Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/362/2021

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci vyslovenia prípustnosti prevzatia N. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XX, XXX XX U., zastúpeného JUDr. Roman Hojer s. r. o. advokátska kancelária, so sídlom Šustekova 51, 851 04 Bratislava, IČO: 50 708 953, do zdravotníckeho zariadenia: I. nemocnica U., R. klinika Y., N. 6, XXX XX U., na odvolanie umiestneného proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 28.09.2021, č.k. -9, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava II uznesením zo dňa 28.09.2021, č.k. -9, vo výroku I rozhodol, že prevzatie N. Q., nar. XX.XX.XXXX, do zdravotníckeho zariadenia - I. nemocnica U., R. klinika Y., N. 6, U., je prípustné. Vo výroku II žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne zdôvodnil , , o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), , , , , , , (ďalej len „“), , keď mal z vykonaného dokazovania preukázané, že v danom prípade sú splnené podmienky prípustnosti prevzatia umiestneného do zdravotníckeho zariadenia, pretože u umiestneného je vzhľadom na jeho aktuálny zdravotný stav nevyhnutná ústavná psychiatrická liečba. Po oboznámení sa s názorom ošetrujúcej lekárky MUDr. T. R. a zdravotnou dokumentáciou umiestneného dospel k záveru, že bez hospitalizácie a pokračovania v liečbe umiestneného, ktorý trpí akútnou psychózou a bludovou poruchou a neuvedomuje si závažnosť svojho zdravotného stavu, by hrozilo vážne zhoršenie jeho zdravotného stavu s reálnou možnosťou ohrozenia jeho života a zdravia (nebezpečenstvo suicidálneho konania). Zistil, že umiestnený bol do zdravotníckeho zariadenia prevzatý na podnet ambulantnej psychiatričky J.. F. (k tejto bol odoslaný internistom) z dôvodu, že udával hlasy, ktoré mu hovorili, aby vyskočil zo 4. poschodia, v jeho myslení boli prítomné paranoidné obrazy, pričom umiestnený pri prijatí priznal dennú konzumáciu alkoholu, vykazoval znaky tremoru, bola uňho badateľná znížená hygiena, pri prijatí sa obával steru (testovanie na ochorenie COVID-19) a priniesol si so sebou zápisy hlasov, ktoré sa mu vynárajú (počuje hlasy v nemčine a hebrejčine). Vzhľadom na uvedené mal súd prvej inštancie za to, že hospitalizácia a pokračovanie v antipsychotickej liečbe umiestneného je jednoznačne tak v jeho záujme (najmä v záujme ochrany jeho zdravia), ako aj v záujme ochrany spoločnosti. O trovách konania rozhodol podľa .

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie v časti výroku I o prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia podal v zákonnej lehote prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu odvolanie umiestnený, navrhujúc odvolaciemu súdu, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil, alternatívne rozhodol, že prípustnosť prevzatia do zdravotníckeho zariadenia v celom rozsahu zamieta.

