Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18Cb-40-2021.pdf
PDF · 115.99 KB
Case nature
Area
Subarea
18Cb/40/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou v spore žalobcu: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, proti žalovanej: V.. Y. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXXX/XX, XXX XX F., o zaplatenie 25.667,96 eur s prísl., takto
rozhodol:
Súd konanie o zaplatenie sumy 25.523,86 eur zastavuje.
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 144,10 eur, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 22.03.2021 doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 25.03.2021 domáhal voči žalovanej uloženia povinnosti zaplatiť sumu 25.667,96 eur a trovy konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že žalobca uzavrel so žalovanou Zmluvu o obchodnom zastúpení pri sprostredkovaní poistenia, ktorou žalovaná sa zaviazala vykonávať finančné sprostredkovanie medzi poisťovňou a záujemcami o poistenie. Žalovanej bola za výkon činnosti vyplácaná provízia, avšak je daný nárok na vrátenie vyplatenej provízie z dôvodu, že žalovanou sprostredkované zmluvy zanikli alebo u niektorých bola znížená výška poistného, čím sa ponížil nárok na vyplatenie provízie. V zmysle zmluvy je žalovaná povinná vrátiť vyplatenú províziu, a to aj po ukončení zmluvy. Žalobca doručil žalovanej provízne listy, v ktorých žalobca s mesačnou periodicitou zúčtoval nároky na vyplatenie provízie žalovanej so vzájomnými nárokmi na vrátenie storno provízií. V zmysle províznych listov za mesiac 06/2020-09/2020, 11/2020, 12/2020 je žalovaná povinná vrátiť dlh z titulu storno provízie vo výške 25.667,96 eur.
2. Na základe žaloby a predložených listinných dôkazov súd vydal platobný rozkaz dňa 23.04.2021, voči ktorému bol dňa 21.05.2021 podaný odpor (l.č. 36, 40 obsahu spisu), v ktorom žalovaná uviedla, že celá vec je vykonštruovaná žalobcom a bola nevedomky zavlečená do toho konania, pričom vedie sa trestné konanie.
3. Z dôvodu podania odporu bol Platobný rozkaz uznesením zo dňa 01.06.2021 zrušený.
4. Žalobca sa k odporu vyjadril podaním zo dňa 30.06.2021, v ktorom zotrval na žalobe s tým, že žalovaná žiadnym spôsobom nespochybnila spôsob, ani výšku storno provízie. Žalovaná porušila ustanovenia Zmluvy o obchodnom zastúpení pri sprostredkovaní poistenia zo dňa 06.09.2019 a na základe toho porušenia si žalobca uplatnil svoje práva v tomto konaní, čo zdokladoval províznymi listami,
ktoré žalovaná nespochybnila. Vzťah medzi žalobcom a žalovanou je obchodno-právny a povinnosť vrátiť storno províziu vyplýva z povinnosti upravenej v zmluve v zmysle § 652 Obchodného zákonníka. Vykonávanie činnosti finančného sprostredkovania je podnikaním. Žalovanej bola vyplácaná provízia v celej výške na celé obdobie trvania poistnej zmluvy v zmysle podmienok upravených v Províznom poriadku a to bez ohľadu na skutočnosť, či k predmetnej poistnej zmluve bolo uhradené ročné poistné alebo bolo uhrádzané področné poistné, t.j. poistné uhrádzané polročne, štvrťročne alebo mesačne. Žalobca si uplatnil storno voči žalovanej len v prípadoch, ak bola provízia žalovanej reálne vyplatená. Uvedenú skutočnosť žalovaná nerozporovala. Je nesporné, že poistné zmluvy sprostredkované žalovanou boli stornované a túto skutočnosť žalovaná nevyvrátila. Žalovaná nepreukázala svoje tvrdenia a nespochybnila ani oprávnenosť účtovania storno provízií zo strany žalobcu. Žalovaná uzavrela zmluvy fiktívne, vedela o tom, lebo to potvrdila pred vyšetrovaním interného auditu žalobcu a následne žalobca podal trestné oznámenie.
