Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Cpr-3-2019.pdf
PDF · 120.21 KB
Case nature
Area
Subarea
23Cpr/3/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III sudcom JUDr. Vladislavom Birásom, PhD., v spore žalobcu: B. K., narodený XX. februára XXXX, trvalým pobytom v Y., L. II XXX/XX, proti žalovanej: LAUDETUR, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Karpatské námestie 10A, IČO: XX XXX XXX, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a zaplatenie mzdy, takto
rozhodol:
I. U r č u j e , že dohoda o skončení pracovného pomeru medzi žalobcom a žalovanou z 28. decembra 2018 je neplatná.
II. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi mzdu vo výške 1 600,04 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žalobu vo zvyšku z a m i e t a.
IV. Žalobu v časti o zaplatenie úroku z omeškania z dlžnej sumy o d m i e t a.
V. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou tunajšiemu súdu 15. apríla 2019 a na výzvu súdu uznesením z 18. júla 2019 č. k. XXCpr/X/XXXX-XX doplnenou podaním z 8. mája 2020 domáhal, aby súd (i) určil, že dohoda o skončení pracovného pomeru medzi žalobcom ako zamestnancom a žalovanou ako zamestnávateľom z 18. decembra 2018 je neplatná, a (ii) uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu 2 863,59 eur „s príslušenstvom 5 % úrokom [z omeškania]“ z titulu nevyplatenej mzdy, provízie z predaja, stravných lístkov, diét, parkovného, náhrady príjmu počas práceneschopnosti a náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku v období od novembra 2018 do januára 2019. 1.1. Vo svojej žalobe uviedol, že 1. augusta 2018 nastúpil do práce u žalovanej na pozíciu regionálny manager. 3. januára 2019 mu bola doručená dohoda o skončení pracovného pomeru, datovaná 28. decembra 2018, a to bez uvedenia dôvodu skončenia pracovného pomeru a s tým, že pracovný pomer sa medzi stranami mal skončiť k 28. februáru 2019. Následne, 9. januára 2019 sa u žalobcu na adrese jeho bydliska zastavil konateľ žalovanej p. Ján Gruchalák, ktorý si bol vyzdvihnúť všetky hnuteľné veci odovzdané žalobcovi pre výkon práce. Žalobca pri ich vrátení ústne oznámil konateľovi žalovanej, že s dohodou o skončení pracovného pomeru nesúhlasí a požiadal ho o doplnenie dôvodu. Keďže žiadna ďalšia dohoda so skončením pracovného pomeru s uvedením dôvodu mu napriek ústnemu prísľubu konateľa žalovanej doručená nebola, svoj nesúhlas s dohodou z 28. decembra 2018 odoslal aj písomne poštou a žalovanej bol riadne doručený 28. februára 2019. Pre absenciu súhlasu s dohodou o skončení
pracovného pomeru a uvedenia dôvodu, pre ktorý sa mal pracovný pomer skončiť, považuje predmetnú dohodu za neplatnú. 1.2. Žalobca si žalobou uplatnil tiež „nárok na ušlú mzdu § 77-80 [Zákonníka práce]“, ktorý na výzvu súdu uznesením z 18. júla 2019 č. k. XXCpr/X/XXXX-XX doplnil tak, že o zaplatenie „celkovej nevyplatenej dlžnej sumy 2 863,59 eur aj s príslušenstvom 5 % úrokom [z omeškania]“, ktorá pozostáva z (a) nevyplatených diét 79,20 eur, provízie za predaj 93,66 eur a parkovného 1 euro v mesiaci november 2018, (b) nevyplatenej čistej mzdy 1 056,41 eur, diét 54 eur a provízie z predaja 80 eur v mesiaci december 2018, a (c) nevyplatenej čistej mzdy 543,63 eur, diét 14,40 eur, náhrady príjmu počas dočasnej pracovnej neschopnosti za prvých desať dní 213 eur a nepreplatenej dovolenky 163,52 eur.
2. Žalovaná svoje právo vyjadriť sa k žalobe nevyužila.
