Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18C-17-2018.pdf
PDF · 139.24 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/17/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II sudcom Mgr. Jakubom Obertom v právnej veci žalobkyne: S.. I. Y., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. G. XXX/XX, Y., zastúpenej: Advokátska kancelária BG, s.r.o., so sídlom Dlhá 977/39, Chovátsky Grob, IČO: 53 853 296, proti žalovaným: 1/ REAL ABSOLUTE, s.r.o., so sídlom Drieňová 34, Bratislava, IČO: 46 875 557, zastúpenému: Advokátska kancelária KRAJŇÁK & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Drieňová 34, Bratislava, IČO: 47 233 427, 2/ F.. Ľ. H., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. K. XXXX/X, S., o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 3.350,- eur, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovaný v 1. rade má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
III. Žalovaná v 2. rade má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 23.03.2018 a zmenenou podaním doručeným súdu dňa 28.05.2021 sa žalobkyňa domáhala proti žalovaným 1/ a 2/ vydania rozsudku, ktorým by súd uložil žalovanému 1/ povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1.650,- eur a žalovanej 2/ povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1.650,- eur. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 05.10.2017 podpísala dohodu o zložení blokovacieho depozitu so žalovaným 1/ ako sprostredkovateľom a žalovanou 2/ ako predávajúcou bytu s cieľom zabezpečiť sprostredkovanie uzatvorenia kúpnej zmluvy so žalovanou 2/ prostredníctvom žalovaného 1/. Žalobkyňa ako záujemca prejavila vôľu uzatvoriť zmluvu o budúcej zmluve alebo kúpnu zmluvu k bytu č. XX nachádzajúcemu sa na X. K.. vo vchode č. XX obytného domu súp. č. XX na ul. H. I. O. X. (LV č. XXXX H.. Ú.. O. X.). Zmluvné strany sa dohodli, že súčasťou kúpnej ceny 67.000,- eur bude aj blokovací depozit vo výške 3.350,- eur. Táto dohoda bola podľa žalobkyne podpísaná následne po obhliadke bytu a po odkomunikovaní všetkých podstatných náležitosti a požiadaviek z jej strany. Dohoda bola uzatvorená v priestoroch kancelárie žalovaného 1/, avšak bola už pripravená a na podpis mali cca 10 min., keď si len odkontrolovali občianske preukazy a osobné údaje na zmluve. Žalobkyňa nemala priestor na prečítanie celej zdĺhavej dohody, avšak dôverovala realitnému maklérovi, a preto sa domnievala, že podstatné a potrebné informácie si odkonzultovali na obhliadke a že realitný maklér do dohody zapracoval všetko, o čom spolu komunikovali na obhliadke predmetu zmluvy. Lehota na podpísanie kúpnej zmluvy bola na základe požiadavky žalovanej 2/, ktorej v decembri mala uplynúť päťročná lehota odo dňa nadobudnutia nehnuteľnosti. Žalobkyňa si preto myslela, že v dohode je zapracované všetko, o čom sa pri obhliadke bavili, a teda aj to, že súčasťou predaja nehnuteľnosti je aj pozemok pod stavbou tak, ako to realitný maklér potvrdil na obhliadke. Predmetná dohoda o zložení blokovacieho depozitu bola uzatvorená na dobu určitú do 31.12.2017 s tým, že do tejto doby mala byť uzatvorená buď zmluva o budúcej zmluve alebo kúpna zmluva medzi žalovanou 2/ ako predávajúcou bytu a žalobkyňou ako kupujúcou bytu.
Dňa 06.12.2017 po doručení návrhu kúpnej zmluvy žalobkyňa tento návrh zmluvy pripomienkovala. Opakovane sa vrátila k predchádzajúcej e-mailovej komunikácii s realitným maklérom pánom H., keď poukazovala na skutočnosť, že návrh kúpnej zmluvy neobsahuje náležitosti dohodnuté na obhliadke, a síce, že pozemok pod stavbou bytového domu nie je predmetom kúpnej zmluvy. Žalobkyňa svoj nezáujem o kúpu bytu bez pozemku pod stavbou deklarovala od počiatku záujmu o byt a opakovane aj v e-mailovej komunikácii. Vlastníctvo pozemku pod bytovým domom patrilo a doposiaľ patrí medzi dôležité skutočnosti, ktoré mali a majú vplyv na jej rozhodnutie o kúpe nehnuteľnosti. Žalobkyňa ďalej poukázala na to, že v zmysle § 777 Občianskeho zákonníka záujemca aj sprostredkovateľ sú povinní oznamovať si navzájom všetky dôležité okolnosti súvisiace so sprostredkovaním, najmä okolnosti, ktoré môžu ovplyvniť rozhodnutie záujemcu uzavrieť sprostredkovateľskú zmluvu. Uviedla, že na všetky podstatné skutočnosti upozorňovala od začiatku jej záujmu o byt, pričom už pri obhliadke deklarovala záujem o kúpu nehnuteľností len vtedy, keď sa k predmetu kúpy vzťahuje aj nehnuteľnosť - pozemok pod stavbou. S poukazom na uvedené bola žalobkyňa toho názoru, že ju žalovaný 1/ uviedol do omylu, pod vplyvom čoho podpísala dohodu o zložení blokovacieho depozitu. Žalobkyňa nemala možnosť dovolať sa svojho práva, a preto považuje celú dohodu za nulitnú a za rozpornú s dobrými mravmi. Navyše, dohoda podľa žalobkyne obsahuje neprimerané, a teda neprijateľné podmienky, pretože ju nútila plniť niečo, na čom sa so žalovaným 1/ nedohodli, resp. dohoda o zložení blokovacieho depozitu by nebola podpísaná, ak by ju žalovaný neuviedol do omylu. Podľa žalobkyne sa na predmetnú dohodu vzťahovali ustanovenia o ochrane spotrebiteľa a ona samotná mala pri jej uzavretí postavenie spotrebiteľa. Podpísaním predmetnej dohody o zložení blokovacieho depozitu sa žalobkyňa dostala do zjavne nevýhodného (nerovnovážneho) postavenia, pretože ako záujemkyňa o kúpu bytu bola jediná povinná zložiť rezervačný poplatok (blokovací depozit). Predávajúca ani realitná kancelária túto povinnosť nemali. Zmluvná pokuta bola podľa žalobkyne takisto neprimerane vysokou sankciou za nesplnenie povinnosti. Dohoda o zložení blokovacieho depozitu je preto podľa žalobkyne nevyvážená, nespravodlivá a v rozpore s dobrými mravmi, a teda neplatná v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Z uvedených dôvodov žalobkyňa žiadala od žalovaných 1/ a 2/ zaplatenie predmetných súm titulom vydania bezdôvodného obohatenia.