5. Žalobca podaním zo dňa 20.10.2021 zobral žalobu v časti 25.523,86 eur späť, nakoľko voči žalovanej bol vydaný Trestný rozkaz sp.zn. 50T/46/2021 zo dňa 31.05.2021, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.06.2021 a ktorým bola žalovaná zaviazaná okrem iného aj na zaplatenie náhrady škody vo výške 25.523,86 eur. Z toho dôvodu žalobca naďalej trvá na zvyšnej časti, pričom uviedol sumu 153,80 eur.
- Súd v tejto súvislosti poukazuje na chybu v počítaní a písaní, nakoľko žalobca sa domáhal žalobou o zaplatenie sumy 25.667,96 eur s tým, že listom z 30.11.2020 žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie dlhu vo výške 25.523,86 eur, ktorý sa ku dňu podania žaloby navýšil o 144,10 eur. (za 11/2020 vo výške 148,95 eur a v 12/2020 bol zaznamenaný pohyb +4,85 eur, teda = 144,10 Eur) Uvedené je riadne uvedené v žalobe. Vzhľadom k tomu, že žalobca zobral žalobu späť vo výške 25.523,86 eur a nedošlo ani k zmene žaloby ohľadom výšky istiny, je nepochybné, že došlo k nesprávnemu výpočtu zo strany žalobcu a zároveň ku chybe v písaní vzhľadom na žalobu, podľa ktorej je suma 25.523,86 eur navýšená o 144,10 eur, a teda zostávajúca suma, ktorá po späťvzatí zostala predmetom konania, je 144,10 eur. (25.667,96 eur - 25.523,86 eur=144,10 eur)
6. Podľa § 144 ods.1 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.
7. Podľa § 145 ods.2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti , súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
(1) Súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. (2) Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
9. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu pred prvým pojednávaním, súd konanie o zaplatenie sumy 25.523,86 eur zastavil. /Keďže z ničoho nevyplýva zmena žaloby, súd nerozhodoval o zmene žaloby./
10. Súd nariadil ústne pojednávania, na ktoré boli všetci predvolaní riadne a včas, avšak na pojednávanie sa nedostavil nikto. Súd v zmysle § 188 a nasl. CSP vykonal dokazovanie, a to oboznámením sa s listinami tvoriacimi spisový materiál. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav:
11. Súd mal preukázané, že žalobca so žalovanou uzavreli dňa 06.09.2019 Zmluvu o obchodnom zastúpení pri sprostredkovaní poistenia, predmetom ktorej bolo vykonávanie činnosti finančného sprostredkovania v sektore poistenia alebo zaistenia medzi poisťovňou a klientami poisťovne alebo potenciálnymi klientami a poisťovňa sa zaväzuje zaplatiť províziu finančnému konzultantovi, ktorým bola žalovaná. Provízia bola upravená v článku IV. Zmluvy. (l.č. 14 obsahu spisu)
12. Podľa čl. IV., bod 3 Zmluvy, finančný konzultant je povinný vrátiť vyplatenú províziu poisťovni, a to aj po ukončení tejto zmluvy, ak zanikne finančným konzultantom sprostredkované poistenie alebo v priebehu trvania poistenia dôjde k zníženiu výšky ročného poistného, pričom výška a spôsob storna provízie je špecifikovaný v tejto zmluve a Províznom poriadku.
13. Podľa čl. VII., bod 5 Zmluvy neoddeliteľnou súčasťou je aj Provízny poriadok.
14. V zmysle čl. VII., bod 3 Zmluvy poisťovňa zasiela písomnosti na poslednú známu adresu finančného konzultanta. Za doručenú sa považuje dňom prevzatia alebo dňom, kedy finančný konzultant písomnosť odoprel. V prípade, ak sa písomnosť uloží na pošte kvôli nezastihnutiu finančného konzultanta s tým, že si ju finančný konzultant nevyzdvihol v príslušnej lehote na pošte, považuje sa za doručenú v posledný deň tejto lehoty, aj keď sa finančný konzultant o jej uložení nedozvedel alebo dňom, kedy bola písomnosť vrátená poisťovni ako nedoručená pre zmenu adresy, ktorú finančný konzultant poisťovni neoznámil.
