Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Cb-15-2015.pdf
PDF · 124.16 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-3Cb/15/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica sudcom Mgr. Petrom Gučkom v právnej veci žalobcu: D.. E. E., so sídlom X., O. XXXX/X, správca konkurznej podstaty úpadcu: BONAS Slovakia, s.r.o. v konkurze, IČO: 36 316 644, so sídlom Trenčín, M. R. Štefánika 88, právne zastúpený: Advokátska kancelária PACTIO, s.r.o., so sídlom Trenčianska Turná, Lúčna 491, proti žalovanému: Vaillant Industrial Slovakia, s.r.o., IČO: 35 895 772, so sídlom Skalica, Jurkovičova 45, právne zastúpený: Haládik & Parners, spol. s r.o., so sídlom Bratislava, Pri suchom mlyne 34, o zaplatenie 191.329,75 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti prevyšujúcej sumu 180.906,86 € spolu s prislúchajúcim úrokom z omeškania zastavuje.
II. Súd žalobu zamieta.
III. Súd žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 30.12.2015 domáha, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 191.329,75 € s príslušenstvom, a to z titulu zmluvy o dielo. Žalobu odôvodnil tým, že z titulu Zmluvy o výstavbe zo dňa 4.12.2006 má úpadca voči žalovanému pohľadávku v celkovej výške 361,813,71 € predstavujúcej zádržnú sumu dohodnutú zmluvnými stranami v bode 10.3.6 predmetnej zmluvy o dielo. Ku dňu vyhlásenia konkurzu (t.j. ku dňu 1.12.2015 je výška neuhradeného garančného zádržného vo výške 191.329,75 € bez DPH. Uvedená suma bola zahrnutá v rámci reštrukturalizačného konania úpadcu vedeného Okresným súdom Trenčín sp. zn. 28R/4/2009 do reštrukturalizačného plánu, čo vyplýva z prílohy č. 10 schváleného reštrukturalizačného plánu úpadcu, so splatnosťou dňa 30.6.2012. Zo súhlasu k vystaveniu bankových záruk zo dňa 12.5.2009 vyplýva, že malo dôjsť k uzavretiu zmluvy o bankovej záruke medzi úpadcom a VÚB bankou, k uzavretiu ktorej však nedošlo a žalovaný pohľadávku do dňa podania žaloby neuhradil. Súd vo veci vydal dňa 15.3.2016 platobný rozkaz č. k. 3Cb/15/2015-44, proti ktorému podal žalovaný dňa 4.4.2016 odpor, z ktorého dôvodu súd vo veci nariadil pojednávanie. Na pojednávaní dňa 24.5.2021 zobral žalobca žalobu v časti prevyšujúcej sumu 180.906,86 € spolu s prislúchajúcim úrokom z omeškania späť. Zároveň upresnil, že žalovaná suma vychádza zo sumy určenej v rámci reštrukturalizačného konania a predstavuje zádržné vyplývajúce zo záručnej doby, t.j. splatné uplynutím záručnej doby.
2. Súd vykonal dokazovanie zmluvou o výstavbe, upozornením na vadu, žiadosťou o doručenie, oznámením o výsledku doručovania, zoznamom garančného zádržného, súhlasom k vystaveniu bankových záruk, odporom a písomnými vyjadreniami strán sporu, oznámením žalovaného, odborným posudkom, výsluchom a písomnou výpoveďou svedkov, faktúrami, preberacími protokolmi, prehľadom platieb, kolaudačnými rozhodnutiami, elektronickou komunikáciou, vzájomnou komunikáciou strán
sporu, výpismi z obchodného registra, spisom Okresného súdu Trenčín 28R/4/2009 a zistil tento stav veci:
3. Zo Zmluvy o výstavbe zo dňa 4.12.2006 (ďalej len Zmluva) vyplýva, že žalovaný ako objednávateľ a úpadca BONAS Slovakia, s.r.o. ako zhotoviteľ uzatvorili zmluvu o dielo, ktorej predmetom bola výstavba Výrobných a administratívnych priestorov v Trenčianskych Stankovciach. Zmluvné strany sa dohodli, že úpadca ako dodávateľ postaví Výrobné a administratívne priestory do vlastníctva žalovaného ako objednávateľa a že bude znášať riziko škody pri výstavbe Výrobných a administratívnych priestorov (bod 2.1 prvá veta). Zmluvná cena bola stanovená bodom 3.1.2 Zmluvy pevne bez DPH a predstavuje 109.000.000,- Sk. Zmluvné strany sa v bode 3.2.1 Zmluvy dohodli na fakturácii platieb za jednotlivé práce, ktoré boli vykonané v súlade s Termínmi platieb podľa Harmonogramu prác (Príloha 2). Podľa bodu 10.3.6 Zmluvy zadržaná suma predstavuje 10 % zo Zmluvnej ceny. Objednávateľ zaplatí 50 % zo Zadržanej sumy dodávateľovi po tom, čo budú odstráneného všetky zostávajúce chyby podľa konečného Preberacieho protokolu a podľa konečného Kolaudačného rozhodnutia, mínus akékoľvek zrážky za chyby Prác, ktoré neboli odstránené. Objednávateľ zaplatí dodávateľovi zvyšných 50 % Zadržanej sumy po uplynutí záručnej doby, mínus náklady na akékoľvek chyby Prác, ktoré dodávateľ riadne neodstránil.
