Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_20Sa-1-2020.pdf
PDF · 270.06 KB
No categories available
20Sa/1/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci žalobkyne: U. Y., nar. XX. E. XXXX, trvale bytom Y. XXXX/XX, XXX XX F. F., v konaní zastúpenej JUDr. Kristínou Geciovou, advokátkou, AK so sídlom Stráž 223, 960 01 Zvolen, proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava 1, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24. októbra 2019 takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Žalobkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1. Žiadosťou zo dňa 17. decembra 2012 žalobkyňa požiadala Sociálnu poisťovňu - ústredie o priznanie invalidného dôchodku od 17. decembra 2009.
2. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12. januára 2013 Sociálna poisťovňa - ústredie žiadosť žalobkyne o priznanie invalidného dôchodku zamietla, pretože jej nárok naň nevznikol. Podkladom pre vydanie bol posudok posudkového lekára sociálneho poistenia (ďalej len „PL SP“) pobočky Sociálnej poisťovne (ďalej len „SP“) v Banskej Bystrici , ktorý v posudku zo dňa 17. decembra 2012 označil za jej rozhodujúce zdravotné postihnutie iné, bližšie neurčené choroby zubnej drene a periapikálnych tkanív v zmysle kapitoly III., oddiel A, položka 1 prílohy č. 4 k zákonu č 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „ZoSP“), pre ktoré jej priznal pokles pracovnej schopnosti na úrovni 15% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posudkom PL SP ústredia SP, pracovisko v Banskej Bystrici z 25. júna 2013 došlo k zmene v označení rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobkyne a bolo zaň označené ochorenie podporného a pohybového aparátu, dorzopatie, degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s miernym funkčným postihnutím, s občasnými prejavmi nervového a svalového dráždenia, so slabosťou svalového korzetu a obmedzením pohybu v postihnutom úseku (kapitola XV, oddiel E, položka 3, písm. b) prílohy č. 4 k ZoSP), pre ktoré jej bol priznaný 20% pokles pracovnej schopnosti. Na základe žalobkyňou podaného odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom sp. zn. 26Sd/78/2013-41 z 23. januára 2014 označené rozhodnutie Sociálnej poisťovne - ústredie z 12. januára 2013 zrušil, pretože okolnosti chronického únavového syndrómu, či nezávažne zníženej imunity, ktoré boli uvádzané v jednotlivých diagnostických záveroch odborných vyšetrení žalobkyne neboli posudkovo vôbec vyhodnotené a lekárska správa, ktorá bola z hľadiska zistenia skutkového stavu veci podkladom pre vydanie rozhodnutia neobsahovala dostatok dôvodov, týkajúcich sa vyhodnotenia všetkých zdravotných ťažkostí žalobkyne a ich vplyvu na jej pracovnú schopnosť.
3. Po doplnenom dokazovaní rozhodla Sociálna poisťovňa - ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa X. októbra 2014 o žiadosti žalobkyne o priznanie invalidného dôchodku opätovne tak, že
jej žiadosť zamietla, pretože vznik jej invalidity nebol zistený, a preto jej nárok na invalidný dôchodok nevznikol. Pokles jej pracovnej schopnosti v porovnaní so zdravou fyzickou osobou bol v posudku PL SP pobočky SP so sídlom vo Zvolene z 26. augusta 2014 konštatovaný na úrovni 20% pre dorzopatie, ochorenie podporného a pohybového aparátu s miernym funkčným postihnutím (kapitola XV, oddiel E, položka 3, písm. b) prílohy č. 4 k ZoSP), ktoré posudkový lekár označil za jej rozhodujúce zdravotné postihnutie. PL SP ústredia SP, pracovisko v Banskej Bystrici vyslovil v posudku z 26. apríla 2015 rovnaký posudkový záver, ktorý bol zmenený v priebehu preskúmavacieho súdneho konania, keď správny súd požiadal o vyhodnotenie objektívne preukázaných zdravotných ťažkostí žalobkyne v súvislosti s (ne)naplnením diagnostických kritérií pre chronický únavový syndróm Y.. V., PL SP ústredia SP. V jej posudku z 03. februára 2016 bol konštatovaný 30% pokles pracovnej schopnosti žalobkyne v dôsledku 10% navýšenia miery jej zníženej pracovnej schopnosti pre duševné ťažkosti (epizóda depresie). Krajský súd uvedené rozhodnutie Sociálnej poisťovne - ústredie zo 6. októbra 2014 zrušil rozsudkom 26Sd/327/2014-248 zo dňa 27. októbra 2016 pre nedostatočne zistený skutkový stav veci, ktorý spočíval v existencii rozporov medzi posudkovým vyhodnotením duševných ťažkostí žalobkyne a diagnostickými závermi vyplývajúcimi s odborných psychiatrických nálezov. Sociálnej poisťovni - ústredie uložil povinnosť opätovne sa zaoberať posúdením zdravotného stavu žalobkyne tak, aby bol zistený úplne a správne a za účelom odstránenia rozporov ohľadom určenia a vyhodnotenia závažnosti duševného ochorenia žalobkyne mala nariadiť také dokazovanie, ktoré prispeje k úplnému a správnemu zisteniu skutočného stavu veci, teda zdravotného stavu žalobkyne. Mala žalobkyni nariadiť buď diagnostickú hospitalizáciu alebo zabezpečiť vyšetrenie jej zdravotného stavu znalcom s príslušnou odbornosťou.
4. V ďalšom konaní bola žalobkyni nariadená diagnostická hospitalizácia, ktorú absolvovala v Psychiatrickej nemocnici v Kremnici od 22. do 31. marca 2017. Na základe doplneného dokazovania a po zohľadnení psychiatrického vyšetrenia z 18. augusta 2016, psychologického vyšetrenia z 28.1.2017, neurologických vyšetrení z 13.10.2014, z 26.2.2015 a z 25.1.2017, FRO vyšetrenia z 9.2.2017, reumatologického vyšetrenia zo 7.9.2016 a stomatologických vyšetrení z 9.11.2016, z 11.11.2016, z 8.3, 7.4, 11.4., 12.4., 19.4., 20.4., a 21.4.2017, PL SP pobočky SP so sídlom vo Zvolene v posudku z 9. júna 2017 konštatoval zmenu zdravotného stavu žalobkyne. Na základe objektívnej psychiatrickej symptomatológie žalobkyne označil za jej rozhodujúce zdravotné postihnutie poruchu osobnosti a poruchu správania ťažkého stupňa v zmysle kapitoly V., položky 5, písm. b) prílohy č. 4 k ZoSP. Mieru poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre toto rozhodujúce zdravotné postihnutie určil na dolnej hranici možného percentuálneho rozpätia, 50-imi %. Dátum vzniku jej invalidity určil dňom 18. augusta 2016, teda dňom psychiatrického vyšetrenia, ktorým bol u žalobkyne prvýkrát zaznamenaný paranoidný vývoj choroby u zmiešanej poruchy osobnosti. Uviedol, že chronický únavový syndróm v ťažkej forme s úplnou stratou zárobkovej schopnosti nebol odbornými lekárskymi vyšetreniami, ani hospitalizáciou na psychiatrickom oddelení objektívne doložený. Viac rokov trvajúce problémy žalobkyne problémy najmä s driekovou chrbticou s miernym funkčným postihnutím a počínajúcimi prejavmi nervovo-svalového dráždenia posudkovo zohľadnil navýšením percentuálnej miery jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10% na celkových 60%. Uvedený posudok z 9. 6. 2017 bol podkladom pre vydanie rozhodnutia SP ústredie č. XXX XXX XXXX X . z 26. júna 2017, ktorým bol žalobkyni priznaný invalidný dôchodok od 18. augusta 2016 vo výške 145,70 Eur, zvýšený od 1.januára 2017 na 149,70 Eur. V odvolacom administratívnom konaní, v rámci ktorého bol zdravotný stav žalobkyne posúdený dňa 12.10.2017 PL SP ústredia SP so sídlom v Nitre v prítomnosti prísediaceho psychiatra k zmene posudkového záveru nedošlo a aj tento posudok bol zohľadnený v rozhodnutí generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X z 18. októbra 2017, ktorým bolo odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietnuté a bolo potvrdené rozhodnutie SP ústredie č. XXX XXX XXXX X z 26. júna 2017. Uvedené rozhodnutia zo dňa 18.10.2017 a zo dňa 26.6.2017 boli zrušené v rámci preskúmavacieho konania krajského súdu rozsudkom sp. zn. 26Sa/5/2018-209 zo dňa 14. januára 2019 pre nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov v súvislosti s určeným dátumom vzniku invalidity žalobkyne a priznanou percentuálnou mierou jej zníženej pracovnej schopnosti pre duševné ochorenie, ktoré bolo označené na jej rozhodujúce zdravotné postihnutie. Správny súd sa tiež vyjadril k námietke žalobkyne ohľadom doplneného dokazovania nariadením diagnostickej hospitalizácie a tiež k jej tvrdeniu, že jej rozhodujúcim zdravotným postihnutím je chronický únavový syndróm.
5. Predmetnom aktuálneho preskúmavacieho konania správneho súdu bolo rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne (ďalej len „žalovaný“) č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24. októbra 2019 v
spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne - ústredie (ďalej len „prvostupňový orgán verejnej správy“) č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20. júna 2019.
Prvostupňové rozhodnutie 6. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20. júna 2019 rozhodla Sociálna poisťovňa, ústredie, ako prvostupňový orgán verejnej správy o žiadosti žalobkyne o priznanie invalidného dôchodku zo dňa 17. decembra 2012 tak, že podľa § 70 ods. 1 a § 82 ZoSP priznala žalobkyni od 18. augusta 2016 invalidný dôchodok vo výške 145,70 Eur mesačne, ktorý podľa § 82, § 293dq a § 293dr ZoSP zvýšila od 1. januára 2017 na 149,70 Eur mesačne, podľa § 82 a § 293dx ZoSP na 153,80 Eur mesačne od 1. januára 2018 a na sumu 158,- Eur mesačne od 1. januára 2019 podľa § 82 a § 293dx ZoSP (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“).
7. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový orgán verejnej správy uviedol, že v nadväznosti na predchádzajúce zrušujúce rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 26Sa/5/2018-209 zo dňa 14. januára 2019 bol zdravotný stav žalobkyne opätovne posúdený dňa 4. júna 2019 PL SP ústredie, pracovisko v Nitre so záverom, že žalobkyňa je invalidná podľa § 71 ods. 1 ZoSP, pretože pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola určená v rozsahu 60 % od 18. augusta 2016. Za jej rozhodujúce zdravotné postihnutie bola označená paranoidná porucha osobnosti v.s. trvalá s bludmi v zmysle kapitoly V., položka 5, písm. b) prílohy č. 4 k ZoSP, pre ktorú jej bol priznaný 50% pokles pracovnej schopnosti s 10% navýšením pre ostatné ochorenia (nediferencované systémové ochorenie spojiva s hypermobilitou, dorzalgie, iné, bližšie neurčené choroby zubnej drene a periapikálnych tkanív, subfebrility a únavový syndróm v rámci somatických ochorení). Podkladom pre vyslovený posudkový záver boli skutočnosti, ktoré boli preukázané počas konania o priznanie invalidného dôchodku. V posudku zohľadnil prepúšťaciu správu z hospitalizácie v T. nemocnici Kremnica od 22. do 31. 03. 2017, prepúšťaciu správu z liečebného pobytu v NÚRCH Piešťany od 6. do 20. 09. 2017, psychiatrické vyšetrenia od 20. 06. 2017 do 3. 10. 2017, hematologické vyšetrenie z 313. 06. 2017, gynekologické vyšetrenie z 21. 06. 2017, psychologické vyšetrenie z 10. 10. 2017, rehabilitačné vyšetrenie z 05. 10. 2017, stomatologické vyšetrenie z 03. 10. 2017, psychiatrické vyšetrenie z 12. 10. 2017, výsledok FRO vyšetrenia zo 17. 04. 2019, psychiatrické vyšetrenie zo 07. 05. 2019 a imunologické vyšetrenie z 30. 05. 2019. Uviedol, že komplexne vyhodnotil všetky dostupné lekárske nálezy a vyhodnocoval zostávajúci pracovný potenciál žalobkyne t. j. trvalé následky existujúcich chorôb, ktoré boli objektívne preukázané vo vzťahu ich využitia k pracovnej činnosti. Z existujúcich chorôb najzávažnejším spôsobom ovplyvňuje zdravotný stav žalobkyne duševná porucha. K otázke únavového syndrómu sa posudkový lekár vyjadril už v posudku zo 17. 10. 2017 v tom zmysle, že nebol jednoznačne preukázaný ako samostatná choroba, ale iba ako syndróm pri iných ochoreniach. Za nepravdivé označil tvrdenie žalobkyne, že chronický únavový syndróm u nej potvrdili viacerí lekári, pretože tento syndróm bol uvádzaný iba v diagnostickom súhrne pri ostatných chorobách. Uviedol, že diagnostika chronického únavového syndrómu je veľmi ťažká, má veľa symptómov, ktoré sú príznakmi aj iných ochorení, pričom neexistuje žiadna diagnostika, či laboratórne vyšetrenia na potvrdenie prítomnosti tohto syndrómu. U žalobkyne nebol únavový syndróm jednoznačne potvrdený, preto nemohol byť hodnotený ako rozhodujúce zdravotné postihnutie. Odborný posudok o invalidite žalobkyne zo 4. júna 2019 tvoril prílohu označeného rozhodnutia spolu s osobným listom dôchodkového poistenia, v ktorom bolo zhrnuté obdobie dôchodkového poistenia žalobkyne, označené rozhodné obdobie pre výpočet sumy invalidného dôchodku a vymeriavacie základy, z ktorých bol vypočítaný osobitný mzdový bod žalobkyne. Prvostupňový orgán verejnej správy uviedol, že pre vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca, ktorý v čase vzniku invalidity dosiahol vek nad 34 rokov do 40 rokov je potrebných najmenej 8 rokov dôchodkového poistenia a zisťuje sa z obdobia pred vznikom invalidity. Konštatoval, že pred vznikom invalidity, teda pred 18. augustom 2016 žalobkyňa získala 4 460 dní obdobia dôchodkového poistenia, teda 12 rokov a 80 dní obdobia dôchodkového poistenia, keď jeden rok dôchodkového poistenia prestavuje 365 dní dôchodkového poistenia, pričom obdobie dôchodkového poistenia bolo preukázané evidenčnými podkladmi. Uviedol, že žalobkyňa ku dňu vzniku invalidity splnila podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok a zároveň splnila aj ostatné podmienky na invalidný dôchodok, keďže ku dňu vzniku invalidity nesplnila podmienky nároku na starobný dôchodok, ani jej nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Sumu jej invalidného dôchodku určil podľa § 73 ods. 2 ZoSP. Vychádzal z priemerného osobného mzdového bodu, ktorý zistil z rozhodujúceho obdobia kalendárnych rokov 1992 až 2015 po zohľadnení náhradných dôb a po jeho zvýšení podľa § 63 ods. 4 písm. d) ZoSP
hodnotou 0,6221, obdobia jej dôchodkového poistenia, získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok (4 460 dní), ku ktorému bolo pripočítané obdobie jej dôchodkového poistenia od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dosiahnutia dôchodkového veku dňom 28. augusta 2039 (8 410 dní), teda celkové obdobie jej dôchodkového poistenia činilo 12 870 dní, čo predstavuje 35,2603 rokov obdobia dôchodkového poistenia a pripočítaného obdobia, aktuálnej dôchodkovej hodnoty platnej v čase vzniku nároku na výplatu invalidného dôchodku, ktorá po úprave realizovanej v súlade so zákonom činila 10,9930 Eur a percentuálnej miery jej zníženej pracovnej schopnosti v rozsahu 60%. Zistený priemerný osobný mzdový bod, získané aj pripočítané obdobie dôchodkového poistenia, aktuálnu dôchodkovú hodnotu a 60 % mieru zníženej pracovnej schopnosti žalobkyne navzájom vynásobil a dospel k sume invalidného dôchodku ku dňu jeho priznania vo výške 144,70 Eur mesačne, ktorú ďalej podľa jednotlivých v rozhodnutí citovaných valorizačných úprav zvýšil až na sumu 158,- Eur mesačne od 1. januára 2019.
