Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_34P-157-2023.pdf
PDF · 92.65 KB
Case nature
Area
Subarea
34P/157/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, sudkyňou Mgr. Zuzanou Krajňákovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti A.: B., nar. XX.XX.XXXX a B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, so sídlom Záhorácka 2942/60A, Malacky, dieťa rodičov: matky C. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, E., právne zastúpená JUDr. Ľubica Sopková, advokátka, Pribinova 3, Malacky a otca B. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XX, E., o návrhu matky na zvýšenie výživného pre maloleté dieťa, takto
rozhodol:
I. Súd schvaľuje nasledovnú rodičovskú dohodu:
„Otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletého B., nar. XX.XX.XXXX zvýšeným výživným zo sumy 100 Eur mesačne na sumu 200 Eur mesačne a na výživu maloletého B., nar. XX.XX.XXXX zvýšeným výživným zo sumy 100 Eur mesačne na sumu 200 Eur mesačne, ktoré výživné je povinný uhrádzať k rukám matky mesačne vždy do 15-teho dňa kalendárneho mesiaca vopred, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.“
II. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Malacky č.k. 9P/49/2022-63 zo dňa 25.08.2022 v časti výroku o výživnom na maloleté deti B. a B..
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa 06.12.2023 matka doručila súdu návrh, ktorým žiadala rozhodnúť, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého B. a na maloletého B. zo sumy 100 Eur mesačne na sumu 280 Eur mesačne na každé z maloletých detí, počnúc od 01.09.2024.
2. Svoj návrh odôvodnila tým, že od poslednej úpravy práv a povinností k maloletým deťom v roku 2022 sa zmenili pomery na strane maloletých, čím zároveň vzrástli náklady na ich výživu a výchovu. Maloleté deti od 01.09.2022 nastúpili do materskej školy. Matka sa snaží maloletým deťom poskytnúť všetko, čo potrebujú, ale jej príjmy nepostačujú na zabezpečenie potrieb. Maloletým deťom treba niekoľkokrát do roka nakúpiť kompletne všetko nové, keďže maloletí sú dvojičkami, nemôžu ani nosiť oblečenie, či topánky po sebe, všetko im je potrebné kupovať dvojmo. Rovnako pred začiatkom každého školského roka matka vynaloží jednorázovo zvýšené výdavky na nákup všetkých potrebných vecí pre deti do škôlky, ktoré v celom rozsahu znáša sama bez akýchkoľvek príspevkov zo strany otca. Zdravotný stav maloletých je v zásade uspokojivý, obaja majú ploché nohy, takže musia nosiť ortopedickú obuv.
V návrhu ďalej uviedla, že je zamestnaná v spoločnosti ako administratívny pracovník, jej čistý mesačný príjem v priemere je 1800 Eur. Matka nemá vedomosť o tom, kde je v súčasnosti otec zamestnaný,
ani o výške jeho priemerného mesačného príjmu. Podľa úplného výpisu zo živnostenského registra bolo otcovi v roku 2022 vydané živnostenské oprávnenie vo viacerých predmetoch podnikania, avšak po pár mesiacoch podnikateľskú činnosť vo všetkých predmetoch podnikania ukončil. Matka však má vedomosť o tom, že životná úroveň otca maloletých je nadštandardná, otec žije v prenajatom byte v centre Bratislavy na Vysokej ulici (v Starom Meste), za ktorý platí nájom v minimálnej výške 1100 Eur mesačne, otec jazdí v luxusnom aute značky AUDI A8 a niekoľkokrát do roka chodí na zahraničné dovolenky. Napriek uvedenému otec doteraz súdom určené výživné platí veľmi nepravidelné a taktiež sa stáva, že za niektorý mesiac nezaplatí matke výživné vôbec a doplatí ho až následne v ďalšom mesiaci. Matka rozpísala v prehľadnej tabuľke pravidelné mesačné výdavky na jedno dieťa, ktoré predstavujú spolu 570 Eur. S úhradou potrieb oboch detí matke výdatne pomáhajú jej rodičia, bez ktorých by nebola schopná platiť všetky potreby detí. Otec síce výživné hradí, i keď s omeškaním, ale okrem úhrady výživného na maloletých nijakým spôsobom neprispieva. Aj keď je pravdou, že otcovi rodičia matke vypomáhajú a nakupujú deťom hračky, či oblečenie.
3. Súd podľa ust. § 180 C.s.p. rozhodol na pojednávaní dňa 13.05.2024 za prítomnosti navrhovateľky matky, jej právneho zástupcu, otca a kolízneho opatrovníka maloletých.
