Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1CoR-8-2020.pdf
PDF · 116.62 KB
Case nature
Area
Subarea
1CoR/8/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Školníkovej a členiek senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a JUDr. Marty Šašinkovej v právnej veci žalobcu: RD welding group s.r.o., Levická 162/4, 935 21 Tlmače, IČO: 46 238 727, zastúpeného advokátom Dr. Miroslavom Králikom, Námestie Martina Benku 5, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto proti žalovanému: USS SK s.r.o., Kunov 232, 905 01 Senica, IČO: 47 355 255, zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Peter Bartoš, s. r. o., Martina Granca 3618/44, 841 02 Bratislava - mestská časť Dúbravka, IČO: 52 262 821 o námietke nedostatku právomoci rozhodcovského súdu a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č. k. 23Cr/29/2016-84 zo dňa 1.10.2019 takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č. k. 23Cr/29/2016-84 zo dňa 1.10.2019 p o t v r d z u j e .
II. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava V ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. rozhodol, že medzi žalobcom a žalovaným nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej doložky a právomoc rozhodcovského súdu ROYAL DEVELOPMENT - RSRD, zzpo na rozhodovanie sporov z právneho vzťahu uzatvoreného medzi žalobcom a žalovaným nie je daná a výrokom II. priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, a to s poukazom na ustanovenia § 3 ods. 1, § 4 ods. 1, § 21 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“).
2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca sa návrhom zo dňa 3.9.2015 (správne malo byť uvedené „zo dňa 16.11.2016“ - poznámka odvolacieho súdu) domáhal rozhodnutia o námietke nedostatku právomoci rozhodcovského súdu ROYAL DEVELOPMENT - RSRD, zzpo so sídlom Suľany 243, 951 25 s odôvodnením, že žalovaný podal dňa 21.9.2016 na rozhodcovský súd ROYAL DEVELOPMENT - RSRD, zzpo so sídlom Suľany 243, 951 25 voči žalobcovi žalobu o zaplatenie 810,- eur s príslušenstvom a predmetná vec bola na rozhodcovskom súde vedená pod sp. zn. RD/130/2016, pričom právomoc rozhodcovského súdu žalovaný odvodzoval od rozhodcovskej doložky uvedenej v čl. XV Všeobecných obchodných podmienok spoločnosti (ďalej len „VOP“) MaxTax, k.s. ako subjektu, ktorý žalovanému predmetnú pohľadávku postúpil. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal dňa 11.10.2016 vyjadrenie k žalobe, v ktorom namietal právomoc rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť z dôvodu, že medzi spoločnosťou MaxTax, k.s. a žalobcom nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej zmluvy ani rozhodcovskej doložky. Žalobca ako účastník rozhodcovského konania v súlade s § 21 ods. 2 ZoRK uplatnil námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu rozhodcovskej zmluvy pri prvom úkone vo veci samej. Zo žaloby, ktorú dňa 21.9.2016
žalovaný podal na rozhodcovský súd, vyplýva, že žalovaný má za to, že právomoc rozhodcovského súdu je daná len na základe rozhodcovskej doložky obsiahnutej vo VOP spoločnosti MaxTax, k.s. ako subjektu, s ktorým žalobca uzatvoril zmluvný vzťah, pričom podľa tvrdenia žalobcu predmetné VOP neboli žalobcovi predložené a nebol s nimi oboznámený. Napriek vyjadreniu žalobcu k rozhodcovskej žalobe bolo dňa 8.11.2016 právnemu zástupcovi žalobcu doručené rozhodcovské uznesenie zo dňa 7.11.2016, ktorým rozhodcovský súd vznesenej námietke neexistencie platnej rozhodcovskej zmluvy a z toho vyplývajúceho nedostatku právomoci rozhodcovského súdu nevyhovel a oznámil, že bude v rozhodcovskom konaní pokračovať.
