Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Ek-777-2021.pdf
PDF · 94.02 KB
Case nature
Subarea
8Ek/777/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Y. V., W.. XX.XX.XXXX, F. W. X, XXX XX F. F., zast. R.. C. Q., Y. XXXX/X/a, XXX XX F.-L. Y., proti povinnému: Y.. R. F., W.. XX.XX.XXXX, F. I. X, XXX XX C. o vymoženie 509,97 EUR s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom R.. R. H., L. L. X. Ú.C. T. X, XXX XX V., K.: XX XXX XXX, pod sp.zn. 395EX 247/21, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa §61l ods. 3 Exekučného poriadku zamieta.
II. Súd oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 09. 03. 2021, domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 509,97 EUR s prísl., na základe exekučného titulu, ktorým je uznesenie Okresného súdu Rožňava, sp. zn.: 11C/335/2016 zo dňa 26.09.2017, právoplatné a vykonateľné dňa 27.10.2017 (ďalej len „exekučný titul“).
2. Poverením zo dňa 29. 03. 2021 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora R.. R. H., so sídlom exekútorského úradu T.Ž. X, XXX XX V., (ďalej len „súdny exekútor“), ktorý ju vedie pod sp.zn. XXXEX XXX/XX.
3. Povinný sa návrhom na zastavenie exekúcie zo dňa 26. 04. 2021, doručeným poverenému súdnemu exekútorovi dňa 28. 04. 2021, domáha zastavenia exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z dôvodu, že má za to, že exekúcia je nezákonná a exekučné konanie bolo začaté na základe uznesenia, ktoré sa nestalo vykonateľným, t. j. sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, keďže exekučný titul mu nebol doručený. O exekučnom titule sa dozvedel na základe nahliadnutia do súdneho spisu na Okresnom súde v Rožňave, ktoré realizoval v nadväznosti na doručenie upovedomenia o začatí exekúcie. V tejto súvislosti poukazuje na to, že exekučný titul nie je zverejnený ani na webovej stránke Okresného súdu v Rožňave a ani zo samotného súdneho spisu nevyplýva jeho doručenie povinnému a ani to, že by bolo doručené povinnému oznámením na úradnej tabuli súdu.
4. Oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu vo vyjadrení sa k návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 13. 05. 2021 uviedol, že právoplatnosť a vykonateľnosť exekučného titulu môže nastať aj v prípade, ak žalobca reálne neprevezme exekučný titul, pretože bude platiť fikcia doručenia. Povinnému súd doručoval exekučný titul na jeho adresu uvedenú v rozhodnutí a korešpondujúcou s adresou evidovanou v registri obyvateľov SR. Postup súdu pri doručovaní exekučného titulu teda zodpovedá § 106 ods. 1 písm. a) CSP, neprichádzal preto do úvahy postup podľa § 106 ods. 3 CSP. Oprávnený ďalej poukázal na to, že povinný nepreberal žiadne písomnosti Okresného súdu v Rožňave v konaní (platobný rozkaz
z 01.08.2016, uznesenie z 14.06.2017, exekučný titul). S neprevzatím exekučného titulu je spojená fikcia doručenia rozhodnutia súdu v zmysle § 111 ods. 3 CSP. Vzhľadom k uvedenému nesúhlasí so zastavením exekúcie.
5. Súdny exekútor vo svojom podaní zo dňa 21. 05. 2021 označenom ako „Predloženie návrhu povinného na zastavenie exekúcie - k č. k. 8Ek/777/2021“, predložil súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s doručenkou, upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 09. 04. 2021 a vyjadrenie oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Súdny exekútor vo svojom podaní okrem iného uviedol, že upovedomenie o začatí exekúcie a upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie č. XXXEX XXX/ XX-X bolo vydané dňa 09. 04. 2021 a povinnému bolo doručené do vlastných rúk dňa 12. 04. 2021. Návrh povinného na zastavenie exekúcie mu bol doručený dňa 28. 04. 2021 a na poštovú prepravu bol podaný dňa 26. 04. 2021, teda bol podaný v zákonom stanovenej lehote. Oprávnený mu dňa 17. 05. 2021 doručil vyjadrenie k návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
6. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
8. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
9. Podľa § 61k ods. 4 Exekučného poriadku, návrhy na zastavenie exekúcie podľa odseku 3 odkladný účinok nemajú.
10. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
11. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
12. Podľa § 106 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát neuviedol inú adresu na doručovanie, doručuje súd písomnosti a) fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu pobytu cudzinca, b) právnickej osobe na adresu sídla zapísaného v obchodnom registri alebo inom verejnom registri.
13. Podľa § 106 ods. 3 CSP, ak fyzická osoba nemá adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky, doručuje súd písomnosti tejto fyzickej osobe oznámením na úradnej tabuli súdu a na webovej
stránke príslušného súdu. Písomnosť sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
14. Podľa § 111 ods. 3 CSP, ak nemožno doručiť písomnosť na adresu podľa § 106, písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
15. Z predložených príloh a vyjadrenia súdneho exekútora má súd preukázané, že súdny exekútor doručil povinnému upovedomenie o začatí exekúcie do vlastných rúk dňa 12.04.2021. Povinný podal návrh na zastavenie exekúcie na poštovú prepravu dňa 26.04.2021. Súd tak konštatuje, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie v zákonnej 15-dňovej lehote odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku.
16. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie teda skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je preto rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie, nakoľko súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.). Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie, t. j. v danom prípade, že sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu (§ 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku), tak zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal.
17. Súd sa oboznámil s návrhom povinného na zastavenie exekúcie v zmysle vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku, s vyjadrením oprávneného, a opätovne preskúmal exekučný titul, ktorým je uznesenie Okresného súdu Rožňava č. k. 11C/335/2016-47 zo dňa 26. 09. 2017, vykonateľné dňa 27. 10. 2017.
18. Povinný svoj návrh na zastavenie exekúcie odôvodnil tým, že uznesenie, na základe ktorého sa začalo exekučné konanie nie je vykonateľné, nakoľko mu nebolo doručené. Keďže vykonateľné rozhodnutie je základným procesným predpokladom oprávňujúcim na podanie návrhu na vykonanie exekúcie, skúmal súd, či uznesenie, na podklade ktorého sa vedie exekúcia, nadobudlo vykonateľnosť ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie, keď skutočnosti významné pre záver, že rozhodnutie súdu (exekučný titul) je vykonateľné, zisťuje exekučný súd aj v prípade, že rozhodnutie je opatrené tzv. doložkou vykonateľnosti, ako tomu bolo v danom prípade. Súd v tejto súvislosti poznamenáva, že exekučný súd je oprávnený sám preskúmať, či rozhodnutie je skutočne vykonateľné, nakoľko nie je viazaný pripojenou doložkou vykonateľnosti, keď vyznačenie doložky vykonateľnosti nie je rozhodnutím, ale predstavuje iba administratívno-technický úkon zamestnanca súdu v zmysle § 62a vyhlášky č. 543/2005 Z. z. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresne súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov.
19. Vykonateľnosť rozhodnutí (exekučných titulov) sa musí v exekučnom konaní posudzovať ako z formálnej stránky, tak aj zo stránky materiálnej. Pod formálnymi predpokladmi vykonateľnosti sa rozumejú predpoklady stanovené právnou úpravou upravujúcou tvorbu exekučných titulov. Materiálna vykonateľnosť exekučného titulu je daná vtedy, ak na základe vykonateľného rozhodnutia možno bezpečne identifikovať osobu oprávneného a povinného, presné vymedzenie práv a povinností, rozsah a obsah plnenia a stanovenie lehoty na plnenie.