Odvolanie
8. V podanom odvolaní zo dňa 5. júla 2019 (doplnené podaním zo dňa 16. augusta 2019) žalobkyňa namietala nesprávnosť prvostupňového rozhodnutia, pretože jej zdravotný stav opäť nebol posúdený komplexne, keďže nebolo zohľadnené jej najzávažnejšie ochorenie, a to chronický únavový syndróm v ťažkej forme, trvajúci viac ako 10 rokov, ktorý jej bol diagnostikovaný viacerými odbornými lekármi. Namietala aj zaujatosť PL SP pobočky v Nitre, jej diskrimináciu v súvislosti s určeným miestom a časom posudzovania jej zdravotného stavu a odvolávala sa na obsah podanej správnej žaloby zo dňa 18. decembra 2017 .
Rozhodnutie žalovaného 9. Žalovaný rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24. októbra 2019 podľa § 218 ods. 2 ZoSP zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobkyne podané proti rozhodnutie Sociálnej poisťovne - ústredie č. XXX XXX XXXX X . zo dňa 20. júna 2019 a prvostupňové rozhodnutie potvrdil (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“).
10. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný zopakoval obsah prvostupňového rozhodnutia, poukázal na posudok PL ústredia SP, pracovisko v Nitre zo dňa 4. júna 2019, ktorý bol podkladom pre jeho vydanie a ktorým bol prijatý posudkový záver, že žalobkyňa je invalidná podľa § 71 ods. 1 ZoSP dňom 18. augusta 2016 s mierou poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 60% s tým, že uvedeným rozhodnutím mal byť realizovaný predchádzajúci zrušujúci rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 26Sa/5/2018-209 zo dňa 14. januára 2019. Žalovaný ďalej poukázal na zákonné ustanovenia § 218 ods. 1, 2 ZoSP, § 153 ods. 5, § 71 ods. 1 až 9 ZoSP, zopakoval výpočet sumy invalidného dôchodku a uviedol, že na základe podaného odvolania voči prvostupňovému rozhodnutiu bol zdravotný stav žalobkyne opätovne posúdený PL SP, pobočky SP so sídlom v Banskej Bystrici dňa 8. augusta 2019, ktorý svojím posudkom odvolaniu nevyhovel, a preto predložil kompletný posudkový spis PL SP ústredia SP, pracovisko v Banskej Bystrici. Vzhľadom na námietku zaujatosti posudkových lekárov, ktorú vzniesla žalobkyňa, bol posudkový spis postúpený PL SP ústredia SP, pracovisko v Trenčíne, ktorý zdravotný stav žalobkyne opätovne posúdil v prítomnosti prísediaceho odborného lekára z odboru psychiatrie po doplnení prepúšťacej správy z NÚRCH v Piešťanoch zo dňa 17. októbra 2019, výsledku vyšetrenia v ambulancii maxilofaciálnej chirurgie zo dňa 18. septembra 2019, z preventívnej stomatologickej prehliadky zo dňa 24.9.2019 a po predložení odpovede praktického lekára pre dospelých na list zo dňa 25.9.2019. Žalobkyňa sa posúdenia svojho zdravotného stavu nezúčastnila a súhlasila s jeho posúdením v jej neprítomnosti. V posudku zo dňa 17. októbra 2019 dospel PL SP ústredia SP, pracovisko v Trenčíne k rovnakému posudkovému záveru ako prvoposudzovateľ a konštatoval vznik invalidity žalobkyne dňom 18. augusta 2016 so 60 % poklesom jej pracovnej schopnosti, keď za jej rozhodujúce zdravotné postihnutie označil zmiešanú a inú poruchu osobnosti v.s. trvalú s paranoidnými bludmi a kverulačnými obsahmi v myslení, dezintegrácia neprítomná, ktoré zaradil pod kapitolu V, položku 5, písm. b) prílohy č. 4 k ZoSP (poruchy osobnosti a poruchy správania, ťažké narušenie osobnosti so závažným obmedzením výkonnosti organizmu, dezintegrácia) a pre ktoré jej priznal 50% pokles pracovnej schopnosti (z možných 50% až 80%) s 10% navýšením pre ostatné zdravotné ťažkosti (posttraumatická stresová porucha, úzkostne-depresívny syndróm, neurasténia so syndrómom ukonanosti, nediferencované systémové ochorenie spojiva s hypermobilitou a fibromyalgiami, dorzalgie, iné, bližšie neurčené choroby zubnej drene a periapikálnych tkanív, subfebrility, únavový syndróm v rámci somatických ochorení, ľahká porucha imunity, stav po prekonanej infekčnej mononukleóze, suchá konjunktivitída, hemangiómy pečene, operácia myopie laserom 2002, v anamnéze v Nemecku pozitivita v moči na nikel, kobalt, molybdén z kovových zubných náhrad). V posudku zohľadnil prepúšťaciu správu z psychiatrickej
hospitalizácie v T. nemocnici v Kremnici z 31.03.2017, objektívne závery z psychiatrických vyšetrení žalobkyne vykonaných Y.. R. a Y.. V. z obdobia od 18. augusta 2016 až do 1. augusta 2017, z 5. septembra 2017, z 3. októbra 2017, z 12. októbra 2017 aj zo 7. mája 2019, psychologické vyšetrenie z 10. októbra 2017, neurologické vyšetrenie z 25. januára 2017, objektívne nálezy zo stomatologických vyšetrení vykonaných od 9. novembra 2016 do 21. apríla 2017, z 5. mája 2017, z 28. augusta 2019, z 11. septembra 2019 a z 9. septembra 2019, výsledok rehabilitačného vyšetrenia z 9. februára 2017 a z 5. októbra 2017, výsledky gynekologických vyšetrení z 21. júna 2017 a zo 17. júla 2019, prepúšťaciu správu z Národného ústavu reumatických chorôb (NÚRCH) v Piešťanoch z 20. septembra 2017, výsledok vyšetrenia maxilofaciálnej chirurgie v NsP Banská Bystrica z 11. septembra 2019, chemoterapeutické správy z 10. augusta 2019 a zo 14. augusta 2019, výsledky imunulogicko-alergických vyšetrení z 30. mája 2019 a zo 16. júla 2019, výsledok hematologického vyšetrenia z 13. júna 2017, potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti vydané praktickým lekárom pre dospelých z 19. júla 2019, ako aj ďalšie lekárske správy od 11. augusta 2010 do 4. júna 2019 a prepúšťaciu správu z NÚRCH Piešťany, kde žalobkyňa absolvovala liečebný pobyt v období od 1. do 14. októbra 2019. Po preštudovaní zdravotnej dokumentácie žalobkyne nezistil závažné zmeny v jej zdravotnom stave. Uviedol, že u nej naďalej prevažuje anxiózne-depresívna (neurotická) symtomatológia, ktorú psychológ hodnotí ako adaptačnú posttraumatickú poruchu (z okruhu neurotických) a psychiater ako zmiešanú paranoidnú poruchu. Ochorenie sa prejavuje centrovaním myslenia na subjektívne somatické ťažkosti, sú evidentne prítomné kverulantské obsahy v myslení s neodkloniteľným správaním a s neschopnosťou korigovať svoje presvedčenie. Aktuálnym výsledkom tohto stavu je napr. aj zmätočné zaslanie posledných vyšetrení žalobkyne desiatim rozličným vedúcim zamestnancom Sociálnej poisťovne - ústredia. Písomný prejav je však vysoko koherentný, v jej myšlienkach logický, bez gramatických chýb a s dobrou štylizáciou, čo vylučuje dezintegráciu osobnosti. Preto je zodpovedajúcou mierou poklesu pracovnej schopnosti žalobkyne pri tomto zdravotnom postihnutí v zmysle kapitoly V, položka 5, písm. b) prílohy č. 4 k ZoSP 50% miera jej zníženej pracovnej schopnosti. Ďalej uviedol, že žalobkyňou neboli predložené žiadne závažné psychiatrické nálezy, ktoré by potvrdzovali prítomnosť ťažkého stupňa ochorenia pred 18. augustom 2016, a preto je určený dátum vzniku invalidity dňom 18. augusta 2016 správny. Posudkový lekár ďalej uviedol, že žalobkyňa trpí aj ďalšími ochoreniami, ktoré je možné považovať za závažné a tie odôvodňujú navýšenie percentuálnej miery jej zníženej pracovnej schopnosti o ďalších maximálne možných 10% na celkových 60%. K požiadavke žalobkyne, aby bola uznaná za invalidnú pre diagnózu chronického únavového syndrómu, posudkový lekár uviedol, že toto ochorenie možno stanoviť ako samostatnú nozologickú jednotku v rezorte zdravotníctva len v prípade, že chronickú únavu nie je možné priradiť k inému závažnému ochoreniu, čo zodpovedá druhému hlavnému kritériu podľa Holmesa z roku 1988 pre dôkaz tohto ochorenia, ktorý presne znie: „Je potrebné vylúčenie všetkých možných patologických stavov (anamnesticky, fyzikálne a laboratórne), ktoré by mohli byť príčinou únavy“. V tejto súvislosti posudkový lekár konštatoval, že žalobkyňa má niekoľko ochorení, ktoré môžu spôsobovať chronickú únavu, čím nie je splnené toto hlavné kritérium. Z týchto ochorení je prvoradé psychické ochorenie - neurasténia (podľa psychiatra označené ako „F48.0“), ktoré môže byť, a evidentne aj je, sprevádzané syndrómom ukonanosti. Pokiaľ sa v zdravotnej dokumentácii žalobkyne vyskytoval údaj o chronickom únavovom syndróme v zápisoch stomatológa a stomatologického chirurga označený diagnózou J..X, posudkový lekár uviedol, že títo lekári nemajú podľa svojej odbornosti žiadne kompetencie vo vzťahu k uznávaniu diagnózy chronického únavového syndrómu a únavu môžu dokumentovať len ako príznak. Nimi označená diagnóza G93.3 je podľa medzinárodnej kvalifikácie chorôb rezervovaná pre iné poruchy mozgu, a to syndróm únavy po viróze. Preto takúto diagnostiku nepovažoval posudkový lekár za presvedčivý dôkaz chronického únavového syndrómu. Aj podľa poslednej prepúšťacej správy z Národného ústavu reumatických chorôb v Pieštanoch (v texte aj „NÚRCH“) je diagnóza chronického únavového syndróm uvádzaná v súvislosti s psychiatrickým ochorením. Pokiaľ praktický lekár žalobkyne pri kontrole trvania jej dočasnej pracovnej schopnosti dňa 18. júla 2019 zapísal, že chronický únavový syndróm je následkom infekcie a otravy v minulosti, posudkový lekár uviedol, že diagnostikovať otravu ťažkými kovmi je kompetentná vykonať jedine Klinika pracovného lekárstva v Bratislave, Martine alebo v Košiciach, kde vyšetrenie nebolo absolvované. Uvedené nezrovnalosti, keď dôvodom chronického únavového syndrómu má byť podľa lekárskych správ raz prekonaná viróza, inokedy psychiatrické ochorenie alebo otrava viedli posudkového lekára k presvedčeniu, že u žalobkyne nejde a ani nešlo o chronický únavový syndróm ako samostatné imunologické ochorenie. Ďalej uviedol, že ani imunológ - alergológ, do ktorého kompetencie patrí určenie tohto syndrómu ho vo svojich záveroch neuviedol. Niekedy je tento syndróm označovaný aj ako benígna myalgická encefalomyelitída a vtedy môže jeho diagnostiku vykonať neurológ, avšak ani taký dôkaz ochorenia podaný nebol. V žiadnom z vyšetrení predložených žalobkyňou nebolo konštatované, ktoré
príznaky z 11-tich príznakov podľa Holmesových kritérií (a následne Fukudových kritérií z roku 1994) sú u žalobkyne prítomné a ktoré nie, pričom je ich potrebných šesť. Posudkový lekár sa vyjadril aj k pridruženým zdravotným ťažkostiam žalobkyne, a síce k 20 rokov trvajúcim ťažkostiam s chrupom, ktoré vzhľadom na prítomnosť retinovaných (neodstránených) zubných koreňov možno hodnotiť ako tzv. fokusy, čiže miesta, odkiaľ sú do organizmu vyplavované baktérie, ktoré následne spôsobujú subfebrility. Uviedol, že taký fokus sa podľa scintigrafie skeletu z júla 2019 stále v chrupe žalobkyne nachádza a je dôvodom na ďalšie vyšetrovanie a liečbu. Uviedol, že tým bol podaný dôkaz, že trvajúce subfebrility žalobkyne nie sú príznakom chronického únavového syndrómu, ale chronických zubných fokusov. U reumatologického ochorenia v zmysle nediferencovaného systémového ochorenia dlhodobo nie je doložená laboratórna, humorálna ani klinická aktivita a klinický stav neprogreduje, preto tomuto ochoreniu prisúdil posudkový lekár menšiu závažnosť v porovnaní s ostatnými ochoreniami. Tvrdenie žalobkyne, že žiaden z psychiatrov u nej nepopisuje bludy, označil posudkový lekár za nepravdivé, nakoľko paranoidný (vzťahovačný) blud je uvedený v takmer každom z psychiatrických vyšetrení, vrátane správy z hospitalizácie. Dokumentovanú dočasnú pracovnú neschopnosť vystavenú praktickým lekárom v trvaní osem rokov označil posudkový lekár za neadekvátnu, pretože neobsahuje žiadny zápis z kontroly posudkovým lekárom. K tvrdeniu žalobkyne o nesprávnom určení jej rozhodujúceho zdravotného postihnutia a o nesprávnom dátume vzniku jej invalidity PL uviedol, že pred 18. augustom 2016 jej psychický stav nedosahoval úroveň poruchy osobnosti zodpovedajúcej invalidite a diagnóza bola dokumentovaná až v tento deň. Dolnú hranicu možného percentuálneho rozpätia pri rozhodujúcom zdravotnom postihnutí v zmysle kapitoly V, položky 5, písm. b) prílohy č. 4 k ZoSP odôvodnil PL tým, že pre ťažší stav v rámci percentuálneho rozpätia je potrebná dezintegrácia osobnosti, o ktorú u účastníčky konania nejde. Vyjadril sa aj k schopnosti trvalej pracovnej a zárobkovej činnosti žalobkyne tak, že schopnosť alebo neschopnosť pracovnej činnosti nie je určujúcou a povinnou pri posúdení. Posudzovanie sa deje zásadne podľa diagnostických záverov odborných lekárov, v ktorých je táto schopnosť alebo neschopnosť už zahrnutá. Pracovná rekomandácia posudkového lekára nemá záväzný charakter a vlastné zaradenie do pracovného procesu vykonáva praktický lekár. Žalovaný sa vyjadril aj k jednotlivým odvolacím námietkam žalobkyne.
