Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41Ek/1375/2021

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 01 Bratislava - Nové Mesto, IČO: 47 967 692, zast.: JUDr. Oskar Chnápko, advokát, so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 45 018201, proti povinnému: V. Ľ., D.. XX.XX.XXXX, N. G. XXX/XX, XXX XX D., o vymoženie pohľadávky vo výške 113,67 eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Žofiou Žabkovou, so sídlom exekútorského úradu Nám. Matice slovenskej 6, 965 01 Žiar nad Hronom, pod sp. zn. XXXEX XXX/XX, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, podaným prostredníctvom právneho zástupcu, doručeným súdu dňa 24.04.2021, domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 113,67 eur s príslušenstvom, na podklade exekučného titulu - Platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XXUp/XXXX/XXXX zo dňa 04.11.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 26.11.2019 (ďalej len „exekučný titul“).

2. Súd na základe uvedeného návrhu na vykonanie exekúcie vydal dňa 21.05.2021 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Žofii Žabkovej, so sídlom exekútorského úradu Matice slovenskej 6, 965 01 Žiar nad Hronom, ktorý ju vedie pod sp. zn. XXXEX XXX/XX.

3. Poverený súdny exekútor vydal dňa 01.06.2021 Upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo povinnému doručené 04.06.2021. Dňa 11.06.2021 bol exekútorskému úradu doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 10.06.2021, ktorý bol podaný na poštovú prepravu dňa 10.06.2021. V tomto bode súd konštatuje, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie v zákonnej 15-dňovej lehote odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. K návrhu povinného na zastavenie exekúcie sa vyjadril oprávnený podaním zo dňa 16.06.2021.

4. Súdny exekútor predložil súdu na rozhodnutie návrh povinného na zastavenie exekúcie, spolu s obálkou preukazujúcou dátum jeho podania na poštovú prepravu, upovedomením o začatí exekúcie a dokladom o jeho doručení povinnému, vyjadrením oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie a svojím vyjadrením. Súd pri rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie vychádzal z uvedených dokumentov predložených súdu v elektronickej podobe.

5. Povinný svoj návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 10.06.2021 odôvodňuje tým, že sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, a to z dôvodu procesných chýb predchádzajúcich konaní a úkonov. Povinný uviedol, že mu exekučný titul nebol doručený písomne s odôvodnením, a preto nemohol nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť. Ďalej povinný uvádza, že mu nebolo doručené poverenie na vykonanie exekúcie zo dňa 21.05.2021 a ďalšie podklady mimo

upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 01.06.2021. Argumentuje tým, že o prebiehajúcom konaní nevedel, a teda sa nemohol relevantne brániť, čo by určite urobil, pokiaľ by mu bol doručený rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. XXUp/XXXX/XXXX zo dňa 04.11.2019. Podľa vyjadrenia povinného tým bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces a prístup k súdu, jeho práva vyplývajúce z SR a Charty základných práv a slobôd a exekúcia bola nariadená neoprávnene, iba na základe podkladov oprávneného. Povinný namieta tiež, že v zmluve uzavretej medzi ním a právnym predchodcom žalobcu došlo k chybám, a že nie je mysliteľné a je v rozpore s dobrými mravmi, aby zmluvná pokuta a úroky z omeškania boli niekoľkonásobne väčšie oproti vymáhanej nárokovanej sume oprávneného. Predmetnú zmluvu povinný podľa svojho vyjadrenia považuje za nejasnú, zavádzajúcu a nezrozumiteľnú, neprehľadnú a typovú. Namieta, že nebolo uvedené, koľko už na danú zmluvu ako povinný zaplatil, a z čoho vychádzajú nároky právneho predchodcu oprávneného a oprávneného samého. Ďalej povinný namieta, že mu nikdy nebolo doručené „postúpenie pohľadávky“, ani „oznámenie o okamžitej splatnosti dlhu“. Poukázal na to, že povinnosťou žalobcu (oprávneného) je preukázať svoju aktívnu vecnú legitimáciu, avšak oprávnený ju doteraz nepreukázal, a to ani pred prvostupňovým súdom, ani exekučným súdom, a vytýka obom súdom, že túto skutočnosť vôbec neskúmali, inak by nemohli vydať rozhodnutie, ktoré vydali. Povinný uviedol, že oprávnený k žalobe nepripojil zmluvu o postúpení pohľadávok, a povinného neoboznámil s postúpením pohľadávky. Ďalej uviedol, že aj keby žalobca predložil zmluvu o postúpení pohľadávky alebo preukázal doručenie oznámenia o postúpení pohľadávky, musel by súd konštatovať, že pohľadávka takto vzniknutá nebola platne postúpená pre rozpor zmluvy o postúpení pohľadávok so zákonom, teda pre jej absolútnu neplatnosť v zmysle . Uvedené odôvodňuje povinný tým, že oprávnený doteraz v konaní nepreukázal, že by povinný udelil právnemu predchodcovi oprávneného platný súhlas s postúpením pohľadávky na iný nebankový subjekt, ani to, že by povinného pred postúpením pohľadávky písomne vyzval na splnenie peňažného záväzku, a teda nepreukázal, že pohľadávka bola spôsobilá na postúpenie. Podľa názoru povinného by teda súd mal dospieť k záveru o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu (oprávneného) v tomto konaní a žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Exekučný súd mal podľa povinného vyzvať na predloženie podkladov oprávneného a následne návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietnuť z dôvodu absolútne neplatného úkonu. Povinný ďalej namieta, že dojednanie v zmluve týkajúce sa zmluvnej pokuty nebolo individuálne dojednané a predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, keďže povinný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah zmluvy ovplyvniť a mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým podmienkam. Uvedené zmluvné dojednanie považuje za nekalú podmienku spôsobujúcu nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, v dôsledku čoho je toto dojednanie neplatné, a preto súd žalobe v časti uplatňovanej zmluvnej pokuty a úroku z omeškania zo zmluvnej pokuty nemal vôbec vyhovieť. Prvostupňovému súdu vytýka, že vôbec neriešil náležitosti zmluvy ako spotrebiteľskej zmluvy, neprijateľné podmienky v zmluve a obchodných podmienkach vrátane cenníka, naliehavý právny záujem, mimoriadnu splatnosť vrátane zosplatnenia, pokuty, sankcie, poplatky, a už vôbec nie postúpenie pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu na žalobcu (oprávneného) a rozhodol iba na základe podkladov žalobcu. Vyjadril názor, že týmto nesprávnym procesným postupom súdu došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ďalej povinný namieta, že žaloba bola podaná po uplynutí premlčacej lehoty, čo odôvodňuje tým, že odstúpením od zmluvy o poskytovaní verejných služieb právnym predchodcom žalobcu sa zmenil nárok oprávneného z nároku zo zmluvy, na nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré právo sa vzhľadom na „ex tunc“ účinky odstúpenia od zmluvy premlčalo v subjektívnej dvojročnej premlčacej lehote. Z tohto dôvodu vzniesol námietku premlčania. Ďalej povinný namieta, že mu nebola doručená výzva, resp. upomienka za neuhradené faktúry, ani upozornenie na uplatnenie práva na predčasné zosplatnenie splátok. Z uvedených dôvodov by mala byť exekúcia podľa názoru povinného zastavená. Ďalším dôvodom pre zastavenie exekúcie je podľa vyjadrenia povinného jeho nemajetnosť. Povinný uviedol, že je vdovou v invalidnom dôchodku a je nemajetný, že jeho súčasný príjem je 574,80 eur (invalidný a vdovský dôchodok) a okrem tohto dlhu má ďalších 10 veriteľov s 18 pohľadávkami, pričom dlhy povinného predstavujú cca 32 000 eur. Uviedol tiež výšku svojich výdavkov. Povinný sa vyjadril, že touto exekúciou je mu bránené v splácaní týchto iných dlhov a že tu dochádza aj k uprednostňovaniu veriteľa (oprávneného) pred inými veriteľmi. Zároveň vyjadril názor, že pre rozhodovanie exekútora či súdu o zastavení exekučného konania pre nedostatok majetku nie je rozhodujúca skutočnosť, že povinný v budúcnosti môže nadobudnúť majetok podliehajúci exekúcii, lebo pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia. Na základe uvedeného navrhol povinný, aby súd exekúciu zastavil a oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie.