2. Žalobkyňa v priebehu konania predložila nasledovné listinné dôkazy: e-mailová komunikácia medzi žalobkyňou a realitnou kanceláriou zo dňa 22.12.2017, 06.12.2017, 11.12.2017, 12.12.2017, 13.12.2017, 21.12.2017, dohoda o zložení blokovacieho depozitu zo dňa 05.10.2017.
3. Žalovaný 1/ v rámci svojej procesnej obrany uviedol, že žalobkyňou uplatnenú pohľadávku neuznáva v žiadnom smere s tým, že tvrdenia žalobkyne sú nepravdivé a účelové. Uviedol, že je pravdou, že dňa 05.10.2017 bola medzi žalobkyňou ako záujemkyňou, žalovanou 2/ ako predávajúcou a žalovaným 1/ ako sprostredkovateľom uzatvorená dohoda o zložení blokovacieho depozitu, ktorej predmetom bol záväzok žalobkyne ako záujemkyne a žalovanej 2/ ako predávajúcej uzatvoriť zmluvu o budúcej kúpnej zmluve alebo kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bude nehnuteľnosť špecifikovaná v čl. II tejto dohody, a to: a) byt č. XX, nachádzajúci sa na X. K.., vo vchode č. XX obytného domu, súp. č. XX, nachádzajúceho sa na ul. H. I. O. X., postaveného na pozemku, parc. KNC č. XXXX/X, v podiele 1/1, b) podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v podiele 4969/49588, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie O. X., pričom na základe dohody sa žalobkyňa ako záujemkyňa stane vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Podľa čl. III bodu 1. dohody kúpna cena za nehnuteľnosť so všetkými jej súčasťami a príslušenstvom bola medzi predávajúcim a záujemcom dohodnutá vo výške 67.000,- eur. V čl. IV bode 1. písm. c) dohody sa účastníci dohodli, že za účelom začatia rokovania o uzavretí zmluvy o budúcej kúpnej zmluve alebo kúpnej zmluvy a prípravy zmluvných dokumentov vedúcich ku kúpe nehnuteľnosti v prospech záujemcu, záujemca uhradí sumu vo výške 3.350,- eur, predstavujúcu blokovací depozit, ktorý bude žalovaný 1/ (realitná kancelária) držať na depozitnom účte špecifikovanom v čl. I bode 1. tejto dohody a uvoľní ho v prospech príslušného účastníka dohody podľa čl. VII tejto dohody alebo bude započítaný na kúpnu cenu nehnuteľnosti uvedenú v čl. III bode 2. tejto dohody v súlade s čl. V ods. 2 písm. a) tejto dohody. Potvrdil, že dohoda bola uzatvorená v priestoroch jeho kancelárie a že bola vopred pripravená. Nie je však pravdou, že na podpis mala žalobkyňa 10 minút. Rovnako nie je pravdou, že priestor na prečítanie celej zdĺhavej dohody tam nebol. Rovnako nepravdivé a účelové sú tvrdenia žalobkyne, že si podstatné a potrebné informácie odkonzultovali na obhliadke, a preto dôverovala realitnému maklérovi, ktorý tam bol prítomný, a preto sa domnievala, že do dohody bolo zapracované všetko, o čom komunikovali na obhliadke predmetu zmluvy. Žalovaný uviedol, že žalobkyňa mala pred podpisom dohody dostatok času na oboznámenie sa
s obsahom uvedenej dohody a aj sa s celou dohodou podrobne oboznámila. Poukázal na to, že dohodu žalobkyni zaslal na preštudovanie dňa 03.10.2017 e-mailom, čo žalobkyňa potvrdila v e-mailovej správe zo dňa 04.10.2017 s tým, že následne dohodu odsúhlasila a nemala k nej žiadne pripomienky. Následne žalobkyňa dohodu dňa 05.10.2017 bez akýchkoľvek výhrad podpísala. Poukázal tiež na to, že v uzavretej dohode sa ako predmet prevodu neuvádza pozemok pod bytovým domom. Zdôraznil, že podstatnou náležitosťou dohody je špecifikácia predmetu prevodu, pričom povinnou náležitosťou nie je uvedenie skutočnosti, že pozemok pod bytovým domom nie je predmetom prevodu. Neuvedenie tejto skutočnosti nemalo podľa žalovaného 1/ na platnosť dohody žiaden vplyv. Ako nepravdivé a účelové žalovaný 1/ označil takisto tvrdenie žalobkyne, že svoj nezáujem o kúpu bytu bez pozemku pod stavbou deklarovala od počiatku záujmu o byt a opakovane aj v e-mailovej komunikácii. Žalobkyňa uvedenú skutočnosť prvýkrát namietala až v e-mailovej správe zo dňa 27.11.2017, teda takmer dva mesiace po podpise dohody. Následne v e-mailovej správe zo dňa 06.12.2017 žalobkyňa uviedla, že kúpnu zmluvu, ktorej návrh jej bol zaslaný, nemôže uzavrieť z dôvodu, že pozemok nepatrí do podielového spoluvlastníctva majiteľov bytov. Nesúhlasil s tvrdením žalobkyne, že ju uviedol do omylu alebo že by sa dopustil klamlivého konania, resp. klamlivého opomenutia konania. Bol toho názoru, že jej pred podpisom dohody poskytol všetky informácie o nehnuteľnosti, ktorej sa dohoda týkala. Žalovaný 1/ žalobkyni nikdy neuviedol, že predmetom dohody je aj pozemok pod stavbou. Žalobkyňa mala pritom uvedenú dohodu na pripomienkovanie k dispozícii niekoľko dní, keďže jej bola zaslaná realitným maklérom e-mailom dňa 03.10.2017. Zmluvné podmienky teda boli individuálne dojednané. V dohode bola špecifikácia nehnuteľností uvedená, pričom žalobkyňa mala možnosť preveriť si právny stav nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom dohody, aj prostredníctvom verejne prístupnej stránke www.katasterportal.sk. Realitný maklér pri obhliadke bytu ani pri žiadnej komunikácii so žalobkyňou žalobkyni nikdy nepotvrdil, že súčasťou predaja nehnuteľnosti je aj pozemok pod stavbou. Nesúhlasil ani s tvrdením žalobkyne, že dohoda obsahuje neprimerané, a teda neprijateľné zmluvné podmienky. Žalovaný 1/ ďalej poukázal na to, že výzvou zo dňa 21.12.2017 zaslanou na e-mailovú adresu uvedenú v dohode žalobkyňu v zmysle čl. V bodu 1. písm. a) dohody vyzvali k podpisu kúpnej zmluvy v zmysle dohody, a to dňa 22.12.2017 o 13.00 hod. v priestoroch žalovaného 1/ na O. XX I. G.. Zo strany žalobkyne však k uzatvoreniu kúpnej zmluvy v zmysle dohody počas trvania účinnosti dohody nedošlo. Podľa čl. VII bodu 1. dohody sa záujemca a predávajúci dohodli, že ak záujemca poruší svoj záväzok uvedený v čl. V bode 1. písm. a) tejto dohody, tak je povinný zaplatiť predávajúcemu zmluvnú pokutu vo výške 3.350,- eur do troch dní od doručenia písomnej výzvy žalovaného 1/. Za týmto účelom bol žalovaný 1/ povinný uvoľniť blokovací depozit v prospech predávajúceho, ktorý pripadne na úhradu zmluvnej pokuty, a zvyšnú časť blokovacieho depozitu poukázať na účet záujemcu, a to všetko do troch pracovných dní od skončenia platnosti dohody. Podľa čl. VII bodu 2. dohody predávajúci a žalovaný 1/ sa dohodli, že žalovanému 1/ vznikol nárok na náhradu nákladov v paušalizovanej výške 1.675,- eur s tým, že o uvedenú čiastku bude znížený nárok predávajúceho podľa čl. VII bodu 1. tejto dohody. Keďže zo strany žalobkyne došlo k porušeniu povinností uvedených v čl. V bode 1. písm. a) dohody, písomnosťou zo dňa 08.01.2018 jej žalovaný 1/ oznámil, že z dôvodu porušenia tohto záväzku žalovaný 1/ uvoľnil časť blokovacieho depozitu vo výške 1.675,- eur na úhradu zmluvnej pokuty v prospech predávajúceho v zmysle čl. VII bodu 1. dohody a časť blokovacieho depozitu vo výške 1.675,- eur bola započítaná na náhradu nákladov žalovaného 1/ voči predávajúcemu v zmysle čl. VII bodu 2. dohody. Z uvedených dôvodov bol toho názoru, že na jeho strane nedošlo k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobkyne.
4. Žalovaný 1/ v konaní predložil nasledovné listinné dôkazy: e-mailová komunikácia žalobkyne s realitnou kanceláriu zo dňa 03.10.2017 a 04.10.2017, oznámenie realitnej kancelárie zo dňa 08.01.2018 spolu s podacím lístkom, detail pohybu na účte zo dňa 09.01.2018, návrh kúpnej zmluvy zo dňa 22.12.2017, prísľub vydania potvrdenia o zániku pohľadávky a súvisiaceho záložného práva zo dňa 05.12.2017, prehlásenie spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa 22.12.2017, e- mailová správa S.. F. H. zo dňa 21.12.2017.
5. Žalovaná 2/ v rámci procesnej obrany uviedla, že dňa 19.07.2017 podpísala so žalovaným 1/ zmluvu o výhradnom poskytovaní realitných služieb, na základe ktorej sa žalovaný 1/ zaviazal vyvíjať pre ňu ako klienta činnosť tak, aby mala možnosť uzavrieť kúpnu zmluvu o prevode predmetnej nehnuteľnosti. Realitnej kancelárii poskytla všetky dokumenty, a to vrátane výpisu z katastra nehnuteľností. Žalovaná 2/ až do doručenia predvolania na pojednávanie nemala vedomie o tom, že prebieha nejaký spor súvisiaci s jej osobou. K samotnej obhliadke bytu žalovaná 2/ uviedla, že žalobkyňa vstúpila do bytu s tým, že ona o nehnuteľnosti disponuje všetkými informáciami a chce ju určite kúpiť a zaplatiť v hotovosti. Pozemky pod bytovým domom nebolo predmetom diskusie medzi ňou a žalobkyňou. Na základe iniciatívy zo strany
žalobkyne bol žalobkyni dňa 03.10.2017 zo strany realitnej kancelárie zaslaný návrh dohody o zložení blokovacieho depozitu s výzvou na pozorné prečítanie. Dňa 04.10.2017 žalobkyňa poslala realitnej kancelárii e-mail o tom, že má určite záujem o kúpu nehnuteľnosti a žiada v návrhu dohody upraviť len svoj dátum narodenia. Následne bola dňa 05.10.2017 podpísaná dohoda o zložení blokovacieho depozitu, v ktorej sa žalobkyňa zaviazala uzatvoriť kúpnu zmluvu na predmetnú nehnuteľnosť. Žalovaná 2/ sa v zmysle uvedenej dohody ešte dňa 19.12.2017 sťahovala do neprerobenej nehnuteľnosti a dňa 21.12.2017 bola účastníkom dohody doručená výzva realitnej kancelárie k podpisu kúpnej zmluvy s tým, že jej podpis sa mal uskutočniť dňa 22.12.2017 o 13:00 hod. v priestoroch realitnej kancelárie. K tejto výzve sa žalobkyňa vyjadrila e-mailom, že nemá záujem o kúpu nehnuteľnosti, čím porušila podmienky dohody o zložení blokovacieho depozitu. Žalovaná 2/ dodržala všetky zmluvné povinnosti, naopak žalobkyňa porušila svoju zmluvnú povinnosť uzatvoriť kúpnu zmluvu riadne a včas. Žalovaná 2/ sa preto cíti byť poškodenou v predmetnej veci. Z uvedených dôvodov žiadala, aby súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.
