Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

45C/40/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou A. B. C. v spore žalobcu: D. E., so sídlom F. G. H. X, XXX XX E., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpený A. I. J., advokátka, so sídlom J. C. XXXX/XX, XXX XX E. proti žalovaným: 1/ D. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. C. A. L. XXX/X, XXX XX E. - L., právne zastúpená M. H. A. N., C., so sídlom O. XXX/XX, XXX XX E., IČO: XX XXX XXX, 2/ M. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX/XX, XXX XX E. - L., 3/ I. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXXX/XX, XXX XX E., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto

rozhodol:

I. Konanie voči žalovanej v rade 2/ zastavuje.

II. Žalobcovi voči žalovanej v rade 2/ nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

III. Určuje, že žalobca je výlučným vlastníkom v podiele 1/1 novovytvorenej parcely CKN č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 81 m2, ktorá bola vytvorená z EKN parcely č. XXX/ X ostatná plocha o výmere 78 m2, zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. Banová, obec Žilina, okres Žilina, podľa geometrického plánu č. 47643871-19/2018 zo dňa 26.04.2018 vyhotoveného Q. C. P., autorizačne overeného Q. A. B. a úradne overeným Q. A. R. pod G1-898/2018 dňa 06.09.2018, ktorý geometrický plán je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku

IV. Určuje, že žalobca je výlučným vlastníkom v podiele 1/1 novovytvorených parciel:

CKN č. 511/29 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 91 m2, CKN č. 511/30 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 53 m2, CKN č. 511/31 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 278 m2, CKN č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 325 m2, CKN č. 515/36 - ostatná plocha o výmere 1026 m2, CKN č. 1361/34 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 116 m2, ktoré boli vytvorené z EKN parcely č. XXX/X lesný pozemok o výmere 1931 m2, zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. L., obec Žilina, okres Žilina, podľa geometrického plánu č. 48234494-23/2021 zo dňa 09.06.2021 vyhotoveného Q. C. P., autorizačne overeného Q. C. P. a úradne overeným Q. A. R. pod G1-1196/2021 dňa 13.07.2021.

V. Žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v rade 1/ a 3/ nepriznáva.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 10.06.2021 domáhal voči žalovaným v rade 1/ až 3/ vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že žalobca je v celosti, t.j. v 1/1 celku vlastníkom nehnuteľností - pozemkov nachádzajúcich sa v okrese Žilina, obec Žilina, k.ú. L., podľa geometrického

plánu č. 47643871-19/2018 zo dňa 26.04.2018 a geometrického plánu č. 48234494-23/2021 zo dňa 09.06.2021, parcely registra CKN parc. č. XXX/XX ostatná plocha o výmere 1026 m2, parc. č. XXX/XX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 91 m2, parc. č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 325 m2, parc. č. XXX/XX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 53 m2, parc. č. XXX/XX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 278 m2, parc. č. XXXX/XX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 116 m2 a parc. č. XXXX/XX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 81 m2, podiel 1/1 k celku. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že žalovaní v rade 1/ až 3/ sú podielovými spoluvlastníkmi pozemkov v k.ú. L. v podieloch: žalovaná v rade 1/ je podielovou spoluvlastníčkou na LV č. XXXX ako EKN parc. č. XXX/X lesný pozemok o výmere 1931 m2, EKN parc. č. XXX/X ostatná plocha o výmere 78 m2, v časti B LV pod por. č. 2 s titulom nadobudnutia 21D-1265/XXXX I. X/XX, Z 5753/08-60/08, rozhodnutie č. C X/XXXX - J. 80/2011 v podiele 1/3 k celku, žalovaná v rade 2/ je podielovou spoluvlastníčkou na LV č. XXXX ako EKN parc. č. XXX/X lesný pozemok o výmere 1931 m2, EKN parc. č. XXX/X ostatná plocha o výmere 78 m2, v časti B LV pod por. č. 4 s titulom nadobudnutia Osvedčenie o dedičstve č.XXX XX/XXXX , č. Z 2565/12-195/12 v podiele 1/3 k celku, žalovaný v rade 3/ je podielovým spoluvlastníkom na LV č. XXXX ako EKN parc. č. XXX/X lesný pozemok o výmere 1931 m2, EKN parc. č. XXX/X ostatná plocha o výmere 78 m2, v časti B LV pod por. č. 5 s titulom nadobudnutia V 4930/2017 kúpna zmluva, vklad povolený dňa 09.11.2017- 493/17 v podiele 1/3 k celku. Žalobca sa domáha určenia vlastníckeho práva v podiele 1/1 k celku titulom vyvlastňovacieho rozhodnutia - Rozhodnutie ONV, odbor výstavby v Žiline č. Výst.-1022/1957 zo dňa 06.01.1958, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.07.1960. Rozhodnutie sa týka pozemku v k.ú. L., EKN parc. č. XXX/X ul. Oslobodenia, po zameraní GP1 ako CKN parc. č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 81 m2. Žalobca sa domáha určenia vlastníckeho práva v podiele 1/1 k celku titulom spracovania pozemku v k.ú. L., EKN parc. č. XXX/X školský areál po zameraní GP2 ako CKN parc. č. XXX/XX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 91 m2, parc. č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 325 m2, parc. č. XXX/XX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 53 m2, parc. č. XXX/XX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 278 m2. Žalobca sa domáha určenia vlastníckeho práva v podiele 1/1 k celku titulom vyvlastňovacieho rozhodnutia - Rozhodnutie ONV, odbor výstavby v Žiline č. Výst.-1541/1965-Š zo dňa 22.06.1966, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.01.1967, týka pozemku v k.ú. L., EKN parc. č. XXX/X športový areál - ihrisko, ul. Osvety po zameraní GP2 ako CKN parc. č. XXX/XX ostatná plocha o výmere 1026 m2, parc. č. XXXX/XX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 116 m2. Zámer vyvlastnenia pozemkov pod miestnu komunikáciu bola potreba vybudovať hlavnú ulicu spájajúcu Bánovú so Závodím, pozdĺž ktorej na vyvlastnených pozemkoch bola plánovaná a postupne uskutočňovaná individuálna bytová výstavba. Žalobca komunikáciu udržiava v prejazdnom stave, komunikáciu v zimnom období odhŕňa, vykonáva posyp a pod. Výstavbou školského areálu od roku 1961 došlo k zásadnej technickej, ale aj právnej zmene dotknutých pozemkov. Zástavbou a spevnením plôch v danom školskom areály sa niekoľkonásobne zhodnotili pozemky oproti pôvodnému stavu. Vznikla nová vec vo verejnom záujme. Táto zmena nie je iba zmenou právnou, ale aj faktickou, keďže ide o pozemky spracované v úplne inej forme a kvalite ako sa pred rokom 1961 nachádzali. Všetky dohľadané listiny, vykonané administratívne úkony a okolnosti okolo nevyhnutnosti postaviť Základnú školu v Bánovej a vzápätí jej výstavba a jej dokončenie, sú pre žalobcu natoľko presvedčivé, že aj napriek tomu, že sa mu nepodarilo dohľadať k vyvlastňovaciemu súpisu samotné vyvlastňovacie rozhodnutie, domnieva sa, že jeho právni predchodcovia vykonávali výstavbu školského areálu v uistení a presvedčení, že budujú a vytvárajú hodnoty na pozemkoch, ktoré sú vysporiadané, nakoľko patrili právnemu predchodcovi žalobcu - Čsl. štátu resp. MNV Bánová, čo potvrdzujú aj doložené listiny. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že zapísanie do evidencie nehnuteľností - pozemkovej knihy sa v tomto období nevyžadovalo a nebolo podmienkou pre nadobudnutie vlastníctva nehnuteľnosti. Zápisy nemali konštitučnú povahu a to až do 31.03.1964. V otázke stavieb postavených na cudzom pozemku súdy už v minulosti pripúšťali možnosť nadobudnutia vlastníctva k pozemku stavebníkom stavby titulom spracovania podľa ustanovení § 125 a nasl. zákona č. 141/1950 Sb. (rozsudky F. S. Cz 236/53, XXX XX/XX a Zborník stanovísk a správ o rozhodovaní súdov a súdnych rozhodnutí F. C. S., S. M. C. časť prvá, 1970-1983 str. 170 a 171). Výstavbou športového areálu, ako poslednej etapy verejnoprospešných stavieb v danej lokalite (materská škola, verejné komunikácie, základná škola, ihrisko) došlo k naplneniu zámeru zastavovacieho plánu - využitia územia pre potreby školskej mládeže a občanov Bánovej a Závodia z dôvodu v tom čase realizovanej masívnej výstavby rodinných domov. Preto na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia č. Výst-1541/1965-Š zo dňa 22.06.1966 došlo súčasne k vyvlastneniu pozemkov pod ihrisko a pozemkov pod IBV od tých istých vlastníkov. V čase procesu výstavby miestnej komunikácie, školy a školského areálu, ihriska a športového areálu žalovaní v rade 1/ až 3/, resp. ich právni predchodcovia neuplatnili žiadnu námietku. Túto skutočnosť vyjadril v čestnom vyhlásení zo dňa 27.09.2019 D. J., ako priamy účastník pri ich výstavbe. D. J. počas svojho aktívneho života v niekoľkých

publikáciách zachytil históriu L. a okolia vo všetkých sférach života miestneho obyvateľstva. Žalovaní v rade 1/ až 3/ resp. ich právni predchodcovia nadobúdali až do roku 2011 - do prijatia rozhodnutia ROEP (zapísaný v katastri nehnuteľností pod č. C X/XXXX-XXX 80/2011) vlastnícke práva k spoluvlastníckym podielom na žalovaných pozemkoch v neurčitých výmerách a v stave neidentickom. Nezapracovaním a následným nezapísaním listín k pozemkom do katastra nehnuteľností, ktoré prešli do vlastníctva Československého štátu, ako aj pozemkov, ktoré už štát vlastnil pred rokom 1964, došlo k ukráteniu vlastníckych práv žalobcu a zvýhodneniu vlastníctva v prospech žalovaných v rade 1/ až 3/, pričom žalobca a jeho právny predchodca neboli od r. 1957 až do r. 2011 konfrontovaný s iným „domnelým“ vlastníkom. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že vlastnícke právo k pozemkom, ktoré už patrilo štátu, nemohlo byť účinne prejednané v dedičských konaniach, keďže poručiteľom v čase smrti vlastnícke právo už nepatrilo, a teda ani dedičia nemohli podiely na predmetných parcelách v súlade so zákonom nadobudnúť v zmysle zásady nikto nemôže na iného previesť viac práv, než má sám - nemo plus iuris ad alium transferre potest, quam ipse habet. a ďalej s nimi disponovať. Žalovaní v rade 1/ až 3/ rovnako ako ich právni predchodcovia (väčšinou ako obyvatelia L. a blízkeho okolia), mali a musia mať vedomosť, že žalované pozemky sa nachádzajú pod stavbami, ktoré dlhodobo slúžia širokej verejnosti ako verejné komunikácie, škola, školský areál, športový areál, preto nemohli byť dobromyseľní a nemali dediť podiely na týchto pozemkoch. Podľa z. reštitučný nárok na pôvodnú parcelu č. XXX uplatnený bol G. K., B. P., ktorá v priebehu správneho konania zomrela a v konaní pokračovala ako oprávnená osoba jej dcéra D. K. (žalovaná v rade 1/). G. J. T. U. E. svojim rozhodnutím č. ObPÚ 1212/00134/R zo dňa 16.03.2012 (právoplatný 19.04.2012) rozhodol pod bodom 3., 4. tak, že D. K. dedičke t.j. ako oprávnenej osobe dňom právoplatnosti rozhodnutia priznáva právo na náhradu k nehnuteľnosti v k.ú. L. z dôvodu, že jej vydaniu bránia zákonné prekážky uvedené v , , , nakoľko túto nie je možné poľnohospodársky využívať. Jednalo sa o pkn parc. č. XXX, pkn. vl. 233 výmera 2042 m2 v prerozdelení časti stavu CKN platného ku dňu vydania rozhodnutia a to všetko v podiele 1/3. Vyššie uvedená časť pozemku pkn parc. č. XXX bola na základe Rozhodnutia G. U. E. G. U. č. Výst.-1541/1965 zo dňa 22.06.1966 a geometrickým plánom č. 222/64-212-915/A, č. 138/65-212-915 bola vyvlastnená časť pkn parc. č. XXX o výmere 1924 m2 pre účely individuálnej bytovej výstavby a výstavby športového ihriska. Súčasne bola určená finančná náhrada za vyvlastnené nehnuteľnosti. Žalobca poukazuje na listinné doklady, z ktorých vyplýva, že D. V., B. W. X., P. P. a G. K., B. P. bola každému dňa 22.11.1971 poukázaná náhrada za vyvlastnenie jeho podielu na pozemkoch vo výške 370,40 Kčs z účtu 400-407-2979, zúč. dokl. 35/XI. Podľa vyjadrenia C. J. O. v Bratislave pod č. SPFS -003, SPFZ 130870/2020 zo dňa 23.09.2020 vyplýva, že u pôvodnej pkn parcely č. XXX Slovenský pozemkový fond neeviduje žiadosť o poskytnutie náhrady pani D. K. v zmysle vyššie uvedeného rozhodnutia ObPÚ. Z toho vyplýva, že p. D. K. akceptovala rozhodnutie pozemkového úradu v plnom rozsahu a o náhradu za nevydané pozemky neprejavila záujem. Keďže právni predchodcovia žalovaných v rade 2/ a 3/ neuplatnili svoje reštitučné práva v zmysle o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku a ani podľa o navrátení vlastníctva k pozemkom, je možné sa domnievať, že s prechodom pozemkov na Čsl. Štát - v správe MsNV Bánová boli uzrozumení. S poukázaním na uvedené vyplýva, že žalovaným, resp. ich právnym predchodcom bolo za vyvlastnené pozemky „plnené“ dvakrát , raz vo forme finančnej náhrady (v r. 1971) a raz zápisom vlastníckeho práva na list vlastníctva. Je možné teda konštatovať že v jednom prípade plnenia sa jedná o bezdôvodné obohatenie, ktorého stav pretrváva aj tým, že vlastníctvo k pozemkom sa dedilo a prevádzalo kúpou (podľa zápisov na LV). Výstavbou športového areálu, školského areálu a ulice Oslobodenia došlo k zásadnej technickej, ale aj právnej zmene dotknutých pozemkov. Právni predchodcovia žalovaných v rade 1/ až 3/, vedení v katastri nehnuteľností po vyvlastnení pozemkov v roku 1957 až 1966 už nedisponovali právom vlastníka a nemali vplyv na výstavbu a účel využitia pozemkov. Žalobca od roku 1957 na pozemkoch požíval neobmedzený status vlastníka, jeho vlastníctvo nikto nespochybňoval a toto vlastníctvo bolo akceptované štátnymi orgánmi, ktoré na jeho žiadosť vydávali kladné rozhodnutia, stanoviská a vyjadrenia. Všetky dohľadané listiny, vykonané administratívne úkony a okolnosti okolo nevyhnutnosti postaviť verejnú komunikáciu, základnú školu v Bánovej so školským areálom a športový areál - ihrisko, ich výstavba a dokončenie, sú pre žalobcu natoľko preukazné a presvedčivé, že tvrdí, že jeho právni predchodcovia vykonávali vyššie uvedené stavby na vysporiadaných pozemkoch patriacich Čsl. štátu resp. MNV Bánová. Nezapísanie listín vyvlastňovacieho procesu t.j. právoplatných rozhodnutí do evidencie pozemkovej knihy, sa v tomto období, kedy platil tzv. Stredný sa nevyžadovalo, nebolo podmienkou pre nadobudnutie vlastníctva nehnuteľnosti. Zápisy nemali konštitučnú povahu a to až do 31.03.1964. Každý bez rozdielu, či je to fyzická alebo právnická osoba má právo sa domáhať svojich vlastníckych práv a požívať ochranu danú mu a príslušnými zákonmi. Žalobca od

roku 2018 oslovoval a zasielal výzvy na usporiadanie vlastníctva jednotlivým fyzickým osobám spolu s vecou súvisiacimi listinnými dokladmi. Súčasťou bol aj návrh na uzavretie Dohody v zmysle . Žalovaní v rade 1/ až 3/ na predložený návrh nereagovali, resp. reagovali odmietavo. Žalobca, ktorý sa domáha určenia, že je spoluvlastníkom nehnuteľností, pri ktorých sú v katastri nehnuteľností zapísaní ako vlastníci iné osoby, má vo vzťahu k týmto osobám nepochybne naliehavý právny záujem na požadovanom určení. S prihliadnutím na význam zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností je odôvodnený záver, že právne postavenie žalobcu je v tejto situácii neisté a že bez požadovaného určenia by jeho právo mohlo byť ohrozené. Pretože súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva je podkladom na vykonanie zmeny v zápise v katastri nehnuteľností, je žaloba o určenie vlastníckeho práva spôsobilým právnym prostriedkom na odstránenie neistoty o skutočných právnych vzťahoch medzi stranami. Umožňuje totiž dosiahnuť zhodu medzi skutočným právnym stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľnosti. Z uvedeného dôvodu je daný naliehavý právny záujem na určení, že žalobca je spoluvlastníkom predmetných pozemkov.

2. Vo vyjadrení k podanej žalobe žalovaná v rade 1/ uviedla, že žalobca odvodzuje svoje vlastnícke právo k žalovaným parcelám z rozhodnutia odboru výstavby a vodného hospodárstva rady G. F. U. v Žiline o vyvlastnení č. Výst-1022/57 zo dňa 06.01.1958 a rozhodnutia G. F. U. - G. U. U. E., č. Výst-1541/1965-Š zo dňa 22.06.1966 (vyvlastňovacie rozhodnutia). Podľa rozhodnutia Odboru výstavby a vodného hospodárstva Rady G. F. U. v Žiline o vyvlastnení č. Výst-1022/57 zo dňa 06.01.1958 mala byť vyvlastnená časť,,19“ pkn parc. č. XXX zapísanej vo PK vložke 071, 072 na výstavbu komunikácie v Bánovej v prospech Československého štátu - v operatívnej správe Odboru výstavby a vodného hospodárstva rady D. F. U. v Žiline. Podľa rozhodnutia G. F. U. - odbor výstavby v Žiline č. Výst-1541/1965-Š zo dňa 22.06.1966 mala byť vyvlastnená časť parcely PKN č. XXX zapísanej vo PK vložke č. 233 - časť ,,12“ o výmere 714 m2, časť ,,13“ o výmere 408 m2 a časť ,,6“ o výmere 802 m2 na výstavbu rodinných domov a náhradného športového ihriska v prospech S. C. X. U. C. D. U. L.. Podľa vyvlastňovacích rozhodnutí, vlastníkom vyvlastnených nehnuteľností sa mal stať Československý štát, resp. Československý socialistický štát. Žalobcom v tomto prípade je Mesto Žilina. Žalobca však nepreukazuje žiadnym dôkazom, že je skutočne právnym nástupcom Československého socialistického štátu resp. Československého štátu a z toho dôvodu žalovaná v rade 1/ namieta aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Žalobca žiada určenie vlastníckeho práva k CKN parc. č. XXX/XX ostatná plocha o výmere 1026 m2, CKN parc. č. XXX/XX zastavaná plocha o výmere 91 m2, CKN parc. č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 325 m2, CKN parc. č. XXX/XX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 53 m2, CKN parc. č. XXX/XX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 278 m2, CKN parc. č. XXXX/XX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 116 m2, CKN parc. č. XXXX/XX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 81 m2. Rozhodnutie o vyvlastnení sa týkalo okrem iných parcely pkn č. XXX zapísanej vo vložke č. 233 ako časť 12 o výmere 714 m2, časť 13 o výmere 408 m2 a časť 6 o výmere 802 m2 na účely výstavby rodinných domov a výstavby náhradného športového ihriska. Na výstavbu náhradného športového ihriska mala slúžiť podľa rozhodnutia o vyvlastnení časť č. 6 o výmere 802 m2 a časť č. 12 o výmere 714 a časť č. 13 o výmere 408 m2 mala slúžiť na výstavbu rodinných domov. Parcely CKN, ktoré sú predmetom žalobného návrhu mali vzniknúť podľa žaloby geometrickým plánom č. 47643871-19/2018 zo dňa 26.04.2018 a geometrickým plánom č. 48234494-23/2021 zo dňa 09.06.2021. Aj napriek tomu, že v žalobe sa uvádza geometrický plán č. 48234494-23/2021 zo dňa 09.06.2021 ako príloha č. 24, tento nie je súčasťou elektronického spisu a nebol doručený ani žalovanej v rade 1/. Z geometrického plánu č. 47643871-19/2018 zo dňa 26.04.2018 nie je možné určiť, či novovytvorené parcely, ktoré sú predmetom žaloby, sú identické s časťou pôvodnej pkn parc. č. XXX časť č. 6, č. 12 a č. 13 tak, ako boli uvedené v geometrickom pláne č. 222/64-212-915/A z 30.04.1965, 222/64-212-915/a 138/65-212-915 z 10.09.1965, ktoré sú uvedené v rozhodnutí o vyvlastnení Výst-1541/1965-Š zo dňa 22.06.1966 a či tieto novovytvorené parcely skutočne slúžia na účel, na ktorý boli vyvlastnené (výstavba rodinných domov a náhradného športového ihriska). Žalobca v žalobe tvrdí, že na časti PKN parc. č. XXX (CKN č. XXX/X o výmere 1931 m2) bola postavená základná škola. Pritom sa odvoláva na vyvlastňovací súpis č.j. 3/61-212-920 zo dňa 31.01.1961. Žalovaná namieta, že uvedená príloha je právoplatným a vykonateľným rozhodnutím o vyvlastnení časti PKN parc. č. XXX na výstavbu základnej školy. Neexistuje v spise žiaden dôkaz, ktorý by preukázal, že časť parcely PKN č. XXX bola vyvlastnená za účelom výstavby základnej školy. Z vyvlastňovacích rozhodnutí, ktoré sú prílohou žaloby, vyplýva, že časť pkn parc. č. XXX bola vyvlastnená za účelom výstavby rodinných domov, miestnej komunikácie a náhradného športového ihriska. Už aj z tohto je zrejmé, že viac ako polovica parcely pkn parc. č. XXX nebola využitá na účely, na ktoré mala byť vyvlastnená. Aj z toho dôvodu rozhodnutie o vyvlastnení nemôže byť

