Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4T-73-2016.pdf
PDF · 81.95 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-4T/73/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II na hlavnom pojednávaní konanom dňa 21. októbra 2021, samosudkyňa JUDr. Janka Valachová takto
rozhodol:
Podľa § 285 písm. a) Tr. por. oslobodzuje obžalovaného I. U., nar. XX.X.XXXX v Košiciach, trvale bytom ul. Y. č. X/A, Košice spod Obžaloby Okresného prokurátora Košice II sp. zn. 4Pv 262/15 pre skutok kvalifikovaný ak prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b), d) Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že v Košiciach na ul. Y. č.X/A v presne nezistenej dobe koncom mesiaca október 2014 nadával z okna kúpeľne svojho rodinného domu poškodenej C. W., nar. XX.X.XXXX, ktorú opľul, následne na ňu hodil dosku a keď prišiel k ich spoločnému oploteniu, v ruke držal strelnú zbraň, z ktorej dvakrát vystrelil do vzduchu, následkom čoho sa poškodená pomočila, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
odôvodnenie:
Na Okresnom súde Košice II sa pod uvedenou spisovou značkou vedie trestné konanie proti obžalovanému I. U. pre skutok kvalifikovaný ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b), písm. d) Tr. zákona, a to na základe Obžaloby Okresného prokurátora Košice II sp. zn. 4Pv 262/15.
Súd na hlavnom pojednávaní vypočul obžalovaného, svedkov, prečítal výpoveď poškodenej a oboznámil podstatný obsah spisového materiálu.
Obžalovaný I. U. po zákonnom poučení podľa § 257 ods. 1 Tr. por. uviedol, že zo spáchania skutku a cíti nevinným. Na svoju obranu uviedol, že poškodenú poznal ako staršiu susedu, ktorá bývala vedľa ich domu a mala s jeho matkou dobré vzťahy, preto bol prekvapený, prečo na neho podala trestné oznámenie. Uviedol, že je zamestnaný, preto sa cez deň nenachádza doma. Na pracovisku spol. P., s.r.o. Košice, ul. L. V., v mesiaci október XXXX mal pracovnú dobu v čase od 8:00 hod. do 16:30 hod. K jeho pracovným povinnostiam patrila ranná príprava technologických postupov práce, ktorú začal vykonávať, od 12:00 hod. bola obedňajšia prestávka v trvaní 30 minút. Technologický proces sa nedal ovplyvniť, preto mohla byť obedná prestávka kratšia. Po práci okolo 16:00 hod. odchádzal domov. V prípade, žeby opustil pracovisko, musel by vypísať priepustku a oznámiť to svojmu nadriadenému, pričom v sektore vrátnice by bez priepustky po kontrole nebol pustený z objektu, navyše sa opustenie objektu dokumentovalo aj súkromnou bezpečnostnou službou. Opustenie pracoviska by vzhľadom na charakter jeho pracovného zaradenia malo vplyv na chod prevádzky.
Uviedol, že do práce z miesta bydliska je vzdialenosť cca 12 - 15 km, t.j. zhruba 20 minút vozidlom v závislosti od hustoty premávky, čo by v žiadnom prípade nestihol. Vyjadril sa k opisu nehnuteľností - pozemku a budov patriacich jemu a poškodenej, tieto sú v bezprostrednej blízkosti, susedia spolu. V zadnej časti jeho domu je malé vetracie okienko o rozmere 40 x 40 cm osadené v dvojmetrovej výške od zeme a je nasmerované do dvora poškodenej. Otvoriť a dá, pretože sa nachádza v kúpeľni, kde sa vetrá. poškodená má na pozemku altánok vo vzdialenosti cca 3 metrov od uvedeného okna. Zadnú časť pozemku nemajú oddelenú, pretože hranicu pozemkov tvorí stena domu a za ňou začína parcela poškodenej. Od rohu domu je osadené oplotenie, 2 metrový plot, a je v takej výške, aby na seba navzájom susedia nevideli. Na ňom je čierna fólia a nasadené 4 metrové ihličnany - tuje, od plota vo vzdialenosti 50 cm. Na otázku, aké mal vzťahy s poškodenou, odpovedal, že s ňou nekomunikoval, skôr z jej strany smerovali nadávky na jeho osobu, ktoré ignoroval. Bral ju ako starú chorú ženu a ak by jej to