ich právny predchodca pôvodného žalobcu akýmkoľvek spôsobom nútil predmetnú dohodu podpísať. Dohodu nie je možné považovať za neplatnú ani podľa § 39 OZ, pretože nebolo preukázané, že by svojím obsahom alebo účelom odporovala zákonu alebo ho obchádzala alebo sa priečila dobrým mravom. Tvrdenia žalovaných týkajúce sa neprimeranej výšky úrokov nemajú žiadny vplyv na rozhodnutie v danej veci, keďže predmetom tohto konania je zaplatenie istiny a úrokov z omeškania. Preto by aj prípadné vyhodnotenie dohodnutých úrokov (ako odmeny veriteľa za poskytnutie peňazí) ako neprimerane vysokých a ich dojednania ako neplatné nemalo na rozhodnutie v danej veci žiadny vplyv, keďže časť dohody týkajúcej sa úrokov je možné oddeliť od jej ostatného obsahu a teda neplatnou by bola iba časť, ktorá nie je predmetom žalobného nároku (§ 41 OZ). Okrem toho námietky žalovaných týkajúce sa neprimeranosti výšky úrokov sú mätúce, keď právny zástupca žalovaných vôbec nerozlišoval, či sa jedná o zmluvný úrok, alebo úrok z omeškania, alebo zmluvnú pokutu a úrokovú sadzbu vyjadril ich súčtom.
41. Zo žiadnych dôkazov predložených žalovanými nie je možné vyvodiť, že žalobca sa voči nim domáha zaplatenia nedôvodného nároku. K predmetnej dohode o urovnaní zo dňa 26.5.2023 súd uvádza, že ju považuje za platný právny úkon. Ako už bolo uvedené, žalovaní nepreukázali, že by dohodu neuzavreli slobodne a vážne, prípadne, že by obsah dohody bol neurčitý a nezrozumiteľný, predmetnú dohodu podpísali za prítomnosti svedkov. Podpisom potvrdili, že ako jej účastníci vyhlasujú, že dohodu uzatvorili na základe slobodnej vôle, že si ju prečítali, jej obsahu porozumeli a na znak súhlasu ju bez akýchkoľvek výhrad podpísali. Žalovaní nepreukázali, že by ich právny predchodca pôvodného žalobcu akýmkoľvek spôsobom nútil predmetnú dohodu podpísať. Žalovaná 2/ vypovedala, že zo strany E. F. na ňu žiadny nátlak vyvíjaný nebol.
42. Keďže žalovaní svoj dlh z predmetnej dohody o urovnaní neplnili podľa splátkového kalendára dohodnutého v článku VI, v bode 6.1. dohody o urovnaní, súd ich zaviazal na zaplatenie splátok splatných v júli 2023, v auguste 2023, v septembri 2023 a v októbri 2023 (2 x 150 eur + 2 x 150 eur + 2 x 150 eur + 2 x 150 eur).
43. O povinnosti žalovaných zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania súd rozhodol podľa § 517 ods. 2 OZ. Žalovaní sú v omeškaní so zaplatením žalovaných súm odo dňa nasledujúceho po dohodnutom dátumu
splatnosti, a tak súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške uplatnenej žalobcom, ktorá nie je v rozpore s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. (uplatnená sadzba je nižšia ako určuje nariadenie).
44. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 257 CSP. Dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré úspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, vzhliadol súd v procesnom postupe žalobcu pri uplatňovaní svojho nároku, ako aj v sociálnej situácií, v ktorej sa nachádzajú žalovaní. Žalobca pristúpil k uplatňovaniu svojho nároku postupom, ktorý žalovaným komplikoval ich obranu v súdnom konaní a zvyšoval ich trovy konania. Pôvodný žalobca sa rozhodol uplatňovať svoje nároky na rôznych okresných súdoch značne vzdialených od bydliska žalovaných. V danej veci podal žalobu o zaplatenie 600 eur s príslušenstvom ako nezaplatených splátok za júl a august 2023 na Okresný súd Michalovce a žalobu o zaplatenie 600 eur s príslušenstvom ako nezaplatených splátok za september a október 2023 na Okresný súd Trebišov. Z činnosti súdu je známe, že takto postupuje aj v iných konaniach bez logického zdôvodnenia takéhoto postupu (napr. 14C/72/2023, 19Csp/56/2022). Dôkazy preukazujúce poskytnutie pôžičky predložil až na pojednávaní vo veci. Sociálna situácia žalovaných je nepriaznivá. Bolo preukázané, že žalovaný 1/ je poberateľom starobného dôchodku, z ktorého sú exekučne vykonávané zrážky. Má zdravotné problémy. Žalovaná 2/ je opäť nezamestnaná. Ich príjem je nízky, na preklenutie obdobia do výplaty príjmu (dôchodku, prípadne inej dávky) si požičiavajú od rodinných príslušníkov peniaze v menších sumách (vyplýva z výpovede svedkov). Na druhej strane nepriznanie náhrady trov konania žalobcu existenčne neohrozí. Štatutárny zástupca pôvodného žalobcu počas výsluchu poukazoval na množstvo pohľadávok, ktoré vymáha, množstvo nehnuteľností (63), ktoré spoločne s manželom, ktorý je zástupcom terajšieho žalobcu, vlastnia a aj prenajímajú. Z okolností, za ktorých došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke možno vyvodiť, že finančná situácia pôvodného veriteľa a žalobcu umožňuje poskytovať tisícové pôžičky bez zisťovania toho, či je dlžník schopný požičanú sumu vrátiť.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, prostredníctvom Okresného súdu Prievidza na Krajský súd v Trenčíne.
Odvolanie musí okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku súdu) obsahovať oznámenie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie môže byť odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1 a 2 CSP.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).