platné a žalobca sa nemôže naň odvolávať. Rozhodujúcim dôkazom o vlastníctve parciel uvedených v žalobe sú podľa žalobcu rozhodnutia o vyvlastnení. Žalovaná v rade 1/ neuznáva právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutí o vyvlastnení, pretože pokiaľ by rozhodnutia o vyvlastnení boli právoplatné a vykonateľné od roku 1960 (č. Výst-1022/57 zo dňa 06.01.1958), resp. od roku 1967 (č. Výst-1541/1965- Š zo dňa 22.06.1966) ako tvrdí žalobca, bol by v danom prípade žalobca, poprípade jeho právny predchodca Československý štát, resp. Československý socialistický štát, oprávnený sa dožadovať zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností, v roku 2011 prebiehal v k.ú. Bánova ROEP. Podľa v platnom znení, boli pozemky vymedzené plošne vlastníckymi vzťahmi alebo držbou, ktoré nie sú evidované, alebo sú evidované neúplne v súbore popisných informácii KN a v súbore geodetických informácii KN. V prípade, ak by aj žalobca bol preukázateľne nástupcom Československého socialistického štátu (resp. Československého štátu), v roku 2011 si mal žalobca právo uplatniť svoje vlastnícke právo v rámci konania ROEP. Žalobca si však svoje vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam neuplatnil v rámci konania ROEP, čo je významným dôvodom, pre ktorý žalovaná v rade 1/ neuznáva právoplatnosť vyvlastňovacieho rozhodnutia. Žalovaná v rade 1/ má preto dôvod oprávnene sa domnievať, že rozhodnutia o vyvlastnení, na ktoré sa žalobca v žalobe odvoláva, neboli v katastri nehnuteľností zapisateľné, pretože ich právoplatnosť a vykonateľnosť je pochybná. Nie je predsa možné, aby od roku 1960 kataster nehnuteľností nezapísal právoplatné a vykonateľné rozhodnutia, ktoré majú zákonom predpísané všetky náležitosti. Podľa listu vlastníctva č. XXXX žalovaná v rade 1/ nadobudla vlastnícke právo k parcelám KNE parc. č. XXX/X a KNE parc. č. XXX/X titulom dedenia po svojej matke G. K. - XXX XXXX/XXXX. Právna predchodkyňa žalovanej v rade 1/ jej matka G. K., nar. XX.XX.XXXX, ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX, si podala za života na G. J. T. U. E. žiadosť o reštitučnú náhradu podľa za časť PKN parc. č. XXX o výmere 1924 m2, ktorá mala byť predmetom vyvlastňovacieho rozhodnutia G. F. U. - odbor výstavby v Žiline č. Výst-1541/1965-Š zo dňa 22.06.1966. Obvodný pozemkový úrad vydal rozhodnutie ObPÚ 2010/00026/R zo dňa 18.02.2010, kde rozhodol tak, že G. K. a po jej smrti žalovanej v rade 1/ D. K. sa nepriznáva vlastnícke právo k parcele pkn č. XXX roľa o výmere 1924 m2, zároveň vo svojom rozhodnutí G. J. T. U. E. uviedol, že nepriznaním vlastníckeho práva k parcele pkn č. XXX nie je dotknuté právo dedičky žalovanej v rade 1/ D. K. podľa Rozhodnutie G. J. T. G. 2010/00026/R zo dňa 18.02.2010 napadla žalovaná v rámci všeobecnej správnej žaloby na Krajskom súde v Žiline, pričom krajský súd rozsudkom zo dňa 21.06.2010 č.k. XXXX/XX/XXXX-XX v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 17.08.2011 sp. zn. XXXX/XXX/XXXX rozhodnutie G. J. T. zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Po vrátení veci správnemu orgánu Krajským súdom v Žiline na ďalšie rozhodnutie vo veci bolo vydané rozhodnutie G. J. T. U. E., č. ObPÚ 212/00134/R zo dňa 16.03.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.04.2012, ktorým nebolo žalovanej v rade 1/ priznané vlastnícke právo a ani právo na náhradu podľa alebo o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov na zvyšnú časť pkn parc. č. XXX z dôvodu, že nebolo preukázané, že došlo k prechodu vlastníckeho práva na štát alebo inú právnickú osobu od 25.02.1948 do 01.01.1990 jedným zo spôsobov uvedených v - v) alebo o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov. Žalobca v žalobe tvrdí, že vyvlastňovacími rozhodnutiami bola vyvlastnená právnej predchodkyni žalovanej v rade 1/ pôda za náhradu. Ako dôkaz predkladá potvrdenie Okresnej sporiteľne zo dňa 13.12.1960, na základe uvedeného dôkazu má byť preukázané, že právna predchodkyňa žalovanej v rade 1/ K. G. mala získať náhradu za vyvlastnený časť pozemku PKN parc. č. XXX pre výstavbu miestnej komunikácie. Súčasťou tejto listiny je aj zoznam úhrad podľa uznesenia Ľudového súdu, z tejto listiny nevyplýva, že právna predchodkyňa žalovanej v rade 1/ obdržala odplatu za vyvlastnenú časť PKN parc. č. XXX pod miestnu komunikáciu. Právna predchodkyňa žalovanej v rade 1/ si podala na príslušnom obvodnom pozemkovom úrade žiadosť o reštitučnú náhradu podľa G. J. T. jej žiadosť zamietol z dôvodu, že nebolo preukázané, že došlo k prechodu vlastníckeho práva na štát alebo inú právnickú osobu od 25.02.1948 do 01.01.1990. Žalovaná mala právo na priznanie vlastníckeho práva k pozemku (pkn parc. č. XXX) alebo na náhradný pozemok, poprípade relutárnu náhradu. Podľa o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku, právo na vydanie nehnuteľnosti si mohla žalovaná, resp. jej právna predchodkyňa uplatniť do 31.12.1992, inak jej právo zaniklo. Údajný právny predchodca žalobcu Československý štát, resp. Československý socialistický štát a ani žalobca od roku 1960 nepodnikli žiadne právne kroky k tomu, aby rozhodnutia o vyvlastnení boli v katastri nehnuteľnosti zapísané. V súčasnosti žalobca žaluje žalovanú v rade 1/ o určenie vlastníckeho práva k parcelám, ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve žalovanej. Pokiaľ by súd svojim rozhodnutím priznal vlastnícke právo žalobcovi, nastala by situácia, že žalovaná v rade 1/ by prišla o pozemky v jej vlastníctve

bez toho, aby jej bola vyplatená náhrada (obvyklá cena) alebo by dostala náhradný pozemok. Treba zdôrazniť, že táto situácia nebola zavinená žalovanou v rade 1/, ale pasívnym správaním sa žalobcu a jeho právnych predchodcov. Pasivita žalobcu a predovšetkým jeho údajných právnych predchodcov vytvorila situáciu, keď sa žalovaná už nemôže domáhať reštitučných nárokov, nakoľko jej právo zaniklo. Aj keby sa súd stotožnil so žalobným návrhom žalobcu, ako aj jeho aktívnou vecnou legitimáciou, takáto žaloba by bola v rozpore s dobrým mravmi a nepožívala by právnu ochranu súdu. Podľa žalovanej sa žalobca nemôže domáhať ani nadobudnutia vlastníckeho práva k pozemkom titulom vydržania, nakoľko nie je splnený základný predpoklad nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním, a to že žalobca skutočne predmetné pozemky aj užíva. Z uvedeného dôvodu preto žalovaná v rade 1/ navrhuje, aby súd žalobu zamietol.

3. K vyjadreniu žalovanej 1/ sa podaním zo dňa 02.02.2022 vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že je všeobecne známou skutočnosťou, že Mestsky národný vybor v Žiline bol právnym predchodcom žalobcu. Rovnako všeobecne známou skutočnosťou je, že práva a povinnosti MNV v Bánovej prešli na žalobcu v roku 1970 pričlenením obce Bánova ako prímestskej časti do mesta Žilina. Na základe delimitácie došlo k prevodu pozemkov z MsNV Žilina na Mesto Žilina. V zozname, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozhodnutia je pod por. č. 35 uvedená aj KN parc. č. XXX tvoriaca ihrisko, pod por. č. 15 parc. č. XXX, pod por. č. 17 parc. č. XXX tvoriace školsky areál, pod por. č. 67 parc. č. XXXX dnes ul. Osvety a pod por. č. 70 parc. č. XXXX dnes ul. Oslobodenia. Uvedená zmena ako aj zoznam sú súčasťou zbierky listín katastra nehnuteľnosti pod č. 4302 zo dňa 10.09.1991, čo je zachytene aj v evidenčných listoch. S poukázaním na uvedené námietku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu vznesenú zo strany žalovaného považujú za irelevantnú. Je pravdou, že žalobca nedopatrením k podanej žalobe nepriložil ako prílohu geometricky plán č. 48234494-23/2021 zo dňa 09.06.2021, žalobca preto tento dokladá. Tento geometricky plán rozdeľuje EKN parc. č. XXX/X na novovytvorené CKN parc. č. XXX/XX (športove ihrisko, dnes futbalové ihrisko), CKN parc. č. XXX/XX, XXX/XX, XXX/X, XXX/XX (dnes z časti pod budovou škola a z časti školsky areál) a CKN parc. č. XXXX/XX dnes pod ul. Osvety). Vo vzťahu k námietke žalovanej, že vyvlastňovací súpis č. 3/61-212-920 zo dňa 31.01.1961 nie je vykonateľným titulom na vyvlastnenie za účelom výstavby základnej školy, žalobca uvádza, že je pravdou, že sa mu zatiaľ nepodarilo dohľadať samotne rozhodnutie o vyvlastnení k tejto časti pozemku. Žalobca poukazuje na listinne doklady spojené s výstavbou budov školy označené ako pavilóny A a B vrátane školského areálu, podľa priloženého zastavovacieho plánu Výst. 25351/1961 zo dňa 07.04.1961, rozhodnutia o prípustnosti stavby (stavebné povolenie), rozhodnutia o povolení užívať stavbu, ako aj ostatných príloh žaloby týkajúcich sa základnej školy a školského areálu, žalobca má za to, že inými relevantnými dobovými dokladmi doložil a preukázal skutočnosti, ktoré preukazujú nutnú existenciu vyvlastňovacieho rozhodnutia. Žalobca poukazuje aj na záznam o prevzatí a odovzdaní staveniska zo dňa 16.08.1961, v ktorom v bode 2 sa uvádza: „stavenisko sa nachádza medzi príjazdnou cestou k Materskej škôlky v Bánovej a zastavanou časťou obce Kolónia Bánová“ a v bode 3 sa uvádza: „pozemok pre vlastné objekty školy (pavilón A,B, zmetník, terénne úpravy) je podľa prehlásenia zástupcov OIU, MNV a riad. školy vlastníctvom školy a tým súčasne sa dáva súhlas vstupu na pozemok.“ Skutočnosti uvedené pod bodom 2 a 3 tohto dokumentu sú podložené stavebným povolením - povolením o prípustnosti stavby č. Výst.-294/1960 zo dňa 17.07.1961, ako aj vodohospodárskym povolením č. U./XXXX zo dňa 11.07.1961 tak, ako sa uvádza pod bodom č. 1. Z príloh v žalobe je zrejmé, že parcelu v operáte EKN v súčasnosti tvorí: časť parcely č. XXX/X, na ktorej sa nachádza futbalové ihrisko, časť školského areálu, na pozemku časti školského areálu bola v roku 1961 postavená školská budova - Pavilón B a časť ulice Osvety. Parcela č. XXX/X tvorí časť ulice Oslobodenia. K častiam parciel, ktoré tvoria ulice Oslobodenia sa viaže vyvlastňovací výmer č. Výst. 1022/1957 zo dňa 06.01.1958, vyvlastňovací súpis č. 068-57-920-416/1 zo dňa 26.06.1957. K častiam parciel, ktoré tvoria futbalové ihrisko a ulice Osvety sa viaže vyvlastňovací výmer č. Výst. 1541/1965-Š zo dňa 22.06.1966, geometricky (polohopisný) plán z 07.09.1965, výkaz plôch vyvlastňovací súpis ku GP 222/64-212-915/C s polohopisným plánom. K častiam parciel, ktoré tvoria areál školského dvora sa viažu doklady uvedené ako prílohy v časti IIB/ žaloby. Žalobca nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že vyvlastnené pozemky neboli využité na účely, na ktoré mali byť vyvlastnené. Žalobca poukazuje na vyvlastňovacie rozhodnutie č. Výst. 1541/1965-Š zo dňa 22.06.1966, na základe ktorého zmysle bodu 5/ boli vyvlastnené diely pre futbalové ihrisko, domovu zástavbu - IBV a časťou ulice Osvety. Zároveň vo vzťahu k rozhodnutiu o vyvlastnení č. Výst. 1022/1957 zo dňa 06.01.1958 došlo k vyvlastneniu pozemkov pod dnešnou ulicou Oslobodenia. Uvádzané vyvlastňovacie rozhodnutia nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť a vyvlastnene pozemky aj v súčasnosti slúžia účelu, na ktorý boli vyvlastnené, čo potvrdzuje existencia futbalového ihriska, ulice Osvety ako aj priľahlej domovej zástavby - IBV ako aj ulice Oslobodenia. Toto tvrdenie žalobcu je potvrdené aj rozhodnutím G. J. T.

v Žiline č. ObPU 2012/00134/R zo dňa 16.03.2012. Rozhodnutie bolo vydané na podnet právneho predchodcu žalovanej v rade1/, ktorá si uplatnila reštitučný nárok podľa Toto rozhodnutie zároveň zohľadňuje právny názor F. C. C., ktorý je opísaný v rozsudku č.k. XXXX/XXX/ XXXX zo dňa 17.08.2011. V bode 1 rozhodnutia č. ObPU 2012/00134/R zo dňa 16.03.2012 sa uvádza, že G. K., B. P., nar. XX.XX.XXXX bola vlastníčkou pkn parcely č. XXX zapísanej v majetkovej podstate č. 233 pre k.ú. L., spolu vo výmere 2042 m2, ktorá prešla do vlastníctva štátu rozhodnutiami G. U. E.

- odbor výstavby č. Výst. 1541/1965-Š a G. E. odbor výstavby č. Výst. 1022/1957 a boli vyvlastnené bez vyplatenia náhrady. Podľa bodu 3. predmetného rozhodnutia dedičke po G. K. - žalovanej v rade 1/ D. K. bolo priznané právo na náhradu nehnuteľnosti v podiele 1/3 v k.ú. L. z dôvodu, že k vydaniu časti pkn. parcele č. 153 brania zákonné prekážky uvedené v , , , , keďže pozemky nie je možné poľnohospodársky využívať a to časti parciel „C“ evidovanej na katastrálnej mape aj ako 515/1 - futbalové ihrisko, 1361/1 - ulica Osvety. Z uvedeného vyplýva, že žalovaná v rade 1/ po právoplatnosti tohto rozhodnutia mohla žiadať C. J. O. o poskytnutie náhrady. Z vyjadrenia C. J. O. zo dňa 23.09.2020 vyplýva, že žalovaná v rade 1/ v 3-ročnej lehote stanovenej zákonom písomne o náhradu nepožiadala. Z uvedeného dôvodu je preto jednoznačne preukázané, že jej nároky týkajúce sa náhrady zanikli a vlastníctvo k časti pozemku, kde sa nachádza futbalové ihrisko a k časti pozemku kde sa nachádza ulica G. boli vysporiadané. V ostávajúcej časti pôvodnej pkn. parcely č. XXX vlastnícke právo rozhodnutím priznané nebolo, nebola priznaná ani náhrada z dôvodu, že v danom čase správny orgán a pravdepodobne aj žalovaná v rade 1/ nezabezpečili a nepredložili do konania právoplatné vyvlastňovacie rozhodnutie týkajúce sa výstavby miestnej komunikácie č. Výst. 1022/1957 zo dňa 06.01.1958 napriek tomu, že pôvodná žiadateľka o reštitúcie G. K. o nich mala vedomosť a uviedla ich vo svojom písomnom podaní pri uplatnení reštitúcie. Žalobca k vyjadreniu žalovanej, že neuznáva právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutia o vyvlastnení viažucich sa na športové ihrisko a miestnu komunikáciu a zároveň tvrdenie, že pokiaľ by došlo k právoplatnosti uvedených vyvlastňovacích rozhodnutí, právny predchodca žalobcu bol oprávnený sa dožadovať zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľnosti, čo sa nestalo je zavádzajúce, čo do konania v rámci reštitúcii vo vzťahu k samotnej žalovanej, resp. jej právnej predchodkyne - ich vyhlásenie pri uplatnení reštitúcie. Žalobca písomným dokladom preukázal, že právnym predchodcom žalovanej v rade 1/, ako aj G. K. finančná náhrada vyplatená bola. Nie je pravdou, že žalobca v rámci ROEP neriešil vyvlastňovacie rozhodnutia, na základe ktorých podal žalobu. Neúspech zápisu aj napriek evidencii pozemkov v evidenčnom liste č. 269 a 903 pre k.ú. L., vo vzťahu k pozemkom pod futbalovým ihriskom, školským areálom a miestnymi verejnými komunikáciami, bol katastrom nehnuteľnosti odôvodnený tým, že vkladu schopná právna listina (právoplatne vyvlastňovacie rozhodnutia) nemôžu byť zapísané z dôvodu, že rozhodnutia vytvárali celok a smerovali k osobám, ktoré už neboli v čase spracovania diela ROEP v katastri evidované z dôvodu rôznych skutočnosti ako napr. dedenie, dar, kúpne zmluvy atď. K veci je potrebne uviesť, že riešenie vlastníckeho práva k pozemkom na strane žalobcu bolo možné začať riešiť až po ukončení všetkých súdnych konaní spojených s uplatnenými reštitučnými nárokmi na toto územie tak, ako to napríklad riešila žalovaná. G. T. E., pozemkový a lesný odbor na žiadosť žalobcu poskytol mu dňa 23.11.2017 informácie o uplatnených reštitučných nárokoch a ich právoplatnom ukončení k pozemkom, ktoré sa viažu aj na predmet tohto sporu. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že v roku 1991 vstúpil do platnosti zákon o reštitúciách a v rámci neho si G. K. 11.06.1992 uplatnila nároky na pkn. parc. č. XXX. G. K. bývala na tej istej adrese ako jej dcéra D. K. (žalovaná v rade 1) ), ktorá musela byť oboznámená ohľadne uplatnenia tohto nároku. G. K. mala ako účastníčka v čase spracovania diela ROEP, okolnosť uplatneného reštitučného nároku oznámiť. Keďže sa tak nestalo, ani zo strany žalovanej v rade 1/, po právoplatnom rozhodnutí pozemkového úradu, žalobca nevidí dôvod, aby bolo žalovanej v rade 1/ zapísané vlastnícke právo k predmetným pozemkom v katastri nehnuteľnosti. Žalobcovi zo zákona vyplýva povinnosť starať sa a ochraňovať svoj majetok a uplatňovať prostriedky jeho ochrany, ktorým v danom prípade predstavuje podanie žaloby. Žalobca považuje tvrdenie žalovanej v rade 1/ ohľadne obsahu právoplatného rozhodnutia ObPU zo dňa 16.03.2012, čo do nepriznania vlastníckeho práva a čo do náhrady za zmätočné. V predmetnom rozhodnutí sa uvádza pod bodom 3: „dedičke D. K. sa dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia priznáva právo na náhradu k nehnuteľnosť v k.ú. L. z dôvodu, že jej vydaniu bránia zákonné prekážky uvedené v , , o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov a nie je možné ju poľnohospodársky využívať: pkn. vl. číslo 233, pkn. parc. č. XXX, druh pozemku roľa, výmera v m2 2042/stav CKN časť 515/1, časť 1361/1, časť 477, časť 478, časť 479, časť 480, časť 481, časť 482, časť 483, časť 484, časť 685, časť 686.“ Pod bodom 4: „nepriznaním vlastníckeho práva k nehnuteľnosti uvedenej v bode 3. tohto rozhodnutia nie je dotknuté právo dedičky uvedenej v bode 2. tohto rozhodnutia na náhradu.. takto: D. K. v podiele 1/3“ Z uvedeného