6. Žalovaná 2/ v konaní predložila e-mailovú správu žalobkyne zo dňa 23.12.2017.
7. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v súdnom spise a výsluchom svedka F. H., pričom na základe vykonaného dokazovania a z nesporných (zhodných) skutkových tvrdení sporových strán zistil nasledovný skutkový stav:
8. Medzi stranami nebolo sporné, že dňa 05.10.2017 podpísali dohodu o zložení blokovacieho depozitu, v ktorej žalobkyňa vystupovala ako záujemkyňa o kúpu bytu, žalovaná 2/ ako predávajúca (majiteľka bytu) a žalovaný 1/ ako sprostredkovateľ (realitná kancelária). Návrh tejto dohody bol žalobkyni doručený už dňa 03.10.2017, pričom žalobkyňa v tomto návrhu zmenila len svoj dátum narodenia (ako to vyplýva z e-mailovej komunikácie medzi žalobkyňou a žalovaným 1/ zo dňa 03.10.2017 a 04.10.2017). Dohoda bola podpísaná v priestoroch žalovaného 1/ po tom, ako žalobkyňa absolvovala obhliadku predmetného bytu za prítomnosti realitného makléra F. H. (zamestnanca žalovaného 1/) a žalovanej 2/.
9. Predmetom dohody o zložení blokovacieho depozitu bol záväzok žalobkyne ako záujemkyne a žalovanej 2/ ako predávajúcej uzatvoriť zmluvu o budúcej kúpnej zmluve alebo kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bude nehnuteľnosť špecifikovaná v čl. II tejto dohody, a to: a) byt č. XX, nachádzajúci sa na X. K.., vo vchode č. XX obytného domu, súp. č. XX, nachádzajúceho sa na ul. H. I. O. X., postaveného na pozemku, parc. KNC č. XXXX/X, v podiele 1/1, b) podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v podiele 4969/49588, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie O. X., pričom na základe dohody sa žalobkyňa ako záujemkyňa stane vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti.
10. Podľa čl. III bodu 2. dohody kúpna cena za nehnuteľnosť so všetkými jej súčasťami a príslušenstvom bola medzi predávajúcim a záujemcom dohodnutá vo výške 67.000,- eur.
11. V čl. IV bode 1. písm. c) dohody sa účastníci dohodli, že za účelom začatia rokovania o uzavretí zmluvy o budúcej kúpnej zmluve alebo kúpnej zmluvy a prípravy zmluvných dokumentov vedúcich ku kúpe nehnuteľnosti v prospech záujemcu, záujemca uhradí sumu vo výške 3.350,- eur, predstavujúcu blokovací depozit, ktorý bude žalovaný 1/ (realitná kancelária) držať na depozitnom účte špecifikovanom v čl. I bode 1. tejto dohody a uvoľní ho v prospech príslušného účastníka dohody podľa čl. VII tejto dohody alebo bude započítaný na kúpnu cenu nehnuteľnosti uvedenú v čl. III bode 2. tejto dohody v súlade s čl. V ods. 2 písm. a) tejto dohody.
12. Podľa čl. V bodu 1. písm. a) dohody sa záujemca zaväzuje, že bez zbytočného odkladu po doručení návrhu na uzavretie zmluvy o budúcej kúpnej zmluve alebo kúpnej zmluvy, spolu s výzvou žalovaného 1/ na jej uzavretie, uzavrie s predávajúcim zmluvu o budúcej kúpnej zmluve alebo kúpnu zmluvu, a to najneskôr v posledný deň účinnosti tejto dohody. Návrh zmluvy spolu s výzvou na jej uzavretie môže byť zaslaný doporučenou poštovou zásielkou alebo e-mailom.
13. Podľa čl. VII bodu 1. dohody sa záujemca a predávajúci dohodli, že ak záujemca poruší svoj záväzok uvedený v čl. V bode 1. písm. a) tejto dohody, tak je povinný zaplatiť predávajúcemu zmluvnú pokutu vo výške 3.350,- eur do troch dní od doručenia písomnej výzvy žalovaného 1/. Za týmto účelom je žalovaný 1/ povinný uvoľniť blokovací depozit v prospech predávajúceho, ktorý pripadne na úhradu
zmluvnej pokuty, a zvyšnú časť blokovacieho depozitu poukázať na účet záujemcu, a to všetko do troch pracovných dní od skončenia platnosti dohody.
14. Podľa čl. VII bodu 2. dohody predávajúci a žalovaný 1/ sa dohodli, že žalovanému 1/ vznikol nárok na náhradu nákladov v paušalizovanej výške 1.675,- eur, pričom o uvedenú čiastku bude znížený nárok predávajúceho podľa čl. VII bodu 1. tejto dohody.
15. V e-mailovej správe zo dňa 06.12.2017 žalobkyňa uviedla, že nemôže uzatvoriť kúpnu zmluvu z vážneho dôvodu, ktorým je skutočnosť, že pozemok pod bytovým domom nie je v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobkyňa túto skutočnosť namietala už v jej e-mailovej správe zo dňa 27.11.2017 (táto však v konaní nebola predložená).
16. E-mailovou správou zo dňa 21.12.2017 žalovaný 1/ vyzval žalobkyňu na podpis kúpnej zmluvy k bytu, a to dňa 22.12.2017 o 13:00 hod. v jeho priestoroch. Prílohou tejto e-mailovej správy bol návrh kúpnej zmluvy, prísľub ČSOB, a.s. vydania potvrdenia o zániku pohľadávky a súvisiaceho záložného práva zo dňa 05.12.2017 a prehlásenie spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov o tom, že žalovaná 2/ nemá nedoplatok na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu ani nedoplatok na úhradách do fondu prevádzky, údržby a opráv. Žalovaná 2/ v ten istý deň odpovedala, že navrhovaný termín jej vyhovuje a že na určené miesto sa dostaví. Žalobkyňa v ten istý deň žalovanému 1/ odpísala e-mailovú správu, že jej navrhnutý termín nevyhovuje a že nemá záujem o kúpu predmetného bytu (z vyššie uvedeného dôvodu). Dňa 23.12.2017 žalovaná 2/ e-mailom reagovala na žalobkyňu, keď okrem iného uviedla, že žalobkyňa s nimi počas obhliadky bytu nehovorila ohľadom pozemkov, ani sa na ne nepýtala a na obhliadku prišla s tým, že ona byt chce a všetko o byte vie.