Žaloba, žalobné body
11. Včas podanou správnou žalobou žalobkyňa namietala nezákonnosť rozhodnutia žalovaného, pretože vychádza z nesprávne a nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a nebol rešpektovaný právny názor vyslovený v predchádzajúcich zrušujúcich rozsudkoch Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 26Sa/5/2018-209 zo dňa 14. januára 2019, ale najmä sp. zn. 26Sd/327/2014-248 zo dňa 27. októbra 2016. Žiadala, aby správny súd rozhodnutie žalovaného a prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Uplatnila si právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
12. Žalobkyňa tvrdila, že jej zdravotný stav nebol pre účely miery poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou zistený úplne a správne. Závery PL SP ústredia SP, pracovisko v Trenčíne nepovažovala za správne, úplné, objektívne a presvedčivé, pretože žalovaný aj posudkový lekár sa snažili bez odborných podkladov len subjektivizovanými názormi a relativizovaním záverov z odborných vyšetrení vylúčiť chronický únavový syndróm žalobkyne bez toho, aby na to boli splnené podmienky. Žalovaný jej námietky opakovane odmietol ako účelové a za podstatný dôvod jej invalidizácie (rozhodujúce zdravotné postihnutie) nesprávne označil prevažne paranoidnú poruchu osobnosti so zaradením pod kapitolu V, položku 5, písm. b) prílohy č. 4 k ZoSP, pretože uvedené ochorenie jej nebolo diagnostikované. Poukázala na predchádzajúce konanie Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorý Rozsudkom sp. zn. 26Sd/327/2014-248 zo dňa 27.10.2016 zrušil rozhodnutie Sociálnej poisťovne - ústredie zo dňa 6.10.2014, ktorým nebola žalobkyňa uznaná za invalidnú a vec jej vrátil na ďalšie konanie s tým, že jej uložil povinnosť opätovne posúdiť zdravotný stav tak, aby bol úplne a správne zistený, keďže Sociálna poisťovňa nebola schopná z predložených vyšetrení žalobkyne zistiť, akým psychickým ochorením alebo ochoreniami žalobkyňa trpí, a či svojou závažnosťou napĺňajú kritériá pre uznanie invalidity žalobkyne, pretože neakceptovala odborné lekárske nálezy špecialistov bez vykonanie akýchkoľvek dôkazov na odstránenie rozporu medzi závermi posudkového lekára ústredia a závermi psychiatra. Žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že v roku 2016 bola na pojednávaní pred krajským súdom vypočutá ako svedok psychiatrička Y.. R., ktorá jednoznačne uviedla, že žalobkyňa má ťažkú formu chronického únavového syndrómu a to najmenej od roku 2006. S poukazom na uvedené považovala za nesprávny aj určený dátum vzniku jej invalidity dňom 18. augusta 2016. Zároveň tvrdila, že takto určený dátum vzniku jej invalidity nebol relevantným spôsobom odôvodnený. Žalobkyňa namietala
aj posudkový záver, že pri označenom rozhodujúcom zdravotnom postihnutí nejde u žalobkyne o dezintegráciu jej osobnosti, pretože nebol podložený lekárskou správou špecializovaného lekára.
13. Žalobkyňa namietala posudkové závery týkajúce sa chronického únavového syndrómu a síce, že:
- žalobkyňa má niekoľko ochorení, ktoré môžu spôsobovať chronickú únavu, a to predovšetkým psychické ochorenie - neurasténiu (F 48.0), ktoré môže a evidentne aj je sprevádzané syndrómom ukonanosti, a teda, že jeho označenie za samostatnú nozologickú jednotku je vylúčené druhým hlavným kritériom podľa Holmesa z roku 1988, pretože únavu žalobkyne možno priradiť k inému závažnému ochoreniu,
- že chronický únavový syndróm označený diagnózou G 93.3 v záveroch odborných vyšetrení stomatológa a stomatologického chirurga, či v prepúšťacej správe z NÚRCH bol diagnostikovaný lekármi, ktorí nemajú na jeho diagnostikovanie kompetencie, a preto môžu únavu diagnostikovať len ako príznak,
- že diagnostikovanie chronického únavového syndrómu ako následok infekcie a otravy v minulosti tak, ako bol zapísaný praktickým lekárom dňa 18. júla 2019 môže diagnostikovať len Klinika pracovného lekárstva v Bratislave, Martine alebo v Košiciach, kde žalobkyňa odborné vyšetrenie neabsolvovala a tvrdila, že jej rozhodujúcou chorobou je choroba F 48.0 v ťažkej forme, čo potvrdili aj lekárske správy z viacerých vyšetrení, a to lekárska správa stomatologičky Y.. I. V. zo dňa 1. augusta 2017, psychiatričky Y.. N. R. zo dňa 13. júna 2017, hematológa Y.. K. Y. zo dňa 5.9.2017, psychiatričky Y.. A. V. zo dňa 3. októbra 2017 a všetky tieto lekárske správy od rôznych odborných lekárov, nezávislých od SP mal žalovaný k dispozícii. Aj v prepúšťacej správe NÚRCH v Piešťanoch zo dňa 14. októbra 2019 bol pod položkou „diagnózy“ uvedený o. i. aj chronický únavový syndróm s úzkostne-depresívnou dekompenzáciou a v lekárskej správe odborného lekára Y.. Y. N. bol konštatovaný záver „imunodeficiencia s únavovým syndrómom“. Žalobkyňa vyjadrila názor, že uvedené lekárske správy priamo potvrdzujú, že má chorobu chronického únavového syndrómu v ťažkej forme, ktoré podmieňuje rozvoj duševných porúch osobnosti, a to ako ochorenie imunologického a nie nervového charakteru.
14. Žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že výbor pre diagnostické kritériá ME/CFS Institutu medicíny (IOM) v publikácii s názvom „Myalgická encefalomyelitída/syndróm chronickej únavy v šírších souvislostech: Redifinice nemoci“ predložil kvalitný kompletný prehľad problematiky a pokroku výskumu ME/CFS a navrhol nové diagnostické kritériá pre klinickú prax a nový názov pre ME/CFS s tým, že termín „chronický únavový syndróm“ by sa pre možnú stigmatizáciu a trivializáciu už nemal používať a mal byť ho nahradiť názov post-námahové neuroimúnne vyčerpanie (PENE) a v konkrétnosiach uviedla predpoklady jeho diagnostikovania. Žalobkyňa v tejto súvislosti uviedla, že PL SP ústredia SP, pracovisko v Trenčíne vychádzal pri posudkovom vyhodnotení chronického únavového syndrómu z Fukudových kritérií pre CFS z roku 1994, ktorými boli medzinárodnou pracovnou skupinou expertov aktualizované tzv. Holmesove diagnostické kritériá z roku 1988 a ktoré, aj keď boli navrhnuté pre výskumné účely, lekári používajú ako diagnostické smernice pre ME/CFS napriek tomu, že pre klinickú prax už existujú žalobkyňou poukazované vhodnejšie definície. Z toho žalobkyňa vyvodila, že PL postupoval podľa prekonaných kritérií používaných pre výskum, a nie samotnú klinickú prax. Žalobkyňa poukázala aj na ďalšie kritériá CDC z roku 1994, či na Kanadské konsenzuálne kritériá z roku 2003 (CCC), ktoré konkretizovala. Poukázala aj na Oxfordské kritériá pre diagnózu CFS z roku 1991, podľa ktorých je hlavným príznakom chronického únavového syndrómu ťažká zneschopňujúca únava, ktorá má určený začiatok, postihuje fyzické a duševné funkcie pacienta, je prítomná min. 6 mesiacov, počas ktorých je prítomná min. 50% času. Okrem uvedeného môžu byť prítomné myalgie, poruchy spánku a nálady.
15. Žalobkyňa namietala ako nedostačujúce tvrdenia PL organizačných zložiek SP, že posúdili všetky odborné lekárske nálezy žalobkyne, pretože PL SP ústredia SP Y.. M. vypracoval posudok bez účasti žalobkyne a jej poukaz na finančné dôvody neúčasti označil za účelové bez prihliadnutia na skutočný príjem žalobkyne v sume 2.-Eur mesačne dávky v hmotnej núdzi.
16. Žalobkyňa namietala nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného v súvislosti s posudkovým vyhodnotením jej duševných ťažkostí. Argumentovala, že hoci posudkový lekár konštatoval, že u žalobkyne naďalej prevažuje anxiózne-depresívna (neurotická) symtomatológia, ktorú psychológ hodnotí ako adaptačnú, posttraumatickú poruchu (z okruhu neurotických) a psychiater ako zmiešanú paranoidnú poruchu, neuviedol dôvody a príčiny týchto ťažkostí žalobkyne. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia vyvodila žalobkyňa aj z argumentácie posudkového lekára, že jej duševné ochorenie sa
prejavuje centrovaním myslenia na subjektívne somatické ťažkosti, s prítomnými kverulantskými obsahmi v myslení, s neodkloniteľným správaním a s neschopnosťou korigovať svoje presvedčenie, čoho aktuálnym prejavom malo podľa PL byť napr. zmätočné zaslanie jej posledných vyšetrení 10- tim rozličným vedúcim zamestnancom SP - ústredia a na druhej strane označil PL jej písomný prejav za vysoko koherentný, v myšlienkach logický, bez gramatických chýb a s dobrou štylizáciou. Ďalej žalobkyňa namietala, že posudkový lekár nevysvetlil ťažkú chronickú únavu žalobkyne trvajúcu niekoľko rokov, ktorá významne narúša jej každodenný život a prácu, jej zvýšenú telesnú teplotu, ktorú netlmia ani imunitné lieky, má spánok bez odpočinku, podstatné zhoršenie krátkodobej pamäti alebo sústredenia, bolesti svalov, kĺbov, hlavy a pod. a vyjadrila názor, že uvedené prejavy jej ochorenia nie sú príznakmi posttraumatickej poruchy (z okruhu neurotických), resp. zmiešanej paranoidnej poruchy.
Vyjadrenie žalovaného
17. Žalovaný zhrnul obsah prvostupňového rozhodnutia i rozhodnutia žalovaného, výsledok posúdenia zdravotného stavu žalobkyne v prvostupňovom i odvolacom administratívnom konaní a konštatoval, že skutkový stav veci bol objektívne zistený podľa obsahu administratívneho spisu, medzi závermi odborných vyšetrení aj ich posúdením posudkovými lekármi organizačných zložiek žalovaného neboli diskrepancie, ich posudky sú presvedčivé a úplné a zodpovedajú kritériám podľa ZoSP. Žalobkyňa ani v odvolacom konaní nepredložila také dôkazy, ktoré by spochybnili závery posudkov a nepreukázala, že jej zdravotný stav zodpovedá vyššej miere poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že jej subjektívne presvedčenie o výške miery poklesu jej pracovnej schopnosti nie je rozhodujúce, pretože posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje lekárske znalosti a v sociálnych veciach je zverené PL SP, ktorí majú získanú odbornosť aj v posudkovom lekárstve.
18. K žalobným námietkam týkajúcim sa nedostatočného a neúplného zistenia skutkového stavu veci a neodstránenia rozporov medzi závermi odborných lekárov a posudkových lekárov žalovaný uviedol, že sa vysporiadal so všetkými námietkami žalobkyne, že jej zdravotný stav bol úplne zistený a bol posúdený správne v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Postup v administratívnom konaní bol správny a dôvody žalobou napadnutého rozhodnutia majú podklad v zákonných ustanoveniach. Trval na vecnej správnosti prvostupňového rozhodnutia aj rozhodnutia napadnutého žalobou. K diagnóze chronického únavového syndrómu, ktorého uznania sa žalobkyňa opakovane domáhala a ktorý podľa nej nebol posudkovým lekármi dostatočne vyhodnotený a zohľadnený žalovaný uviedol, že únava je prirodzený stav, ktorý sprevádza každodenný život jedinca. Z medicínskeho pohľadu sa únava berie ako subjektívny príznak, ktorý vnímame, ale ktorý sa bežným medicínskym vybavením nedá zmerať ani potvrdiť. Únava sprevádza väčšinu ochorení, či už akútnych (chrípka), alebo chronických (chudokrvnosť, onkologické, neurologické, kardiologické, reumatologické, psychické a iné ochorenia). Vzhľadom k tomu, že únavový syndróm je z posudkového hľadiska veľmi vágne zdravotné postihnutie, objektívne nemerateľný pocit slabosti, či nevýkonnosti, žalovaný odporučil po konzultácii s odborníkmi vyňať toto zdravotné postihnutie z prílohy č. 4 k ZoSP v pripravovanom návrhu novely tohto zákona. Žiadal, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol, pretože žalobkyňa v odvolacom konaní, ani podanou správnou žalobou nespochybnila posúdenie zdravotného stavu a nepreukázala relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu posudkového záveru.
Konanie na správnom súde 19. Na prejednanie veci nariadil správny súd pojednávanie v súlade s § 107 ods. 1 písm. a) SSP a po preskúmaní rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal v celom rozsahu v zmysle § 203 ods. 2 SSP dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa § 190 SSP zamietol. Pre rozhodnutie správneho súdu bol rozhodujúci skutkový stav veci v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovaného, t. j. ku dňu 04. 11. 2019 (§ 135 ods. 1 SSP).
20. Na pojednávaní pred správnym súdom žalobkyňa zotrvala na podanej správnej žalobe. Prvostupňové rozhodnutie aj rozhodnutie žalovaného označila za svojvoľné, arbitrárne a nedostatočne odôvodnené. Namietala nesprávny postup Sociálnej poisťovne, ktorá pri opätovnom rozhodovaní o jej invalidnom dôchodku nerešpektovala zákonnosť v sociálnom poistení tým, že nezistila správne a dostatočne zdravotný stav žalobkyne v dôsledku toho, že nezohľadnila správy špecializovaných odborných lekárov. Uviedla, že pokiaľ aj teoreticky chronickým únavovým syndróm netrpí, tak potom
posudkový lekár nevyvrátil, ani nevysvetlil jej roky trvajúci stav. Poukázala na vyjadrenie žalovaného k žalobe, z ktorého vyplýva, že v rámci rezortnej komunikácie navrhuje vyňať chronický únavový syndróm z medzinárodnej klasifikácie chorôb, čo podľa žalobkyne dokazuje, že žalovaný urobí všetko pre to, aby žalobkyni nemusel priznať diagnózu chronického únavového syndrómu, a teda, že z jeho strany nejde o nestranný postup. Žalobkyňa poukázala aj na rozpory, resp. nedostatky rozhodnutia žalovaného v súvislosti s tvrdením psychiatričky Y.. R., že žalobkyňa trpí neurasténiou a že toto ochorenie sa kryje s chronickým únavovým syndrómom. Zdôraznila, že tento odborný lekár potvrdil, že sa ochorenia neurasténia a chronický únavový syndróm navzájom kryjú a nie, že sa kryjú symptómy týchto ochorení a z toho vyvodila, že neurasténia a chronický únavový syndróm môžu existovať popri sebe ako samostatné ochorenia. Vyjadrila názor, že pokiaľ mal posudkový lekár za to, že neurasténia alebo iné ochorenie, ktorým žalobkyňa trpí a ktoré označil za jej rozhodujúce zdravotné postihnutie majú podobné symptómy, tak ich mal jednotlivo rozlíšiť tak, aby bolo zrejmé, ktoré symptómy sú prejavom jednotlivých ochorení žalobkyne, ktoré jej boli diagnostikované. Žalobkyňa namietala, že vo veci bol nedostatočne zistený skutkový stav veci, pretože posudkový lekár nezobral do úvahy všetky lekárske odborné nálezy, a síce lekárske správy odborných lekárov, ktoré už u žalobkyne potvrdili chronický únavový syndróm, napr. lekársku správu imunológa Y.. N. z 5.11.2019, lekársku správu obvodného lekára Y.. T., či lekárske správy stomatológa a reumatológa. Tvrdila, že závery týchto odborných vyšetrení žalovaný tendenčne nezobral do úvahy a ignoroval ich. Žalobkyňa žiadala, aby správny súd rozhodnutie žalovaného vrátane prvostupňového rozhodnutia zrušil a zároveň, aby Sociálnej poisťovni uložil povinnosť opätovne preskúmať zdravotný stav žalobkyne aj za obdobie pred rokom 2016. Navrhla, aby bola žalovanému uložená pokuta v zmysle § 191 ods. 6 Správneho súdneho poriadku a uplatnila si plnú náhradu trov konania.