doterajšieho vyjadrenia žalobcu vo vzťahu k časti CKN parc. č. XXX/X (futbalové ihrisko) a časti CKN parc. č. XXXX/X (ul. Osvety) jednoznačne vyplýva, že reštitučný nárok žalovanej v rade 1/ je v plnom rozsahu vysporiadaný a nie je dôvod, aby bola ďalej evidovaná v katastri nehnuteľností ako vlastníčka. Žalobca potvrdzuje, že rozhodnutím nebolo priznané vlastnícke právo, ani právo na náhradu vo vzťahu k časti pkn. parc. č. XXX, ktorá sa nachádza pod ulicou Oslobodenia (vyvlastnená na základe rozhodnutia Výst. 1022/1957). Dobové dokumenty dohľadané žalobcom v roku 2018 preukazujú, že k právoplatnému vyvlastneniu aj časti pozemku pkn. parc. č. XXX - ul. Oslobodenia došlo a zároveň bola vyplatená aj vyvlastňovacia náhrada. Tento chybný stav zápisu v KN je preto potrebné cestou sudu zosúladiť s právnym a skutkovým stavom. Záverom žalobca poukazuje, podľa (katastrálny zákon), údaje katastra uvedené v sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Podľa zákona , vlastnícke právo sa nepremlčuje. Podľa právoplatného vyvlastňovacieho rozhodnutia Výst. 1022/1957 zo dňa 06.01.1958 - ul. Oslobodenia boli splnené všetky náležitosti vyvlastnenia a právnym predchodcom žalovanej v rade 1/ t.j. U. a G. K. bola časť pkn. parc. č. XXX vyvlastnená a vyvlastňovacia náhrada vyplatená. Vo vzťahu k pozemku pod školskou budovou (pavilón B) a príslušenstvom na časti pkn. parc. č. XXX, ktoré zodpovedajú podľa GP 23/2001 novovytvoreným CKN parc. č. XXX/XX, XXX/X, XXX/XX M. XXX/XX, ktoré žalobca (resp. jeho právny predchodca) nepretržite užíva od roku 1961 na účely prevádzky školy. Podľa právoplatného vyvlastňovacieho rozhodnutia Výst. 1541/1965-Š zo dňa 22.06.1966 - futbalové ihrisko, časť ul. Osvety boli splnené všetky náležitosti vyvlastnenia a právnym predchodkyni žalovanej G. K. bola časť pkn. parc. č. XXX vyvlastnená a náhrada vyplatená a nie je dôvod, aby bola ďalej evidovaná v katastri nehnuteľnosti ako vlastníčka. Žalobca tvrdí, že u žalovanej v rade 1/ vzniknutý zápis vlastníctva k sporným podielom na pozemkoch, vychádza z chybného stavu evidovania vlastníckeho práva v katastri nehnuteľnosti, nakoľko vlastníctvo k predmetným pozemkom prešlo na základe právoplatných vyvlastňovacích rozhodnutí na Čsl. štát a následne zo zákon SNR o majetku obci na žalobcu. Pre žalobcu je rozhodná skutočnosť, že na základe právoplatných vyvlastňovacích rozhodnutí prešlo v danom období vlastnícke právo k predmetným pozemkom na Čsl. štát resp. MNV Bánova.

4. Žalovaná v rade 1/ vo vyjadrení zo dňa 14.03.2022 uviedla, že žalobca tvrdí, že na časti pkn parc. č. XXX (R. XXX/X o výmere 1931 m2) bola postavená základná škola. Pritom sa odvoláva na vyvlastňovací súpis č. 3/61-212-920 zo dňa 31.01.1961. Žalovaná namietala právoplatnosť a vykonateľnosť tohto rozhodnutia. Zároveň namietala, že neexistuje v spise žiaden dôkaz, ktorý by preukázal, že časť parcely pkn č. XXX bola vyvlastnená za účelom výstavby základnej školy. Žalobca vo svojej replike uvádza, že je pravdou, že sa zatiaľ nepodarilo dohľadať samotné rozhodnutie o vyvlastnení tejto časti pozemku, žalobca poukazuje na listinné dôkazy, ako pavilóny AB, vrátane školského areálu podľa priloženého zastavovacieho plánu Výst. 25351/1961 zo dňa 07.04.1961, rozhodnutia o prípustnosti stavby, rozhodnutia o povolení užívať stavbu, ako aj ďalších príloh žaloby, podľa ktorých preukázal skutočnosti, ktoré preukazujú nutnú existenciu vyvlastňovacieho rozhodnutia. Žalovaná s takýmto tvrdením žalobcu sa nestotožňuje. Ani jedna z uvedených listín nepreukazuje, že vyvlastňovací súpis č. 3/61-212-920 zo dňa 31.01.1961 bol právoplatný a vykonateľný. Žalobca ďalej uvádza, že z príloh označených v žalobe pod poradovým číslom 2 a 3 (ortofotosnímky EKN prac. č. XXX/X a XXX/X) je zrejmé, že parcelu v operáte v EKN v súčasnosti tvorí: časť parcely KNC č. XXX/X, na ktorej sa nachádza futbalové ihrisko, časť školského areálu, na pozemku časti školského areálu bola v roku 1961 postavená školská budova - pavilón B a časť ulice Osvety, parcela č. XXX/X tvorí časť ulice Oslobodenia. K častiam parciel, ktoré tvoria ulice Oslobodenia sa viaže vyvlastňovací výmer č. Výst. 1022/1957 zo dňa 06.01.1958, vyvlastňovací súpis č. 068-57-920-416/1 zo dňa 26.06.1957 - túto skutočnosť považuje žalovaná v rade 1/ za nespornú. Žalobca uvádza k častiam parciel, ktoré tvoria futbalové ihrisko a ulice Osvety, sa viaže vyvlastňovací výmer č. Výst. 1541/1965-Š zo dňa 22.06.1966 - túto skutočnosť považuje žalovaná v rade 1/ za nespornú. Žalobca v replike uvádza, že k častiam parciel, ktoré tvoria areál školského dvora sa viažu prílohy (vyvlastňovací súpis č. 3/61-212-920 zo dňa 31.01.1961). Žalovaná v rade 1/ zotrváva na svojom vyjadrení a namieta, že tento vyvlastňovací súpis sa viaže k častiam parciel, ktoré tvoria areál školského dvora. Z vyvlastňovacieho rozhodnutia vyplýva, že časť PKN č. 153 bola vyvlastnená za účelom výstavby rodinných domov, miestnej komunikácie a náhradného športového ihriska, nie areálu školy. Žalobca vo svojej replike sa ďalej odvoláva na rozhodnutie G. J. T. v Žiline č. ObPÚ 2012/00134/R zo dňa 06.03.2012. Uvedené rozhodnutie malo byť vydané na podnet právneho predchodcu žalovanej v rade 1/, ktorá si uplatnila reštitučný nárok. Podľa žalobcu uvedeným rozhodnutím bola parcela PKN č. XXX vyvlastnená bez vyplatenia náhrady, s takýmto názorom žalobcu sa nie je možné stotožniť. Podľa uvedeného rozhodnutia právna predchodkyňa žalovanej v rade 1/ splnila podmienky a preukázala splnenie podmienok písm.

n), t.j. že v časti pkn parc. č. XXX zapísanej v majetkovej podstate č. 233 v k.ú. L. spolu o výmere 2042 m2 prešli do vlastníctva štátu rozhodnutiami OMV v Žiline, odbor výstavby, č. Výst-1541/1965-Š zo dňa 22.06.1966 a G. U. E., odbor výstavby č. zo dňa 06.01.1958, boli vyvlastnené bez vyplatenia náhrady. Žalovanej v rade 1/ ako dedičke po G. K. sa dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia priznalo právo na náhradu k nehnuteľnosti v k.ú. L. z dôvodu, že jej vydaniu bránili zákonné prekážky uvedené v , , Podľa bodu 3. uvedeného rozhodnutia časť parcely pkn č. XXX o výmere 2042 m2 prešlo do stavu CKN ako parcela XXX/X, časť 1361/1, časť 477, časť 478, časť 479, časť 480, časť 481, časť 482, časť 483, časť 484, časť 685, časť 686. Podľa priloženej katastrálnej mapy časti parciel pôvodnej vyvlastnenej parcely pkn č. XXX (CKN časť 1361/1, časť 477, časť 478, časť 479, časť 480, časť 481, časť 482, časť 483, časť 484, časť 685, časť 686) sa nachádzajú pod súčasnou výstavbou rodinných domov a miestnou komunikáciou, časť parcely pkn č. XXX sa nachádza pod parcelou CKN č. XXX/X, na ktorej je postavené ihrisko. V zmysle uvedeného neexistuje žiadna vyvlastňovacia listina, podľa ktorej by bol vyvlastnený aj pozemok pod školským areálom, tak ako to tvrdí žalobca. Žalovanej v rade 1/ na zvyšnú časť parcely pkn č. XXX nebolo priznané vlastnícke právo, ani právo na náhradu a to z dôvodu, že nebolo preukázané, že došlo k prechodu vlastníckeho práva na štát alebo inú právnickú osobu. Žalobca ďalej uvádza, že vlastnícke právo, ani náhrada žalovanej na zvyšnú časť parcely pkn č. XXX nebola týmto rozhodnutím priznaná z dôvodu, že v danom čase správny orgán nezabezpečil a nepredložil do konania vyvlastňovacie rozhodnutie týkajúce sa výstavby miestnej komunikácie č. Výst 1022/1957 zo dňa 06.01.1958, takéto tvrdenie žalobcu nemá oporu v rozhodnutí G. J. T. zo dňa 02.03.2012, na ktoré sa žalobca vo svojej replike odvoláva, v bode 1. uvedeného rozhodnutia je predsa spomínané uvedené rozhodnutie a G. J. T. z neho vychádzal.

5. Žalobca sa podaním doručeným súdu dňa 29.04.2024 vyjadril k vyjadreniu žalovanej 1/, uviedol, že je presvedčený o existencii vyvlastňovacieho rozhodnutia k sporným nehnuteľnostiam v časti školského areálu, pričom toto jeho presvedčenie bolo dané na strane jednej, existenciou vyvlastňovacích súpisov a ich grafických častí (ktoré do konania predložil) a tým, že jeho právny predchodca bol evidovaný ako vlastník sporných nehnuteľností ako D. L. a neskôr ako Československý štát a na strane druhej, riadne vstúpil do užívania nehnuteľností, v novembri 1960 požiadal o vydanie rozhodnutia o prípustnosti stavby, ktorej bolo vyhovené a následne budoval školský areál pozostávajúci zo školských budov, manipulačnej plochy, ihrísk a školských políčok, ktorý bol súvisle v celom rozsahu školského areálu oplotený a tvoril svojim vymedzením a funkčným využívaním jeden celok. V súlade s platným zastavovacím plánom pre dané územie zahrnujúci aj spornú časť pozemku, ktorý tvoril predpoklad pre vydanie stavebného a následne užívacieho povolenia školy. Z týchto časovo a analogicky nadväzujúcich právoplatných dokladov predložených žalobcom do konania, je žalobca presvedčený, že v minulosti k prechodu vlastníctva (vyvlastneniu) sporných pozemkov na Československý štát došlo. V opačnom prípade by tieto následné rozhodnutia nebolo možné vtedy oprávnenými orgánmi vydať a potvrdiť ich právoplatnosť. Žalovaní, resp. ich právni predchodcovia sa nesprávali ako vlastníci, neužívali, neobhospodarovali tieto pozemky. Naviac právna predchodkyňa žalovanej v rade 1/ musela vedieť, že jej aj časť z dnes evidovanej EKN parcely č. XXX/X v rámci školy a školského areálu nepatrí, pretože pokiaľ by bola iného názoru a presvedčenia, potom by si neuplatnila reštitučný nárok vo vzťahu k častiam označeným v žalobe ako IIA/, IIB/ a IIC/.V časti označenej ako faktický stav - chronologický prehľad žalobca poukázal na právoplatné vyvlastňovacie rozhodnutie G. F. U. - G. U. U. E. č. Výst. č. 1541/1965 zo dňa 22.06.1966, ktorým boli vyvlastnené pozemky v k.ú Bánová pre individuálnu bytovú výstavbu a zároveň výstavbu športového ihriska a miestnu komunikáciu, ul. Osvety. Pod položkou 5. tohto rozhodnutia je uvedená pôvodná parcela č. XXX zapísaná vo vložke č. 233. To znamená, že športové ihrisko bolo v roku 1965 vyvlastňované spolu s časťou pozemku na parcele XXX pod IBV. Žalobca súdu predložil právoplatné vyvlastňovacie rozhodnutie, vyvlastňovací súpis, rozhodnutia týkajúce sa vyplatenia vyvlastňovacej náhrady, ako aj iné s vecou súvisiace listinné dôkazy potvrdzujúce žalobcom uvádzané skutočnosti. Vyvlastňovací proces, na ktorý poukazuje žalobca potvrdil aj rozsudok NS SR č. XXXX/XXX/XXXX zo dňa 17.08.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 07.09.2011. V časti odôvodnenie uvádza: „v danom prípade ušlo pozornosti pozemkového úradu, že právna predchodkyňa navrhovateľky špecifikovala pri uplatnení si reštitučného nároku i pozemkové nehnuteľnosti, ktoré mali byť v rozhodnom období predmetom vyvlastnenia a z hľadiska predmetu reštitučného konania muselo byť teda pozemkovému úradu dostatočne zrejmé, čoho sa ďalej navrhovateľka domáhala, pretože ona pôvodne uplatnený reštitučný nárok nerozširovala a ďalšie nehnuteľnosti, ako sa to zrejme mylne domnieva správny orgán“, ..sa zatiaľ bez ďalšieho dokazovania nemôže odvolací súd stotožniť s argumentáciou správneho orgánu, že by i napriek

uvedeným skutočnostiam eventuálne nedošlo k prechodu vlastníckeho práva na štát v rozhodnom období, avšak na základe iných právnych titulov uvedených v § 6 ods. 1 zákona o pôde. Takýmto právnym titulom by napr. mohlo byť prevzatie nehnuteľnosti bez právneho dôvodu...“ ďalej „..aby v tejto časti správny orgán doplnil dokazovanie a to tým, že bude skúmať, kedy došlo k zastavaniu časti tejto bývalej pkn parcele príslušnou budovou školy a taktiež, kedy boli príslušné miestne komunikácie vybudované.“ S poukázaním aj na vyššie uvedené rozhodnutie právna predchodkyňa žalovanej v rade 1/ sa nemohla „cítiť“ vlastníčkou spornej nehnuteľností a súčasne aj nositeľkou nároku na náhradu. Právna predchodkyňa žalovanej v rade 1/ si bola vedomá toho, že nie je vlastníčkou sporných nehnuteľností. Žalobca a jeho právny predchodca budovali, nepretržite a nikým nerušene užívali a zabezpečovali úpravu sporných parciel v období od roku 1957 - miestna komunikácia (ul. Oslobodenia), od r. 1961 škola a školský areál, od roku 1965-1966 futbalové ihrisko až doposiaľ. Žalobca teda splnil všetky zákonom dané kumulatívne podmienky vydržania, a aj keď súdu nepredložil vyvlastňovacie rozhodnutie pre školu a školský areál, samotné vydržanie je nadobúdacím titulom. Žalobca poukázal na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. T. XXX/XXXX zo dňa 14.11.2018, rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. XXX/XXX/XXXX zo dňa 28.11.2019, rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. XXXX/XX/ XXXX zo dňa 12.11.2019. K uvedenému žalobca považuje za potrebné poukázať na tú skutočnosť, že budovanie verejných komunikácii, základnej školy a ihrísk sa uskutočňovalo v 50-60 rokoch minulého storočia. V danom čase sa striktne nedbalo na vlastníctvo jednotlivcov a evidenčným a zapisovacím úkonom do katastra nehnuteľnosti sa neprikladala taká váha, ako je tomu dnes. Preto skutočnosť, že žalobca dohľadal iba určité dokumenty vzťahujúcimi sa k nadobudnutiu vlastníckych práv k pozemkom pod areálom školy a ihriska, nepreukazuje táto skutočnosť jeho nedobromyseľnosť, práve naopak. Vyvlastnením v prospech štátu, resp. žalobcu a jeho právnych predchodcov sa riešila potreba budovania verejne prospešného zariadenia, akou je škola a jej priľahlý areál, ihrisko a verejné komunikácie. V rámci ústavno-komfortného výkladu inštitútu vydržania nie je striktne potrebné, aby žalobca disponoval právnym titulom nadobudnutia, ale aby preukázal, že pri všetkej opatrnosti, ktorú mohol vynaložiť je dobromyseľným držiteľom sporných nehnuteľností. S ohľadom na to, že žalovaná v rade 2/ nie je naďalej podielovou spoluvlastníčkou sporných nehnuteľností, pričom svoj podiel previedla na žalovaného v rade 3/, žalobca vo vzťahu k nej berie žalobu späť a navrhuje, aby súd konanie proti žalovanej v rade 2/ zastavil.

6. Žalovaní v rade 2/ a 3/ sa k žalobe nevyjadrili, v konaní zostali nečinní.

7. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 13.05.2024, na ktorom vec prejednal a rozhodol za prítomnosti právnej zástupkyne žalobcu a právneho zástupcu žalovanej v rade 1/. Žalovaní v rade 2/ a 3/ sa na pojednávanie nedostavili, svoju neprítomnosť neospravedlnili, ani nepožiadali súd o odročenia pojednávania z vážnych dôvodov. Súd konštatoval splnenie procesných podmienok na prejednanie danej veci v neprítomnosti žalovaných v rade 2/ a 3/. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní zotrvala na skutkovej, právnej argumentácii, uviedla, že žalobca má na požadovanom určení naliehavý právny záujem, tvrdí, že je vlastníkom nehnuteľností vo vzťahu ku ktorým je vlastnícke právo evidované v prospech žalovaných. Pokiaľ ide o aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu poukazuje na rozhodnutie, ktoré predložili, kde aj medzi otázkami bola skúmaná aktívna vecná legitimácia žalobcu s ohľadom na prechod majetku štátu na žalobcu, ktorým je D. E., kde bolo konštatované, že táto aktívna legitimácia je daná je. Pokiaľ ide o pasívnu legitimáciu žalovaných, títo sú evidovaní na liste vlastníctva k nehnuteľnostiam, ku ktorým sa žalobca domáha určenia vlastníckeho práva. Predmetom sporu sú nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. L., na ktorých je zriadené jednak časť vlastného školského areálu, jednak časť ulice Oslobodenia a súčasne časť ulice Osvety a športového ihriska. Ulica Oslobodenia, táto časť bola vyvlastnená rozhodnutím o vyvlastnení a o náhrade č. 1022/57 zo 06.01.1958, kde pod por. č. 19 bol vyvlastnený sporný diel, ktorý patril právnym predchodcom žalovaných. K tomuto rozhodnutiu náleží príslušný vyvlastňujúci súpis, kde sú tieto nehnuteľnosti vyznačené pod por. č. 19, následne bolo v tejto veci vyvlastnenia časti ulice Oslobodenia vydané uznesenie vo veci návrhu rozvrhu náhrad za vyvlastnené nehnuteľnosti, ktoré podľa potvrdenia G. C. v Žiline zo dňa 15.12.1960, bola táto náhrada vyplatená. Je nesporné, že došlo k právoplatnému vyvlastneniu nehnuteľností, na ktorých je zriadená ulica Oslobodenia. Pokiaľ sa jedná o ihrisko a ulicu Osvety, poukazuje na ďalšie vyvlastňovacie rozhodnutie č. 1541/1965 zo dňa 22.06.1966, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, kde pod por. č. 3 dochádza k vyvlastneniu časti 12, 13 a 6, sú to časti, ktoré v súčasnosti predstavujú nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom žaloby, očíslované tak, ako to vyplýva z geometrického plánu. Na týchto nehnuteľnostiach sa nachádza časť ihriska, bola vyvlastňovaná iba časť a súčasne bola vyvlastňovaná časť ulice Osvety, ktorá je predmetom konania, predložili aj vyvlastňovací súpis. Je nesporné, že aj táto časť

predmetu sporu bola riadne vyvlastnená, právna predchodkyňa žalovanej 1/ si aj uplatnila v reštitučnom konaní náhradu, teda sama sa necítila ako vlastníčka nehnuteľností, bola jej priznaná náhrada, podľa ich vedomostí, potom ďalej sa o tieto náhradné pozemky neuchádzala, neuplatnila si ich cestou C. J. O.. Čo sa týka školského areálu, bol tiež vyhotovený vyvlastňovací súpis, pravdou je, že vyvlastňovacie rozhodnutie sa nedochovalo. V každom prípade právny predchodca žalobcu už od roku 1959 realizoval príslušné kroky vedúce k realizovaniu a vybudovaniu základnej školy v Bánovej v rámci budovy a celého školského areálu. Celý školský areál bol postupne budovaný v súlade so záväzným stanoviskom a záväzným posudkom, vydaným rozhodnutím č. 459/1959 zo 16.06.1959 podľa príslušného zastavovacieho plánu, rozhodnutia o prípustnosti stavby, vodohospodárskeho povolenia, záznamu o odovzdaní prevzatia staveniska, následne záznamu o odovzdaní a prevzatí stavby zo dňa 30.08.1962 a rozhodnutím o povolení užívať stavbu z 31.10.1962, pričom zdôrazňuje, že v škole sa žiaci začali učiť 01.09.1962 a na tieto účely je tento areál využívaný dodnes. Čo sa týka vyvlastňovania školského areálu, ku ktorému sa nedochovalo vyvlastňovacie rozhodnutie, poukazuje na geometrický pôdorysný plán č. 138/65-212-915 zo dňa 07.09.1965, ktorý slúžil na vyvlastnenie ihriska, avšak v tomto geometrickom pláne je zakreslená parcela č. XXX/X, ktorá práve predstavuje školský areál, ktorá je zo severnej strany ohraničená IBV a z južnej strany ulicou Do stošky, parcela č. XXX, ktorá je nezmenená do dnešného dňa. V tomto polohopisnom geometrickom pláne, je dôležité zdôrazniť to, že parcela č. XXX/X je vedená ako školský dvor vo vlastníctve D. L., ide o prvý dokument, kde je ako vlastník tejto nehnuteľnosti uvedené MNV Bánová. Z ostatných dokumentov vyplýva proces realizácie výstavby školy, voči ktorému sa nikto nebránil, bola vybudovaná v rámci akcie Z, teda dobrovoľníckou činnosťou obyvateľov vtedy obce Bánová, ktorí sa podieľali na výstavbe základnej školy pre potreby svojich detí v tejto obci. Z roku 1969 z fotografie vyplýva už samotné dobudovanie školského areálu, sú viditeľné jednak školské pavilóny, ale aj školské ihriská vrátane vlastného ihriska, ktoré bolo predmetom vyvlastňovacieho rozhodnutia, ktoré predložili. Žalobca vstúpil do užívania tejto nehnuteľnosti, resp. jeho právni predchodca už v okamihu, keď žiadal o vydanie stavebného povolenia na realizáciu stavby školy a v takomto stave nehnuteľnosť užíval, realizoval výstavbu školy s tým, že táto začala slúžiť svojim potrebám už od 01.09.1962, bola postavená v priebehu jedného školského roka s tým, že s týmito nehnuteľnosťami najneskôr od tohto času nakladal ako so svojimi vlastnými. Žalobou uplatňovali nárok titulom vyvlastnenia s ohľadom na to, že existuje vyvlastňovací súpis, zdôrazňuje, že stavba školy bola realizovaná v čase platnosti stredného , teda ten titul nadobudnutia, ktorý tam je spracovaný, kde bolo možné výstavbou nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti a ak by aj o týchto tituloch boli akékoľvek pochybnosti, žalobca vstúpil do užívania nehnuteľnosti, bol dobromyseľný v tom, že mu vlastnícke právo patrí s tým, že poskytli aj analýzu právnej úpravy vydržania inštitútu. Ak by aj boli akékoľvek pochybnosti, titulom nadobudnutia vlastníckeho práva, žalobca vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti, na ktorej je zriadený školský pavilón, nadobudol z titulu vydržania ako originálneho spôsobu nadobudnutia vlastníckeho práva, s poukazom na súdne rozhodnutie, ktoré citovali vo vyjadrení. Nie je správny záver v minulosti prezentovaný, že musí existovať nejaký nespochybniteľný titul nadobudnutia vlastníckeho práva, v danom prípade ten domnelý titul je, žalobca bol v tom, že vlastnícke právo bolo riadne vyvlastnené a súčasne vybudovaním školy nadobudol vlastnícke právo spracovaním. Majú za to, že žaloba je z týchto dôvodov v celom rozsahu dôvodná a navrhujú, aby súd zastavil konanie voči žalovanej v rade 2/ a žalobe v celom rozsahu vyhovel, určil, že žalobca je vlastníkom nehnuteľností tak, ako sú špecifikované v geometrických plánoch. V priebehu pojednávania právna zástupkyňa žalobcu uviedla, má za to, že nie je sporná ani časť ulice Oslobodenia, ani sporná časť ihrisko a časť ulice Osvety, sporný je samotný školský areál za budovou školy. Tým, že si právna predchodkyňa žalovanej a následne žalovaná ako jej dedička uplatňovali reštitučné nároky aj vo vzťahu k týmto nehnuteľnostiam, samy sa necítili byť vlastníčkami nehnuteľností a pokiaľ boli presvedčené aj ony o tom, že vlastnícke právo patrí žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi, nie je daná pochybnosť o tom, že aj žalobca, resp. jeho právny predchodca boli presvedčení o tom, že im vlastnícke právo patrí. Čo považuje za dôležité je to, že žalovaná v rade 1/ sa proti pôvodnému rozhodnutiu G. J. T. U. E. bránila cestou súdu, pričom Najvyšší súd SR potvrdil rozhodnutie Krajského súdu v Žiline rozsudkom sp. zn. XXXX/XXX/XXXX zo dňa 17.08.2011, kde vytkol správnemu orgánu, že sa nemôže stotožniť s jeho argumentáciou, že i napriek uvedeným skutočnostiam eventuálne nedošlo k prechodu vlastníckeho práva na štát v rozhodnom období, avšak na základe iných právnych titulov, kde konštatuje, že takýmto právnym titulom by napríklad mohlo byť prevzatie nehnuteľnosti bez právneho dôvodu v zmysle ust. zákona o pôde a uložil správnemu orgánu doplnenie dokazovania a to tým, že bude skúmať, kedy došlo k zastavaniu časti tejto bývalej parcely a kedy boli príslušné miestne komunikácie vybudované. Má za to, že aj po vrátení veci na správny orgán nedošlo k rešpektovaniu tohto súdneho rozhodnutia, resp. správny

orgán možno doplnil dokazovanie, ale napriek tomu iba konštatoval, že mu chýba ten titul o prevode vlastníckeho práva v písomnej forme v podobe vyvlastňovacieho rozhodnutia, opäť rozhodol v tejto časti v neprospech žalovanej. Má za to, že žalovaná mala možnosť sa aj voči v poradí druhému rozhodnutiu brániť, neučinila tak. Najvyšší súd SR mal za to, že k tomu prechodu vlastníckeho práva mohlo dôjsť, aj žalobca tvrdí, že k tomu prechodu došlo aj inak. To, že chýbalo rozhodnutie o vyvlastnení, neznamená, že vlastnícke právo na žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu neprešlo, čo v podstate potvrdzuje aj toto rozhodnutie NS SR. Žalovaná bola následne nečinná vo vzťahu k tomu v poradí druhému rozhodnutiu, kde bola priznaná náhrada k časti nehnuteľnosti, pretože nikdy si tie náhradné nehnuteľnosti nevyžiadala od C. J. O., tým bola zrejme záležitosť pre ňu uzavretá, ale ani tú náhradu, ktorá jej bola priznaná, si vlastne nikdy nevyžiadala. V závere pojednávania uviedla, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom sporu, že nehnuteľnosti, ktoré boli jednak predmetom vyvlastnenia teda ulica Oslobodenia, ulica G. v súčasnosti a športové ihrisko boli riadne vyvlastnené. Pokiaľ ide o nehnuteľnosti, ktoré sa nachádzajú vo vlastnom školskom areáli, tieto sú priamo zastavané budovou základnej školy, ktorá svojmu účelu slúži od septembra 1962. Majú za to, že žalobca nadobudol vlastnícke právo spracovaním tým, že zriadil nehnuteľnosti na sporných nehnuteľnostiach s tým, že v prípade, ak by absentovala akákoľvek náležitosť po nadobudnutí vlastníckeho práva spracovaním, žalobca bol celý čas, teda on aj jeho právny predchodca dobromyseľný v tom, že mu vlastnícke právo patrí v zmysle vývoja právnej úpravy týkajúcej sa vydržania, majú za to, že najneskôr s účinnosťou k januáru 1992 na jeho strane došlo k účinnému nadobudnutiu vlastníckeho práva, k vydržaniu ako originálnemu spôsobu nadobudnutia vlastníckeho práva. Právny zástupca žalovanej v rade 1/ na pojednávaní uviedol, že zotrváva na doterajšej argumentácii, žalovaná v rade 1/ zotrváva na tom, že spornou časťou zostávajú pozemky pod školou a školský areál, teda novovytvorené parcely KNC č. XXX/X o výmere 325 m2, KNC č. 511/30 o výmere 53 m2 a KNC č. 511/31 o výmere 278 m2, ku ktorým žalobca doposiaľ nepredložil žiadne vyvlastňovacie rozhodnutie. Vzhľadom na túto skutočnosť nie je možné podanej žalobe vyhovieť a určiť vlastnícke právo v prospech žalobcu, nakoľko nepreukázal existenciu vlastníckeho práva k týmto parcelám. Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu, že vlastnícke právo k uvedeným parcelám vydržal, tak s týmto sa nemožno stotožniť, žalobca poukazuje na nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. T. XXX/ XXXX zo dňa 14.11.2018, v zmysle ktorého lakonickým spôsobom povedané, možno vydržať vlastnícke právo aj bez existencie právneho titulu. Uvedený nález Ústavného súdu je ojedinelým rozhodnutím v rámci rozhodovacej činnosti Ústavného súdu k problematike vydržania a zároveň toto rozhodnutie bolo v právnej obci podrobené nemalej vlne kritiky. Aplikujúc uvedený nález Ústavného súdu SR by bola zo strany súdu legalizovaná de facto aj krádež pozemku, ktorá bola dokonaná predstaviteľmi predošlého režimu, nakoľko z predložených listín na vyjadrení žalobcu je zrejmé, že žalobca nedisponuje žiadnym právnym titulom, teda ani domnelým právnym titulom preukazujúcim jeho vlastnícke právo k týmto parcelám. V prípade, ak by žalobca disponoval právnym titulom preukazujúcim jeho vlastnícke práva, tak žalovaná v rade 1/ dostala nejakú formu náhrady za vyvlastnený pozemok v režime o úprave vlastníckych vzťahoch k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku. Z rozhodnutia pozemkového úradu v Žiline zo dňa 16.03.2012 je však zrejmé, že parcela KNC č. XXX/X v podielovom spoluvlastníctve žalovaných, nikdy nedošlo k prechodu vlastníckeho práva na štát, príp. inú právnickú osobu. Žalovaná si je vedomá, čo je podstatou inštitútu vydržania, že je zosúladenie faktického stavu so stavom právnym, avšak čoho sa žalobca domáha v rámci reštitučného petitu, je v podstate legalizácia krádeží a majetkových krívd páchaných predstaviteľmi predošlého režimu bez akejkoľvek formy náhrady za odňatý, resp. v tomto prípade ukradnutý pozemok. Určeniu vlastníckeho práva vydržaním v prospech žalobcu k parcelám KNC č. XXX/X o výmere 325 m2, KNC č. 511/39 o výmere 53m2 a KNC parcely č. XXX/XX o výmere 278 m2 by súd svojím rozhodnutím vytvoril bezprávia právu, čo je v podmienkach právneho štátu neakceptovateľný, nežiaduci stav, navrhujú žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, celým spisovým materiálom a vec posúdil podľa nasledovných zákonných ustanovení:

9. Podľa , žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

10. Podľa , výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

11. Podľa , držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.

12. Podľa , ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

13. Podľa a : (1) Vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. (2) Ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.

14. Podľa ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

15. Podľa až 4 : (1) Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. (2) Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (). (3) Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. (4) Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

16. Podľa (Stredný ) účinného od 01.01.1950 do 31.03.1964 (ďalej aj ako Stredný ), vlastníctvo k veciam jednotlivo určeným prevádza sa až samou zmluvou, ak nie je dohovorené inak alebo ak nevyplýva nič iné z osobitných predpisov.

17.Podľa Stredného , účinného od 01.01.1950 do 31.03.1964, vlastnícke právo k hnuteľnej veci nadobudne, kto ju drží oprávnene () a nepretržite tri roky; ak ide o nehnuteľnú vec, je potrebná vydržacia doba desaťročná.

18. Podľa Stredného , účinného od 01.01.1950 do 31.03.1964, kto nadobudne oprávnenú držbu od oprávneného držiteľa, môže si započítať vydržaciu dobu predchodcu.

19. Podľa Stredného , účinného od 01.01.1950 do 31.03.1964, ak cudziu vec dobromyseľne spracuje socialistická právnická osoba, je výrobok v socialistickom vlastníctve, inak sa vec, ak možno tak urobiť, uvedie do predošlého stavu.

20. Podľa Stredného , účinného od 01.01.1950 do 31.03.1964, ak ustanovenie veci do predošlého stavu nie je dobre možné, najmä ak tomu bráni povaha výrobku, alebo všeobecný záujem, stane sa vlastníkom výrobku ten podiel, ktorého ocenený v peniazoch je najväčší. Pri určení ceny pozemku sa vezme do úvahy aj hodnota vytvorená prácou. Podľa ods. 2 ak sú podiely rovnaké alebo ak bráni osobitné ustanovenie alebo všeobecný záujem tomu, aby sa vlastníkom stal ten, koho podiel je najväčší, určí vlastníka súd, pritom dá spravidla prednosť tomu, kto ku vzniku výrobku prispel prácou.

21. Podľa Stredného , účinného od 01.01.1950 do 31.03.1964, ak niekto spracuje cudziu vec vedome, môže súd po uvážení všetkých okolností prípadu a so zreteľom na všeobecný záujem rozhodnúť inak, najmä môže uložiť, aby sa vrátilo každému čo je jeho i keď tým bude výrobok porušený, alebo pririeknuť ho tomu, koho podiel je menší.

22. Podľa (ďalej aj ako „“), účinného od 01.04.1983 do 31.12.1991, kto s vecou nakladá ako so svojou a so zreteľom na všetky

okolnosti je dobromyseľný, že mu vec patrí, má - pokiaľ nie je ustanovené inak - obdobné práva na ochranu, aké má vlastník veci.

23. Podľa , účinného od 01.04.1983 do 31.12.1991, vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite v držbe ( hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov. Obdobne, pokiaľ nie je ustanovené inak, nadobudne občan aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu ().

24. Podľa , účinného od 01.04.1983 do 31.12.1991, ak ide o pozemok alebo jeho časť, ktorý má občan nepretržite v držbe ( ) desať rokov a ku ktorému by sa inak mohlo zriadiť právo osobného užívania (), nadobúda vlastníctvo k pozemku alebo k jeho časti štát; občan nadobúda právo, aby sa s ním uzavrela dohoda o osobnom užívaní pozemku v rozsahu uvedenom v . Ak výmera pozemku je väčšia než najvyššia prípustná výmera podľa , a ak podľa územného plánu alebo územného rozhodnutia možno prenechať do osobného užívania viac častí tohto pozemku, má občan právo vybrať si len jednu z týchto častí, ku ktorej sa potom ako samostatnému pozemku dohodou zriadi právo osobného užívania.

25. Podľa , účinného od 01.04.1983 do 31.12.1991, takto však nemožno nadobudnúť vec z majetku v socialistickom vlastníctve alebo vec, ku ktorej má socialistická organizácia právo užívania podľa osobitných predpisov. Takto nemožno nadobudnúť ani právo k pozemku, ktorý je v socialistickom vlastníctve alebo ku ktorému má socialistická organizácia právo užívania podľa osobitných predpisov.

26. Podľa , účinného od 01.04.1983 do 31.12.1991, do času uvedeného v ustanovení sa započíta aj čas, po ktorý občan alebo jeho právny predchodca mal nepretržite v držbe () alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu () pred 1. aprílom 1983, tento čas sa však neskočí skôr než uplynutím jedného roka od tohto dňa.

27. Podľa o územnom plánovaní a výstavbe obcí účinný do 31.12.1958 (ďalej aj ako „zákon o územnom plánovaní“), nehnuteľnosti a práva, ktoré sú potrebné na uskutočnenie jednotného hospodárskeho plánu alebo podrobného alebo zastavovacieho plánu, ako i na vykonanie asanácie, možno vyvlastniť, ak nedôjde k dohode. Vyvlastňovať nemožno nehnuteľnosti, ktoré slúžia na účely obrany štátu alebo potrebám vojenskej správy, a poprípade ďalšie, ktoré určí vláda nariadením.

28. Podľa ustanovenia § 20 ods. 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8 zákona o územnom plánovaní, vyvlastnením možno dosiahnuť a) prechod vlastníckeho práva na nehnuteľnosti, b) zriadenie služobnosti a iných vecných práv na nehnuteľnostiach, c) trpenie opatrení, ktoré obmedzujú výkon vlastníckeho práva alebo iného práva na nehnuteľnosti, alebo d) postúpenie, obmedzenie alebo zrušenie iného vecného práva než vlastníckeho. Ak bol vyvlastnením dosiahnutý prechod vlastníckeho práva na nehnuteľnosti, zanikajú všetky práva tretích osôb na ne, pokiaľ výmer o vyvlastnení neurčuje inak. Vyvlastniť možno v prospech štátu, sväzkov ľudovej správy, štátnych, národných a komunálnych podnikov, podnikov určených alebo zriadených na prevádzanie zahraničného obchodu a medzinárodného zasielateľstva alebo ľudových družstiev; v prospech iných osôb možno vyvlastniť, ak ide o stavbu zaradenú do jednotného hospodárskeho plánu alebo ak ide o asanačnú úpravu podľa § 17, ods. 4.. Náhrada za vyvlastnenie sa určí so zreteľom na všeobecnú cenu pôdohospodárskej pôdy, zväčšenú o hodnotu investícií. O vyvlastnení i náhrade rozhoduje okresný národný výbor na návrh oprávnenej osoby (odsek 4). Ak nie je niektorý účastník spokojný s právoplatným rozhodnutím o náhrade, rozhodne na jeho návrh v nesporovom konaní súd, v obvode ktorého je nehnuteľnosť. Návrh treba podať do 30 dní odo dňa doručenia právoplatného rozhodnutia. Vláda upraví nariadením vyvlastňovacie konanie, predbežné užívanie nehnuteľností, poskytovanie zábezpeky, spôsob poskytovania náhrady za vyvlastnenie, za predbežné užívanie nehnuteľností a náhrady za zaniknuté práva tretích osôb, ako i účinky, vykonanie a zrušenie vyvlastňovacieho výmeru. Právne úkony, písomnosti a úradné úkony potrebné na vyvlastnenie sú oslobodené od poplatkov, dávok za úradné úkony vo veciach správnych a dávky z prírastku hodnoty nehnuteľností. Oslobodenie sa vzťahuje aj na prevody nehnuteľností dohodou, ak okresný národný výbor potvrdí, že u nadobúdateľa sú splnené podmienky pre vyvlastnenie na účely uvedené v odseku 1.

29. Podľa vládneho nariadenia č. o výstavbe obcí účinného do 31.12.1958 (ďalej označené aj ako „vládne “), nehnuteľnosti a práva, ktoré sú potrebné na uskutočnenie jednotného hospodárskeho plánu alebo podrobného alebo zastavovacieho plánu, ako i na vykonanie asanácie, možno vyvlastniť, ak nedôjde k dohode; pri národnom majetku sa zadovážia nehnuteľnosti podľa potreby prevodom správy.

