Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_17C-56-2014.pdf
PDF · 92.97 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/56/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudcom JUDr. René Miltákom, v právnej veci žalobcu: C. E., H.. XX. XX. XXXX, H. B. D. X, XXX XX C., proti žalovaným: 1./ Prima banka Slovensko, a. s., Hodžova č. 11, 010 01 Žilina, IČO: 31 575 951, práv. zast.: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., Štefánikova č. 8, 811 05 Bratislava, 2./ Generali Poisťovňa, a. s., Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO: 35 709 332, o náhradu škody, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Súd žalovanému 1./ nárok na náhradu trov konania p r i z n á v a.
Súd žalovanému 2./ nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa na základe žaloby doručenej tunajšiemu súdu dňa 12. 02. 2014 a doplnenej dňa 06. 05. 2014 domáhal pôvodne voči žalovaným 1./ VOLKSBANK Slovensko a.s., Vysoká ul. č. 9, 810 00 Bratislava , IČO: 17321123, 2./ Sberbank Slovensko, a.s., Vysoká ul. č. 9, 810 00 Bratislava, IČO: 173 211 23, 3./ Victoria Volksbanken Poisťovňa, a.s., Lazaretská č. 12, 811 08 Bratislava, IČO: 35 779 012, a 4./ ERGO Poisťovňa, a.s., Lazaretská 12, 811 08 Bratislava, IČO: 35 779 012, zaplatenia sumy vo výške 3.320,- Eur s príslušenstvom titulom náhrady škody. 2. Súd na základe uznesenia č. k. 17C/56/2014-87 zo dňa 25. 10. 2018 pokračoval v konaní na strane žalovaného 1./ s právnym nástupcom žalovaného 1./ a žalovaného 2./ a to s obchodnou spoločnosťou Prima banka Slovensko, a.s., Hodžova č. 11, 010 01 Žilina, IČO: 31 575 951. Súčasne na strane žalovaného 2./ pokračoval v konaní s právnym nástupcom žalovaného 3./ a žalovaného 4./, a to s obchodnou spoločnosťou ERGO Poisťovňa, a.s., Priezvoská č. 4C, 821 08 Bratislava, IČO: 35 779 012 (od 15. 02. 2020 s obchodným názvom TEDA, a.s.).
3. Súd na základe uznesenia č. k. 17C/56/2014-222 zo dňa 22. 04. 2021 pokračoval v konaní na strane žalovaného 2./ s právnym nástupcom obchodnej spoločnosti TEDA, a. s., Prievozská č. 4C, 821 08 Bratislava, IČO: 35 779 012, a to s obchodnou spoločnosťou Generali Poisťovňa, a. s., Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO: 35 709 332. 4. Žalobca uviedol, že s pôvodným žalovaným 1./ VOLKSBANK Slovensko a.s., Vysoká ul. č. 9, 810 00 Bratislava, IČO: 17321123 uzavrel zmluvu o nájme bezpečnostnej schránky č. XX/XXXX/XXX/XXX s tým, že v zmysle čl. 4 zmluvy bol obsah bezpečnostnej schránky poistený do výšky 3.319,39 Eur (100.000,- Sk). Dňa 11. 02. 2011 dosiaľ nezistený páchateľ odcudzil obsah bezpečnostnej schránky. Hodnota odcudzených vecí z bezpečnostnej schránky č. 59 mnohonásobne prevyšovala sumu 3.319,39 Eur (100.000,- Sk). Jej obsahom boli zmluvy, výpisy z účtov, za ktoré žalobca zaplatil bankám, faktúry, potvrdenia o úhrade, technické preukazy motorových vozidiel, vlastnícke preukazy, výpisy z katastra,
SD karty, ktorých obsah je pre žalobcu nenahraditeľný, bezpečnostné zámky, kľúče od trezorov, záručné listy a ďalšie listiny.