3. Súd vo veci nariadil termín pojednávania na 18. októbra 2021 a riadne naň predvolal sporové strany. 3.1. Predvolanie bolo žalobcovi riadne vykázané 10. septembra 2021 uplynutím úložnej lehoty na vyzdvihnutie zásielky zasielanej žalobcovi do vlastných rúk na (ním uvedenú) adresu trvalého pobytu fikciou doručenia v zmysle § 111 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). 3.2. Predvolanie bolo žalovanej riadne vykázané 10. septembra 2021 uplynutím úložnej lehoty na vyzdvihnutie zásielky zasielanej žalovanej do vlastných rúk na adresu jej sídla zapísanú v obchodnom registri fikciou doručenia v zmysle § 111 ods. 3 CSP. 3.3. Sporové strany svoje právo zúčastniť sa na verejnom prerokovaní tejto ich veci vo svojej prítomnosti nevyužili.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so všetkými v konaní predloženými listinnými dôkazmi, a to pracovnou zmluvou z 31. júla 2018 a jej dodatkom z 31. októbra 2018, dohodou o skončení pracovného pomeru z 28. decembra 2018, odovzdávacími protokolmi s potvrdením žalovanej o odovzdaní 9. januára 2019, mailovou komunikáciou a SMS správami medzi žalobcom a žalovanou, nesúhlasom žalobcu s dohodou o skončením pracovného pomeru z 27. februára 2019 s doručenkou, predžalobnými výzvami na úhradu dlžnej sumy z 18. januára 2019 a 31. januára 2019 s doručenkami, trestným oznámením z 11. februára 2019, oznámením inšpektorátu práce zo 16. mája 2019 a ostatným obsahom spisu, a zistil tento skutkový stav:
5.1. Žalobca ako zamestnanec a žalovaná ako zamestnávateľ uzavreli 30. júla 2018 pracovnú zmluvu na dobu neurčitú, na základe ktorej bol žalobca prijatý na pracovné miesto regionálny manager s dňom nástupu do práce 1. augusta 2018. Zmluvné strany sa dohodli na mzde vo výške 1 054,- eur brutto (a následne dodatkom k pracovnej zmluve z 31. októbra 2018 zmenenej na výšku 1 485,- eur brutto s účinnosťou od 1. novembra 2018) a na provízii vo výške 2 % z obratu bez DPH za každého nového zákazníka s pravidelným odberom. Mzda bola splatná pozadu najneskôr do 17. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca. 5.2. Žalovaná 28. decembra 2018 písomne vyhotovila a podpísala dohodu o skočení pracovného pomeru so žalobcom v zmysle § 60 Zákonníka práce. V dohode nie je uvedený dôvod skončenia pracovného pomeru. Pracovný pomer medzi stranami sa podľa nej mal skončiť 28. februára 2019. 5.3. Táto dohoda o skončení pracovného pomeru bola žalobcovi riadne doručená prostredníctvom poštového podniku 3. januára 2019. 5.4. Z mailovej komunikácie medzi stranami z 11. februára 2019 vyplýva, že žalobca s dohodou o skončení pracovného pomeru nesúhlasil a žiadal žalovanú o doplnenie dôvodu, pre ktorý sa má ich pracovný pomer skončiť. Žalobca svoj nesúhlas s dohodou vyjadril aj v liste z 27. februára 2019 odoslanom žalovanej, ktorý jej bol riadne doručený 28. februára 2019. 5.5. Dohoda o skončení pracovného pomeru z 28. decembra 2018 nie je podpísaná zo strany žalobcu ako zamestnanca. Skutočnosť, že žalovaná (resp. jej konateľ) si je vedomá, že žalobca nepotvrdil súhlas s touto dohodou svojím podpisom, vyplýva z jej SMS správ odoslaných žalobcovi, v ktorých ho žiada o podpísanie skončenia pracovného pomeru a podmieňuje tým vyplatenie mzdy. 5.6. Z oznámenia Inšpektorátu práce Bratislava zo 16. mája 2019 sp. zn. R./R._T. B./N./XXXX/XXXX vyplýva, že v rámci vykonanej inšpekcie práce bolo zistené, že za mesiac november 2018 žalovaná zúčtovala žalobcovi mzdu vo výške 984,86 eur netto, avšak bankovým prevodom mu poskytla sumu 1 100,- eur. Žalovaná zúčtovala žalobcovi mzdu za mesiac december 2018 vo výške 1 056,41 eur netto a za mesiac januára 2019 vo výške 543,63 eur netto, avšak tieto žalobcovi nevyplatila. Pokiaľ išlo o
zaplatenie tzv. „diét“, teda cestovných náhrad, za kontrolované obdobie od augusta 2018 do januára 2019, k tomuto nároku nepredložil ani žalobca, ani žalovaná žiadne informácie ani podklady, a preto nebolo možné tento nárok posúdiť čo do dôvodu a výšky. 5.7. Z trestného oznámenia žalobcu z 11. februára 2019 vyplýva, že žalovaná mu za mesiac november 2018 vyplatila len mzdu, tzv. diéty a províziu z predaja mu vyplatená nebola. Za mesiace december 2018 a január 2019 mu nebola vyplatená ani mzda a ani ďalšie mzdové nároky či náhrady.