30. Podľa vládneho nariadenia č. , vyvlastňovať možno len v súlade s jednotným hospodárskym plánom, a to podľa územných alebo zastavovacích plánov alebo upravovacích plánov podľa zákona.

31. Podľa vládneho nariadenia č. , ak nemôže okresný národný výbor vo výmere o vyvlastnení rozhodnúť zároveň o náhrade, rozhodne v ňom s konečnou platnosťou o zábezpeke; o náhrade rozhodne osobitne. Zábezpeka sa použije na úhradu náhrady.

32. Podľa vládneho nariadenia č. , ak nepreukáže doterajší vlastník alebo oprávnený, že osoby, ktorým prislúchajú práva z knihovných zápisov, súhlasia, aby splátka alebo náhrada bola vyplatená priamo jemu, složí ju vyvlastniteľ na knihovnom súde, ktorý ju rozvrhne v nesporovom konaní podľa exekučných predpisov. Preukaz podľa predchádzajúcej vety podá doterajší vlastník alebo oprávnený buď listinou, na ktorej je podpis oprávneného overený súdom alebo verejným notárom, alebo verejnou listinou.

33. Podľa vládneho nariadenia č. , len čo vyvlastňovací výmer nadobudol právoplatnosť a náhrada (prvá splátka) bola poskytnutá, poprípade náhrada (prvá splátka) alebo zábezpeka bola zložená na knihovnom súde, odovzdá okresný národný výbor vyvlastnený pozemok vyvlastniteľovi do držby výmerom, proti ktorému niet opravného prostriedku. Po odovzdaní pozemku vloží súd na vyvlastniteľovu žiadosť do verejnej knihy vlastnícke právo na vyvlastnenú nehnuteľnosť alebo vecné právo alebo prechod, obmedzenie alebo zrušenie takého práva.

34. Podľa o majetku obcí (ďalej aj ako zákon o majetku obcí), účinného od 01.05.1991, do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku Slovenskej republiky veci, okrem hnuteľností patriacich orgánom miestnej štátnej správy, ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu právo hospodárenia národným výborom, na území ktorých sa nachádzajú.

35. Podľa § 2 ods. 2 zákona o majetku obcí účinného od 01.05.1991, veci, ku ktorým patrilo právo hospodárenia štátnym podnikom, rozpočtovým, príspevkovým organizáciám a drobným prevádzkarňam národných výborov, ku ktorým prešla zakladateľská alebo zriaďovateľská funkcia na obec podľa osobitného predpisu, prechádzajú z majetku Slovenskej republiky do vlastníctva obce, na území ktorej sa nachádzajú. Obce si vzájomné práva a povinnosti upravia zmluvne.

36. Podľa § 3 zákona o majetku obcí účinného od 01.05.1991, vlastníctvom obcí sa nestáva a) majetok, ktorý môže byť výlučne vo vlastníctve štátu, b) pozemky v osobnom užívaní občanov, c) nehnuteľný majetok v štátnom vlastníctve, ktorý bol ku dňu účinnosti osobitného predpisu v trvalom užívaní inej než štátnej organizácie, d) majetok škôl, školských a iných zariadení v štátnom vlastníctve, ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu právo hospodárenia národným výborom a ku ktorým neprešla zriaďovateľská funkcia podľa osobitného predpisu na obec, s výnimkou nehnuteľností patriacich predškolským zariadeniam, základným školám a školským budovám, ktoré sa nevyužívajú na vyučovanie (vyučovací proces) alebo činnosť s týmto procesom súvisiacu, e) účelové objekty občianskej vybavenosti pre potreby školstva, zdravotníctva a sociálnej starostlivosti s výnimkou objektov budovaných v akcii „Z“, ku ktorým právo hospodárenia ku dňu účinnosti osobitného predpisu patrilo národným výborom, f) objekty technickej vybavenosti, a to vodovody, kanalizácie, plynovody, regulačné stanice plynu, rozvody elektrickej energie, trafostanice, telekomunikačné budovy, rozvody slaboprúdu a televízneho signálu budované v rámci komplexnej bytovej výstavby a účelovej výstavby národných výborov, g) nehnuteľný majetok, ktorý sa používa na výkon diplomatických a konzulárnych činností zahraničných zastupiteľských misií ako i zahraničných kultúrnych a informačných stredísk na území Slovenskej republiky.

37. Podľa § 2b ods. 1 zákona o majetku obcí účinného od 01.01.2002, do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku Slovenskej republiky veci v správe a) právnických osôb, ku ktorým prechádza zriaďovateľská

funkcia na obec podľa osobitných zákonov, b) zriaďovateľov škôl a školských zariadení bez právnej subjektivity v užívaní týchto škôl alebo zariadení, ku ktorým prechádza zriaďovateľská funkcia na obec podľa osobitného zákona, c) zriaďovateľov zariadení sociálnych služieb bez právnej subjektivity v užívaní týchto zariadení, ku ktorým prechádza zriaďovateľská funkcia na obec podľa osobitného zákona.

38. Podľa § 2b ods. 2 zákona o majetku obcí účinného od 01.01.2002, do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku Slovenskej republiky aj veci v správe právnických osôb, ak ústredný orgán štátnej správy alebo príslušný orgán miestnej štátnej správy prevedie zriaďovateľskú funkciu k týmto právnickým osobám na obec dohodou alebo ak tak ustanoví osobitný zákon, pričom sa na tento prechod a tento majetok použijú ustanovenia § 4a 14b primerane.

39. Podľa § 2b ods. 3 zákona o majetku obcí účinného od 01.01.2002, veci uvedené v odseku 1 prechádzajú do vlastníctva obcí, na území ktorých sa nachádzajú. Veci uvedené v odseku 2 prechádzajú do vlastníctva obcí, na území ktorých sa nachádzajú, ak osobitný zákon neustanoví inak.

40. Podľa § 14b ods. 1 zákona o majetku obcí účinného od 01.01.2002, odovzdávajúci subjekt, ktorý do dňa prechodu majetku Slovenskej republiky mal tento majetok v správe, ktorý podľa § 2b ods. 1 tohto zákona prechádza na obce, spíše písomný protokol s príslušnou obcou o odovzdaní tohto majetku najneskôr do dvoch mesiacov odo dňa prechodu majetku Slovenskej republiky podľa tohto zákona a podľa osobitného zákona. Protokol obsahuje presné vymedzenie a hodnotu odovzdávaného majetku vedenú v účtovníctve podľa osobitného zákona, súvisiace majetkové práva a záväzky ku dňu prechodu majetku Slovenskej republiky na obec; ak ide o nehnuteľnosť, protokol obsahuje aj údaje katastra nehnuteľností podľa osobitného zákona a prípadné vyčíslenie nákladov na nevyhnutné opravy tejto nehnuteľnosti. Protokol podpisuje štatutárny orgán subjektu, ktorý mal v správe majetok, ktorého vlastníctvo prechádza podľa tohto zákona na obec a štatutárny orgán obce.

41. Podľa § 14b ods. 2 zákona o majetku obcí účinného od 01.01.2002, obce sú povinné do 12 mesiacov odo dňa nadobudnutia majetku štátu podľa § 2b podať na príslušnom katastri nehnuteľností návrh na zápis vlastníckeho práva k tomuto majetku podľa osobitných zákonov.

42. Podľa § 14b ods. 3 zákona o majetku obcí účinného od 01.01.2002, veci uvedené v § 2b ods. 1 prechádzajú do vlastníctva obcí dňom nadobudnutia účinnosti osobitného zákona, ktorým prechádza zriaďovateľská funkcia na obec; tento deň je dňom prechodu majetku Slovenskej republiky na obec. Veci uvedené v § 2b ods. 2 prechádzajú do vlastníctva obcí dňom uvedeným v dohode alebo dňom ustanoveným v osobitnom zákone.

43. Podľa o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku (ďalej aj ako „zákon o úprave vlastníckych vzťahov k pôde“), pozemky alebo ich časti nemožno vydať v prípade, že na pozemku sú telovýchovné a športové zariadenia.

44. Podľa § 11 ods. ods. 2 zákona o úprave vlastníckych vzťahov k pôde, v prípade uvedenom v odseku 1 sa oprávnenej osobe prevedú bezodplatne do vlastníctva iné pozemky vo vlastníctve štátu v primeranej výmere a kvalite, ako boli jej pôvodné pozemky a to podľa písm. a) v prvom poradí v tom istom katastrálnom území, v ktorom sa nachádzal pôvodný pozemok alebo v inom katastrálnom území obce, v ktorej katastrálnom území sa nachádzal pôvodný pozemok, podľa písm. b) v druhom poradí v katastrálnych územiach obcí bezprostredne susediacich s obcou, V ktorej katastrálnom území sa nachádzal pôvodný pozemok, alebo podľa písmena c) v treťom poradí v okrese, v ktorom sa nachádzal pôvodný pozemok, ak s tým oprávnená osoba súhlasí. Ak oprávnená osoba s náhradným pozemkom trikrát nesúhlasí, poskytne sa jej náhrada v peniazoch. Náhradný pozemok sa prevedie na oprávnenú osobu, ak jej bol rozhodnutím priznaný nárok na náhradu za pozemky alebo za spoluvlastnícky.

45. Podľa ods. ods. 2 , ostatné náhrady podľa a 15 poskytne právnická osoba (právny nástupca), ktorá vec drží alebo ju držala v čase zániku nehnuteľnosti alebo ju previedla na osobu, ktorá nehnuteľnosť podľa tohto zákona nevydáva. Ak túto osobu nemožno zistiť alebo ak touto osobou je rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia, náhradu poskytne štát prostredníctvom pozemkového fondu () podľa všeobecne záväzného právneho predpisu. Taktiež náhradu podľa a poskytne štát, ak bývalé národné výbory alebo Zbor povereníkov previedli hospodárske budovy a rodinné domčeky do vlastníctva fyzických osôb.

46. Podľa , právo na vydanie nehnuteľnosti podľa môže oprávnená osoba uplatniť do 31. decembra 1992. V prípade uvedenom v začne osemnásťmesačná lehota plynúť až odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bol výrok zrušený, ak dôjde k tomuto rozhodnutiu po dátume účinnosti tohto zákona. Neuplatnením práva v lehote právo zanikne. Lehoty na predkladanie písomných dôkazov v konaní pred okresným úradom sa spravujú všeobecnými predpismi o správnom konaní.

47. Podľa , žalobca môže vziať žalobu späť.

48. Podľa a : (1) Ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. (2) Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

49. Podľa , súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie.

50. Žalobca pred pojednávaním vo veci samej podaním zo dňa 29.04.2024 zobral žalobu späť voči žalovanej v rade 2/, nakoľko žalovaná v rade 2/ už nie je podielovou spoluvlastníčkou sporných nehnuteľností, svoj podiel previedla po podaní žaloby na súd na žalovaného v rade 3/.

51. Nakoľko k späťvzatiu žaloby voči žalovanej v rade 2/ došlo pred otvorením pojednávania vo veci samej, preto s poukazom na uvedené a ust. nie je potrebný súhlas žalovanej v rade 2/ so späťvzatím žaloby voči nej.

52. Na základe dispozitívneho úkonu žalobcu a s využitím citovaného zákonného ust. rozhodol súd na pojednávaní o zastavení konania voči žalovanej v rade 2/ a to tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku (I. výrok).

53. O trovách konania medzi žalobcom a žalovanou v rade 2/ súd rozhodol s poukazom na ust. a ust. 256 ods. 1 , podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Súd poznamenáva, že späťvzatie žaloby je procesný úkon žalobcu, z ktorého obsahu jednoznačne vyplýva, že na prejednaní svojho uplatneného nároku celkom alebo v určitej časti, nemá záujem a že je uzrozumený s tým, že o jeho návrhu nebude v tomto rozsahu súdom meritórne rozhodnuté. Zákon neukladá povinnosť zdôvodniť späťvzatie žaloby (alebo jej časti), avšak dôvody späťvzatia sú významné pre rozhodnutie o náhrade trov konania podľa ust. . Ust. ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto procesne zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Žalobca späťvzatie žaloby voči žalovanej odôvodnil tým, že žalovaná v rade 2/ už nie je podielovou spoluvlastníčkou sporných nehnuteľností, svoj spoluvlastnícky podiel previedla po podaní žaloby na súd na žalovaného v rade 3/, žalobca si náhradu trov konania voči žalovanej v rade 2/ neuplatnil.

54. Súd konštatuje, že procesné zavinenie na zastavení konania voči žalovanej v rade 2/ je na strane žalovanej v rade 2/. V danom spore žalobca v žalobe na strane žalovaných uviedol aj žalovanú v rade 2/, nakoľko v čase podania žaloby bola vedená na LV č. XXXX, k.ú. L. ako podielová spoluvlastníčka sporných nehnuteľností. Žalovaná v rade 2/ po podaní danej žaloby na súd previedla na žalovaného v rade 3/ svoj spoluvlastnícky podiel (kúpna zmluva, vklad povolený dňa 12.11.2021). Preto žalobcovi by tak prináležal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rade 2/. Nakoľko si však žalobca voči žalovanej v rade 2/ nárok na náhradu trov konania neuplatnil, súd rozhodol tak, že žalobcovi voči žalovanej v rade 2/ nárok na náhradu trov konania nepriznáva a to tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia (II. výrok).

55. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovaným v rade 1/ a 3/ (voči žalovanej v rade 2/ zobral žalobu späť) určenia vlastníckeho práva v celosti 1/1 k pozemkom v k.ú. L. podľa geometrického plánu zo dňa 26.04.2018 č. 47643871-19/2018 a geometrického plánu zo dňa 09.06.2021 č. 48234494-23/2021 a to k novovytvoreným parcelám: CKN č. 1394/27 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 81 m2,

CKN č. 511/29 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 91 m2, CKN č. 511/30 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 53 m2, CKN č. 511/31 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 278 m2, CKN č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 325 m2, CKN č. 515/36 - ostatná plocha o výmere 1026 m2, CKN č. 1361/34 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 116 m2 s tým, že: 1/ žalobca sa domáhal určenia vlastníckeho práva na základe právneho titulu - vyvlastňovacieho rozhodnutia zo dňa 06.01.1958 a to k novovytvorenému pozemku CKN č. 1394/27 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 81 m2 (ulica Oslobodenia) vytvoreného z parcely EKN č. XXX/X, k.ú. L., vedenej na LV č. XXXX na základe geometrického plánu zo dňa 26.04.2018, 2/ žalobca sa ďalej domáhal určenia vlastníckeho práva titulom spracovania pozemku, resp. titulom vydržania k novovytvoreným pozemkom CKN č. 513/7, CKN č. 511/29, CKN č. 511/30, CKN č. 511/31 (areál ZŠ - školský areál) vytvorených z parcely EKN č. XXX/X, vedenej na LV č. XXXX, k.ú. L. na základe geometrického plánu zo dňa 09.06.2021, 3/ ďalej sa žalobca domáhal určenia vlastníckeho práva na základe právneho titulu - vyvlastňovacieho rozhodnutia zo dňa 22.06.1966 a to k novovytvoreným pozemkom CKN č. 515/36 - ostatná plocha o výmere 1026 m2 a CKN č. 1361/34 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 116 m2 (športový areál: ihrisko a ul. Osvety) vytvorené z parcely EKN č. XXX/X, vedenej na LV č. XXXX, k.ú. L. na základe geometrického plánu zo dňa 09.06.2021. Žalovaná v rade 1/ v rámci procesnej obrany namietala uplatnený nárok žalobcu, najmä nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, mala za to, že žalobca si svoje vlastnícke právo mal uplatniť v rámci konania o ROEP, preto neuznáva právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutí o vyvlastnení, ďalej namietala, že jej nebola vyplatená náhrada za vyvlastnenú časť parcely č. XXX pod miestnou komunikáciou, že podaná žaloba je v rozpore s dobrými mravmi, že žalobca nepreukázal vyvlastňovacie rozhodnutie pod školským areálom, že žalobca nemôže nadobudnúť vlastnícke právo ani vydržaním, nie sú splnené predpoklady vydržania.

56. Nesporným medzi stranami sporu boli nasledovné skutočnosti: žalovaní v rade 1/ a 3/ v čase rozhodovania súdu sú vedení ako podieloví spoluvlastníci pozemkov: parcely EKN č. XXX/X - ostatná plocha o výmere 78 m2, parcely EKN č. XXX/X - lesný pozemok o výmere 1931 m2, k.ú. L., vedené na LV č. XXXX a to žalovaná v rade 1/ je podielovým spoluvlastníkom o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/3 a žalovaný v rade 3/ je podielovým spoluvlastníkom o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 2/3. Nesporným bolo, že žalovaná v rade 2/ v čase rozhodovania súdu už nebola podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností, žalobca voči žalovanej v rade 2/ zobral žalobu späť. Nesporným bolo, že žalovaná v rade 1/ je právnym nástupcom po G. K. a to na základe dedičského rozhodnutia sp. zn. XXX/XXXX/XXXX. Nesporným bolo, že Odbor výstavby a vodného hospodárstva G. v Žiline dňa 06.01.1958 vydal rozhodnutie o vyvlastnení a náhrade č. Výst.-1022/57, že podkladom pre uvedené vyvlastňovacie rozhodnutie bol vyvlastňovací súpis zo dňa 26.06.1957 pod č. 068-57-920-416/1, že G. F. U. - odbor výstavby v Žiline dňa 22.06.1966 vydal rozhodnutie o vyvlastnení pod č. Výst.-1541/1965- Š, že podkladom pre uvedené vyvlastňovacie rozhodnutie bol vyvlastňovací súpis zo dňa 10.09.1965 pod č. 138/65-212-915. V danej veci bolo nesporným, že G. J. T. U. E. pod č. ObPÚ 2012/00134/R dňa 16.03.2012 vydal rozhodnutie, v ktorom žalovanej v rade 1/ bolo priznané právo na poskytnutie náhrady. Nespornou bola aj odpoveď C. J. O. zo dňa 23.09.2020. Zo strany žalobcu bol predložený geometrický plán zo dňa 26.04.2018 a geometrický plán zo dňa 09.06.2021, zo strany žalobcu boli predložené listiny týkajúce sa výstavby základnej školy a školského areálu. Žalovaná v rade 1/ v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 14.03.2022 uviedla, že k častiam parciel, ktoré tvoria ulicu Oslobodenia a ku ktorým sa viaže vyvlastňovací výmer zo dňa 06.01.1958, vyvlastňovací súpis zo dňa 26.06.1957 - túto skutočnosť považuje za nespornú, taktiež k častiam parciel, ktoré tvoria ihrisko a ulicu Osvety, ku ktorým je vydané vyvlastňovacie rozhodnutie zo dňa 22.06.1966 - túto skutočnosť považuje za nespornú.

57. V danej veci sa žalobca domáhal určenia vlastníckeho práva k novovytvorenej parcele CKN č. XXXX/XX (ulica Oslobodenia) a to na základe právneho titulu - vyvlastňovacieho rozhodnutia zo dňa 06.01.1958, vytvorenej z parcely EKN č. XXX/X na základe geometrického plánu zo dňa 26.04.2018, ďalej sa žalobca domáhal určenia vlastníckeho práva aj k novovytvoreným parcelám CKN č. XXX/XX, CKN č. 1361/34 (ihrisko a ulica Osvety) a to na základe právneho titulu - vyvlastňovacieho rozhodnutia zo dňa 22.06.1966. V danej veci bolo sporným, vzhľadom na procesnú obranu žalovanej v rade 1/, uplatnený nárok žalobcu, čo sa týka určenia vlastníckeho práva k novovytvoreným parcelám CKN č. XXX/XX, CKN č. 511/30, CKN č. 511/31, CKN č. 513/7 (areál ZŠ - školský areál) vytvorené z parcely EKN č. XXX/X podľa geometrického plánu zo dňa 09.06.2021, či teda žalobcovi svedčí vlastnícke právo k týmto novovytvoreným parcelám titulom spracovania, resp. titulom vydržania vlastníckeho práva.