Súdu prvej inštancie vytkol, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ; ďalej len „CSP“) a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). S rozhodnutím súdu prvej inštancie sa nestotožnil, považoval ho za neopodstatnené a založené na skutočnostiach, ktoré sú v rozpore s vykonanými dôkazmi a jeho skutočným zdravotným stavom. Bol toho názoru, že neboli naplnené podmienky prípustnosti jeho prevzatia do zdravotníckeho zariadenia, keď jeho zdravotný stav nevykazuje potrebu hospitalizácie, je fyzicky aj psychicky zdravý a doposiaľ nemal psychické problémy vyžadujúce si liečbu na psychiatrii. Poukázal na skutočnosť, že spoločne so svojím bratom J. Q. vykonáva podnikateľskú činnosť, ktorú by v prípade vážnych psychických problémov celkom iste nebol schopný vykonávať. Nesúhlasil s tvrdeniami jeho ošetrujúcej lekárky a ambulantnej psychiatričky obsiahnutými v odôvodnení napadnutého uznesenia. Vyjadril sa, že pri vyšetrení neudával hlasy nabádajúce ho k sebapoškodzovaniu, ale iba opisoval svoje sny, ktorým v reálnom živote nepripisoval žiadnu váhu, keďže je plne schopný odlíšiť sny od reality. Nerozumel tiež, prečo by znaky tremoru mali byť dôvodom na jeho hospitalizáciu za účelom ústavnej psychiatrickej liečby, pretože tremor predstavuje normálnu osciláciu určitých častí tela (v jeho prípade rúk), postihuje veľkú časť populácie, nie je nebezpečný a vzhľadom na pokročilejší vek mu takéto príznaky nemožno zazlievať. Umiestneného sa zároveň dotklo tvrdenie o jeho „badateľne zníženej hygiene“, keďže je denne v rámci svojej práce v kontakte s veľkým množstvom ľudí a v žiadnom prípade by si nedovolil zanedbávať svoju hygienu. Upozornil, že odbornú pomoc vyhľadal iba z dôvodu pravidelne pociťovanej únavy. Uviedol, že je pokojným a nekonfliktným človekom, pričom nikdy ani nepomyslel na to, že by ublížil sebe či akejkoľvek inej osobe. Mal za to, že jeho umiestnenie v zdravotníckom zariadení nie je v jeho najlepšom záujme ani v záujme ochrany jeho zdravia. Vyjadril sa, že v zdravotníckom zariadení sa cíti veľmi zle a pobyt v ňom môže negatívne ovplyvniť nielen jeho psychické, ale aj jeho fyzické zdravie. Zastával názor, že jeho umiestnenie do zdravotníckeho zariadenia je v rozpore s dobrými mravmi a je ukážkou zneužitia práv zdravotníckeho personálu, ktorého konaním bolo neprávom zasiahnuté do jeho práva na slobodu pohybu a pobytu, práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti, dobrej povesti a práva na súkromný a rodinný život, t.j. jeho umiestnenie je v rozpore s jeho základnými právami a slobodami. Podotkol, že nie je nebezpečný pre seba ani pre spoločnosť. Konanie zdravotníckeho personálu a súdu prvej inštancie označil za rozporné so zákonom a ustanoveniami .