21. Žalovaný na pojednávaní pred správnym súdom poukázal na skutočnosť, že imunologická správa Y.. N., na ktorú žalobkyňa odkázala, bola vydaná až po vydaní žalobou napadnutého rozhodnutia. Poukázal tiež na skutočnosť, že žalobkyňa sa posudzovania svojho zdravotného stavu pred posudkovými lekármi nezúčastňovala, a preto bola jej zdravotná dokumentácia sprístupnená len do roku 2017. K tvrdeniu žalobkyne, že podľa psychiatričky Y.. R. trpí jednak neurasténiou a jednak chronickým únavovým syndrómom žalovaný uviedol, že v posudku posudkového lekára bolo podrobne vysvetlené, akým spôsobom sa posudzuje chronický únavový syndróm ako imunologické ochorenie s tým, že kritériá na jeho posudzovanie vyplývajú aj z kapitoly III, prílohy č. 4 k ZoSP. Posudkové zohľadnenie tohto ochorenia vyžaduje splnenie kritérií podľa Holmesa. Keďže ide o imunologické ochorenie, musí byť potvrdené buď imunológom alebo neurologóm, ostatní lekári môžu únavu pacienta konštatovať len ako symptóm iných ochorení. Posudkový lekár pritom vysvetlil, že žalobkyňa trpí viacerými ochoreniami, ktorých prejavom je únava, napr. zubné fokusy, či duševná porucha. Žalovaný tiež zdôraznil, že nie je voči žalobkyni zaujatý, ale v konaní postupuje podľa platnej právnej úpravy. Žalobu žalobkyne navrhol ako nedôvodnú zamietnuť s tým, že žalobou napadnuté rozhodnutie aj prvostupňové rozhodnutie sú vecne správne, boli vydané na základe správne zisteného skutkového stavu veci a v súlade s platnou právnou úpravou. Zdôraznil, že Sociálna poisťovňa postupovala v konaní v súlade so záväzným právnym názorom správneho súdu, ktorý bol vyslovený v jeho predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí.
Právny rámec
22. Podľa § 2 ods. 1 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
23. Podľa § 6 ods. 1, 2 písm. c) SSP (1) Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Správne súdy rozhodujú v konaniach o c) správnych žalobách v sociálnych veciach,
24. Podľa § 135 ods. 1 SSP Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
25. Podľa § 203 ods. 1, 2 SSP (1) Rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. (2) Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.
26. Podľa § 190 SSP Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
27. Podľa § 70 ods. 1 ZoSP Poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
28. Podľa § 71 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8 ZoSP (1) Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. (2) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. (3) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 2) (4) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie (5) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. (6) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. (7) Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. (8) Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
29. Podľa § 73 ods. 2 ZoSP Suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70%, sa určí ako súčin percentuálneho poklesu schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako. Určenie obdobia dôchodkového poistenia, osobného vymeriavacieho základu, osobného mzdového bodu, priemerného osobného mzdového bodu, či dôchodkovej hodnoty je opravené v § 60 až 64 ZoSP.
30. Podľa kapitoly V., položky 5, písm. b) prílohy č. 4 k ZoSP možno mieru poklesu schopnosti zárobkovej činnosti poistenca pre poruchu osobnosti a poruchu správania, ťažké narušenie osobnosti so závažným obmedzením výkonnosti organizmu, dezintegrácia, vyjadriť v rozpätí 50% - 80%. Prihliada sa na vývoj osobnosti v afektívnej, emocionálnej oblasti, na schopnosti adaptácie, vplyvy prostredia a možnosti pracovného a sociálneho zaradenia.
31. Podľa kapitoly III., oddiel C - chronický únavový syndróm - sa miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti poistenca určí pri klinicky dokázanom CFS, s pozitivitou všetkých hlavných kritérií, pri pozitivite aspoň šiestich vedľajších symptómov a aspoň troch fyzikálnych kritérií (podľa Holmesa).
32. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že o invalidný dôchodok žalobkyňa požiadala žiadosťou zo 17. decembra 2012 a žiadala ho priznať od 17. decembra 2009. Pre účely rozhodnutia o žiadanej dôchodkovej dávke bol zdravotný stav žalobkyne opakovane posudzovaný PL SP pobočky aj ústredia SP v rámci riadneho inštančného postupu i na žiadosť správneho súdu, a to aj mimo územnej pôsobnosti organizačných zložiek SP pre žalobkyňou namietanú zaujatosť viacerých posudkových lekárov pre ich neodbornosť a neschopnosť dostatočne porozumieť a správne a úplne vyhodnotiť závery odborných lekárov na základe predloženej zdravotnej dokumentácie vychádzajúc z presvedčenia, že jej rozhodujúcim zdravotným postihnutím je ťažká forma chronického únavového syndrómu ako ochorenia imunologického charakteru. Tvrdila, že odborné vyšetrenia jednoznačne preukázali pôvod poškodenia jej zdravia v ťažkých kovoch, ktoré sa do jej tela dostali pri sanácii chrupu a bol preukázaný aj ich likvidačný účinok na jej organizmus.
33. PL pobočky SP so sídlom v Banskej Bystrici v posudku zo 17. decembra 2012 vychádzal okrem vlastného klinického vyšetrenia žalobkyne z prepúšťacej správy z NÚRCH zo septembra 2012, zo stomatologických, algeziologických, ortopedických, neurologických, pľúcnych, očných, gastroenterologických vyšetrení, z MR vyšetrení C, Th a LS chrbtice z priebehu roka 2012 a za jej rozhodujúce zdravotné postihnutie označil iné, bližšie neurčené choroby zubnej drene a periapikálnych tkanív so zaradením pod kapitolu VIII., odd. A, pol. 1 prílohy č. 4 k ZoSP s 15 % poklesom jej pracovnej schopnosti. Uviedol, že žalobkyňa s ukončeným stredoškolským vzdelaním, t. č. nezamestnaná bola od roku 2010 v komplexnej odbornej starostlivosti pre ťažkosti s bolestivými zubami a pretrvávanie subfebrílií. Tento stav si od roku 2001 vyžiadal opakované ošetrenia a zákroky s extrakciou zubných koreňov a následne endodontické ošetrenie chrupu. Začiatkom roka 2011 boli pretrvávajúce subfebrility dôvodom 2 hospitalizácií. Objektívnymi vyšetreniami nebol zistený iný, ako možný dentálny pôvod týchto ťažkostí. V roku 2010 bola v starostlivosti zahraničného stomatológa, bola jej zistená alergia na nikel, preto boli odstránené všetky protetické náhrady s týmto kovom. Pre pretrvávajúce subfebrílie a bolesti pohybového aparátu boli vykonané zobrazovacie vyšetreniami, ktorými sú dokumentované degeneratívne zmeny v driekovej chrbtici s intermitentne sa prejavujúcim lumboischiatickým syndrómom diskogénneho pôvodu pri hypermobilite žalobkyne bez dlhodobejších prejavov koreňového dráždenia a so zlepšením po rehabilitačnej liečbe. Zápalové ani systémové ochorenie spojivového tkaniva potvrdené nebolo, ani porucha bunkovej imunity. Po podaní odvolania žalobkyňou posudkové stanovisko nezmenil.
34. PL ústredia SP, pracovisko v Banskej Bystrici v posudku z 25. júna 2013 okrem vlastného klinického vyšetrenia žalobkyne zohľadnil totožné aj doplnené odborné lekárske nálezy priebehu roku 2013 (z neurologickej hospitalizácie z februára 2013, z hospitalizácie na klinike infektológie z februára 2013, stomatologické, ortopedické, neurologické a fyziatrické nálezy) a na rozdiel od prvoposudzovateľa označil za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne ochorenie podporného a pohybového aparátu, dorzopatie, degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s miernym funkčným postihnutím, s občasnými prejavmi nervového a svalového dráždenia, so slabosťou svalového korzetu a obmedzením pohybu v postihnutom úseku so zaradením pod kapitolu XV., odd. E, pol. 3, písm. b) prílohy č. 4 k ZoSP s 20% poklesom pracovnej schopnosti. Uviedol, že žalobkyňa bola v starostlivosti stomatológa od roku 1999 pre bolesti sánky a zubov s vykonaním protetickej náhrady so živice. Došlo k zápalu ďasien, pretrvávali zvýšené teploty, pridružili sa bolesti kĺbov, kostí, svalov a chronická únava. Bola opakovane ošetrovaná viacerými stomatológmi pre stomatologický fokus, ktorý bol sanovaný. V roku 2009 jej bolo na stomatologickej klinike v Martine odstránené hnisavé ložisko. Pre subfebrílie bola vyšetrená hospitalizačne aj na infktológii, vylúčená bola porucha imunity, kardiologický, či obličkový fokus nebol zistený. Jediný fokus bol fokus dentálny, ktorý bol ošetrený. Po zistení alergie na nikel jej boli odstránené všetky náhrady z tohto kovu, napriek tomu pretrváva zvýšená telesná teplota do 37,8 o C, bolesti drobných kĺbov rúk, nôh, svalov a kostí, preto bola vyšetrená v NÚRCH v Piešťanoch. Bolo vylúčené zápalové reumatické ochorenie. Jej stav bol hodnotený ako vertebrogénny algický syndróm, hypermobilný syndróm. Zvýšená telesná teplota a únavový syndróm boli prisudzované stavu po prekonanej infekčnej mononukleóze. Pre bolesti chrbta bola vo februári 2013 hospitalizovaná na neurologickom oddelení, bola preliečená infúznou liečbou. Porucha dynamiky chrbtice bola hodnotená ako chronický polytopný vertebrogénny syndróm a hypermobilný syndróm. Po rehabilitačnej liečbe bola popísaná zlepšená funkcia chrbtice s ústupom bolestí. Počas hospitalizácie na infektologickej klinike
bolo vylúčené zápalové ochorenie, gynekologický, krčný fokus. Z hľadiska invalidity nebolo možné hodnotiť subfebriílie, ktoré neboli diagnosticky doriešené. Porucha imunity preukázaná nebola.
35. Po zrušujúcom Rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 26 Sd/78/2013 - 41 z 23.1. 2014 posudzoval opätovne zdravotný stav žalobkyne PL pobočky SP vo Zvolene. V posudku z 26. augusta 2014, vychádzal okrem vlastného klinického vyšetrenia žalobkyne z početných odborných lekárskych nálezov z priebehu rokov 2012-2014 z oblasti stomatológie, ortopédie, neurológie, psychiatrie, psychológie, z hepatologických, endokrinologických, algeziologických, pľúcnych, očných, fyziatrických, gastroenterologických vyšetrení, z MR vyšetrenia LS , Th chrbtice, z gastroenterologického vyšetrenia, z výsledku hospitalizácie v NÚRCH, na neurologickom oddelení, na klinike infektológie aj z výsledku kúpeľnej liečby v Turčianskych Tepliciach a za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne označil dorzalgie, ochorenie podporného a pohybového aparátu v zmysle kapitoly XV., odd. E, pol. 3, písm. b) prílohy č. 4 k ZoSP s 20 % pokles jej pracovnej schopnosti. V posudku uviedol, že navrhovateľka bola v liečbe stomatológa pre zvýšenú kazivosť chrupu cca od roku 1999, bola jej vykonaná protetická náhrada zo živice. Došlo k zápalu ďasien, pretrvávali zvýšené teploty do 37,5 ° C, pridružili sa bolesti kĺbov, bolesti svalstva. Pre pretrvávajúce subfebrílie bola opakovane vyšetrovaná viacerými odborníkmi, systémová zápalová reakcia nebola potvrdená. Po hospitalizácii na neurologickom oddelení v NsP Brezno bol potvrdený chronický vertebrogénny algický syndróm skôr polytopný, EMG vyšetrením bola vylúčená polyneuropatia, resp. demyelinizačné ochorenie, nebola potvrdená ani koreňová lézia. Diagnostickou hospitalizáciou v NÚRCH Piešťany v novembri 2013 bolo zistené, že jej stav nespĺňa diagnostické kritériá pre systémovú chorobu, hoci pretrvávali subfebrility do 37,6 ° C, aj únavový syndróm (vedený od roku 2012) a bolesti Th chrbtice s vyžarovaním do ramena vrátane lumboischiatického syndrómu. Stále bola v riešení pre stomatologické fokusy, hodnoty zápalových markerov FW a CRP boli v norme. Prítomná bola hraničná anémia, pretrvávalo zníženie frakcie komplementu C3 a mierne zvýšené IgM, závažnejší imunodeficit nebol potvrdený. Reumatologický nález v porovnaní s predchádzajúcim obdobím neprogredoval, neboli prítomné žiadne známky artritídy. Za možnú príčinu zvýšených teplôt, určitej imunologickej abnormality aj únavového syndrómu boli označené stomatologické fokusy. Gastroenterológ vylúčil celiakiu. Po absolvovaní kúpeľnej liečby bolo fyziatrom potvrdené zlepšenie dynamiky funkcie chrbtice. Hepatológ zistil hemangióm heparu bez dynamiky, ktorý ťažkosti menovanej nespôsobuje. Endokrinológ nepotvrdil ochorenie štítnej žľazy. Z hľadiska chronického únavového syndrómu bola navrhovateľka sledovaná od 3. decembra 2013 psychiatrickou ambulanciou na doporučenie neurológa, diagnostikovaná jej bola posttraumatická stresová porucha a únavový syndróm s chronickým priebehom, čo bolo potvrdené aj psychologickým vyšetrením z decembra 2013 s tým, že osobnosť navrhovateľky je depresívna, nie však psychotická. Zaoberal sa diagnostickými kritériami pre chronický únavový syndróm podľa Holmesa a Fukudu s tým, že pre potvrdenie tejto diagnózy podľa Holmesa žalobkyňa splnila iba jedno veľké kritérium (nevysvetliteľná únava trvajúca 6 a viac mesiacov po sebe nasledujúcich) a 3 malé kritériá (bolesť kĺbov, bolesť svalov, subfebrílie), v dôsledku čoho neboli naplnené diagnostické ani posudkové kritériá pre možné zohľadnenie tejto diagnózy. Poukázal tiež na to, že z posudkového hľadiska je významná len ťažká forma tohto ochorenia, za ktorú sa považuje jej trvanie 10 a viac rokov. U žalobkyne je uvedený diagnostický záver podľa zdravotnej dokumentácie podložený len posledné cca 2 roky, preto ani z tohto hľadiska nemá posudkový význam. Svoje posudkové stanovisko nezmenil ani po podaní odvolania žalobkyňou a po dodatočnom posudkovom vyhodnotení ďalších odborných lekárskych nálezov, ku ktorým uviedol, že oproti predchádzajúcemu posúdeniu nedošlo k podstatnejšej zmene v jej zdravotnom stave.