15. Podľa článku VII., bod 12 Zmluvy - obe zmluvné strany vyhlásili, že sa oboznámili s obsahom zmluvy vrátane jej príloh, porozumeli jej, táto zodpovedá ich pravej, slobodnej a vážnej vôli a na znak súhlasu s jej obsahom ju slobodne podpísali. Prejav súhlasu bez výhrad s obsahom a oboznámením sa s prílohami finančný konzultant vyjadril zároveň podpisom Preberacieho protokolu pri podpise tejto zmluvy.
16. V Prílohe č. 1, bod 3 je upravené storno provízia s tým, že finančný konzultant je povinný vrátiť poisťovni vyplatenú províziu podľa uvedených typov storna provízie, a to aj v prípade zániku Zmluvy o obchodnom zastúpení, ak v priebehu trvania poistenia dôjde k zníženiu výšky ročného poistenia a/alebo zanikne finančným konzultantom sprostredkované poistenie.
17. Podľa § 269 ods.2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
18. Podľa § 652 Obchodného zákonníka, zmluvou o obchodnom zastúpení sa obchodný zástupca ako podnikateľ zaväzuje pre zastúpeného vyvíjať činnosť smerujúcu k uzatvoreniu určitého druhu zmlúv (ďalej len "obchody") alebo dojednávať a uzatvárať obchody v mene zastúpeného a na jeho účet a zastúpený sa zaväzuje zaplatiť obchodnému zástupcovi províziu.
19. Podľa § 2 ods.5 zák.č. 186/2009 Z.z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve, finančné sprostredkovanie vykonávané podľa tohto zákona je podnikaním.
20. Podľa § 2 ods.2 Obchodného zákonníka podnikateľom podľa tohto zákona je: a) osoba zapísaná v obchodnom registri, b) osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia, c) osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov, d) fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu.
21. Medzi stranami bola nesporná Zmluva o obchodnom zastúpení pri sprostredkovaní poistenia uzavretá dňa 06.09.2020. Taktiež medzi stranami bolo nesporné, že neoddeliteľnou súčasťou danej zmluvy boli Príloha č. 1, 2., 3 a 4. Súd posúdil, že ide o obchodno-záväzkový vzťah, na ktorý sa aplikuje Obchodný zákonník, a to s poukazom na citované zákonné ustanovenia, pričom zo spisu vyplýva, že žalovaná bola zapísaná ako viazaný finančný agent, podriadený finančný agent, sprostredkovateľ doplnkového poistenia alebo viazaného investičného agenta v príslušnom zozname, čo potvrdila aj žalovaná, ktorá požiadala žalobcu listom z 05.06.2020 o zrušenie jej zápisu v NBS. (l.č. 29)
22. Súd skonštatoval, že v danom prípade nejde o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka. Na danú zmluvu sa nevzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 52 a nasl.). Podľa ustálenej súdnej praxe je nepochybné, že činnosť, ktorú žalovaná vykonávala, je podnikaním. Dokonca podľa § 2 ods.5 zák.č. 186/2009 Z.z. dané sprostredkovanie vykonávané podľa tohto zákona je podnikaním. Nemožno tento vzťah podriadiť pod spotrebiteľský vzťah, pričom daný vzťah ani nespĺňa podmienky pre posúdenie ako spotrebiteľského vzťahu. Žalovaná v danom vzťahu nevystupuje ako spotrebiteľ, nevystupuje ako slabšia strana, ktorej by mal súd poskytnúť ochranu ex offo ako slabšej strane - spotrebiteľovi. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení je nepochybné, že v danom prípade nejde o spotrebiteľský vzťah a práva a povinnosti strán sa spravujú Obchodným zákonníkom, pričom aj zo zmluvy jednoznačne vyplýva, že sa dohodli, že ich vzťah sa bude riadiť Obchodným zákonníkom s poukazom na to, že výslovne zo zmluvy vyplýva, že bola uzavretá podľa § 652 Obchodného zákonníka a zákona č. 186/2009 Z.z.
23. Z predložených listín vyplýva, že žalovaná bola zapísaná v registri finančných agentov, pričom na základe žiadosti žalobcu bol zrušený zápis žalovanej v registri, podregister poistenia alebo zaistenia, zoznam viazaných finančných agentov vedeným NBS pod registračným číslom XXXXXX.