5. Z vyjadrenia žalovaného 1./ vyplýva, že dôkazné bremeno v prípade vzniku škody spočíva na žalobcovi, ktorý existenciu vzniku škody preukazuje len vlastnými prehláseniami, čo nemožno považovať za presvedčivý a hodnoverný dôkaz. Žalobca súdu hodnoverne nepreukázal, v čom spočíva výška samotnej škody. Samotné prehlásenie žalobcu o obsahu bezpečnostnej schránky nemožno v nadväznosti na iné, žalobcom nepredložené dôkazy bez pochybností vyhodnotiť ako pravdivé. Z tohto dôvodu sa žalobcovi nepodarilo preukázať ani príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti na strane žalovaného 1./ a vzniknutou škodou a to aj s prihliadnutím na tvrdenie žalobcu, že k odcudzeniu obsahu schránky došlo tretími osobami.
6. Z vyjadrenia právneho predchodcu žalovaného 2./ vyplýva, že spoločnosť ERGO Poisťovňa, a.s., Prievozská 4C, 821 08 Bratislava dňa 17. 02. 2014 ukončila likvidáciu poistnej udalosti PU-13471 a PU-13472 týkajúcu sa vlámania do priestorov pobočky Sberbank Slovensko, a.s. v Galante dňa 11. 02. 2021. V znaleckom posudku bolo zistené, že číselníkový zámok nebol zakódovaný, čo umožnilo následne zasunúť príslušný trezorový kľúč. Uzamykací systém ako celok bol plne funkčný a navonok nevykazoval žiadne stopy po prekonávaní. Trezor bolo možné pri preverovaní funkčnosti uzamykania systému aj po pôsobení požiaru riadne uzamykať oboma zámkami. Na základe uvedených zistení možno konštatovať nenásilné otvorenie trezoru s použitím kľúča, pričom však odomknutie akýmkoľvek príslušným kľúčom by nebolo možné vykonať v prípade, ak by bol riadne zakódovaný prídavný číselníkový zámok. Vo všeobecných poistných podmienkach pre poistenie proti vlámaniam a krádežiam platných pre poistnú zmluvu ZI-100278 v článku 1 odsek 2 je uvedené, že ,,poistené sú škody, ktoré vzniknú dokonaným vlámaním s krádežou alebo pokusom oň (škodová udalosť). O vlámanie s krádežou ide vtedy, keď páchateľ do poistných priestorov (miestnosti) vnikne vtlačením alebo vylomením dverí, okien alebo iných častí budovy - vláme sa, vstupom - prekonaním sťažujúcich prekážok cez otvory, ktoré nie sú určené na vstup (čl. 1 ods. 3). Pokiaľ nie je v poistnej zmluve dohodnuté inak, nie sú poistené, ani ako nevyhnutný následok škodovej udalosti: krádež alebo odcudzenie vecí bez toho, aby išlo o vlámanie s krádežou v zmysle čl. 1 (čl. 2 ods. 2 bod 2). Z uvedeného vyplýva, že právo na poistné plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť) (§ 797 ods. 2 OZ). To znamená, že poistné plnenie je náhrada, ktorá je poskytnutá v prípade, ak nastala poistná udalosť a boli splnené všetky podmienky jej poskytnutia. Právny predchodca žalovaného 2./ z tohto dôvodu ukončil likvidáciu bez poskytnutia poistného plnenia.
7. Z obsahu zmluvy o nájme bezpečnostnej schránky č. XX/XXXX/XXX/XXX zo dňa 28. 05. 2009 vyplýva dohoda medzi VOLKSBANK Slovensko, a. s., Vysoká 9, 810 00 Bratislava, IČO: 17 321 123 (ako bankou) a C. E., H.. XX. XX. XXXX, bytom H.. B.. D. XXX/X, XXX XX C. (ako nájomcom), v zmysle ktorej banka prenajala nájomcovi bezpečnostnú schránku číslo 59 na dobu určitú, a to od 28. 05. 2008 do 27. 05. 2009 s automatickou obnovou (bod 1 zmluvy). Obsah bezpečnostnej schránky bol v zmysle platných Podmienok poistený do výšky 3.319,39 Eur (100.000,- Sk) (bod 4 zmluvy).