36. PL ústredia SP, pracovisko v Banskej Bystrici v posudku z 26. apríla 2015 vychádzal popri vlastnom klinickom vyšetrení žalobkyne z totožných odborných lekárskych nálezov ako prvoposudzovateľ i z doplnených psychiatrických, reumatologických vyšetrení z priebehu roku 2015. Uviedol, že u žalobkyne pretrvávajú zdravotné problémy od roku 1999 s protrahovanými a opakujúcimi sa subfebríliami so sprievodnými algiami svalov, kostí a kĺbov a únavou, ktoré vznikli po stomatologickom ošetrení. Bola jej vykonaná kompletná sanácia chrupu s proteticko-keramickou náhradou pri potvrdenej alergii na kovy, nikel, kobalt, molybdén - v Mníchove 2010, napriek tomu subfebrílie pretrvávali. Po opakovanej hospitalizácii v NÚRCH nebolo zistené reumatické systémové ochorenie, potvrdená bola porucha akrálnej mikrocirkulácie s obrazom Raynaudovho syndrómu, so znížením C3 zložky komplementu (uvedené je bez klinického korelátu, je potrebné len kontrolovať, nemá vplyv na zhodnotenie celkového stavu), morfologické zmeny na chrbtici, ktoré boli verifikované MR a aj RTG vyšetreniami ale bez klinického korelátu - konštatovaný hypermobilný syndróm, fyziologický nález na chrbtici napriek degeneratívnym zmenám je opakovane uvádzaný v odborných nálezoch z neurológie, reumatológie i
z kúpeľnej liečby. Neurologický nález so záverom peroneálnej parézy na pravej dolnej končatine nebol objektivizovaný žiadnym vyšetrením a nekoreloval ani s odbornými nálezmi vykonanými v roku 2015 v NÚRCH Piešťany ani počas kúpeľnej liečby ani pri vlastnom vyšetrení posudkového lekára. Pre určenie miery poklesu jej pracovnej schopnosti pri viac rokov nevyjasnenej príčine jej subfebrílií a pri jej subjektívnych ťažkostiach považoval za rozhodujúce zdravotné postihnutie poruchu osového aparátu - chrbtice, ktorá z hľadiska funkčného postihnutia zodpovedá 20 %% pri miernom funkčnom postihnutí, nakoľko u žalobkyne neboli preukázané trvalé svalové dráždenia, ani obmedzenie pohybu v postihnutom úseku. Pri pátraní po príčine subfebrílií mala vykonané množstvo vyšetrení bez zistenia organického podkladu z hľadiska pneumologického, gastroenterologického, gynekologického, ORL, či infekčného ochorenia. Opakovane uvádzaný chronický únavový syndróm aj podľa posledného reumatologického vyšetrenia nebol doriešený a podľa kritérií pre túto chorobnú jednotku je splnené len jedno veľké kritérium (nevysvetliteľná trvalá únava trvajúca 6 a viac mesiacov po sebe nasledujúcich) súčasne s 3 malými subjektívnymi príznakmi (bolesť kĺbov, svalov, subfebrílie). Vychádzajúc z uvedeného ako aj z odborných vyšetrení a ich výsledkov nebolo možné diagnosticky jednoznačne potvrdiť chronický únavový syndróm ako klinickú jednotku. Zistené zmeny v zmysle hemangiómu pečene sú asymptomatické, bez akýchkoľvek prejavov poruchy funkcie pečene, xeroftalmia - vysychanie očnej rohovky a fotosenzitivita ako aj porucha akrálnej cirkulácie súvisí s možným Raynaudovým syndróm. Tieto somatické prejavy však pokles jej pracovnej schopnosti neovplyvňujú. Okrem somatických ťažkostí je u žalobkyne reaktívne prítomná psychická porucha pod obrazom dekompenzácie osobnosti s depresívnym obrazom, ktorá bola v úvode liečby do apríla 2014 zhodnotená ako stresová porucha, postupne s prehodnotením na depresiu, až periodickú depresívnu poruchu na ambulantnej liečbe. Postupne bola terapia upravená, komplexná liečba vrátane hospitalizácie alebo psychoterapie nebola využitá. Vzhľadom na dĺžku liečby uvedené ochorenie z posudkového hľadiska nespĺňalo kritériá dlhodobo nepriaznivého, liečbou neovplyvniteľného zdravotného stavu.
37. V rámci preskúmavacieho súdneho konania požiadal krajský súd o opätovné posúdenie zdravotného stavu žalobkyne PL ústredia SP Y.. R. V., ktorá sa problematikou chronického únavového syndrómu z posudkového hľadiska zaoberá a požiadal ju o vyhodnotenie objektívne zistených zdravotných ťažkostí žalobkyne v súvislosti s (ne)naplnením diagnostických kritérií pre chronický únavový syndróm a o posudkové zhodnotenie diagnostikovanej ťažkej depresívnej poruchy. PL v posudku z 3. februára 2016 vyhodnotil závery odborných vyšetrení žalobkyne z rôznych medicínskych odborov z priebehu rokov 2012 až 2016 a dovtedy vyslovený posudkový záver nezmenil. Vo vzťahu k únavovému syndrómu uviedol, že vzhľadom na rozmanitosť klinického obrazu sa týmto ochorením zaoberajú odborníci z mnohých medicínskych odborov, najmä internisti, neurológovia, klinickí imunológovia, reumatológovia, endokrinológovia, psychiatri a psychológovia. V diagnostike je potrebné odlíšiť bežnú únavu ako syndróm mnohých ochorení. Základnou podmienkou pre diagnostikovanie chronického únavového syndrómu je, že postihnutý musí trpieť únavou ako základnou podmienkou ochorenia a že niektoré iné choroby musia byť vylúčené. Únava je hlavný príznak chronického únavového syndrómu, má zrejmý začiatok a netrvá po celý život. Je ťažká, zneschopňujúca a postihujúca fyzické a duševné funkcie, je prítomná minimálne 6 mesiacov, z ktorých je nutná jej prítomnosť minimálne 50 % času. Z ostatných príznakov sú prítomné predovšetkým bolesti svalov, poruchy spánku a nálady. Až v prípade, že sú všetky obvyklé príčiny únavy vylúčené, je možné uvažovať nad diagnózou chronického únavového syndrómu. Žalobkyňa mala od roku 1999 až do roku 2016 vykonaných množstvo stomatologických zákrokov až po protetickú rekonštrukciu chrupu s mnohými úpravami a komplikáciami v zmysle zápalových afekcií, ktoré bolo nutné riešiť antibiotickou liečbou. Sama uviedla, že práve od problémov so zubami začala mať zvýšené teploty a neskôr sa pridružili aj ďalšie ťažkosti - bolesti kĺbov, svalov, zvýšená unaviteľnosť. Je nespochybniteľné, že dlhotrvajúce zvýšené teploty, až niekoľko rokov, navodzujú stav únavy, nevýkonnosti. Mikróby v zápalových ložiskách dutiny ústnej môžu ovplyvňovať aj vzdialené orgány ľudského tela. Môže vzniknúť zápal vnútrosrdia, zápal srdcových chlopní, rôzne kožné afekcie, bolesti kĺbov a svalov a mnoho iných ochorení. Podmienkou je zníženie obranyschopnosti organizmu, ktoré bolo žalobkyni zistené v NÚRCH v zmysle zníženej hladiny C3 zložky komplementu, čo súvisí so zvýšenou náchylnosťou k infekciám. Z uvedeného vyvodila, že toto somatické ochorenie, ktorým opakované stomatologické zápaly sú, je jedným z dôvodov jej ťažkostí ale vo vzťahu k jej invalidite je irelevantné. Okrem uvedeného bola žalobkyni v NÚRCH diagnostikovaná aj nediferencovaná choroba spojiva so xeroftalmiou, xerostómiou, fotosenzitivitou, poruchou akrálnej cirkulácie typu Raynaudovho fenoménu, driekovo-krížový syndróm diskogénny pri výhreze medzistavcovej platničky L5/S1 a hypermobilnom syndróme. Nikdy jej nebol diagnostikovaný akútny zápal niektorého kĺbu. Termín spojivové tkanivá je spoločné označenie tkanív, ktoré plnia podpornú a ochrannú funkciu tela a jeho jednotlivých orgánov.
Ide o šľachy, šľachové púzdra, väzy, burzy. Pacienti sa sťažujú na bolesti v kĺboch, bolesti chrbta, bolesti svalov, rannú stuhnutosť a zvýšenú únavnosť. Hypermobilný syndróm patrí medzi dedičné choroby spojivového tkaniva. Kĺbová hypermobilita je dôsledkom ligamentóznej hyperlaxicity - zvýšenej chabosti väzov. Postihnutí sa sťažujú na bolesti kĺbov a svalov. Z uvedeného vyvodil, že u žalobkyne bolo diagnostikované ďalšie ochorenie, a to ochorenie pohybového systému, ktorého klinickým prejavom je bolesť v kĺboch, bolesti chrbtice, bolesti svalov, zvýšená únavnosť. Z posudkového hľadiska je toto ochorenie najzávažnejšie, ale vzhľadom na funkčný postih je len mierne a to v oblasti chrbtice a len s minimálnymi prejavmi nervového a svalového dráždenia, preto nedosahuje stupeň invalidity. Ide o ochorenie chronické, celoživotné, ktoré je v sledovaní NÚRCH v Piešťanoch bez progresie, s minimálnym funkčným obmedzením funkcie chrbtice, bez postihnutia funkcie ostatných kĺbov. Chronický únavový syndróm možno ako diagnózu určiť u pacienta len vtedy, ak príznaky, ktoré sú typické pre tento syndróm, nesúvisia u konkrétneho pacienta s jeho iným somatickým ochorením, ktoré je možné komplexným vyšetrením jednoznačne dokázať. Konštatoval, že u žalobkyne boli nespochybniteľne zistené dlhoročné stomatologické problémy sprevádzané množstvom komplikácií, vrátane zápalových, bolo jej diagnostikované aj ochorenie spojiva, bolesti chrbtice pri hypermobilnom syndróme, čo je ďalším somatickým ochorením s príznakmi typickými aj pre únavový syndróm. Vzhľadom k tomu, že u žalobkyne boli dokázané somatické ochorenia, ktoré majú podobné príznaky ako chronický únavový syndróm, nebolo možné chronický únavový syndróm uznať za jej hlavnú diagnózu. Žalobkyňa trpí chronickou únavou, ale táto má príčinu v dlhodobých somatických ochoreniach, ktoré boli uvedené vyššie. K ťažkej depresívnej poruche, ktorá bola u navrhovateľky naposledy diagnostikovaná uviedol, že v liečbe psychiatra je od roku 2013 na doporučenie neurológa. Najskôr jej bola diagnostikovaná posttraumatická porucha stredne ťažkého až ťažkého stupňa, únavový syndróm pod kódom F48, čo ale podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb nie je únavový syndróm ale neurotická porucha. V ďalšom priebehu došlo k zmene diagnózy na depresiu ťažšieho charakteru a to pri vyšetrení z 29. mája 2014, kedy jej psychiater odporučil hospitalizáciu v psychiatrickej nemocnici. Navrhovateľka ju neabsolvovala, pri ďalších vyšetreniach psychiater nepopísal zlepšenie jej zdravotného stavu, ale ani netrval na jej hospitalizácii. Od 26. júla 2014 sa v psychiatrických vyšetreniach uvádzala ako jej diagnóza periodická depresívna porucha ťažšieho stupňa. V objektívnom obraze od roku 2013 psychiater stereotypne popisoval tie isté príznaky, ktoré nezodpovedajú depresii ťažkého stupňa ale ľahkého až stredne ťažkého stupňa, a tomu zodpovedala aj liečba, ktorá bola zmenená len v júli 2014 bez zmeny v klinickom obraze v zmysle zlepšenia, či zhoršenia. Pri zhoršení stupňa depresie, t.j. neúspešnosti ambulantnej liečby mal psychiater pristúpiť k hospitalizácii navrhovateľky na psychiatrickom oddelení, čo nerealizoval, preto celý diagnostický a liečebný proces pôsobí nevierohodne a z hľadiska tohto postupu je diagnóza depresie ťažkého stupňa nepresvedčivá. Uviedol, že typickými príznakmi ťažkej depresie sú smutná, skľúčená, utrápená nálada, nedostatok energie, poruchy spánku, strata sebavedomia, poruchy vnímania, spomalené reakcie a celkový útlm, sklon k izolácii, sebevražedné myšlienky rôzneho stupňa, absolútna strata záujmu o čokoľvek, výrazná nevýkonnosť a nelepšenie týchto príznakov spôsobuje človeku veľké utrpenie, apatiu, nezáujem o seba samého. Na rozdiel od uvedeného žalobkyňa dokáže absolvovať množstvo vyšetrení, ošetrení, hospitalizácií, k čomu je nevyhnutne potrebný dostatok energie aj výkonnosti a v celom svojom konaní ohľadom jej invalidného dôchodku prejavuje veľkú vitalitu, hoci depresia ťažkého stupňa aj chronický únavový syndróm sú mimoriadne vysiľujúce ochorenia. Poukázal na existenciu 4-stupňového modelu liečby depresie, v rámci ktorého je ťažká depresia v 4. stupni liečby, ktorá u žalobkyne nebola aplikovaná. Z uvedeného dôvodu považoval za veľmi problematické zaujať posudkové stanovisko k uvedenej psychiatrickej diagnóze. Aj v prípade, že by zobral do úvahy ľahkú až stredne ťažkú depresiu, táto sama o sebe invaliditu nepodmieňuje, nanajvýš by mohlo dôjsť k navýšeniu percentuálnej miery zníženej pracovnej schopnosti žalobkyne popri ochorení chrbtice o ďalších 10 %, čo by vo vzťahu k jej invalidizácii nemalo žiadny význam. K novo predloženým odborným lekárskym nálezom sa vyjadril tak, že všetky jej ťažkosti, či už stomatologické alebo zo strany pohybového aparátu v akútnych štádiách podmieňujú krátkodobú pracovnú neschopnosť, ale nebolo u nej diagnostikované ani jedno ochorenie, ktoré by svojím priebehom a závažnosťou podmieňovalo invaliditu.
38. Vzhľadom na posudkovým lekárom spochybnené diagnostické závery odborného lekára psychiatra, krajský súd v konaní vypočul ako svedka Y.. N. R. psychiatričku, ktorá v rámci bežných kontrol ošetrovala žalobkyňu od 2. júna 2016. Po odbornom vyšetrení dospela u žalobkyne k ďalšej diagnóze, a síce zmiešanej poruche osobnosti, ktorú považovala za základnú charakteristiku jej duševného stavu. Zároveň dospela k podozreniu, že pod vplyvom dlhodobých ťažkostí pri jej zmiešanej poruche osobnosti došlo k jej hranične psychotickej dekompenzácii s podozrením na paranoidný vývoj, čo sa už považuje za závažnejšiu psychotickú poruchu s tým, že pre diagnostikovanie uvedeného by bolo potrebné realizovať
ďalšie diagnostické postupy. Uviedla, že s diagnózou depresívnej poruchy sa u žalobkyne nestotožňuje, podľa jej názoru je jej rozhodujúcou psychiatrickou diagnózou zmiešaná porucha osobnosti. Trpí tiež neurasténiou, ktorú považovala za ťažkú, pričom z hľadiska psychiatrickej diagnostiky sa chronický únavový syndróm prekrýva s neurasténiou. Pripustila, že depresívna porucha, ktorou navrhovateľka trpí, môže byť dôsledkom jej rozhodujúceho duševného postihnutia, a to zmiešanej poruchy osobnosti ale nie je jej pôvodným, endogénnym ochorením.
39. Na základe uvedeného požiadal krajský súd Y.. R. V. o posudkové vyhodnotenie uvedených informácií spolu s psychiatrickými nálezmi z roku 2016. V posudku z 22. septembra 2016 uviedla, že sa posudkoví lekári dostali do situácie, v ktorej je priam nemožné zistiť, ktorým psychickým ochorením alebo ochoreniami žalobkyňa skutočne trpí a ktoré z nich by svojou závažnosťou prípadne napĺňali kritériá invalidizácie. Navrhla, aby krajský súd žalobkyni nariadil diagnostickú hospitalizáciu alebo znalecké dokazovanie znalcom z odvetvia psychiatrie, pretože od roku 2013, kedy bola prvýkrát psychiatricky vyšetrená, boli u nej rôznymi psychiatrami diagnostikované rôzne psychické ochorenia. Pristúpila k navýšeniu percentuálneho poklesu pracovnej schopnosti žalobkyne o 10 %, na celkových 30 % pre epizódu ťažkej depresie. Konštatovala, že za 4 týždne komplexnej liečby v dennom psychiatrickom stacionári od 12. apríla do 6. mája 2016 došlo po vyše 2 rokoch ambulantnej psychiatrickej liečby (od decembra 2013) k čiastočnému zlepšeniu psychického stavu žalobkyne v zmysle prejasnenia nálady, teda jej psychický stav je pri správnej liečbe ovplyvniteľný. Pneumologickým vyšetrením z 24. februára 2016 nebolo zistené postihnutie funkcie pľúc.
40. Zistenia týkajúce sa duševného ochorenia žalobkyne, keď PL diagnostický záver o ťažkej depresívnej poruche žalobkyne neakceptoval, pričom tento diagnostický záver spochybnil s ohľadom na konkrétne prejavy ochorenia i s ohľadom na spôsob aplikovanej liečby, čím sa dostal do rozporu s odborným záverom psychiatra, boli dôvodom zrušenia rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 06. októbra 2014 Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 26Sd/327/2014-248 z 27. októbra 2016 s tým, aby bolo vykonané ďalšie dokazovanie na odstránenie rozporu medzi posudkovými závermi a závermi odborníka - psychiatra, napr. nariadiť žalobkyni diagnostickú hospitalizáciu alebo vyšetrenie jej zdravotného stavu znalcom s príslušnou odbornosťou za účelom riadne zisteného skutkového stavu veci.
