Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Pc-2-2021.pdf
PDF · 103.88 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-6Pc/2/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Brezno, sudcom JUDr. Tiborom Gálom, v právnej veci navrhovateľa V. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. X, Z., proti odporcovi V. Y. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. X, Z., zast. JUDr. Ninou Hríbikovou, advokátkou, so sídlom AK Kukučínova 20, Banská Bystrica, v konaní o určenie výživného na rodiča, takto
rozhodol:
I. Súd návrh z a m i e t a .
II. Odporca m á voči navrhovateľovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 50%.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ sa v konaní domáhal toho, aby súd uložil odporcovi povinnosť platiť mu výživné vo výške 350,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci. Návrh zdôvodnil tým, že odporca je jeho synom, on sám má len dôchodok vo výške 257,90 Eur mesačne a žije pod hranicou chudoby. Výdavky na živobytie, najmä lieky či zdravotnú starostlivosť sú vyššie než tento dôchodok, materiálne ho našťastie podporuje jeho priateľka, s ktorou navrhovateľ žije v jednej domácnosti. Odporca naopak je zamestnaný ako manažér, podľa informácií navrhovateľa zástupca riaditeľa vo štvorhviezdičkovom hoteli a jeho príjem teda postačuje na to, aby prispel na výživu svojmu otcovi. V doplnení návrhu navrhovateľ ešte vyčíslil jednotlivé náklady na lieky, zdravotné pomôcky, cestovné na kontroly u lekára, či na ostatné výdavky na svoje živobytie. K návrhu pripojil potvrdenie sociálnej poisťovne zo 04.12.2020, v zmysle ktorého po vykonaní zrážky v sume 14,35 Eur mal byť navrhovateľovi poukázaný dôchodok v sume 243,55 Eur mesačne, ktorý bude vyplácaný od najbližšieho výplatného termínu, t.j. od 06.01.2021.
2. Odporca s návrhom nesúhlasil a žiadal ho zamietnuť. Uviedol, že od jeho útleho detstva otec nežil s nimi v spoločnej domácnosti, navrhovateľ si na neho spomína až od veku 5 až 6 rokov, keď otec bol v podstate pre neho vtedy takmer cudzím človekom, nevytvorili sa medzi nimi žiadne citové väzby, otec sa mu žiadnym spôsobom nevenoval, takmer neprispieval na jeho výživné, toto za neho platili cudzie osoby. Aj v čase, keď bol odporca stredoškolák a zarábal si brigádami, akýkoľvek styk s otcom bol len za tých okolností, že od neho otec, zvyčajne pod vplyvom alkoholu, žiadal nejaké peniaze. O jeho prospech škole či neskôr o pracovné úspechy sa nezaujímal. Naopak výchovu otca nahrádzali iné osoby, najmä jeho starí rodičia, či teta (otcova sestra) s manželom. Aj neskôr, keď už bol odporca dospelý, po smrti matky, sa na krátke obdobie vzťahy s otcom zlepšili, avšak práve pre zištné dôvody a správanie navrhovateľa sa znovu pokazili. Odporca vtedy vyhovel niektorých finančným požiadavkám svojho otca, previedol na neho finančné prostriedky vo väčších sumách na základe toho, že v minulosti bol navrhovateľ vydedený svojimi rodičmi. Napriek tomu navrhovateľ mal naďalej ďalšie finančné požiadavky, ktorým už však odporca nebol ochotný vyhovieť. S ohľadom na minulosť a na tieto okolnosti považuje odporca požiadavku na výživné navrhovateľa za rozporné s dobrými mravmi.
3. Podľa § 66 Zákona o rodine deti, ktoré sú schopné samy sa živiť, sú povinné zabezpečiť svojim rodičom primeranú výživu, ak to potrebujú.
4. Podľa § 67 ods. 1 Zákona o rodine každé dieťa plní vyživovaciu povinnosť voči rodičom v takom rozsahu, aký zodpovedá pomeru jeho schopností, možností a majetkových pomerov k schopnostiam, možnostiam a k majetkovým pomerom ostatných detí.
5. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
6. V tomto prípade je odporca jediným dieťaťom navrhovateľa, ktorý má príjem, spočívajúci v starobnom dôchodku, na hranici zákonného životného minima (aktuálne 218,06 Eur, dôchodok navrhovateľa 257,90Eur). Ak by súd na základe dokazovania dospel k záveru, že navrhovateľ nedisponuje majetkom, ktorým by mohol kompenzovať takto nízky príjem, a zároveň že odporca je schopný sám sa živiť, mohol by uzavrieť, že tu sú splnené zákonné podmienky pre určenie výživného a že odporca je povinný prispievať na primeranú výživu navrhovateľa. S ohľadom na vznesené námietky o rozpornosti takéhoto nároku s dobrými mravmi však bolo dokazovanie vykonané v prvom rade týmto smerom a k namietaným okolnostiam boli vypočutí obaja účastníci konania, ako aj dve svedkyne, ako bude uvedené nižšie.
7. Navrhovateľ k otázke vzájomných vzťahov s odporcom uviedol, že napriek tomu, že v útlom detstve odporcu navrhovateľ ako jeho otec bol najprv na základnej vojenskej službe, neskôr vo výkone trestu odňatia slobody, vyživovaciu povinnosť voči svojmu synovi si plnil, aj za ním prišiel keď mohol, a to v období, keď už nežil v spoločnej domácnosti s odporcom a jeho matkou. V tom období, v socialistickom zriadení, bola táto povinnosť rodiča k dieťaťu braná oveľa prísnejšie a nebolo teda možné, aby navrhovateľ, ktorý napr. pri výkone trestu odňatia slobody bol zaradený aj na práce a mal nejaký zárobok, aby neprispieval nejakým spôsobom na výživu svojho syna. Neskôr, keď už bol syn dospelý, mu dokonca navrhovateľ pomáhal s úpravami a opravami kúpeného bytu, vzťahy sa medzi nimi zlepšili, neskôr ho však začal odporca odmietať a odmietol aj akúkoľvek pomoc, ktorú by mohol navrhovateľovi ako svojmu otcovi poskytnúť.
8. Odporca vo svojej výpovedi uviedol, že otca si zo svojho detstva pamätá až od obdobia, keď mal približne 5 až 6 rokov, vtedy to bol pre neho relatívne cudzí človek, ktorého občas stretol u svojich starých rodičov. Nepamätá si, že by otec chodil pred týmto obdobím do domácnosti, v ktorej žil odporca so svojou matkou a starými rodičmi (zo strany matky) v J. Z.. Naopak v čase, keď s výchovou odporcu pomáhali jeho matke starí rodičia zo strany otca, ktorí žili v Z. a zdržiavali sa aj na chalupe v časti L., z tohto obdobia si odporca pamätá, že u týchto starých rodičov sa zdržiaval aj jeho otec, venovali sa mu však skôr starí rodičia, najmä stará mama, príp. teta s jej manželom (teda sestra otca), nie však samotný otec. Pamätá si síce, že sa v jeho blízkosti vyskytoval, ale nepamätá si na žiadnu vzájomnú komunikáciu či spoločnú činnosť, pri ktorej by sa mu vtedy venoval. Na otca si neskôr pamätá najmä z obdobia, keď odporca bol na strednej škole, príp. neskôr, pretože v čase, keď bol odporca stredoškolák, snažil sa vypomôcť matke s finančnou situáciou, príležitostne si zarobil na brigádach a vždy keď stretol svojho otca, ten od neho len pýtal