58. Súd žalobu žalobcu posúdil v zmysle ust. . Základným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby podľa je to, že strany sporu majú vecnú legitimáciu a zároveň, že žalobca má na požadovanom určení naliehavý právny záujem, pričom naliehavý právny záujem netreba preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Ak by obe podmienky neboli kumulatívne splnené, viedlo by to bez meritórneho zaoberania sa vecou samou k zamietnutiu žaloby. V danom prípade mal súd za to, že žalobca má naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Bez požadovaného určenia by nebolo možné, v prípade úspechu žalobcu v spore, zaevidovať jeho vlastnícke právo v katastri nehnuteľností k sporným nehnuteľnostiam, keďže žalovaní v rade 1/ a 3/ sú v súčasnosti zapísaní ako podieloví spoluvlastníci pozemkov EKN č. XXX/X, EKN č. XXX/X, vedených na LV č. XXXX, k.ú. L., z ktorých parciel boli vytvorené novovytvorené pozemky, ku ktorým určenia vlastníckeho práva sa žalobca domáhal. V súlade s konštantnou judikatúrou, na požadovanom určení je vždy naliehavý právny záujem, ak má byť súdne rozhodnutie určujúce vlastnícke právo zaznamenané do katastra nehnuteľností a týmto spôsobom dosiahnutý stav súladu medzi právnym stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľností (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. XXXX/XX/XXXX).

59. Súd sa prioritne v danej veci zaoberal vecnou legitimáciu strán sporu, ktorou sa rozumie hmotnoprávny vzťah strany sporu k prejednávanej veci, pričom aktívnu legitimáciu má žalobca a pasívnu legitimáciu má žalovaný a to ako z úradnej povinnosti, tak aj s ohľadom na námietku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu zo strany žalovanej v rade 1/. Vecnou legitimáciou sa rozumie stav podľa hmotného práva, podľa ktorého strana sporu je subjektom práv alebo povinností, ktoré sú predmetom sporu. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej, t.j. existencie tvrdeného práva na strane žalobcu alebo pasívnej, t.j. existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovaného, je imanentnou súčasťou súdneho konania (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. XXXX XXX/XXXX). Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.10.2010 sp. zn. X R. XX/XXXX, v konaní o určenie vlastníctva k spoluvlastníckemu podielu, je pasívne legitimovaný iba dotknutý spoluvlastník tohto spoluvlastníckeho podielu z dôvodu, že právnej sféry ďalších ostatných spoluvlastníkov sa toto konanie netýka a výsledok konania (určenie práva k spoluvlastníckemu podielu) nemôže mať na ich právne pomery žiaden vplyv, t.j. nemôže mať žiaden dopad na vymedzenie ich práv a povinností týmto súdnym rozhodnutím. Rozsudok sa teda nemusí vzťahovať na všetkých účastníkov právneho vzťahu.

60. Právo podať žalobu o určenie vlastníckeho práva na súd má ten, ktorý tvrdí, že je vlastníkom sporných nehnuteľností. Žalobca v predmetnom konaní poukázal na svoju aktívnu vecnú legitimáciu, ktorú odvodzoval zo o majetku obcí. Žalobca v konaní produkoval skutkové tvrdenia a k tomu predložil dôkazy, z ktorých vyplýva, že v čase vyvlastnenia, v čase budovania ulíc, ihriska a výstavby školy a školského areálu (rok 1958 a nasl.) bola Bánová samostatnou obcou, pričom následne bola obec Bánová pričlenená k mestu Žilina (s účinnosťou od 1.10.1970 na základe Opatrenia MV SSR), ktoré skutočnosti v konaní sporné neboli, keď žalovaní ich neučinili spornými. Súd dospel k záveru, že žalobca dôvodne odvodzoval svoju aktívnu vecnú legitimáciu v spore zo o majetku obcí. Súd uvádza, že zo , ustanovení § účinné od 01.05.1991, ako aj a účinných od 01. 01. 2002 vyplýva zákonný prechod vlastníctva zo štátu na obec. V spore taktiež nebolo sporným, že Bánová bola v čase účinnosti príslušných ustanovení (teda k 01. 05. 1991, ako aj k 01. 01. 2002 časťou obce - mesta Žilina). Ustanovenie upravuje prechod vlastníctva k iným ako hnuteľným veciam, ku ktorým patrilo ku dňu 01.05.1991 právo hospodárenia národným výborom, na obec, na ktorej území sa také veci nachádzajú. Žalobca poukázal aj na to, že na základe delimitácie došlo k prevodu pozemkov z MsNV Žilina na Mesto Žilina. Súd poukazuje aj na to, že zákon o majetku obcí neustanovoval ako podmienku prechodu vlastníckeho práva na obec spísanie písomného (delimitačného) protokolu.

61. Súd poukazuje na ust. § 2 ods. 1 zákona o majetku obcí účinného v čase od 01.05.1991, ako aj na ust. § 2b ods. 1 písm. a) a b) zákona o majetku obcí účinného v čase od 01.01.2002, z ktorých vyplýva, že došlo k zákonnému prechodu vlastníctva zo štátu na obec. V zmysle § 2 ods. 1 zákona o majetku obcí do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku Slovenskej republiky veci, okrem hnuteľností patriacich orgánom miestnej štátnej správy, ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu právo hospodárenia národným výborom, na území ktorých sa nachádzajú. Tzn. § 2 ods. 1 zákona o majetku obcí upravuje prechod vlastníctva k iným ako hnuteľným veciam, ku ktorým patrilo ku dňu 01.05.1991 právo hospodárenia národným výborom, na obec, na ktorej území sa také veci nachádzajú. Predmetom sporu boli nehnuteľnosti - pozemky pod školským areálom, pozemky tvoriace časť ul. Oslobodenia, ul.

Osvety a ihrisko, nachádzajúce sa v obci Bánová, ako súčasť mesta Žiliny, ktoré pozemky mali byť vo vlastníctve štátu (Československého štátu). Ust. § 2b ods. 1 zákona o majetku obcí upravuje aj prechod vecí z vlastníctva Slovenskej republiky v nadväznosti na prechod zriaďovateľskej funkcie na obce v oblasti školstva. V zmysle § 2b ods. 2 zákona o majetku obcí, do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku Slovenskej republiky veci v správe zriaďovateľov škôl a školských zariadení bez právnej subjektivity v užívaní týchto škôl alebo zariadení, ku ktorým prechádza zriaďovateľská funkcia na obec podľa osobitného zákona. Zriaďovateľská funkcia na obec v zmysle citovaného ustanovenia zákona o majetku obcí prešla na obec - D. E. na základe zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve s účinnosťou od 01.07.2002. Súd teda dospel k záveru, že žalobca dôvodne odvodzoval svoju aktívnu vecnú legitimáciu v spore zo o majetku obcí. Súd uvádza, že zo , ustanovení účinné od 01.05.1991, ako aj a účinných od 01.01.2002 vyplýva zákonný prechod vlastníctva zo štátu na obec. Súd má za to, že k prechodu vlastníckeho práva došlo účinnosťou zákona o majetku obcí a to s poukazom na citované zákonné ustanovenia, v konaní bola preukázaná aktívna vecná legitimácia žalobcu a to titulom právneho nástupníctva po pôvodnom vlastníkovi, štátu, tzn. žalobca je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (subjektom práva). Nad rámec uvedeného súd poznamenáva, že aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu tunajší súd skúmal a rovnakým spôsobom posúdil aj v konaniach vedených pod sp. zn. XXX/XX/XXXX, sp. zn. XXX/XX/XXXX, sp. zn. XX/XX/XXXX. Vo vzťahu k pasívnej vecnej legitimácii súd uvádza, že na strane žalovaných vystupovali žalovaní v rade 1/ a 3/ ako podieloví spoluvlastníci parciel EKN č. XXX/X, EKN č. XXX/X, vedené na LV č. XXXX, k.ú. L., z ktorých parciel boli vytvorené novovytvorené pozemky, vo vzťahu ktorým sa žalobca domáhal určenia vlastníckeho práva.

62. Podanie uvedenej žaloby na súde žalobcom nie je v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca sa podanou žalobou domáha určenia vlastníckeho práva k novovytvoreným parcelám. Korektív dobrých mravov upravený v ust. sa vzťahuje na výkon práva v hmotnoprávnej rovine, nie na procesný postup uplatňovania nároku v civilnom procese. Podľa výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Súd poukazuje na to, že judikatúra súdov nepovažuje výkon práva za rozporný s dobrými mravmi, napríklad v prípade uplatnenia žaloby o určenie vlastníckeho práva (rozsudok F. C. S. zo dňa 04.05.1999 sp. zn. XXXXX/XXX/XXXX).

63. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovaným v rade 1/ a 3/ určenia vlastníckeho práva v celosti 1/1 k pozemkom v k.ú. L. podľa geometrického plánu zo dňa 26.04.2018 č. 47643871-19/2018 a geometrického plánu zo dňa 09.06.2021 č. 48234494-23/2021 a to k novovytvoreným parcelám: CKN č. 1394/27 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 81 m2, CKN č. 511/29 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 91 m2, CKN č. 511/30 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 53 m2, CKN č. 511/31 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 278 m2, CKN č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 325 m2, CKN č. 515/36 - ostatná plocha o výmere 1026 m2, CKN č. 1361/34 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 116 m2 s tým, že: 1/ žalobca sa domáhal určenia vlastníckeho práva na základe právneho titulu - vyvlastňovacieho rozhodnutia zo dňa 06.01.1958 a to k novovytvorenému pozemku CKN č. 1394/27 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 81 m2 (ulica Oslobodenia) vytvoreného z parcely EKN č. XXX/X, k.ú. L., vedenej na LV č. XXXX na základe geometrického plánu č. 47643871-19/2018 zo dňa 26.04.2018, 2/ určenia vlastníckeho práva titulom spracovania pozemku, resp. titulom vydržania k novovytvoreným pozemkom: CKN 511/29 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 91 m2, CKN č. 511/30 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 53 m2, CKN č. 511/31 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 278 m2, CKN č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 325 m2 (ZŠ - školský areál) vytvorených z parcely EKN č. XXX/X, vedenej na LV č. XXXX, k.ú. L. na základe geometrického plánu č. 48234494-23/2021 zo dňa 09.06.2021, 3/ určenia vlastníckeho práva na základe právneho titulu - vyvlastňovacieho rozhodnutia zo dňa 22.06.1966 a to k novovytvoreným pozemkom CKN č. 515/36 - ostatná plocha o výmere 1026 m2 a CKN č. 1361/34 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 116 m2 (športový areál: ihrisko a ul. Osvety) vytvorené z parcely EKN č. XXX/X, vedenej na LV č. XXXX, k.ú. L. na základe geometrického plánu č. 48234494-23/2021 zo dňa 09.06.2021.

64. Čo sa týka určenia vlastníckeho práva k novovytvorenému pozemku CKN č. 1394/27 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 81 m2 (ul. Oslobodenia) - uvedená parcela vychádza z pôvodnej pkn parcely č. XXX, ako vyplýva z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia o vyvlastnení a o náhrade

vydaného Odborom výstavby a vodného hospodárstva G. F. U. v Žiline č. Výst. 1022/1957 zo dňa 06.01.1958, vyvlastňovacieho súpisu zo dňa 26.06.1957, ako vyplýva aj z geometrického plánu č. 47643871-19/2018 zo dňa 26.04.2018. Žalobca vlastnícke právo k tejto novovytvorenej parcele odvodzoval od vyvlastňovacieho rozhodnutia zo dňa 06.01.1958. Podľa tohto Rozhodnutia o vyvlastnení zo dňa 06.01.1958 (č.l. 17), ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.07.1960, sa vyvlastňujú pre výstavbu komunikácie v Bánovej zaradenú do jednotného hospodárskeho plánu nasledujúce nehnuteľnosti v k.ú. obce L. v prospech Československého štátu a to podľa bodu 19: vložka č. 071, 072 pkn. parcely č. XXX roľa o výmere 3276 m2, vlastníkom pozemku je: A. V. a manželka D. B. W. X., D. P., P. P. ž. Y. O., G. K., B. P., vyvlastňuje sa časť „19“ vo výmere 118 m2, priznaná náhrada predstavuje 2,- Kčs za 1m2, spolu 256,-Kčs s tým, že podľa rozhodnutia je vyvlastňovateľ povinný zložiť náhradu v sume 11.720,-Kčs Ľudovému súdu v Žiline do 30 dní od doručenia tohto rozhodnutia (o tomto bola upovedomená aj právna predchodkyňa žalovanej v rade 1/, uvedená v zozname pod por. č. 61). Podkladom pre vyvlastnenie bol vyvlastňovací súpis č. 068-57-920-416/1 zo dňa 26.06.1957 (položka 19: vložka 071, 072 pkn parcela XXX), ktorého prílohou bol geometrický polohopisný plán. Podľa geometrického plánu č. 47643871-19/2018 zo dňa 26.04.2018 vyhotoveným Q. C. P., autorizačne overeným Q. A. B. dňa 26.04.2018, úradne overeným Q. A. R. dňa 06.09.2018 pod č. G1-898/2018

- z parcely EKN č. XXX/X bola vytvorená novovytvorená parcela CKN č. XXXX/XX zastavaná plocha o výmere 81 m2, podľa poznámky v geometrickom pláne: výmera zanikajúcej parcely EKN č. XXX/X (78 m2) sa upravuje na skutočný stav (81 m2) podľa registra CKN, novovytvorená parcela CKN č. XXXX/ XX vychádza z pôvodnej pkn parcely č. XXX, PK vložky 71, 72 podľa právoplatného a vykonateľného rozhodnutia G., odbor výstavby v Žiline č. Výst.-1022/1957 zo dňa 06.01.1958, vyvlastňovacieho súpisu č. 068-57-920-416/1 zo dňa 26.06.1957. Z uvedených listín vyplýva, že išlo o vyvlastnenie pozemkov pre výstavbu komunikácie v Bánovej - v súčasnosti ide o časť ul. Oslobodenia (ako vyplýva aj z geometrického plánu: spôsob užívania pozemku CKN č. 1394/27 kód 22 - cesty a komunikácie), teda na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia zo dňa 06.01.1958 došlo k vyvlastneniu pozemku pre výstavbu komunikácie a uvedená parcela (novovytvorená parcela) slúži aj v súčasnosti účelu, na ktorý bola vyvlastnená. Súd mal z predložených listín (vyvlastňovacieho rozhodnutia zo dňa 06.01.1958, vyvlastňovacieho súpisu) preukázané, ktoré pozemkové nehnuteľnosti boli predmetom vyvlastnenia. Aj sama žalovaná v rade 1/ uviedla, že k častiam parciel, ktoré tvoria ulicu Oslobodenia, a ku ktorým sa viaže vyvlastňovací výmer zo dňa 06.01.1958, vyvlastňovací súpis zo dňa 26.06.1957 - túto skutočnosť považuje za nespornú.

65. Čo sa týka náhrady za vyvlastnené pozemky, žalobca poukazoval na uznesenie Z. C. U. E. č.k. XXX/X/XX zo dňa 14.11.1960, ktoré vychádzalo z vyvlastňovacieho rozhodnutia zo dňa 06.01.1958, na základe rozhodnutia o vyvlastnení súd previedol rozvrh určených vyvlastňovacích náhrad a to pôvodným vlastníkom - ako náhradu za nehnuteľnosť časť pkn č. 153 za vyvlastnenú časť „19“ o výmere 118 m2 a upravil Štátnu sporiteľňu v Žiline, aby poukázala z depozitného účtu oprávneným osobám (pôvodným vlastníkom) vyvlastňovaciu náhradu. X. C. v Žiline dňa 13.12.1960 vydala potvrdenie o zrušení vkladu vo veci vyvlastňovacej náhrady s tým, že z depozitného účtu poukázala vyvlastňovacie náhrady osobám podľa zoznamu. Žalovaná v rade 1/ namietala, že jej nebola vyplatená náhrada za vyvlastnenú časť pkn parcely č. XXX pod miestnou komunikáciou. Tu súd poukazuje na rozhodnutie G. J. T. v Žiline č. ObPÚ 2012/00134/R zo dňa 16.03.2012, ktorý vo svojom rozhodnutí, okrem iného, uviedol: „že G. K. (ktorá v priebehu konania zomrela, jej právnym nástupcom sa stala D. K.) splnila podmienky podľa , bola pôvodnou vlastníčkou a preukázala splnenie podmienok podľa t.j., že časti pkn parcely č. XXX v k.ú. L. o výmere 2042 m2, ktoré prešli do vlastníctva štátu rozhodnutiami č. Výst.-1541/1965-Š zo dňa 22.06.1966 a rozhodnutím č. Výst-1022/57 zo dňa 06.01.1958 boli vyvlastnené bez vyplatenia náhrady. Dedičke D. K. sa dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia priznáva právo na náhradu k nehnuteľnosti v k.ú. L. z dôvodu, že jej vydaniu bránia zákonné prekážky uvedené v , , a nie je možné ju poľnohospodársky využívať: ide o pkn parcelu č. XXX o výmere 2042 m2“ (súd poznamenáva, že na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia zo dňa 06.01.1958 bola vyvlastnená časť pkn parcely č. XXX o výmere 118 m2 a na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia zo dňa 22.06.1966 bola vyvlastnená časť pkn parcely č. XXX o výmere 1924 m2, teda spolu výmera 2042 m2). Ďalej správny orgán v rozhodnutí uviedol, že nepriznaním vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nie je dotknuté právo dedičky na náhradu podľa alebo s tým, že D. K. sa nepriznáva vlastnícke právo, ani právo na náhradu podľa alebo za zvyšnú časť pkn parcely č. XXX zapísanú v majetkovej podstate č. 233 v k.ú. L. z dôvodu, že nebolo preukázané, že došlo k prechodu vlastníckeho práva na štát alebo inú

právnickú osobu od 25.02.1948 do 01.01.1990 jedným zo spôsobom uvedených v § 6 ods. 1 písm. a)

- v) alebo § 6 ods. 2 cit. zákona. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uviedol, „že vyvlastňovacím rozhodnutím č. Výst-1022/57 zo dňa 06.01.1958 za účelom výstavby komunikácie v Bánovej bola vyvlastnená pod položkou č. 19 časť pkn parcely č. XXX, zapísaná v pkn vložke č. XXX o výmere 118 m2 spoluvlastníčke G. K. bez uvedenia podielu, finančná náhrada bola priznaná vo výške 7,833 eur a vyvlastňovacím rozhodnutím č. Výst-1541/1965-Š zo dňa 22.06.1966 za účelom výstavby športového ihriska a IBV v Bánovej bola vyvlastnená pod položkou č. 5 časť pkn parcely č. XXX, zapísaná v pkn vložke č. XXX o výmere 1924 m2 spoluvlastníčke G. K. v podiele 1/3, finančná náhrada bola priznaná vo výške 16,168 eur. Podľa šetrenia v Štátnom archíve v Bytči bolo zistené, že táto náhrada mala byť vložená do súdneho depozitu a jej vyplatenie zrealizované prostredníctvom štátnej sporiteľne. Nakoľko účtovné doklady podľa zákona o bankách podliehajú archivácii po dobu 5 rokov, a keďže od vyvlastnenia ubehlo viac ako 44 rokov, nebolo možné hodnoverne preukázať vyplatenie tejto finančnej náhrady. Správny orgán preto akceptoval čestné vyhlásenie o nevyplatení hotovosti pôvodnej vlastníčke predložené dedičkou po žiadateľke. Z uvedeného vyplýva, že boli splnené podmienky , na vyvlastnených častiach pkn parcely č. XXX bolo dedičke po žiadateľke priznané právo na poskytnutie náhrady. Náhradu poskytne C. J. O. - regionálny odbor v Žiline na základe písomnej žiadosti, ktorú je možné podať najneskôr do 3 rokov odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia, inak právo na náhradu zaniká. Vo vzťahu k zvyšnej časti pkn parcely č. XXX zapísanej na LV č. XXXX ako parcela EKN č. XXX/X, XXX/X, XXX/X v podiele 1/3 v prospech D. K. (dedičky po žiadateľke) bolo zistené, že tieto časti neboli majetkovoprávne vysporiadané, t.j. nedošlo k prechodu vlastníckeho práva na štát, prípadne inú právnickú osobu, a teda nie je možné aplikovať ustanovenia “ Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.04.2012 (súd iba na okraj poznamenáva, pokiaľ strany sporu poukazovali na rozhodnutie NS SR sp. zn. XXXXX/XXX/XXXX zo dňa 17.08.2011, išlo o to, že G. J. T. U. E. pôvodne rozhodol rozhodnutím zo dňa 18.02.2010, Krajský súd v Žiline rozsudkom č.k. XXXX/XX/XXXX-XX zo dňa 21.06.2010 zrušil rozhodnutie správneho orgánu zo dňa 18.02.2010, ktoré rozhodnutie krajského súdu potvrdil NS SR v rozsudku č.k. XXXX/ XXX/XXXX zo dňa 17.08.2011, následne G. J. T. U. E. rozhodol rozhodnutím zo dňa 16.03.2012, voči ktorému žalovaná v rade 1/ nepodala opravný prostriedok, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, súd vychádzal z uvedeného právoplatného rozhodnutia, a preto sa bližšie nezaoberal rozhodnutím NS SR zo dňa 17.08.2011, ktoré mu predchádzalo). Súd mal zároveň preukázané a to odpoveďou zo C. J. O. zo dňa 23.09.2020, že neeviduje žiadosť o poskytnutie náhrady p. D. K. v zmysle rozhodnutia G. T. U. E., odbor pozemkový č. ObPÚ 2012/00134/R zo dňa 16.03.2012. Súd teda dospel k záveru, že boli splnené podmienky vyvlastnenia, bola preukázaná existencia vyvlastňovacieho rozhodnutia, vyplatenie náhrady, resp. žalovaná v rade 1/ nepodala písomnú žiadosť o náhradu v stanovenej lehote v zmysle rozhodnutia zo dňa 16.03.2012, jej nároky týkajúce sa náhrady zanikli, preto nárok žalobcu na určenie vlastníckeho práva k novovytvorenej parcele CKN č. XXXX/XX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 81 m2, vytvorenej z EKN parcely č. XXX/X vedenej na LV č. XXXX, k.ú. L. (ktorá vychádza z časti pkn parcely č. XXX) na základe geometrického plánu č. 47643871-19/2018 zo dňa 26.04.2018, vyhotoveného Q. C. P., autorizačne overeného Q. A. B. a úradne overeným Q. A. R. pod G1-898/2018 dňa 06.09.2018, je dôvodný. Právnym titulom nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto pozemku je vyvlastňovacie rozhodnutie č. Výst. 1022/1957 zo dňa 06.01.1958, žalobca je teda výlučným vlastníkom v podiele 1/1 novovytvorenej parcely CKN č. XXXX/XX, vytvorenej z EKN parcely č. XXX/X, kde svedčalo v katastri nehnuteľností vlastnícke právo v prospech žalovaných v rade 1/ a 3/. V zmysle ust. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), k zmluve, verejnej listine alebo k inej listine o právach k nehnuteľnostiam, ktoré vznikli reálnym rozdelením alebo zlúčením nehnuteľností, k zmluve, verejnej listine alebo k inej listine o vecnom bremene k časti nehnuteľnosti alebo k zápisu údajov podľa až 4, až 8 je potrebné pripojiť aj geometrický plán, ak bol geometrický plán úradne overený do 30. septembra 2018. Preto s poukazom na uvedené súd zároveň v III. výroku tohto rozsudku vyslovil aj to, že geometrický plán zo dňa 26.04.2018 bude neoddeliteľnou súčasťou rozsudku.