6. Oprávnený sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyjadril podaním zo dňa 16.06.2021, v ktorom navrhol návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietnuť. Vyjadril sa, že exekučný titul je riadne vykonateľný a právoplatný a poukázal na to, že právoplatnosť rozhodnutia možno definovať ako vlastnosť, ktorá spôsobuje záväznosť a zásadnú nezmeniteľnosť rozhodnutia, a že vykonateľnosť rozhodnutia je potrebné chápať ako vlastnosť rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami. Ďalej uviedol, že exekučný súd nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, a že tvrdenia, ktoré povinný namieta, sú pre exekučné konanie bez právneho významu, nakoľko tieto tvrdenia mal povinný predložiť, resp. namietať ešte v základnom konaní. Podľa vyjadrenia oprávneného sa relevancia týchto tvrdení končí vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stáva podkladom pre exekúciu. Z uvedeného dôvodu oprávnený navrhol, aby súd rozhodol, že nie je možné návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyhovieť, nakoľko povinný nepredložil súdu žiadny relevantný dôkaz, pre ktorý by mala byť exekúcia zastavená.

7. Poverený súdny exekútor v podaní, ktorým súdu postúpil návrh povinného na zastavenie exekúcie, súdu oznámil dátum doručenia upovedomenia o začatí exekúcie povinnému, ako aj dátumy, kedy bol exekútorskému úradu doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie a vyjadrenie oprávneného k tomuto návrhu.

8. Podľa ust. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“): súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (), sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

9. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

10. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

11. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

12. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnil. Exekučný titul tvorí podklad exekučného konania, na základe ktorého exekúcia prebieha. Základnou vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho druh, je vykonateľnosť. Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce vynútiť splnenie povinnosti v ňom obsiahnutej prostriedkami štátnomocenského donútenia aj proti vôli povinného, ak povinnosť obsiahnutá vo výroku rozhodnutia, nebola dobrovoľne splnená. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo, a to tak z formálnej stránky ako aj zo stránky materiálnej. Formálna stránka vykonateľnosti je vyjadrená doložkou o vykonateľnosti, ktorá preukazuje, že sú splnené formálne podmienky vykonateľnosti predpísané procesným právom; materiálna stránka vykonateľnosti je naplnená zase tým, že rozhodnutie obsahuje okrem presnej individualizácie oprávneného a povinného hlavne určitý výrok. Formálna a

materiálna vykonateľnosť exekučného titulu sú rovnocenné zložky vykonateľnosti rozhodnutia. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, alebo taktiež aj v prípade, keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol.

13. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.).

14. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ide o najvšeobecnejšie formulované dôvody zastavenia exekúcie odvíjajúce sa aj od toho, že súd síce ex ante preskúmava exekučný titul z úradnej povinnosti, avšak po začatí exekúcie sa môžu preukázať dôvody, pre ktoré ani nemala začať.

15. Súd preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení Exekučného poriadku a oboznámil sa s vyjadrením oprávneného. Jedným z dôvodov, pre ktoré navrhuje povinný zastavenie exekúcie, je nedoručenie exekučného titulu. Povinný uvádza, že mu rozhodnutie, na podklade ktorého je vedená exekúcia, nebolo doručené písomne s odôvodnením, a preto dané rozhodnutie nemohlo nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť. K uvedenému tvrdeniu povinného exekučný súd uvádza, že sa oboznámil so spisom upomínacieho konania, v ktorom bol vydaný exekučný titul a zistil, že platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XXUp/XXXX/XXXX zo dňa 04.11.2019 spolu s prílohami bol povinnému doručený listinne na adresu jeho trvalého pobytu dňa 08.11.2019, ako to vyplýva z doručenky nachádzajúcej sa v predmetnom súdnom spise.