peniaze, ktoré mu navrhovateľ poskytol, nečakal však ich vrátenie a k vráteniu ani nedošlo. Po tom, ako odporcovi zomrela v roku 2011 matka, odišiel na niekoľko rokov žiť do G. a keď sa vrátil späť do Z., kúpil si byt a v tom období sa naozaj vzťahy s otcom zlepšili, ten mu spolu s jeho priateľkou niekoľkokrát pomohol s úpravami v byte či s upratovaním, vtedy spolu komunikovali a vzťahy boli korektné. Pokazili sa však vtedy, keď navrhovateľ začal mať neprimerané finančné požiadavky. V minulosti bol totiž vydedený svojimi rodičmi, dedičstvo prešlo na ostatných dvoch súrodencov navrhovateľa, pričom v neskoršom období byt z tohto dedičstva dostal aj odporca za prísľub, že z takto nadobudnutého majetku prevedie časť finančných prostriedkov aj na svojho otca. Odporca splnil to, na čom sa dohodli, vyplatil navrhovateľovi 9 000,- Eur, krátko nato však začal navrhovateľ požadovať doplatenie vyššej sumy s ohľadom nato, že cena nehnuteľností rastie a byt má už oveľa vyššiu hodnotu. Keď na takúto požiadavku odporca nepristúpil, navrhovateľ začal byť agresívny a ich vzťahy sa podstatne zhoršili. Vyvrcholilo to, keď navrhovateľ našiel kupca na pozemok po rodičoch, kde spoluvlastnícky podiel mal aj odporca. Keď odporca nesúhlasil s predajom svojho podielu, na toto bol znovu prehováraný otcom aj jeho bratom R., nakoniec odporca pristúpil na podpis kúpnej zmluvy, avšak za takých okolností, že s kupcom pozemku sa vôbec nestretol, neinkasoval ani žiadne peniaze z kúpnej zmluvy, okrem dane a poplatkov, ktoré z toho musel zaplatiť. K predaju nakoniec pristúpil aj na radu svojej tety, sestry navrhovateľa, aby navrhovateľ prestal naliehať. Podľa vedomosti odporcu však jeho
otec za predaj inkasoval peniaze od kupujúceho v oveľa vyššej sume, než aká bola uvedená v samotnej zmluve, ide síce len o sprostredkovanú informáciu, každopádne s navrhovateľom ako svojim otcom sa od týchto udalostí prestal stýkať, pričom v ďalšom období už ho kontaktoval len navrhovateľ, vždy kvôli bytu po starkej, keď starká odišla žiť do domova dôchodcov s ohľadom na svoj zlý zdravotný stav a keď odporca vymenil na tomto byte zámky.
9. V konaní vypovedala svedkyňa W. E., rod. I., nar. XX.XX.XXXX, J. XX, Z., ktorá je sestrou navrhovateľa a tetou odporcu. Uviedla, že od útleho detstva odporcu bol kontakt medzi ním a jeho otcom minimálny, pretože jej brat žil neusporiadaným spôsobom života, niekoľkokrát bol vo výkone trestu odňatia slobody, bol na vojenčine, veľmi krátko po narodení syna sa s matkou odporcu rozviedol, nežil s nimi v spoločnej domácnosti a odporcovi ako svojmu synovi sa nevenoval, na jeho výživu prispieval minimálne, podľa informácii, ktoré mali ona ako sestra navrhovateľa a jej rodičia od matky odporcu, stávalo sa aj to, že navrhovateľ si svoju vyživovaciu povinnosť neplnil. Práve z toho dôvodu s platením výživného buď pomáhali alebo toto celom nahrádzali starí rodičia odporcu, čiže rodičia svedkyne. Z vlastnej