6.1. Podľa § 60 ods. 1 Zákonníka práce ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom. 6.2. Podľa § 60 ods. 2 Zákonníka práce dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a/ až c/. 6.3. Podľa § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. 6.4. Podľa § 118 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu. 6.5. Podľa § 119 ods. 3 Zákonníka práce v mzdových podmienkach zamestnávateľ dohodne najmä formy odmeňovania zamestnancov, sumu základnej zložky mzdy a ďalšie zložky plnení poskytovaných za prácu a podmienky ich poskytovania. Základnou zložkou mzdy je zložka poskytovaná podľa odpracovaného času alebo dosiahnutého výkonu. 6.6. Podľa § 129 ods. 1 Zákonníka práce mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak. 6.7. Podľa § 130 ods. 2 prvej vety Zákonníka práce mzda sa vypláca vo výplatných termínoch dohodnutých v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve.
I. K určeniu neplatnosti skončenia pracovného pomeru dohodou 7. Prvým a základným predpokladom opodstatnenosti žaloby o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, ktorý je súd povinný skúmať ex offo (z úradnej povinnosti), je účinné podanie žaloby oprávneným účastníkom v prekluzívnej lehote ustanovenej v § 77 Zákonníka práce, a to v lehote dvoch mesiacov odo dňa, kedy sa mal pracovný pomer skončiť. V danom prípade bol deň skončenia pracovného pomeru dohodnutý na 28. februára 2019. Z toho následne vyplýva, že posledný deň dvojmesačnej prekluzívnej lehoty na podanie žaloby o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru dohodou pripadol na 28. apríla 2019. Keďže ale tento deň bola nedeľa, podľa zásad počítania lehôt v zmysle § 1 ods. 4 Zákonníka práce v spojení s § 122 ods. 3 Občianskeho zákonníka za posledný deň lehoty považuje najbližší nasledujúci pracovný deň, čiže pondelok 29. apríla 2019. Pokiaľ predmetná žaloba žalobcu bola súdu doručená 15. apríla 2019, súd konštatuje, že žalobcom bola podaná včas (t. j. v zákonom ustanovenej lehote).
8. V ďalšom súd pristúpil k meritórnemu skúmaniu, či žalobou napadnutá dohoda o skončení pracovného pomeru z 28. decembra 2018 je skutočne platná alebo nie.
9. V zmysle ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít platí, že podmienkou dohody o skončení pracovného pomeru je jednak prejav vôle oboch účastníkov pracovného pomeru smerujúci ku skončeniu pracovného pomeru, a jednak stanovenie určitého dňa, ku ktorému má pracovný pomer skončiť (porov. R 27/1960). 9.1. Prejavenie slobodnej a vážnej vôle oboch zmluvných strán pracovný pomer skončiť je imanentnou požiadavkou dohody o skončení pracovného pomeru ako dvojstranného právneho úkonu. Ide teda o urobenie návrhu na uzavretie dohody o skončení pracovného pomeru (oferty) a jeho prijatia (akceptácie). Dohoda o skončení pracovného pomeru potom vzniká a stáva sa platnou a účinnou momentom, kedy včasné prijatie jej návrhu akceptantom dôjde navrhovateľovi (porov. § 44 ods. 1 v spojení s § 43c ods. 2 Občianskeho zákonníka). 9.2. Obligatórnou obsahovou náležitosťou dohody o skončení pracovného pomeru je dohoda na okamihu skončenia pracovného pomeru, ktorým môže byť buď konkrétny deň, alebo určitá udalosť, ktorá v budúcnosti určite nastane (napr. doba skončenia prác, deň odchodu do dôchodku a pod. - porov. R X/XXXX).