66. Čo sa týka určenia vlastníckeho práva k novovytvoreným pozemkom CKN č. 515/36 - ostatná plocha o výmere 1026 m2 a pozemku CKN č. 1361/34 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 116 m2 (ihrisko, ul. Osvety) - uvedené parcely vychádzajú z pôvodnej pkn parcely č. XXX, vedenej na LV č. XXXX, k.ú. L. ako parcela č. EKN č. XXX/X, ako vyplýva z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia o vyvlastnení G. F. U. - G. U. v Žiline č. Výst.-1541/1965-Š zo dňa 22.06.1966 v znení opravného rozhodnutia zo dňa 07.12.1970, vyvlastňovacieho súpisu zo dňa 10.09.1965, ako vyplýva aj z geometrického plánu č. 48234494-23/2021 zo dňa 09.06.2021. Žalobca vlastnícke právo k týmto

novovytvoreným parcelám odvodzoval od vyvlastňovacieho rozhodnutia zo dňa 22.06.1966. Podľa tohto Rozhodnutia o vyvlastnení zo dňa 22.06.1966 (č.l. 77), ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.01.1967 v spojení s opravným rozhodnutím zo dňa 07.12.1970, sa vyvlastňujú pre Československý socialistický štát v správe D. F. U. U. L. podľa geometrického plánu a vyvlastňovacieho súpisu zo dňa 10.09.1965 nehnuteľnosti v k.ú. L. a to pod položkou 5: z parcely pkn č. XXX zapísanej vo vložke 233 sa vyvlastňuje časť “12“ o výmere 714 m2, časť “13“ o výmere 408 m2 a časť “6“ o výmere 802 m2 (spolu 1924 m2), vlastníci: D. V., B. W. X. X/X, P. K. X/X a G. K. 1/3, náhrada sa určuje za 800 m2 Kčs 0,80 m2 - 640,- Kčs, za 1124 m2 Kčs 0,40 za m2 - 449,60 Kčs s tým, že vyvlastnením nadobudne Československý socialistický štát v správe D. F. U. U. L. vlastnícke právo na vyššie uvedené nehnuteľnosti, v rozhodnutí bolo ďalej uvedené, že D. F. U. vyplynulo zabezpečiť v rámci územného plánu potrebné stavebné pozemky, ktoré budú uchádzačom o výstavbu rodinného domu prideľované do osobného užívania, pozemky vyvlastnené pod značkou “2, 3, 4, 5, 6, 7“ sú vyvlastnené za účelom vybudovania náhradného športového ihriska (o tomto bola upovedomená aj právna predchodkyňa žalovanej v rade 1/, uvedená v zozname pod por. č. 13). Podkladom pre vyvlastnenie bol vyvlastňovací súpis č. 138/65-212-915 zo dňa 10.09.1965, ktorého prílohou bol geometrický polohopisný plán. Rozhodnutím G. F. U. U. E. zo dňa 12.02.1966 došlo k vyňatiu pozemkov v k.ú. L., vedené v EN ako roľa parcela č. 149-154 z poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Rozhodnutím G. F. U. U. E. zo dňa 26.06.1967 bola schválená výstavba ihriska na vyvlastnenom pozemku. Podľa geometrického plánu č. 48234494-23/2021 zo dňa 09.06.2021 vyhotoveného Q. C. P., autorizačne overeným Q. C. P., úradne overeným Q. A. R. dňa 13.07.2021 pod č. G1-1196/2021 - z parcely EKN č. XXX/X boli vytvorené novovytvorené parcely CKN č. XXX/XX - ostatná plocha o výmere 1026 m2 (ako vyplýva z geometrického plánu: spôsob užívania pozemku CKN č. 515/36 kód 30 - pozemok, na ktorom je ihrisko) a parcela CKN č. XXXX/XX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 116 m2 (ako vyplýva z geometrického plánu: spôsob užívania pozemku R. č. 1361/34 kód 22 - cesty a komunikácie, teda ide o ul. Osvety), podľa poznámky v geometrickom pláne: výmera zanikajúcej parcely EKN č. XXX/X (1931 m2) sa upravuje na skutočný stav (1889 m2) podľa registra CKN. Z uvedených listín vyplýva, že išlo o vyvlastnenie pozemkov pre výstavbu komunikácie v Bánovej - v súčasnosti ide o časť ul. Osvety a vyvlastnenie pre účely výstavby ihriska, teda na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia zo dňa 22.06.1966 došlo k vyvlastneniu pozemkov pre výstavbu komunikácie a ihriska, uvedené parcely (novovytvorené parcely) slúžia aj v súčasnosti účelu, na ktoré boli vyvlastnené. Súd mal z predložených listín (vyvlastňovacieho rozhodnutia zo dňa 22.06.1966, vyvlastňovacieho súpisu) preukázané, ktoré pozemkové nehnuteľnosti boli predmetom vyvlastnenia. Aj sama žalovaná v rade 1/ uviedla, že k častiam parciel, ktoré tvoria ihrisko a ulicu Osvety, ku ktorým je vydané vyvlastňovacie rozhodnutie zo dňa 22.06.1966 - túto skutočnosť považuje za nespornú.

67. Čo sa týka náhrady za vyvlastnené pozemky, žalobca poukazoval na platobný príkaz G. F. U. U. E. č. fin.1540/69-72/3, podľa ktorého išlo o náhradu za vyvlastnený pozemok v Bánovej, ktorá náhrada bola poukázaná do notárskeho depozitu v Štátnej sporiteľni v Žiline, štátne notárstvo vrátilo sumu 1.089,60 Kčs, pretože dostalo opravné rozhodnutie neskôr, než rozhodovalo o vrátení tejto sumy na účet, z uvedeného dokladu zároveň vyplýva, že D. V., P. P. a G. K., bola každému z nich dňa 22.11.1971 poukázaná náhrada za vyvlastnenie jeho podielu na pozemkoch vo výške 370,40 Kčs z účtu 400-407-2979, zúčtovací doklad 35/XI (podľa vyvlastňovacieho rozhodnutia zo dňa 22.06.1966 mala byť pôvodným trom spoluvlastníkom spolu vyplatená suma 1.089,60 eur, pričom každý mal nárok na 1/3, podľa platobného príkazu na č.l. 90 po pripočítaní úrokov suma predstavovala výšku 1.111,20 eur, t.j. každý sumu 370,40 Kčs). Z uvedených dokladov vyplýva, že vyvlastňovacia náhrada mala byť pôvodným spoluvlastníkom riadne vyplatená. Tu súd opätovne poukazuje na rozhodnutie G. J. T. v Žiline č. ObPÚ 2012/00134/R zo dňa 16.03.2012 (ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.04.2012), ktorý vo svojom rozhodnutí, okrem iného, uviedol: „že G. K. (ktorá v priebehu konania zomrela, jej právnym nástupcom sa stala D. K.) splnila podmienky podľa , bola pôvodnou vlastníčkou a preukázala splnenie podmienok podľa t.j., že časti pkn parcely č. XXX v k.ú. L. o výmere 2042 m2, ktoré prešli do vlastníctva štátu rozhodnutiami č. Výst.-1541/1965-Š zo dňa 22.06.1966 a rozhodnutím č. Výst-1022/57 zo dňa 06.01.1958 boli vyvlastnené bez vyplatenia náhrady. Dedičke D. K. sa dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia priznáva právo na náhradu k nehnuteľnosti v k.ú. L. z dôvodu, že jej vydaniu bránia zákonné prekážky uvedené v , , a nie je možné ju poľnohospodársky využívať: ide o pkn parcelu č. XXX o výmere 2042 m2“ (súd poznamenáva, že na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia zo dňa 06.01.1958 bola vyvlastnená časť pkn parcely č. XXX o výmere 118 m2 a na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia zo dňa 22.06.1966 bola vyvlastnená časť pkn parcely č. XXX o výmere 1924 m2, teda spolu výmera 2042 m2). Ďalej správny orgán v rozhodnutí

uviedol, že nepriznaním vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nie je dotknuté právo dedičky na náhradu podľa alebo s tým, že D. K. sa nepriznáva vlastnícke právo, ani právo na náhradu podľa alebo za zvyšnú časť pkn parcely č. XXX zapísanú v majetkovej podstate č. 233 v k.ú. L. z dôvodu, že nebolo preukázané, že došlo k prechodu vlastníckeho práva na štát alebo inú právnickú osobu od 25.02.1948 do 01.01.1990 jedným zo spôsobom uvedených v - v) alebo cit. zákona. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uviedol, že „vyvlastňovacím rozhodnutím č. Výst-1022/57 zo dňa 06.01.1958 za účelom výstavby komunikácie v Bánovej bola vyvlastnená pod položkou č. 19 časť pkn parcely č. XXX, zapísaná v pkn vložke č. XXX o výmere 118 m2 spoluvlastníčke G. K. bez uvedenia podielu, finančná náhrada bola priznaná vo výške 7,833 eur a vyvlastňovacím rozhodnutím č. Výst-1541/1965-Š zo dňa 22.06.1966 za účelom výstavby športového ihriska a IBV v Bánovej bola vyvlastnená pod položkou č. 5 časť pkn parcely č. XXX, zapísaná v pkn vložke č. XXX o výmere 1924 m2 spoluvlastníčke G. K. v podiele 1/3, finančná náhrada bola priznaná vo výške 16,168 eur. Podľa šetrenia v Štátnom archíve v Bytči bolo zistené, že táto náhrada mala byť vložená do súdneho depozitu a jej vyplatenie zrealizované prostredníctvom štátnej sporiteľne. Nakoľko účtovné doklady podľa zákona o bankách podliehajú archivácii po dobu 5 rokov, a keďže od vyvlastnenia ubehlo viac ako 44 rokov, nebolo možné hodnoverne preukázať vyplatenie tejto finančnej náhrady. Správny orgán preto akceptoval čestné vyhlásenie o nevyplatení hotovosti pôvodnej vlastníčke predložené dedičkou po žiadateľke. Z uvedeného vyplýva, že boli splnené podmienky , na vyvlastnených častiach pkn parcely č. XXX bolo dedičke po žiadateľke priznané právo na poskytnutie náhrady. Náhradu poskytne C. J. O. - regionálny odbor v Žiline na základe písomnej žiadosti, ktorú je možné podať najneskôr do 3 rokov odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia, inak právo na náhradu zaniká. Vo vzťahu k zvyšnej časti pkn parcely č. XXX zapísanej na LV č. XXXX ako parcela EKN č. XXX/X, XXX/X, XXX/X v podiele 1/3 v prospech D. K. (dedičky po žiadateľke) bolo zistené, že tieto časti neboli majetkovoprávne vysporiadané, t.j. nedošlo k prechodu vlastníckeho práva na štát, prípadne inú právnickú osobu, a teda nie je možné aplikovať ustanovenia “ Súd mal zároveň preukázané odpoveďou zo C. J. O. zo dňa 23.09.2020, že neeviduje žiadosť o poskytnutie náhrady p. D. K. v zmysle rozhodnutia G. T. U. E., odbor pozemkový č. ObPÚ 2012/00134/R zo dňa 16.03.2012. Súd teda dospel k záveru, že boli splnené podmienky vyvlastnenia, bola preukázaná existencia vyvlastňovacieho rozhodnutia, vyplatenie náhrady, resp. žalovaná v rade 1/ nepodala písomnú žiadosť o náhradu v stanovenej lehote v zmysle rozhodnutia zo dňa 16.03.2012, jej nároky týkajúce sa náhrady zanikli. Je dôvodné predpokladať, že žalovaná v rade 1/ (resp. aj jej právna predchodkyňa) sa ani necítili, resp. nemohli cítiť spoluvlastníkmi uvedených nehnuteľností s poukazom na to, že si uplatnili nároky (nárok na náhradu podľa ) v reštitučnom konaní poukazujúc nimi na vyvlastňovacie rozhodnutia. Súd tak dospel k záveru, že nárok žalobcu na určenie vlastníckeho práva k novovytvoreným parcelám CKN č. XXX/XX ostatná plocha o výmere 1026 m2 a CKN č. 1361/34 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 116 m2, vytvorené z EKN parcely č. XXX/ X vedenej na LV č. XXXX, k.ú. L. (ktorá vychádza z časti pkn parcely č. XXX) na základe geometrického plánu č. 48234494-23/2021 zo dňa 09.06.2021, vyhotoveného Q. C. P., autorizačne overeného Q. C. P. a úradne overeným Q. A. R. pod P./2021 dňa 13.07.2021, je dôvodný, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku (IV. výrok). Právnym titulom nadobudnutia vlastníckeho práva k týmto pozemkom je vyvlastňovacie rozhodnutie č. Výst.-1541/1965-Š zo dňa 22.06.1966 v spojení s opravným rozhodnutím zo dňa 07.12.1970, žalobca je teda výlučným vlastníkom v podiele 1/1 novovytvorených parciel CKN č. XXX/XX (ihrisko) a CKN č. 1361/34 (časť ul. Osvety) vytvorených z EKN parcely č. XXX/ X, kde svedčalo v katastri nehnuteľností vlastnícke právo v prospech žalovaných v rade 1/ a 3/.

68. Pokiaľ žalovaná v rade 1/ namietala, že neuznáva právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutí o vyvlastnení, pretože pokiaľ by boli rozhodnutia o vyvlastnení právoplatné, bol by žalobca, resp. jeho právny predchodca oprávnený dožadovať sa zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností, že žalobca si mal uplatniť svoje vlastnícke práva v rámci konania o ROEP - k uvedenému žalobca uviedol, že nie je pravda, že žalobca v rámci ROEP neriešil vyvlastňovacie rozhodnutia, žalobca preukázal, že dňa 12.04.2010 podal na C. H. E. žiadosť o zápis dvoch vyvlastňovací rozhodnutí (č.l. 158), k zápisu zo strany katastra nedošlo, bolo odpovedané, že vkladu schopná právna listina (právoplatné vyvlastňovacie rozhodnutia) nemôžu byť zapísané z dôvodu, že rozhodnutia vytvárali celok a smerovali k osobám, ktoré už neboli v čase spracovania ROEP v katastri evidované z dôvodu rôznych skutočností ako napr. dedenie, dar, kúpne zmluvy atď. Riešenie vlastníckeho práva k pozemkom bolo možné začať riešiť po ukončení všetkých konaní spojených s uplatnenými reštitučnými nárokmi na uvedené pozemky. Listom zo dňa 23.11.2017 bola žalobcovi zo strany G. T. E., pozemkový a lesný odbor poskytnutá informácia, na ktoré pozemky boli uplatnené reštitučné nároky, ako bolo o nich rozhodnuté (išlo aj o parcelu č. XXX).

69. Čo sa týka určenia vlastníckeho práva k novovytvoreným parcelám CKN č. XXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 91 m2, CKN č. 511/30 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 53 m2, CKN č. 511/31 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 278 m2, CKN č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 325 m2 (tvoriace areál ZŠ - školský areál), vytvorené z EKN parcely č. XXX/X, vedenej na LV č. XXXX, k.ú. L., obec Žilina, okres Žilina, podľa geometrického plánu č. 48234494-23/2021 zo dňa 09.06.2021. Žalobca poukazoval na vyvlastňovací súpis č. 3/61-212-920 zo dňa 31.01.1961 (č.l. 51), na základe ktorého mala byť pod položkou 6 vyvlastnená pre školu, školský areál časť z pkn parcely č. XXX a to výmera 1137 m2, súčasťou vyvlastňovacieho súpisu bol mapový podklad pozemnoknižný a katastrálny. Vyvlastňovacie rozhodnutie žalobca nepredložil, nakoľko ním nedisponuje, čo nebolo sporným. Škola a školský areál sa nachádzajú na časti pôvodnej pkn parcely č. XXX, vedenej na LV č. XXXX, k.ú. L. ako parcela č. EKN č. XXX/X. Ako vyplýva z pozemkovo knižnej a katastrálnej snímky pre časť školy a školského areálu parcela EKN č. XXX/X bola v roku 1960 včlenená, stala sa súčasťou parcely EKN č. XXX/X vo vlastníctve MNV Bánová. Podľa geometrického (polohopisného) plánu č. 138/65-212-915 zo dňa 07.09.1965 (č.l. 42) parcela č. XXX/X predstavuje školský areál, ako vyplýva aj z popisnej časti tohto plánu (parcela č. XXX/X, meno majiteľa: D. L., školský dvor, výmera 26897 m2, došlo k zlúčeniu pozemkov č. XXX/X, XXX/XX, XXX/XX a následne k rozdeleniu pozemkov na parcely č. XXX/X, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX až XXX/XX, pri zachovaní vlastníctva na parcele XXX/X

- školský dvor), z grafickej časti tohto plánu vyplýva, že parcela č. XXX/X ako celok je z hornej časti ohraničená štyrmi parcelami určenými na výstavbu rodinných domov (č. 147/60, č. 147/61, č. 147/66, č. 147/65) a v spodnej časti cestou na parcele č. XXX. Z výkazu plôch č. 222/64-212/91518 zo dňa 09.10.1968 (č.l. 59) mal súd preukázané, že parcela č. XXX/X je školský dvor patriaci MNV Bánová o výmere 26897 m2. V roku 1961 bol pozemok EKN č. 161/1 zastavaný základnou školou a školským dvorom, ako preukazuje aj zastavovací plán schválený dňa 07.04.1961 (č.l. 56). Žalobca preukázal, že školský areál bol určený na výstavbu v rozsahu zobrazenom v zastavovacom pláne. Podľa výkazu plôch ku geometrickému polohopisnému plánu č. 222/64-212/915c/c zo dňa 30.04.1965 (č.l. 59), v popisnej časti je uvedené, že majiteľom EKN parcely č. XXX/X je MNV Bánová - školský dvor.