20. Vzhľadom k tomu, že povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie namieta, že exekučný titul mu nebol doručený, súd požiadal v tomto smere o súčinnosť Okresný súd Rožňava, ktorý v liste zo dňa 08. 09. 2021 uviedol, že uznesenie Okresného súdu Rožňava sp. zn. 11C/335/2016-47 zo dňa 26. 09. 2017 bolo žalovanému doručované na adresu trvalého pobytu evidovanú v Registri obyvateľov SR, a to Q. V., L. XXX XE/X, Č., ktorá zásielka sa súdu vrátila nedoručená dňa 04. 10. 2017 s uvedením poštového doručovateľa, že adresát je neznámy. Lustráciou v Registri obyvateľov bol uvedený aj prechodný pobyt žalovaného a to I. XXXX/X, C., avšak na tejto adrese žalovaný tiež nepreberal zásielky a rovnako bol
neúspešný aj pokus o doručenie súdnej zásielky cestou Obvodného oddelenia Policajného zboru v Rožňave. Vzhľadom na to, že žalovaný súdne zásielky nepreberal na adrese trvalého pobytu ako aj na adrese prechodného pobytu, bola mu žaloba doručená zverejnením oznámenia o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a následne mu v zmysle § 106 ods. 1 písm. a/ CSP. Uznesenie č. k. 11C/335/2016-47 zo dňa 26. 09. 2017 bolo doručované na adresu trvalého pobytu evidovanú v Registri obyvateľov SR. Okresný súd Rožňava k oznámeniu pripojil prílohy, a to lustráciu povinného Registri obyvateľov SR, správu od Obvodného oddelenia PZ SR Rožňava a doručenku.
21. Z doručenky vyplýva, že Okresný súd Rožňava zaslal dňa 28.09.2017 žalovanému na adresu L. XXX XE/X, Q. V., Č., doporučenú zásielku č. k. 11C/335/2016-47, pričom táto sa súdu vrátila dňa 02.10.2017 ako nedoručená z dôvodu, že adresát je neznámy. Z lustrácie povinného, generovanej dňa 15.08.2017, vyplýva, že povinný má štátnu príslušnosť Slovenskej republiky (táto skutočnosť vyplýva aj z lustrácie generovanej dňa 18.03.2021, hoci v návrhu na zastavenie exekúcie si uvádza, že je štátny občan Českej republiky) a ako trvalý pobyt registrovaný v Registri obyvateľov SR od 26.06.2000 je vedený Q. V., L. XXX XE/X, Č.. Od 05.12.2012 do 05.12.2017 mal evidovaný aj prechodný pobyt, a to na adrese: I. XXXX/ X, C.Ň.. Pri pobyte mimo SR je uvedené nie. Podľa správy od Obvodného oddelenia PZ SR Rožňava zo dňa 18.11.2016 bolo previerkami zistené, že povinný už dlhšiu dobu nebýva na adrese I. XXXX/X, C..