10.1. Zákonník práce navyše požaduje, aby dohoda o skončení pracovného pomeru bola uzatvorená v písomnej forme. Nedodržanie písomnej formy ale nesankcionuje neplatnosťou tejto dohody v zmysle § 17 ods. 2 Zákonníka práce. To potom znamená, že aj ústne alebo konkludentne uzavretá dohoda o skončení pracovného pomeru je platná. Porušenie povinnosti zamestnávateľa vyhotoviť dohodu o skončení pracovného pomeru v písomnej forme môže byť sankcionované len zo strany inšpektorátu práce. 10.2.1. Zákonník práce takisto požaduje, aby boli v dohode uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, (i) ak to zamestnanec požaduje alebo (ii) ak sa pracovný pomer skončil z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a/ až c/ Zákonníka práce, čiže z organizačných dôvodov alebo zo zdravotných dôvodov zamestnanca. 10.2.2. Ak zamestnanec požaduje, aby bol v dohode uvedený dôvod skončenia pracovného pomeru, a táto jeho požiadavka nebude splnená, nie je vylúčené, že pracovný pomer sa i napriek neuvedeniu dôvodu skočenia pracovného pomeru skončil platne. Absencia uvedenia dôvodu skončenia pracovného pomeru sama osebe nespôsobuje neplatnosť dohody o skončení pracovného pomeru a nie je ani zákonom postihovaná sankciou neplatnosti v zmysle § 17 ods. 2 Zákonníka práce. Dohoda o skončení pracovného pomeru má povahu právneho úkonu, ktorý zmluvné strany realizujú z dôvodu svojej subjektívnej vôle skončiť pracovný pomer. Keďže ide o dvojstranný právny úkon, na jeho platnosť sa vyžaduje súhlas zamestnanca i zamestnávateľa. Pokiaľ zamestnanec s uzatvorením dohody o skončení pracovného pomeru súhlasí a podpíše ju, potom nemôže neuvedenie dôvodu, ktorý k uzatvoreniu dohody o skončení pracovného pomeru viedol, viesť k neplatnosti tohto právneho úkonu. Uvedené môže mať za následok iba to, že ak dôjde k potrebe posudzovať také práva a povinnosti strán, pre ktoré môže byť právne významný dôvod skončenia pracovného pomeru, bude nutné zisťovať, čo bolo (t. j. aký konkrétny dôvod bol) skutočne príčinou skončenia pracovného pomeru (k tomu porov. rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. XX H. XXXX/XXXX, ktorý s ohľadom na argument podobnosti právnych poriadkov možno aplikovať aj v slovenskom právnom prostredí).
11.1. V kontexte rozhodovaného sporu uvedené znamená, že pre posúdenie platnosti skončenia pracovného pomeru dohodou je potrebné zisťovať, či obaja účastníci pracovného pomeru slobodne, vážne, dostatočne určito a zrozumiteľne vyjadrili súhlas so skončením pracovného pomeru a či je v ich dohode stanovený deň, ku ktorému sa mal ich pracovný pomer skončiť. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaná síce navrhla žalobcovi skončenie pracovného pomeru dohodou, písomne vyhotovenou 28. decembra 2018, a to ku dňu 28. februára 2018, avšak žalobcu túto dohodu neprijal (neakceptoval), čo dal najavo nielen tým, že ju vlastnoručne nepodpísal, ale aj oznámením svojho nesúhlasu žalovanej, a to jednak pri odovzdaní vecí poskytnutých na výkon práce osobne konateľovi žalovanej 9. januára 2019, a jednak písomne mailom z 11. februára 2019 a listom z 27. februára 2019, ktorý bol žalovanej riadne doručený. O tejto skutočnosti, že žalobca so skončením pracovného pomeru dohodou nesúhlasí, si bola žalovaná vedomá, čo preukazujú aj jej SMS správy zasielané žalobcovi, v ktorých vyplatenie mzdy podmieňuje práve podpísaním uvedenej dohody o skončení pracovného pomeru. Absencia súhlasu žalobcu ako jednej zmluvnej strany so skončením jeho pracovného pomeru u žalovanej dohodou má za následok, že takáto dohoda nikdy nenadobudla platnosť ani účinnosť. Keďže v danom prípade chýba splnenie jednej z podstatných náležitostí dohody o skončení pracovného pomeru, a to súhlasný prejav vôle oboch účastníkov pracovného pomeru smerujúci ku skončeniu ich pracovného pomeru, súd dospel k záveru, že predmetná dohoda z 28. decembra 2018 je neplatná. 11.2. Keďže v konaní žiadna iná ústna alebo konkludentná dohoda, na základe ktorej by sa pracovný pomer sporových strán skončil, nebola tvrdená ani preukázaná, súd so zreteľom na uvedené uzatvára, že žalobca opodstatnene namieta neplatnosť dohody o skončení pracovného pomeru z 28. decembra 2018, a preto jeho žalobe v časti o určenie neplatnosti tejto dohody ako dôvodnej vyhovel.
12. Skutočnosť, že v predmetnej dohode o skončení pracovného pomeru nebol uvedený dôvod jeho skončenia, hoci o jeho uvedenie žalobca niekoľkokrát žalovanú výslovne požiadal, nebola pre meritórne rozhodnutie prejednávaného sporu rozhodujúca, pretože jednak sama osebe nespôsobuje neplatnosť dohody o skončení pracovného pomeru (porov. bod 10.2. odôvodnenia tohto rozsudku), a jednak pokiaľ bolo v konaní preukázané, že žalobca neprejavil vôľu skončiť pracovný pomer u žalovanej dohodou (v dôsledku čoho je predmetná dohoda o skončení pracovného pomeru neplatná), je už bez právneho významu, či v takejto „dohode“ (resp. návrhu dohody) dôvod skončenia pracovného pomeru uvedený je alebo nie je.
