Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (79)Rozsudok_11CoCsp-11-2021.pdf
PDF · 89.45 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoCsp/11/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Andreja Radomského, v právnej veci žalobkyne: Východoslovenská energetika, a. s., IČO: 44 483 767, so sídlom Mlynská 31, 040 01 Košice - Staré Mesto, právne zastúpenej GOREJ Legal, s. r. o., IČO: 47 231 939, so sídlom Krmanova 14, 040 01 Košice, proti žalovanej: L. T., F.. XX.XX.XXXX, T. Q. XXXX/X, XXX XX H., o zaplatenie 223,19 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č. k. 18Csp/47/2020-64 z 18. marca 2021 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom I. a III. výroku.
Priznáva žalobkyni proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni 31,86 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 1. septembra 2018 do zaplatenia a 35,40 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 1. augusta 2019 do zaplatenia v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, zamietol žalobu v prevyšujúcej časti a nepriznal žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania.
2. 2.1 Výrok odôvodnil tým, že žalobkyňa sa žalobou z 24. júna 2020 domáhala, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie 223,19 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 31,86 eur od 1. septembra 2018 do zaplatenia a zo sumy 163,33 eur od 1. augusta 2019 do zaplatenia a na náhradu trov konania. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že ako dodávateľka dodávala na základe vzájomnej dohody žalovanej ako odberateľke elektrinu a zabezpečovala distribúciu elektriny. Za dodávku týchto tovarov a služieb vystavila žalovanej faktúru č. 7040011454 a faktúru č. 7230245011, ktoré žalovaná riadne a včas neuhradila. 2.2 Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila. 2.3 Súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní zo zistenia, že žalobkyňa ako dodávateľka a žalovaná ako odberateľka 29. novembra 2016 uzatvorili zmluvu o nájme zariadenia. Žalobkyňa vystavila žalovanej faktúru č. 7040011454 a faktúru č. 7230245011, ktoré žalovaná riadne a včas neuhradila. 2.4 Súd prvej inštancie zaviazal žalovanú na zaplatenie 31,86 eur, ktoré predstavujú nájomné za obdobie od 4. júla 2017 do 30. júna 2018 a ktoré mala žalovaná žalobkyni uhradiť na základe faktúry č. 7040011454 splatnej 31. augusta 2018 a na zaplatenie 35,40 eur, ktoré predstavujú nájomné za obdobie od 1. júla 2018 do 31. mája 2019 a ktoré mala žalovaná žalobkyni uhradiť na základe faktúry č. 7230245011 splatnej 31. júla 2019 z dôvodu, že žalobkyňa súdu preukázala uzatvorenie zmluvy o nájme zariadenia a neuhradenie týchto súm žalovanou. Keďže žalovaná nezaplatila žalobkyni nájomné riadne
a včas, súd priznal žalobkyni aj nárok na úroky z omeškania vo výške 5 % ročne odo dňa nasledujúceho po dátume splatnosti jednotlivých faktúr. 2.5 Súd prvej inštancie zamietol žalobu v prevyšujúcej časti a nepriznal žalobkyni istinu vo výške 127,93 eur predstavujúcu sankcie a zmluvné pokuty, istinu vo výške 28,- eur predstavujúcu poplatky za upomienky a ich príslušenstvo. Súd nemal zo zmluvy o nájme zariadenia preukázané, že v nej bola dohodnutá zmluvná pokuta a v akej výške. K poplatkom za upomienky súd konštatoval, že aj napriek tomu, že žalobkyňa si ich uplatnila na základe cenníka služieb, považoval uplatnenie tohto nároku za neoprávnené, nakoľko ide o neprijateľnú podmienku a uvedené poplatky za služby spojené s administratívnou agendou predstavujú plnenia, ktoré nie sú v záujme spotrebiteľa a ich uplatnenie možno hodnotiť ako poškodzujúce. Tieto poplatky neboli individuálne dojednané a vyplývali len z cenníka, ktorý je svojou povahou interným dokumentom žalobkyne, obsah ktorého žalovaná nemohla vopred reálne ovplyvniť. Keďže dojednanie týchto poplatkov spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov spotrebiteľskej zmluvy, a to v neprospech žalovanej ako spotrebiteľky, ide o neprijateľnú podmienku, ktorá je v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), neplatná. 2.6 Súd prvej inštancie predmet sporu právne posúdil podľa ustanovení § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 4, § 53 ods. 1, ods. 5, § 544 ods. 1, ods. 2, § 663, § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o nájme zariadenia. Úroky z omeškania priznal súd žalobkyni v súlade s ustanovením § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka. 2.7 O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1, ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a s ohľadom na skutočnosť, že žalobca bol v konaní čiastočne úspešný, nepriznal žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania.