4. Z písomných vyjadrení žalovaného vyplýva, že so žalobou nesúhlasí a navrhol ju zamietnuť, nakoľko podľa jeho názoru pohľadávka žalobcu neexistuje, žalovaný ju neuznáva čo do právneho dôvodu, jej výšky ako aj termínu splatnosti. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k právnemu dôvodu vzniku vymáhaného nároku a stanovenia jeho výšky, keďže v konaní nebola preukázaná základná referenčná hodnota pre výpočet zádržného. Zádržné sa totiž počíta s čiastky, ktorá zodpovedá skutočne vykonaným činnostiam, t.j. skutočne vystaveným a uhradeným faktúram zhotoviteľa. Žalobca takisto neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k splatnosti vymáhaného nároku. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že predmetné dielo malo vady, ktoré žalovaný vytkol úpadcovi listom zo dňa 11.11.2010. Vady diela boli osvedčené odborným posudkom Technického a skúšobného ústavu stavebného, n.o. so sídlom v Bratislave.
5. Z uznesenia Okresného súdu Trenčín č. k. 40K/35/2015-128 zo dňa 23.11.2015 súd zistil, že na majetok dlžníka BONAS Slovakia, s.r.o. v konkurze, IČO: 36 316 644, so sídlom Trenčín, M. R. Štefánika 88 bol vyhlásený konkurz, pričom do funkcie správcu bol ustanovený D.. E. E..
6. Z Odborného posudku Technického a skúšobného ústavu stavebného, n.o. so sídlom v Bratislave č. 60 10 08 zo dňa 6.4.2010 vypracovaného na žiadosť žalovaného vyplýva, že zvýšené obrusovanie vrchnej vrstvy podlahy je spôsobené jeho nedostatočnou odolnosťou voči obrusu. Projektová maximálna hodnota obrusnosti 3,5 m3 (pri použití vsypu COBET 120) bola v skutočnosti prekročená v priemere skoro dvojnásobne. Priemerná hodnota obrusnosti z piatich skúšaných miest je 6,83 cm3. V mieste č.4 dosahuje obrusnosť až 9,27 cm 3. Na základe výsledkov obrusnosti betónu je možné konštatovať, že nebolo použité potrebné množstvo vsypu tak, aby bola zabezpečená jeho hrúbka 2 až 3 mm. Množstvo drátkov v betóne podlahy je menšie, ako odporúčajú ich výrobcovia. Uvedená skutočnosť však nemá priamy negatívny vplyv na statickú únosnosť podlahy, podlaha nevykazuje trhliny po ploche. Nižšia dávka drátkov však môže mať za následok ulamovanie hrán dilatačných celkov. Z hľadiska pevnosti betónu a hrúbky betónovej vrstvy boli projektované hodnoty dodržané. Z písomnej výpovede svedka M.. E. U., zástupcu Technického a skúšobného ústavu stavebného, n.o. so sídlom v Bratislave súd zistil, že trvá na výsledkoch skúšky vykonanej v rámci skúmania odolnosti podlahy voči obrusu, nakoľko neboli nájdené nezrovnalosti, ktoré by vylučovali potvrdenie uvádzaných výsledkov skúšky. Pre upresnenie uviedol, že pri skúške bol nameraný maximálny úbytok hrúbky skúšobného telesa do 1,31 mm, pričom doporučená hrúbka vrstvy 2 až 3 mm je popísaná v technickom liste vsypu. Vyššia obrusnosť podlahy nemusela teda súvisieť s použitím nedostatočného množstva vsypu, ale napríklad tiež s použitím vsypu s horšími deklarovanými parametrami obrusných vlastností. Okrem obrusnosti podlahy boli preverené ďalšie parametre podlahy, a to pevnosť betónu (pevnostná trieda betónu B30 bola dodržaná), hrúbka betónovej vrstvy (najmenšia zistená jednotlivá hodnota hrúbky 185 mm je v prípustnej tolerancii) a množstvo rozptýlenej výstuže, pri ktorom parametre bol zistený značný rozptyl v množstve rozptýlenej výstuže (priemerná hodnota množstva použitej rozptýlenej výstuže bola na úrovni 13kg/ m3, s minimálnou jednotlivou hodnotou 4,1 kg/m3). Hoci projektom nebola dávka rozptýlenej výstuže predpísaná, priemerná hodnota 13 Kg/m3 je pod úrovňou bežných odporúčaní pre dávkovanie a táto skutočnosť mohla mať vplyv na poruchy podlahy vo forme ulamovania hrán dilatačných celkov.
7. Svedok E. D. vo svojej výpovedi uviedol, že predmetné dielo bolo vykonané asi do jedného roka od uzatvorenia Zmluvy, po určitom čase sa však vyskytli závady, ktoré úpadca postupne odstraňoval okrem tej najzávažnejšej vady, a to na podlahách a na vonkajších betónových plochách - asi po dvoch rokoch bolo badať viditeľné porušenia, začali sa drobiť, robili sa praskliny, bolo vidieť cestičky vyšliapané pracovníkmi. Vada bola najprv u úpadcu reklamovaná len prostredníctvom emailovej alebo telefonickej komunikácie, až následne mu bola zaslaná písomná výzva na odstránenie vád. V tejto súvislosti bol na žiadosť žalovaného vypracovaný posudok od odbornej firmy, na ktorého závery svedok odkázal. Nebol si istý, či bol skôr vypracovaný odborný posudok alebo či bola najprv zaslaná písomná výzva úpadcovi. Svedok dodal, že spoločnosť BONAS Slovakia, s.r.o. (t.j. úpadca) si asi bola vedomá vád diela, nakoľko po celý čas svojej existencie si nepýtala sumu zádržného. Na záver uviedol, že pravdepodobne všetky faktúry predložené žalovaným po vykonaní predmetného diela sa týkali opráv podláh a betónových plôch. Robili sa lokálne opravy a následne aj úplne nový povrch vždy na rôznych častiach závodu.
8. Podľa § 313 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len Obchodný zákonník) banková záruka vzniká písomným vyhlásením banky v záručnej listine, že uspokojí veriteľa do výšky určitej peňažnej sumy podľa obsahu záručnej listiny, ak určitá tretia osoba (dlžník) nesplní určitý záväzok alebo sa splnia iné podmienky určené v záručnej listine.
9. Podľa § 420 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 Obchodného zákonníka predávajúci je povinný dodať tovar v množstve, akosti a vyhotovení, ktoré určuje zmluva, a musí ho zabaliť alebo vybaviť na prepravu spôsobom určeným v zmluve. Ak zmluva neurčuje akosť alebo vyhotovenie tovaru, je predávajúci povinný dodať tovar v akosti a vyhotovení, ktoré sa hodí na účel určený v zmluve, alebo ak tento účel nie je v zmluve určený, na účel, na ktorý sa taký tovar spravidla používa. Ak sa má tovar dodať podľa vzorky alebo predlohy, je predávajúci povinný dodať tovar s vlastnosťami vzorky alebo predlohy, ktoré predložil kupujúcemu. Ak je rozpor medzi určením akosti alebo vyhotovením tovaru podľa tejto vzorky alebo predlohy a určením tovaru opísaným v zmluve, je rozhodujúce určenie opísané v zmluve. Ak v týchto určeniach nie je rozpor, má mať tovar vlastnosti podľa oboch týchto určení. Ak zmluva neurčuje, ako sa má tovar zabaliť alebo vybaviť na prepravu, je predávajúci povinný tovar zabaliť alebo vybaviť na prepravu spôsobom, ktorý je obvyklý pre taký tovar v obchodnom styku, alebo ak nemožno tento spôsob určiť, spôsobom potrebným na uchovanie a ochranu tovaru.
10. Podľa § 422 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka ak predávajúci poruší povinnosti ustanovené v § 420, má tovar vady. Za vady tovaru sa považuje aj dodanie iného tovaru, než určuje zmluva, a vady v dokladoch potrebných na užívanie tovaru. Ak z prepravného dokladu, dokladu o odovzdaní tovaru alebo z vyhlásenia predávajúceho vyplýva, že dodáva tovar v menšom množstve alebo len časť tovaru, nevzťahujú sa na chýbajúci tovar ustanovenia o vadách tovaru.
11. Podľa § 436 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 Obchodného zákonníka ak je dodaním tovaru s vadami porušená zmluva podstatným spôsobom ( § 345 ods. 2), môže kupujúci: a) požadovať odstránenie vád dodaním náhradného tovaru za vadný tovar, dodanie chýbajúceho tovaru a požadovať odstránenie právnych vád, b) požadovať odstránenie vád opravou tovaru, ak sú vady opraviteľné, c) požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny alebo d) odstúpiť od zmluvy. Voľba medzi nárokmi uvedenými v odseku 1 kupujúcemu patrí, len ak ju oznámi predávajúcemu vo včas zaslanom oznámení vád alebo bez zbytočného odkladu po tomto oznámení. Uplatnený nárok nemôže kupujúci meniť bez súhlasu predávajúceho. Ak sa však ukáže, že vady tovaru sú neopraviteľné alebo že s ich opravou by boli spojené neprimerané náklady, môže kupujúci požadovať dodanie náhradného tovaru, ak o to predávajúceho požiada bez zbytočného odkladu po tom, čo mu predávajúci oznámil túto skutočnosť. Ak predávajúci neodstráni vady tovaru v primeranej dodatočnej lehote alebo ak oznámi pred jej uplynutím, že vady neodstráni, môže kupujúci odstúpiť od zmluvy alebo požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny. Ak kupujúci neoznámi voľbu svojho nároku v lehote uvedenej v odseku 2, má nároky z vád tovaru ako pri nepodstatnom porušení zmluvy. Popri nárokoch ustanovených v odseku 1 má kupujúci nárok na náhradu škody, ako aj na zmluvnú pokutu, ak je dojednaná.
12. Podľa § 536 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie
dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. Cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.
13. Podľa § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.
14. Podľa § 550 Obchodného zákonníka objednávateľ je oprávnený kontrolovať vykonávanie diela. Ak objednávateľ zistí, že zhotoviteľ vykonáva dielo v rozpore so svojimi povinnosťami, je objednávateľ oprávnený dožadovať sa toho, aby zhotoviteľ odstránil vady vzniknuté vadným vykonávaním a dielo vykonával riadnym spôsobom. Ak tak zhotoviteľ diela neurobí ani v primeranej lehote mu na to poskytnutej a postup zhotoviteľa by viedol nepochybne k podstatnému porušeniu zmluvy ( § 345), je objednávateľ oprávnený odstúpiť od zmluvy.
15. Podľa § 560 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 Obchodného zákonníka dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku určenému v zmluve. Zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má dielo v čase jeho odovzdania ( § 554); ak však nebezpečenstvo škody na zhotovenej veci prechádza na objednávateľa neskôr, je rozhodujúci čas tohto prechodu. Za vady diela, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť, zodpovedá zhotoviteľ v rozsahu tejto záruky. Zhotoviteľ zodpovedá za vady diela vzniknuté po čase uvedenom v odseku 2, ak boli spôsobené porušením jeho povinností. Ak spočíva dielo v zhotovení veci, platia obdobne ustanovenia § 420 až 422 a § 426.
16. Podľa § 562 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný predmet diela prezrieť alebo zariadiť jeho prehliadku podľa možnosti čo najskôr po odovzdaní predmetu diela. Súd neprizná objednávateľovi právo z vád diela, ak objednávateľ neoznámi vady diela a) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistí, b) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich mal zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti pri prehliadke uskutočnenej podľa odseku 1, c) bez zbytočného odkladu po tom, čo mohli byť zistené neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov a pri stavbách do piatich rokov od odovzdania predmetu diela. Pri vadách, na ktoré sa vzťahuje záruka, platí namiesto tejto lehoty záručná doba. Ustanovenia § 428 ods. 2 a 3 sa použijú obdobne na účinky vedené v odseku 2.
17. Podľa § 563 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka záručná doba týkajúca sa diela začína plynúť odovzdaním diela. Pre záruku za akosť diela inak platia primerane ustanovenia § 429 až 431.
18. Podľa § 564 Obchodného zákonníka pri vadách diela platia primerane § 436 až 441. Objednávateľ však nie je oprávnený požadovať vykonanie náhradného diela, ak predmet diela vzhľadom na jeho povahu nemožno vrátiť alebo odovzdať zhotoviteľovi.
19. Na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd právny záver, že žaloba nie je dôvodná. Predmetom konania po čiastočnom späťvzatí žaloby je nárok žalobcu na zaplatenie sumy 180.906,86 € predstavujúcu 50 % zadržanej sumy podľa bodu 10.3.6 Zmluvy, konkrétne druhú časť so splatnosťou po uplynutí záručnej doby, mínus náklady na akékoľvek chyby prác, ktoré dodávateľ riadne neodstránil. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že bola uzatvorená Zmluva, predmetom ktorej bolo vykonanie diela, a to výstavba výrobných a administratívnych priestorov v Trenčianskych Stankovciach. Na základe Zmluvy úpadca ako zhotoviteľ (resp. dodávateľ podľa terminológie Zmluvy) v zmysle predmetu Zmluvy vykonal práce, za ktoré žalovaný ako objednávateľ zaplatil cenu diela. Sporným však zostalo, aká suma bola zhotoviteľovi v skutočnosti vyplatená, resp. aká suma bola zadržaná žalovaným, či došlo k riadnemu a včasnému uplatneniu nárokov z vád diela zo strany žalovaného a či úpadca pristúpil k ich odstráneniu. Z vykonaného dokazovania, najmä z Odborného posudku Technického a skúšobného ústavu stavebného, n.o. ale aj zo svedeckej výpovede svedka E. D. (zamestnanca žalovaného) vyplynulo, že predmetné dielo malo vady, a to konkrétne nadvihnutie podlahy v miestach dilatačných škár oproti ostatnej ploche do 6 mm (plus zlomenie niektorých hrán v mieste dilatácií), vznik siete mikrotrhlín na povrchu podlahy a zvýšené
opotrebovanie (na hlavných komunikáciách v hale došlo v priebehu prvých dvoch rokov používania k nadmernému opotrebeniu vrchnej vrstvy podlahy). Predmetné vady diela boli neformálnou cestou u úpadcu reklamované už v priebehu roku 2009, následne na žiadosť žalovaného bol dňa 6.4.2010 vypracovaný predmetný odborný posudok a žalovaný listom zo dňa 11.11.2010 vyzval úpadcu ako zhotoviteľa na odstránenie vád diela. Predmetná výzva bola úpadcovi zasielaná dňa 12.11.2010 prostredníctvom zásielkovej spoločnosti DHL Express (Slovakia), spol. s r.o. (č.l. 57), pričom z potvrdenia o doručovaní (č.l. 336) vyplýva, že predmetnú zásielku (s označením 12 5625 3412) sa nepodarilo doručiť, nakoľko podľa kuriéra sa na uvedenej adrese Trenčín, M. R. Štefánika 88 firma nenachádzala. Súd teda neprihliadol na argumentáciu žalobcu, podľa ktorého nebola výzva na odstránenie vád diela riadne doručená úpadcovi (napriek tomu, že v replike zo dňa 8.7.2019 jej doručenie potvrdil), a to s poukazom na ustanovenia Zmluvy týkajúce sa doručovania (viď bod 17 Oznámenia). Hoci zo žiadosti o doručenie zo dňa 12.11.2010 (uvedený dátum je podľa názoru súdu zreteľný, z ktorého dôvodu má za to, že žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 31.5.2021 uviedol nesprávny dátum 18.11.2010) nie je zrejmý čas uvedený ako požiadavka na doručenie v zmysle bodu 17.2.3 Zmluvy (tvrdenie o požiadavke doručenia v ten istý deň žalovaný nepreukázal, pričom zo samotnej žiadosti o doručenie uvedenú skutočnosť nemožno zistiť), súd považuje predmetné uplatnenie vád diela zo strany žalovaného za riadne a včasné, nakoľko zásielka bola doručená prostredníctvom fikcie doručenia v niektorý z nasledujúcich dní (súd má za to, že uvedená skutočnosť, t.j. zásielková spoločnosť bola požiadaná o doručenie do určitého času, vyplýva zo žiadosti o doručenie). Súd konštatuje, že na konštrukcie (t.j. aj na podlahy a betónové plochy) sa v zmysle Zmluvy vzťahuje päťročná záručná doba (bod 10.3.1 Zmluvy) a teda nemožno súhlasiť s argumentáciou žalobcu o potrebe aplikácie trojročnej záručnej doby na vady diela. Súd má za to, že záručná doba začala plynúť dňa 27.8.2007, a to s poukazom na bod 9.2.2 Zmluvy, v zmysle ktorého na účely začiatku plynutia záručnej doby dohodnutej v súlade s touto Zmluvou sa Výrobné a administratívne priestory budú považovať za dokončené v deň, keď posledné z kolaudačných rozhodnutí bude konečné a neodvolateľné, t.j. podľa názoru súdu je potrebné vychádzať z právoplatnosti kolaudačných rozhodnutí. Súd mal z Kolaudačného rozhodnutia Obce Trenčianske Stankovce ako príslušného stavebného úradu zo dňa 30.7.2007 preukázané, že bolo povolené užívanie stavby „VAILLANT II. - rozšírenie výrobného areálu o nové výrobné plochy a nadstavba administratívnej budovy“ v obci Trenčianske Stankovce postavenej na pozemkoch parc. č. XXX/X, XXX/XX N. XXX/X (121); rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.8.2007.
20. Vzhľadom na skutočnosť, že úpadca v zmysle výzvy do dňa 15.12.2010 podľa tvrdenia žalovaného nepristúpil k odstráneniu predmetných vád diela (ktorú skutočnosť nevyvrátil ani žalobca), žalovaný na vlastné náklady vady diela opravil. Pokiaľ žalobca argumentuje tvrdením, že existencia vád nie je jednoznačne preukázaná, súd sa s uvedeným názorom nestotožňuje a poukazuje pri tom na závery a odôvodnenie odborného posudku, podľa ktorého bolo zvýšené obrusovanie vrchnej vrstvy podlahy spôsobené nedostatočnou odolnosťou voči obrusu (projektová maximálna hodnota obrusnosti 3,5 cm3 bola v skutočnosti prekročená v priemere skoro dvojnásobne, keď priemerná hodnota obrusnosti z piatich skúšaných miest bola 6,83 cm3). Z výsledkov obrusnosti betónu zistené, že nebolo použité potrebné množstvo vsypu tak, aby bola zabezpečená jeho hrúbka 2 až 3 mm. Takisto z neho vyplýva, že množstvo drátkov v betóne podlahy je menšie, ako odporúčajú výrobcovia, pričom uvedená skutočnosť môže mať za následok ulamovanie hrán dilatačných celkov. Zároveň súd konštatuje, že bolo povinnosťou úpadcu namietať vady uplatnené žalovaným, na ktoré bol podľa svedka E. D. upozornený ešte v roku 2009 prostredníctvom telefonickej a emailovej komunikácie. Žalobca navrhol vykonanie kontrolného znaleckého posudku vo vzťahu k odbornému posudku Technického a skúšobného ústavu stavebného, n.o., aj napriek prísľubu však súdu nedoložil písomný návrh s určením znaleckého odboru a uvedením konkrétnej úlohy pre znalca. Súd v tejto súvislosti konštatuje, že uvedený návrh na vykonanie dôkazu zamietol z dôvodu jeho nadbytočnosti (a teda aj s odkazom na zásadu hospodárnosti konania) pre rozhodnutie vo veci samej. Navyše uvádza, že pre značný časový odstup od zistenia vady diela (cca. 12 rokov) by bolo pri vykonávaní znaleckého dokazovania nevyhnutné vychádzať zo zistení predmetného odborného posudku (ako sa vyjadril svedok E. D.). Takisto je potrebné zohľadniť, že žalovaný vykonal opravy podláh a betónových plôch (viď žalovaným doložené faktúry a preberacie protokoly), a to v súlade so Zmluvou (body 10.3.6 a 10.3.7). Z uvedeného je zrejmé, že došlo k viacerým úpravám a zmenám predmetného diela a spätné zisťovanie vád k dátumu, kedy zo strany žalovaného došlo k ich uplatneniu, by bolo podľa názoru súdu veľmi problematické, ak nie nemožné. Súd sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že žalovaný nebol oprávnený použiť zadržanú sumu na odstránenie vád, ak sa jednalo o vady použitého materiálu, keďže Zmluva v bode 10.3.7 sa zmieňuje len o chybách prác. V zmysle výkladu ustanovení upravujúcich zadržanú sumu (t.j. body 10.3.6 a 10.3.8) má súd za
to, že žalovaný ako objednávateľ bol oprávnený vynaložiť náklady na akékoľvek chyby, ktoré neboli zo strany zhotoviteľa odstránené.
21. Aj napriek dohode zmluvných strán (bod 10.3.6 Zmluvy) súd nemal v konaní preukázané, že došlo k platnému uzatvoreniu bankovej záruky. Banková záruka je upravená v ustanovení § 313 a nasl. Obchodného zákonníka a možno ju charakterizovať ako záväzok banky voči veriteľovi, že ho uspokojí podľa záručnej listiny, ak dlžník svoj záväzok nesplní. Banková záruka vzniká jednostranným právnym úkonom ručiteľa (t.j. vystavením záručnej listiny bankou). Vystaveniu záručnej listiny predchádza uzavretie zmluvy medzi bankou a dlžníkom, za ktorého sa banka zaručuje (viď § 321 ods. 2 Obchodného zákonníka). Listina doložená žalobcom s predmetom Súhlas k vystaveniu bankových záruk (č.l. 42) v zmysle vyššie uvedeného nepreukazuje, že došlo k uzatvoreniu zmluvy o bankovej záruke medzi žalovaným a bankou. Z uvedeného dôvodu potom súd považoval výsluch svedka navrhovaného žalobcom (zástupcu VÚB banky, a.s. ako oddeleného veriteľa úpadcu) za irelevantný dôkaz. Takisto ani zoznam zádržného (č.l. 40) nemožno považovať za dôkazný prostriedok, ktorý by preukazoval nárok žalobcu. Súd síce akceptoval návrh žalobcu na vykonanie dôkazu pripojením spisu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 28R/4/2009 a po jeho preštudovaní zistil, že v prílohe 10 sa skutočne nachádza žalobcom predložený dôkaz Garančné zádržné - zoznam podľa spoločností, sumy a splatnosti, súd má však za to, že z neho nie je možné zistiť spôsob, akým bola splatnosť zádržného na deň 30.6.2012 stanovená. Takisto z neho nevyplýva, o akú časť zadržanej sumy sa jedná, keďže z bodu 10.3.6 Zmluvy vyplývajú dve splatnosti. Z uvedeného je zrejmé, že nemožno vychádzať zo splatnosti, ktorá by bola určená v rozpore s dohodou zmluvných strán zakotvenou v Zmluve, keďže by tým došlo k porušeniu zásady zmluvnej voľnosti. Z tohto dôvodu súd na uvedený dôkaz neprihliadol.
22. V tomto smere možno uzavrieť, že účastníci Zmluvy porušili svoje povinnosti z nej vyplývajúce (t.j. spočívajúce v uzatvorení zmluvy o bankovej záruke). Aj napriek uvedenej skutočnosti je však potrebné vychádzať z dohody zmluvných strán čo sa týka zabezpečenia práv a povinností vyplývajúcich zo Zmluvy formou zadržanej sumy. Zadržaná suma (tzv. zádržné) predstavuje nebankový nástroj prenesenia rizika, že zhotoviteľ nebude môcť plniť niektorú zo svojich povinností vyplývajúcich z uzavretej zmluvy. Jej účelom je, že objednávateľ počas vyhotovovania diela zadržuje z platieb zhotoviteľovi určitú čiastku (zádržné), ktorá bude zhotoviteľovi vyplatená až v neskoršom termíne uvedenom v zmluve. Pokiaľ medzi stranami sporu zostalo sporným, či je zadržaná suma v Zmluve dojednaná pevne alebo pohyblivo, podľa názoru súdu si jednotlivé ustanovenia Zmluvy odporujú, keď na jednej strane je v bode 10.3.6 uvedené, že zadržaná suma predstavuje 10 % zo zmluvnej ceny, pričom v bode 10.3.8 je upravené, že objednávateľ vytvorí fond zadržanej sumy znížením každej platby za faktúru stanovenú objednávateľom o zadržanú sumu, t.j. 10 % z príslušnej fakturovanej sumy, pričom tento fond sa použije v súlade so zmluvou. Súd má za to, že v predmetnom bode 10.3.8 Zmluvy došlo k zrejmej nesprávnosti (čo zhodne potvrdili aj strany sporu), keď správne znenie má byť uvedené za faktúry vystavené zhotoviteľom. Z výkladu Zmluvy však možno konštatovať, že zmluvné strany sa dohodli na spôsobe tvorby zadržanej sumy upravenom práve v bode 10.3.8, t.j. nemožno na tomto mieste súhlasiť s argumentáciou žalobcu, že by suma zádržného bola stanovená pevnou sumou, ale je potrebné vychádzať z jej naviazania na vystavené faktúry za vykonané práce zhotoviteľom.
23. Súd teda konštatuje, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď v konaní nepreukázal, v akej výške bola zadržaná suma. Vzhľadom na skutočnosť, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že došlo k zaplateniu zmluvne dohodnutej ceny za dielo v plnej výške, možno teda predpokladať, že výška zadržanej sumy je zrejmá (t.j. 10 % z ceny diela). Napriek tomuto záveru však nemožno výšku zadržanej sumy bez ďalšieho ustáliť. Súd takisto odkazuje na zmluvné dojednania týkajúce sa zmluvnej ceny za dielo, ktorá bola stanovená pevnou sumou (109.000.000,- Sk bez DPH, viď bod 3.1.2 Zmluvy). Na druhej strane však uvedené ustanovenia Zmluvy predpokladajú možnosť zmeny ceny (viď body 3.1.5, 3.1.6). Súd už len dodáva, že hoci v predbežnom právnom názore prezentovanom na pojednávaní uviedol, že suma zádržného je pevná (t.j. že predstavuje 10 % zo zmluvnej ceny), súd ním pri rozhodovaní vo veci samej nie je viazaný.
24. Vzhľadom na uvedené skutočnosti s poukazom na čiastočné späťvzatie žaloby súd konanie v časti prevyšujúcej sumu 180.906,86 € spolu s prislúchajúcim úrokom z omeškania zastavil a vo zvyšnej časti žalobu zamietol, nakoľko vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, aká bola výška zadržanej sumy, resp. ani tá skutočnosť, či bola nejaká jej časť úpadcovi ako zhotoviteľovi vyplatená, prípadne z akého titulu (viď vyššie uvedené odôvodnenie týkajúce sa bodu 10.3.6 Zmluvy), t.j. žalobca neuniesol dôkazné
bremeno. Vo vzťahu k faktúram a potvrdeniam o úhrade ceny diela v zmysle predmetnej Zmluvy, sa súd stotožňuje s argumentáciou žalovaného, podľa ktorej nie je jeho povinnosťou preukazovať skutočnosti tvrdené žalobcom. Súd dodáva, že pokiaľ by aj vychádzal z predpokladu, že žalobca preukázal výšku zadržanej sumy a dôvodnosť jej zaplatenia, bolo by potrebné prihliadnuť na námietku premlčania uplatnenú žalovaným vo vzťahu k bezdôvodnému obohateniu. Zo Zmluvy vyplýva, že nie je možné určiť jediný dátum splatnosti druhej časti zadržanej sumy z dôvodu, že pre rôzne časti diela boli dohodnuté rôzne dĺžky záručnej doby (t.j. napr. pre konštrukciu a pod.). Ak by sa však dali od seba jednotlivé časti diela oddeliť (resp. práce spočívajúce pri vykonávaní jednotlivých častí diela), bolo by možné uzavrieť, že splatnosť druhej časti zádržného by pri prichádzala do úvahy všeobecne dňa 27.8.2010 (t.j. tri roky od právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia), resp. pri konštrukcii diela dňa 27.8.2012 a pri strešných systémoch a jednotlivých komponentoch dňa 27.8.2017. Ako už súd uviedol vyššie (v bode 19 odôvodnenia) na konštrukcie (t.j. aj na podlahy a betónové plochy) sa v zmysle Zmluvy vzťahuje päťročná záručná doba. Pokiaľ teda úpadca ako zhotoviteľ neodstránil už uvedené vady diela v danej záručnej dobe (t.j. do 27.8.2012), bol žalovaný ako objednávateľ v zmysle Zmluvy oprávnený odstrániť zistené vady na svoje náklady, o ktoré by bola ponížená suma zadržanej sumy (podľa bodu 10.3.6 Zmluvy bol žalovaný ako objednávateľ oprávnený zo zadržanej sumy odpočítať náklady na akékoľvek chyby prác, ktoré úpadca ako dodávateľ neodstránil). Súd sa stotožňuje s právnym názorom žalovaného, že v prípade žalovaným neoprávnene zníženej zadržanej sumy by si žalobca mohol uplatňovať len nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý nárok si však žalobca ako ani úpadca neuplatnili. Súd dodáva, že za moment dozvedenia v zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka je potrebné považovať deň, kedy úpadcovi ako zhotoviteľovi diela žalovaný vady diela oznámil (viď bod 19 odôvodnenia) a teda premlčacia doba by začala plynúť u každého neoprávnene zníženého zádržného najneskôr odo dňa úhrady faktúr za opravy zo strany žalovaného. Hoci sa súd bližšie nezaoberal predmetnými faktúrami a preberacími protokolmi doloženými žalovaným, možno z nich vyvodiť popis prác, ktoré boli vykonané po vykonaní diela v zmysle Zmluvy a súvisia s opravou podlahy na predmetnom diele.
25. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 29.9.2021 okrem iného namietol spôsob vykonania dokazovania, najmä že nemal možnosť vyjadriť sa k výpovedi svedkov, prípadne že nemal možnosť navrhnúť ďalšie dôkazy. V tejto súvislosti súd uvádza, že žalobca, resp. jeho právny zástupca boli o termíne pojednávania riadne upovedomení a bolo v ich záujme sa pojednávania zúčastniť a realizovať tak práva, ktoré strane sporu Civilný sporový poriadok priznáva. Čo sa týka písomne podanej svedeckej výpovede (svedka Ing. E. U.), súd poznamenáva, že táto bola súdu doručená krátko pred pojednávaním (dňa 20.9.2021). Zároveň všeobecne možno konštatovať, že ak sa oboznamuje písomná výpoveď svedka na pojednávaní, strany sporu majú právo vyjadriť sa k výpovedi, pričom by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti a rýchlosti konania, ak by súd odročil pojednávanie za účelom poskytnutia lehoty stranám sporu na vyjadrenie k písomne podanej výpovedi svedka. Z uvedeného má súd za to, že nie je porušením práva na spravodlivý súdny proces, ak bol strane sporu doručený predmetný dôkaz až po skončení dokazovania vo veci. Súd navyše poukazuje, že žalobca súdu nezaslal žiadne otázky na svedka, hoci bol upozornený na skutočnosť, že svedok bude vypočutý písomne. Súd už len dodáva, že v prípade návrhu žalovaného by prichádzal do úvahy postup súdu podľa § 278 a nasl. CSP (t.j. rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie žalobcu). Súd sa takisto nestotožňuje s argumentáciou žalobcu, podľa ktorej žalovaný neposkytol súčinnosť správcovi konkurznej podstaty v rámci konkurzného konania, nakoľko uvedenú skutočnosť nemal preukázanú.
26. V súvislosti s námietkou žalobcu ohľadom nesprávneho procesného postupu súdu (č.l. 342) súd konštatuje, že osobitné predvolanie novému právnemu zástupcovi žalobcu na nariadené pojednávanie nebolo potrebné zasielať, keďže žalobca ako aj jeho pôvodný právny zástupca boli o predmetnom termíne pojednávania riadne upovedomení (viď oznámenie z č.l. 344). Hoci teda podľa názoru súdu nedošlo k porušeniu procesných práv žalobcu, súd uvedený postup v konaní odôvodňuje tým, že v danom prípade sa jedná o reštančnú vec (žaloba bola podaná dňa 30.12.2015). Samozrejme tým nechce povedať, že by bolo možné postupovať inak ako upravuje Civilný sporový poriadok. Súd bol síce povinný oboznámiť protistranu o odvolaní splnomocnenia bezodkladne (§ 92 ods. 3 a ods. 4 CSP), na druhej strane však podľa jeho názoru uvedené pochybenie nepredstavuje takú vadu v konaní, ktorá by spôsobila porušenie práva žalobcu na spravodlivý súdny proces.
27. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a tretím výrokom priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu, nakoľko mal v konaní úspech, keďže žaloba bola zamietnutá. O výške náhrady trov konania súd rozhodne v zmysle § 262 ods.
2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník, a to po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z.. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).