41. Po žalobkyňou absolvovanej diagnostickej hospitalizácii v Psychiatrickej nemocnici v Kremnici od 22. marca do 31. marca 2017 a predložení aktuálnych odborných lekárskych nálezov (psychologické vyšetrenie z 27. januára 2017, neurologické vyšetrenie z 25. januára 2017, FRO vyšetrenie z 9. februára 2017 a stomatologické vyšetrenie z 21. apríla 2017) bol jej zdravotný stav opätovne posúdený PL pobočky SP so sídlom vo Zvolene dňa 9. júna 2017 a po podaní odvolania žalobkyňou aj 22. augusta 2017. PL pre prijatie odborného záveru o invalidite žalobkyne, t.j. o jej rozhodujúcom zdravotnom postihnutí, percentuálnej miere jej zníženej pracovnej schopnosti i dátume vzniku invalidity vychádzal z prepúšťacej správy z hospitalizácie žalobkyne v Psychiatrickej nemocnici v Kremnici od 22. marca do 31. marca 2017, z psychiatrického vyšetrenia z 18. augusta 2016, z psychologického vyšetrenia z 28. januára 2017, z neurologických vyšetrení z 13. októbra 2014, z 26. februára 2015 a z 25. januára 2017, z FRO vyšetrenia z 9. februára 2017, z reumatologického vyšetrenia zo 7. septembra 2017 a zo stomatologických vyšetrení z 9. novembra 2016, z 11. novembra 2016, z 8. marca, 7. apríla, 11. apríla, 12. apríla, 19. apríla, 20. apríla a 21. apríla 2017 a uviedol, že od posledného posudzovania sa zdravotný stav žalobkyne zmenil. Je viac rokov liečená a sledovaná pre duševné ochorenie, v súvislosti s ktorým jej bola nariadená diagnostická hospitalizácia v Psychiatrickej nemocnici v Kremnici. Ochorenie sa vo svojom priebehu postupne vyvíjalo podľa jednotlivých diagnostických záverov ambulantných psychiatrov od obrazu posttraumatickej poruchy stredne ťažkého až ťažkého stupňa, zmiešanej poruchy osobnosti s úzkostne depresívnymi prejavmi po periodickú depresívnu poruchu ťažšieho stupňa. Liečená bola ambulantne, v máji 2016 bola prepustená z denného stacionára, po ktorom zmenila ambulantného psychiatra a ten pri vyšetrení dňa 18. augusta 2016 prvýkrát vyslovil podozrenie na paranoidný vývoj choroby (senzitívna vzťahovačnosť až paranoidita zameraná na somatickú oblasť, zvýšená autoobservácia) a zmiešanú poruchu osobnosti. Počas hospitalizácie v Psychiatrickej nemocnici v Kremnici bola žalobkyňa plne orientovaná, s koherentným myslením a intaktným vnímaním. Prítomná bola zvýšená autoobservácia, upriamovanie pozornosti na seba a svoje obtiaže, senzitívna vzťahovačnosť. Nálada bola dysforická, prítomné boli paranoidné obsahy, kverulácie a hypochondrické obsahy. Pri prepustení bola v stabilizovanom stave, normotívna, nepsychotická, nesuicidálna. Po hospitalizácii bol stav žalobkyne hodnotený ako chronifikovaná
paranoidná porucha osobnosti, ktorú vzhľadom na objektívnu psychiatrickú symptomatológiu hodnotil posudkový lekár ako poruchu osobnosti a poruchu správania ťažkého stupňa a mieru poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určil na dolnej hranici možného percentuálneho rozpätia. Ďalej uviedol, že žalobkyňa má dlhoročné stomatologické problémy sprevádzané množstvom komplikácií ako odstraňovanie kovokeramických mostíkov a extrahovanie devitalizovaných zubov. Ťažká forma chronického únavového syndrómu s úplnou stratou zárobkovej schopnosti z hľadiska duševných a telesných schopností, ktorého priznanie žalobkyňa požaduje, nebol odbornými lekárskymi vyšetreniami ani poslednou hospitalizáciou na psychiatrickom oddelení objektívne doložený. Uviedol, že žalobkyňa má viac rokov problémy najmä s driekovou chrbticou s miernym funkčným postihnutím a počínajúcimi prejavmi nervo-svalového dráždenia, čo považoval za ďalšie ochorenie, podmieňujúce navýšenie percentuálnej miery jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 %, na celkových 60 %. Dátum vzniku invalidity dňom 18. augusta 2016 odôvodnil dňom psychiatrického vyšetrenia, ktorým bol u žalobkyne prvýkrát zaznamenaný paranoidný vývoj choroby u zmiešanej poruchy osobnosti. Uvedený posudok bol podkladom pre Rozhodnutie Sociálnej poisťovne - ústredie z 26. júna 2017, ktoré bolo potvrdené Rozhodnutím Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X z 18. októbra 2017. Tento odvolací orgán vychádzal pri rozhodovaní aj z posudku PL ústredia SP, pobočky v Nitre zo dňa 12. októbra 2017, ktorý posúdil zdravotný stav žalobkyne za účasti prísediaceho odborného lekára - psychiatra. Vyslovil záver, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím žalobkyne je duševné ochorenie - paranoidná porucha osobnosti v.s. trvalá s bludmi ťažkého stupňa, t.j. duševná porucha a porucha správania v zmysle kapitoly V., položky 5, písm. b) prílohy č. 4 k ZoSP, pre ktorú jej v zhode s prvoposudzovateľom priznal 50 % pokles jej pracovnej schopnosti a za iné zdravotné postihnutia (nediferencované systémové ochorenie spojiva s hypermobilitou, dorzalgie, iné bližšie neurčené choroby zubnej drene a periapikálnych tkanív, subfebrility, únavový syndróm v rámci somatických ochorení) jej priznal zvýšenie percentuálnej miery zníženej pracovnej schopnosti popri rozhodujúcom zdravotnom postihnutí o 10 % na celkových 60 %. Vychádzal z vyšetrení, ktoré boli v odvolacom konaní ešte doplnené (prepúšťacie správy z hospitalizácií žalobkyne v Psychiatrickej nemocnici v Kremnici od 22. marca 2017 do 31. marca 2017, v NÚRCH Piešťany od 6. septembra do 20. septembra 2017, lekárske správy z psychiatrických vyšetrení od 20. júna 2017 do 3. októbra 2017, z hematologického vyšetrenia z 13. júna 2017, z gynekologického vyšetrenia z 21. júna 2017, z psychologického vyšetrenia z 10. októbra 2017, z rehabilitačného vyšetrenia z 5. októbra 2017, zo stomatologického vyšetrenia z 3. októbra 2017 a z psychiatrického vyšetrenia z 12. októbra 2017). Uviedol, že žalobkyňa mala od roku 1999, kedy jej bola vykonaná protetická náhrada predných zubov, komplikovaná zápalom ďasien, zvýšené teploty, ktoré s určitými prestávkami pretrvávajú doposiaľ. Dlhodobo sa lieči u stomatológa, má problémy s chrbticou, viacerými kĺbmi, preto sa lieči aj u reumatológa. Hoci viacerí lekári v diagnostických súhrnoch svojich vyšetrení spomínajú aj diagnózu únavový syndróm (psychiater, reumatológ, stomatológ), tento syndróm nebol jednoznačne preukázaný, a preto únavu označil iba za príznak jej niektorých ochorení a neuznal ho za jej rozhodujúce zdravotné postihnutie. Za jej rozhodujúce zdravotné postihnutie označil duševné ochorenie, ktoré sa vyvíjalo od roku 2013 a prejavovalo sa rôznymi príznakmi. Spočiatku išlo o stresovú poruchu, neskôr depresívnu poruchu a pri psychiatrickom vyšetrení zo dňa 18. augusta 2016 bolo vyslovené podozrenie na paranoidný vývoj pri zmiešanej poruche osobnosti žalobkyne, ktoré bolo potvrdené po diagnostickej hospitalizácii žalobkyne v Psychiatrickej nemocnici v Kremnici, a to ako porucha ťažkého stupňa. U žalobkyne sa prejavujú prvky zvýšeného sebapozorovania a agravácie somatických ťažkostí, nekritičnosť, vzťahovačnosť a vnímanie seba samej v úlohe martýra. Pri prepustení z hospitalizácie neboli u nej prítomné žiadne psychotické príznaky, jej stav bol stabilizovaný. Dátum vzniku jej invalidity dňom 18. augusta 2016 považoval z posudkového hľadiska za správny. Prísediaci odborný lekár - psychiater po psychiatrickom vyšetrení žalobkyne konštatoval, že jej stav imponuje ako trvalá porucha s bludmi, čomu zodpovedá aj vyslovený posudkový záver.
42. Rozhodnutia Sociálnej poisťovne vydané na základe posudkov o invalidite žalobkyne (bod 41 tohto rozsudku) boli v rámci preskúmavacieho konania Krajského súdu v Banskej Bystrici zrušené Rozsudkom 26 Sa/5/2018- 209, pre nedostatok dôvodov ohľadom určeného dátumu vzniku invalidity žalobkyne pre označené rozhodujúce zdravotné postihnutie, pretože duševné ťažkosti žalobkyne zdokumentované pred 18. augustom 2016 neboli nijako posudkovo vyhodnotené. Aj záver, že chronický únavový syndróm nebol u žalobkyne jednoznačne preukázaný bol len v rovine tvrdenia, pretože nebol podložený odbornou (medicínske, posudkové a zákonné kritériá) úvahou posudkového lekára poskytujúcou presvedčivé, logické a podložené dôvody vylučujúce posudkové zohľadnenie uvedeného ochorenia napriek jeho uvádzaniu viacerými odbornými lekármi v ich diagnostických súhrnoch.
43. Podkladom pre aktuálne preskúmavané rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím boli posudky PL organizačných zložiek SP, ktorých obsah bol zhrnutý v bode 7 a10 tohto rozsudku.
44. Evidenčnými podkladmi žalobkyne a to osobnými listami dôchodkového zabezpečenia bolo preukázané, že žalobkyňa bola pred vznikom invalidity zamestnaná u viacerých zamestnávateľov (JUNIOR, D. U. - Trnková family, K. V. - Potraviny, K. V. - Potraviny, BILLA s.r.o., TESCO STORES s.r.o., CBA Slovakia, R. H. - DEMRO, KAUFLAND v.o.s. a tiež bola evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie v rozsahu, ktorý bol spolu s dosiahnutými zárobkami uvedený v osobnom liste dôchodkového poistenia tvoriaceho prílohu prvostupňového rozhodnutia.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 45. Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 24. októbra 2019, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie z 20. júna 2019, ktorým bol žalobkyni priznaný invalidný dôchodok od vzniku jej invalidity, teda od 18. augusta 2016, a to nielen v súvislosti s určeným rozhodujúcim zdravotným postihnutím žalobkyne, percentuálnou mierou poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a určeným dátumom vzniku jej invalidity, ktoré žalobkyňa namietala, ale v celom rozsahu v súlade s § 203 ods. 2 v spojení s § 134 ods. 2 písm. d) SSP. Žaloba žalobkyne je osobitným druhom správnej žaloby, a to žalobou v sociálnych veciach. K správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych veciach pristupujú správne súdy v zásade neformálne. Pri správnej žalobe fyzickej osoby (pozn. správnej žaloby v sociálnych veciach) nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi, preto preskúmal rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal (vrátane prvostupňového rozhodnutia), nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale komplexne v celom rozsahu.
46. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda posúdiť, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok, vymedzených žalobou, rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho vydaniu rozhodnutia (porovnaj závery Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo 32/2014).
47. Posudzovať mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť patrí do kompetencie posudkových lekárov. Správne súdy v rámci rozhodovania v správnom súdnictve nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali odborný záver o tom, či ide o osobu invalidnú, ani nevyslovujú odborný záver ohľadom medicínskych otázok. Posudzujú len to, či posudky ako podklad rozhodnutia o nároku na invalidný dôchodok sú úplné, objektívne, logické a presvedčivé a či ich závery nie sú v rozpore s nálezmi odborných lekárskych vyšetrení (rozhodnutie NS SR sp. zn. 9Sžso 16/2014 z 28. októbra 2015). Vychádzajúc z uvedeného správny súd preskúmal závery posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia v rámci prieskumu postupu a rozhodnutia žalovaného. Posudzoval presvedčivosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä lekárske správy predložené žalobkyňou, v nich uvedené objektívne nálezy odborných lekárov, ich diagnostické závery a žalobné námietky.
48. Žalobkyňa namietala nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí pre ich nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov, pre nesprávne a neúplne zistený skutkový stav veci týkajúci sa jej zdravotných ťažkostí a pre nerešpektovanie záväzného právneho názoru, ktorý bol vyslovený v predchádzajúcich zrušujúcich súdnych rozhodnutiach. Po preskúmaní veci považoval správny súd žalobkyňou uplatnené námietky nezákonnosti za nedôvodné.
49. Námietka nesprávne a neúplne zisteného skutkového stavu veci v súvislosti s označením rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobkyne a neuznania chronického únavového syndrómu, ako samostatného posudkovo významného ochorenia nebola dôvodná, pretože nemala oporu v obsahu vykonaných dôkazov, ani v platnej právnej úprave. Tvrdenie žalobkyne, že posudkovými lekármi sociálneho poistenia označené rozhodujúce zdravotné postihnutie v zmysle paranoidnej poruchy
osobnosti jej nebolo diagnostikované, je v priamom rozpore s diagnostickými závermi psychiatričky Y.. N. R. zo dňa 03. 010. 2017 (diagnóza F60.0 - paranoidná porucha osobnosti - chronifikovaná) zo dňa 05. 09. 2017, 01. 08. 2017, 20. 06. 2017, 05. 05. 2017 s tým, že prvý krát bolo podozrenie na paranoidný vývoj jej zmiešanej poruchy osobnosti vyjadrené v lekárskej správe Y.. N. R. dňa 18. 08. 2016 a následne bola chronifikovaná paranoidná porucha osobnosti (F60.0) u žalobkyne diagnostifikovaná aj v rámci nariadenej diagnostickej hospitalizácie v Psychiatrickej nemocnici v Kremnici v období od 22. 03. 2017 do 31. 03. 2017. Z uvedeného vyplýva, že týmto tvrdením, ktoré nemalo oporu v obsahu vykonaných dôkazov nebola spochybnená správnosť určenia rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobkyne, a preto na základe tejto žalobnej argumentácie nebolo možné dospieť k záveru o nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia.
50. Nezákonnosť rozhodnutia žalovaného pre nesprávny zistený skutkový stav veci nebolo možné vyvodiť ani z argumentácie žalobkyne, že Y.. R. na pojednávaní pred krajským súdom jednoznačne uviedla, že má ťažkú formu chronického únavového syndrómu a to najmenej od roku 2006, pretože nemala oporu v obsahu vykonanej svedeckej výpovede. Správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že psychiatrička Y.. R. bola ako svedok vypočutá správnym súdom v rámci preskúmavania rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 06. 10. 2014. Svedkyňa vypovedala, že žalobkyňu vyšetrovala, ako zastupujúca lekárka pred jej výsluchom na súde 3x. Pri kontrole vykonanej 02. 06. a 30. 06. 2016 nevykonala žiadnu revíziu diagnostických záverov prijatých zastupovanou psychiatričkou v zmysle depresívnej poruchy, avšak po náležitom odbornom vyšetrení žalobkyne dňa 18. 08. 2016 dospela k inej diagnóze žalobkyne a označila ju ako zmiešaná porucha osobnosti, ktorú považovala za základnú charakteristiku jej duševného stavu. Uviedla, že ide o poruchu osobnosti, ktorá sa môže pod vplyvom rôznych udalostí vyvíjať rôznym spôsobom a ona po vyšetrení žalobkyne dospela k podozreniu, že pod vplyvom dlhodobých ťažkostí došlo pri jej zmiešanej poruche osobnosti k hranične psychotickej dekompenzácii s podozrením na paranoidný vývoj, čo sa považuje za závažnejšiu psychotickú poruchu. S diagnózou depresívnej poruchy sa nestotožnila. S diagnostikovanou neurasténiou (F48.0) sa stotožnila s tým, že z hľadiska psychiatrickej diagnostiky sa chronický únavový syndróm prekrýva s neurasténiou. Z jej výpovede nevyplynula skutočnosť, ktorú žalobkyňa tvrdila a síce, že svedkyňa potvrdila, že trpí chronickým únavovým syndrómom v ťažkej forme a to najmenej od roku 2006. Z verejne dostupných zdrojov pritom správny súd zistil, že neurasténia patrí do okruhu neurotických, stresových a somatoformných porúch a jeho hlavnou charakteristickou je nervové vysilenie, keď chorý trpí na pocit zvýšenej únavy a telesnej slabosti, cíti sa podráždený, nie je schopný uvoľnenia, má bolesti hlavy, poruchy spánkového rytmu a pod.. Z uvedeného vyplýva, že Y.. R. potvrdila, že žalobkyňa trpí neurasténiou, ktorá je poruchou z okruhu neurotických, stresových a somatoformných a ktorej hlavným symptómom je psychické a fyzické vyčerpanie. To znamená, tento svedok u žalobkyne nepotvrdil diagnózu chronického únavového syndrómu ako dôsledok oslabenia imunitného systému, ktorý je samostatnou diagnostickou jednotkou a osobitným posudkovo významným ochorením, ak je preukázané splnenie potrebných kritérií pre jeho diagnostiku. Keďže takéto ochorenie u žalobkyne nebolo svedeckou výpoveďou Y.. R. preukázané tak, ako to žalobkyňa tvrdila, nebolo možné na základe tejto žalobnej argumentácie dospieť k záveru o nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia v dôsledku nesprávne zisteného skutkového stavu veci. Ani žalobná argumentácia týkajúca sa určeného dátumu vzniku invalidity nebola dôvodná, pretože nezodpovedala obsahu vykonaných dôkazov. Už z vyššie uvedeného vyplýva, že podozrenie na paranoidný vývoj pri zmiešanej poruche osobnosti žalobkyne bolo prvý krát vyslovené Y.. R. pri kontrole dňa 18. 08. 2016 a ďalšími odbornými vyšetreniami, vrátane diagnostickej psychiatrickej hospitalizácie bola uvedená diagnóza potvrdená. To znamená, že vznik invalidity pri tomto správne označenom rozhodujúcom zdravotnom postihnutí bol stanovený v súlade s vykonanými dôkazmi. Pre úplnosť správny súd dodáva, že vypočutá svedkyňa Y.. R. na pojednávaní ozrejmila, že podozrenie na paranoidný vývoj pri zmiešanej poruche osobnosti predstavuje hraničnú psychotickú dekompenzáciu, ktorá sa už považuje za závažnejšiu psychotickú poruchu. Pred dňom 18. 08. 2016 nebol u žalobkyne odbornými lekárskymi nálezmi preukázaný takýto závažnejší vývoj jej duševných ťažkostí, a preto bol dátum vzniku jej invalidity správne určený odo dňa vysloveného podozrenia, ktoré bolo neskôr potvrdené, že u žalobkyne ide o hraničnú psychotickú dekompenzáciu.
51. Nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia pre nesprávny zistený skutkový stav veci správny súd nezistil ani na základe tvrdenia žalobkyne, že posudkový záver o tom, že v jej prípade nejde o dezintegráciu osobnosti pri označenom rozhodujúcom duševnom zdravotnom postihnutí nebol podložený lekárskymi správami, pretože toto tvrdenie nemalo oporu v obsahu vykonaných dôkazov. Dňa 18. augusta 2016 bolo u žalobkyne prvýkrát vyslovené podozrenie na paranoidný vývoj jej zmiešanej
poruchy osobnosti, s tým, že uvedené predstavuje hraničnú psychotickú dekompenzáciu, čo zodpovedá zaradeniu tohto zdravotného postihnutia v rámci prílohy č. 4 k ZoSP pod kapitolu V., položka 5 písm. b) prílohy č. 4 k ZoSP s tým, že pokles pracovnej schopnosti poistenca sa v rámci možného percentuálneho rozpätia vyjadruje aj s ohľadom na dezintegráciu osobnosti. K dezintegrácii osobnosti žalobkyne sa posudkový lekár vyjadril vo svojom posudku tak, že ju nezistil z dôvodov, ako sú uvedené v bode 10/ tohto rozsudku a dezintegrácia osobnosti žalobkyne nebola konštatovaná ani v žiadnom z predložených odborných lekárskych nálezov. Z uvedeného nie je možné vyvodiť nič iné, než to, že pokiaľ ani z odborných lekárskych nálezov žalobkyne nevyplýva, že jej osobnosť je dezintegrovaná, tak potom je prijatý skutkový záver, že u žalobkyne nejde o dezintegráciu osobnosti v súlade s vykonanými dôkazmi, a teda tvrdenie žalobkyne, že tento záver nebol podložený lekárskymi správami, nemá oporu v obsahu vykonaných dôkazov. Preto bola táto žalobná argumentácia nedôvodná.
52. Na základe žalobnej námietky týkajúcej sa posudkového vyhodnotenia chronického únavového syndrómu nemohol správny súd dospieť k záveru o nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia, pretože bola nekonkrétna, čo bránilo správnemu súdu, aby ju mohol vecne preskúmať. Žalobkyňa neuviedla žiadne dôvody, prečo by malo byť posudkovým lekárom vykonané vyhodnotenie chronického únavovému syndrómu nesprávne, pretože neuviedla, v čom posudkové závery nezodpovedajú obsahu vykonaných dôkazov, platnej právnej úprave, alebo logickému uvažovaniu. Žalobkyňa len predostierala vlastný názor ohľadom preukázania diagnózy chronického únavového syndrómu poukazom na konkrétne odborné lekárske nálezy stomatológa, hematológa, psychiatra, či všeobecného lekára, s ktorých obsahom sa posudkoví lekári vysporiadali tak, ako to so žalobkyňou namietaných posudkových záverov vyplýva (bod 13). Posudkový lekár vysvetlil, že diagnóza F 48.0 je psychiatrickou diagnózou v zmysle neurasténie, ktorej prejavom je syndróm ukonanosti, a teda, že nejde o chronický únavový syndróm ako oslabenie/poruchu imunitného systému. Žalobkyňa si pritom sama protirečí, keď sa dožaduje uznania chronického únavového syndrómu ako poruchy imunitného systému, ktorej dôsledkom je rozvoj duševných porúch osobnosti a pritom tvrdí, že chronický únavový syndróm bol u nej preukázaný diagnózou F 48.0 (neurasténia), ktorá je poruchou z okruhu neurotických, stresových a somatoformných a ktorej diagnostické potvrdenie vylučuje podľa Holmesových kritérií možnosť posudkového uznania chronického únavového syndrómu ako imunologického ochorenia. Takáto argumentácia žalobkyne bola len vyjadrením jej nesúhlasu s posudkovým vyhodnotením odbornými nálezmi objektívne preukázaných zdravotných ťažkostí žalobkyne, ich charakteristiky a závažnosti, čo nepostačuje pre záver o nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia pre nesprávne zistený skutkový stav veci, a preto považoval správny súd túto žalobnú námietku za nedôvodnú. Pre úplnosť správny súd dodáva, že posudkové vyhodnotenie žalobkyňou predložených odborných lekárskych nálezov bolo vykonané v súlade s ich obsahom a platnou právnou úpravou. Posudkový lekár dostatočne ozrejmil, že chronický únavový syndróm ako samostatnú diagnostickú jednotku v rámci poruchy imunity možno z posudkového hľadiska uznať len v prípade, že zodpovedá diagnostickým kritériám podľa Holmesa v zmysle kapitoly III. oddiel C prílohy k č. 4 k ZoSP s tým, že pre jeho diagnostikovanie je okrem iného nevyhnutné vylúčenie iných možných ochorení poistenca, prejavujúcich sa chronickou únavou, a toto kritérium v prípade žalobkyne nebolo splnené. V súlade s objektívnymi odbornými lekárskymi nálezmi konštatoval, že žalobkyňa trpí ďalšími ochoreniami, ktorých prejavom je únava a z nich najzávažnejším ochorením je neurasténia, ale aj stav po prekonanej infekčnej mononukleóze, či dlhodobo zvýšená telesná teplota v dôsledku početných somatologických fokusov. Diagnostické kritéria podľa Holmesa sú žalobkyni známe, vo svojich podaniach ich sama špecifikovala a Sociálna poisťovňa sa k ich naplneniu v rámci rozhodovania o žalobkyňou uplatnenom nároku na invalidný dôchodok vyjadrila (pozri bod 37/ tohto rozsudku). Aj správny súd už v Rozsudku 26Sd/327/14 z 27.10.2016 uviedol, že: „Kritériá pre stanovenie diagnózy CFS (chronický únavový syndróm) podľa Holmesa sú hlavné, symptómové a fyzikálne. K hlavným kritériám patrí, že ide o novo vzniknutú alebo vracajúcu sa výraznú únavu alebo rýchlu unaviteľnosť, ktorá sa skôr nevyskytovala a spôsobuje viac než 50 % zníženie predošlej aktivity a trvá dlhšie než 6 mesiacov a zároveň musia byť vylúčené iné patologické stavy (anamnesticky, fyzikálne, laboratórne), ktoré by sa mohli prejavovať podobnými ťažkosťami. K symptómovým kritériám patrí zvýšená teplota od 37,3 - 38,- ° C, bolesti v krku so začervenaním sliznice, citlivosť až bolestivosť lymfatických uzlín okolo krčných kývačov alebo v axilách, nevysvetliteľná generalizovaná únava svalov, bolesti kostrového svalstva, protrahovaná (24 hod. a viac) celková únava po námahe, bolesti hlavy, migrujúce bolesti kĺbov bez začervenania niekedy aj bez opuchov, neuropsychické poruchy, poruchy spánku, rozvoj príznakov v priebehu niekoľkých hodín až dní a k fyzikálnym kritériám patrí orálne objektivizovaná teplota od 37,3 do 38,6 ° C, neexudatívna pharingitis, drobné hmatné lymfatické uzliny okolo kývačov alebo v axile. Nález je pozitívny vtedy, ak
sú splnené obidve hlavné kritériá, 6 z 11 symptómových a 2 z fyzikálnych alebo 2 hlavné kritériá, 8 z 11 symptómových a fyzikálne kritériá chýbajú“. Keďže u žalobkyne nebolo splnené jedno z hlavných kritérií podľa Holmesa, a síce, že pri novo vzniknutej alebo vracajúcej sa výraznej únave alebo rýchlej unaviteľnosti, ktorá sa skôr nevyskytovala a spôsobuje viac než 50 % zníženie predošlej aktivity a trvá dlhšie než 6 mesiacov musia byť vylúčené iné patologické stavy (anamnesticky, fyzikálne, laboratórne), ktoré by sa mohli prejavovať podobnými ťažkosťami, zodpovedalo jeho posudkové vyhodnotenie so záverom, že chronický únavový syndróm ako porucha imunity nebol žalobkyni diagnostikovaný a že jej chronická únava je symptómom iných diagnostikovaných ochorení zistenému skutkovému stavu veci a platnej právnej úprave. Preto správny súd nezákonnosť rozhodnutia žalovaného pre posudkové nezohľadnenie chronického únavového syndrómu nezistil, a teda táto žalobná námietka bola nedôvodná.
53. Poukaz žalobkyne na novšie diagnostické kritéria pre chronický únavový syndróm, či jeho priliehavejšie označenie nemal žiadny vplyv na posúdenie zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia, pretože sa míňal obsahu platnej právnej úpravy, ktorá bola relevantná pre rozhodnutie o invalidnom dôchodku žalobkyne v súvislosti s posudkovým vyhodnotením jej zdravotných ťažkostí, ktoré boli preukázané objektívnymi odbornými nálezmi. Z § 71 ods. 4 a ods. 5 ZoSP vyplýva, že pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie, zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja a liečby a na základe kompletných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je upravené v prílohe č. 4 k ZoSP. Kapitola III. prílohy č. 4 k ZoSP, týkajúca sa porúch imunity v oddiele C/ špecifikuje formy (závažnosť) chronického únavového syndrómu s prislúchajúcim rozpätím zodpovedajúcej percentuálnej miery poklesu schopnosti zárobkovej činnosti a definuje posudkové východisko pre jeho posudkové zohľadnenie. Z neho vyplýva, že chronický únavový syndróm uvedený v diagnostických záveroch odborných vyšetrení možno posudkovo zohľadniť len v prípade, že zodpovedá kritériám jeho diagnostikovania podľa Holmesa. To znamená, že podľa platnej právnej úpravy sa pre účely invalidizácie poistenca chronický únavový syndróm posudzuje podľa diagnostických kritérií podľa Holmesa, a nie podľa iných kritérií, ktoré žalobkyňa uviedla v podanej správnej žalobe. Takto formulovaná žalobná námietka bola aj nekonkrétna vo vzťahu k tvrdenej nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, pretože žalobkyňa neuviedla žiadnu konkrétnu vecnú argumentáciu, na základe ktorej bolo možné dospieť k záveru o nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia, napr., že v konaní neboli uplatnené diagnostické kritériá pre chronický únavový syndróm podľa Holmesa, alebo že boli uplatnené v rozpore so zisteným skutkovým stavom veci, alebo že úvaha pri ich uplatnení nezodpovedá logickému mysleniu. Žalobkyňa len poukazovala na iné (novšie) diagnostické kritériá pre chronický únavový syndróm než tie, ktoré boli v konaní uplatnené, čo samé o sebe nesvedčí o nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia, a preto vyhodnotil správy súd túto žalobnú argumentáciu ako nedôvodnú. Uvedené je de facto len vyjadrením nesúhlasu žalobkyne s použitím diagnostických kritérií podľa Holmesa pri posudkovom vyhodnotení v diagnostických záveroch odborných vyšetrení uvádzaného chronického únavového syndrómu, čo nepostačuje pre záver o nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. Správny súd pritom z obsahu administratívneho spisu zistil, že chronický únavový syndróm uvádzaný v niektorých diagnostických súhrnoch odborných vyšetrení žalobkyne bol posudkovo vyhodnotený podľa Holmesových kritérií, t. j. v súlade s platnou právnou úpravou (posudkové hľadisko podľa kapitoly III., oddiel C prílohy č. 4 k ZoSP).