8. Z obsahu uznesenia Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite, odbor západ, oddelenie vyšetrovania, ČVS: PPZ-151/BOK-ZA-2011 zo dňa 28. 06. 2012 vyplýva, že dosiaľ nezistený páchateľ v presne nezistenom čase v dobe od 02.00 hod do 04.02 hod dňa 11.02.2011 v Galante na ulici Hlavná 997/4, zastriekal vonkajší kamerový systém čiernou farbou, bližšie nezisteným plochým páčidlom vypáčil okno trezorovej miestnosti, nezisteným spôsobom znefunkčnil snímače pohybu a vošiel do trezorovej miestnosti budovy banky, kde nenásilným spôsobom otvoril trezor s bezpečnostnými schránkami, ktoré následne vylomil, pričom z 26 ks schránok odcudzil nezistený obsah, čím bola krádežou obsahu bezpečnostných schránok nájomcom spôsobená škoda najmenej vo výške 1.884.149,69 Eur. V rámci trestného konania, za účelom zistenia skutočností oprávňujúcich vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe bol vykonaný výsluch aj C. E.. Trestné stíhanie bolo uznesením prerušené, lebo sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe.
9. Z obsahu posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru ČES: PPZ-KEU-BA- EXP-2011/2095 zo dňa 09. 03. 2011 vyplýva, že z fotodokumentácie a z videozáznamu hliadky z miesta činu možno predpokladať, že sa jedná o stopy vzniknuté pri vlámaní sa
do objektu banky cez okno trezorovej miestnosti. Skúmaním na mieste činu bolo zistené, že číselníkový zámok nebol zakódovaný, čo umožnilo následne zasunúť príslušný trezorový kľúč. Uzamykací systém ako celok bol plne funkčný a navonok nevykazoval žiadne stopy po prekonávaní. Trezor bolo možné pri preverovaní funkčnosti uzamykania systému aj po pôsobení požiaru riadne uzamykať oboma zámkami. Na základe uvedených zistení možno konštatovať nenásilné otvorenie trezoru s použitím kľúča, pričom však odomknutie akýmkoľvek príslušným kľúčom by nebolo možné vykonať v prípade, ak by bol riadne zakódovaný prídavný číselníkový zámok.
10. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
11. Podľa § 797 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).
12. Podľa § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).
13. Podľa § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka, plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.
14. Podľa § 806 Občianskeho zákonníka, z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.
15. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
16. Podľa§ 443 Občianskeho zákonníka, pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.
17. Súd považoval za nesporne zistené, že medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného 1./ bola uzatvorená zmluva o nájme bezpečnostnej schránky č. 59, ktorej obsah bol poistený do výšky 3.319,39 Eur (100.000,- Sk). Medzi stranami nebolo sporné, že v presne nezistenom čase v dobe od 02.00 hod do 04.02 hod dňa 11. 02. 2011 v Galante na ulici Hlavná 997/4, došlo k nenásilnému vniknutiu do priestorov pobočky Sberbank Slovensko, a.s. a následne aj k vzniku škody na strane žalobcu z dôvodu odcudzenia vecí z bezpečnostnej schránky č. 59. Za sporné počas konania súd považuje výšku spôsobenej škody.
18. Súd zistil, že žalovaní 1./ a 2./ nesporovali odcudzenie konkrétnych vecí. Žalovaný 1./ sporoval skutočnosť, že žalobca si svoj nárok odvodzoval od výšky maximálneho poistného krytia, dojednaného v zmluve o nájme bezpečnostnej schránky bez preukázania reálnej výšky škody, ktorá vznikla na strane žalobcu. Žalovaný 2./ ukončil šetrenie poistnej udalosti bez poskytnutia poisteného plnenia právnemu predchodcovi žalovaného 1./ z dôvodu, že s poukazom na závery znaleckého dokazovania v trestnom konaní nedošlo k vlámaniu do trezoru s bezpečnostnými schránkami, ale k nenásilnému spôsobu otvorenia trezoru s bezpečnostnými schránkami, ktoré následne neznámy páchateľ vylomil, pričom z 26 ks schránok odcudzil nezistený obsah, čím bola krádežou obsahu bezpečnostných schránok nájomcom spôsobená škoda najmenej vo výške 1.884.149,69 Eur. V rámci trestného konania, za účelom zistenia skutočností oprávňujúcich vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe bol vykonaný výsluch aj žalobcu. Trestné stíhanie bolo uznesením prerušené, lebo sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe.
19. Súd taktiež zistil, že v súvislosti s prenajímaním bezpečnostných schránok právny predchodca žalovaného 1./ nepotvrdzoval prevzatie alebo uloženie konkrétnych vecí do bezpečnostnej schránky, ani inak obsah schránky neevidoval, keďže k obsahu bezpečnostnej schránky mal prístup len nájomca.
Dôkazné bremeno v prípade výšky škody tak spočívalo na žalobcovi, ktorý existenciu výšky škody preukazoval len vlastnými prehláseniami, čo nemožno považovať za presvedčivý a hodnoverný dôkaz. V rámci poistného plnenia sa uhrádza skutočná škoda (§ 442 ods. 1 OZ) s tým, že pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia (§ 443 OZ). Skutočnou škodou treba rozumieť majetkovú ujmu, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného. Zo skutkového stavu je zjavné len to, že žalobca mal u právneho predchodcu žalovaného 1./ prenajatú bezpečnostnú schránku s tým, že dňa 11. 02. 2011 skutočne došlo k vlámaniu sa do objektu do priestorov pobočky Sberbank Slovensko, a.s. v Galante a k vykradnutiu bezpečnostných schránok treťou osobou. Tvrdenie žalobcu, že obsah bezpečnostnej schránky tvorili veci vo vlastníctve žalobcu v hodnote presahujúcej sumu 3.319,39 Eur bez preukázania tohto tvrdenia inými dôkaznými prostriedkami neobstojí a to aj s poukazom na uznesenie Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite, odbor západ, oddelenie vyšetrovania, ČVS: PPZ-151/BOK-ZA-2011 zo dňa 28. 06. 2012, kde je uvedené, že neznámy páchateľ odcudzil z bezpečnostnej schránky prenajatej žalobcovi ,,nezistený obsah". V predmetnej veci tak vznikla súdu dôvodná pochybnosť o skutočnom obsahu a ,,hodnote" vecí nachádzajúcich sa v bezpečnostnej schránke. V rámci trestného konania došlo k ustáleniu celkovej výšky škody v sume 1.884.149,69 Eur, ktorá mala byť spôsobená odcudzením vecí z 26 ks schránok. Pre toto konanie však bolo relevantné preukázanie skutočnej výšky škody na strane žalobcu, ktorá bola krytá poistnou zmluvou zo dňa 28. 05. 2008 a teda súd sa stotožnil s tvrdením žalovaného 1./, podľa ktorého absentoval podstatný znak vo veci náhrady škody a to určenie samotnej výšky škody. Z uvedeného vyplýva, že výška poistného plnenia je závislá od preukázania hodnoty odcudzených vecí z bezpečnostnej schránky. Ináč by došlo na strane poisteného k bezdôvodnému obohateniu (§ 451 OZ).
20. Podľa § 187 ods. 1 Civilného sporového poriadku, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. 21. Podľa § 187 ods. 2 Civilného sporového poriadku, dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd. 22. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. 5Obo/52/2010). 23. Vzhľadom na to, že žalobcovi sa v tomto konaní nepodarilo preukázať výšku skutočnej škody a súd nemohol túto ustáliť z dôkazných prostriedkov, predložených žalobcom, súdu neostávalo nič iné, ako žalobný návrh v celom rozsahu zamietnuť.
24. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
25. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
26. Vzhľadom na to, že žalovaný 1./ bol v konaní úspešný, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi.
27. Žalovaný 2./ bol taktiež v konaní úspešný, avšak trovy konania mu nevznikli, preto mu súd nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, Krajskému súdu v Bratislave, podaním na Okresnom súde Bratislava I, písomne, v dvoch vyhotoveniach /§ 362 ods. 1 CSP/.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané /§ 359 CSP/.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§ 363 CSP/.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /§ 364 CSP/.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej /§ 365 ods. 2 CSP/.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /§ 365 ods. 3 CSP/.