3. Žalovaný vo vyjadrení k návrhu na rozhodnutie o námietke nedostatku právomoci rozhodcovského súdu zo dňa 10.11.2017 a na pojednávaní uviedol, že rozhodcovská zmluva medzi žalobcom a žalovaným vznikla v čl. XV VOP spoločnosti MaxTax, k.s. a uvedená spoločnosť postúpila svoju pohľadávku na žalovaného, t.j. nastala iná zmena v osobe veriteľa vo vzťahu, na ktorý sa vzťahuje rozhodcovská zmluva podľa § 3 ods. 2 ZoRK. Základná rozhodcovská zmluva vznikla podľa § 4 ods. 3 písm. a) ZoRK vzájomnou komunikáciou strán, ktorá je obsiahnutá v texte faktúry č. 1600046 zo dňa 19.2.2016 spoločnosti MaxTax, k.s. a žalovaná pohľadávka v sume 810,- eur je pohľadávka, ktorá vznikla z uvedenej faktúry. Podľa § 4 ods. 4 ZoRK odkaz v písomnej komunikácii strán na akýkoľvek dokument obsahujúci rozhodcovskú doložku sa považuje za písomnú rozhodcovskú zmluvu. Žalobca uvedenú faktúru prevzal a riadne si ju zaúčtoval. V rámci pôvodného zmluvného vzťahu medzi žalobcom a spoločnosťou MaxTax, k.s. nebola pre poskytovanie daňových služieb uzatvorená písomná zmluva a reálne jediný písomný dôkaz je iba faktúra č. 1600046, ktorá je podpísaná a označená pečiatkou spoločnosti MaxTax, k.s., na ktorej je uvedené „V..E..sk“ a na tejto webovej stránke sú uvedené VOP spoločnosti MaxTax, k.s. s rozhodcovskou doložkou. Medzi žalobcom a spoločnosťou MaxTax, k.s. nešlo o jednorazový obchod, ale o dlhodobejšiu spoluprácu založenú na dôvere a ústnych objednávkach účtovníckych a daňových služieb, pričom podľa žalovaného žalobca vždy vedel, že spoločnosť MaxTax, k.s. má vydané VOP a nikdy ich v predchádzajúcom období spolupráce nespochybňoval.
4. Súd prvej inštancie ďalej v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatoval, že VOP spoločnosti MaxTax, k.s. nie sú opatrené podpisom strán sporu a argumentácia žalovaného, že žalobca bol s VOP oboznámený prostredníctvom webovej stránky V..E..sk neobstojí, nakoľko zverejnenie webovej stránky pri vystavení faktúry nezakladá skutočnosť, že žalobca bol s týmito VOP oboznámený. Súd prvej inštancie poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/245/2010, v ktorom sa konštatuje, že rozhodcovská doložka obsiahnutá vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré nie sú podpísané oboma zmluvnými stranami, je neplatná pre nedostatok písomnej formy. Podľa úvah najvyššieho súdu nestačí, ak je rozhodcovská doložka obsiahnutá len v prílohe zmluvy, a to ani vtedy, ak je táto príloha so zmluvou technicky spojená a ani vtedy, ak na túto prílohu zmluvy pred podpismi strán odkazuje. Uvedené by malo platiť tak pre rozhodcovské doložky k spotrebiteľským zmluvám, ako aj pre rozhodcovské doložky k bežným obchodným zmluvám medzi podnikateľmi. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku ustálil záver, že žalobca namietol nedostatok právomoci rozhodcovského súdu pri prvom úkone, ktorý mu patril, rozhodcovský súd rozhodol o námietke nedostatku právomoci rozhodcovským uznesením, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 8.11.2016, námietky nedostatku právomoci rozhodcovského súdu boli podané na príslušný súd dňa 16.11.2016, t.j. v zákonnej lehote. Súd prvej inštancie sa stotožnil s argumentáciou žalobcu o nedostatku právomoci rozhodcovského súdu a s poukazom na vyššie uvedené dôvody vyslovil nedostatok právomoci rozhodcovského súdu ROYAL DEVELOPMENT - RSRD, zzpo na rozhodovanie sporov z právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným.
5. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie v celom rozsahu z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobu zamieta, alebo zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie a zároveň, aby priznal žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu. Žalovaný v odvolaní uviedol, že má za to, že napadnutý rozsudok je nesprávny nielen vecne, ale aj procesne z hľadiska formy, nakoľko v konaní o námietke právomoci rozhodcovského súdu a existencii rozhodcovskej zmluvy vedenom podľa § 21 ods. 4 ZoRK súd nerozhoduje rozsudkom, ale uznesením, v nadväznosti na čo žalovaný poukázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 4CoSr/1/2017-274 zo dňa 22.3.2019. Ďalej žalovaný namietal, že súd prvej inštancie vo výrokovej časti napadnutého rozsudku nesprávne označil rozhodcovský súd konajúci v rozhodcovskom konaní
sp. zn. RD/130/2016 ako „ROYAL DEVELOPMENT - RSRD, zzpo“, nakoľko uvedený subjekt nie je rozhodcovským súdom, ale bol zriaďovateľom stáleho Rozhodcovského súdu Royal Development a v samotnom rozhodcovskom konaní bol rozhodcovským súdom v zmysle § 7 ods. 1 ZoRK rozhodca O.. E. R., ktorý bol priamo označený a dohodnutý v rozhodcovskej doložke v čl. XV VOP pôvodného veriteľa pohľadávky spoločnosti MaxTax, k.s., v dôsledku čoho mal byť vo výrokovej časti napadnutého rozsudku pod pojmom rozhodcovský súd označený „ad hoc rozhodca O.. E. R.“. Podľa žalovaného je spor medzi žalobcom a žalovaným iba o spôsobe uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy, resp. o aplikácii § 4 ods. 4 v spojení s § 4 ods. 3 a § 3 ods. 2 ZoRK, pričom z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil už neplatnou právnou normou a potom v logike tohto neprávneho názoru odôvodnil svoje rozhodnutie už neplatnou procesnou aplikáciou a tento názor použil na celé konanie, v dôsledku čoho má žalovaný za to, že uvedeným nesprávnym postupom súdu prvej inštancie je naplnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/245/2010 stratilo svoju aplikovateľnosť novelou zákona č. 244/2002 Z.z. v znení platnom od 1.1.2015 s tým, že v tejto zákonnej norme bolo úplne nanovo zadefinované uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy a tiež právomoc rozhodcovského súdu. Rozhodcovské konanie sp. zn. RD/130/2016 prebiehalo v roku 2016, t.j. už v čase účinnosti novely zákona č. 244/2002 Z.z., pričom od 1.1.2015 už v obchodnej - nespotrebiteľskej arbitráži je neaplikovateľné tvrdenie, že rozhodcovská zmluva pre svoju platnosť musí byť podpísaná oboma stranami zmluvy a musí byť pevne spojená so základnou zmluvou, ale platí, že strany rozhodcovskej zmluvy môžu uzatvoriť platnú - písomnú rozhodcovskú zmluvu aj odkazom na akýkoľvek dokument obsahujúci rozhodcovskú doložku, a to aj vo vzájomne vymenenej písomnej korešpondencii, ktorá nemusí byť podpísaná oboma stranami zmluvy. Podľa žalovaného predmetom daného súdneho konania malo byť v zmysle aktuálnej platnej právnej normy iba správne posúdenie toho, čo je obsah pojmu „vo vzájomne vymenenej korešpondencii“ a čo je obsah pojmu „odkazom na akýkoľvek dokument obsahujúci rozhodcovskú zmluvu“. Žalovaný má za to, že uvedeným nesprávnym postupom súdu prvej inštancie je naplnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP. Ďalej žalovaný uviedol, že z dôkazov predložených v rozhodcovskom konaní a následne v súdnom konaní je preukázané, že medzi žalobcom a spoločnosťou MaxTax, k.s. bola uzatvorená riadna rozhodcovská