4. Zdravotnícke zariadenie vo svojom vyjadrení k odvolaniu umiestneného uviedlo, že umiestnený bol na ich klinike hospitalizovaný od 23.09.2021 do 06.10.2021, pričom u neho išlo o prvý záchyt psychického ochorenia, bol prijatý s odporúčaním aj na nedobrovoľnú hospitalizáciu, vzhľadom na riziko z omeškania po prvom vyšetrení u ambulantnej psychiatričky na podnet jeho internistu. Ambulantná psychiatrička stav umiestneného vyhodnotila ako akútnu psychotickú poruchu s príznakmi schizofrénie a podozrením na závislosť od alkoholu, keď u neho bolo pri vyšetrení prítomné psychotické zúženie myslenia, bludná nálada, autisticko-dereistické inkoherentné myslenie, verbálne akustické halucinácie okrem iného aj s popisovanými halucinovanými „hlasmi“ nabádajúcimi na suicídium naposledy 2 dni pred vyšetrením a komunikáciou s „hlasmi“ v cudzích aj neznámych jazykoch, správanie paticky motivované, osobnosť psychoticky alterovaná. Pripojené boli záznamy zo psychotickej produkcie - komunikácie s halucinovanými hlasmi umiestneným. Do zdravotníckeho zariadenia bol umiestnený privezený sanitkou rýchlej zdravotnej pomoci s asistenciou polície, pričom podľa záznamu rýchlej zdravotnej pomoci umiestnený potvrdil prítomnosť hlasov v hlave, ktoré počul aj v deň svojho prevozu o cca 10.00 hod., a udával, že jeho myseľ je z jednej tretiny sen alebo mdloba. Pri vyšetrení po prijatí do zdravotníckeho zariadenia bola u umiestneného manifestná tendencia k disimulácii a zotrvávaniu v „bezpečných“ témach, zvýšená intrapsychická tenzia, myslenie autisticko dereistické, asociačne uvoľnené až inkoherentné, v obsahoch myslenia boli prítomné paranoidné bludy so systemizáciou, religiózne, extrapotenčné bludy, vo vnímaní verbálne akustické halucinácie, čiastočne imperatívne vrátane príkazov k suicídiu s prítomnosťou nemčiny, pseudonemčiny, pseudolatinčiny a neologizmov, správanie psychoticky determinované s prvkami dezorganizácie, zanechanie práce, religiózna orientácia, abúzus, v dif.dg. závislosť od alkoholu, t.č. abstinenčný syndróm neprítomný, anorexia vs. psychoticky determinovaná v období posledných týždňov, nekritickosť, odmietavosť v terapii, osobnosť psychoticky alterovaná, po somatickej stránke prítomný terén nedostatočne liečenej arteriálnej hypertenzie s hypertenznými hodnotami tlaky, orientačne neurologický status v norme, pacient inak somaticky neliečený, abúzus etylu, v rodine kardiovaskulárna morbidita. Stav umiestneného bol uzatvorený ako akútna psychotická porucha podobná schizofrénii v dif. dg. s organickou príčinou vzhľadom k nedostatočne kontrolovanej arteriálnej hypertenzii a veku. Podľa autoanamnézy bolo u umiestneného podozrenie na výskyt porúch vnímania už aj pred 4 rokmi bez odborného záchytu, možný

je preto aj chronifikovaný priebeh, aktuálne s akuizáciou príznakov. Z dôvodu odmietnutia hospitalizácie umiestneným, s poukazom na prítomnosť rizika z omeškania a auto alebo heteroagresívneho konania pod vplyvom psychotického stavu pri nemožnosti očakávať spoluprácu v ambulantnej liečbe, vzhľadom na nekritickosť k ochoreniu a odmietavé nastavenie k terapii, bol umiestnený ponechaný v zdravotníckom zariadení napriek jeho nesúhlasu, čo bolo v zákonnej lehote ohlásené na súd prvej inštancie. Podaním zo dňa 8.10.2021 zdravotnícke zariadenie oznámilo, že umiestnený bol dňa 06.10.2021 prepustený domov.

5. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa a , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa 378 ods. 1, (ďalej len „“), a dospel k záveru, že odvolanie umiestneného nie je dôvodné.

6. Čl. 17 ods. 6 určuje, že prípady, kedy možno prevziať osobu do ústavnej starostlivosti, alebo ju v nej držať bez jej súhlasu ustanovuje zákon. Aby nedochádzalo k zneužitiu ústavnej starostlivosti tým, že by niekto bol v rozpore so zákonom bez jeho súhlasu prijímaný do takéhoto ústavu, v ňom zadržiavaný a ponechávaný, upravuje v ustanoveniach až osobitné konanie o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení (tzv. detenčné konanie). Detenčné konanie má úzku súvislosť s hmotnoprávnou úpravou obsiahnutou v o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení, ktorá okrem iného určuje, kedy je možné fyzickú osobu bez jej písomného súhlasu prevziať do ústavnej starostlivosti.