22. Hoci povinný mal registrovaný prechodný pobyt adrese I. XXXX/X, C. len od 05.12.2012 do 05.12.2017, a Obvodnému oddeleniu PZ SR Rožňava sa na tejto adrese a ani na inej adrese nepodarilo povinnému exekučný titul doručiť, exekučný súd nemá žiadny dôvod pochybovať, že povinný sa zdržiaval na území Slovenskej republiky, nakoľko ani vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie takúto skutočnosť nenamietal, práve naopak, ako adresu na doručovanie si uvádzal adresu svojho bývalého prechodného pobytu (I. XXXX/X, C.). Navyše aj z lustrácie povinného vyplýva, že v čase doručovania exekučného titulu nemal pobyt mimo SR. A keďže povinný nepreberal písomnosti na adrese evidovanej ako prechodný pobyt a Okresný súd Rožňava nezistil inú adresu, na ktorej by povinný zásielky preberal, teda súd vyčerpal možnosti doručiť zásielku na tzv. inú adresu (t.j. inú ako adresu evidovanú v registri obyvateľov pri fyzickej osobe), má exekučný súd za to, že Okresný súd Rožňava správne postupoval, keď povinnému doručoval písomnosti na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky (§ 106 ods. 1 písm. a) CSP), keď adresy uvedené v § 106 CSP je nevyhnutné vnímať ako tzv. povinné doručovacie adresy. Na tieto povinné doručovacie adresy je však možné doručiť písomnosti aj prostredníctvom fikcie doručenia, pretože v zmysle § 111 ods. 3 CSP, ak nemožno doručiť písomnosť na adresu podľa § 106 CSP, písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Uvedenému tak bolo aj v danom prípade, keď z doručenky je zrejmé, že povinnému exekučný titul na adrese evidovanej registri obyvateľov Slovenskej republiky nebol doručený z dôvodu, že adresát je neznámy. Preto neobstojí tvrdenie povinného, že exekúcia je nezákonná z dôvodu, že mu exekučný titul nebol doručený. Takisto je v danom kontexte bezpredmetná aj tá skutočnosť, že povinný sa o exekučnom titule sa dozvedel na základe nahliadnutia do súdneho spisu na Okresnom súde v Rožňave. Súd zároveň poznamenáva, že pre účinné doručenie exekučného titulu fikciou doručenia nebolo potrebné ani oznámenie na úradnej tabuli ani jeho zverejnenie na webovej stránke Okresného súdu v Rožňave ako namieta v návrhu na zastavenie exekúcie povinný, nakoľko povinnosť doručovať oznámením na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu sa vzťahuje na doručovanie písomností v prípade, ak fyzická osoba nemá adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky (§ 106 ods. 3 CSP), čo nie je tento prípad, resp. na doručovanie žaloby fyzickej osobe, ak sa ju nepodarí doručiť žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a) CSP (§ 116 CSP), a nie na doručovanie exekučného titulu.
23. S poukazom na vyššie uvedené má súd za to, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal, že mu nebol doručený exekučný titul a rovnako nepreukázal a ani netvrdil také okolnosti, ktoré by po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky na to, aby vo veci mohlo byť vydané rozhodnutie o zastavení exekúcie podľa niektorého z dôvodov uvedených v § 61k Exekučného poriadku, a preto návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol tak ako je uvedené v I. výroku tohto uznesenia.
24. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
25. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
26. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
27. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
28. V ustanovení § 255 CSP v spojení s § 200 Exekučného poriadku sa ako kritérium priznania náhrady trov exekučného konania premieta zásada úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za výsledok sporu) a to tak, že neúspešný účastník je povinný nahradiť úspešnému účastníkovi konania preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené trovy, ktoré tento vynaložil v súvislosti s uplatnením alebo bránením svojho práva. V zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, exekučný súd súčasne rozhoduje o nároku na náhradu trov konania ako aj o ich výške (k tomu porovnaj aj § 199d Exekučného poriadku). Oprávnený bol v tomto konaní úspešný (súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol), voči povinnému mu tak vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie (§ 199d ods. 1 Exekučného poriadku). Oprávnený si však v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie žiadne trovy konania voči povinnému neuplatnil. Exekučný poriadok výslovne nerieši situáciu, ak si účastník konania, ktorý na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, žiadne trovy konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie neuplatnil a ani nevyčíslil. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris). Súd preto s použitím základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov exekučného konania oprávneného rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak účastník konania o náhradu trov zjavne neprejavil záujem a ani si ich nevyčíslil, je v podmienkach exekučného konania na mieste rozhodnúť tak, že sa mu nárok na náhradu trov daného konania nepriznáva. Prihliadol najmä na skutočnosť, že exekučné konanie je ovládané dispozitívnym princípom a exekučný súd nesmie viesť exekúciu voči povinnému v rozsahu, ktorý oprávnený nepožaduje. Z uvedených dôvodov súd oprávnenému voči povinnému nárok na náhradu trov v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nepriznal, tak ako je uvedené v II. výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.