3. Proti tomuto rozsudku v rozsahu výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobkyni 31,86 eur s príslušenstvom a 35,40 eur s príslušenstvom a výroku o trovách konania podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná. Namietala, že od roku 2013 nebývajú na adrese Q. XXXX/X H., byt od nich odkúpila L. G., ktorá aktuálne pracuje na adrese F. J.. L. XX, H. a ktorá mala na starosti vybavenie všetkých záležitostí, vrátane katastra. Trvalý pobyt nemá zrušený z dôvodu, že jej bývalý manžel podal na L. G. trestné oznámenie pre podvod a do dnešného dňa to nie je doriešené, keďže oznamovateľ pracuje v Holandsku. Na základe uvedených skutočností žalovaná žiadala odvolací súd, aby žalobu zamietol, nakoľko nie je doriešený spor s L. G..
4. K odvolaniu žalovanej sa vyjadrila žalobkyňa podaním doručeným súdu prvej inštancie 31. mája 2021. Konštatovala, že právnym titulom podania žaloby bola zmluva o nájme zariadenia a predmetom nájmu boli hnuteľné zariadenia (žiarovky a úsporný sprchový set), ktoré si žalovaná prenajala na svoje meno a dátum narodenia. Žalovaná na zmluve svojím podpisom potvrdila prevzatie vyššie uvedených zariadení a toto prevzatie v žiadnom zo svojich podaní nerozporovala. Skutočnosť, ako s nimi naložila, resp. na akej adrese ich inštalovala, nie je v tomto prípade rozhodná, pretože nájom hnuteľných zariadení nie je viazaný na konkrétne miesto. Navyše ako adresa trvalého pobytu, ako aj adresa odberného miesta je na zmluve uvedená adresa Š. XX, H., nie adresa Q. X, H., na ktorú poukazuje žalovaná v odvolaní. V čase uzatvorenia zmluvy bola žalovaná v nájme na adrese Š. XX, H. (žalobkyňa doručila súdu ako prílohu odvolania nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol byt č. X, vo vchode č. XX, na ulici Š. R. H., ktorú uzatvorili E. B. ako prenajímateľka a žalovaná ako nájomníčka). Predmetné faktúry doručovala žalovanej na adresu Q. X, H., ktorú mala na základe žiadosti žalovanej v systéme evidovanú ako adresu na doručovanie písomnosti od polovice roka 2017. O zmenu adresy na adresu Q. X, H. požiadala samotná žalovaná, nakoľko jej skončil nájom na adrese Š. XX, H.. Z uvedeného dôvodu došlo aj k zmene adresy odberného miesta na predmetných faktúrach (viď strana 2. faktúr). Na základe zmeny adresy zo strany žalovanej došlo k zmene čísla SIPO, o čom jej prišlo potvrdenie z pošty a cez toto SIPO (vedené už na adresu Q. X) boli následne uhradené dve platby vo výške 3,54 eur, a to 26. októbra 2017 a 14. novembra 2017, ktoré sa premietli do žalovanej faktúry č. 7040011454 ako položka „zaplatené platby“ v celkovej výške 7,08 eur. Na základe uvedených skutočností žalobkyňa žiadala odvolací súd, aby rozsudok v napadnutom rozsahu potvrdil a priznal žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
5. Žalovaná sa k vyjadreniu žalobkyne v súdom určenej lehote písomne nevyjadrila.
6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia § 34 CSP, po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), prejednal odvolanie podané žalovanou a preskúmal rozhodnutie súdu prvej
inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 a nasl. CSP bez toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie podľa § 385 CSP (a contrario) a na tomto pojednávaní zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 382, § 385 CSP). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 1, 2 CSP). Pretože rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Prešove (§ 378 ods. 2, § 219 ods. 1, 3 CSP). Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie uvedených zásad (§ 379, § 380 ods. 1, 2 CSP) dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutom rozsahu potvrdiť.