7. Úprava detenčného konania je založená na povinnosti ústavu do 24 hodín oznámiť súdu buď prevzatie chorého bez jeho súhlasu, alebo zadržanie chorého, ktorý síce pôvodne súhlasil s ústavnou starostlivosťou, avšak v jej priebehu súhlas s ústavnou starostlivosťou odvolal. Konanie o prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia začne súd z úradnej povinnosti a riadi sa vyšetrovacou zásadou. Súd vykoná dôkazy potrebné na posúdenie, či k prevzatiu do ústavu došlo zákonným spôsobom. Základom pre zistenie, či zdravotný stav umiestneného vyžaduje prevzatie do ústavu je výsluch umiestneného a ošetrujúceho lekára. Aj keď v konaní o vyslovenie prípustnosti prevzatia umiestneného do ústavu súd nenariaďuje pojednávanie (pojednávanie obligatórne nariaďuje v konaní o prípustnosti držania v zdravotníckom zariadení), i tak je povinný vykonať dokazovanie v tom rozsahu, že sudca vypočuje umiestneného a jeho ošetrujúceho lekára. Vykonané dôkazy potom súd vyhodnotí spôsobom predpokladaným v ustanovení , pričom zistené skutkové a právne závery zákonom zodpovedajúcim spôsobom uvedie v odôvodnení rozhodnutia. Súd v konaní konfrontuje na podklade oznámenia ústavu identifikáciu osoby, okolnosti, za akých bola osoba do ústavu prevzatá a tiež na základe lekárskej správy údaje o jej zdravotnom stave. Je nevyhnutné, aby si sudca sám na základe priameho kontaktu s umiestnenou osobou vytvoril úsudok nielen o možnostiach jej výsluchu, ktorý je jednou z procesných záruk určených na ochranu jej základného práva na osobnú slobodu, ale tiež o schopnosti umiestnenej osoby chápať obsah uznesenia súdu o prípustnosti prevzatia do ústavu.

8. V danej veci súd prvej inštancie po oznámení zdravotníckeho zariadenia o prevzatí umiestneného podaním, ktoré mu bolo doručené dňa 24.09.2021, uznesením zo dňa 27.09.2021, č.k. -4 začal konanie o prípustnosti prevzatia umiestneného do zdravotníckeho zariadenia, vo veci následne vykonal dokazovanie výsluchom umiestneného a ošetrujúcej lekárky J.. zákonnou sudkyňou, pričom pri svojom rozhodovaní správne posudzoval zákonnosť dôvodov hospitalizácie umiestneného. V danej veci, aj podľa názoru odvolacieho súdu, zdravotný stav umiestneného prejavujúci sa v čase umiestnenia výraznými zmenami v jeho správaní si vyžadoval umiestnenie do zdravotníckeho zariadenia a pokiaľ za tejto situácie súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že k prevzatiu umiestneného do zdravotníckeho zariadenia došlo zo zákonných dôvodov, s jeho rozhodnutím sa odvolací súd plne stotožnil.

9. Pokiaľ ide o námietky umiestneného uvedené v odvolaní podanom proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, predmetné námietky odvolací súd považuje za neopodstatnené a irelevantné, poukazujúc na vyjadrenie ošetrujúcej lekárky a ňou prezentovaný záver po vyšetrení umiestneného, svedčiaci o potrebe hospitalizácie N. v čase jeho umiestnenia v zdravotníckom zariadení, keďže z dôvodu jeho psychotického stavu a nekritickosti k jeho ochoreniu, ohrozuje seba a svoje okolie. V danom prípade vznikla potreba rozhodovať o prípustnosti prevzatia umiestneného do zdravotníckeho zariadenia,

pretože jeho súhlas s poskytovaním zdravotnej starostlivosti nebol daný. Vo vzťahu k umiestneným namietanému rozporu napadnutého rozhodnutia s , so zákonom a s dobrými mravmi odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci postupoval v súlade s ustanoveniami upravujúcimi tzv. detenčné konanie a náležite skúmal naplnenie hmotnoprávnych podmienok prevzatia osoby do ústavnej starostlivosti bez jej súhlasu v zmysle , na ktorú právnu úpravu odkazuje s tým, že napadnuté rozhodnutie bolo založené na priamom kontakte zákonnej sudkyne s umiestneným.

10. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku I ako vecne správne podľa potvrdil.

11. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).