13.1. Pre prípad, že vôľou žalovanej bolo skončiť pracovný pomer so žalobcom nie dohodou, ale výpoveďou (keďže sama vo svojich SMS správach adresovaných žalobcovi uvádza, že „keď podpíšeš výpoveď, tak ti dám výplatu“), a predmetnú dohodu treba podľa jej obsahu chápať v skutočnosti ako výpoveď, súd k tomu dodáva, že uvedené nemôže mať za následok iné rozhodnutie vo veci, pretože pre výpoveď sa pod sankciou neplatnosti okrem iného vyžaduje aj uvedenie zákonom predpokladaného výpovedného dôvodu zamestnávateľa, ktorý sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom (porov. § 61 ods. 2 Zákonníka práce), čo ale predmetná listina z 28. decembra 2018 evidentne neobsahuje. 13.2. Súd však v tejto súvislosti pre úplnosť dodáva, že z obsahu predmetnej listiny z 28. decembra 2018 nemožno žiadnou výkladovou metódou dospieť k záveru, že by v skutočnosti nemala byť dohodou o skončení pracovného pomeru, ale výpoveďou. Preto aj prípadné tvrdenia o charaktere tohto právneho úkonu ako výpovede považuje s ohľadom na zistený skutkový stav za zjavne nenáležité.
II. K uloženiu povinnosti zaplatiť mzdu a ďalšie peňažné nároky 14. Žalobca si žalobou ďalej uplatňoval nárok na zaplatenie mzdových a iných plnení za obdobie od novembra 2018 do januára 2019. 14.1. Tieto plnenia si žalobca vyčíslil v súhrnnej výške 2 863,59 eur. 14.2. Táto suma pozostáva zo súčtu plnení za jednotlivé mesiace, a to za november 2018 vo výške 186,66 eur, za december 2018 vo výške 1 190,- eur a za január 2019 vo výške 1 486,93 eur.
II.1. K uplatneným nárokom za mesiac november 2018 15. Suma žalobcom požadovaného plnenia za mesiac november 2018 vo výške 186,66 eur pozostáva z jednotlivých čiastkových nárokov, a to z diét vo výške 79,20 eur, provízie z predaja vo výške 93,66 eur a z parkovného 1,- euro.
16.1. Súčet súm uvedených čiastkových plnení (t. j. 79,20 eur + 93,66 eur + 1 euro) spolu však predstavuje hodnotu 173,86 eur, a nie hodnotu 186,66 eur, ako tvrdí žalobca. 16.2. Rozdiel medzi týmito hodnotami (186,66 eur - 173,86 eur) vo výške 12,80 eur žalobca vo svojej žalobe a jej oprave a doplnení žiadnym spôsobom nezdôvodnil. To znamená, že z jeho žaloby nie je vôbec zrejmé, za čo (t. j. za aký konkrétny nárok) žalobca požaduje úhradu plnenia v sume tohto rozdielu 12,80 eur. Na základe uvedeného súd konštatuje, že žalobca v tejto časti 12,80 eur neuniesol nielen dôkazné bremeno, ale ani len bremeno tvrdenia, čo má za procesný následok jeho neúspech v spore v tejto časti, a teda jeho žalobu v tejto časti bolo potrebné zamietnuť.
17.1. Vykonaným dokazovaním, konkrétne z oznámenia inšpektorátu práce zo 16. mája 2019, mal súd preukázané, že žalovaná za mesiac november 2018 žalobcovi zúčtovala mzdu vo výške 984,86 eur netto, avšak bankovým prevodom zo 16. decembra 2018 vyplatila na bankový účet žalobcu sumu 1 100,- eur. Žalovaná teda za mesiac november 2018 poskytla žalobcovi o 115,14 eur (t. j. 1 100,- eur
- 984,86 eur) viac, z čoho inšpektorát práce uzavrel, že žalovaná si povinnosť zaplatiť mzdu za tento mesiac splnila. 17.2. Žalobca si však nárok na zaplatenie tzv. základnej mzdy v spore neuplatňoval ani netvrdil, že by mu nebola zaplatená. Žiadal len o zaplatenie diét, provízie a parkovného (ktoré ale nemožno považovať za mzdový nárok) v súhrnnej výške 173,86 eur. Žalobca ale žiadnym spôsobom neodôvodnil ani žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, že by mu tieto ním označené nároky vôbec vznikli a že vznikli práve v takejto výške. Z tohto dôvodu súd jeho žalobu v časti o zaplatenie 173,86 eur zamietol, a to v rozsahu žalovanou poskytnutého plnenia nad rámec zúčtovanej mzdy 115,14 eur z dôvodu splnenia povinnosti a v prevyšujúcom rozsahu z dôvodu neunesenia dôkazného bremena.