70. Žalobca v danej veci odvodzoval svoje nároky od stavby školy a jej areálu, k čomu predložil viaceré listinné dôkazy. Odbor pracovných síl, zdravotníctva a sociálneho zabezpečenia rady MNV rozhodnutím č. 456/1958 zo dňa 19.06.1959 (č.l. 43) vydal generálnemu investorovi komplexnej bytovej výstavby záväzný posudok vo veci investičnej výstavby škôl pre Stráňavy, L., [. [., Belú. Odbor výstavby a vodného hospodárstva rady H. F. U. v Žiline č. Výst/ÚP-5112/15-1959 zo dňa 17.07.1959 (č.l. 44) rozhodnutím schválil investičnú výstavbu osemročnej strednej školy v Bánovej v okrese Žilina (vybudovať objekt školy, telocvičňu, objekt pre stravovanie v troch etapách). Rozhodnutím o prípustnosti stavby vydaného Odborom výstavby a vodného hospodárstva G. v Žiline č. Výst-294/1960 zo dňa 17.07.1961 (č.l. 57) bola povolená na pozemkoch č. parc. schv. stav. obvod k.ú. Banová novostavba 9/18 triednej školy podľa predložených, upravených a schválených stavebných plánov. Zo záznamu o prevzatí a odovzdaní staveniska zo dňa 16.08.1961 (č.l. 58) vyplýva, že bolo predložené stavebné povolenie č. Výst. 294/1960 zo dňa 17.07.1961 a pôdohospodárske povolenie č. VHE - 9783/1960 zo dňa 11.07.1961, pričom sa jednalo o stavenisko na pozemku pre vlastné objekty školy (pavilón A, B, smetník, terénne úpravy). Z bodu 3. záznamu vyplýva, že pozemok pre vlastné objekty školy (pavilón A, B, smetník, terénne úpravy) je podľa prehlásenia zástupcov OIU, MNV a riaditeľa školy vlastníctvom školy a tým súčasne sa dáva súhlas k vstupu na pozemok. Z predmetného záznamu teda vyplýva, že za objekt školy, ku ktorému bolo vydané rozhodnutie o prípustnosti stavby a došlo k prevzatiu a odovzdaniu miesta, kde sa mal objekt školy stavať, sa považuje aj stavenisko, ktoré sa podľa bodu 2. uvedeného záznamu nachádza medzi príjazdnou cestou k D. X. U. L. a zastavanou častou obce Kolonia - Bánová, tzn. je možné konštatovať, že medzi „objekt školy“ boli radené aj tie pozemky, ktoré sú predmetom tohto sporu, označené ako novovytvorené parcely CKN č. XXX/XX, S. XXX/XX, S. XXX/XX, S. XXX/X. Odbor výstavby hospodárstva a energetiky G. v Žiline vydal dňa 11.07.1961 (č.l. 155) rozhodnutie na povolenie výstavby vody a kanalizácie pre školu v Bánovej. Zo zápisnice z odovzdania a prevzatia stavby zo dňa 30.08.1962 (č.l. 61) vyplýva, že komisia previedla obhliadku stavby - stavba 9/18 triednej školy v Bánovej (obhliadka bola v jednotlivých objektoch, pričom sa jednalo minimálne o pavilón A, pavilón B, prízemie, vonkajšia kanalizácia). Z rozhodnutia G. F. U., odbor výstavy č. Výst 3127 zo dňa 31.10.1962 (č.l. 63) vyplýva, že D. F. U. U. L. bolo udelené povolenie užívať budovu - novostavbu ZDŠ 18 tried v obci Bánová, vystavanú na základe stavebného povolenia, zn. Výst. 294/1960, stavba bola dokončená a stala sa schopnou užívania dňa 30.08.1962. Školský areál bol v roku 1976 oplotený. MNV, odbor územného plánovania v Žiline vydal dňa 27.10.1980 (č.l. 64) stavebné povolenie pre základnú školu v Žiline -

Bánovej na stavbu plynofikácie kotolne ZDŠ a NTL plynovodnej prípojky na pozemkoch č. 511, 512 (predtým parcely č. XXX/X), bolo uvedené, že stavenisko sa nachádza v školskom areáli a je ohraničené zo severnej strany oplotením a z južnej strany školským areálom, z východnej strany ulicou Osvety a zo západnej futbalovým ihriskom Bánová. Podkladom pre uvedené bola Projektová úloha z 2/1980, v ktorej bolo uvedené, že stavenisko sa nachádza na pozemku, ktorý bol majetkovo-právne usporiadaný a vyňatý z poľnohospodárskeho pôdneho fondu už pri výstavbe predošlých objektov školského areálu (bod 2.1.7), v rámci terénnych úprav sa počíta s úpravou terénu okolo budovy a prístupovej cesty, vrátane výsadby zelene, uvažuje sa s vybudovaním spevnených plôch pre loptové hry (bod 2.3.5). Mestský národný výbor v Žiline vydal v roku 1986 stavebné povolenie na rekonštrukciu plynovej kotolne (č.l. 74), stavba bude umiestnená na pozemku, ktorého vlastníkom je Československý štát a ako užívateľ ZDŠ Žilina - Bánová. Snímka z roku 1969 (č.l. 76) zachytáva objekt školy, školského areálu.

71. Žalobca pre nedostatok rozhodnutia o vyvlastnení žiadal o určenie vlastníckeho práva k novovytvoreným parcelám CKN č. XXX/XX, CKN č. 511/30, CKN č. 511/31, CKN č. 513/7 (tvoriace areál ZŠ - školský areál) spracovaním, resp. vydržaním. Žalobca ako k spracovaniu, tak aj k vydržaniu citoval príslušné právne predpisy.

72. Žalobca odvodzoval svoje nároky od stavby školy a jej areálu v období od rokov 1959-1962. Z uvedeného je zrejmé, že výstavba školy bola realizovaná v čase do 31.3.1964, tzn. v čase účinnosti tzv. Stredného , t.j. , preto súd pri posudzovaní, či došlo k vzniku vlastníckeho práva v právneho predchodcu žalobcu k sporným nehnuteľnostiam, dospel k záveru o potrebe aplikácie predmetnej právnej úpravy (, nadobudol účinnosť dňa 01.04.1964). Súd sa teda v prvom rade zaoberal možnosťou vzniku vlastníckeho práva spracovaním, na ktorú možnosť poukazoval žalobca v podanej žalobe. Súd s ohľadom na uvedené dospel k záveru, že tento starší pripúšťal oddelené vlastníctvo stavebníka a vlastníka stavebného pozemku () a predpokladom pre nadobudnutie vlastníckeho práva spracovaním bola dobromyseľnosť stavebníka, t.j. jeho dobrá viera, že stavebný pozemok, na ktorom stavia mu patrí. Z predmetného zákona vyplýva, že tento neobsahoval priamu právnu úpravu vzťahov vyplývajúcich z tzv. neoprávnenej stavby na cudzom pozemku, a preto postupuje sa po právnej stránke (ak niet inej dohody medzi účastníkmi) pri úprave vzťahov medzi stavebníkom a vlastníkom pozemku analogicky podľa ust. a nasl. SOZ, ktoré riešia otázku nadobudnutia vlastníctva spracovaním cudzej veci. Súd posudzoval otázku nadobudnutia, pri posudzovaní vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam vychádzal zo záveru Najvyššieho súdu SR, ktorý v rozsudku zo dňa 18.12.2003 sp. zn. X R. XXX/ XX uviedol, že „z hľadiska spôsobu nadobudnutia vlastníctva k pozemku vlastníkom stavby na ňom postavenej, bol rozhodujúci súhlas vlastníka pozemku so stavbou stavebníka. Na základe tohto úsudku pozemok (zastavaná plocha a nevyhnutný manipulačný priestor k užívaniu stavby potrebný) „prirástol“ k stavbe, čo znamená, že ten, kto staval na cudzom pozemku nadobúdal vlastníctvo nielen stavby, ale aj vlastníctvo pozemku v rozsahu jeho zastavania. Na základe takto koncipovaného právneho názoru dospel súd k záveru, že vlastnícke práva k nehnuteľnostiam možno nadobudnúť spracovaním v zmysle Stredného iba k stavbe a pozemku v rozsahu jeho zastavania ako aj príslušnej manipulačnej ploche, teda ak ide o pozemok pod stavbou. Žalobca sa domáhal určenia vlastníckeho práva k novovytvoreným parcelám vytvorených z EKN parcely č. XXX/X na základe geometrického plánu zo dňa 09.06.2021 a to k novovytvoreným pozemkom: CKN č. 511/29 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 91 m2, podľa legendy v GP spôsob využitia pozemku kód 18, čo predstavuje pozemok, na ktorom je dvor (teda nejde o pozemok pod stavbou), CKN č. 511/30 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 53 m2, podľa legendy v GP spôsob využitia pozemku kód 18, čo predstavuje pozemok, na ktorom je dvor (teda nejde o pozemok pod stavbou), CKN č. 511/31 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 278 m2, podľa legendy v GP spôsob využitia pozemku kód 18, čo predstavuje pozemok, na ktorom je dvor (teda nejde o pozemok pod stavbou) a k pozemku CKN č. 513/7 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 325 m2, podľa legendy v GP spôsob využitia pozemku kód 16 - pozemok, na ktorom je postavená nebytová budova označená súpisným číslom a kód 11 - budova pre školstvo, na vzdelávanie a výskum, z uvedeného vyplýva, že pozemok CKN č. XXX/X - ide o pozemok pod stavbou (budovou školy), pri ktorom podľa ust. Stredného možno nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti (k tomuto pozemku) aj spracovaním. U ostatných pozemkoch CKN č. 511/29, CKN č. 511/30, CKN č. 511/31 uvedené neprichádza do úvahy, nejedná sa o pozemky pod stavbou, nejedná sa o pozemky predstavujúce nevyhnutnú manipulačnú plochu, u týchto pozemkov ide o časť školského areálu (školský dvor), ktoré nie sú zastavané, preto nadobudnutie vlastníckeho práva

formou „spracovania“ neprichádza do úvahy, nakoľko súd pri uvedených troch pozemkoch nemal za preukázané, že ide o pozemky pod stavbou, prípadne nevyhnutnú manipulačnú plochu.

73. Súd sa následne zaoberal aj ďalším spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam (pozemkom) a to titulom vydržania. Tento spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva už poznal aj Stredný ( a 116), kontinuita právnej úpravy vyplýva aj z Pre účely nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním je potrebné splnenie zákonných predpokladov a to: spôsobilý subjekt, spôsobilý predmet držby, dobromyseľnosť vydržateľa, oprávnená držba po zákonom stanovenú dobu, uplynutie vydržacej doby. Vydržanie potom predstavuje originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Pri vydržaní ide o taký spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva fyzickou osobou alebo právnickou osobou, pri ktorom oprávnený držiteľ po uplynutí zákonom predpísanej doby sa stáva vlastníkom veci, a tým jej skutočným držiteľom. Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí, tzn. jedná sa o zistenie, či sa jedná o oprávneného držiteľa. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z objektívneho hľadiska t.j. či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Z hľadiska dobromyseľnosti držby ako podmienky nadobudnutia vlastníctva veci vydržaním je právne relevantnou len tá skutočnosť, ktorá má objektívne znaky titulu (prípadne len domnelého putatívneho) nadobudnutia vlastníctva. Domnelým titulom nadobudnutia vlastníctva je určitá skutočnosť, ktorá má navonok znaky riadneho nadobúdacieho titulu (v súlade so zákonom zakladajúceho vznik vlastníctva) chýba pri nej ale niektorá stránka, ktorú pre nadobudnutie vlastníctva vyžaduje objektívne právo. Takýmto domnelým titulom môže byť v praxi napr. dedičské rozhodnutie o nadobudnutí veci, ktorá však v čase smrti poručiteľa objektívne nepatrila do jeho majetku, neprávoplatné rozhodnutie súdu určujúce vlastníctvo veci, kúpna alebo darovacia zmluva, ktorá je z niektorého dôvodu neplatná. V prejednávanej veci nie je sporná existencia subjektu (spôsobilý subjekt), ktorý by sa mal stať vlastníkom titulom vydržania, ako ani existencia sporných nehnuteľnosti (spôsobilý predmet), ku ktorým vlastnícke právo titulom vydržania si žalobca uplatňuje. Tretím základným predpokladom, ktorý je podmienkou vydržania, je preukázanie dobromyseľnosti žalobcu ako spôsobilého subjektu. Ako bolo uvedené, dobromyseľnosť sa posudzuje ako zo subjektívneho, tak aj objektívneho hľadiska. Pokiaľ žalobca v konaní tvrdil, že bol pri užívaní nehnuteľností dobromyseľný, musel v konaní preukázať, od akého vlastníckeho titulu odvodzoval svoje oprávnenie užívať sporné nehnuteľnosti ako vlastné. Žalobca nedoložil nadobúdací titul, od ktorého odvodzoval žalobou uplatnený nárok na vydržanie sporných novovytvorených pozemkov. Poukázal na existenciu vyvlastňovacieho súpisu, existenciu samotného vyvlastňovacieho rozhodnutia nepreukázal.

74. Žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. XXXX/XX/XXXX zo dňa 12.11.2029: vydržanie časti parcely je v zásade možné, je to najmä v prípadoch, keď niekto nadobudne vlastníctvo k pozemku a súčasne sa uchopí držby časti alebo celého susedného pozemku. Právnym titulom vydržania je v takom prípade nadobúdací titul ku skutočne vlastnenému pozemku, i keď ide o tzv. putatívny titul, je postačujúci (rozsudok F. S. sp. zn. XXXXX/XXXX/XXXX). Podľa Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. T. XXX/XXXX zo dňa 14.09.2018: „predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z objektívneho hľadiska, t.j., či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý právny dôvod (titulus putativus), teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. XXXX/XXX/XXXX). Pri ústavne konformnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ objektívne mohol byť presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť teda rozhodujúce, že pritom nesplnil zákonné podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie.“ S poukazom na zmienený právny záver Ústavného súdu SR je súd názoru, že zo strany

žalobcu bolo dostatočným spôsobom preukázané, že žalobca užíval sporné nehnuteľnosti, ktoré boli súčasťou základnej školy a školského areálu Bánová na základe domnienky existencie právneho titulu

- vyvlastňovacieho rozhodnutia. V kontexte listinných dôkazov, ktoré predložil žalobca (uvedené v bode 69., 70. odôvodnenia), od ktorých odvodzuje svoje presvedčenie o nadobudnutí vlastníckeho práva k novovytvoreným pozemkom CKN č. 511/29, CKN č. 511/30, CKN č. 511/31, ale aj k pozemku CKN č. 513/7 (aj vo vzťahu k uvedenému pozemku je možné konštatovať nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním), súd ustálil, že možno hovoriť, ide o tzv. domnelý „putatívny“ titul, na základe ktorého mal žalobca nadobudnúť tieto nehnuteľnosti vyvlastnením tak, ako to vyplýva aj pri pozemkoch CKN č. 515/36, CKN č. 1361/34, CKN č. 1394/27, u ktorých existenciu vyvlastňovacieho rozhodnutia preukázal.

75. Vývoj právnej úpravy v období od 1. januára 1951 do 31. marca 1964 - , tzv. Stredný , priniesol zmeny týkajúce sa predmetu vydržania, ktorými sa stali hnuteľné a nehnuteľné veci mimo vecí v socialistickom vlastníctve, dĺžka bola stanovená pri hnuteľných veciach na 3 a pri nehnuteľných na 10 rokov. Vydržacia doba plynúca už pred 1. januárom 1951 sa považovala za uplynutú najneskôr 1. januára 1961. Vydržať vlastníckeho právo tak bolo možné už bezprostredne po nadobudnutí účinnosti Stredného , ak vydržacia lehota v čase jeho účinnosti už plynula. V období od 1. apríla 1964 do 31. marca 1983 vydržanie neupravoval, ak teda nedošlo k uplynutiu vydržacej lehoty do 31. marca 1964, v tomto období k vydržaniu vlastníckeho práva nedošlo. V období od 1. apríla 1983 do 31. decembra 1991 došlo k reaktivácii vydržania, hoci so zúžením na fyzické osoby. Do vydržacej doby sa započítavala aj doba pred účinnosťou zmeny zákona t.j. pred 1. aprílom 1983, avšak k jej uplynutiu nedošlo skôr ako po 1 roku od nadobudnutia účinnosti. Ku kvalifikovanému plynutiu teda dochádzalo aj v čase, kedy vydržanie zo zákona nebolo možné. V zmysle súčasnej právnej úpravy vydržania účinnej od 1. januára 1992 platí, že do vydržacej doby možno započítať aj dobu držby uskutočňovanú pred 1. januárom 1992 a to dokonca aj k veciam, ktoré nemohli byť predmetom vydržania pred týmto dátumom (napr. pozemok v socialistickom vlastníctve). Z uvedeného vyplýva, že je síce pravdou, že v prípade žalobcu nedošlo k vydržaniu za účinnosti tzv. Stredného do 31. marca 1964 a v období od 1. apríla 1964 do 31. decembra 1991 vydržanie v jeho prípade nebolo možné, vydržacia doba však neustále plynula a k vydržaniu došlo uplynutím vydržacej doby a to najskôr v okamihu účinnosti novely k 1. januáru 1992. Žalobca, resp. jeho právny predchodca, vstúpil do držby sporných parciel a začal sa správať ako ich vlastník najneskôr v okamihu, keď požiadal o vydanie rozhodnutia o prípustnosti stavby (stavebné povolenie), ktoré v zmysle tohto rozhodnutia učinil už 22.11.1960 a v okamihu vydania tohto rozhodnutia dňa 17.07.1961, kedy s nehnuteľnosťami najneskôr nakladal ako oprávnený držiteľ, či už z titulu vyvlastnenia alebo z titulu presvedčenia o tom, že jeho držba školského areálu, v ktorom vybuduje školu a jej príslušenstvo, je oprávnená. Od tohto okamihu do 01.01.1992 uplynulo 31 rokov. Z ortofoto snímky z roku 1969 predloženej žalobcom je zrejmé, že areál školy - sporné pozemky nachádzajúce sa v areáli školy, počnúc rokom 1960 boli v držbe a riadne užívané žalobcom, resp. jeho právnym predchodcom, pre účely spojené s výchovou, vzdelávaním a voľno-časovými aktivitami detí, mládeže a to v rozsahu celého areálu školy, ktorý je totožný s úradne schváleným zastavovacím plánom, ktorý tvoril podklad pre vydanie rozhodnutia o prípustnosti stavby zo dňa 17.07.1961, ktorý stanovil realizáciu stavby 9/18 triednej školy na pozemkoch schváleného stavebného obvodu. V škole sa žiaci začali učiť od 01.09.1962. Medzi stranami nebolo sporným, že uvedené pozemky sú súčasťou oploteného areálu školy a tak sú užívané už desaťročia. Je preto nesporné, že žalobca je držiteľom týchto nehnuteľnosti nepretržite a nerušene. Žalobca bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu nehnuteľnosti patria, pričom sa tak aj objektívne javilo. O tejto skutočností svedčí aj čestné prehlásenie p. D. J., spísané dňa 27.09.2019 (č.l. 85), ktorý sa aktívne podieľal pri výstavbe ZŠ v Bánovej a následne v období od r. 1964 až do svojho dôchodku v tejto škole pôsobil, ktorý okrem iného uviedol: že tieto pozemky boli určené zastavovacím plánom na výstavbu základnej školy a školského areálu, pričom miestni občania L. boli s touto skutočnosťou stotožnení, súhlasili s ňou a nemá vedomosť o tom, že by niekto proti tomu protestoval.

76. Na základe uvedených skutočností a cit. zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná aj vo vzťahu určenia, nadobudnutia vlastníckeho práva k novovytvoreným pozemkom CKN č. 511/29, CKN č. 511/30, CKN č. 511/31 a CKN č. 513/7 a to titulom vydržania, a teda rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku (IV. výrok). Súd iba poznamenáva, že pokiaľ ide o geometrický plán č. 48234494-23/2021 zo dňa 09.06.2021, úradne overený dňa 13.07.2021, s poukazom na ust. § 79l ods. 2 Katastrálneho zákona, súd osobitne výrokom rozsudku nevyslovil, že geometrický plán Q. C. P. č. 48234494-23/2021 je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku.

77. Zároveň súd poznamenáva, že nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny (k tomu ÚS SR sp. zn. Q. XXX/XX, Q. XXX/XX, Q. XXX/XX) základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila, je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty.

78. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

79. Podľa a : (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

80. O trovách konania v danom spore súd rozhodol v súlade s ust. v spojení s ust. . V danom prípade súd žalobe žalobcu vo veci samej v celom rozsahu vyhovel. Žalobca sa tak stal úspešnou stranou sporu, ktorej vzniklo voči neúspešnej strane sporu - žalovaným v rade 1/ a 3/ právo na náhradu trov konania. Žalobca si však náhradu trov konania voči žalovaným neuplatnil, preto súd rozhodol tak, že žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v rade 1/ a 3/ nepriznáva a teda rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku (V. výrok).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

Podľa , odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podľa , odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa , odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa , odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).