skúsenosti povedala, že sa často stávalo, že ona uvedené peniaze približne v sume 300 - 350 korún niesla od svojich rodičov na poštu tak, aby boli tieto odoslané matke odporcu. Ona sama výživné za svojho brata neplatila, pravidelne však synovcovi niečo darovala, keď mal sviatok, príp. ho spolu s manželom vzali na rekreáciu. Svedkyňa najmä potvrdila, že v detstve resp. až do času dospievania sa navrhovateľ s odporcom stýkal minimálne, stretli sa najmä vtedy, keď bol malý V. u svojich starých rodičov buď v byte v Z. alebo na chalupe v časti L., avšak ani tu sa mu navrhovateľ ako otec nevenoval, nenadviazali nejaký bližší citový vzťah. Neskôr, keď odporca dospieval, má svedkyňa vedomosť o tom, že navrhovateľ ho kontaktoval a že od neho občas zobral nejaké peniaze, ktoré mu syn dal ako pôžičku. Tie vzťahy však tiež neboli dobré práve z toho dôvodu, že aj v tom období ešte navrhovateľ žil neusporiadaným spôsobom života, najprv v domácnosti svojich rodičov, neskôr v spoločnej domácnosti so svojou priateľkou, s ktorou doteraz žije približne už 30 rokov. K nadviazaniu kontaktu medzi účastníkmi došlo až neskôr, keď odporcovi zomrela mama, vtedy aj na odporúčanie svedkyne odporca začal so svojím otcom komunikovať, vzťahy medzi nimi boli relatívne dobré, až kým nedošlo k rozporom kvôli peniazom zo zdedeného bytu, resp. ohľadom predaja pozemku. Podľa jej vedomostí za byt dostal navrhovateľ 9 000,- Eur od odporcu, z predaja pozemku mal peniaze len navrhovateľ, a to niečo vyše 20 000,- Eur. Túto informáciu má svedkyňa od kupujúceho k predmetnému pozemku, ktorý je vzdialenou rodinou účastníkov a svedkyni takúto informáciu poskytol.
10. Svedkyňa F. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. Z. - X., E. XX, vo veci vypovedala, že je krstnou mamou odporcu a bola veľmi dobrou priateľkou jeho matky, s ktorou sa poznala už od detstva. K vzťahom medzi účastníkmi z obdobia, keď odporca bol ešte dieťaťom, svedkyňa nemá dostatok informácii, avšak od odporcovej matky mala už v čase, keď bola ešte tehotná a odporcu ako svoje dieťa ešte len čakala, vedela, že akú má navrhovateľ komplikovanú povahu, aj o tom, že neskôr, keď sa matka odporcu a navrhovateľ zosobášili, že navrhovateľ bol dosť prchký a agresívny, že bol často preč buď z dôvodu toho, že bol na vojenčine alebo v base a zakrátko nato sa aj s matkou odporcu rozviedol. Má len sprostredkované informácie od matky odporcu o tom, že v období, keď už navrhovateľ nežil s nimi v spoločnej domácnosti, svojho syna ako dieťa videl málo, sama z vlastnej skúsenosti to však nemôže potvrdiť. Osobnú skúsenosť mala s tým, keď na oslavu svojich 40-tych narodenín odporca pozval okrem iných osôb aj navrhovateľa ako svojho otca, vtedy bola svedkyňa aj prekvapená, že ho tam vidí, každopádne zaznamenala, že v tom období spolu účastníci komunikovali a mali relatívne dobré vzťahy. Bližšie k vývoju týchto vzťahov však nevedela svedkyňa viac uviesť.