II.2. K uplatneným nárokom za mesiac december 2018 18. Suma žalobcom požadovaného plnenia za mesiac december 2018 vo výške 1 190,- eur pozostáva z jednotlivých čiastkových nárokov, a to zo mzdy vo výške 1 056,41 eur, diét vo výške 54 eur a provízie z predaja vo výške 80 eur.
19. Súčet súm uvedených čiastkových plnení (t. j. 1 056,41 eur + 54 eur + 80 eur) spolu však predstavuje hodnotu 1 190,41 eur, a nie hodnotu 1 190,- eur, ako tvrdí žalobca. Súd uvedený nedostatok považoval len za chybu v počítaní a v ďalšom vychádzal zo sumy 1 190,41 eur.
20. Vykonaným dokazovaním, a to z oznámenia inšpektorátu práce zo 16. mája 2019, mal súd preukázané, že žalovaná za mesiac december 2018 žalobcovi zúčtovala mzdu vo výške 1 056,41 eur netto. Žalobcovi však tento nárok neuhradila ani sčasti, čo aj sama potvrdila vo svojich SMS správach, kde vyplatenie mzdy podmieňovala podpísaním dohody o skončenie pracovného pomeru. Vzhľadom na uvedené súd považoval nárok žalobcu na zaplatenie mzdy za tento mesiac vo výške 1 056,41 eur za opodstatnený a za preukázaný, a preto jeho žalobe v tejto časti ako dôvodnej vyhovel.
21. Pokiaľ išlo o nároky na zaplatenie diét a provízie z predaja v súhrnnej výške 134 eur (t. j. 54 eur + 80 eur), žalobca žiadnym spôsobom neodôvodnil ani žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, že by mu tieto ním označené nároky vôbec vznikli a že vznikli práve v takejto výške. Neunesenie dôkazného bremena vo vzťahu k týmto nárokom spôsobuje procesný následok v podobe straty (neúspechu) v spore v tejto časti, a preto súd jeho žalobu v uvedenej časti o zaplatenie 134 eur ako nedôvodnú zamietol.
II.3. K uplatneným nárokom za mesiac január 2019 22. Suma žalobcom požadovaného plnenia za mesiac január 2019 vo výške 1 486,93 eur pozostáva z jednotlivých čiastkových nárokov, a to zo mzdy vo výške 543,63 eur, diét vo výške 14,40 eur, z náhrady príjmu počas dočasnej pracovnej neschopnosti vo výške 213 eur a z náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku vo výške 163,52 eur.
23.1. Súčet súm uvedených čiastkových plnení (t. j. 543,63 eur + 14,40 eur + 213 eur + 163,52 eur) spolu však predstavuje hodnotu 934,55 eur, a nie hodnotu 1 486,93 eur, ako tvrdí žalobca. 23.2. Rozdiel medzi týmito hodnotami (1 486,93 eur - 934,55 eur) vo výške 552,38 eur žalobca vo svojej žalobe a jej oprave a doplnení žiadnym spôsobom nezdôvodnil. To znamená, že z jeho žaloby nie je vôbec zrejmé, za čo (t. j. za aký konkrétny nárok) žalobca požaduje úhradu plnenia v sume tohto rozdielu 552,38 eur. Na základe uvedeného súd konštatuje, že žalobca v tejto časti 552,38 eur neuniesol nielen dôkazné bremeno, ale ani len bremeno tvrdenia, čo má za procesný následok jeho neúspech v spore v tejto časti, a teda jeho žalobu v tejto časti bolo potrebné zamietnuť.
24. Vykonaným dokazovaním, a to z oznámenia inšpektorátu práce zo 16. mája 2019, mal súd preukázané, že žalovaná za mesiac január 2019 žalobcovi zúčtovala mzdu vo výške 543,63 eur netto. Žalobcovi však tento nárok neuhradila ani sčasti, čo aj sama potvrdila vo svojich SMS správach, kde vyplatenie mzdy podmieňovala podpísaním dohody o skončené pracovného pomeru. Vzhľadom na uvedené súd považoval nárok žalobcu na zaplatenie mzdy za tento mesiac vo výške 543,63 eur za opodstatnený a za preukázaný, a preto jeho žalobe v tejto časti ako dôvodnej vyhovel.
25. Pokiaľ išlo o nároky na zaplatenie diét, náhradu príjmu počas dočasnej pracovnej neschopnosti a náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku v súhrnnej výške 390,92 eur (t. j. 14,40 eur + 213 eur + 163,52 eur), žalobca žiadnym spôsobom neodôvodnil ani žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, že by mu tieto ním označené nároky vôbec vznikli a že vznikli práve v takejto výške. Neunesenie dôkazného bremena vo vzťahu k týmto nárokom spôsobuje procesný následok v podobe straty (neúspechu) v spore v tejto časti, a preto súd jeho žalobu v uvedenej časti o zaplatenie 390,92 eur ako nedôvodnú zamietol.