4. Súd sa oboznámil s návrhom matky a jeho prílohami (výpis zo živnostenského registra zo dňa 03.12.2023 na podnikateľský subjekt E. B. A., E., rozsudok Okresného súdu Malacky, č.k. 9P/49/2022-63 zo dňa 25.08.2022), vykonal dokazovanie výsluchom matky, výsluchom otca, lustráciou otca v obchodnom registri, aktuálnymi lustráciami matky a otca v registri obyvateľov a v sociálnej poisťovni, a zistil nasledovný skutkový a právny stav.
5. Otec pri výsluchu na pojednávaní vypovedal, že momentálne je aktívny v spoločnosti PM2 s.r.o.. Otec uviedol, že firma už nie je aktívna, pôjde do likvidácie. Aktuálne vypomáha spoločnostiam v stavebníctve – otec je jediný spoločník v českej spoločnosti B. G. F.. Otec deklaroval, že má mesačný čistý príjem 1500 Eur (súdu nepredložil žiadne DP). Otec uviedol, že nemá problém platiť výživné, je naklonený dohode, ale nebola mu žiadna dohoda predostretá, dozvedel sa to až teraz. Otec si je vedomý, že okrem štandardnej vyživovacej povinnosti vznikajú aj ďalšie náklady na deti a je ochotný matke prispieť, ak na to má momentálne.
6. Matka pri výsluchu na pojednávaní vypovedala, že pracuje ako administratívny pracovník v trvalom pracovnom pomere, priemerný čistý mesačný príjem má cca 1800 Eur – 2000 Eur. Žije v E. v rodinnom dome vo vlastníctve jej otca, býva sama s maloletými deťmi, náklady na réžiu sú 300 Eur mesačne. Maloleté deti sú zdravé, z ortopedického hľadiska majú ploché nohy, matka má náklady na synov v súvislosti s ortopedickou obuvou. Zároveň obaja synovia navštevujú logopéda každé 2 týždne. Jedno sedenie stojí 20 Eur.
7. Rodičia na pojednávaní navrhli súdu schváliť rodičovskú dohodu, podľa ktorej sa otec zaviazal uhrádzať zvýšené výživné na každé z maloletých deti zo sumy 100 Eur na sumu 200 Eur mesačne od právoplatnosti rozsudku.
8. Kolízny opatrovník na pojednávaní poučil otca o tom, ako treba pristupovať k plateniu výživného a k rodičmi navrhovanej rodičovskej dohode zaujal stanovisko, že sumu 200 Eur považuje za zodpovedajúcu veku a potrebám detí.
9. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú samé schopné sa živiť.
10. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
11. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
12. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
13. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
14. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
15. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
16. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
17. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
18. Podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
19. Podľa § 217 ods. 1 prvej vety Civilného sporového poriadku, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
20. Podľa § 121 Civilného mimosporového poriadku, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
21. Záujem maloletého dieťaťa je pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa dieťaťa týkajú vždy prvoradý (čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, čl. 5 Zákona o rodine).
22. Podľa vyššie citovaného ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine a ust. § 121 Civilného mimosporového poriadku dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Zmena rozhodnutia súdu na základe zmeny pomerov je v podstate výnimkou zo zásady nezmeniteľnosti právoplatných súdnych rozhodnutí, a preto zmena pomerov by mala byť závažnejšieho charakteru. Reparácia právoplatných rozhodnutí pre nepodstatnú zmenu v pomeroch je neprípustná. Zmenu pomerov možno vymedziť ako zmenu rozhodujúcich kritérií v porovnaní so skutkovým stavom existujúcim v čase predchádzajúceho rozhodnutia súdu.
23. Keďže rodičia dospeli počas konania k rodičovskej dohode, súd skúmal či schválenie predmetnej rodičovskej dohody je v záujme maloletého dieťaťa. Súd sa pri schvaľovaní dohody rodičov spravuje vždy tými istými zásadami, ktorými by sa spravoval pri rozhodovaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu autoritatívnym rozhodnutím, najmä však záujmom maloletého dieťaťa. Súd má vždy viesť rodičov k uzavretiu rodičovskej dohody, pričom ideálnym stavom je, ak sa rodičia vedia na úprave rodičovských práv a povinností dohodnúť. Rodičovská dohoda je najlepším nástrojom na usporiadanie a stabilizovanie rodinných pomerov vo vzťahu k maloletému dieťaťu, čo je vždy nepochybne v záujme maloletého dieťaťa.
24. Súd pri schvaľovaní rodičovskej dohody prihliadal na odôvodnené potreby maloletých detí s ohľadom na ich vek a zdravotný stav, výkon osobnej starostlivosti matky o maloletých, ktorá je postavená na roveň finančnému plneniu, ako aj na zistené majetkové pomery a životnú úroveň oboch rodičov a ich zárobkové možnosti a schopnosti. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že právom dieťaťa je podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je tiež vyhodnotenie nákladov na pokrytie odôvodnených potrieb dieťaťa. Medzi tie základné patrí najmä bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby, zdravotná starostlivosť a náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť rodičov len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé, alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac.