opätoval, konal by protiprávne. Stávalo sa, že keď napr. prišiel domov z práce a vystupoval z vozidla, poškodená začala nadávať, používala aj vulgarizmy. On reagoval tak, že zavrel dvere auta a vošiel do domu. Poškodená na neho viackrát podávala trestné oznámenia, ktoré sa vždy zastavili, napríklad ho udala za napadnutie so zbraňou, ktorého sa mal voči nej dopustiť, pričom sa preukázalo, že v tom čase bol odcestovaný. Správanie poškodenej voči jeho osobe sa stupňovalo a vyústilo do podania ďalšieho trestného oznámenia, ktoré je predmetom hlavného pojednávania, t.j. keď tvrdila, že po nej hodil dosku, opľul ju a mal na ňu vytiahnuť zbraň, to všetko sa malo odohrať práve cez uvedené okienko kúpeľne. K vzájomným vzťahom uviedol, že mal v minulosti spor s jej synom, nastali udávania na políciu, ktoré sa nepreukázali ako opodstatnené, preto si myslí, že predmetné trestné stíhanie je pomstou za spor s poškodenej synom. Vedel o tom, že poškodená bola chorá, bola staršia a nikdy by si voči nej nič nedovolil. Čo sa týka konfliktov, tie mal syn poškodenej s jeho sestrou a následne sa spor preniesol na rodinu. K držbe pištole vypovedal, že nie je a ani nebol držiteľom strelnej zbrane, ani plynovej pištole, a pokiaľ v prípravnom konaní vypovedal, že mal plynovú pištoľ, bolo to preto, že na Silvetra „bláznili“ von na dvore a plynovú pištoľ mal jeho otec, o čom poškodená vedela. Pokiaľ vie, plynovú pištoľ otec predal asi pred 4 - 5 rokmi.
Obrana obžalovaného bola preverená nasledujúcim vykonaným dokazovaním.
Vzhľadom na úmrtie poškodenej C. W., súd v zmysle § 263 ods. 3 písm. a) Tr. por. prečítal jej výpoveď z prípravného konania č.l. 42 a 128 zo dňa 2.6.2015 a 15.4.2016, v ktorých uvádzala, že v posledný októbrový týždeň v roku 2014, dátum si presne nepamätala, ale malo to byť pred Sviatkom Všetkých svätých, to vedela, pretože v altánku chystala kvety na cintorín, v čase okolo obeda, čas presne nevedela, začal na ňu kričať obžalovaný, vulgárne jej mal nadávať z okienka kúpeľne a hodiť na ňu drevenú dosku, ktorá ju mala trafiť, ona mu na to povedala že je debil, načo ju z okienka opľul. Po tomto mal vyjsť na dvor a vystreliť do vzduchu zbraňou, ktorú bližšie neopísala, vulgárne jej mal nadávať, ale slová si nepamätala. Bola doma sama a od strachu sa pomočila, celá sa triasla a vošla do domu a nevedela, čo má robiť. Bola vo veľkom strese. Šla si ľahnúť a nič nikomu nepovedala. Lekársku pomoc nevyhľadala. To, čo sa malo stať, oznámila rodine neskôr, lebo sa bála o seba aj rodinu. Dodala, že niečo podobné sa malo zopakovať aj v decembri roku 2014, presne 13.12.2014 podala trestné oznámenia, pričom vec bola riešená a ukončená v priestupkovom konaní. Kvôli neustálym útokom obžalovaného dvakrát vyhľadala lekársku pomoc, prvá lekárska správa je zo dňa 1.12.2014. V prípravnom konaní sa k trestnému stíhaniu pripojila, ale náhradu škody si neuplatnila. Poškodená opísala rozdielne situáciu, za ktorej malo dôjsť k hodeniu dosky a výstrelu zo zbrane, najprv uviedla, že sa to odohralo z okienka kúpeľne, potom že obžalovaný vyšiel do záhrady a nevedela relevantne uviesť ani dátum a čas, kedy malo k útoku dôjsť. Vzhľadom na úmrtie poškodenej nebolo možné v konaní pred súdom tento rozpor odstrániť.
Svedok Y. I. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v roku 2014 bol obžalovaný jeho zamestnancom a on bol jeho nadriadený. O skutku, ktorý sa mal odohrať, vie iba z počutia. K pracovnej dobe a opusteniu pracoviska sa vyjadril, že pracovná doba bola určená v čase od 8:00 hod. do 16:00 hod. Obedňajšia prestávka trvala od 12:00 hod. do 12:30 hod. a zamestnanci obedovali v mieste pracoviska, v sídle firmy, v areáli Inžinierskych stavieb nachádzajúcom sa na ul. L., Košice.
