Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_13P-60-2021.pdf
PDF · 80.93 KB
Case nature
Area
Subarea
13P/60/2021
Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnej veci starostlivosti o maloleté deti: O. Z., I.. XX.XX.XXXX, W. Z., I.. XX.XX.XXXX F. I. Z., I.. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, deti rodičov - matky: O. Z., I.. XX.XX.XXXX, G. Z. K. XX/X, K.c a otca: V. Z., I.. XX.XX.XXXX, G. Z. K. XX/X, K., o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Nariaďuje sa neodkladné opatrenie, ktorým sa:
Maloleté deti O. Z., I.. XX.XX.XXXX, W. Z., I.. XX.XX.XXXX F. I. Z., I.. XX.XX.XXXX ponechávajú v starostlivosti matky.
Otec je povinný prispievať na výživu maloletej O.y výživným vo výške 50 eur mesačne, na výživu maloletého W.a výživným vo výške 42 eur mesačne a na výživu maloletého I. výživným vo výške 35 eur mesačne, vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletých detí.
II. Súd ustanovuje Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec, so sídlom Jarmočná 3, Hlohovec, za procesného opatrovníka na zastupovanie maloletých detí v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia.
odôvodnenie:
1. Matka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.10.2021 domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd zaviaže otca na plnenie vyživovacej povinnosti vo výške 150 eur na každé z maloletých detí.
2. Svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že bola 5 rokov vydatá za otca maloletých detí, má s ním 3 deti narodené počas manželstva. Otec detí sa počas manželstva vyhýbal práci, nestaral sa o rodinu a nemal o ňu žiadny záujem. Pred rokom a dvomi mesiacmi otec detí opustil spoločnú domácnosť, navrhovateľka o ňom nemá žiadne informácie, vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom si neplní. Navrhovateľka býva v podnájme v K.i spolu s deťmi, pričom s nájomným má spojené výdavky vo výške 380 eur mesačne, je poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 270 eur a rodinných prídavkov vo výške 25,50 eur na každé dieťa. Uvedený príjem je nepostačuje ani na zaplatenie bývania. Nemá peniaze ani na jedlo a ošatenie. K svojmu návrhu pripojila sobášny list a rodné listy maloletých detí.
3. Z listín predložených navrhovateľkou mal súd preukázané, že navrhovateľka a otec maloletých detí uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX. Lustráciou v registri obyvateľov súd zistil, že otec maloletých detí má trvalý pobyt na adrese K. XX/X, K.. Lustráciou v Sociálnej poisťovni súd nezistil, že má otec príjem zo závislej činnosti. Zo Živnostenského registra SR súd zistil, že otec ku dňu XX.XX.XXXX ukončil podnikateľskú činnosť.
4. Podľa ust. § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
5. Podľa ust. § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
6. Podľa ust. § 324 ods. 2 CSP, na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.
7. Podľa ust. § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
8. Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
9. Podľa ust. § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
10. Podľa ust. § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
11. Podľa ust. § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
12. Podľa ust. § 328 ods. 2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.
13. Podľa ust. § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
14. Podľa ust. § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
15. Podľa ust. § 329 ods. 3 CSP, ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.
16. Podľa ust. § 330 ods. 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
17. Podľa ust. § 330 ods. 2 CSP, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
18. Podľa ust. § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
19. Podľa ust. § 360 ods. 1 CMP, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.
20. Podľa ust. § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
21. Podľa ust. § 75 ods.1 veta prvá zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len ZR), pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
22. Jedným z procesných inštitútov, ktorý umožňuje poskytnúť ochranu porušeným alebo ohrozeným subjektívnym právam je neodkladné opatrenie. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí byť však osvedčený. Už v návrhu na jeho vydanie musí byť zrejmé trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musia byť opísané rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým osvedčenie toho, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v konaní. Aj pri splnení formálnych predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia súd musí zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov účastníkov konania alebo tretích osôb. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia.
23. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a tvrdení v ňom obsiahnutých mal súd dostatočne osvedčené, že rodičia maloletých detí spolu nežijú. S poukazom na vyššie uvedené súd neodkladným opatrením rozhodol o ponechaní maloletých v starostlivosti matky, nakoľko ako právny podklad pre ďalšie rozhodnutie o výžive maloletých detí je opodstatnená právna konzervácia aktuálneho stavu starostlivosti matky o maloleté deti.
24. Súd posúdil návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia ako aj obsah spisového materiálu pričom zistil, že sú splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia vo veci platenia výživného a to najmä z dôvodu potreby maloletých zabezpečiť nevyhnutné prostriedky na uspokojovanie ich základných životných potrieb, keďže otec na ich výživu neprispieva. Súd má vzhľadom k uvedeným skutočnostiam za to, že úprava výživného neodkladným opatrením je v záujme maloletých detí, pretože neplnením vyživovacej povinnosti zo strany otca je ich výživa bezprostredne ohrozená. U otca nebol zistený príjem, preto súd vychádzal z predpokladu, že je schopný dosiahnuť príjem aspoň vo výške minimálnej mzdy, ktorá v roku 2021 predstavuje 508,44 eur v čistom. S prihliadnutím na vek maloletých detí, ich základné odôvodnené životné potreby, skutočnosť, že otec má tri vyživovacie povinnosti, súd považuje požadovanú výšku výživného na maloleté deti za neprimeranú, nezohľadňujúcu osvedčené príjmové možnosti otca. Podľa ustálenej súdnej praxe je možné postihnúť príjem rodiča približne v rozsahu 20% - 30% na plnenie všetkých vyživovacích povinností rodiča. V danom prípade (zohľadňujúc vek maloletých detí) 25% zo sumy 508,44 eur predstavuje 127 eur. Rozsah 20% až 30% sa využíva s prihliadnutím na vek, zdravotný stav a štúdium dieťaťa, pričom k hornej hranici sa pristupuje hlavne v prípadoch ak má dieťa zvýšené výdavky v súvislosti so štúdiom na vysokej škole, prípadne zvýšené výdavky v súvislosti s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom. Keďže príjem otca možno za účelom zabezpečenia výživy maloletých detí postihnúť do výšky 127 eur, považoval súd výživné vo výške 50 eur na O., 42 eur na W. a 35 eur na I. za primerané a vzhľadom na dočasný charakter neodkladného opatrenia postačujúce. Prípadná iná výška výživného môže byť posudzovaná v rámci riadneho dokazovania v konaní vo veci samej, nakoľko neodkladným opatrením je možné nariadiť platiť výživné len v nevyhnutnej miere.
25. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a na citované zákonné ustanovenia rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia.
26. Podľa § 30 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), ak dôjde k stretnutiu záujmov zákonného zástupcu so záujmami zastúpeného alebo k stretnutiu záujmov tých, ktorých zastupuje ten istý zákonný zástupca, ustanoví súd osobitného zástupcu.
27. Podľa § 31 ods. 2 Zákona o rodine, žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom; v takom prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať (ďalej len „kolízny opatrovník“).
28. Podľa § 31 ods. 3 Zákona o rodine, kolízneho opatrovníka súd ustanoví aj v prípadoch, ak maloleté dieťa nemá zákonného zástupcu alebo ak zákonný zástupca nemôže z vážneho dôvodu maloleté dieťa v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať.
29. Podľa § 31 ods. 4 Zákona o rodine, na ustanovenie kolízneho opatrovníka sa primerane použijú ustanovenia § 60 a 61. Funkcia kolízneho opatrovníka zaniká ukončením konania alebo vykonaním právneho úkonu, na ktorého účely bol ustanovený.
30. Podľa § 117 CMP, ak treba, aby za maloletého konal opatrovník, súd na návrh ustanoví za opatrovníka najmä blízku osobu maloletého, u ktorej je predpoklad, že bude konať v záujme maloletého, ak s ustanovením súhlasí. Inak ustanoví za opatrovníka orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.
31. V zmysle citovaných zákonných ustanovení súd ustanovil maloletým deťom vo výroku II. tohto uznesenia procesného opatrovníka, ktorý bude zastupovať záujmy maloletých detí v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia. Za procesného opatrovníka pritom ustanovil podľa pobytu maloletých detí miestne príslušný Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje (§ 357 písm. a) CSP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP).
V prípade, ak si povinný dobrovoľne nesplní svoju povinnosť vyplývajúcu mu z právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z.z.).