17. Oznámením zo dňa 08.01.2018 žalovaný 1/ oznámil žalobkyni, že porušila povinnosť uvedenú v čl. V bode 1. písm. a) dohody o zložení blokovacieho depozitu. Ďalej jej oznámil, že v dôsledku tohto porušenia jej záväzku uvoľnil časť blokovacieho depozitu vo výške 1.675,- eur na úhradu zmluvnej pokuty v prospech predávajúceho (t. j. žalovanej 2/) v zmysle čl. VII bodu 1. dohody a časť blokovacieho depozitu vo výške 1.675,- eur bola započítaná na náhradu nákladov žalovaného 1/ voči predávajúcemu v zmysle čl. VII bodu 2. dohody. Z detailu pohybu na účte zo dňa 12.05.2021 vyplýva, že žalovaný 1/ dňa 09.01.2018 poslal žalovanej 2/ na jej bankový účet sumu 1.675,- eur, pričom v informácii pre príjemcu uviedol "Uhrada zmluvnej pokuty - Dohoda o zlozeni blokovacieho depozitu z 05.10.2017".
18. Svedok F. H. (realitný maklér žalovaného 1/) vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že žalobkyňa prišla na obhliadku predmetného bytu aj so svojimi rodinnými príslušníkmi s tým, že nehnuteľnosť dokonale pozná, že má sprostredkované informácie o byte od svojich známych, ktorí v okolí bývali. Povedala, že sa chce len na vlastné oči oboznámiť so stavom predmetného bytu. Po obhliadke povedala, že o byt má záujem a že ho chce kúpiť. Žalobkyňa sa počas obhliadky nepýtala na pozemky pod bytovým domom, položila minimum otázok, keďže uviedla, že je so stavom nehnuteľnosti oboznámená. Žalobkyňa nevzniesla požiadavku, aby predmetom prevodu bol aj pozemok pod bytovým domom. Žalobkyňa prvýkrát zmienila pozemok pod bytovým domom až v e-mailovej správe, ktorú poslala v reakcii na zaslaný návrh kúpnej zmluvy. Svedok počas obhliadky neuviedol, že pozemok pod bytovým domom patrí majiteľom bytov, ani neuviedol, že pozemky pod bytovým domom sú vysporiadané, pretože takáto otázka na obhliadke vôbec nebola položená. Svedok o pozemku pod bytovým domom nehovoril ani mimo obhliadky, keďže sa po obhliadke hneď rozlúčili s tým, že sa im žalobkyňa ozve. Svedok ďalej uviedol, že zo strany žalovanej 2/ bolo dodržané všetko, všetci boli pripravení na podpis kúpnej zmluvy, mali aj potvrdenie od banky o výške zostatku úveru. K uzavretiu zmluvy však nedošlo z dôvodov na strane žalobkyne. Uviedol tiež, že podľa jeho vedomostí nie je podmienkou predaja bytu vlastníctvo pozemku pod bytovým domom, pričom takmer 70 % bytových domov na trhu v Bratislave nemá vo svojom vlastníctve pozemok pod bytovým domom.
19. V rámci právneho posúdenia veci vychádzal súd z nasledovných ustanovení právnych predpisov:
20. Podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len "Občiansky zákonník") neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
21. Podľa § 49a Občianskeho zákonníka právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.
22. Podľa § 50a ods. 1 Občianskeho zákonníka účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach.
23. Podľa § 51 Občianskeho zákonníka účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
24. Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
25. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
26. Podľa § 491 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv. Na záväzky vznikajúce zo zmlúv v zákone neupravených treba použiť ustanovenia zákona, ktoré upravujú záväzky im najbližšie, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak. Na záväzky zo zmiešanej zmluvy treba primerane použiť ustanovenia zákona upravujúce záväzky, ktoré sa zmluvou zakladajú, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak.
27. Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
28. Podľa § 774 Občianskeho zákonníka sprostredkovateľskou zmluvou sa sprostredkovateľ zaväzuje obstarať záujemcovi za odmenu uzavretie zmluvy a záujemca sa zaväzuje sprostredkovateľovi poskytnúť odmenu vtedy, ak bol výsledok dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa.
29. Podľa § 777 Občianskeho zákonníka záujemca a sprostredkovateľ sú povinní oznamovať si navzájom všetky dôležité okolnosti súvisiace so sprostredkovaním, najmä okolnosti, ktoré môžu ovplyvniť rozhodnutie záujemcu uzavrieť sprostredkúvanú zmluvu. Sprostredkovateľ je oprávnený za záujemcu konať alebo prijímať čokoľvek, len ak bol na to splnomocnený písomným plnomocenstvom.
30. Aplikáciou citovaných ustanovení právnych predpisov na zistený skutkový stav dospel súd k záveru, že žalobou uplatnený nárok žalobkyne je v celom rozsahu nedôvodný. Dohodu o zložení blokovacieho depozitu zo dňa 05.10.2017, uzavretú medzi žalobkyňou ako záujemkyňou, žalovanou 2/ ako predávajúcou a žalovaným 1/ ako realitnou kanceláriou (sprostredkovateľom), súd posúdil ako tzv. nepomenovanú zmluvu v zmysle § 51 Občianskeho zákonníka, ktorá v sebe obsahovala (najmä) zmluvu o budúcej kúpnej zmluve uzavretú medzi žalobkyňou a žalovanou 2/ v zmysle § 50a Občianskeho zákonníka, dohodu zmluvných strán o zmluvnej pokute v zmysle 544 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj prvky sprostredkovateľskej zmluvy podľa § 774 a nasl. Občianskeho zákonníka. V zmysle § 491 Občianskeho zákonníka sa na tento zmluvný vzťah použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré ten-ktorý zmluvný typ upravujú, resp. ustanovenia upravujúce zmluvný typ (záväzok) im najbližší, pokiaľ samotná zmluva (dohoda) neurčuje výslovne inak. Súd vyhodnotil dohodu o zložení blokovacieho depozitu ako platný právny úkon, keďže obsahuje dostatočne určité a zrozumiteľné vymedzenie práv a
povinností účastníkov dohody a svojím obsahom neodporuje zákonu ani jeho účelu a takisto sa neprieči dobrým mravom.
