Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Pc-49-2020.pdf
PDF · 72.85 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-16Pc/49/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice-okolie sudkyňou JUDr. Zuzanou Sinčákovou v právnej veci navrhovateľky U. B.D., O.. X.XX.XXXX, Z. V. V. X, XXX XX U. O. V. proti manželovi U. B.U., O.. XX.XX.XXXX, t.č. O. V. XX, XXX XX U. O. V. o manželské výživné
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 10.11.2020 navrhovateľka žiadala, aby súd zaviazal jej manžela platiť jej výživné vo výške 60,-eur. Podaný návrh odôvodnila tým, že od roku 2006 nežije s manželom v jednej domácnosti a v dôsledku svojho zdravotného stravu a hospitalizácie v roku 2020 si nemôže dovoliť pracovať na trvalý pracovný pomer. Navrhovateľka býva v podnájme, na bývanie má mesačné náklady 400,-eur a na lieky vynakladá mesačne sumu 30,-eur. Má vyživovaciu povinnosť voči F. W. vo výške 30,-eur mesačne. Je zamestnaná u C. I. - POHOSTINSTVO s priemerným mesačným príjmom 100,-eur. Za posledných 6 mesiacov zarobila 300,-eur.
2. Manžel navrhovateľky sa k návrhu nevyjadril.
3. Na pojednávanie dňa 21.10.2021 sa nedostavili účastníci konania, ktorí svoju neúčasť neospravedlnili a o odročenie pojednávania nežiadali. U navrhovateľky je doručenie predvolania vykázané ku dňu 18.9.2021 v zmysle § 112, v spojení s § 106 ods.1 písm.a) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Manžel navrhovateľky prevzal predvolanie dňa 22.9.2021. V súlade s ust. § 180 CSP súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania.
4. Konanie vo veciach výživného sa spravuje ustanoveniami Civilného mimosporového poriadku (ďalej „CMP“) a podporne CSP, v zmysle ust. § 2 CMP.
5. Podľa oznámenia Sociálnej poisťovne, pobočka Košice zo dňa 11.8.2021 navrhovateľka ani manžel navrhovateľky nie sú poberateľmi dávok dôchodkového, nemocenského, úrazového poistenia ani dávok v nezamestnanosti a garančného poistenia.
6. Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 5.8.2021 súd zistil, že navrhovateľka nie je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Navrhovateľka je poberateľom prídavku na dieťa vo výške 25,50 eur a dávky pomoci v hmotnej núdzi vo výške 189,30 eur mesačne. Manžel navrhovateľky je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a poberá dávku pomoci v hmotnej núdzi vo výške 67,80 eur mesačne.
7. Z lustrácie súdu v Sociálnej poisťovni dňa 20.10.2021 vyplynulo, že navrhovateľka je od 19.7.2021 vedená ako zamestnanec na základe dohody o pracovnej činnosti u zamestnávateľa L. G. - LBD - GASTRO s vymeriavacím základom 45,-eur za mesiac júl 2021, 115,20 eur za mesiac august 2021 a 100,80 eur za mesiac september 2021. V období od 11.5.2020 do 14.12.2020 bola navrhovateľka vedená ako zamestnanec u zamestnávateľa C. I. - POHOSTINSTVO. Manžel navrhovateľky nie je vedený ako zamestnanec u žiadneho zamestnávateľa.
8. Podľa ust. § 71 ods.1 Zákona o rodine (zákon č. 36/2005 Z.z. v platnom znení) manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
9. Podľa ust. § 75 ods.1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
10. Podľa ust. § 75 ods.2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
11. V zmysle ust. § 77 ods.1 veta druhá Zákona o rodine právo na výživné na plnoletého možno priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
12. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi vzniká uzavretím manželstva a je viazaná na právnu existenciu manželstva. Za existencie spoločného hospodárenia a zásady rovnakej životnej úrovne manželov a uspokojovania osobných potrieb v rámci bezpodielového spoluvlastníctva nie je podklad pre súdnu úpravu vyživovacej povinnosti, táto nastáva až v prípade nezhody, keď manželia spolu nehospodária.
13. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že manželia nevedú spoločnú domácnosť, každý z nich žije na inej adrese. Obaja manželia poberajú dávky pomoci v hmotnej núdzi, navrhovateľka má príjem i z dohody o pracovnej činnosti. Rozhodným obdobím, v ktorom súd skúmal pomery účastníkov z hľadiska ich vzájomnej vyživovacej povinnosti ako manželov, bolo obdobie od 10.11.2020 (začatie súdneho konania) doposiaľ. Po zistení príjmov oboch manželov súd dospel k záveru, že návrh na určenie manželského výživného nie je dôvodný. Vychádzajúc zo zistených zárobkových pomerov manžela navrhovateľky má súd za to, že nie je v jeho schopnostiach platiť navrhovateľke manželské výživné. Vyššia životná úroveň manžela navrhovateľky v porovnaní s navrhovateľkou nebola v konaní preukázaná, práve naopak, príjem navrhovateľky je vyšší ako jej manžela. Súd preto zamietol podaný návrh na určenie manželského výživného ako nedôvodný.
14. O trovách konania súd nerozhodoval, nakoľko nebol podaný návrh na ich náhradu (§ 57 CMP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje v dvoch písomných vyhotoveniach. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§355 ods.1, § 362 ods.1 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§365 ods.1 CSP).