zmluva - doložka, ktorá bola uzavretá vo vzájomnej komunikácii strán podľa § 4 ods. 3 ZoRK odkazom podľa § 4 ods. 4 ZoRK s tým, že podľa žalovaného je treba pojmy „vzájomná písomná komunikácia strán“ a „odkaz na akýkoľvek dokument“ vysvetľovať široko a v súlade s logikou Modelového zákona UNCITRAL, podľa ktorej sa pre platné uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nevyžaduje žiadne aktívne konanie účastníkov a ani podmienka podpísania nejakého dokumentu, ale opačne sa vyžaduje aktívne správanie druhej strany, ak s takýmto návrhom nesúhlasí. Žalobca nikdy nevyjadril nesúhlas s VOP spoločnosti MaxTax, k.s., prvýkrát až v žalobnej odpovedi, čo žalovaný považuje za účelovú námietku. Spoločnosť MaxTax, k.s. vo všetkých svojich dokumentoch používa odkaz na svoje webové sídlo V..E..sk, na ktorom má zverejnené VOP s rozhodcovskou doložkou a takýto odkaz je uvedený aj na faktúre č. 1600046, pričom podľa žalovaného odkaz na webové sídlo spĺňa podmienku pojmu „vzájomne vymenenej komunikácie na akýkoľvek dokument, v ktorom je uvedená rozhodcovská doložka“. Posúdenie tejto otázky zo strany súdu prvej inštancie nebolo v súlade s aktuálnym výkladom ZoRK a žalovaný má za to, že uvedeným nesprávnym postupom súdu prvej inštancie je naplnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Žalovaný poukázal na ustanovenia § 3 ods. 2, § 4 ods. 3 písm. a), ods. 4 ZoRK a uviedol, že prejav vôle žalobcu pri uzatvorení rozhodcovskej zmluvy je nepochybný a žalobca nič nenamietal voči tomu, aby bol spor v budúcnosti predložený na rozhodcovský súd. Žalobca faktúru č. 1600046 s odkazom na VOP s rozhodcovskou doložkou prijal bez protestu, čo je podľa žalovaného jasný a faktický prejav vôle žalobcu. Žalovaný tiež poukázal na ustanovenia § 274 a § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka s tým, že voči VOP spoločnosti MaxTax, k.s. žalobca v reálnom čase prebiehajúceho obchodu nevzniesol žiadnu námietku.
6. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril podaním svojho právneho zástupcu zo dňa 27.2.2020, v ktorom uviedol, že súd prvej inštancie správne označil rozhodcovský súd, nakoľko v predmetnom rozhodcovskom konaní ako rozhodcovský súd rozhodoval „ROYAL DEVELOPMENT - RSRD, zzpo“ a ako sudca bol ustanovený rozhodca zapísaný v zozname rozhodcov vedenom týmto rozhodcovským súdom O.. E. R., pričom táto skutočnosť vyplýva z nasledovných skutočností: všetky písomné dokumenty týkajúce sa rozhodcovského konania boli žalobcovi doručované rozhodcovským súdom „ROYAL DEVELOPMENT - RSRD, zzpo“ a boli vypracované pod hlavičkou rozhodcovského súdu „ROYAL DEVELOPMENT - RSRD, zzpo“ a opatrené okrúhlou pečiatkou tohto rozhodcovského súdu; vo všetkých dokumentoch sa ustanovený rozhodca označuje ako „rozhodca zapísaný v zozname rozhodcov vedenom Rozhodcovským Súdom Royal Development“; samotné rozhodcovské konanie je
vedené podľa Rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu „ROYAL DEVELOPMENT - RSRD, zzpo“, v nadväznosti na čo žalobca poukázal na Oznámenie o začatí rozhodcovského konania, rozhodcovské uznesenie zo dňa 7.11.2016, ako aj na rozhodcovský rozsudok zo dňa 5.12.2016. Ďalej žalobca uviedol, že nesúhlasí s právnym názorom žalovaného ohľadom uzatvorenia rozhodcovskej doložky, ktorou mala byť založená právomoc rozhodcovského súdu, nakoľko VOP spoločnosti MaxTax, k.s. sa v čase vystavenia faktúry na webovej stránke V.V..E..sk nenachádzali a tieto boli na webovú stránku umiestnené až po vyjadrení žalobcu v pozícii žalovaného v rozhodcovskom konaní k podanej žalobe zo dňa 11.10.2016, v ktorom konštatoval, že VOP sa nenachádzajú ani na webovej stránke spoločnosti MaxTax, k.s. Podľa žalobcu aj v prípade, ak by spoločnosť MaxTax, k.s. mala na svojej webovej stránke zverejnené VOP, nezbavuje ju to povinnosti pri uzatvorení zmluvného vzťahu s týmito VOP druhú zmluvnú stranu oboznámiť, v rámci čoho by bol žalobca oboznámený aj so skutočnosťou, že ich súčasťou je aj rozhodcovská doložka. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca nebol zo strany spoločnosti MaxTax, k.s. oboznámený s existenciou VOP, nemožno hovoriť o žiadnej prejavenej vôli strán na uzatvorenie rozhodcovskej doložky a ani o vôli strán, ktorú by prejavili za účelom, aby sa rozhodcovská doložka stala súčasťou zmluvy. Žalobca zároveň uviedol, že na predmetnej faktúre nie je explicitne uvedený odkaz na webovú stránku spoločnosti MaxTax, k.s., nakoľko označenie webovej stránky je uvedené len na pečiatke spoločnosti MaxTax, k.s., ktorá je na faktúre pretlačená. Aj keby bol odkaz na webovú stránku súčasťou faktúry, samotné uvedenie webovej stránky podľa žalobcu nemožno považovať za odkaz na VOP, nakoľko až VOP ako dokument môžu obsahovať rozhodcovskú doložku, a nie samotná internetová stránka. Umiestnenie pečiatky obsahujúcej označenie webovej stránky spoločnosti MaxTax, k.s. nemožno považovať za prejav vôle strán (žalovaného a už vôbec žalobcu) s tým, aby sa rozhodcovská doložka stala súčasťou zmluvy. Žalovaný v rámci rozhodcovského konania ani v danom súdnom konaní nepredložil žiadny dôkaz obsahujúci odkaz na dokument obsahujúci rozhodcovskú doložku, z ktorého by vyplývala vôľa strán, aby sa rozhodcovská doložka stala súčasťou zmluvy. Žalobca nesúhlasí ani s tvrdením žalovaného, že jediný písomný dôkaz zmluvného vzťahu medzi stranami je faktúra č. 1600046, nakoľko žalobca a spoločnosť MaxTax, k.s. vzájomne komunikovali elektronicky prostredníctvom e-mailov, avšak ani v rámci tejto komunikácie spoločnosť MaxTax, k.s. nikdy neoznámila žalobcovi existenciu VOP. Žalobca poukázal na skutočnosť, že základnou podmienkou pre konštatovanie existencie rozhodcovskej zmluvy vo forme rozhodcovskej doložky je písomná forma. Písomná forma je zachovaná, ak je obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.11.2011, sp. zn. 2Cdo/245/2010). K VOP, ktoré podľa žalovaného preukazujú právomoc rozhodcovského súdu a ktoré žalovaný priložil k rozhodcovskej žalobe žalobca uviedol, že z ich obsahu vyplýva, že sa vzťahujú na kúpu tovaru a s tým súvisiace uzatváranie kúpnych zmlúv a na zmluvy o dielo. VOP sa nevzťahujú na poskytovanie daňových služieb. Rozhodcovský súd napriek tvrdeniu žalobcu o tom, že predmetné VOP mu neboli nikdy predložené a nebol s nimi oboznámený a napriek absencii akéhokoľvek dôkazu preukazujúceho, že žalobca bol s VOP oboznámený, v rozhodcovskom rozsudku konštatoval, že odporca mal vedomosť o týchto VOP a preto sa stali súčasťou obchodnej zmluvy. Na základe vyššie uvedeného má žalobca za to, že napadnutý rozsudok je správny a navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil a priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
7. Odvolacia replika nebola zo strany žalovaného predložená, pričom rovnopis vyjadrenia žalobcu k odvolaniu spolu s výzvou na predloženie písomného vyjadrenia boli súdom prvej inštancie doručené právnemu zástupcovi žalovaného dňa 1.7.2020.
8. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v zmysle § 34 CSP po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
10. Podľa § 3 ods. 1 ZoRK rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.
11. Podľa § 4 ods. 1 ZoRK rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.
12. Podľa § 4 ods. 2 ZoRK rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
13. Podľa § 4 ods. 3 ZoRK písomná forma rozhodcovskej zmluvy je zachovaná aj vtedy, a) ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá vo vzájomnej písomnej komunikácii strán alebo b) ak bola uzatvorená elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a osoby, ktorá právny úkon urobila.
14. Podľa § 4 ods. 4 ZoRK odkaz v zmluve alebo v písomnej komunikácii strán na akýkoľvek dokument obsahujúci rozhodcovskú doložku sa považuje za písomnú rozhodcovskú zmluvu, ak sa takýmto odkazom má podľa vôle strán stať rozhodcovská doložka súčasťou zmluvy.
15. Podľa § 4 ods. 7 ZoRK rozhodcovská zmluva sa považuje za písomne uzavretú v rozsahu predmetu podanej žaloby aj vtedy, ak je jej existencia tvrdená v žalobe a žalovaný v žalobnej odpovedi doručenej rozhodcovskému súdu jej existenciu nenamietne.
16. Podľa § 21 ods. 1 ZoRK rozhodcovský súd je oprávnený rozhodnúť o svojej právomoci vrátane námietok týkajúcich sa existencie alebo platnosti rozhodcovskej zmluvy. Ak dospeje k záveru, že nemá právomoc rozhodovať vo veci samej, uznesením rozhodcovské konanie zastaví.
17. Podľa § 21 ods. 2 ZoRK účastník rozhodcovského konania, ktorý chce uplatniť námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, môže tak urobiť v rozhodcovskom konaní najneskôr pri prvom úkone vo veci samej. Toto časové obmedzenie neplatí pre námietku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy zakladajúcej sa na tom, že o veci nemožno rozhodovať v rozhodcovskom konaní, alebo, že vo veci má byť rozhodované podľa osobitného zákona; túto námietku možno uplatniť až do skončenia ústneho pojednávania, pri písomnom konaní až do vydania rozhodcovského rozsudku. Námietku, že sporná otázka prekračuje právomoc rozhodcovského súdu, musí účastník rozhodcovského konania uplatniť najneskôr vtedy, keď sa počas rozhodcovského konania o tejto otázke dozvie.
18. Podľa § 21 ods. 4 ZoRK ak rozhodcovský súd rozhodne, že má právomoc rozhodovať, rozhodne o námietke podľa odseku 2 rozhodcovským uznesením alebo, ak sa účastníci nedohodli inak v rozhodcovskom rozsudku. Ak rozhodcovský súd rozhodne rozhodcovským uznesením, že má právomoc rozhodovať, účastník rozhodcovského konania, ktorý námietku podal, môže do 30 dní po doručení predbežného rozhodnutia podať návrh na súd, aby o námietke rozhodol. Proti rozhodnutiu súdu o zamietnutí námietky nie je prípustný opravný prostriedok. Rozhodcovský súd môže počas rozhodovania o námietke pokračovať v rozhodcovskom konaní a vydať rozhodcovský rozsudok.
19. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, s obsahom napadnutého rozsudku a s konaním, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s obsahom odvolania žalovaného a s následným vyjadrením žalobcu odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku s tým, že súd prvej inštancie na základe dostatočne zisteného skutkového stavu vyvodil správne právne závery premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku a svoje rozhodnutie spôsobom súladným s dikciou ustanovenia § 220 ods. 2 CSP náležitým a presvedčivým spôsobom odôvodnil. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je jednoznačne zrejmý myšlienkový postup súdu prvej inštancie vedúci ku v ňom ustáleným skutkovým a právnym záverom premietnutým do výrokovej časti napadnutého rozsudku. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného procesu a odvolací súd nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom v odôvodnení napadnutého rozsudku formuloval svoje závery týkajúce sa otázok podstatných pre rozhodnutie vo veci samej.
20. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca (v rozhodcovskom konaní v procesnom postavení žalovaného) pri prvom úkone vo veci samej, ktorý mu patril v rozhodcovskom konaní a ktorým bola žalobná odpoveď zo dňa 11.10.2016, uplatnil námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu z dôvodu neexistencie rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky, o ktorej následne rozhodcovský súd rozhodol rozhodcovským uznesením zo dňa 7.11.2016 pod sp. zn. RD/130/2016 tak, že bude pokračovať
v danom rozhodcovskom konaní ďalším dokazovaním s tým, že nevyhovel námietke žalovaného v rozhodcovskom konaní o nepríslušnosti rozhodcovského súdu a o neexistencii rozhodcovskej zmluvy. Predmetné rozhodcovské uznesenie bolo žalobcovi doručené dňa 8.11.2016 a predmetný návrh na rozhodnutie o námietke nedostatku právomoci rozhodcovského súdu bol na súd prvej inštancie žalobcom osobne podaný dňa 16.11.2016, t.j. v rámci plynutia zákonnej lehoty vyplývajúcej z ustanovenia § 21 ods. 4 ZoRK.
21. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou argumentáciou žalovaného, ktorou namietal, že súd prvej inštancie vo výrokovej časti napadnutého rozsudku nesprávne označil rozhodcovský súd konajúci v predmetnom rozhodcovskom konaní, pričom v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 216 ods. 1 CSP, podľa ktorého je súd viazaný žalobným návrhom žalobcu a v nadväznosti na to na skutočnosť, že z obsahu petitu žaloby je zrejmé, že súd prvej inštancie rozhodol v súlade so zásadou viazanosti vyplývajúcou z ustanovenia § 216 ods. 1 CSP. Zároveň odvolací súd konštatuje irelevantnosť uvedenej odvolacej námietky žalovaného aj s poukazom na znenie čl. XV. VOP spoločnosti MaxTax, k.s. obsahujúceho rozhodcovskú doložku, podľa ktorej „Všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad, alebo zrušenie, vznik iného právneho stavu, vrátane situácie uplatnenia náhrady škody voči štatutárovi spoločnosti podľa Obchodného zákonníka budú riešené (predložené) ad hoc rozhodcom O.. E. R. alebo ad hoc rozhodcom W. R. alebo u Rozhodcovského súdu Royal Development (ustanovenej vybranej právnickej osoby) podľa dohody zmluvných strán o spôsobe ustanovenia rozhodcu. Výber rozhodcu je ponechaný na žalobcovi, alebo vybranej právnickej osobe. Rozhodcovské konanie bude prebiehať podľa Rozhodcovských pravidiel RSRD - ad hoc rozhodcov (vrátane stanovenia rozhodcovských poplatkov a postupu v rozhodcovskom konaní), ktoré sú dostupné na stránke V..S..sk. Strany sa podrobia rozhodnutiu príslušného rozhodcu. Jeho rozhodnutie bude pre strany záväzné a nemenné. Podľa Zákona 244/2002 Z.z. strany si ustanovujú za vybranú právnickú osobu ROYAL DEVELOPMENT - RSRD, záujmové združenie právnických osôb podľa Zákona 244/2002 Z.z. § 6 ods. 3 a § 8 ods. 2 a). Doručovacia adresa na podanie žaloby je: Suľany 243, 951 25 Hruboňovo, Slovenská republika.“ Z oznámenia o začatí rozhodcovského konania zo dňa 23.9.2016, ako aj z rozhodcovského uznesenia zo dňa 7.11.2016 pod sp. zn. RD/130/2016 je zrejmé, že tieto boli vydané pod hlavičkou ROYAL DEVELOPMENT - RSRD, zzpo.