31. Podľa čl. III bodu 1. predmetnej dohody sa žalobkyňa a žalovaná 2/ dohodli, že za podmienok uvedených v dohode uzavrú zmluvu o budúcej kúpnej zmluve alebo kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bude v dohode špecifikovaná nehnuteľnosť (byt a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu), pričom tento záväzok si dohodli v zmysle § 50a Občianskeho zákonníka. Podľa čl. III bodu 2. dohody sa žalobkyňa a žalovaná 2/ dohodli na kúpnej cene za nehnuteľnosť vo výške 67.000,- eur. Medzi stranami nebolo v konaní sporné, že žalobkyňa zložila na bankový účet žalovaného 1/ tzv. blokovací depozit vo výške 3.350,- eur v zmysle čl. IV. bodu 1. písm. c) dohody. Podľa čl. V bodu 1. písm. a) dohody sa žalobkyňa zaviazala, že bez zbytočného odkladu po doručení návrhu na uzavretie zmluvy o budúcej kúpnej zmluve alebo kúpnej zmluvy, spolu s výzvou žalovaného 1/ na jej uzavretie, uzavrie so žalovanou 2/ zmluvu o budúcej kúpnej zmluve alebo kúpnu zmluvu, a to najneskôr v posledný deň účinnosti tejto dohody. Návrh kúpnej zmluvy spolu s výzvou na jej uzavretie mohol byť žalobkyni zaslaný aj elektronicky na jej e-mailovú adresu, v takom prípade tento návrh nemusel byť vopred podpísaný žalovanou 2/.
32. V konaní bolo preukázané, že žalovaný 1/ e-mailovou správou zo dňa 21.12.2017 vyzval žalobkyňu na podpis kúpnej zmluvy so žalovanou 2/, a to dňa 22.12.2017 o 13:00 hod. v jeho priestoroch (t. j. v priestoroch realitnej kancelárie). Súčasťou tejto výzvy bolo aj finálne znenie návrhu kúpnej zmluvy. Žalovaná 2/ na túto e-mailovú správu žalovaného 1/ odpovedala v ten istý deň tak, že navrhovaný termín jej vyhovuje a že na určené miesto sa dostaví. Žalobkyňa na túto e-mailovú správu žalovaného 1/ odpovedala v ten istý deň tak, že navrhovaný termín jej nevyhovuje a že nemá záujem o kúpu nehnuteľnosti. Žalobkyňa svojím deklarovaním nezáujmu o kúpu nehnuteľnosti jednoznačne porušila svoju povinnosť zakotvenú v čl. V bode 1. písm. a) dohody o zložení blokovacieho depozitu, a to povinnosť uzatvoriť na výzvu žalovaného 1/ kúpnu zmluvu so žalovanou 2/ najneskôr v posledný deň účinnosti tejto dohody, t. j. do 31.12.2017. Skutočnosť, že žalobkyňa odmietla uzavrieť kúpnu zmluvu v stanovenej lehote, ostatne ani nebola medzi stranami sporná.
33. Pre prípad, ak žalobkyňa poruší svoju povinnosť stanovenú v čl. V bode 1. písm. a) dohody o zložení blokovacieho depozitu, si žalobkyňa a žalovaná 2/ dohodli v čl. VII bode 1. predmetnej dohody povinnosť žalobkyne zaplatiť žalovanej 2/ zmluvnú pokutu vo výške 3.350,- eur, a to do troch dní od doručenia písomnej výzvy žalovaného 1/. Za týmto účelom bol žalovaný 1/ povinný uvoľniť blokovací depozit v prospech žalovanej 1/, ktorý tak pripadne na úhradu zmluvnej pokuty. V čl. VII bode 2. dohody sa žalovaný 1/ a žalovaná 2/ dohodli, že žalovanému 1/ vznikol nárok na náhradu nákladov v paušalizovanej výške 1.675,- eur, pričom o uvedenú čiastku bude znížený nárok žalovanej 2/ podľa čl. VII. bodu 1. dohody (t. j. nárok na zmluvnú pokutu). Dohoda o zmluvnej pokute uzavretá medzi žalobkyňou a žalovanou 2/ spĺňa podľa názoru súdu všetky formálne a obsahové náležitosti zakotvené v § 544 Občianskeho zákonníka: dohoda bola uzavretá v písomnej forme, dohoda obsahuje dostatočne určitý záväzok žalobkyne zaplatiť žalovanej 2/ zmluvnú pokutu v prípade porušenia jej zmluvnej povinnosti a v dojednaní o zmluvnej pokute bola určená výška zmluvnej pokuty.
34. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný 1/ písomným oznámením zo dňa 08.01.2018 oznámil žalobkyni, že z dôvodu porušenia jej záväzku uvedeného v čl. V bode 1. písm. a) dohody uvoľnil časť blokovacieho depozitu vo výške 1.675,- eur na úhradu zmluvnej pokuty v prospech žalovanej 2/ v zmysle čl. VII bodu 1. dohody a časť blokovacieho depozitu vo výške 1.675,- eur započítal na úhradu svojich nákladov v zmysle čl. VII bodu 2. dohody. Z detailu pohybu na účte zo dňa 12.05.2021 vyplýva, že žalovaný 1/ dňa 09.01.2018 poslal žalovanej 2/ na jej bankový účet sumu 1.675,- eur ako úhradu zmluvnej pokuty.