25. Vyživovacia povinnosť otca k maloletým deťom bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Malacky č.k. 9P/49/2022-63 zo dňa 25.08.2022. V čase posledného rozhodnutia súdu matka pracovala ako asistentka predstavenstva s čistým mesačným príjmom 1500 Eur, otec bol nezamestnaný. Maloleté deti mali 3 roky a navštevovali jasle. V súčasnosti je matka zamestnaná v trvalom pracovnom pomere s priemerným čistým mesačným príjmom cca 1800 – 2000 Eur a otec podniká prostredníctvom českej obchodnej spoločnosti, na pojednávaní uvádzal svoj priemerný čistý mesačný príjem v sume 1500 Eur. Maloletí chlapci B. a B. majú 4 roky a navštevujú materskú škôlku. Matka za zmenu pomerov považovala predovšetkým nástup maloletých do materskej škôlky od septembra 2022. Matka má s maloletými deťmi zvýšené výdavky v súvislosti s kupovaním ortopedickej obuvi a návštevou logopédie u oboch maloletých. Rodičom žiadne ďalšie vyživovacie povinnosti nepribudli.
26. Súd porovnaním terajších pomerov na strane rodičov a maloletých detí s pôvodnými pomermi zistil zmenu v pomeroch takého charakteru, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného, a tým zmenu doposiaľ platného súdneho rozhodnutia. K zmene pomerov došlo u maloletých v súvislosti s ich nástupom do predškolského zariadenia, a to od septembra 2022. Súd preto vzhliadol ako dôvodnú potrebu úpravy výšky vyživovacej povinnosti otca, pretože doposiaľ určená výška výživného v sume 100 Eur už nedokáže pokryť potreby maloletých detí, ktoré sa nepochybne zvýšili od nástupu do materskej škôlky, ako aj v súvislosti s pravidelnou návštevou logopédie a zabezpečovaním nevyhnutnej ortopedickej obuvi. Rovnako v dôsledku uplynutia obdobia takmer dvoch rokov od poslednej úpravy rodičovských práv a povinností možno nepochybne konštatovať všeobecný nárast nákladov v podstate v každej položke v rámci zabezpečovania potrieb maloletých, či už ide o stravu, ošatenie, hygienu, zdravotnú starostlivosť, či ďalšie nespomenuté potreby detí.
27. Rodičia navrhovali súdu schválenie rodičovskej dohody, podľa ktorej sa otec zaviazal prispievať zvýšenou sumou výživného na každé s maloletých deti jednotlivo sumou 200 Eur od právoplatnosti rozsudku. Keďže súd z vykonaného dokazovania nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že schválenie uzatvorenej rodičovskej dohody v rodičmi navrhovanom znení by bolo v rozpore so záujmom maloletých detí, súd týmto rozsudkom rodičovskú dohodu schválil v plnom znení. Výšku výživného v sume 200 Eur na každé z maloletých detí, na ktorej sa rodičia dohodli, a ku ktorej nemal žiadne výhrady ani kolízny opatrovník, považoval rovnako aj súd za primeranú a zodpovedajúcu nákladom na maloleté deti vo veku štyroch rokov.
28. Záverom súd apeluje na otca, že za riadne plnenie vyživovacej povinnosti sa považuje jej plnenie nielen v správnej výške, ale aj v pravidelných opakujúcich sa intervaloch, ako to vyplýva z výroku rozsudku, aby matka mohla bez ďalších ťažkostí zabezpečovať výživu ich spoločných detí.
29. Súd týmto rozsudkom vo výroku II. zároveň zmenil rozsudok Okresného súdu Malacky, č.k. 9P/49/2022-63 zo dňa 25.08.2022, v časti výroku o výživnom na maloletého B. a B., nakoľko popri sebe nemôžu obstať dve rôzne úpravy výšky vyživovacej povinnosti otca.
30. O trovách konania rozhodol súd s poukazom na ust. § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti výroku I. rozsudku, t.j. v časti schválenej rodičovskej dohody, nemôžu rodičia podať odvolanie, s poukazom na ust. § 122 Civilného mimosporového poriadku. Proti tomuto výroku môže podal odvolanie iba kolízny opatrovník.
Proti výroku II. a III. rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne v 3 vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Podľa § 44 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ktorá môže byť vykonaná spôsobmi uvedenými týmto zákonom (§ 62 a nasl. zákona č. 233/95 Z. z.).