16. Súd vychádza z údajov na doručenke, ktoré zachytávajú postup pri doručení, a kým nie je preukázaný opak, súd považuje údaje na doručenke za pravdivé. Ustanovenie 111 ods. 1 (ďalej len „“) upravuje vyvrátiteľnú právnu domnienku o pravdivosti doručenky. Ak účastník konania spochybňuje správnosť údajov uvedených na doručenke, je povinný o tom súdu predložiť dôkaz, a týmto spôsobom preukázať svoje tvrdenie (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. októbra 2010, sp. zn. ). Keďže povinný nepredložil ani neoznačil žiadny dôkaz spochybňujúci údaje na doručenke, alebo správnosť postupu pri doručovaní platobného rozkazu, má exekučný súd za to, že platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 04.11.2019, sp. zn. XXUp/XXXX/XXXX bol povinnému riadne doručený do vlastných rúk a je tak spôsobilým exekučným titulom, na podklade ktorého možno viesť exekúciu voči povinnému.

17. O doručení exekučného titulu povinnému svedčí napokon aj skutočnosť, že povinný proti predmetnému platobnému rozkazu podal odpor. Zo spisu upomínacieho konania vyplýva, že odpor proti platobnému rozkazu bol súdu doručený dňa 04.12.2019 a tento bol odmietnutý uznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 06.02.2020, sp. zn. XXUp/XXXX/XXXX, právoplatným dňa 04.03.2020.

18. Pokiaľ námietka povinného smeruje k skutočnosti, že doručený platobný rozkaz neobsahoval odôvodnenie, súd uvádza, že exekučný titul bol vydaný v upomínacom konaní, ktoré predstavuje alternatívny spôsob riešenia sporov o peňažné plnenie, ktorý je osobitne upravený v o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov. Jedná sa o elektronické skrátené konanie, v ktorom súd rozhoduje len na základe skutočností tvrdených a preukazovaných zo strany žalobcu. Ak

nárok žalobcu možno odôvodnene predpokladať, a zároveň sú splnené procesné podmienky (vrátane poplatkovej povinnosti) a nie sú dôvody pre odmietnutie návrhu, súd vydá platobný rozkaz. Ide o meritórne rozhodnutie, nakoľko sa ním rozhoduje vo veci samej. V platobnom rozkaze súd žalovanému uloží, aby do 15 dní od jeho doručenia zaplatil žalobcovi uplatňovaný nárok a nahradil trovy konania, alebo aby v tej istej lehote podal odpor. Platobný rozkaz neobsahuje odôvodnenie, avšak žalovanému je doručovaný spolu s rovnopisom návrhu, listinami a vyhláseniami predloženými žalobcom. Žalovaný sa tak dozvie, na základe akých skutočností a dôkazov mu bola uložená povinnosť zaplatiť peňažnú sumu žalobcovi. V prípade ak s uplatňovaným návrhom v zmysle doručeného platobného rozkazu žalovaný nesúhlasí, má možnosť podať v zákonnej lehote odpor proti platobnému rozkazu.

19. Pokiaľ povinný namieta, že mu nebolo doručené poverenie na vykonanie exekúcie, či ďalšie podklady, týkajúce sa exekučného konania, súd konštatuje, že vydané poverenie na vykonanie exekúcie súd odosiela len poverenému súdnemu exekútorovi. Súdny exekútor následne v zmysle § 61b Exekučného poriadku doručí oprávnenému a povinnému upovedomenie o začatí exekúcie. Exekučným súdom doposiaľ nebolo vydané žiadne rozhodnutie, ktoré by v zmysle Exekučného poriadku mal povinnosť doručovať povinnému.