35. Keďže žalobkyňa porušila svoj záväzok stanovený v čl. V bode 1. písm. a) dohody, vznikla jej v zmysle čl. VII bodu 1. dohody povinnosť zaplatiť žalovanej 2/ zmluvnú pokutu vo výške 3.350,- eur. Žalobkyňa túto svoju povinnosť zaplatiť žalovanej 2/ zmluvnú pokutu splnila, a to tak, že žalovaný 1/ za týmto účelom uvoľnil časť žalobkyňou zloženého blokovacieho depozitu vo výške 1.675,- eur v prospech bankového účtu žalovanej 2/. Zvyšnú časť blokovacieho depozitu vo výške 1.675,- eur si žalovaný 1/ ponechal ako paušálnu náhradu jeho nákladov v zmysle čl. VII bodu 2. dohody. V oboch prípadoch (nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 3.350,- eur a nárok na zaplatenie paušálnej náhrady nákladov vo výške 1.675,- eur) tak išlo o dohodnuté plnenia v zmysle platnej a účinnej dohody o zložení blokovacieho
depozitu. Na strane žalovaných 1/ a 2/ preto nemohlo ísť o majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Žalovaní 1/ a 2/ sa tak ani nemohli bezdôvodne obohatiť na úkor žalobkyne. Z uvedeného dôvodu súd žalobu žalobkyne o vydanie bezdôvodného obohatenia zamietol.
36. Žalobkyňa v konaní namietala, že ju žalovaný 1/ uviedol do omylu ohľadom pre ňu dôležitej skutočnosti, keď jej mal pred podpisom predmetnej dohody (pri obhliadke bytu) uviesť, že pozemok pod bytovým domom patrí vlastníkom bytov, resp. že tento pozemok pod bytovým domom je "vysporiadaný". Súd sa týmito tvrdeniami žalobkyne zaoberal, keďže v prípade ich preukázania by tieto skutočnosti mohli spôsobiť neplatnosť dohody podľa § 49a Občianskeho zákonníka, pričom dospel k záveru, že žalobkyňa svoje tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázala. Práve naopak, vykonaným dokazovaním boli preukázané zhodné skutkové tvrdenia žalovaných 1/ a 2/, že žalobkyňa sa pred podpisom predmetnej dohody o pozemok pod bytovým domom vôbec nezaujímala a ani sa naň nepýtala. Žalobkyňa prvýkrát zmienila pozemok pod bytovým domom až v e-mailovej správe zo dňa 06.12.2017, resp. v e-mailovej správe zo dňa 27.11.2017, teda takmer dva mesiace po podpise predmetnej dohody o zložení blokovacieho depozitu. Konajúci súd v prvom rade uvádza, že predmet budúcej kúpnej zmluvy je jednoznačne vymedzený v čl. II. dohody o zložení blokovacieho depozitu. V tomto ustanovení dohody sa pozemok pod bytovým domom nespomína, z čoho je zrejmé, že nebude súčasťou budúcej kúpnej zmluvy. Okrem toho je informácia ohľadom vlastníckeho vzťahu k predmetnému pozemku verejne dostupná na internete (napr. na portáli elektronických služieb katastra nehnuteľností https:// kataster.skgeodesy.sk/). Z e-mailových správ žalovaného 1/ z decembra 2017 vyplýva, že tento nesúhlasil s tým, že by žalobkyňu uviedol do omylu ohľadom vlastníctva pozemku pod bytovým domom, že by jej túto informáciu zamlčal alebo že by jej uviedol zmätočné informácie (napr. e-mail zo 11.12.2017 alebo e-mail zo dňa 22.12.2017). Žalovaná 2/ vo svojej e-mailovej správe zo dňa 22.12.2017 (teda ešte v čase, keď nemohla tušiť, že dôjde k súdnemu sporu) výslovne uviedla, že žalobkyňa s nimi počas obhliadky nehovorila ohľadom pozemkov pod bytovým domom a ani sa na ne nepýtala. Žalobkyňa v e- mailovej správe zo dňa 06.12.2017 uviedla, že realitný maklér jej priamo pri obhliadke bytu uviedol, že pozemok pod bytovým domom je vo vlastníctve vlastníkov bytov. Keď ju dňa 22.12.2017 konfrontovala žalovaná 2/, žalobkyňa už vo svojej e-mailovej správe zo dňa 23.12.2017 korigovala svoje tvrdenie, keď uviedla, že so žalovanou 2/ sa o pozemku pod bytovým domom nebavila, ale s realitným maklérom áno, a to prvýkrát vonku pred obhliadkou bytu a následne aj pri odchode. Svedok F. H. (realitný maklér) však tvrdenia žalobkyne výslovne poprel, keď uviedol, že žalobkyňa sa počas obhliadky bytu na pozemky pod bytovým domom nepýtala a ani on jej počas obhliadky neuviedol, že pozemok pod bytovým domom patrí majiteľom bytov, resp. že pozemky pod bytovým domom sú vysporiadané. Svedok ďalej uviedol, že o pozemku pod bytovým domom so žalobkyňou nehovoril ani mimo obhliadky s tým, že žalobkyňa prvýkrát zmienila pozemok pod bytovým domom až v e-mailovej správe, ktorú poslala v reakcii na zaslaný návrh kúpnej zmluvy. Súd preto neuveril tvrdeniam žalobkyne o tom, že bola uvedená do omylu. Naopak, z predloženej dohody o zložení blokovacieho depozitu muselo byť každému priemerne rozumovo vyspelému človeku zrejmé, že pozemok pod bytovým domom nie je predmetom prevodu na základe budúcej kúpnej zmluvy.
37. Žalobkyňa za účelom preukázania svojich tvrdení navrhovala výsluch svojich príbuzných ako svedkov. Keďže však žalobkyňa nezabezpečila prítomnosť týchto svedkov na pojednávaní dňa 21.10.2021 (ako sa k tomu zaviazala na pojednávaní dňa 13.05.2021), súd výsluch týchto svedkov nevykonal. Vykonanie týchto prostriedkov procesného útoku by si vyžiadalo odročenie pojednávania, čo by bolo v rozpore so zásadou (sudcovskej) koncentrácie konania vyjadrenou v § 153 Civilného sporového konania. Súd preto výsluch týchto svedkov nevykonal. Predvolanie na pojednávanie v termíne dňa 21.10.2021 o 09:00 hod. bolo doručené právnej zástupkyni žalobkyne dňa 12.07.2021. Žalobkyňa ani jej právna zástupkyňa sa napriek tomu tohto pojednávania nezúčastnili a svoju neprítomnosť ani neospravedlnili včas vážnymi dôvodmi, súd preto vykonal pojednávanie v ich neprítomnosti v súlade s § 180 Civilného sporového poriadku.