Počas obedňajšej prestávky sa nemohol obžalovaný vzdialiť z pracoviska bez toho, žeby to niekomu oznámil, bola to povinnosť zamestnancov a v Knihe dochádzok nie je záznam o opustení pracoviska obžalovaným pred ukončením pracovnej doby v októbri 2014. Pokiaľ by pracovník pracovisko opustil, všimli by si to aj jeho kolegovia, aj on, pretože pracovali blízko seba. Na vrátnici navyše prebiehala kontrola 24 hodín denne, kontrolovali sa priepustky zamestnancov, ako aj vchádzajúce a vychádzajúce vozidlá. Kniha dochádzok (predložená už v prípravnom konaní na č.l. 105) sa po kontrole predkladala účtovníčke za účelom vypočítania mzdy zamestnanca. Svedok potvrdil obranu obžalovaného, že v časovom úseku október 2014 tento predčasne neopustil pracovisko, navyše svedok predložil súdu listinný dôkaz, a to výpisy z Knihy dochádzok za rozhodné obdobie, súd listinu v rámci listinných dôkazov prečítal, a ktoré jeho výpoveď potvrdzujú.
Súd nemal dôvod pochybovať o výpovedi svedka.
Bola vypočutá svedkyňa P. H., sestra obžalovaného, ktorá sa vyjadrila hlavne k vzájomným vzťahom poškodenej a jej rodiny, keď uviedla, že s poškodenou C. W. a jej synom mali dlhodobo problémy, vždy im nadávala, a to na celú rodinu, vrátane detí. Incident vznikol preto, lebo syn poškodenej v minulosti chodil s jej sestrou a po ich rozchode začali problémy. Nebola svedkom incidentu v mesiaci október 2014, avšak keď dochádzala na návštevu k rodičom, poškodená stála pri bráne a začala vulgárne nadávať jej aj jej synovi. O iných incidentoch síce vedela, ale nebola pri nich prítomná.
Svedok T. H. napriek pôvodnému návrhu obhajoby nebol vypočutý, obhajoba netrvala na výsluchu svedka.
V skutkovej vete obžaloba uvádza, že obžalovaný sa mal dopustiť útoku na poškodenú C. W. v nezistenom čase v mesiaci október 2014, pričom ani jedným dôkazom, a to ani výpoveďou poškodenej, nebolo ustálené, kedy presne malo dôjsť ku spáchaniu skutku. Časový rámec označený obžalobou ako „koniec mesiaca október roku 2014“ je zavádzajúci, nepresný a nezistiteľný, a to odhliadnuc od výpovede svedka Y. I. a predloženej vyššie spomínanej Knihy dochádzok do zamestnania. Navyše samotná poškodená v prípravnom konaní dvakrát rozdielne vypovedala nielen o spôsobe, ale aj o čase údajného útoku.
Súd bral do úvahy aj fakt, že o incidente, ktorý mal mať na poškodenú podľa jej slov vážny nepriaznivý zdravotný dopad, nepovedala nikomu blízkemu a ako vyplynulo z Trestného oznámenia syna poškodenej na polícii, tento podnet na začatie trestného stíhania bol podaný so značným časovým odstupom po údajnom útoku, t.j. až dňa 1.12.2014. Podľa názoru súdu ani jedným z vykonaných dôkazov nebolo preukázané, že ku skutku vôbec došlo. Takýto záver je podporený dôkazmi, ktorými sú nielen obrana obžalovaného, ale aj výpovede svedkov Y. I., ktorý potvrdil prítomnosť obžalovaného v rozhodnom období na pracovisku a nepriamo aj svedkyne P. H., ktorá vypovedala o správaní sa poškodenej voči jej osobe, obžalovanému a celej ich rodine, ďalej listinným dôkazom, v spise uvedenou vzájomnou vzdialenosťou a situovaním nehnuteľností obžalovaného a poškodenej z katastrálnej mapy (č.l. 106 a nasl.) s uvedeným umiestnením kúpeľňového okna na dome obžalovaného vo vzdialenosti 9 metrov od pozemku, záhrady poškodenej. V neprospech obžalovaného svedčila iba poškodená C. W. v prípravnom konaní, ktorej výpovedná hodnota je spochybnená, práve s ohľadom na spomínané skutočnosti. (Súd sa zaoberal aj právnou vetou, t.j. kvalifikovaním skutku ako prečinu Výtržníctva podľa § 364 Tr. zákona, kedy na naplnenie skutkovej podstaty tohto prečinu je potrebné situovanie útoku do miesta verejne prístupného, ktorým podľa názoru súdu súkromný pozemok nie je a navyše sa pri údajnom incidente nikto okrem poškodenej a obžalovaného nemal nachádzať.)
Pre vyslovenie viny obžalovaného neexistuje ucelený rad dôkazov, hodnotených jednotlivo aj v ich súhrne, ktorý by takýto výrok jednoznačne a bez akýchkoľvek pochýb opodstatnil, súd preto s využitím zásady „in dubio pre reo“ oslobodil obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. a) Tr. por., t.j. že vykonaným dokazovaním nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresný súd Košice II.