22. Ako skutkovo i právne irelevantnú odvolací súd vyhodnotil aj odvolaciu argumentáciu žalovaného týkajúcu sa jeho tvrdenia, že medzi žalobcom a spoločnosťou MaxTax, k.s. bola uzatvorená riadna rozhodcovská zmluva - doložka, ktorá bola uzavretá vo vzájomnej komunikácii strán podľa § 4 ods. 3 ZoRK odkazom podľa § 4 ods. 4 ZoRK s tým, že za takýto odkaz žalovaný považuje odkaz na webové sídlo spoločnosti MaxTax, k.s. na pečiatke odtlačenej na faktúre č. 1600046, čo má podľa žalovaného spĺňať podmienku pojmu „vzájomne vymenenej komunikácie na akýkoľvek dokument, v ktorom je uvedená rozhodcovská doložka“. Odvolací súd v tejto súvislosti považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že k naplneniu dikcie ustanovenia § 4 ods. 4 ZoRK by mohlo dôjsť len v prípade, ak by v zmluve alebo v písomnej komunikácii strán bol obsiahnutý odkaz na akýkoľvek dokument obsahujúci rozhodcovskú doložku, čo však nie je daný prípad, keďže uvedenie webového sídla spoločnosti MaxTax, k.s. na odtlačku pečiatky na predmetnej faktúre nie je odkazom na konkrétny dokument obsahujúci rozhodcovskú doložku, keďže niet pochýb o tom, že webové sídlo samo osebe nie je dokumentom, pričom vo faktúre a ani v žiadnom inom prípadnom dokumente súvisiacom s daným zmluvným vzťahom nie je uvedený žiadny relevantný odkaz na VOP spoločnosti MaxTax, k.s. obsahujúce rozhodcovskú doložku. V danom prípade nebola uzavretá písomná zmluva, súdu nebola predložená žiadna písomná objednávka a jej písomná akceptácia ani dodací list, prípadne iná vzájomná komunikácia zmluvných strán alebo iné dokumenty, ktoré by obsahovali priamy odkaz na VOP a bolo by ich možné kvalifikovať ako relevantnú písomnú komunikáciu zmluvných strán napĺňajúcu dikciu ustanovenia § 4 ods. 4 ZoRK. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí správne ustálil záver, že zverejnenie webovej stránky pri vystavení faktúry nezakladá skutočnosť, že žalobca bol s predmetnými VOP oboznámený.
23. Odvolací súd konštatuje dôvodnosť odvolacej námietky žalovaného, ktorou namieta nesprávnosť napadnutého rozhodnutia z hľadiska jeho procesnej formy, nakoľko zhodne so žalovaným zastáva názor, že v prípade rozhodnutia súdu prvej inštancie o návrhu na rozhodnutie o námietke nedostatku právomoci rozhodcovského súdu ide o procesné rozhodnutie, o ktorom malo byť zo strany súdu prvej inštancie rozhodnuté formou uznesenia podľa § 234 ods. 1 CSP. Opodstatnenosť rozhodovania formou uznesenia vyplýva aj zo skutočnosti, že podľa § 21 ods. 4 veta tretia ZoRK proti rozhodnutiu súdu o zamietnutí námietky nie je prípustný opravný prostriedok, čo by v prípade rozhodovania formou rozsudku
bolo nenaplniteľné vzhľadom na znenie § 356 CSP, ktoré nepripúšťa odvolanie len proti rozsudku vydanému na základe uznania nároku alebo vzdania sa nároku a proti rozsudku pre zmeškanie. Skutočnosť, že súd prvej inštancie rozhodol v danom prípade o návrhu žalobcu formou rozsudku predstavuje procesné pochybenie súdu prvej inštancie, ktoré však nemá vplyv na vecnú správnosť v ňom obsiahnutého rozhodnutia. Zrušenie napadnutého rozsudku výlučne z dôvodu nesprávnosti procesnej formy rozhodnutia za situácie, keď nesprávnosť procesnej formy rozhodnutia nemala žiaden vplyv na vecnú správnosť jeho výrokovej časti, ako ani na práva a oprávnené záujmy strán sporu, by predstavovalo postup nesúladný so zásadou deklarovanou v čl. 17 Základných princípov CSP. Nakoľko súd prvej inštancie rozhodol o žalobnom návrhu rozsudkom, musel aj odvolací súd v prípade potvrdzovania napadnutého rozsudku z dôvodu vecnej správnosti jeho výroku rozhodovať rozsudkom, čo jednoznačne vyplýva z ustanovenia § 392 CSP.
24. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v podanom odvolaní nespochybnil ani nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku, odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správny potvrdil.
25. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%, keďže bol žalobca v odvolacom konaní plne úspešný.
26. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť v podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).