38. Žalobkyňa ďalej namietala, že dohoda o zložení blokovacieho depozitu obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka a že žalovaný 1/ sa voči nej ako spotrebiteľke dopustil klamlivého konania, resp. klamlivého opomenutia konania (v zmysle § 8 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa). Ako však uviedol súd už vyššie, v konaní nebolo preukázané, že by sa žalovaný 1/ dopustil voči žalobkyni klamlivého konania, klamlivého opomenutia konania, inej nekalej obchodnej praktiky či iného nezákonného (neprimeraného) konania. Žalovaný 1/ neposkytol žalobkyni žiadnu
takú informáciu, ktorá by mohla byť považovaná za nesprávnu, nepravdivú, zavádzajúcu či spôsobilú uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa. Prevod vlastníctva k bytu a spoluvlastníckeho podielu k spoločným častiam, spoločným zariadeniam a príslušenstvu bytového domu bez súčasného prevodu spoluvlastníckeho podielu k pozemku pod bytovým domom nie je ani možné považovať za právnu vadu, keďže zákon takýto postup nezakazuje. Naopak, súdu je z vlastnej činnosti známe, že takáto situácia je na trhu s bytmi a nebytovými priestormi pomerne bežná, a to z dôvodu veľkej rozdrobenosti pozemkov a neusporiadanosti pozemkového vlastníctva ešte z čias socializmu. Pamätá na ňu aj ustanovenie § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, podľa ktorého platí, že ak vlastník domu nie je vlastníkom pozemku, vzniká k pozemku právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré sa zapíše do katastra nehnuteľností.
39. Čo sa týka samotného dojednania o zmluvnej pokute, ide o zmluvný vzťah medzi žalobkyňou a žalovanou 1/, z ktorých ani jedna nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Na tento zmluvný vzťah preto nemôžu dopadať ustanovenia právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa. Napriek tomu konajúci súd konštatuje, že predmetná dohoda o zložení blokovacieho depozitu neobsahuje žiadne také zmluvné ustanovenie, ktoré by bolo možné posúdiť ako neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka. Za neprimerané podmienky nemožno považovať zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny. Ustanovenie dohody, ktorým je vymedzený predmet budúcej kúpnej zmluvy (čl. II. dohody), ako aj ustanovenia dohody, ktoré sa týkajú zloženia blokovacieho depozitu a jeho použitia ako zmluvnej pokuty, je pritom podľa názoru súdu potrebné považovať za zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia, pričom tieto boli vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne. Navyše, návrh dohody o zložení blokovacieho depozitu bol žalobkyni zaslaný vopred s tým, že žalobkyňa mala možnosť znenie tejto dohody pripomienkovať. Žalobkyňa však túto možnosť nevyužila, keď v návrhu dohody len opravila svoj dátum narodenia. Ustanovenia dohody o zložení blokovacieho depozitu teda boli individuálne dojednané.
40. Dohodnutú zmluvnú pokutu vo výške 3.350,- eur súd ani nepovažuje za neprimerane vysokú sankciu, keďže zmluvná pokuta zabezpečovala splnenie povinnosti uzatvoriť kúpnu zmluvu, v ktorej bola dohodnutá kúpna cena vo výške 67.000,- eur. Zmluvná pokuta teda bola dohodnutá vo výške len 5,00 % z hodnoty ňou zabezpečovanej povinnosti, nie je preto možné hovoriť o jej neprimeranej výške. Súd sa nestotožňuje ani s tvrdením žalobkyne, že dohoda o zložení blokovacieho depozitu zakladá značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Predmetná dohoda ukladá povinnosti všetkým zmluvným stranám: napr. povinnosť uzatvoriť budúcu kúpnu zmluvu zaväzuje záujemkyňu i predávajúcu, povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 3.350,- eur zaťažuje takisto záujemkyňu i predávajúcu, zatiaľ čo žalovaný 1/ ako realitná kancelária zodpovedá ostatným účastníkom dohody za škodu, ktorú im spôsobí. Nie je pravdou ani to, že povinnosť žalobkyne zložiť blokovací depozit nevyvažuje žiadna povinnosť ostatných účastníkov dohody. Súčasťou tejto dohody bol predsa aj nepeňažný záväzok žalovanej 2/ ako predávajúcej zdržať sa disponovania s nehnuteľnosťou v prospech inej osoby a nepeňažný záväzok žalovaného 1/ ako realitnej kancelárie neponúkať nehnuteľnosť tretím osobám (porovnaj čl. IV bod 1. písm. a) a b) dohody). Je potrebné si uvedomiť, že to bola práve žalobkyňa, ktorá svojím nezodpovedným správaním "blokovala" oboch žalovaných po dobu približne troch mesiacov. Je takisto potrebné si uvedomiť, že obaja žalovaní do tohto zmluvného vzťahu investovali určitý čas a peniaze. Je preto len spravodlivé, ak žalobkyňa za toto svoje (protiprávne) konanie nesie zmluvne dohodnutú zodpovednosť. Nakoniec, súd nezistil ani žiaden rozpor s dobrými mravmi (ktorý navyše žalobkyňa ani riadne nešpecifikovala). Z pohľadu súdu je predmetná dohoda o zložení blokovacieho depozitu štandardnou zmluvou, ktorá sa v ničom nevymyká obvyklej praxi pri sprostredkovaní predaja a kúpy bytov realitnými kanceláriami.
41. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd žalobu žalobkyne o vydanie bezdôvodného obohatenia zamietol.
42. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku v spojení s § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že v konaní plne úspešným žalovaným 1/ a 2/ priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava II.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.