24. Súdu boli predložené provízne listy za mesiac 09/2019-11/2019 a za 01/2020-05/2020, ako aj kópie poistných zmlúv, za ktoré bola žalovanej vyplatená provízia spolu so zánikovými listami a detaily zániku poistných zmlúv v správe žalovanej. Z daných listín nepochybne vyplýva, že boli uzavreté zmluvy na základe sprostredkovania žalovanou a všetky tieto zmluvy zanikli. (l.č. 65-66, 90-241) Dôvody zániku zmlúv neboli rozporované, ani namietané. Z ničoho nevyplýva namietanie neplatnosti zmlúv. Uvedené skutočnosti jednak vyplývajú z predložených listín a jednak medzi stranami boli nesporné s poukazom na § 151 CSP.
25. Súd mal preukázané predloženými výpismi z účtu vyplatenie provízie žalovanej. (l.č. 67-78-89) Podľa uvedenia žalobcu, provízia bola žalovanej vyplácaná v celej výške na celé obdobie trvania poistnej zmluvy v zmysle podmienok opravených v províznom poriadku. Uvedené medzi stranami nebolo sporné. Žalobca riadne v žalobe vysvetlil princíp vyplácania a stornovania provízie, čo taktiež žalovaná nenamietala a medzi stranami to nebolo sporné. Žalovaná nenamietala ani vyplatenie provízie.
(1) Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. (2) Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
27. Podľa § 655 ods. 1 Obchodného zákonníka, obchodný zástupca je povinný uskutočňovať činnosť podľa § 652 ods. 1 s vynaložením odbornej starostlivosti a v dobrej viere, je povinný dbať na záujmy zastúpeného, konať v súlade s jeho poverením a rozumnými pokynmi zastúpeného a poskytovať zastúpenému potrebné a dostupné informácie.
28. Podľa § 658 Obchodného zákonníka (1) Obchodný zástupca je povinný navrhovať uzavretie obchodov alebo uzavierať obchody len s osobami, u ktorých sú predpoklady, že svoje záväzky splnia. (2) Zástupca ručí za splnenie povinností treťou osobou, s ktorou navrhol zastúpenému uzavretie obchodu alebo s ktorou v mene zastúpeného uzavrel obchod, len keď sa na to písomne zaviazal a ak dostane za prevzatie záruky osobitnú odmenu. V takom prípade sa jeho práva a povinnosti spravujú podľa ustanovení o ručení.
29. Podľa § 662 Obchodného zákonníka (1) Nárok na províziu zanikne, ak je zrejmé, že obchod medzi zastúpeným a treťou osobou sa neuskutoční a ak jeho neuskutočnenie nie je dôsledkom okolností, za ktoré zodpovedá zastúpený, ak z obchodu nevyplýva niečo iné. (2) Provízia, ktorá už bola uhradená, musí sa vrátiť, ak nárok na ňu zanikol podľa odseku 1. (3) Dohodou len v prospech obchodného zástupcu možno upraviť aj inak zánik nároku na províziu podľa odseku 1.
30. Z provízneho poriadku, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy, vyplýva, že žalovaná je povinná vrátiť províziu a to aj v prípade zániku zmluvy, ak zanikne žalovanou uzatvorené poistenie alebo v priebehu trvania poistenia dôjde k zníženiu výšky ročného poistného. Neuskutočnením, resp. zánikom obchodu sa v zmysle zmluvy rozumie jednak predčasný zánik poistnej zmluvy, ale aj zníženie výšky ročného poistného.
31. Podľa zmluvných dojednaní v Zmluve a v Prílohe č.1, žalovaná je povinná vrátiť províziu zo zmluvy, pokiaľ trvala 0-12 mesiacov. Dané zmluvné ustanovenie bolo stranami riadne dojednané, dokonca zmluvné strany výslovne uviedli v zmluve, že s obsahom zmluvy sa oboznámili, zmluva je pre nich určitá a zrozumiteľná a nebola urobená pod nátlakom a/alebo v tiesni ani za inak nevýhodných podmienok, na znak čoho ju podpísali. Zároveň bolo nepochybné, že neoddeliteľnou súčasťou sú aj uvedené Prílohy.