11. Z pripojeného spisového materiálu Okresného súdu Banská Bystrica, pod sp.zn. 6C/249/1979 vyplynulo, že manželstvo navrhovateľa a matky odporcu bolo rozvedené rozsudkom v tomto konaní zo dňa 21.04.1979, návrh na rozvod manželstva podával navrhovateľ. V návrhu na rozvod manželstva bolo okrem iného uvedené, že toto bolo uzavreté po 8 mesačnej známosti, pretože odporkyňa bola tehotná, spočiatku žili dobre, v manželstve začali vznikať nezhody v čase, keď sa vrátil z výkonu trestu odňatia slobody v decembri 1976. Rodičia manželky mu vyčítali, že sa dopustil trestných činov, za čo bol vo výkone trestu, zasahovali do vedenia domácnosti a v dôsledku toho vznikali medzi manželmi nedorozumenia. V roku 1977 vykonával 5 mesačnú náhradnú vojenskú službu, od marca 1978 však nežije v spoločnej domácnosti s odporkyňou a v čase podania návrhu je znovu vo výkone trestu odňatia slobody. Odporkyňa v uvedenom konaní súhlasila s rozvodom manželstva, pretože od decembra 1976 manžel začal požívať alkoholické nápoje, neskoro sa vracal domov zo zamestnania a v marci 1978 opustil domácnosť. Celkovo s manželom spolu bývali po dobu 8 mesiacov. V zmysle rozsudku
v uvedenej veci bolo manželstvo účastníkov rozvedené, vtedy maloletý V. I., nar. XX.XX.XXXX, bol zverený do výchovy a opatery matky, otcovi bola uložená povinnosť prispievať na jeho výživu sumou 350,- Kčs mesačne k rukám matky, zároveň bol upravený styk otca s maloletým dieťaťom tak, že otec bol oprávnený stretávať sa s maloletým každú párnu sobotu v mesiaci v čase od 10.00 h. do 12.30 h., keď si dieťa mal prevziať spred bytu matky a u matky dieťaťa ho aj odovzdať.
12. Z pripojeného spisového materiálu v dedičskom konaní po poručiteľovi V. I., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom J. XX, Z., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX vyplynulo, že dedičmi poručiteľa, ktorý bol otcom navrhovateľa, boli W. E., rod. I. a R. I., teda deti poručiteľa, pričom navrhovateľ ako tretie dieťa poručiteľa bol vydedený. V spisovom materiály sa nachádza notárska zápisnica JUDr. Štefana Demiana, notára so sídlom B. Němcovej 8, Brezno, pod sp.zn. N54/2009, Nz 19658/2009, Ncris 19876/2019 zo dňa 11.06.2009, v zmysle ktorej poručiteľ V. I., nar. XX.XX.XXXX jednak zriadil závet a zároveň pristúpil k vydedeniu svojho syna V. I., nar. XX.XX.XXXX, z dôvodu, že bol už niekoľkokrát odsúdený za úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody spolu v trvaní už viac ako 10 rokov, že vedie trvale neusporiadaný život, a to v súvislosti s nadmerným užívaním alkoholu, kvôli ktorému sa rozpadlo aj jeho manželstvo, aj ďalší vzťah, taktiež z dôvodu, že o neho ako o svojho otca neprejavuje záujem, ako by mal syn o otca prejavovať, už roky ho nenavštívil, resp. nenapísal ani inak si nespomenul na jeho meniny, narodeniny, Vianoce či nový rok, keď mu aj písal z väzenia tak len kvôli tomu, aby mu otec poslal nejaké peniaze a taktiež z dôvodu, že mu neposkytuje potrebnú starostlivosť v jeho veku ani mu nepomôže počas doby, keď sa načas prisťahuje k nemu do domácnosti, či s vedením domácnosti, s nákupmi ani inak.
13. Na základe skutočností, zistených týmto dokazovaním, súd v prvom rade konštatoval existenciu takých okolností, pre ktoré nemožno výživné v prospech navrhovateľa priznať, pre rozpor nároku s dobrými mravmi. Z procesného hľadiska to znamená nadbytočnosť ďalšieho dokazovania a skúmania ostatných zákonných podmienok tohto nároku. Okrem samotnej výšky dôchodku navrhovateľa by do úvahy prichádzali dôkazy o (ne)existencii majetku či iných príjmov, vrátane tých súm, ktoré mu mali byť v období od roku 2016 vyplatené jednak odporcom za byt po rodičoch resp. z predaja spoluvlastníckeho podielu k pozemku, ktorého spoluvlastníkom bol aj odporca a z ktorého kúpna cena mala podľa výpovede odporcu a svedkov pripadnúť navrhovateľovi. Tu by nepochybne musela byť skúmaná otázka, akým spôsobom navrhovateľ s uvedenými finančnými čiastkami naložil a či tieto boli či neboli dostatočnými pre zabezpečenie jeho výživy v dôchodkovom veku. V prípade, ak by boli nedostatočnými, súd by pristúpil ku skúmaniu finančných možností odporcu a po porovnaní s odôvodnenými potrebami navrhovateľa by mohol určiť výšku príspevku na primeranú výživu navrhovateľa. Takéto dokazovanie nebolo vykonané a návrh ako taký bol zamietnutý na základe nasledovných dôvodov:
14. Z výpovedí odporcu a svedkýň, ako aj z citovaných listinných dôkazov, považoval súd za nepochybné, že v čase maloletosti odporcu neplnil otec v jeho živote funkciu rodiča takmer v žiadnej svojej zložke, tj. z materiálneho ani citového hľadiska. Už v čase narodenia odporcu v roku 1976 bol navrhovateľ vo výkone trestu odňatia slobody, absolvoval náhradnú vojenskú službu, krátko po návrate z tejto vojenskej služby bol znovu odsúdený na trest odňatia slobody, počas výkonu ktorého prebehlo rozvodové konanie medzi ním a matkou odporcu, po návrate z výkonu trestu sa do spoločnej domácnosti s ňou nevrátil a žil najprv u svojich rodičov a neskôr u svojej priateľky. V tomto období sa na výchove odporcu ako svojho syna nepodieľal, vyživovacia povinnosť bola plnená s ohľadom na nízke príjmové pomery buď v minimálnych čiastkach alebo vôbec, čo bolo dané buď výkonom náhradnej vojenskej služby, výkonom trestu odňatia slobody alebo striedaním zamestnaní. Vyživovaciu povinnosť tak suplovali často rodičia navrhovateľa, teda starí rodičia odporcu, v naturálnej forme úlohu chýbajúceho rodiča zastúpila buď teta odporcu, teda sestra navrhovateľa, príp. stará matka odporcu. Po nemateriálnej stránke navrhovateľ nijako výchovne nepôsobil na svojho syna, neviedol ho k nejakým činnostiam či zručnostiam, nevytváral harmonické prostredie, v ktorom má dieťa vyrastať, nevštepoval mu životné hodnoty, nekomunikoval s ním tak, aby odporca v rokoch detstva a dospievania mal v otcovi poslucháča či radcu pri svojich úvahách a problémoch, nepatril do okruhu synových najbližších osôb. V dôsledku toho medzi účastníkmi v období detstva či dospievania odporcu nevznikli žiadne citové väzby, u odporcu tu len bola vedomosť o tom, že navrhovateľ je jeho otec. Ten sa mu aj v čase dospievania pripomínal len tak, že si od neho požičal peniaze, ktoré však neskôr nevrátil a odporca s vrátením peňazí ani nepočítal, pritom odporca si privyrábal brigádami a vypomáhal tak s finančnou situáciou matky. Samotný navrhovateľ v konaní potvrdil, že v minulosti viedol neusporiadaný spôsob života, avšak vyživovaciu povinnosť voči synovi si plnil riadne, pretože v tom období, v socialistickom zriadení to bolo brané prísne
a nemohol by si dovoliť túto povinnosť neplniť. K okolnostiam o tom, že sa mu nevenoval a že od neho len pýtal peniaze, sa vyjadriť nechcel, týmito tvrdeniami sa cíti byť znevažovaný.
15. Na dokreslenie vzájomných vzťahov bolo vykonané aj dokazovanie výsluchom svedkov či odporcu, a to k obdobiu dospelosti navrhovateľa, keď sa na určitý čas vzťahy medzi účastníkmi zlepšili, avšak pre nezhody v majetkových otázkach sa znovu pokazili.
16. V otázke rozporu s dobrými mravmi súd dal za pravdu odporcovi v tom, že rozhodujúcim v tejto otázke je práve obdobie detstva a odspievania odporcu, v ktorom sa skutočne medzi účastníkmi nevytvorili citové väzby. Navrhovateľ na základe biologického otcovstva viac či menej plnil svoju vyživovaciu povinnosť voči odporcovi. S ohľadom na svoje obmedzené príjmové možnosti a častý pobyt vo výkone trestu odňatia slobody, či časté striedanie zamestnaní nemohol však ani po materiálnej stránke odporcovi poskytnúť potrebnú výživu, výživné bolo určené v roku 1979 na 350,- Kčs (v súčasnosti po prepočte 11,62 Eur) a nebolo v ďalšom období ani raz zvýšené. Bez ohľadu na to však najmä v citovej oblasti navrhovateľ úplne zanedbal svoju povinnosť rodiča prispievať k výchove svojho dieťaťa, poskytnúť mu buď harmonické výchovné prostredie spolu s druhým rodičom, príp. aj po rozvode prispievať k harmonickému rozvoju osobnosti poskytovaním domova, bezpečia a citových väzieb. Zodpovednosť za to nesie v plnej miere rodič, nie dieťa.
17. K náprave tohto nedostatku nemohlo dôjsť ani v prípade, že by sa neskôr napr. v období keď odporca bol dospelý a dosiahol vek 40 rokov, vzťahy napravili do tej miery, že by účastníci riadne komunikovali a vytvorili si čo i len priateľský vzťah. Bez ohľadu na to, z akého dôvodu a koho zavinením došlo aj po tomto zmierení k rozporom a prerušeniu vzťahov, zanedbanie rodičovských povinností z minulosti zostalo faktom a zároveň rozhodujúcou okolnosťou pri rozhodovaní súdu. Návrhu na priznanie výživného nemožno vyhovieť, a to ani v minimálnej sume, rozpor s dobrými mravmi spôsobuje v zmysle citovaného zákonného ustanovenia nemožnosť priznania takéhoto nároku ako celku, neumožňuje naopak prípadnú moderáciu výšky výživného. Návrh bol preto v celom rozsahu zamietnutý.
18. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 a § 55 C.m.p., v zmysle ktorých spravidla žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, avšak súd môže takúto náhradu priznať, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. V tomto prípade dôvodmi, pre ktoré bolo na mieste priznať odporcovi náhradu trov konania, boli jednak okolnosti, ktoré viedli aj k zamietnutiu návrhu na priznanie výživného v prospech navrhovateľa, teda rozpor s dobrými mravmi, ktoré odporujú tomu, aby bolo výživné navrhovateľovi priznané, ako aj okolnosti, ktoré účastníci, resp. svedkovia opísali vo svojich výpovediach, teda okolnosti za ktorých došlo v posledných rokoch k zhoršeniu znovu nadviazaných vzťahov medzi účastníkmi a k následnému pretrhnutiu ich vzájomných kontaktov. Ide najmä o majetkové požiadavky zo strany navrhovateľa, ktoré boli voči odporcovi vznášané. Po splnení požiadavky na výplatu peňazí z darovaného bytu následne navrhovateľ požadoval od odporcu doplatenie vyššej sumy s ohľadom na stúpajúcu cenu nehnuteľností. Následne navrhovateľ primäl odporcu k odpredaju spoluvlastníckeho podielu k pozemku, pred súdom to zdôvodňoval tým, že o pozemok sa nemal kto starať, avšak z ostatných dôkazov vyplynulo, že z predaja mal navrhovateľ majetkový prospech. Za takýchto okolností samotné podanie návrhu na priznanie výživného okrem rozporu s dobrými mravmi vyvolalo situáciu, keď síce v mimosporovom konaní, avšak so znakmi sporového konania a s potrebou rozsiahlejšieho dokazovania vytvorilo potrebu kvalifikovanej právnej a skutkovej obrany na strane odporcu. Súd považuje za spravodlivé, aby aspoň časť s tým spojených trov boli odporcovi nahradené. Súd rozhodol tak, že odporcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu ? a čiastočne tak vyhovel návrhu samotného odporcu, ako aj zohľadnil príjmové a majetkové pomery navrhovateľa.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom Okresného súdu Brezno na Krajský súd v Banskej Bystrici (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok).