Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_39Csp-80-2020.pdf
PDF · 89 KB
Case nature
Area
Subarea
39Csp/80/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Ivanou Hauerlandovou, PhD. v spore žalobcu: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpený advokátskou kanceláriou Bobák, Bollová a spol., s.r.o., so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, Bratislava, IČO: 35 855 673, proti žalovanému: P. Š., K.. XX.XX.XXXX, bytom Z. G. XXX, o zaplatenie 312,75 eur s príslušenstvom, t a k t o
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 312,75 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 312,75 eur od 30.12.2018 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobca m á nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 01.12.2020 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 312,75 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 30.12.2018 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že uzavrel so žalovaným Zmluvu č. U., v zmysle ktorej vypožičal žalovanému SIM kartu s telefónnym číslam uvedeným v zmluve. Žalobca pri uzavretí Dodatku k zmluve č. U. odpredal žalovanému telekomunikačné zariadenie za kúpnu cenu v dodatku s dohodnutou zmluvnou pokutou. Žalobca pri určení výšky zmluvnej pokuty zohľadnil výšku zľavy poskytnutej žalovanému pri predaji telekomunikačného zariadenia. Dohodnutá zmluvná pokuta nie je vyššia ako výška zľavy, ktorá bola pri predaji telekomunikačného zariadenia žalovanému poskytnutá. Žalobca taktiež zohľadnil časový aspekt uloženia zmluvnej pokuty a zohľadnil čas, kedy si žalovaný prestal plniť zmluvné povinnosti a tomu prispôsobil aj výšku uplatňovanej zmluvnej pokuty. Tým, že žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu za poskytnuté telekomunikačné služby vo výške 68,75 eur, porušil zmluvné povinnosti. V zmysle Dodatku je povinný zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu 244,- eur. Zmluvnú pokutu 244,- eur si žalobca uplatňuje na základe Dodatku k zmluve č. U., pričom bola vypočítaná v súlade s článkom 2.5 dodatku, v ktorom bola dohodnutá vo výške 244,- eur a znížila sa v závislosti od toho, koľko celých mesiacov uplynulo od uzatvorenia dodatku (11.07.2018) do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti žalovaným (25.07.2018). Žalovaný viazanosť nedodržal po dobu 24 mesiacov. Žalobca pokusom o pokonávku vyzval žalovaného na úhradu pohľadávky v sume celkom 312,75 eur v dodatočnej lehote. Žalovaný na pokus o pokonávku nereagoval žiadnou ani čiastočnou úhradou pohľadávky. Žalobca si zároveň uplatnil úrok z omeškania z celkovej dlžnej sumy v súlade so Všeobecnými obchodnými podmienkami čl. 11, bod 11.14, a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t. j. od 30.12.2018.
2. Súd žalobe vyhovel v plnom rozsahu vydaním platobného rokazu, ktorý sa nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk, na základe čoho platobný rozkaz zrušil.
3. Žalovanému bola žaloba s prílohami doručená dňa 26.08.2021, k tejto sa písomne nevyjadril, tvrdenia žalobcu nepoprel, dôkazy nepredložil.
4. Podľa § 290 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení zákona č. 87/2017 Z. z. (ďalej len „CSP“) spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou. Podľa § 297 CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a/ sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b/ ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
5. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 veta druhá CSP, keďže sa jedná o spotrebiteľský spor, a zároveň ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000,- eur. Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle § 219 ods. 3 CSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v zákonnej lehote, strany sporu ani ich zástupcovia na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.
6. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi založenými do spisu žalobcom, pričom z vykonaného dokazovania súd zistil skutkový stav, ako je opísaný v bode 1. rozsudku, žalobca vyfakturoval žalovanému za poskytnuté služby žalovanú sumu (faktúry čl. 17, 18). Z listu označeného ako pokus o pokonávku zo dňa 19.11.2018 vyplýva, že žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie poskytnutých elektronických komunikačných služieb vo výške 68,75 eur, a zmluvnej pokuty vo výške 244,- eur a nákladov za mimosúdne vymáhanie vo výške 10 eur, v celkovej sume 322,75 eur, a to najneskôr do 29.12.2018.
7. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu. Podľa § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzatvárania zmlúv (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Podľa § 544 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka účinného v čase vzniku omeškania, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania splnením peňažného dlhu.