54. Úvaha žalobkyne, že posúdenie všetkých dostupných odborných nálezov bolo len tvrdením PL ústredia SP, pracovisko v Trenčíne s tým, že jej osobnú neúčasť považoval za účelovú bez toho, aby prehliadol na jej skutočný príjem a finančné možnosti, bolo vnútorne rozporné, a preto nebola spôsobilá spochybniť zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. Skutočnosť, že posudok posudkového lekára bol vypracovaný v neprítomnosti žalobkyne, ktorá s posúdením zdravotného stavu v jej neprítomnosti súhlasila nemá nijaký vplyv na úplnosť posúdenia všetkých odborných lekárskych nálezov žalobkyne zvlášť, keď aj v priebehu posledného posudzovania svojho zdravotného stavu predkladala aktuálne odborné lekárske nálezy napr. stomatologické, vyjadrenie obvodného lekára, záver z vyšetrenia maxilofaciálnej chirurgie, či výsledok hospitalizácie v NÚRCH Piešťany, ktoré posudkový lekár zohľadnil. Dôvod neúčasti žalobkyne, pokiaľ súhlasila s posúdením svojho zdravotného stavu vo svojej neprítomnosti, je právne irelevantný. Správny súd pritom zistil, že posudkový lekár posudkovo vyhodnotil všetky zdravotné ťažkosti žalobkyne, ktoré boli preukázané odbornými lekárskymi nálezmi. Z hľadiska úplného a správneho zistenia skutkového stavu veci na základe predloženej zdravotnej dokumentácie žalobkyne pritom nie je podstatné, či posudkový lekár vo svojej lekárskej
správe citoval každý žalobkyňou od roku 2012 predložený odborný lekársky nález zvlášť, ak sú vo svojom obsahu totožné, ale aby bolo zobraté do úvahy každé zhoršenie zdravotného stavu žalobkyne, ktoré bolo predloženými odbornými lekárskymi nálezmi objektívne preukázané v takom rozsahu, aby bolo možné konštatovať, či u žalobkyne ide o dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a vyhodnotiť jeho závažnosť, účinnosť aplikovanej liečby a prognózu jeho vývoja. Podľa názoru správneho súdu posudkový lekár uvedeným spôsobom postupoval, pričom ani žalobkyňa nenamietala, že by niektoré z jej ochorení nebolo posudkovo zohľadnené (s výnimkou chronického únavového syndrómu, ku ktorému sa správny súd vyjadril vyššie v texte tohto rozsudku). Na uvedenom pritom nič nemení presvedčenie žalobkyne, že preukázané zdravotné ťažkosti mali byť posudkovo vyhodnotené iným spôsobom.
55. Námietka nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného nebola dôvodná, pretože nezodpovedala obsahu preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, ani platnej právnej úprave. Nepreskúmateľné je také rozhodnutie, z ktorého obsahu nemožno zistiť, ako bolo rozhodnuté, o čom bolo rozhodnuté alebo prečo bolo rozhodnuté práve daným spôsobom. Rozhodnutie je nepreskúmateľné buď pre nezrozumiteľnosť, teda nejasnosť, alebo protirečivosť, alebo pre nedostatok dôvodov. Nedostatočne odôvodnené je také rozhodnutie, z ktorého obsahu nie je možné zistiť úvahu orgánu verejnej správy pri hodnotení dôkazov alebo pri právnom posudzovaní veci, teda ak neobsahuje skutočnosti, ktoré viedli orgán verejnej správy ku konkrétnemu rozhodnutiu. Musí ísť o nedostatok skutkových dôvodov, ktoré viedli orgán verejnej správy k rozhodnutiu. Za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov sa nepovažuje rozhodnutie, ktoré napriek svojej stručnosti obsahuje všetky zákonné náležitosti. Požiadavky na odôvodnenie rozhodnutia sú upravené v § 209 ods. 4 ZoSP tak, že organizačná zložka Sociálnej poisťovne má povinnosť v odôvodnení rozhodnutia uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovala. Preskúmaním obsahu rozhodnutia žalovaného (v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, s ktorým tvorí jeden celok) správny súd zistil, že podkladom pre jeho vydanie bol okrem posudku posudkového lekára sociálneho poistenia zo dňa 04. júna 2019, ktorý tvoril spolu s osobným listom dôchodkového poistenia žalobkyne prílohu prvostupňového rozhodnutia, aj posudok posudkového lekára sociálneho poistenia získaný v odvolacom konaní zo dňa 17. októbra 2019, ktorý bol premietnutý do odôvodnenia rozhodnutia žalovaného. To znamená, že rozhodnutie žalovaného obsahuje skutočnosti, ktoré boli podkladom pre jeho vydanie, pretože obsahuje skutočnosti týkajúce sa zdravotného stavu žalobkyne, vrátane prejavov jednotlivých ochorení, ich priebehu a vývoja vyhodnotenie vplyvu jeho zhoršenia na schopnosť zárobkovej činnosti žalobkyne a tiež skutočnosti týkajúce sa získaného obdobia jej dôchodkového poistenia a zárobkov, ktoré dosiahla v rozhodujúcom období pre určenie sumy priznanej dôchodkovej dávky, ktoré boli preukázané prvotnými evidenčnými dokladmi nachádzajúcimi sa v administratívnom spise a ktoré boli premietnuté do osobného listu dôchodkového poistenia žalobkyne. Dôkazmi o zdravotnom stave žalobkyne boli odborné lekárske nálezy z rôznych oblastí medicíny, ktoré boli v rozhodnutí žalovaného označené a v nich obsiahnuté diagnostické závery z hľadiska zistenia poškodenia zdravotného stavu žalobkyne, jeho prejavov a závažnosti buď boli posudkovým lekárom akceptované a boli podkladom pre vydania rozhodnutia žalovaného, alebo diagnostické závery odborných vyšetrení neboli akceptované a posudkový lekár v posudku vysvetlil dôvody ich neakceptovania (týka sa najmä diagnózy chronického únavového syndrómu), teda uviedol úvahu pri hodnotení dôkazov. Rozhodnutie žalovaného obsahuje aj úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Priznanie invalidného dôchodku žalobkyni odvodil od vzniku jej invalidity, teda preukázaného viac ako 1 rok trvajúceho dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, podľa diagnostických záverov odborných vyšetrení a miery závažnosti zistených zdravotných ťažkostí žalobkyne určil jej rozhodujúce zdravotné postihnutie podľa prílohy č. 4 k ZoSP a v zákonnom rozpätí priznaný percentuálny pokles jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť odôvodnil. Poukazom na relevantné zákonné ustanovenia a skutkové zistenia týkajúce sa obdobia dôchodkového poistenia žalobkyne a zárobkov, ktoré dosiahla v rozhodujúcom období odôvodnil aj výpočet sumy priznanej dôchodkovej dávky. Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že rozhodnutie žalovaného netrpí vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov, pretože obsahuje všetky náležitosti v zmysle § 209 ods. 4 ZoSP. Preto bola táto žalobná argumentácia nedôvodná.
56. Tvrdenie žalobkyne, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné, pretože neobsahuje dôvody a príčiny jej anxiózne-depresívnej a posttraumatickej poruchy a že posudkový lekár nevysvetlil jej viac rokov trvajúcu chronickú úvahu, zvýšenú telesnú teplotu, zhoršenie krátkodobej pamäte a sústredenia a bolesti svalov, kĺbov, či hlavy nemohlo obstáť, pretože nemá oporu v § 209 ods. 4 ZoSP v spojení s § 71 ZoSP, a preto na jej základe správny súd nezákonnosť rozhodnutia žalovaného nezistil.
Objasňovanie príčin zdravotných ťažkostí poistenca nepatrí do kompetencie posudkového lekára. Posudkový lekár vykonáva (okrem iného) lekársku posudkovú činnosť dôchodkového poistenia, ktorá zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 153 ods. 1 písm. c), ods. 3 písm. a) ZoSP), a to spôsobom vyplývajúcim z § 71 ods. 2 až ods. 9 ZoSP. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšie vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov. Objektivizácia subjektívnych zdravotných ťažkostí poistenca, hľadanie ich príčin a ich následné diagnostické označenie patrí do kompetencie príslušných odborných lekárov v tej - ktorej medicínskej oblasti. Konanie o invalidnom dôchodku je konaním návrhovým, ktoré sa začína na podnet poistenca na základe jeho písomnej žiadosti (§ 184 ods. 1 ZoSP), preto má predovšetkým žalobkyňa, ktorá si uplatnila nárok na invalidný dôchodok povinnosť predložiť dôkazy preukazujúce, že si nárok uplatňuje dôvodne, teda že jej zdravotný stav je dlhodobo nepriaznivý a ovplyvňuje jej schopnosť zárobkovej činnosti. Žalobkyňa si uvedenú povinnosť (§ 196 ods. 6, ods. 1 ZoSP splnila, keď predložila lekárske správy odborných lekárov o jej zhoršenom zdravotnom stave a posudkoví lekári sociálneho poistenia ich pre účely rozhodnutia o podanej žiadosti o invalidný dôchodok vyhodnotili. Organizačné zložky Sociálnej poisťovne pritom v záujme presného a úplného zistenia skutočného stavu veci (§ 195 ods. 1 ZoSP) vykonali aj ďalšie dokazovanie na odstránenie rozporov v diagnostických záveroch žalobkyňou predložených odborných lekárskych nálezov a žalobkyni nariadili diagnostickú hospitalizáciu, ktorou bola potvrdená predpokladaná psychiatrická diagnóza žalobkyne, pre ktorú bola napokon uznaná invalidnou, pričom k posudkovému vyhodnoteniu predložených odborných lekárskych nálezov prizvali aj prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore a to psychiatra v súlade s § 153 ods. 8 ZoSP. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného nie je možné vyvodiť z absencie dôvodov, ktoré nemá žalovaný v rozhodnutí a ani posudkový lekár v posudku o invalidite, ktorý bol podkladom na vydanie preskúmavaného rozhodnutia povinnosť uvádzať, pretože nemá ani oprávnenie ich skúmať, čo sa vzťahuje aj na žalobkyňou žiadané objasnenie príčin jej zdravotných ťažkostí. Žalobkyňa sa de facto domáhala toho, aby boli v konaní o invalidnom dôchodku zistené príčiny jej zdravotných ťažkostí, čo nie je predmetom administratívneho konania o invalidnej dôchodkovej dávke, v rámci ktorého sa posudkovo vyhodnocuje zdravotný stav poistenca, ktoré je už zistený a preukázaný odbornými lekárskymi závermi príslušných odborných lekárov. V konaní o žiadosti žalobkyne o priznanie invalidného dôchodku bol pritom posudkovo vyhodnotený aj chronický únavový syndróm, ktorý bol uvádzaný v diagnostických súhrnoch niektorých lekárskych nálezov a ktorý je podľa žalobkyne jej rozhodujúcim zdravotným postihnutím, ktoré vysvetľuje všetky prejavy jej zhoršeného zdravotného stavu, a to so záverom, že chronický únavový syndróm ako ochorenie/oslabenie imunitného systému nebolo pre nesplnenie diagnostických kritérií podľa Holmesa zistené. Argumentácia žalobkyne tak bola len vyjadrením nesúhlasu s posudkovým vyhodnotením diagnostikovaných ochorení, ku ktorým sa žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí vyjadril, teda jeho rozhodnutie vadou nepreskúmateľnosti zo žalobkyňou tvrdených dôvodov netrpí. Preto bola táto žalobná argumentácia nedôvodná.
57. Tvrdenie žalobkyne, že dátum vzniku jej invalidity nebol relevantným spôsobom odôvodnený, nemá oporu v obsahu preskúmavaného rozhodnutia, a preto nebolo možné na jeho základe dospieť k záveru o nezákonnosti rozhodnutia pre jeho nepreskúmateľnosť. Z obsahu rozhodnutia žalovaného vyplýva, že dátum vzniku jej invalidity bol ustanovený dňom 18. 08. 2016, pretože týmto dňom bolo prvý krát vyslovené podozrenie na taký vývoj duševných ťažkostí žalobkyne, ktorý podmieňuje jej invaliditu s tým, že pred uvedeným dátumom závažný stupeň jej duševných ťažkostí, ktorý by odôvodňoval jej invalidizáciu z odborných lekárskych nálezov nevyplýval.
58. Nesprávnosť rozhodnutia žalovaného nebolo možné vyvodiť ani z argumentácie žalovaného týkajúcej sa duševného ochorenia žalobkyne a jeho závažnosti, pretože nesvedčí o nedostatočných dôvodoch rozhodnutia vo vzťahu ku skutkovým zisteniam, na ktorých bolo rozhodnutie žalovaného založené a nie je ani nezrozumiteľná. Naopak, je zákonom vyžadovanou vecnou úvahou posudkového lekára (orgánov verejnej správy) v súvislosti s hodnotením predložených dôkazov o charaktere a závažnosti duševného ochorenia žalobkyne so záverom, že pri rozhodujúcom zdravotnom postihnutí žalobkyne nejde o dezintegráciu jej osobnosti. Subjektívne presvedčenie žalobkyne, že prejavy poškodenia jej zdravia (ťažká chronická únava, zvýšená telesná teplota, zhoršenie krátkodobej pamäte a sústredenia, bolesti svalov, kĺbov, hlavy) zodpovedajú diagnóze chronického únavového syndrómu ako imunologického ochorenia nebolo dôkazom o nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného, ani
o nesprávnom posudkovom vyhodnotení zdravotných ťažkostí žalobkyne, ktoré boli preukázané odbornými lekárskymi nálezmi. Posudkové vyhodnotenie zdravotných ťažkostí každého poistenca vyžaduje okrem odborného medicínskeho vzdelania aj odbornosť v posudkovom lekárstve a podľa platnej právnej úpravy je zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia, ktorí majú okrem medicínskeho vzdelania aj vzdelanie v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo (§ 153 ZoSP). To znamená, že pre rozhodnutí o invalidite žalobkyne, pre určenie jej rozhodujúceho zdravotného postihnutia a určenie percentuálnej miery poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie je rozhodujúce jej subjektívne presvedčenie, ale jej odbornými lekárskymi nálezmi objektívne preukázané zdravotné ťažkosti a ich posudkové vyhodnotenie v súlade s posudkovými (príloha č. 4 k ZoSP) a zákonnými kritériami (§ 71 ZoSP). Pre určenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia nie je možné vychádzať z presvedčenia poistenca, ale len z jeho zdravotnej dokumentácie, ktorou preukazuje svoj dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
59. Na základe vyššie uvedených úvah dospel správy súd k záveru, že rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým bol žalobkyni priznaný invalidný dôchodok od 18. 08. 2016, na základe vzniku jej invalidity od uvedeného dňa so 60% poklesom jej pracovnej schopnosti bolo správne a zodpovedalo objektívne preukázanému zdravotnému stavu žalobkyne. Určené rozhodujúce zdravotné postihnutie, priznaná percentuálna miera zníženej pracovnej schopnosti žalobkyne a tiež dátum vzniku jej invalidity boli podložené zdravotnou dokumentáciou žalobkyne a v súlade s jej obsahom logicky, zrozumiteľne a presvedčivo odôvodnené. Správny súd v konaní nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by závery posudkových lekárov, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím spochybnili, a preto ich považoval za relevantný a správny podklad pre rozhodnutie o žiadosti žalobkyne o priznanie invalidného dôchodku. Pretože skutkový stav veci týkajúci sa zdravotných ťažkostí žalobkyne bol zistený z predloženej zdravotnej dokumentácie úplne a správne, pričom určenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobkyne, určený dátum vzniku jej invalidity i priznaná percentuálna miera poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola náležite odôvodnená, čím bol rešpektovaný záväzný právny názor súdu vyslovený v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí, nebola žalobná námietka týkajúca sa jeho nerešpektovania dôvodná, pretože nezodpovedala obsahu administratívneho spisu a platnej právnej úprave. Preto správny súd nevzhliadol ani dôvod na uloženie pokuty žalovanému v zmysle § 191 ods. 6 SSP. Správny súd nezistil žiadne pochybenia ani z hľadiska určenej sumy priznanej dôchodkovej dávky, ktorá bola správne matematicky určená na základe prvotnými evidenčnými podkladmi preukázaného obdobia dôchodkového poistenia žalobkyne a zárobkov, ktoré dosiahla v rozhodujúcom období. Voči výške invalidného dôchodku žalobkyňa nevzniesla žiadne námietky a ani správny súd nezistil žiadne vecné nedostatky pri určení jeho sumy. V podrobnostiach poukazuje na výpočet sumy invalidného dôchodku, ktorý bol obsiahnutý v rozhodnutí žalovaného aj v prvostupňovom rozhodnutí, pretože bol vecne správny.
60. Z uvedených dôvodov právny súd rozhodnutie žalovaného potvrdil ako vecne správne v súlade s § 190 SSP, keď na základe žalobkyňou uplatnených žalobných námietok, ale ani po preskúmaní veci v celom rozsahu v súlade s § 203 ods. 2 SSP nezistil žiadny dôvod žalobkyňou namietanej nezákonnosti.
61. O náhrade trov konania rozhodol správy súd podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobkyňa v konaní pred správnym súdom úspešná nebola, preto jej správny súd právo na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.