7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
8. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).
9. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie dostatočným, jasným, zrozumiteľným a výstižným spôsobom vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Podrobným spôsobom objasnil, na základe akých skutočností a na podklade akej právnej úpravy vec právne posúdil. V nadväznosti na uvedené odvolací súd nepovažoval za potrebné opakovať resp. dopĺňať rozhodnutie súdu prvej inštancie. Len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádza:
10. Z obsahu spisu má odvolací súd za preukázané, že žalobkyňa ako prenajímateľka a žalovaná ako nájomníčka 29. novembra 2016 uzatvorili zmluvu o nájme zariadenia na dobu neurčitú, ktorou sa prenajímateľka zaviazala prenechať nájomníčke do užívania hnuteľné veci - úsporný sprchový set, štyri kusy LED žiaroviek typ A, 60W E27, LED žiarovku typ D, 25W E14 „sviečka“ a dva kusy LED žiaroviek typ F, 25W E14 „gulička“ (ďalej len „zariadenie“) a nájomníčka sa zaviazala platiť prenajímateľke cenu za prenájom zariadenia v zmysle Cenníka pre nájom a predaj zariadení, pokiaľ nie je v zmluve uvedené inak. Žalobkyňa 11. júla 2018 vystavila žalovanej faktúru č. 7040011454 na sumu 31,86 eur s dátumom splatnosti 31. august 2018, podľa ktorej mala mať žalovaná za obdobie od 4. júla 2017 do 30. júna 2018 nedoplatok na nájomnom vo výške 31,86 eur. Rovnako žalobkyňa 12. júna 2019 vystavila žalovanej faktúru č. 7230245011 na sumu 163,33 eur s dátumom splatnosti 31. júl 2019, podľa ktorej mala mať žalovaná za obdobie od 1. júla 2018 do 31. mája 2019 nedoplatok na nájomnom vo výške 35,40 eur. Žalobkyňa vyzvala žalovanú na úhradu sumy vo výške 31,86 eur listami zo 17. decembra 2018, 16. januára 2019, 13. februára 2019, 15. marca 2019, 15. apríla 2019 a 15. mája 2019 a na úhradu súm vo výške 31,86 eur a vo výške 35,40 eur listom z 11. septembra 2019 a listom označeným ako „Predžalobná výzva na splnenie povinnosti“ z 25. mája 2020.
11. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
12. Podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.
13. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že v konaní nebolo sporné, že žalobkyňa zariadenie žalovanej odovzdala a že žalovaná nájomné za obdobie od 4. júla 2017 do 31. mája 2019 žalobkyni nezaplatila. Pokiaľ teda žalovaná v odvolaní namietala, že s bývalým manželom od roku 2013 nebývajú na adrese Q. XXXX/X H., na tejto adrese má (žalovaná) len trvalý pobyt a že byt od nich odkúpila L. G., tieto skutočnosti hodnotí odvolací súd vo vzťahu k nároku žalobkyne na zaplatenie nájomného ako irelevantné. Zároveň odvolací súd dodáva, že mu nie je zrejmé, prečo žalovaná v odvolaní poukazovala práve na tieto skutočnosti, keď na základe zmluvy o nájme zariadenia jej žalobkyňa odovzdala zariadenie bez toho, aby v tejto zmluve bol nájom zariadenia podmienený jeho užívaním (inštalovaním) výlučne v nehnuteľnosti, v ktorej ma nájomníčka nahlásenú adresu trvalého pobytu. Navyše zmluva o nájme zariadenia bola uzatvorená dávno potom ako žalovaná so svojím manželom (podľa jej tvrdenia) predmetný byt predali.
14. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobkyni 31,86 eur s príslušenstvom a 35,40 eur s príslušenstvom zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania.
15. Na základe uvedených skutočností považuje odvolací súd odvolanie žalovanej za nedôvodné a vzhľadom na uvádzané dôvody odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1, ods. 2 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu ako vecne správny potvrdil.
16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP a ustanovením § 262 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že v odvolacom konaní bola žalobkyňa úspešná v celom rozsahu, preto jej súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej v rozsahu 100 % a zároveň žalovaná v odvolacom konaní úspech nemala. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku.
17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).