8. Súd má po vykonanom dokazovaní za to, že žaloba podaná žalobcom je dôvodná. Súd mal preukázané, že účastníci platne uzavreli zmluvy v zmysle citovaných ustanovení zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, ktoré vyhodnotil súčasne ako zmluvy spotrebiteľské vzhľadom na charakter účastníkov. Žalobca uzavrel so žalovaným zmluvu o pripojení č. U., následne dodatok, na základe ktorého si žalovaný u žalobcu objednal dodávanie elektronickej komunikačnej služby, a to zriadenie prístupu za účelom využívania služieb. Na základe týchto zmlúv bol žalobca povinný dodávať žalovanému dojednané elektronické komunikačné služby. Žalovanému naproti tomu vznikla povinnosť za dodané služby včas a riadne platiť. Žalovaný si však túto svoju povinnosť nesplnil, keď za služby dodané žalobcom vyfakturované faktúrami nezaplatil. Pri vyslovení tohto záveru súd vychádzal z tvrdení žalobcu a z predložených faktúr, o ktorých nemal dôvod pochybovať, pričom žalovaný tieto jeho tvrdenia nijakým spôsobom nesporoval. S poukazom na uvedené súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi ním uplatňovanú sumu 68,75 eur titulom neuhradených služieb.
9. Žalobca si v konaní uplatnil i nárok na zmluvnú pokutu v celkovej výške 244,- eur z dôvodu porušenia zmluvných povinností. Pri posudzovaní nároku na zmluvnú pokutu sa súd zaoberal predovšetkým jej náležitosťami. V zmysle citovaného ustanovenia § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvná pokuta musí byť dojednaná písomne a musí byť určená jej výška alebo určený spôsob jej určenia, inak by bola neplatná. Na tomto mieste súd konštatuje, že všetky predpísané náležitosti boli dodržané a zmluvná pokuta bola platne dojednaná. Jednou z povinností zabezpečených zmluvnou pokutou podľa dodatkov k zmluvám č bolo i riadne a včasné platenie ceny za služby. Keďže žalovaný túto svoju povinnosť porušil a žalobcovi za dodané služby nezaplatil, vznikol žalobcovi nárok na zmluvnú pokutu vo výške tak, ako si žalobca uplatnil, t. j. vo výške 244,- eur, ktorú súd žalobcovi priznal. Pre úplnosť súd dodáva, že výšku dojednanej zmluvnej pokuty súd nepovažuje za neprimerane vysokú, a to najmä s poukazom na tú skutočnosť, že žalovaný sa zaviazal zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom po dobu 24 mesiacov a súčasne riadne a včas platiť za poskytnuté služby, pričom svoju povinnosť porušil takmer okamžite po uzatvorení dodatku. Súd preto moderačné právo v zmysle § 545a Občianskeho zákonníka nevyužil. Súd preskúmal ustanovenie bod 2.5 Dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb aj z hľadiska jeho prijateľnosti a dospel k záveru, že ustanovenie, v zmysle ktorého si žalobca reálne uplatnil zmluvnú pokutu, a to už pred začatím súdneho konania pokusom o pokonávku, nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko zohľadňuje dĺžku doby, ktorá ostáva do uplynutia doby viazanosti, jeho výška nie je neprimeraná vo vzťahu k plneniu poskytovanému žalobcom, a teda nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán.
10. Vzhľadom k tomu, že žalovaný si doposiaľ svoju povinnosť vyplývajúcu mu z uzavretých zmlúv a dodatku nesplnil, nedošlo k zániku jeho záväzku, a preto rozhodol súd tak, že mu uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi celkovo sumu 312,75 eur, ktorá suma pozostáva z nezaplatených služieb uplatňovaných žalobcom vo výške 68,75 eur a zmluvnej pokuty vo výške 244,- eur.
11. Keďže žalovaný nesplnil svoj záväzok včas a riadne, dostal sa do omeškania, v dôsledku čoho vznikol žalobcovi nárok na úrok z omeškania, ktorý mu súd priznal v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia vo výške 5% ročne zo sumy 312,75 eur od 30.12.2018 (deň nasledujúci po uplynutí dodatočnej lehoty na plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku) do zaplatenia, kedy sa žalovaný vo vzťahu ku všetkým zložkám dlžnej sumy dostal prvým dňom do omeškania (v ktorej výške si tiež žalobcá nárok uplatňoval). Priznaná výška úrokov z omeškania je v súlade s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.; k uplatnenému dňu omeškania bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 0,00 % (+ 5 percentuálnych bodov).
12. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
13. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP, keď žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (100 %). O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Trnava. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.