20. Vo vzťahu k namietanej neplatnosti postúpenia pohľadávky a nedostatku aktívnej vecnej legitimácie oprávneného súd uvádza, že neoznámenie a prípadná nevedomosť povinného o postúpení pohľadávky nezakladá dôvod na zastavenie exekúcie, nakoľko povinný si povinnosť uvedenú vo výroku exekučného titulu nesplnil ani voči pôvodnému veriteľovi (postupcovi), ani voči oprávnenému (postupníkovi). Čo sa týka samotnej zmluvy o postúpení pohľadávky, táto sa môže uzavrieť nielen bez súhlasu, ale aj bez vedomia dlžníka. Dokiaľ sa dlžník o postúpení nedozvie, môže svoj dlh plniť pôvodnému veriteľovi. Len čo však bol dlžník s postúpením pohľadávky oboznámený a nadobudol tak vedomosť o tom, že došlo k zmene v osobe veriteľa, môže svoj dlh s právnymi účinkami splnenia dlhu plniť len novému veriteľovi. Súd zároveň uvádza, že otázka aktívnej vecnej legitimácie oprávneného bola predmetom súdneho prieskumu už v základom konaní, a to v rámci skúmania podmienok, za ktorých súd môže konať (podmienok konania). Skutočnosť, že všeobecný súd konal so stranou v konaní v postavení žalobcu a žalobe vyhovel, znamená, že dospel k záveru, že žalobca je aktívne vecne legitimovaný. Nakoľko po vydaní exekučného titulu nedošlo k zmene osoby oprávnenej z exekučného titulu, a teda návrh na vykonanie exekúcie bol podaný osobou, ktorej svedčí právo v zmysle exekučného titulu, exekučný súd dospel k záveru o aktívnej vecnej legitimácii oprávneného v exekučnom konaní.

21. Exekučný súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu) vydaného v základnom konaní. Obsahom rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. ). Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo „neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia. Exekučný súd nie je ďalšou odvolacou inštanciou a nie je ani príslušný skúmať správnosť skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý ho vydal. Nemôže zasahovať do práva priznaného v exekučnom titule, či ex ante poskytnúť ochranu povinnému v rozpore s výrokom právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia. Preto pokiaľ povinný namieta neplatnosť postúpenia pohľadávky, či nedostatok aktívnej vecnej legitimácie oprávneného ako žalobcu v základnom konaní, ide o skutočnosti, ktoré mali byť zo strany povinného tvrdené a preukazované v rámci základného konania, a ktoré neprináleží posudzovať exekučnému súdu v rámci exekučného konania.

22. Z vyššie uvedených dôvodov exekučnému súdu neprináleží skúmať ani povinným namietanú neprijateľnosť zmluvných podmienok v zmluve uzatvorenej medzi ním a právnym predchodcom oprávneného, na podklade ktorej vznikol nárok priznaný exekučným titulom, resp. podrobiť súdnej kontrole jednotlivé zmluvné dojednania týkajúce sa zmluvnej pokuty. Argumentácia povinného týkajúca sa neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy v časti dojednania o zmluvnej pokute sa nepochybne týka skutočností, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu, a ktoré mal povinný možnosť namietať už v základnom konaní. Povinný sa mohol voči exekučnému titulu - platobnému rozkazu vydanému v upomínacom konaní, brániť podaním odporu. Keďže tak včas neurobil, resp. tak urobil až po zákonom stanovenej lehote na podanie odporu, v dôsledku čoho bol odpor odmietnutý, exekučný titul nadobudol právoplatnosť a je vykonateľný.

23. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

24. Podľa prvej vety , ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť.

25. Podľa , ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

26. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie vzniesol tiež námietku premlčania a uviedol, že žaloba bola podaná až po uplynutí premlčacej lehoty, lebo odstúpením od zmluvy o poskytovaní verejných služieb sa zmluva zrušila od počiatku a začala plynúť 2-ročná subjektívna premlčacia lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia. V tejto súvislosti exekučný súd uvádza, že námietku premlčania môže dlžník vzniesť počas konania, a to až do právoplatného skončenia veci, t. j. do rozhodnutia vo veci samej. Námietkou premlčania sa teda musí súd zaoberať, resp. prihliadnuť na ňu, len do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu. Ak nadobudne rozhodnutie vo veci samej právoplatnosť, má táto skutočnosť závažné právne účinky a následky. Dané rozhodnutie sa stáva nezmeniteľným, záväzným a vytvára prekážku právoplatne rozsúdenej veci - res iudicata. Po právoplatnosti exekučného titulu už preto námietka dlžníka (povinného) o podaní žaloby (resp. v danom prípade návrhu na vydanie platobného rozkazu) po uplynutí premlčacej lehoty nie je prípustná. V dôsledku právoplatného skončenia základného konania začala plynúť ďalšia premlčacia doba týkajúca sa možnosti uplatniť si svoje právo priznané právoplatným súdnym rozhodnutím v rámci exekučného konania. Premlčacia doba pri judikovanej pohľadávke je v zmysle desaťročná a plynie odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Začatím exekučného konania premlčacia doba v zmysle spočíva a počas riadneho vedenia konania neplynie. Keďže exekučný titul nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 26.11.2019 a exekučné konanie sa začalo doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdu dňa 24.04.2021, je zrejmé, že nemohlo dôjsť k premlčaniu vymáhanej judikovanej pohľadávky oprávneného. Z uvedených dôvodov súd považoval námietku premlčania uplatnenú povinným za nedôvodnú.

27. Povinný ďalej odôvodňuje svoj návrh na zastavenie exekúcie tým, že je nemajetný, je poberateľom invalidného a vdovského dôchodku a má ďalších veriteľov a pohľadávky v celkovej sume cca 32 000,00 eur. Súd k uvedeným tvrdeniam povinného uvádza, že nemajetnosť povinného, ani skutočnosť, že má ďalšie dlhy voči iným svojim veriteľom, nezakladajú dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Momentálna majetková a finančná situácia povinného nemá vplyv na to, či exekúcia bola začatá alebo je vedená oprávnene, nakoľko v tomto prípade sa nejedná o okolnosť, ktorá by spôsobila zánik vymáhaného nároku alebo bránila vymáhateľnosti exekučného titulu. Tvrdená nemajetnosť ani ďalšie dlhy povinného nebránia oprávnenému domáhať sa vymoženia svojej pohľadávky v exekučnom konaní.

28. K tvrdenej majetkovej situácii povinného súd na doplnenie poznamenáva, že skutočnosti týkajúce sa majetkových pomerov povinného sú predmetom zisťovania zo strany súdneho exekútora. Objektívne zhodnotenie majetkových pomerov povinného v priebehu exekúcie, podloženie zistených skutočností písomnými dôkazmi a vyvodenie záveru o možnosti či nemožnosti vykonania exekúcie v závislosti od majetkových pomerov osoby povinnej, patrí do kompetencie súdneho exekútora. Ak sa počas priebehu exekúcie vedenej na majetok fyzickej osoby do 5 rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarí zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou, a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora, bude daný dôvod na zastavenie exekúcie. V takomto potenciálnom prípade súdny exekútor zastaví exekúciu aj bez návrhu podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku.

29. Z vyššie uvedených dôvodov súd pri rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie dospel k záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je dôvodný, nakoľko povinný nepreukázal súdu

dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, v spojení so skutočnosťou, že súd ex offo nenašiel dôvod na zastavenie exekúcie, a preto súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku v celom rozsahu zamietol.

30. Keďže oprávnený ani povinný si neuplatnili trovy v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, súd o trovách exekučného konania nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.