26.1. Sumarizujúc uvedené, súd považoval žalobu v časti o zaplatenie mzdových a ďalších plnení za dôvodnú len v rozsahu uplatneného nároku na mzdu za mesiac december 2018 vo výške 1 054,41 eur a za mesiac január 2019 vo výške 543,63 eur, t. j. spolu vo výške 1 600,04 eur. Keďže žalovaná v konaní nepreukázala, že by si túto povinnosť splnila alebo že jej nejakým iným zákonom predpokladaným spôsobom v čase rozhodnutia súdu už zanikla, súd žalobe v tejto časti vyhovel a žalovanú zaviazal povinnosťou zaplatiť tieto čiastkové nároky žalobcovi v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. 26.2. Súd žalobu vo zvyšku - teda v časti o zaplatenie 1 263,55 eur (t. j. 2 863,59 eur - 1 600,04 eur) - vyhodnotil ako neopodstatnenú z dôvodu, že žalobcovi sa v konaní nepodarilo uniesť bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno ohľadne týchto čiastkových nárokov. Podľa čl. 8 CSP totiž platí, že strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi. Povinnosť pravdivo a úplne opísať podstatné a rozhodujúce skutočnosti (skutkové tvrdenia) týkajúce sa sporu, označiť dôkazy na ich preukázanie a pripojiť k žalobe všetky dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, žalobcovi ukladá aj § 132 ods. 1 a 3 a § 150 ods. 1 CSP. Pokiaľ si žalobcu túto procesnú povinnosť v konaní nesplnil, súd jeho žalobu v tejto časti zamietol.
III. K uloženiu povinnosti zaplatiť príslušenstvo (úroky z omeškania)
27. Žalobca vo svojej žalobe datovanej 10. apríla 2019 vymedzil, že sa ňou domáha určenia neplatnosti dohody o skončení pracovného pomeru a že „má od 1. marca 2019 nárok na ušlú mzdu § 77-80 nárok neplatného skončenia pracovného pomeru“.
28. Keďže súd považoval takéto vymedzenie žaloby v časti na plnenie za nejasné, neurčité, nezrozumiteľné a materiálne nevykonateľné, uznesením z 18. júla 2019 č. k. XXCpr/X/XXXX-XX v zmysle § 129 ods. 1 a 2 CSP vyzval žalobcu na jeho opravu a doplnenie v stanovenej lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia tak, aby riadne vyčíslil konkrétnu výšku požadovanej náhrady mzdy za jednotlivé obdobia, ktorej vyplatenia sa domáha. Súd v tomto uznesení uviedol, že pokiaľ je predmetom žalobného návrhu peňažné plnenie, je potrebné uviesť výšku peňažného plnenia, na ktoré žiada žalovaného zaviazať, hoci len v približnej sume. Žalobcu zároveň poučil, že ak svoje podanie v súdom určenej lehote neopraví a nedoplní a pre uvedený nedostatok nebude možné v konaní ďalej pokračovať, súd jeho podanie v zmysle § 129 ods. 3 CSP odmietne.
29. Žalobca na výzvu súdu podaním datovaným 8. mája 2020 opravil a doplnil svoju žalobu tak, že uviedol, že sa okrem určenia neplatnosti dohody o skončení pracovného pomeru domáha zaplatenia mzdových nárokov vo výške 2 863,59 eur „s príslušenstvom 5 % úrokom [z omeškania]“.
30. Zákon v § 127 CSP stanovuje tzv. všeobecné náležitosti, ktoré musí spĺňať každé podanie adresované súdu. Tieto náležitosti dopĺňa v § 132 až § 137 CSP o ďalšie, pokiaľ ide o žalobu. Jednou z nich je povinnosť strany uviesť, čo svojím podaním sleduje (§ 127 ods. 1 písm. d/ CSP), teda žalobný návrh (žalobnú žiadosť, tzv. petit žaloby) (§ 132 ods. 1 CSP). Žalobca teda svoj žalobný nárok formuluje do žalobnej žiadosti (petitu), čím zároveň presne vymedzí predmet žaloby a určuje, o čom má súd vo veci samej konať a rozhodnúť. Preto žalobca nemôže vymedzenie svojho žalobného petitu ponechať na súd, ale musí ho sám vyjadriť v presne formulovanom petite žaloby a súd mu nemôže prisúdiť niečo iné, než to, čoho sa domáha. Súd je totižto žalobným návrhom žalobcu viazaný a nemôže „hádať“, čo zrejme si žalobca chcel žalobou uplatniť (porov. § 216 ods. 1 CSP).