32. V zmysle ustálenej judikatúry s poukazom na § 662 Obchodného zákonníka, zmluvné strany v rámci zmluvnej voľnosti si môžu určiť podmienky, ktoré budú pre účely zániku nároku na províziu považované
za okolnosti, z ktorých bude zrejmé, že obchod s treťou osobou sa neuskutočnil. Zo zmluvy jednoznačne vyplýva, že neuskutočnením obchodu sa rozumie aj predčasný zánik poistnej zmluvy, ako aj zníženie výšky ročného poistného, pričom následkom neplatenia poistného je zánik poistnej zmluvy. Ustanovenie § 662 Obchodného zákonníka je dispozitívnym ustanovením a preto umožňuje zmluvným stranám v záujme právnej istoty určiť podmienky, ktoré budú pre účely zániku nároku na províziu považované za okolnosti, z ktorých bude zrejmé, že obchod s treťou osobou sa neuskutočnil. (rozh. KS v Bratislave sp.zn. 10Co/138/2015, rozh. NS SR č. 117/1999, rozh. KS v Prešove sp.zn. 7Cob/100/2007, roz. NS SR č. 2Obdo/16/2008,...)
33. Žalobca správne poukázal na to, že žalovaná porušila ust. § 658 ods.1 Obchodného zákonníka, pretože podstatou jej činnosti nebolo iba uzatvorenie poistnej zmluvy za účelom vyplatenia provízie, ale za účelom sprostredkovania poistenia klientovi, t.j. účelom je platná a účinná poistná zmluva, ktorá spĺňa požiadavky klienta. Ak mala žalovaná pochybnosti o vyplatených, resp. stornovaný províziách, mala právo formou reklamácie požiadať o prešetrenie sporných poistných zmlúv. Avšak žalovaný sa nič takého nedomáhala, ani nenamietala.
34. Žalobca uviedol, že stav poistnej zmluvy, t.j. aktívna, resp. stornovaná poistná zmluva, na Províznom liste vychádza zo stavu poistnej zmluvy v poistno-technickom systéme Unius žalobcu ku dňu účtovnej závierky. Provízne listy sú generované interným IT systémom Unius na spracovanie skutočností súvisiacich s vykonávaním, činnosti finančného sprostredkovania obchodnými zástupcami žalobcu. Provízny list je oficiálny výstup zo spracovanej účtovnej závierky provízií za účtovný mesiac a odráža skutočnosti súvisiace so stavom poistnej zmluvy sprostredkovanej obchodným zástupcom, t.j. žalovanou. Uvedené medzi stranami nebolo sporné.
35. Zároveň žalobca poukázal na to, že povinnosť vrátiť províziu podporuje aj právna úprava § 32 ods.12 zák.č. 595/2003 Z.z., ktorá upravuje prípady vrátenia provízií obchodných zástupcov po skončení ich podnikania. Taktiež poukázal na to, že žalovaná nepredložila žiadny dôkaz, ktorý by vyvrátil žalobcom uvádzané skutočnosti. Žalovaná ani žiadnym spôsobom nespochybnila oprávnenosť uplatnenia storno provízií zo strany žalobcu. Zdôraznil, že poistné zmluvy, ktoré uzatvorila žalovaná, boli fiktívne a žalovaná o predmetnej skutočnosti vedela, lebo to potvrdila pred vyšetrením interného auditu M a M na základe čoho následne žalobca podal trestné oznámenie. Predmetom šetrenia M bolo 23 zmlúv dojednaných žalovanou, k 9 zmluvám bolo uhradené 1.poistné, k 12 zmluvám aj následné a k 2 zmluvám nebola žiadna platba, všetky boli zaplatené poukážkou. Provízia za 23 zmlúv bola 34.482,24 eur. Predmetom šetrenia M boli 3 zmluvy, bolo zaplatené iba prvé poistné a provízia vo výške 2.970,40 eur.
36. Vzhľadom k tomu, že došlo k stornovaniu poistných zmlúv, žalovanej vznikla povinnosť vrátiť provízie.
37. Na základe vykonaného dokazovania s poukazom na zákonné ustanovenia a zmluvné dojednania, žalobcovi vznikol nárok na vrátenie provízie.
38. Žalovaná v konaní iba uviedla, že všetko je vykonštruované a bola zavlečená do toho nevedomky. Svoje tvrdenia však ničím nepreukázala. Dokonca z ničoho nevyplýva, že by postup žalobcu nejako namietala, rozporovala, z ničoho nevyplýva, že by storno a zrušenie zmlúv reklamovala, či iným spôsobom namietala. Uviedla, že sa vyjadrí na pojednávaní, keďže vyšetrovanie prebieha čiastočne v režime utajenia, avšak na pojednávanie sa nedostavila bez uvedenia dôvodu, pričom trestné konanie je od 06/2021 právoplatne skončené. Napriek tomu žalovaná súdu nič nepredložila. Dokonca výsledky trestného konania potvrdili tvrdenia žalobcu a vyvrátili tvrdenia žalovanej.
39. Súd mal zistené, že na základe trestného oznámenia, Okresný súd Žilina, dňa 31.05.2021 vydal v konaní 50T/46/2021, Trestný rozkaz, ktorým bola žalovaná uznaná vinnou, že ako finančný konzultant na základe Zmluvy o obchodnom zastúpení zo dňa 06.09.2019 so žalobcom, počas svojho pôsobenia na tejto pozícii sprostredkovala v období od 18.09.2019 do 12.06.2020 určité množstvo poistných zmlúv, pričom v rámci interného auditu poisťovne č. M a M vyšlo najavo, že časť svojej produkcie a to konkrétne poistné zmluvy uvedené v danom rozhodnutí, dojednala podvodným spôsobom, nakoľko väčšina poistníkov sú neexistujúce osoby, osobné údaje poistníkov uvedených v návrhoch poistných zmlúv sú nekorektné, nepatria poistníkom, pričom s klientami sa žalovaná nestretla, neoverila si ich totožnosť podľa občianskeho preukazu, nezisťovala potreby klientov, jedná sa o neexistujúce osoby, resp. adresy na ktorých bývajú iné osoby, za čo však žalovanej žalobca vyplatil províziu vo výške
25.523,86 eur, čím uviedla žalobcu do omylu a obohatila sa na jeho úkor a spôsobila škodu vo výške 25.523,86 eur. Zároveň jej bol uložený trest a uložená povinnosť nahradiť žalobcovi sumu titulom náhrady škody vo výške 25.523,86 eur. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.06.2021. (l.č. 254)
40. Z daného rozhodnutia vyplýva, že žalovaná svojimi tvrdeniami v podanom odpore zavádzala súd, nakoľko skutočne bolo aj súdom v trestnom konaní konštatované, že podvodným konaním dojednala poistné zmluvy a obohatila sa na úkor žalobcu vo výške 25.523,86 eur. Zároveň bola zaviazaná na zaplatenie danej sumy žalobcovi.
41. Žalobca uviedol, že danú sumu zatiaľ nezaplatila žalovaná, avšak bude sa domáhať v exekučnom konaní svojho nároku. Zároveň žalobca v časti, na ktorú bola žalovaná zaviazaná Trestným rozkazom, zobral späť a preto súd v tej časti konanie zastavil.
- Z listín vyplýva, že žalobca si v trestnom konaní uplatnil škodu vo výške 25.553,86 eur, ktorá sa následne navýšila o 144,10 eur, a ktorú si uplatnil následne až v tomto konaní. Následne žalobca zobral žalobu späť v časti 25.523,86 eur, preto súd konanie v tej časti zastavil bez ohľadu na posúdenie litispendencie.
42. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 25.667,96 eur, pričom v žalobe riadne konkretizoval dlžnú sumu a z uvedenej tabuľky vyplýva, že žalovaná je dlžná vo výške 25.667,96 eur, avšak v čase výzvy žalobcu listom z 30.11.2020 bola dlžná sumu 25.523,86 eur, čo je suma uplatnená aj v trestnom konaní. Následne dlh sa navýšil ku dňu podania žaloby o 144,10 eur, keďže v 11/2020 bol pohyb záväzku žalovanej -148,95 eur a v 12/2019 +4,85 eur, čo je navýšenie dlhu o 144,10 eur.
43. S poukazom na uvedené skutočnosti, ako aj na právoplatný Trestný rozkaz, súd zaviazal žalovanú na zaplatenie zostávajúcej časti vo výške 144,10 eur, keďže žalovanej bola vyplatená provízia, na ktorú jej zanikol nárok a teda je povinná vyplatenú províziu vrátiť. Keďže na vrátenie provízie vo výške 25.523,86 eur bola zaviazaná Trestným rozkazom, v tomto konaní ju súd zaviazal vrátiť vyplatenú províziu už len vo výške 144,10 eur. Súd v tejto súvislosti opakovane uvádza, že pokiaľ žalobca v podaní zo dňa 20.10.2021, ktorým zobral žalobu späť vo výške 25.523,86 eur vzhľadom na uloženie povinnosti žalovanej v Trestnom rozkaze, požadoval už len zostatok zo žalovanej sumy, ale uviedol sumu 153,80 eur, nepochybne ide o chybu v počítaní a písaní, keďže po odpočítaní sumy, o ktorú zobral žalobu späť, od pôvodne žalovanej sumy, je zostatok žalovanej istiny 144,10 eur. Žalobca sa domáhal žalobou o zaplatenie sumy 25.667,96 eur s tým, že listom z 30.11.2020 žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie dlhu vo výške 25.523,86 eur, ktorý sa ku dňu podania žaloby navýšil o 144,10 eur. (za 11/2020 vo výške 148,95 eur a v 12/2020 bol zaznamenaný pohyb +4,85 eur, teda = 144,10 Eur) Uvedené je riadne uvedené v žalobe. Z ničoho nevyplýva, že by žalobca navrhoval zmenu žaloby, teda nedošlo k zmene žaloby, ale z podaní jednoznačne vyplýva chyba v písaní a počítaní, preto súd vychádzal z obsahu podaní žalobcu tak, že posúdil, že žalobca trvá už len na zaplatení sumy 144,10 eur, pričom súd týmto posúdením nenahrádzal vôľu žalobcu, nakoľko tá predsa nepochybne vyplýva z jeho podaní, keďže žaloval o zaplatenie sumy 25.667,96 eur, zobral žalobu späť v časti 25.523,86 eur a požadoval zvyšnú časť, ktorou je 144,10 eur. Teda je nesporné, že do podania uviedol mylne sumu 153,80 eur ako súčet 148,95 eur a 4,85 eur, hoci mal odpočítať, avšak uvedené vyplýva zo žaloby, ako aj z ďalších jeho podaní a žalobca neprejavil žiadnym spôsobom vôľu zmeniť žalobu na sumu 153,80 eur. Vzhľadom k tomu, že žalobca zobral žalobu späť vo výške 25.523,86 eur a nedošlo ani k zmene žaloby ohľadom výšky istiny, je nepochybné, že došlo k nesprávnemu výpočtu zo strany žalobcu a zároveň ku chybe v písaní vzhľadom na žalobu, a teda zostávajúca suma, ktorá po späťvzatí zostala predmetom konania, je 144,10 eur. (25.667,96 eur - 25.523,86 eur=144,10 eur)
44. V zmysle § 215 ods.1 CSP súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov.
45. Vykonané dôkazy súd hodnotil v zmysle § 191 CSP podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.
46. Súd dospel k záveru, že žalobca preukázal svoje tvrdenia o nároku na vrátenie provízie. Tvrdenia žalovanej sú v rozpore so zistenými skutočnosťami. Žalovaná ničím svoje tvrdenia nepreukázala, dokonca boli vyvrátené predloženým Trestným rozkazom, ktorým bola uznaná vinnou a teda jej tvrdenia v tomto konaní boli účelové.
47. Podľa § 255 CSP: (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
(1) Ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. (2) Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.
(1) Ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. (2) Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.
50. Podľa § 262 ods.1 a ods.2 CSP: (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
51. V zmysle citovaných zákonných ustanovení súd priznal žalobcovi ako úspešnej strane konania trovy konania v rozsahu 100%, nakoľko jednak bol úspešný v zastavenej časti konania, keďže zobral žalobu späť z dôvodu, že žalovaná bola v trestnom konaní uznaná vinnou a zaviazaná na zaplatenie náhrady škody a zároveň žalobca bol úspešný aj vo zvyšnej časti, ktorej súd v tomto konaní vyhovel. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods.2 CSP až po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§127 CSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 363 CSP)
1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).