31. Pokiaľ išlo o uvedenie výšky dlžnej sumy, ktorej zaplatenia sa žalobca od žalovanej domáhal, túto možno považovať za dostatočne určitú a zrozumiteľnú, a preto súd žalobu v tejto časti o zaplatenie 2 863,59 eur prejednal a rozhodol o nej.
32. Pokiaľ ale išlo o uvedenie výšky príslušenstva z dlžnej sumy formuláciou, že sa žiada „5 % úrok z omeškania“, túto nemožno považovať za dostatočne určitú, zrozumiteľnú a materiálne vykonateľnú. Pri nároku na zaplatenie úrokov z omeškania je potrebné presne (i) uviesť percentuálnu výšku úročenia, (ii) označiť, či ide o úročenie ročné, denné, prípadne odvodené od iného časového intervalu, (iii) špecifikovať sumu, z ktorej sa úrok z omeškania požaduje, a (iv) konkretizovať dobu úročenia, za ktoré sa úrok z omeškania požaduje, čiže uviesť, kedy sa povinný s plnením dlhu dostal do omeškania a či sa do omeškania dostal s celým dlhom naraz alebo postupne, a v nadväznosti na to označiť deň, od ktorého sa úrok z omeškania požaduje a dokedy.
33. Z opravenej a doplnenej žaloby žalobcu vyplýva len, že žiada o úrok z omeškania vo výške 5 %, a to zrejme 5 % ročne a zo sumy 2 863,59 eur. Zvyšné náležitosti, na základe ktorých by bolo možné úrok z omeškania presne vyčísliť, nie je možné z obsahu podania žalobcu vyvodiť. Predovšetkým nie je vôbec zrejmé, od ktorého konkrétneho dňa (t. j. za akú dobu úročenia) sa úrok z omeškania požaduje prisúdiť.
34. Uvedený nedostatok spôsobuje, že žaloba je v tejto časti týkajúcej sa zaplatenia príslušenstva neurčitá, nezrozumiteľná a materiálne nevykonateľná, a nemožno preň ďalej v konaní (o tomto nároku) pokračovať. Vzhľadom na uvedené súd žalobu v časti o zaplatenie príslušenstva - úrokov z omeškania podľa § 127 ods. 3 CSP odmietol.
IV. K rozhodnutiu o trovách konania 35. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení § 255 ods. 2 CSP, pretože každá zo sporových strán mala vo veci úspech len čiastočný. Predmetom konania boli dva procesné nároky, a to nárok na určenie neplatnosti dohody o skončení pracovného pomeru a nárok na zaplatenie mzdových a iných nárokov vo výške 2 863,59 eur.
35.1. V „prvej polovici konania“, t. j. v časti o určenie neplatnosti dohody o skončení pracovného pomeru, mal žalobca plný úspech, preto mu proti neúspešnej žalovanej vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Tento nárok s ohľadom na to, že ide len o „polovicu“ predmetu konania, možno vo vzťahu k celému predmetu konania číselne vyjadriť pomerom 50 %. 35.2. V „druhej polovici konania“, t. j. v časti o zaplatenie 2 863,59 eur, mal žalobcu úspech v časti o zaplatenie 1 600,04 eur, čo predstavuje 55,88 %. Žaloba vo zvyšku bola zamietnutá, čo treba považovať za úspech žalovanej v konaní; žalovaná teda mala úspech v časti o zaplatenie 1 263,55 eur, čo predstavuje 44,12 %. V tejto „polovici“ konania teda procesne úspešnejšou stranou bol žalobca, a preto mu proti žalovanej vznikol nárok na náhradu trov konania vo výške rozdielu medzi ich čiastočnými pomermi úspechu v konaní (55,88 % - 44,12 %), ktorý je 11,76 %. Tento nárok s ohľadom na to, že ide len o „polovicu“ predmetu konania, možno vo vzťahu k celému predmetu konania číselne vyjadriť pomerom 5,88 % (t. j. polovica z 11,76 %). 35.3. Z uvedeného vyplýva, že žalobca bol vo výsledku procesne úspešnejšou stranou v konaní, v dôsledku čoho mu vznikol nárok na náhradu trov konania proti menej úspešnej žalovanej vo výslednom pomere 55,88 % (t. j. 50 % + 5,88 %). Súd však v súlade so zásadou procesnej ekonómie v zmysle čl. 17 CSP náhradu trov konania žalobcovi nepriznal (R 72/2018), pretože z obsahu spisu nevyplýva, že mu v tomto konaní súdne trovy alebo trovy právneho zastúpenia vôbec vznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava III. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku).