Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_38P-103-2021.pdf
PDF · 241.74 KB
Case nature
Area
Subarea
38P/103/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica, v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: Q. J. K., B.. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zast. opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, dieťa matky: Z. K., B.. XX.XX.XXXX, X. L. XX, T. W., právne zast. JUDr. Jozef Veselý, advokát so sídlom Mierová 1, Veľký Krtíš a otca: K. J., B.. XX.XX.XXXX, X.O. XX V. I., O. XNN K., U. W. P. X. H. U.V. Í., právne zast. JUDr. Milan Ficek, advokát s.r.o., so sídlom Žilinská 14, 811 05 Bratislava, IČO: 47 232 757, v konaní o nariadení návratu maloletej do cudziny pri neoprávnenom zadržiavaní, takto
rozhodol:
I. Súd n a r i a ď u j e návrat maloletej Q. J. K., B.. XX.XX.XXXX do krajiny jej obvyklého pobytu, do U. W. P. X. H. U. Í..
II. Súd n a r i a ď u j e matke maloletej Z. K., B.. XX.XX.XXXX, aby maloletú Q. J. K., B.. XX.XX.XXXX navrátila na územie U. W. P. X. H. U. Í. v lehote 7 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
III. V prípade, že matka maloletej nenavráti maloletú Q. J. K., B.. XX.XX.XXXX do krajiny jej obvyklého pobytu v lehote 7 dní od dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia, otec maloletej K. J., B.. XX.XX.XXXX je o p r á v n e n ý po uplynutí stanovenej lehoty maloletú prevziať za účelom jej navrátenia do krajiny obvyklého pobytu, teda na územie U. W. P. X. H. U. Í..
IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
V. Trovy tlmočného z n á š a štát.
odôvodnenie:
1. Dňa 02.09.2021 bol súdu doručený návrh na nariadenie návratu maloletej Q. J. K., B.. XX.XX.XXXX do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní. Navrhovateľ v návrhu okrem iného uviedol, že maloletá sa narodila v Londýne po viac ako päťročnej známosti s jej matkou, je štátnou občiankou Slovenskej republiky, taktiež je vedená v registri Talianov s pobytom v zahraničí tzv. A.I.R.E., v súčasnosti má 4 roky. S matkou maloletej sa zoznámil v roku 2012 v Londýne, je taliansky občan, do Londýna sa presťahoval už v roku 2009. Matka prišla do Veľkej Británie zo Slovenska v auguste 2012, krátko na to sa zblížili a v auguste 2013 začali spolu bývať. Manželstvo doposiaľ neuzavreli. V roku 2016 si v Londýne kúpili spoločne na hypotéku jednoizbový mezonet. Začiatkom roka 2017 sa im narodila dcéra Q. J. K., s ktorou až do decembra roka 2020 spolu s matkou žili na adrese XX V. I., O. K. P. P. X., kde dcéru spoločne vychovávali a vytvárali jej tie najlepšie podmienky pre jej vývin a rozvoj. V novembri 2020 počas pandémie Covid-19 však navrhovateľa prepustili z práce, nakoľko spoločnosť, pre ktorú pracoval sa rozhodla znížiť počet pracovných síl. Pokúšal sa hľadať si nové zamestnanie, ale kvôli pretrvávajúcej pandémii sa mu to nepodarilo. S matkou maloletej sa rozhodli, že by bolo vhodné dočasne sa pokúsiť nájsť si brigádu na Slovensku. Následne si našiel prácu v spoločnosti Amazon na Slovensku na pozícii HR Senior Administrator. Z tohto dôvodu sa rozhodli dočasne odísť na Slovensko, kde pôvodne bývali v dome, ktorý patrí matke matky maloletej. Úmysel zostať žiť v Slovenskej republiky
však nikdy nemali. Na tomto sa s matkou maloletej dohodli ešte pred odchodom z Veľkej Británie. Dňa 16.04.2021 obdržali potvrdenie o prijatí ich maloletej dcéry do školy tzv. Preception School Carlisle Infant School vo Veľkej Británii. Jedná sa o kvázi nultý ročník pred prvým rokom povinnej školskej dochádzky, resp. základnej školy. Nakoľko školský rok začína 21.09.2021, navrhovateľ dňa 21.05.2021 kúpil lístok na Eurotunel s tým, že návrat do Londýna naplánoval na 06.07.2021. Z dôvodu rozchodu s matkou maloletej v júni 2021, musel naplánovanú cestu posunúť na deň 20.08.2021. Nakoľko ani vtedy sa im nepodarilo odletieť, odlet zarezervoval na 05.09.2021. Z uvedeného vyplýva, že pobyt na Slovensku bol naozaj iba dočasný. Nikdy tu neplánovali zostať žiť na dlhšie, nakoľko ich maloletá dcéra má silnejšie korene vo Veľkej Británii. Tam sa nielenže narodila, ale tam je aj zdravotne aj sociálne poistená a má tam od svojho narodenia aj všetkých svojich lekárov. Na Slovensku nemá žiadnych. Ich maloletá dcéra hovorí plynule po anglicky, je to jej rodný jazyk. Od svojich dvoch rokov až do spoločného odchodu na Slovensko navštevovala v Londýne škôlku YMCA. Po príchode na Slovensko od februára alebo marca do začiatku júla tohto roka bola zapísaná do materskej školy v Modrom Kameni, ktorú aj navštevovala. Maloletá si materskú školu na Slovensku neužívala tak, ako si ju užívala v Londýne, pretože nikdy nemala rada poobedný spánok. Spomína si na jednu udalosť, kedy ju pani učiteľka prinútila spať, od tej doby mala potom tri týždne problém ísť naspäť do škôlky. Po dlhšom čase sa im s matkou podarilo ju presvedčiť, aby sa do škôlky vrátila. Rozprával sa s pani učiteľkou, ktorá mu však povedala, že sa nič nestalo, napriek tomu to však maloletá brala veľmi ťažko a nechcela sa tam už viac vrátiť, preto poprosil matku maloletej, aby sa s učiteľkou porozprávala ona, nakoľko ona by jej to vedela lepšie vysvetliť, keďže on po slovensky nerozpráva. Nakoniec sa to vyriešilo tak, že maloletá chodila do škôlky len doobeda, nakoľko tam nechcela viac spávať. Vo Veľkej Británii vo škôlke bola maloletá spokojná, vždy sa do nej tešila. Každé ráno sa po zobudení hneď nachystala, aby ju mohli čo najskôr do škôlky odviezť. Tu mala svojich kamarátov, mala tu vytvorené ako rodinné, tak aj sociálne zázemie, nehovoriac o tom, že tu mala a stále má svojich lekárov. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že Veľká Británia bola a je jej prirodzeným prostredím. V súčasnosti bolo tiež začaté konanie o úpravu rodičovských práv a povinností k ich maloletej dcére súdom Royal Court of Justice, Family Division vo Veľkej Británii pod č. k. FD21P00568, paralelne s týmto konaním sa vedie konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej aj na Slovensku na podklade návrhu, ktorý podala matka maloletej a to napriek skutočnosti, že slovenské súdy na konanie nemajú žiadnu právomoc. Matka svojím správaním poškodzuje záujem ich maloletej dcéry, nakoľko sa ju snaží opísaným konaním presídliť na Slovensko. Na jednej strane tomu nasvedčuje fakt, že podala návrh na zverenie maloletej do jej osobnej starostlivosti na slovenskom súde aj napriek tomu, že miestom obvyklého pobytu maloletej je Veľká Británia, na druhej strane tomu nasvedčuje skutočnosť, že ich odlet do krajiny obvyklého miesta pobytu ich maloletej dcéry sa už trikrát odložil aj napriek tomu, že maloletá 21.09.2021 začne navštevovať školu Carlisle Infant School vo Veľkej Británii, na ktorú bola prijatá ešte na jar tohto roku. Uvedeným konaním matka zasahuje nielen do výkonu navrhovateľových rodičovských práv tým, že mu bráni podieľať sa na výchove ich maloletej dcéry, ale rovnako zasahuje aj do práv ich maloletej dcéry, najmä do práva byť vychovávaná oboma svojimi rodičmi a práve nebyť pozbavená svojho obvyklého pobytu. Konanie matky preto považuje za účelové s cieľom dosiahnuť zmenu obvyklého pobytu maloletej. Vzhľadom na uvedené, v prípade, že súd dospeje k záveru, že došlo k neoprávnenému zadržiavaniu maloletej a návrh bol podaný do jedného roka od neoprávneného premiestnenia alebo zadržiavania, musí nariadiť návrat maloletého dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu. Čo sa týka opatrovníckeho práva, rozumie sa ním najmä právo určiť miesto pobytu dieťaťa, ako otec-navrhovateľ toto opatrovnícke právo nadobudol zo zákona, riadne ho vykonával, a preto matka nemôže bez jeho súhlasu rozhodnúť o mieste pobytu ich maloletej dcéry, najmä o jej premiestnení a zadržiavaní na Slovensku. Návratové konanie má charakter predbežného konania, v ktorom má byť s konečnou platnosťou zodpovedaná otázka jurisdikcie nad maloletým dieťaťom. Nie je teda konaním o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o tomto súd doposiaľ meritórne nerozhodol. K návrhu navrhovateľ pripojil rodný list maloletej.
2. Uznesením zo dňa 03.09.2021 súd uložil matke maloletej, aby v zmysle § 131 ods. 1 CMP sa v lehote 7 dní od doručenia uznesenia k veci písomne vyjadrila a aby v prípade, že s návrhom nesúhlasí, pripojila k vyjadreniu listinné dôkazy, ktorých sa dovoláva alebo označila iné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a uviedla, či sa vzdáva práva účasti na pojednávaní alebo súhlasí s rozhodnutím bez nariadenia pojednávania.
3. Následne bolo súdu doručené vyjadrenie matky k návrhu navrhovateľa na nariadenie návratu maloletej do cudziny zo dňa 14.09.2021. Vo vyjadrení matka uviedla, že sa nevzdáva účasti na
pojednávaní a nesúhlasí s rozhodnutím veci bez nariadeného pojednávania. Na Okresnom súde Veľký Krtíš na základe návrhu matky dieťaťa, ktoré má aj slovenské občianstvo, sa vedie konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, pričom návrh na začatie konania bol doručený Okresnému súdu Veľký Krtíš dňa 14.06.2021. V predmetnej veci súd doteraz nerozhodol ani neurčil pojednávanie. Takisto bola kontaktovaná príslušnými orgánmi z Veľkej Británie, kde sa uskutočnilo konanie prostredníctvom online, kde je bolo oznámené, že súdy vo Veľkej Británii budú konať až po rozhodnutí súdu na území Slovenskej republiky. Z obsahu predmetného návrhu vyplýva, že by malo dôjsť k neoprávnenému zadržiavaniu maloletej, čo vôbec nie je pravdou, pretože spolu s otcom dieťaťa a s maloletou dobrovoľne prišli na územie Slovenskej republiky a tu spolu žili u jej rodičov v meste Modrý Kameň, pokiaľ nedošlo k partnerským nezhodám s otcom dieťaťa, s ktorým nemá uzavreté manželstvo a tento sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti a v súčasnej dobe strieda svoje pobyty na území Slovenskej republiky. Je pravdou, že na Slovensku žijú skoro jeden rok s tým, že obaja si tu našli prácu a maloletú spoločne vychovávali, až kým nedošlo k zrušeniu spoločnej domácnosti, avšak po tejto situácii umožňovala matka styk otca s maloletej, pričom podala aj návrh na úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu. Vo Veľkej Británii žili v malom byte, ktorý si spoločne kúpili a splácajú úver, pričom na Slovensku žije s maloletou vo veľkom rodinnom dome v meste Modrý Kameň u jej rodičov, kde sú vytvorené všetky podmienky pre zdravý vývoj maloletej a maloletá navštevuje aj predškolské zariadenie. Je samozrejmé, že trvá určité adaptačné obdobie pre maloleté dieťa ohľadom zmeny životného prostredia, avšak túto skutočnosť spolu prekonávajú, pričom matka má v úmysle, k vzhľadom k rozpadu partnerského vzťahu, zostať bývať na území Slovenskej republiky v tomto čase, pričom nechce bývať s otcom dieťaťa v spoločnom byte vo Veľkej Británii, ktorý je veľmi malý a inú možnosť bývania ani nemá. Tvrdenia otca ohľadne dieťaťa sú nepodstatné a účelové, pričom konanie, ktoré žiada otec dieťaťa, by nebolo v prospech maloletej, ktorá má slovenské občianstvo, pričom matka dieťaťa sa o dieťa riadne stará. Nemožno tu aplikovať citovaný Dohovor o občianskych aspektoch medzinárodných únosov detí, pretože toto dieťa nebolo neoprávnene premiestnené do iného zmluvného štátu a nie je zadržiavané, kde čl. 3 je neaplikovateľný a dôvody, pre ktoré toto žiada otec dieťaťa, nie sú aplikovateľné pre takýto prípad. Samozrejme, dieťa je v útlom veku a nemôže sa z tohto dôvodu objektívne vyjadriť, ale na Slovensku je šťastné a nechýba jej nič, má nových kamarátov a je zahrňované láskou a opaterou aj zo strany starých rodičov. V prípade, že by súd vyhovel takémuto návrhu otca dieťaťa, ohrozil by v podstate existenciu maloletého dieťaťa z hľadiska jeho bývania a iných aspektov na území Veľkej Británie, pretože matka dieťaťa, ako je už uvedené, nechce žiť s otcom dieťaťa a inú možnosť bývania nemá, na území Slovenska má matka zamestnanie s primeraným príjmom a takisto ho má aj otec dieťaťa, pričom na území Veľkej Británie stratili obaja rodičia zamestnanie a zdroje príjmov a aj táto skutočnosť bola dôvodom presťahovania na územie Slovenskej republiky. Otec dieťaťa nepredložil žiaden dôkaz ohľadne svojich tvrdení, že by jeho pobyt na území Slovenskej republiky počas jedného roka bol len dočasný, že tomuto nesvedčí napríklad to, že tento uzatvára nájomné zmluvy a jeho pracovný pomer naďalej trvá, tento sa naďalej zdržuje na území Slovenskej republiky, a teda v čase podania návrhu sa otec dieťaťa nezdržoval na území Veľkej Británie, pričom je treba zdôrazniť, že dieťa je slovenským občanom, a teda malo mať určitú ochranu príslušnými inštitúciami na území Slovenskej republiky, pričom otec dieťaťa je štátny občan Talianska a nezdôvodnil, prečo ak občan Talianska chce žiť vo Veľkej Británii, pričom tam nemá zabezpečenú prácu a skoro rok sa zdržuje na území Slovenskej republiky a maloleté dieťa nie je ani občanom Veľkej Británie. Keďže v tomto prípade nie je splnená podmienka neoprávneného premiestnenia alebo zadržiavania dieťaťa, matka dieťaťa navrhuje, aby návrh otca dieťaťa bol v plnom rozsahu zamietnutý ako nedôvodný. K vyjadreniu k návrhu matka uviedla rodný list maloletej z osobitnej matriky vedenej Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky a potvrdenie o pobyte maloletej na území Slovenskej republiky v obci Modrý Kameň.
4. Z vyjadrenia opatrovníka maloletej Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš zo dňa 14.09.2021 vyplýva, že vykonal šetrenie dňa 23.07.2021 o 10:00 hod. v domácnosti matky. Matka žije v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve matky maloletej Q. a jej brata pána I. K.. Matka pracuje pre spoločnosť DHL so sídlom v Bratislave, jej čistá mzda sa pohybuje vo výške cca 1 090 eur brutto. Poberá prídavok na dieťa vo výške 25,50 eur. Maloletá navštevuje materskú škôlku na Modrom Kameni, má rada rozprávky, rada tancuje, spieva a maľuje. Je dispenzarizovaná v pediatrickej ambulancii MUDr. Moniky Prosnanovej vo Veľkom Krtíši, je zdravá, trpí len bežnými detskými sezónnymi ochoreniami, má absolvované všetky zákonom stanovené preventívne prehliadky a povinné očkovania. Matka sa pred opatrovníkom vyjadrila, že s otcom dieťaťa žili zo začiatku vo Veľkej Británii, kde sa narodila aj maloletá Q. a v decembri 2020 sa presťahovali do Modrého Kameňa. Začali hádky, ktoré boli čoraz častejšie, napätá atmosféra v rodine vyústila až do odchodu otca maloletej Q. zo spoločnej domácnosti. Ten od
júna býva vo Veľkom Krtíš, s matkou dieťaťa komunikuje len sporadicky, dcére voláva každé ráno, každý piatok si ju berie k sebe, dcéra u neho aj prespáva, na výživu nijakým spôsobom neprispieva. Dňa 13.09.2021 bol vykonaný telefonický hovor s matkou maloletej, ktorá uviedla, že čo sa týka bytovej, rodinnej a sociálnej otázky, nič sa od posledného šetrenia zásadným spôsobom nezmenilo, otec sa s dcérou stretáva asi každý víkend, dieťa u neho aj prespáva, tiež sa s dieťaťom stretáva aj cez týždeň, dieťaťu aj voláva skoro každý deň, komunikácia otec - matka je obmedzená len na informácie o dcére. Opatrovník má za to, čo sa týka samotného návrhu, vychádzajúc z vyjadrenia matky, že maloletá Q. je občiankou Slovenskej republiky, má slovenské štátne občianstvo a v neposlednom rade, matka neodišla na Slovensko tajne, ale spolu s otcom maloletej po ich vzájomnej dohode, pričom otec maloletej sa, vraj, po príchode na Slovensko aj zamestnal. Opatrovník sa v zmysle § 132 CMP vzdal práva účasti na pojednávaní.
5. Z vyjadrenia Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže zo dňa 14.09.2021 vyplynulo, že centrum prijalo dňa 18.08.2021 žiadosť o zabezpečenie návratu maloletej zaslanú ústredným orgánom Spojeného kráľovstva. Otec v žiadosti vyjadril obavy, že matka dieťa unesie do inej krajiny, preto žiadal, aby matka nebola s prijatím žiadosti oboznámená. Centrum následne partnerskému orgánu zaslalo vysvetlenie, v ktorom uviedlo, že centrum nemá právomoc zasielať žiadosti o návrat na príslušný súd na Slovensku. Úloha centra spočíva predovšetkým v umožnení dobrovoľného návratu dieťaťa, prípadne riešení situácie zmierlivou cestou formou psychologickej konzultácie. Centrum v rámci štandardného postupu žiada príslušný úrad práce o prešetrenie pomerov maloletého dieťaťa a informuje súd v mieste bydliska dieťaťa v súlade s čl. 16 Dohovoru občianskoprávnych aspektov medzinárodných únosov detí. V zmysle uvedeného sa matka nevyhnutne dozvie o prijatí žiadosti o návrat dieťaťa, preto centrum požiadalo dňa 25.08.2021 partnerský orgán o objasnenie, aké kroky chce otec podniknúť. Partnerský orgán dňa 02.09.2021 centru sprostredkoval vyjadrenie navrhovateľa, ktorý uviedol, že má záujem o zmierlivé riešenie situácie. Otec takisto žiadal o prešetrenie pomerov dieťaťa a informovanie príslušného súdu. Na základe tohto stanoviska centrum zaslalo dňa 09.09.2021 matke maloletého dieťaťa výzvu na dobrovoľný návrat dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu spolu so žiadosťou o vyjadrenie sa k možnosti zmierlivého riešenia situácie. Rovnako požiadala Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš o prešetrenie pomerov maloletého dieťaťa na adrese, na ktorej sa, údajne, spolu s matkou zdržiava a informovalo Okresný súd Veľký Krtíš v zmysle čl. 16 Dohovoru. Matka dňa 13.09.2021 telefonicky potvrdila prijatie výzvy centra a prisľúbila, že zašle svoje písomné stanovisko. Zároveň centru oznámila, že navrhovateľ už podal návrh o návrat dieťaťa na Okresný súd Banská Bystrica, nakoľko centrum nie je účastníkom v konaní o návrate, nemalo o uvedenom vedomosť, takisto partnerský orgán v Spojenom kráľovstve neinformoval centrum o zámere navrhovateľa v tejto fáze obrátiť sa priamo na súd na Slovensku. Podľa informácií, ktoré má centrum zo spisu k dispozícii vyplýva, že rodičia maloletej Q. tvorili až do júna 2021 pár. Po ich rozchode matka podala žiadosť o úpravu práv a povinností k maloletej Q. na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn. 14P/56/2021, v ktorej žiadala o zverenie maloletej Q. do svojej výlučnej starostlivosti a určenie vyživovacej povinnosti. O iných súdnych konaniach v tejto veci centrum nemá vedomosť.
6. Následne bolo súdu dňa 15.10.2021 doručené vyjadrenie navrhovateľa k vyjadreniu matky maloletého dieťaťa. Vo vyjadrení navrhovateľ okrem iného uviedol, že vyjadrenie matky maloletej ho veľmi prekvapilo, najmä pokiaľ ide o tvrdenie, že na území Slovenskej republiky prišli natrvalo. Pri jeho čítaní bol v šoku. Vyznieva totiž veľmi sebecky, absolútne nehľadiac na najlepší záujem ich maloletej, ktorá sa chce vrátiť do Veľkej Británie, nakoľko Londýn považuje za svoj domov. To je miesto jej obvyklého pobytu. K tvrdeniu matky, že súd vo Veľkej Británii bude konať až po rozhodnutí súdu na území Slovenskej republiky uviedol, že toto nie je pravdivé. Ako dôkaz predložil úradný preklad zápisnice z pojednávania pred súdom Veľkej Británie, ktoré sa konalo dňa 26.08.2021. Samotný súd na tomto pojednávaní uviedol, že v prípade, že bolo začaté konanie o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu aj na Slovensku, jedná sa o problém jurisdikcie. Súčasne však apeloval na to, že obaja účastníci konania zhodne tvrdia, že sa chcú s maloletým dieťaťom vrátiť do Veľkej Británie. Vzhľadom na uvedené ho tvrdenie matky maloletej o tom, že na územie Slovenskej republiky vycestovali natrvalo absolútne prekvapilo. Je zrejmé, že zo strany matky maloletej sa v tomto prípade jedná o klamstvo, ak bude potrebné, vie zabezpečiť aj prepis pojednávania, ktoré sa uskutočnilo pred súdom vo Veľkej Británii. Matka totiž už viackrát potvrdila, že presťahovanie na Slovensko malo len dočasný charakter. Potvrdila to aj pred mediátorom Gabrielou Rackovou, pred ktorou v súčasnosti prebieha mediácia medzi navrhovateľom a matkou maloletej ohľadne návratu dieťaťa na územie Veľkej Británie. Navrhovateľ disponuje aj audio nahrávkou, kde matka vyslovene tvrdí, že ich pobyt na Slovensku
je dočasný. Uvedené matka tvrdila aj v ich spoločnej telefonickej komunikácii, ktorú má navrhovateľ zachytenú v anglickom jazyku. Uvedené vie preukázať aj výsluchom svedka, slečny T. X.. Navrhovateľa rovnako prekvapilo aj tvrdenie matky o tom, že sa dobrovoľne odsťahoval zo spoločnej domácnosti. Nebolo to dobrovoľne. Odsťahoval sa pod nátlakom matky, starej matky maloletej ako aj brata matky maloletej. Stará matka ich maloletej dcéry mu vyslovene povedala: ,,zajtra odchádzaš, toto je môj dom“, následne mu vypla internet, ktorý potrebuje pre vykonávanie svojej práce, nakoľko pracuje z domu. Matka maloletej na neho zavolala jej brata, ktorý pracuje ako policajt, bolo za účelom vypratania z ich rodinného domu, pričom tento ho ešte prišiel v deň vysťahovania o 13:00 hod., do kedy mu dali ultimátum, skontrolovať, či naozaj opustil domácnosť matky. O rozpad ich vzťahu sa veľkou mierou pričinila stará matka maloletej, nakoľko táto do ich vzťahu s matkou maloletej veľmi zasahovala. Navrhovateľ chcel byť so svojou dcérou, avšak matka maloletej mu túto možnosť odňala. Maloletá sa ho neustále pýta, prečo spolu všetci traja nežijú, veľmi ťažko to nesie a jemu sa to ešte ťažšie vysvetľuje. Po vysťahovaní si našiel narýchlo bývanie cez stránku www.booking.com <http://www.booking.com>. Ich maloletá dcéra nemá iba štátne občianstvo Slovenskej republiky ako tvrdí matka, ich dcéra má štátne občianstvo Veľkej Británie, o čom súdu predložil dôkaz, pas maloletej. Vo Veľkej Británii sa maloletá nielenže narodila, ale tam aj žila väčšiu časť svojho života, na rozdiel od Slovenska, to znamená od svojho narodenia vo februári 2017 až do decembra 2020, kedy sa dočasne presťahovali na Slovensko. Tam má aj svoje zázemie. S matkou maloletej V Londýne nadobudli nehnuteľnosť v čase tehotenstva matky, v ktorej pre maloletú vytvorili ich spoločný domov. Ide o menší mezonetový byt s dvomi záhradami, nakoľko matka maloletej túžila po záhrade. Jej sen navrhovateľ splnil. Maloletá má v Londýne vytvorené citové väzby, čo nemožno nijako poprieť, tam je centrum jej záujmov a ťažisko jej života. Rozpráva plynule po anglicky, od svojich 2 rokov tam každý deň chodila do škôlky, ktorú mala mimoriadne rada, nakoľko tam ma svojich kamarátov. S týmito sa stretávala aj mimo škôlky, po škôlke totiž mávali s deťmi rôzne skupinové aktivity. Má tam svoju najlepšiu kamarátku Q., s ktorou sa 3 - 4x do týždňa stretávali aj u nich doma alebo naopak maloletá chodila k nim domov. Vo Veľkej Británii maloletá navštevovala aj krúžky tanca a maľovania, nehovoriac o tom, že tam má doposiaľ všetkých svojich lekárov. Maloletá navrhovateľovi stále hovorí, že sa chce vrátiť späť do Londýna, spomína, že chce chodiť do ,,žltej“ škôlky s Q.. Žltou ju nazýva preto, lebo má žlté steny. Berie Veľkú Britániu ako svoj domov, vždy sa tešila do anglickej škôlky. Vo Veľkej Británii má dokonca aj svoju rodinu zo strany jej matky. Jedná sa o sesternicu matky maloletej, ktorá tam žije s rodinou a má 7 ročného syna, s ktorým sa stretávali každý víkend alebo v dni voľna. Bývajú hodinu a pol od Londýna v meste Bournemouth. Na Slovensku žijú len od decembra minulého roka, teda nie je to rok ako sa snaží matka tvrdiť. Návrat späť riešili už od apríla a v júli už mali byť späť vo Veľkej Británii. Maloletá na Slovensku nemá vytvorené žiadne väzby s výnimkou toho, že jej matka je Slovenka a býva tu jej stará matka. Väčšinu svojho času trávi vo veľkom dome sama bez kamarátov, pričom sleduje iba rôzne videá. Toto má za následok, že ich maloletá dcéra sa iba uzatvára do seba. Preto tvrdenie matky, že na Slovensku má maloletá vo veľkom rodinnom dome vytvorené všetky podmienky pre zdravý vývoj, považuje navrhovateľ za zavádzajúce. Veľkosť domova neovplyvňuje šťastie dieťaťa. V Londýne síce bývali v menšom byte, avšak to neznamená, že by ho maloletá nepovažovala za svoj domov alebo že by sa v ňom cítila zle. Maloletá na Slovensku navštevuje síce škôlku v Modrom Kameni, ale do tejto chodiť nechce, veľa plače, keď tam má ísť. Každý vie, že maloletá dieťa nie je taká šťastná, dom starej matky nepovažuje za svoj domov, so škôlkou naozaj nie je spokojná a k tomu prežíva traumu z rozchodu svojich rodičov. Čo sa týka maloletej na Slovensku, matka s navrhovateľom nič nerieši, všetky rozhodnutia týkajúce sa ich spoločnej dcéry robí bez jeho súhlasu. V správe Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš si dokonca uplatnila výdavky na školné, o tomto z jej strany nebol nikdy informovaný. Rovnako si uplatnila aj výdavky za lekársku starostlivosť, ktorá bola ich maloletej dcére poskytnutá, keď sa však matky maloletej opakovane pýtal na meno a adresu pediatra maloletej, tieto údaje mu odmietal poskytnúť, nehovoriac o tom, že ho informovala o zhoršení zdravotného stavu ich maloletej dcéry. Vzhľadom na uvedené, navrhovateľ poukázal na to, že v novembri 2020 s matkou maloletej požiadali o prijatie ich maloletej dcéry do nultého ročníka základnej školy Carlisle Infant School, dobre známej školy vo Veľkej Británii, ktorá sídli neďaleko ich domova. V apríli 2020 obdržali potvrdenie o prijatí ich dcéry na túto školu a spoločne s matkou maloletej dokončili žiadosť o prijatie, ktoré bolo určené na september 2021. Robili to spoločne, z tohto dôvodu kontaktovali nájomcov, ktorí obývali ich dom v Londýne a poskytli im výpovednú lehotu tak, aby ich dom bol k 05.07.2021 voľný. V máji tohto roku kúpil lístok na Eurotunel s tým, že mali odísť v júli 2021. Následne bol však nútený z dôvodu ich rozchodu s matkou maloletej, dvakrát presunúť naplánovaný návrat do Veľkej Británie s tým, že definitívny dátum odchodu bol stanovený na deň 05.09.2021 tak, ako súdu tvrdil v ním podanom návrhu. V tomto čase neexistoval rozpor v tom, že ich pobyt na Slovensku je dočasný a že sa spoločne vracajú do Spojeného kráľovstva. Až teraz pochopil, keď videl vyjadrenie
matky maloletej k jeho návrhu, že matka maloletej tento ich spoločný odchod na Slovensko naplánovala pod zámienkou dočasnosti práve z toho dôvodu, že nikdy už nemala v úmysle sa vrátiť do Veľkej Británie. Samotná matka sa vo svojom vyjadrení k návrhu navrhovateľa snaží vytvoriť dojem, že na Slovensku už žijú takmer rok. Na Slovensku žijú od decembra 2020, pričom už v júli 2021 mali odísť späť do Veľkej Británie, preto navrhovateľ popiera tvrdenia právneho zástupcu matky maloletej, že by si tu ich maloletá dcéra dokázala vytvoriť také väzby, ako má vytvorené na Veľkú Britániu, kde je jej domov. Ich dcéra ani nechodí poriadne do škôlky, lebo tam nechce chodiť, pripadá jej nudná a navrhovateľ vidí, že maloletá vôbec nie je motivovaná. Matka návrat neustále odsúvala, tvrdila, že chce len dosiahnuť, aby jej slovenský súd priznal rodičovské práva a povinnosti k ich maloletej dcére a potom sa presťahuje späť do Veľkej Británie. V súvislosti s uvedeným by chcel zdôrazniť, že počas súdneho pojednávania pred britským súdom dňa 26.08.2021 matka maloletej vyhlásila, že sa chce vrátiť do Londýna a chce, aby spolu žili v ich rodinnom dome. Navrhovateľ začal riešiť vec prostredníctvom právneho zástupcu už v auguste tohto roku, kedy mu matka maloletej začala brániť v návrate s maloletou do Londýna. Aj keď podal návrh, matka ho stále presviedčala, že ich dohoda o vrátení sa späť platí. Samotný fakt, že matka nechce žiť v spoločnej domácnosti a nechce sa vrátiť do Veľkej Británie, nemá nijaký vplyv na to, že maloletá sa má navrátiť do Veľkej Británie, kde je miesto jej obvyklého pobytu. Fakt, že matka nechce odísť s otcom do Veľkej Británie, je pritom irelevantný. O úprave rodičovských práv a povinností doposiaľ nebolo rozhodnuté. Navrhovateľ ako otec maloletej má k maloletej rovnaké práva ako jej matka. O tom, že jeho pobyt na Slovensku bol dočasný, svedčí najmä to, že vo Veľkej Británii nadobudol nehnuteľnosť, na ktorú si spolu s matkou maloletej zobrali hypotéku, čo nasvedčuje jeho tvrdeniam, že ich spoločný život stále plánovali práve na území tejto krajiny. Keby mal úmysel žiť na území Slovenskej republiky, tak tu najskôr kúpi nehnuteľnosť, nepresťahoval by sa do domu svokry, s ktorou sa nevie ani porozprávať, pretože nevie po anglicky, avšak nakoľko je cudzinec, nikdy nemal úmysel zostať tu žiť natrvalo. Rovnako nepredpokladal, že matka maloletej bude odrazu popierať, že ich pobyt na Slovensku bol dočasný. Taktiež sú zavádzajúce tvrdenia matky vyplývajúce zo správy kolízneho opatrovníka a to, že až po ich príchode na Slovensko si našiel prácu, prácu mal nájdenú ešte pred príchodom na Slovensko, nakoľko to bola jediná práca, ktorú počas pandémie našiel. V tomto čase nebolo ľahké nájsť si prácu vo Veľkej Británii, preto spolu s matkou maloletej sa rozhodli prísť dočasne na Slovensko, aby našetrili trochu viac peňazí a pokračovali v splácaní hypotéky a všetkých ostatných výdavkov, ktoré v Londýne majú a platia. Z toho istého dôvodu sa rozhodli bývať u matky matky maloletej. Ak by tu chceli bývať natrvalo, nasťahovali by sa do bytu, ktorý vlastní matka maloletej v Bratislave, ktorý je v jej výlučnom vlastníctve, tento byt matka prenajíma. Navrhovateľ by sa určite natrvalo nesťahoval k matke matky maloletej, jednoducho takto nemôže fungovať rodina. Keď ho stará matka maloletej vyhodila, našiel si bývanie, nemá podpísanú žiadnu nájomnú zmluvu, ako tvrdí matka maloletej vo svojom vyjadrení. Matku vôbec nezaujímalo, kam pôjde, po tom, čo ho vyhodili, si to zariadil sám. Matka potvrdila aj pred mediátorom Gabrielou Rackovou, že ich pobyt v Slovenskej republike bol dočasný. Ďalšou skutočnosťou preukazujúcou dočasnosť ich pobytu na Slovensku je najmä fakt, že matka v máji tohto roku ukončila svoj pracovný pomer u svojho zamestnávateľa, pracovala v spoločnosti DHL. Svoju výpoveď však následne stiahla potom, ako sa rozišli a jeho vyhodili z rodinného domu. Takýmito skutočnosťami svedčiacimi o dočasnosti ich pobytu je aj to, že maloletá do dnešného dňa na území Slovenskej republiky má iba pediatra, o čom sa tiež dozvedel až zo správy úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, inak by o tom ani nemal vedomosť, súčasne bola prijatá do škôlky vo Veľkej Británii s nástupom od septembra tohto roku, ako aj samotná objednávka rezervácia Eurotunela za účelom ich návratu do Spojeného kráľovstva. Čo sa týka tvrdenia matky maloletej, že vo Veľkej Británii nemá zabezpečenú prácu, toto tvrdenie je zavádzajúce, o čom predkladá dôkaz v prílohe vyjadrenia. Na základe dohody s jeho zamestnávateľom, od decembra 2021 získal prácu v spoločnosti Amazon v Londýne, v skutočnosti mal túto prácu zaistenú už skôr, avšak ju musel odmietnuť, nakoľko prebiehajúcich súdnych pojednávaní, s maloletou nakoniec nemohli odcestovať. Ide o medzinárodnú spoločnosť. Pre výkon jeho práce potrebuje iba pripojenie na internet, môže ju preto v zásade vykonávať odkiaľkoľvek, keďže aj v súčasnosti ju vykonáva na diaľku. Vyjadrenia matky, že v prípade vyhovenia súdom jeho návrhu na nariadenie návratu maloletej do Veľkej Británie, by bola ohrozená existencia maloletého dieťaťa z hľadiska jeho bývania uvádza, že pokiaľ sa matka nechce vrátiť do spoločného bytu v Londýne, je otvorený akémukoľvek riešeniu. Dom a ubytovanie je možné ľahko zariadiť. V súčasnosti hradia výdavky a hypotéku od júla 2021 v plnej výške, pričom k tomu navrhovateľ platí aj nájom vo Veľkom Krtíši. Problém s ubytovaním v Londýne naozaj nevidí, môže si nájsť prechodné ubytovanie v blízkosti ich domu v Londýne a matka s maloletou si môžu ponechať ich mezonetový byt, pokiaľ sa nedohodnú na dlhodobom vhodnom riešení ich situácie. Navrhovateľ sa vždy snažil vychádzať matke maloletej v ústrety, aj súčasný byt, ktorý v Londýne vlastnia, kúpil práve preto, lebo matka chcela mať záhradu. Naďalej má záujem tvoriť s matkou maloletej rodinu a myslí si, že
keby stará matka maloletej nezasahovala do ich vzťahu s matkou maloletej, nedospelo by to do takého vzťahu, v akom je dnes. Ak to matka nebude chcieť, rešpektuje to, ale to nemá vplyv na to, že ich dieťa nepatrí pod jurisdikciu slovenského súdu. Ich dcéru skutočne miluje a chcel by jej vytvoriť čo najlepšie prostredie pre jej rast a vývoj, nehovoriac o vytvorení rodinného zázemia. Pokiaľ ide o vyhlásenie matky pred opatrovníkom, aby prispieval na výživu maloletej, zdôrazňuje, že matka maloletej vždy odmietala akékoľvek peniaze od neho, pričom on aj napriek tomu kúpil maloletej obuv, zimnú bundu, hračky, zaplatil jej rôzne atrakcie a vzal ju do reštaurácie, taktiež zaplatil večeru s jej matkou. Súčasne požiadal matku maloletej, aby mu potvrdila jej IBAN, k čomu však do dnešného dňa neprišlo, nakoľko matka maloletej mu stále odmieta odpovedať na jeho e-maily a textové správy. Zotrváva na svojich ďalších tvrdeniach, že zo strany matky došlo k neoprávnenému zadržiavaniu ich maloletej dcéry, nakoľko ich pobyt na území Slovenskej republiky mal byť ukončený v júli tohto roku, na kedy bol naplánovaný aj ich návrat do Veľkej Británie, to znamená štátu ich obvyklého pobytu, avšak k tomuto do dnešného dňa nedošlo. Z toho dôvodu má za to, že matka maloletú neoprávnene zadržiava na území Slovenskej republiky, pričom rovnako popiera jurisdikciu súdu Veľkej Británie na rozhodovanie o úprave rodičovských práv a povinností k ich maloletej dcére. Návratové konanie má len charakter predbežného konania, v ktorom má byť s konečnou platnosťou zodpovedaná otázka právomoci štátu nad rozhodnutiami týkajúcimi sa starostlivosti o maloleté dieťa.
7. Matka ani otec maloletej nesúhlasili s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania, súd preto nariadil pojednávanie na deň 22.10.2021. Opatrovník maloletej žiadal, aby súd pojednával a rozhodol vo veci v jeho neprítomnosti.
8. Súd za účelom náležitého zistenia skutkového stavu vykonal výsluch otca a matky, oboznámil sa účastníkmi konania predloženými a súdom vyžiadanými listinami.
9. Právny zástupca otca na pojednávaní uviedol, že sa pridržiavajú podaného návrhu a taktiež vyjadrenia zo dňa 15.10.2021. Navrhol, aby súd vyhovel otcovi v plnom rozsahu s tým, že dieťa navráti. Návratové konanie je iba o právomoci, úpravy rodičovských práv k maloletej sa budú domáhať v konaní pred anglickým súdom.
10. Otec na pojednávaní okrem iného uviedol, že o tom, že má maloletá trvalý pobyt na Slovensku sa dozvedel až z vyjadrenia matky k návrhu. Otec s trvalým pobytom maloletej na Slovensku nikdy nesúhlasil, nikdy ho o to matka nepožiadala, keďže ich dohoda bola prísť na Slovensko len dočasne. Maloletá má štátne občianstvo britské a slovenské a tiež je zaregistrovaná ako taliansky občan v zahraničí, pretože ako taliansky občan má otec povinnosť zaregistrovať dieťa v krajine, v ktorej má otec pobyt. Maloletá rozumie angličtine, slovenčine a trochu hovorí po taliansky. Vo Veľkej Británii keď mala 2 roky, začala navštevovať jasle, posledný rok si tam našla priateľov, stále si pamätá ich mená, konkrétne je to jej najlepšia kamarátka Q., s ktorou sa stretávala aj po jasliach 2 - 4x týždenne, má kamarátku Q., s ktorou sa stretávali aj spolu s rodičmi. Matka sa zvykla spolu s Q. stretávať aj s ďalšími kamarátmi, ďalšia jej kamarátka sa volá U., táto je vo veku Q.. Žije tam aj sesternica matky, ktorá má syna, dosť často ich navštevovali cez víkendy, bývali hodinu a pol od nich na južnom pobreží v Bormonte. Syn sesternice matky sa volá T., Q. má s ním veľmi dobrý vzťah, hovorila mu, že jej je veľmi ľúto, že sa s ním nevidí častejšie. Tiež má zo škôlky kamarátku V., ale nikdy sa nestretávali mimo škôlky. Je prekvapený, že si maloletá tieto mená pamätá, veľmi často ich spomína. Čo sa týka záujmov maloletej vo Veľkej Británii, chodila na tanec, zvykla chodiť s matkou na tanečné hodiny, raz tam bol s nimi aj on. Chodila tiež na výtvarnú, maľovala rukami, Q. rada spieva, mala aj iné záujmy, ale boli to veci v rámci jasiel, rada tiež hrávala futbal. Q. sa rada hráva na schovávačku, rada kreslí a vyfarbuje obrázky, je veľmi dobrá v spájaní farieb, rada varí, spolu s matkou chodili do Statonu a piekli koláče. Veľmi rada sa učí čísla a písmená. Pred odchodom do Veľkej Británie chodila do jasiel YMCA, v septembri mala nastúpiť do povinnej materskej školy, ktorú mala navštevovať v Londýne. Prihlášku spoločne s matkou podali v novembri 2020, bolo to ešte v čase, keď žili vo Veľkej Británii. V tomto čase už vedeli, že pôjdu na Slovensko. V auguste alebo v septembri tohto roku matka napísala do materskej školy, kde Q. prijali, a bez vedomia otca im oznámila, že ruší nástup Q. do tejto školy. Otec dostal zo školy e- mail, kontaktoval učiteľku v škole a vysvetlil jej, čo sa dialo, učiteľka mu e-mailom odpovedala, že pre Q. majú stále miesto. Hovoril s učiteľkou aj telefonicky, kedy uviedla, že ak by sa vrátili aj v januári, maloletá môže do školy stále nastúpiť, majú tam pre ňu rezerváciu. Pediatra má maloletá vo Veľkej Británii, je to MUDr. Rashid, špecialistov konkrétnych nemá, vo Veľkej Británii to funguje tak, že sa chodí aj so špeciálnymi zdravotnými problémami najskôr za všeobecným lekárom a ten vás následne pošle
za špecialistom. Pred vyjadrením matky k návrhu nevedel, že maloletá má pediatra aj na Slovensku. O Q. zdravotnej starostlivosti a zdraví matka rozhoduje bez neho, myslí si, že tieto informácie mu nemusí poskytnúť, posielal jej správy, no matka mu vôbec neodpovedá. Vo Veľkej Británii je maloletá poistená v národnom systéme NHS. Čo sa týka materskej školy, ktorú navštevuje na Slovensku, vie, že tam Q. nie je šťastná, jej dochádzka do školy je nepravidelná, nie je pravdou, čo uvádza vo svojom vyjadrení materská škola. Počas letných prázdnin nechodila do škôlky 3 týždne, žiadal matku, aby zistila, čo sa v škôlke deje, pretože Q. každé ráno plakala a odmietla chodiť do škôlky. Mal podozrenie, že sa niečo stalo, chcel to vyriešiť, avšak kvôli jazykovej bariére to bol problém. Potom sa dozvedel, že Q. v škôlke nechcela spať, bola situácia, keď Q. sa počas času, kedy mali spať rozprávala s kamarátkou, po čom bola vychovávateľkou upozornená, aby prestali a otočili sa. Q. to prijala veľmi zle, preto odmietala 3 týždne chodiť do škôlky. Po letných prázdninách je jej dochádzka veľmi zlá, nechce do materskej školy chodiť a nie je to len kvôli tomu, že je chorá. Q. stále hovorí, že sa jej škôlka nepáči, že je nudná, mimo škôlky netrávi čas s deťmi, keď skončí pobyt v materskej škôlke, nemá žiadne aktivity. Otec ďalej uviedol, že do Veľkej Británie prišiel ako občan EÚ v roku 2009, po Brexite pokiaľ občan EÚ žije vo Veľkej Británii viac ako 5 rokov, má právo na trvalý pobyt, čiže toto právo v súčasnosti má, rovnako ako matka maloletej. Je bezúhonný. Vo Veľkej Británii s matkou žili spoločne od augusta 2013 ako partneri nepretržite až do odchodu na Slovensko v decembri 2020. Opatrovnícke práva k maloletej majú obidvaja rodičia, on ako otec na základe toho, že je jej biologický otec, že najmenej 3 mesiace žil s matkou a je zapísaný v rodnom liste maloletej. S matkou maloletej a s maloletou chcel vždy žiť v spoločnej domácnosti, v ktorej žili až do ich rozchodu. Na Slovensko prišli 30.11.2020. V súčasnosti vo Veľkej Británii prebieha konanie ohľadne úpravy práv k maloletej, a to jednak opatrovnícke konanie, kde bol podaný návrh 04.08.2021 a taktiež návratové konanie, kde bol návrh podaný medzi 04. až 10.08.2021, v súčasnosti sú tieto konania spojené do jedného. Momentálne britský súd čaká na rozhodnutie slovenského súdu vo veci návratového konania. Čo sa týka mediácie medzi rodičmi, táto prebehla dňa 28.09.2021. K okolnostiam príchodu na Slovensko otec uviedol, že v novembri 2020 prišiel o prácu kvôli pandémii, od októbra si hľadal prácu vo Veľkej Británii, avšak kvôli pandémii to bolo veľmi ťažké. Začal hľadať alternatívnu prácu na Slovensku, ktorú by mohol robiť dočasne. Našiel si prácu v Amazone. Táto práca sa dá robiť z domu, jediné, čo potreboval je pripojenie na internet. Spolu s matkou sa teda rozhodli, že pôjdu na Slovensko, avšak najdlhšie do augusta 2021, aby sa stihli vrátiť do Veľkej Británie, keď Q. začne školská dochádzka v Anglicku. Matka pred odchodom na Slovensko pracovala ako supervízor v reštaurácii, požiadala o neplatené voľno, ktoré jej bolo udelené na 4 mesiace. Pôvodne sa rozhodli, že sa vrátia do Anglicka 16.04.2021, vzhľadom k tomu, že Q. bola prijatá do školy. Potom manažér z reštaurácie, kde pracovala matka, kontaktoval matku, ktorá povedala, že sa teda vrátia do Veľkej Británie až 06.07.2021, pričom jej manažér sa vyjadril, že jej predĺži neplatené voľno a keď sa vrátia do Veľkej Británie, môže ho kontaktovať. Návrat do Veľkej Británie teda závisel od nástupu maloletej do materskej školy, ktorá je v Anglicku povinná. S matkou sa rozišli 11.06.2021. Matka ho po rozchode osobne nikdy neinformovala, že chce ostať na Slovensku natrvalo, dozvedel sa to až z jej vyjadrenia k návrhu. Na Slovensku zotrváva kvôli maloletej Q., nikdy by ju neopustil, to neprichádza do úvahy. Matka aj po rozchode niekoľkokrát povedala, že sa všetci vrátia do Veľkej Británie, neskôr sa vyjadrila, že sa do Veľkej Británie vráti až keď bude skončené konanie o úprave práv k maloletej na Slovensku. Na otázky, na čo čaká na úpravu týchto práv, keď sa aj tak vrátia spoločne do Veľkej Británie a budú žiť v spoločnej domácnosti, matka trvala na svojom. Otec chcel požiadať o spoločnú úpravu práv na súde vo Veľkej Británii. Vo Veľkej Británii má zabezpečenú prácu stále v spoločnosti v Amazone, tu by mohol začať buď v polovici decembra alebo na začiatku januára, o čom diskutovali aj s matkou maloletej. Ponuku na prácu vo Veľkej Británii mal už skôr, avšak túto musel odmietnuť, nakoľko žiadali, aby nastúpil okamžite. Nerozmýšľal zatiaľ o tom, čo by bolo, ak by návratové konanie nebolo ukončené do konca roka, avšak na výkon svojej práce potrebuje len internetové pripojenie, nemusí chodiť osobne do kancelárie, je to súčasť zmluvy, takže môže pracovať z akéhokoľvek miesta. Pokiaľ žili vo Veľkej Británii, pracoval pre spoločnosť Amadeus, je to IT spoločnosť, bol tu školiteľ-špecialista, práca si vyžadovala na 80 % cestovanie do kancelárií zákazníkov, ich zákazníkmi boli hotely. Zarábal dosť na to, aby mohol platiť účty, hypotéku, vrátane telefónnych účtov matky. Cez víkendy trávil čas s Q.. Niekedy pracoval aj z domu. Zvykol maloletú voziť a aj vyzdvihovať z jasiel spolu s matkou. Čo sa týka výdavkov, platil všetko, platil hypotéku, poistenia, dane, plyn, elektriku, telefóny, jedlo, oblečenie, všetky nevyhnutné veci, ktoré maloletá potrebovala. Tiež sa na výdavkoch v domácnosti podieľala aj matka, nakoľko pracovala na čiastočný úväzok, avšak počas pandémie a lockdownu chodil na nákupy každý týždeň otec a vtedy znášal všetky výdavky on zo svojej výplaty. Čo sa týka starostlivosti o maloletú, robil veľa vecí, kúpal ju, varil, robil s ňou rôzne aktivity, hral sa s ňou, dával ju načas do postele, spieval jej uspávanky, ktoré si vymyslel a stále to robí. Robil aj robí všetky veci, ktoré má otec robiť, upokojoval ju, keď plakala, keď mala nejaké zranenie, brával ju k
doktorovi, keď mala ísť na vyšetrenie, niekedy sám, niekedy spoločne s matkou. Bol s ňou aj keď dostala prvé očkovanie, zobral si v ten deň voľno, nebolo možné, aby to premeškal, pretože tam potreboval byť. Brával ju na rôzne udalosti, napríklad na narodeninové párty. V súčasnosti sa taktiež o ňu stará rovnako ako vo Veľkej Británii, Q. má už 4,5 roka, viac reaguje, viac sa zapája, veľa sa spolu hrajú, chodia spolu do detského centra, chodia spolu nakupovať, majú taký rituál večeru, sprchu alebo kúpeľ a potom ide spať. Varí jej, Q. má rada cestoviny, lososa, mäsové guľky. Je určite schopný sa o maloletú postarať vo všetkých smeroch. Matka ho o veciach týkajúcich sa maloletej neinformuje, on sa však o maloletú Q. zaujíma, no matka mu neodpovedá. Doteraz sa nezmieril s tým, že by maloletá mala zostať na Slovensku, nie je tu šťastná, Londýn považuje za svoj domov. Matka sa raz spýtala Q., kde je jej domov, maloletá odpovedala, že je to Londýn. Maloletá mu povedala, že túto situáciu musí napraviť, že sa musia vrátiť domov. Raz keď išli okolo plastového domu, ktorý bol umiestnený pred jaslami, Q. sa ho spýtala, či ho môže kúpiť, povedal jej, že je to veľmi veľké, nevie, kde by to dali, na to Q. odpovedala, že to môžu dať do ich záhrady v Londýne. Vtedy radšej zmenil tému, nevedel, čo povedať. Q. hovorí, že jej chýba domov, chýbajú jej kamaráti, neustále chce ísť naspäť do Londýna. Tešila sa na to, že bude chodiť do školy spolu so svojou najlepšou kamarátkou Q.. Maloletá vo Veľkej Británii, pokiaľ tam žili, nemala žiadne problémy, vždy chcela chodiť do škôlky, chodila tam veľmi rada. Čo sa týka vzťahu rodičov ako partnerov, ich vzťah nebol ani dobrý, ani zlý, avšak veľa sa rozprávali a dokázali vždy riešiť problémy, vždy sa na niečom dohodnúť. Aj po rozchode sa snažil rodinu dostať späť, tráviť spolu viac času. Vždy, keď chcel odísť naspäť do Veľkej Británie, o čom matka mala vedomosť a následne odložil dátum odchodu, komunikácia medzi ním a matkou sa zhoršila. V súčasnosti sa matka rozhodla, že spolu nebudú komunikovať vôbec. Q. sa v poslednej dobe často pýta, prečo nemôžu byť všetci spolu. Chce chodiť všade s nimi s obidvomi rodičmi, ale matka maloletej to odmieta. Otec ďalej uviedol, že vo Veľkej Británii trestné stíhanie matke nehrozí, nepodával ňu trestné oznámenie. Čo sa týka vzťahu matky a maloletej, tento vzťah je dobrý, niekedy sa však Q. bojí o niečo matku požiadať alebo jej povedať, prečo nežijú spolu, prečo nie sú v Londýne. Q. pred matkou nehovorí o tom, že chce ísť späť do Londýna, pretože matka povie nie. Q. je teraz zmätená, pretože nevie, či pôjde alebo nepôjde naspäť. Myslí si, že momentálne trochu Q. čelí traume, sú v krajine, ktorá nie je jej domovom, po jasliach nemá žiadne interakcie s inými deťmi a taktiež čelí rozchodu svojich rodičov. Vo Veľkej Británii chodila každý deň do jasiel, stretávala sa s deťmi, bývali v malom dome, ale bola šťastná a rodičia boli spolu. Ak sa Q. vráti do Veľkej Británie, bude šťastná, bude chodiť do škôlky, ktorú Q. volá žltá, lebo má žlté steny. Po návrate do Veľkej Británie má otec sľúbenú prácu, kde jeho pracovná doba bude od 07:00 hod. do 15:30 hod., v slovenský čas do 14:30 hod., matka môže ráno brať Q. do škôlky, keď škôlka skončí, on môže Q. vyzdvihnúť. Doba, kedy končí jeho práca, je presne tá doba, kedy matka začína pracovať v reštaurácii. Dúfa, že návrat do Veľkej Británie opäť spojí ich rodinu, avšak to asi nie je to, čo chce matka. Je tu ale alternatíva, že on nemusí bývať v jednom dome s matkou a s maloletou, môže si platiť nájomné niekde inde, aj teraz vynakladá peniaze na nájom na Slovensku, takže tie peniaze by mohol použiť takto, prípadne môžu bývať v iných izbách, ak matka nechce spať s ním v jednej izbe. Urobí všetko pre to, aby Q. bola šťastná. Vo Veľkej Británii bude žiadať o spoločnú starostlivosť, pretože si myslí, že každé dieťa má právo byť s oboma rodičmi, ak by sa matka nechcela vrátiť do Veľkej Británie, on má takú prácu, že zvládne zabezpečiť starostlivosť o maloletú aj sám a prípadne si môže inak dohodnúť pracovnú dobu. V ich byte momentálne nežije nikto, od júla je prázdny, boli tam predtým nájomníci, avšak oznámil im ukončenie nájmu, nakoľko sa plánovali dňa 05.07.2021 vrátiť do Veľkej Británie. Na Slovensku nájomnú zmluvu na dobu 1 roka uzatvoril z dôvodu, že takto to chcela prenajímateľka, avšak majú dohodnutú výpovednú lehotu, ktorá je jednomesačná, takže kedykoľvek môže nájom vypovedať. Predtým si prenajímal byt cez booking, avšak bolo to drahšie, byt, v ktorom teraz býva je aj v blízkosti matky maloletej, takže je bližšie. Vo Veľkej Británii bolo prvé pojednávanie vo veci dňa 26.08., následne druhé bolo 07.09.2021, pred sudcom obidvaja rodičia uviedli, že sa chcú vrátiť spolu s Q. do Veľkej Británie, že sa na Slovensko presťahovali len dočasne. S matkou sa nikdy nerozprávali o tom, že tu zostanú natrvalo, je z toho šokovaný.
11. Právny zástupca matky na pojednávaní uviedol, že podľa jeho názoru nie sú splnené podmienky pre pozitívne rozhodnutie vo veci samej, pretože bolo preukázané, čo nie je sporné medzi účastníkmi konania, že rodičia maloletého dieťaťa na základe spoločného rozhodnutia dobrovoľne bez akéhokoľvek nátlaku sa presťahovali na územie Slovenskej republiky, kde začali bývať u matky jeho klientky. Obidvaja si tu našli prácu a maloleté dieťa začalo navštevovať predškolské zariadenie, a teda v žiadnom prípade sa nejedná o neoprávnené premiestnenie maloletého dieťaťa. To, že sa zmenila situácia, možno pripisovať vzájomným nezhodám oboch rodičov, ktoré matka dieťaťa začala riešiť podaním návrhu na úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, pretože je preukázateľné, že rodičia prestali spolu
žiť. Otec dieťaťa zostal aj po rozchode na území Slovenskej republiky, má tu prenajatý byt, má tu prácu a matka dieťaťa mu nebráni v stretávaní sa s dieťaťom, teda v žiadnom prípade sa nejedná o žiadne zadržiavanie maloletého dieťaťa. Súd rozhoduje o ďalšom osude maloletého dieťaťa, pričom z vykonaného dokazovania možno dedukovať to, že takáto žaloba, ktorú podal otec dieťaťa, je v podstate určitým spôsobom ako prinútiť matku dieťaťa, aby s ním obnovila spolužitie, aby začali žiť spolu ako rodina a to vo Veľkej Británii, kde v podstate v porovnaní ekonomických a sociálnych podmienok, je vždy výhodnejšie to, aby maloleté dieťa zostalo s matkou na území Slovenskej republiky. Otec dieťaťa je občan Talianska nie občan Veľkej Británie, teda ako občan Talianska, žije vo Veľkej Británii, kým matka dieťaťa je občianka Slovenska a žije na Slovensku. Otec dieťaťa sa nevyjadril, či chce dočasne žiť vo Veľkej Británii alebo sa vráti do Talianska, pričom v prípade, že by matka dieťaťa bola nútená sa presťahovať s dieťaťom do Veľkej Británie, tak nemožno spravodlivo žiadať od matky, aby bývala v dvojizbovom byte spolu s otcom dieťaťa, pokiaľ na tom nevidí žiadne opodstatnenie, avšak sociálny status matky by sa radikálne zmenil, nemala by zamestnanie a v podstate túto skutočnosť chce využiť otec dieťaťa vo svoj prospech. Súdy na území Slovenskej republiky by mali chrániť občanov Slovenskej republiky v prvom rade a aj z tohto pohľadu, teda rozhodnutie občianky Slovenskej republiky žiť s dieťaťom, ktoré je aj občanom Slovenskej republiky, je legitímne a požiadavka, aby bolo dieťa vydané do Veľkej Británie, v podstate je v rozpore so záujmami a právami dieťaťa, kde súd musí brať zreteľ hlavne na záujem maloletého dieťaťa, t.j. nie či v škôlke spí alebo nespí ale to, aký bude jeho ďalší život a vývin, pričom na území Slovenska má možnosť vývoja čo najlepšieho smeru. Matka sa o dieťa riadne stará, má tu rodinné zázemie, vybudované vzťahy, a preto premiestnenie dieťaťa by negatívnym spôsobom ovplyvnilo ďalší vývoj dieťaťa vo Veľkej Británii a bolo by v rozpore so záujmami maloletého dieťaťa, kde nie sú splnené ani podmienky pre takéto rozhodnutie a matka by sa dostala do závislej situácie vo vzťahu k otcovi dieťaťa, pretože je zrejmé, že by nasledovala maloleté dieťa, ku ktorému má veľmi kladný vzťah. Netvrdí, že otec dieťaťa je človek, ktorý by sa nedokázal postarať o maloleté dieťa, ale poukazuje na vek maloletého dieťaťa, ktoré dovŕši až v mesiaci február 5 rokov, kde toto dieťa v takomto veku potrebuje hlavne matku, materskú starostlivosť, pričom matka, ako už bolo preukázané, nebráni v žiadnom prípade styku otca s maloletým dieťaťom, či to už je na Slovensku alebo teda nie je vylúčené, že by v budúcnosti mohlo dieťa navštevovať aj otca vo Veľkej Británii, pokiaľ by sa tam presťahoval. Zmiešané vzťahy, pokiaľ sa týka určitých národností a národov, vyvolávajú zrejme u otca dieťaťa pocit, že na Slovensku je iná mentalita, kultúra, na ktorú si nevie zvyknúť, ale to nie je samo o sebe dôvod, aby jeho vôľu odsťahovať sa zo Slovenska akceptoval aj súd vo vzťahu k maloletému dieťaťu. Argumenty otca sú viac-menej emocionálne a vychádzajú z jeho presvedčenia, že chce mať úplnú rodinu, ale v tomto prípade jeho klientka sa rozhodla nežiť s otcom dieťaťa v spoločnej domácnosti. Má za to, že otec dieťaťa neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal rozhodujúce skutočnosti, a preto žiadal návrh zamietnuť.
12. Matka na pojednávaní okrem iného uviedla, že o tom, že maloletú prihlási na trvalý pobyt v Slovenskej republike otca informovala, nakoľko to bolo podmienkou na prijatie maloletej do materskej školy, nespomína si však, čo jej na toto otec povedal. Maloletá má tiež rodný list z osobitnej matriky v Slovenskej republike. Maloletá plynule rozpráva po anglicky, po slovensky, rozumie čiastočne aj taliančine a vie aj odpovedať v taliančine na niektoré otázky. Čo sa týka sociálnych a rodinných väzieb vo Veľkej Británii, má tam sesternicu, s ktorou sa navštevovali v lete a na Vianoce, veľa spolu telefonovali, to však robia aj teraz, boli s nimi aj tento rok v lete, keď prišli na prázdniny na Slovensko. Ani jeden z rodičov nemajú inú rodinu vo Veľkej Británii. Čo sa týka kamarátok maloletej, Q. chodila vo Veľkej Británii do jaslí s Q., stretávali sa po jasliach aj z toho dôvodu, že si ako matky obidvoch dievčat navzájom pomáhali a raz jedna alebo druhá ich vyzdvihli zo školy. Q. chodila viackrát k nám než Q. k Q.. Q. mala tiež ďalšie kamarátky, a to Q. a U., to boli deti matiek, s ktorými sa stretávala matka, deti boli v rovnakom veku. Poznala aj iné deti zo škôlky, ale nekamarátili sa, nestretávali, boli to len kamaráti v rámci škôlky. Maloletá navštevovala škôlku, resp. jasle YMCA, začala tam chodiť ako 2,5 ročná, chodila tam 1,5 roka. Koncom novembra 2020 podali spoločne s otcom maloletej prihlášku do materskej školy vo Veľkej Británii, bolo to ich spoločné rozhodnutie, nastúpiť do tejto školy mala od 01.09.2021. Osobne si to nepreverovala, avšak podľa informácií jej dostupných je možné, aby maloletá nastúpila do tejto materskej školy aj teraz, prípadne bude jej pridelená iná náhradná škola v blízkosti jej bydliska. Maloletá je stále vo Veľkej Británii evidovaná ako pacient u všeobecného lekára, u pediatra bola asi dvakrát, u všeobecného lekára sú zapísaní všetci traja. Na Slovensku má maloletá zabezpečenú zdravotnú starostlivosť u MUDr. Prosnanovej vo Veľkom Krtíši. Zapísanie u lekára a nahlásenie trvalého pobytu na Slovensku, toto sú veci, o ktorých otca maloletej informovala, otec vedel o tom, že maloletá je zrejme prihlásená u tejto pani doktorky, nakoľko k nej chodili ako samoplatcovia aj v prípade, že prišli
na Slovensko na dovolenku alebo na prázdniny a maloletá náhodou bola chorá. Maloletá nemá žiadne vážne zdravotné problémy, má len kožný ekzém, ktorý tiež riešia cez túto pani doktorku Prosnanovú, ale nie je to nič závažné, tento problém mala už aj vo Veľkej Británii. Na Slovensku navštevuje materskú školu v Modrom Kameni, maloletá má občianstvo slovenské a britské a národnosť má britskú. Matka má vo Veľkej Británii povolenie na pobyt, keď tam začala pracovať, nebolo potrebné pracovné povolenie, teraz má v práci neplatené voľno, pokiaľ by sa vrátila do Veľkej Británie ešte v júli, mohla by tam nastúpiť späť, teraz však nevie, či sa tam ešte môže vrátiť, jej manažér jej povedal, že keď sa vráti, môže nastúpiť aj teraz, avšak závisí to od viacerých faktorov, už by zrejme nenastúpila na tú istú pozíciu, samozrejme je to ovplyvnené aj Brexitom a tiež tým, či bude mať pre ňu voľné iné pracovné miesto. Vo Veľkej Británii s otcom maloletej žili v spoločnej domácnosti od roku 2013 nepretržite až do začiatku decembra 2020, kedy najskôr otec maloletej odišiel na Slovensko a ona s maloletou potom prišli za ním tesne pred Vianocami. Čo sa týka starostlivosti o maloletú počas ich pobytu vo Veľkej Británii, s otcom mali dohodu, on odchádzal v nedeľu do práce a vracal sa v piatky, ona potom pracovala cez víkendy, niekedy robila aj cez týždeň. Pokiaľ bol otec sám s maloletou, dal jej večer večeru, keď odišla do práce, uložil ju do postele, teda všetky tieto rutinné veci otec zvládal. Počas víkendov maloletá trávila dni s otcom, keďže matka bola v práci. Tým, že otec maloletej je zapísaný v rodnom liste maloletej, má k nej opatrovnícke právo v zmysle britského práva. Po rozchode s otcom maloletej, otec sa zmenil, začali spolu viac komunikovať, situácia sa potom ale zhoršovala. Na začiatku po rozchode sa s maloletou stretával tak, že sa stretávali všetci traja, chodili spolu na výlety, maloletá potom k nemu začala chodiť aj na dlhšie, aj tam začala prespávať. Snažili sa dohodnúť, že s otcom bude maloletá každý druhý víkend s tým, že sa budú o maloletej aj informovať. V súčasnosti je maloletá v podstate s otcom kedy chce, ona jej nebránim v tom, aby sa stretávala s otcom, otec dokáže zabezpečiť bežnú starostlivosť o maloletú. Presun na Slovensko z Veľkej Británie navrhol otec, pretože stratil prácu, našiel si ponuku práce na Slovensku. To, že prišli na Slovensko, bolo ich spoločné rozhodnutie, aj keď teda matka veľmi nechcela, mala vo Veľkej Británii prácu. Úmysel zotrvať na Slovensku bol podľa dohody taký, že na Slovensko pôjdu len dočasne a vrátia sa do Veľkej Británie v lete, aby maloletá mohla nastúpiť do školy. Ako sa však medzi nimi situácia zhoršovala, komunikácia bola čoraz horšia, Q. nenastúpila do školy, rozhodla sa, že zostane na Slovensku. Pôvodne sa aj chcela vrátiť späť, ale v auguste sa rozhodla, že na Slovensku zostane. Otec stále trval na tom, aby stiahla žiadosť zo súdu na Slovensku, stále hovoril, aká je zlá, že takýto návrh podala, bolo to pre ňu veľmi psychicky náročné neustále to počúvať, už to bolo nad jej sily. Na Slovensku návrh na úpravu práv a povinností k maloletej podala v čase, keď sa s otcom maloletej rozišli, nebol to príjemný rozchod, nevedela, čo sa stane, otec chcel odísť do Veľkej Británie, preto tento návrh na súd podala a žiadala, aby maloletá bola zverená do jej starostlivosti. V priebehu leta otcovi oznámila, že jednou z možností je aj to, že zostane na Slovensku, trvala ale na tom, že tu zostane minimálne dovtedy, kým slovenský súd nerozhodne o úprave práv k maloletej. Doteraz o úprave práv a povinností k maloletej nebolo rozhodnuté žiadnym súdom, ani súdom vo Veľkej Británii, ani súdom na Slovensku. Čo sa týka starostlivosti otca o maloletú, má niekoľko výhrad, myslí si, že otec dopredu nalinkuje maloletej veci, ako má robiť, usmerňuje ju, keď príde potom ona od neho, správa sa inak, ale je to asi normálne u dieťaťa tohto veku. Q., keď sa vráti, tak neakceptuje jej rozhodnutia, začína zneužívať aj to, že otec nedovolí aby plakala, otec Q. dovolí viac, kúpi jej viac hračiek ako matka, taktiež ak Q. robila veci, ktoré nemala robiť, bolo na nej, aby jej povedala, že takéto veci sa nerobia, musela ju ona usmerňovať. Otec sa podľa matky snažil byť v očiach Q. ten lepší rodič. Čo sa týka osobnej starostlivosti o maloletú, tu voči otcovi maloletej nemá žiadne výhrady. Čo sa týka vzťahu s otcom maloletej, nikdy z jeho strany nemala obavy o seba, že by bol voči nej násilný fyzicky, išlo však v niektorých situáciách o psychicky náročné momenty. Raz sa ale zľakla pred rozchodom, keď išli spať, stále niečo rozprával, povedala mu, že ak neprestane, zoberie Q. do inej miestnosti, vtedy otec držal dvere a chcel jej zabrániť, aby sa dostala dovnútra. Bola to však ojedinelá situácia spôsobená celkovými okolnosťami. Na Slovensku má maloletá vzťahy s jej rodinou v Modrom Kameni, momentálne žijú spoločne v dome jej matky. Stretávajú sa tiež s jej bratom a s jeho dcérami, majú sa radi, jeho dcéry majú 12 a 14 rokov, taktiež sa stretávajú s matkinou sesternicou, keď príde z Anglicka. Tiež sa s nimi stretli v lete, otec zakázal, aby maloletá išla na rodinnú oslavu, kde mal byť aj T., ale neskôr si to rozmyslel a dovolil, aby tam mohla ísť, zakázal to pôvodne preto, že tá oslava mala byť v sobotu počas víkendu, kedy maloletá mala byť s ním. Otec napríklad tiež nechcel, aby išla s maloletou mimo okresu bez jeho vedomia, keď išla do Bratislavy, žiadal, aby mu odovzdala pas maloletej, povedala, že nejde do zahraničia, išli len do detského centra, išla si skontrolovať byt, otcovi pas maloletej nedala. Na Slovensku Q. nemá žiadnu takú veľmi blízku kamarátku, je to tým, že zmenila triedu v materskej škole a trávi tam čas len do 12:00 hod., nemala teda možnosť sa bližšie s niekým kamarátiť. Má však kamarátku Danku, s ktorou Q. trávi čas v materskej škole, keď o to matka požiada, nakoľko táto je vo vyššej triede a ešte nešla do školy. Iných kamarátov Q. mimo materskej
školy nemá. Keď príde domov z materskej školy, je s ňou, pretože otec zakázal, aby bola so starou matkou, je pri nej, kým pracuje, keď skončí prácu, sú spolu. Kúpili jej na narodeniny psa, snaží sa ju viesť k zodpovednosti, chodia spolu na prechádzky, teraz bola Luna (pes) chorá, učila Q., ako jej dať tabletku, ako sa o ňu starať. Budúci týždeň chcú pripraviť pre Q. Halloween, aby sa stretla a mohla byť aj s inými deťmi. Na Slovensku krúžky Ela nemá, chcela ju prihlásiť do základnej umeleckej školy, kde je spievanie a tancovanie, ale berú tam deti až od piatich rokov. K otcovi má maloletá dobrý vzťah, chce s ním tráviť čas, teší sa na to, keď sa majú spolu stretnúť, otec ju bráva do detských centier, keď sú spolu. Matka ďalej uviedla, že momentálne má úmysel zotrvať aj s maloletou na Slovensku, je pravdou, že sa v auguste na prvom pojednávaní pred sudcom vo Veľkej Británii vyjadrila, že sa chce vrátiť do Veľkej Británie, avšak v rámci druhého pojednávania sa vyjadrila, že by bolo lepšie, aby maloletá Q. zostala na Slovensku. Vo Veľkej Británii majú dvojizbový byt, kde by nemala toľko priestoru ako na Slovensku, kde môžu bývať u jej matky v dome, ide o štvorizbový dom, môže tu mať vlastnú izbu alebo potom by mohli bývať v jej byte v Bratislave, je to trojizbový byt, kde by tiež mohla mať samostatnú izbu. Vo Veľkej Británii vlastnia malý dvojizbový byt. Matka potvrdila, že pred mediátorkou v rámci mediácie sa vyjadrila, že to bolo spoločné rozhodnutie obidvoch rodičov, že na Slovensko nepôjdu natrvalo, ale len dočasne. V prípade, ak by súd nariadil návrat maloletej do Veľkej Británie, nevie, či by sa mohla zamestnať niekde inde, neskúmala pracovné ponuky, pokiaľ by sa ale vrátila do Veľkej Británie, nemá tam prácu, stratila by prácu na Slovensku, zostala by bez finančných prostriedkov, nevie, kde by bývala a tiež nevie, či by Q. hneď zobrali do školy alebo by tam bol nejaký odklad. V súčasnosti otec odo nej vyžaduje 800 libier mesačne a to si nevie predstaviť, ako by to bez príjmu platila. V súčasnosti je komunikácia s otcom maloletej komplikovaná, je pravda, že s ním odmieta komunikovať, komunikácia je obmedzená na minimum, čo nie je zapríčinené len jej vinou.
13. Z britského rodného listu maloletej mal súd preukázané, že maloletá Q. sa narodila dňa XX.XX.XXXX v meste Kingston upon Thames v Spojenom Kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska. V rodnom liste sú ako rodičia maloletej zapísaní Z. K. a K. J.. Súd má tiež preukázané, že maloletá je zapísaná v knihe narodení MV SR - osobitnej matrike Bratislava, vo zv. ORI/123, ročník 2017, strana 297, por. č. 890.
14. Z britského pasu maloletej má súd preukázané, že maloletá má aj britské štátne občianstvo.
15. Zo žiadosti zo dňa 23.11.2020 mal súd preukázané, že rodičia maloletej požiadali o prijatie maloletej do niektorej z materských škôl v blízkosti bydliska maloletej vo Veľkej Británii s preferenciou materskej školy Carlisle Infant School. Uvedená materská škola potvrdila prijatie maloletej dňa 16.04.2021.
16. Z predloženého rozhodnutia Najvyššieho súdu, Divízie pre rodinu č. FD21P00568 zo dňa 26.08.2021 má súd preukázané, že rodičia maloletej boli vypočutí sudcom Newtonom predsedajúcim na Kráľovskom súdnom dvore, Strand, Londýn, prostredníctvom diaľkového konania, kde uviedli, že v súčasnosti sa nachádzajú na Slovensku, kde si išli hľadať dočasnú prácu. Dňa 11. júna sa rodičia rozišli, maloletá Q. zostala žiť s matkou a stretáva sa so svojím otcom. Matka začala na Slovensku konanie o úplnej starostlivosti o Q., otec sa bude snažiť o spoločnú starostlivosť. Konanie bolo odložené s tým, že sa čaká na preklad do taliančiny. Môže ísť o problém jurisdikcie. Obaja rodičia sa chcú s Q. vrátiť do Spojeného kráľovstva, no nie je jasné, či sa zmieria a budú spolu žiť ako rodina a nie je jasné, kto bude žiť v rodinnom majetku v Spojenom kráľovstve.
17. Z vyjadrenia Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa 06.09.2021 mal súd preukázané, že matka podala na Okresnom súde Veľký Krtíš návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej zo dňa 11.06.2021, ktorým žiadala zverenie maloletej do jej osobnej starostlivosti, uloženie povinnosti otcovi prispievať na výživu maloletej sumou 200 eur mesačne a styk otca s maloletou matka upraviť nežiadala. Vec do súčasnosti nebola rozhodnutá.
18. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni má súd preukázané, že matka maloletej je od 01.02.2021 zamestnancom spoločnosti DHL Express (Slovakia), spol. s r. o.
19. Z lekárskeho potvrdenia MUDr. Moniky Prosnanovej, všeobecnej lekárky pre deti a dorast vyplynulo, že maloletá je evidovaná v ich ambulancii od 01.02.2021, kedy bola na vstupnom vyšetrení v doprovode matky.
20. Z odpovede na výzvu Základnej školy s materskou školou v Modrom Kameni zo dňa 19.10.2021 vyplynulo, že maloletá bola prijatá do materskej školy dňa 08.02.2021 na celodennú výchovu a vzdelávanie. Adaptačné obdobie zvládla veľmi dobre, rýchlo sa zadaptovala na nové prostredie, našla si kamarátky, zapájala sa do všetkých ponúkaných výchovno - vzdelávacích aktivít. Od apríla 2021 má skrátený pobyt v materskej škole len na dopoludnie kvôli odmietavému postoju k poobedňajšiemu oddychu. Dochádzku má pravidelnú, ovplyvnenú len chorobnosťou. S komunikáciou v slovenskom jazyku nemá žiadny problém ani v kolektíve detí ani smerom k dospelým. Maloletá je veselej, živej povahy, ľahko získava nové vedomosti a zručnosti. Pri príchode aj odchode ju sprevádzajú rodičia spolu aj osobitne, niekedy stará mama, ktorá má splnomocnenie na preberanie dieťaťa z materskej školy. Spolupráca s rodičmi je veľmi dobrá, i keď ťažšia komunikácia bola s otcom kvôli jazykovej bariére. Dieťa má veľmi pekný a srdečný vzťah k obidvom rodičom.
21. Z predloženej pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi zamestnávateľom Amazon /Slovakia/ s.r.o. so sídlom v Bratislave a otcom maloletej má súd preukázané, že otec uzatvoril pracovný pomer s uvedenou spoločnosťou dňa 01.12.2020 na dobu neurčitú.
22. Z predloženej nájomnej zmluvy zo dňa 21.07.2021 má súd preukázané, že otec si prenajal trojizbový byt vo Veľkom Krtíši na dobu jedného roka s mesačnou výpovednou lehotou.
23. Podľa článku 1 Dohovoru o medzinárodných aspektoch únosoch detí, ktorý bol prijatý v Haagu dňa 25.10.1980 (publikovaný v oznámení Ministerstva zahraničných vecí SR pod č. 119/2001 Z.z., ďalej len „Dohovor“), cieľom tohto dohovoru je: a) zabezpečiť okamžitý návrat detí, ktoré boli neoprávnene premiestnené do niektorého zmluvného štátu alebo sú v ňom zadržiavané a b) zabezpečiť, aby opatrovnícke práva a práva styku podľa právneho poriadku jedného zmluvného štátu sa účinne dodržiavali v ostatných zmluvných štátoch.
24. Podľa článku 3 dohovoru, premiestnenie alebo zadržanie dieťaťa sa považuje za neoprávnené, ak: a) je porušením opatrovníckeho práva, ktoré nadobudla osoba, inštitúcia, alebo iná právnická osoba, buď spoločne alebo samostatne podľa právneho poriadku štátu na ktorého území malo dieťa svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred premiestnením alebo zadržaním b) v čase jeho premiestnenia alebo zadržania sa toto právo aj skutočne vykonávalo buď spoločne alebo samostatne alebo by sa takto vykonávalo, ak by nedošlo k premiestneniu, či zadržaniu. Opatrovnícke právo uvedené v písmene a) možno nadobudnúť priamo zo zákona alebo na základe rozhodnutia súdu alebo správneho orgánu alebo na základe dohody platnej podľa právneho poriadku tohto štátu.
25. Podľa článku 4 Dohovor sa použije na dieťa, ktoré malo obvyklý pobyt na území zmluvného štátu bezprostredne pred porušením opatrovníckeho práva alebo práva styku. Použitie dohovoru sa skončí, keď dieťa dosiahne vek 16 rokov.
26. Podľa článku 5 Dohovoru, na účely tohto dohovoru a) „opatrovnícke právo“ zahŕňa práva týkajúce sa starostlivosti o osobu dieťaťa a najmä právo určiť miesto jeho pobytu, b) „právo styku“ zahŕňa právo odviesť dieťa na obmedzený čas na iné miesto, ako je miesto jeho obvyklého pobytu.
27. Podľa článku 12 Dohovoru, ak bolo dieťa neoprávnene premiestnené alebo zadržané podľa článku 3 a v deň začatia konania pred justičným alebo správnym orgánom zmluvného štátu, v ktorom sa dieťa nachádza, neuplynula odo dňa neoprávneného premiestnenia alebo zadržania lehota jedného roka, nariadi príslušný orgán okamžite návrat dieťaťa. Justičný alebo správny orgán nariadi návrat dieťaťa aj keď sa konanie začalo aj po uplynutí jedného roka uvedenej v predchádzajúcom odseku, okrem prípadu, ak sa preukáže, že dieťa sa zžilo s novým prostredím.
28. Podľa článku 13 Dohovoru, bez ohľadu na ustanovenie predchádzajúceho článku, justičný alebo správny orgán dožiadaného štátu nemusí nariadiť návrat dieťaťa, ak osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba, ktorá nesúhlasí s jeho vrátením, preukáže, že: a) osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba, ktorá mala dieťa v osobnej starostlivosti v čase premiestnenia alebo zadržania opatrovnícke právo skutočne nevykonávala alebo že súhlasila, či následne sa zmierila s premiestnením alebo zadržaním, alebo
b) existuje vážne nebezpečenstvo, že návrat by dieťa vystavil fyzickej alebo duševnej ujme alebo ho inak priviedol do neznesiteľnej situácie.
Justičný alebo správny orgán môže odmietnuť nariadenie návratu dieťaťa aj vtedy, ak zistí, že dieťa nesúhlasí s návratom, ak dosiahlo vek a stupeň vyspelosti, v ktorom je vhodné zohľadniť jeho názory. Pri hodnotení okolností uvedených v tomto článku, justičné a správne orgány vezmú do úvahy informácie o sociálnom prostredí dieťaťa, ktoré poskytol ústredný orgán, alebo iný príslušný orgán štátu obvyklého pobytu dieťaťa.
29. Podľa článku 19 Dohovoru, rozhodnutie podľa tohto Dohovoru o návrate dieťaťa nemožno považovať za rozhodnutie o určení opatrovníckeho práva.
30. Cieľom Dohovoru je obnoviť status quo spôsobený medzinárodným únosom. Pod pojmom medzinárodný únos dieťaťa v zmysle vyššie citovaného Dohovoru sa rozumie neoprávnené premiestnenie do inej krajiny alebo zadržiavanie dieťaťa jedným z jeho rodičov v inej krajine, než je krajina jeho obvyklého pobytu, čím dochádza k protiprávnemu konaniu a porušeniu práv druhého rodiča. V zmysle Preambuly Dohovoru medzinárodný únos detí má dva prvky, a to prvok nezákonnosti, ktorý sa prejavuje porušením práv druhého rodiča a medzinárodný prvok, ktorým sa rozumie únos dieťaťa do inej krajiny.
31. V konaní o návrat dieťaťa do krajiny jeho obvyklého pobytu sa má súd zaoberať iba tým: 1/ či dieťa malo obvyklý pobyt v krajine, z ktorej bolo premiestnené, 2/ či rodič, ktorý sa domáha navrátenia dieťaťa má opatrovanecké práva k dieťaťu a či ich skutočne vykonával, 3/ či s premiestnením dieťaťa do iného štátu súhlasil alebo nie, resp. či nastala situácia, že maloleté dieťa je v inom štáte neoprávnene zadržiavané, 4/ či neuplynula ročná lehota podľa článku 12 Dohovoru a dieťa si už natoľko zvyklo v novom prostredí, že by bolo v dôsledku navrátenia vytrhnuté zo svojho prostredia a mohla by mu byť takto spôsobená ujma, 5/ či existujú ďalšie dôvody na nenavrátenie dieťaťa, a to, či by dieťaťu v dôsledku návratu nebola spôsobená fyzická alebo duševná ujma alebo či rodič, ktorý sa domáha navrátenia dieťaťa, sa už so situáciou zmieril.
32. Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou obvyklého pobytu maloletej. Obvyklý pobyt dieťaťa je vždy jeho obvyklým pobytom a nie obvyklým pobytom rodiča. Súd za obvyklý pobyt maloletého dieťaťa považuje miesto, ktoré odzrkadľuje určitú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného prostredia, za týmto účelom berie do úvahy najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky, dôvody pobytu na území členského štátu a presťahovanie sa rodiny do tohto štátu, štátnu príslušnosť dieťaťa, miesto a podmienky školskej dochádzky, jazykové znalosti, ako aj rodinné a sociálne väzby, ktoré dieťa udržiava v danom štáte. Pobyt je tak potrebné určiť výlučne na základe skutkových okolností každého jednotlivého prípadu, pričom povolenie na pobyt a ani iný právny nárok na pobyt nie sú pri určovaní pobytu rozhodujúce. Uvedené kritériá súd skúmal v súlade s kritériami pre posudzovanie obvyklého pobytu v zmysle európskej judikatúry. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že maloletá Q. sa narodila dňa XX.XX.XXXX v Londýne, kde žila spolu so svojimi rodičmi v byte, ktorý je vo vlastníctve obidvoch jej rodičov. Maloletá má britské a slovenské štátne občianstvo, britskú národnosť a bola prihlásená k trvalému pobytu vo Veľkej Británii. Maloletá bola od narodenia vedená v sociálnom a zdravotnom systéme vo Veľkej Británii, kde mala svojho lekára. Maloletá navštevovala vo Veľkej Británii materskú školu (jasle), navštevovala krúžky tanca a maľovania. Maloletá ovláda anglický a slovenský jazyk a čiastočne rozumie taliančine. V mieste bydliska vo Veľkej Británii mala vytvorené sociálne väzby, stretávala sa s priateľkami Q., Q. H. U., tiež s matkinou sesternicou a jej maloletým synom, ktorý taktiež žijú vo Veľkej Británii. Voľný čas trávila s matkou, ako aj s otcom. Súd tak mal preukázaný silný stupeň miery začlenenia maloletej vo Veľkej Británii. Po tom, ako otec maloletej vo Veľkej Británii stratil prácu, rodičia maloletej sa spoločne rozhodli aj s maloletou Q. odísť na Slovensko, kde si obidvaja našli prácu. Na Slovensko prišiel na konci novembra 2020 najskôr otec maloletej a potom tesne pred Vianocami 2020 aj matka spolu s maloletou, s úmyslom, že tu zotrvajú len dočasne, nie natrvalo, pokiaľ maloletá Q. nenastúpi do materskej školy vo Veľkej Británii. Rodina sa pôvodne mala do Veľkej Británie vrátiť dňa 06.07.2021. Rodina spočiatku na Slovensku žila u starej matky maloletej. Dňa 20.01.2021 bola maloletá prihlásená k trvalému pobytu na Slovensku v Obci Modrý Kameň. Dňa 08.02.2021 bola maloletá prijatá do materskej školy v Modrom Kameni a od 01.02.2021 je evidovaná v ambulancii všeobecnej lekárky pre deti a dorast MUDr. Moniky Prosnanovej vo Veľkom Krtíši, je vedená v sociálnom a zdravotnom systéme Slovenskej republiky. Ako
uviedla matka vo svojej výpovedi, trvalý pobyt maloletej na Slovensku a evidencia v ambulancii pediatra na Slovensku bola podmienkou, aby maloletá mohla navštevovať materskú školu na Slovensku. Maloletá sa na Slovensku v súčasnosti nevenuje žiadnej záujmovej činnosti, nemá tu žiadnych kamarátov okrem jednej kamarátky v materskej škole, voľný čas trávi s matkou, prípadne s matkinou rodinou a so svojím otcom. Miera začlenenia maloletej na Slovensku je tak v oveľa nižšej miere než vo Veľkej Británii. V júni 2021 sa rodičia maloletej rozišli, otec maloletej sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti, avšak zostal naďalej žiť na Slovensku, vo Veľkom Krtíši. Aj po rozchode mal otec maloletej v úmysle vrátiť sa do Veľkej Británie. Tento úmysel nespochybňuje ani skutočnosť, že otec je stále na Slovensku, má tu prácu v spoločnosti Amazon, s ktorou uzatvoril pracovnú zmluvu na dobu neurčitú, býva v prenajatom byte, uzatvoril nájomnú zmluvu na obdobie jedného roka, ktorú však je možné vypovedať s mesačnou výpovednou lehotou. Otec totiž zotrváva na Slovensku kvôli maloletej Q.. Hoci matka maloletej v písomnom vyjadrení k návrhu uviedla, že má v úmysle zostať na Slovensku, otca maloletej až do augusta 2021 nechávala v domnení, že sa aj s maloletou chce vrátiť do Veľkej Británie. Za zásadné skutočnosti majúce vplyv na určenie obvyklého pobytu maloletej je tak potrebné považovať aj nasledovné: 1/ rodičia maloletej sa pred odchodom na Slovensko dohodli, že pobyt na Slovensku bude len dočasný, 2/ rodičia maloletej na základe spoločného rozhodnutia koncom novembra 2020 podali prihlášku do materskej školy vo Veľkej Británii, do ktorej maloletá mal nastúpiť od 01.09.2021, 3/ obidvaja rodičia maloletej dňa 26.08.2021 pred sudcom Newtonom na Najvyššom súde, Divízii pre rodinu uviedli, že s maloletou Q. sa chcú vrátiť do Spojeného kráľovstva, 4/ matka maloletej sa pred mediátorkou Gabrielou Rackovou vyjadrila, že presťahovanie na Slovensko malo len dočasný charakter. Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že obvyklým pobytom maloletej je Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, a to aj napriek postupnému začleňovaniu maloletej do sociálneho života na Slovensku a vytvoreným vzťahovým väzbám k rodine na Slovensku. Uvedené súd považuje za prirodzené, keďže maloletá je vo veku, kedy sa na nové prostredie dokáže adaptovať, a to o to viac, že je neprerušene v osobnom kontakte s obidvomi rodičmi. Rodičia maloletej zhodne uviedli, že pred odchodom z Veľkej Británie nemali v úmysle sa na Slovensku zdržiavať natrvalo, pobyt na Slovensku mal trvať najdlhšie do času, pokiaľ maloletá nezačne navštevovať materskú školu vo Veľkej Británii. Matka maloletej zmenila názor až následkom rozchodu rodičov maloletej. Obvyklý pobyt maloletej však na tejto skutočnosti založený byť nemôže. Pred odchodom rodiny na Slovensko sa život maloletej skutočne sústreďoval vo Veľkej Británii, mala tu vytvorené trvalé väzby a žilu tu väčšiu časť svojho života.
34. Súd sa ďalej zaoberal otázkou, či otec má opatrovanecké práva k maloletej a či skutočne tieto práva aj vykonával. Túto otázku súd nepovažoval za spornú. Podľa anglického práva má rodičovské práva a povinnosti rodič dieťaťa zo zákona. Otec na základe zhodného vyjadrenia rodičov osobnú starostlivosť o maloletú vykonával jednak v čase, keď žili spoločne ako rodina vo Veľkej Británii a na starostlivosti o maloletú sa podieľa aj v súčasnosti, otec je s maloletou v telefonickom aj osobnom kontakte. Otec dokáže zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloletú, varí jej, kúpe ju, robí s ňou rôzne aktivity, hráva sa s ňou, spieva jej uspávanky, brával ju na rôzne udalosti, napríklad narodeninové párty, upokojoval ju, keď plakala, brával ju k doktorovi na vyšetrenia, bol s ňou na prvom očkovaní. Otec má s maloletou pekný vzťah, trávia spolu čas, maloletá sa na stretnutia s ním teší. Otec sa o rodinu staral aj finančne, platil hypotéku, poistenia, dane, plyn, elektriku, telefóny, jedlo, oblečenie, všetky nevyhnutné veci, ktoré maloletá potrebovala. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že otcovi patrí opatrovanecké právo k maloletej a toto svoje právo vykonával tak vo Veľkej Británii, ako aj na Slovensku. Matka teda bez súhlasu otca nemôže rozhodnúť o mieste pobytu maloletej. Súd má tiež preukázané, že ohľadne výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej je vedené jednak konanie na Najvyššom súde vo Veľkej Británii pod č. FD21P00568 a jednak konanie na Slovensku na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn. 14P/56/2021. Tak súd vo Veľkej Británii ako aj Okresný súd Veľký Krtíš v predmetných veciach v súčasnosti nekonajú, vzhľadom na prebiehajúce konanie o návrat maloletej do krajiny obvyklého pobytu. O úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej tak súdom doposiaľ rozhodnuté nebolo.
35. Súd ďalej skúmal, či došlo k neoprávnenému premiestneniu alebo neoprávnenému zadržiavaniu maloletej. V danom prípade je zrejmé, že v predmetnej veci k neoprávnenému premiestneniu maloletej nedošlo. Rozhodnutie dočasne žiť na Slovensku bolo spoločným rozhodnutím obidvoch rodičov maloletej, rodičia spolu s maloletou žijú na Slovensku od decembra 2020. V predmetnej veci nebolo sporné, že by rodičia pred odchodom na Slovensko nemali v úmysle nenavrátiť sa do Veľkej Británie. Obidvaja totiž zhodne uviedli, že do Veľkej Británie sa mali vrátiť predtým, ako maloletá Q. začne navštevovať vo Veľkej Británii materskú školu. Pobyt rodiny na Slovensku mal byť na základe dohody rodičov maloletej len dočasný, ktorú skutočnosť matka maloletej nepoprela. Aj po rozchode rodičov v
júni 2021 matka nechala otca maloletej v domnení, že sa chce vrátiť do Veľkej Británie, čo mal súd preukázané jednak z vyjadrenia matky pre mediátorkou Gabrielou Rackovou a dokonca aj z osobného vypočutia pred sudcom Kráľovského súdneho dvora Newtonom dňa 26.08.2021. Avšak od momentu, kedy sa matka maloletej v skutočnosti rozhodla zostať s maloletou na Slovensku natrvalo, nastala situácia, že maloletá je na Slovensku zadržiavaná neoprávnene, keďže rozhodnutie o tom, kde a s kým bude maloletá žiť, nemá právo uskutočniť matka svojím jednostranným rozhodnutím. Aby maloletá mohla zostať žiť na Slovensku natrvalo, museli by sa na tom rodičia maloletej dohodnúť spoločne, čo však nie je tento prípad. Rodičia maloletej spoločne plánovali návrat do Veľkej Británie najskôr dňa 06.07.2021, nájomcom v ich byte vo Veľkej Británii dali výpoveď z nájmu, aby po návrate mohli bývať vo svojom byte, k čomu však vzhľadom na rozchod rodičov nedošlo. Následné matkino konanie začalo smerovať k presídleniu maloletej na územie Slovenskej republiky, čo podporuje aj fakt, že matka v júni 2021 podala návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na Okresnom súde Veľký Krtíš (ktorý vzhľadom na obvyklý pobyt maloletej nemá právomoc o predmetnej veci konať), taktiež v auguste alebo septembri 2021 bez vedomia otca maloletej zrušila nástup maloletej do materskej školy vo Veľkej Británii a v súčasnosti je rozhodnutá s maloletou zostať na Slovensku natrvalo. Konaním matky tak dochádza k porušovaniu opatrovníckeho práva otca, pretože matka maloletú na Slovensku zadržiava bez toho, aby sa na tom s otcom maloletej spoločne dohodli, teda konaním matky dochádza k porušovaniu Článku 3 Dohovoru.
36. K otázke uplynutia ročnej lehoty od neoprávneného premiestnenia, resp. neoprávneného zadržiavania maloletej v Slovenskej republike podľa článku 12 Dohovoru súd uvádza, že o plynutí lehoty od neoprávneného premiestnenia nemožno hovoriť, nakoľko maloletá nebola neoprávnene premiestnená. V predmetnej veci však došlo k neoprávnenému zadržiavaniu maloletej na území Slovenskej republiky, a to od momentu, od ktorého matka bráni v návrate maloletej do krajiny jej obvyklého pobytu, čo je najneskôr od augusta 2021, kedy sa matka rozhodla, že do Veľkej Británie sa už s maloletou nevráti. Z uvedeného dôvodu tak celkom určite nedošlo k uplynutiu uvedenej ročnej lehoty.
37. Súd mal na základe vyššie uvedených skutočností preukázané, že došlo k medzinárodnému únosu a je v zmysle Dohovoru povinnosť dieťa vrátiť. Dohovor ustanovuje určité podmienky, za ktorých nemusí napriek tomu dôjsť k navráteniu dieťaťa. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach opakovane zdôrazňovali, že aj v prípade neoprávneného premiestnenia alebo zadržania dieťaťa je potrebné v maximálnej miere chrániť práva a oprávnené záujmy maloletého dieťaťa a dôsledne skúmať, či nie sú splnené podmienky ustanovené v čl. 13 Dohovoru pre odmietnutie nariadenia návratu maloletého dieťaťa. Pri rozhodovaní o návrate maloletých detí do iného zmluvného štátu Dohovoru musí súd vychádzať z čo najstarostlivejšieho zistenia skutkového stavu. Dôvody, ktoré by mohli eliminovať návrat dieťaťa do miesta bydliska v inom členskom štáte musia byť zistené a objasnené natoľko dostatočne, aby čo najúplnejšie boli ozrejmené všetky okolnosti, z ktorých by bolo možné usudzovať skutočný postoj rodiča v zahraničí k súčasnému pobytu dieťaťa.
38. V danej veci súd zvažoval, či prichádza do úvahy aplikácia čl. 13 Dohovoru. K uvedenému súd konštatuje, že súd nemusí nariadiť návrat dieťaťa, ak osoba, ktorá nesúhlasí s jeho vrátením preukáže, že osoba, ktorá žiada navrátenie dieťaťa súhlasila, či následne sa zmierila s premiestnením alebo zadržaním alebo existuje vážne nebezpečenstvo, že návrat by dieťa vystavil fyzickej alebo duševnej ujme alebo ho inak priviedol do neznesiteľnej situácie. Odmietnuť návrat možno aj vtedy, ak súd zistí, že dieťa nesúhlasí s návratom a ak dosiahlo vek a stupeň vyspelosti, v ktorom je vhodné zohľadniť jeho názory. Na základe existujúcej judikatúry umožnenie výnimky nenavrátenia dieťaťa pri tvrdenej existencii vážneho nebezpečenstva, že by dieťa bolo vystavené fyzickej alebo psychickej ujme alebo by bolo inak privedené do neznesiteľnej situácie, je možné len v dvoch prípadoch, a to: 1/ ak by bolo dieťa návratom do krajiny obvyklého pobytu objektívne vystavené nebezpečenstvu, a to do skončenia konania o opatrovníckych právach v tomto štáte (ide o krajinu kde je hladomor, vojnový konflikt, epidémia nákazlivej choroby...), 2/ druhý prípad sa viaže k osobe požadujúcej návrat, ktorej správanie by mohlo vystaviť dieťa nebezpečenstvu ujmy, napr. vážne zneužívanie dieťaťa žiadateľom o návrat alebo zanedbávanie dieťaťa žiadateľom, resp. situácia, kedy je dieťa mimoriadne psychicky závislé na únoscovi. Judikatúra súdov zároveň dospela k záverom, že vážne nebezpečenstvo neznamená bežné nebezpečenstvo akejkoľvek fyzickej alebo psychickej ujmy, ale ujma musí byť podstatná alebo závažného druhu, takže bežné nebezpečenstvo nie je dostatočné.
39. V rámci vykonaného dokazovania súd zohľadnil všetky okolnosti na strane maloletej, a to: 1/ návrat maloletej do krajiny obvyklého pobytu po cca dvoch mesiacoch od neoprávneného zadržiavania (hoci na Slovensku spolu s rodičmi žije od konca decembra 2020), 2/ návrat maloletej do domácnosti, v ktorej žila a vyrastala, 3/ začlenenie maloletej do prostredia, ktoré pozná, v ktorom má kamarátov, v ktorom môže naďalej vykonávať záujmové a obľúbené aktivity, 4/ návrat maloletej do širšieho prostredia, v ktorom žila, v ktorom trávila voľný čas, k ľuďom, s ktorými mala vytvorené rodinné a sociálne väzby, 5/ pretrvávajúce zabezpečenie zdravotnej starostlivosti o maloletú prostredníctvom všeobecného lekára, 6/ stále trvajúcu možnosť nástupu maloletej do materskej školy, ktorú jej spoločne vybrali rodičia, resp. do inej podobnej materskej školy v blízkosti bydliska maloletej, 7/ návrat maloletej do Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, krajiny s vyspelým sociálnym, zdravotným systémom a demokratickými zásadami, 8/ návrat maloletej je v jej záujme, nakoľko umožní súdu v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska, ktorý má právomoc meritórne vo veci rozhodnúť, a to už o podanom návrhu otca maloletej, čím sa poskytne maloletej právna istota a predíde sa ďalším konfliktným situáciám medzi rodičmi. Vzhľadom na vek maloletej, čas prežitý na území Slovenskej republiky a dobu od odchodu z Veľkej Británie súd nemal preukázané, že by návrat do krajiny obvyklého pobytu maloletá pociťovala ako neznesiteľnú ujmu. Naopak súd je toho názoru, že maloletá sa vráti do dôverne známeho prostredia, v ktorom bola šťastná. Maloletej v krajine jej obvyklého pobytu nehrozí ani nebezpečenstvo zo strany jej otca, otec s maloletou majú vytvorený pekný vzťah, rovnako nehrozí nebezpečenstvo ani matke maloletej zo strany otca maloletej. Súčasne, súd nemal preukázané, že by maloletá bola mimoriadne psychicky závislá na svojej matke, z vykonaného dokazovania súdu vyplynulo, že maloletá má pozitívny vzťah k obidvom svojim rodičom. Pokiaľ matka poukazovala na jej nepriaznivú situáciu súvisiacu s návratom spolu s maloletou a nevytvoreného zázemia, súd poukazuje na skutočnosť, že matka je podielovou spoluvlastníčkou bytu s otcom maloletej. Ak aj matka nechce žiť v spoločnej domácnosti s otcom maloletej, súd poukazuje na jeho vyjadrenia, v ktorých uvádzal, že pokiaľ si do budúcnosti s matkou nevyriešia bytovú otázku, je ochotný platiť si nájom v inej nehnuteľnosti v blízkosti ich spoločného bytu. Súd ďalej konštatuje, že matka pred odchodom z Veľkej Británie bola zapojená do sociálneho a zdravotného systému Veľkej Británie, existuje možnosť, že sa môže vrátiť do práce, ktorú do odchodu na Slovensko vykonávala (má stále neplatené voľno). Súd je toho názoru, že ak by sa aj matka nevrátila naspäť do tohto zamestnania, je v silách matky vzhľadom na jej prax a kvalifikáciu nájsť si nové vhodné zamestnanie. Matka má aj vo Veľkej Británii vytvorené sociálne a rodinné väzby, tiež sa vráti do známeho prostredia. Matka sama sa chcela navrátiť do Veľkej Británie, a to minimálne až do augusta 2021. Ohľadom následkov týkajúcich sa matkinho konania, matke vo Veľkej Británii nič nehrozí, nakoľko trestné oznámenie voči nej nebolo podané. Súd si je vedomý, že v konaní o nariadenie návratu nerozhoduje o navrátení matky, ktorej nemôže direktívnym súdnym rozhodnutím nariadiť, aby vycestovala z územia Slovenskej republiky na územie iného štátu. Nariadenie návratu maloletej však neznamená ani jej odtrhnutie od matky, nakoľko matka má právo vrátiť sa k maloletej. Zohľadňujúc čl. 8 ESĽP, ktorý garantuje právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života súd poznamenáva, že je právom matky zvoliť si svojho životného partnera, s týmto rozhodnutím však nesie aj zodpovednosť za riešenie prípadných nezhôd a konfliktov v prípade, ak životný partner pochádza z inej krajiny, v inej krajine sa im narodilo dieťa a žijú v nej dlhodobo v spoločnej domácnosti. Európsky súd pre ľudské práva v tejto súvislosti pripomína, že medzi záujmom maloletého dieťaťa a jeho rodiča sa musí nájsť spravodlivá rovnováha (rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva Olsson vs. Švédsko č. 10465/83) a je potrebné nájdenie určitého konkrétneho spôsobu zosúladenia toho, čo je v záujme maloletého dieťaťa, a čo je v záujme jeho rodičov. V danom prípade oproti právu matky na súkromie a rodinný život stojí právo maloletej na starostlivosť od oboch rodičov. Na rozdiel od matky, ktorá môže situáciu riešiť, maloletá je nízkeho veku, nemá možnosť priamo sa brániť a zvoliť si bydlisko oddelene od rodičov, ktorí sa o ňu starajú. Matka, akokoľvek tvrdo to vyznie, svojvoľne zadržiava maloletú na území Slovenskej republiky, zadržiavanie maloletej na území Slovenska je jej rozhodnutím a nie rozhodnutím maloletej. V danom prípade súd uprednostnil záujem maloletej a jej navrátenie do prostredia, ktoré jej je dôverne známe. Súd sa vzhľadom na uvedené skutočnosti nestotožnil s vyjadrením právneho zástupcu matky maloletej, že návrat by nebol v prospech maloletej, čím ale nespochybňuje schopnosť matky zabezpečiť maloletej náležitú starostlivosť. Taktiež sa súd nestotožnil s vyjadrením, že by bola ohrozená existencia maloletej z hľadiska jej bývania, keďže ako už bolo uvedené vyššie, rodičia maloletej spoločne vlastnia nehnuteľnosť, v ktorej maloletá môže bývať či už s jedným alebo s druhým rodičom. Zároveň, súd vzhľadom na vek maloletej a stupeň jej mentálnej vyspelosti nezisťoval súhlas maloletej s jej návratom do Veľkej Británie.
40. V neposlednom rade sa súd zaoberal otázkou, či otec maloletej súhlasil s tým, aby maloletá natrvalo zostala žiť na území Slovenskej republiky alebo sa s neoprávneným zadržiavaním zmieril. Zmierenie sa s premiestnením predstavuje vnútorný psychický stav žiadateľa o návrat, ktorý je potrebné posudzovať individuálne v každom jednotlivom prípade. Malo by však ísť o zmierenie sa s tým, že stav, ktorý nastal neoprávneným zadržaním je stavom trvalým a nielen dočasným riešením. Z vykonaného dokazovania súd nemal za preukázané, že by sa otec zmieril s tým, že maloletá zostane trvalo žiť na území Slovenskej republiky. Uvedené podľa názoru súdu nespochybňuje ani fakt, že otec v súčasnosti zotrváva na Slovensku, je zamestnaný v spoločnosti Amazon /Slovakia/ s.r.o., s ktorou uzatvoril pracovnú zmluvu na dobu neurčitú a ani fakt, že otec si prenajal byt vo Veľkom Krtíši na obdobie jedného roka. Z vyjadrení otca a predloženej komunikácie medzi ním a jeho zamestnávateľom vyplynulo, že otec má možnosť pre súčasného zamestnávateľa pracovať aj vo Veľkej Británii, a to od polovice decembra roku 2021 alebo začiatkom nasledujúceho roka. Otec taktiež kedykoľvek môže vypovedať uzatvorenú nájomnú zmluvu s jednomesačnou výpovednou lehotou. Otec totiž na Slovensku v súčasnosti dočasne zotrváva len z dôvodu, že chce byť naďalej v osobnom kontakte s maloletou a vykonávať opatrovnícke právo k maloletej, čo vyplynulo tak z výpovede otca, ako aj z výpovede matky. Otec sa viac krát chcel vrátiť do Veľkej Británie, no nakoniec tak neurobil, nakoľko matka maloletej chcela s maloletou pôvodne zotrvať na Slovensku minimálne do času, pokiaľ súd v Slovenskej republike nerozhodne o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej. Napokon, ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, úmysel zotrvať na Slovensku natrvalo má len matka, nie však otec maloletej. Súd je tak toho názoru, že otec maloletej sa doteraz nezmieril s neoprávneným zadržiavaním maloletej na území Slovenskej republiky, a teda na tento prípad nemožno aplikovať Článok 13 Dohovoru.
41. Súd v konaní prihliadol aj na najlepší záujem maloletej. Podľa existujúcej judikatúry ESĽP má princíp najlepšieho záujmu dieťaťa dvojaký účel, jednak garantovať, že dieťa vyrastá v bezpečnom prostredí a zároveň sú zachované rodinné väzby, pokiaľ nie sú škodlivé. S ohľadom na haagsky dohovor o únosoch detí, ESĽP poznamenal, že v centre tohto nástroja je najlepší záujem tohto dieťaťa, čo dokazuje fakt, že bol prijatý za účelom chrániť deti pred neoprávneným premiestnením alebo zadržiavaním a zabezpečiť ich okamžitý návrat do krajiny ich obvyklého pobytu.
42. Súd zároveň konštatuje, že nenariadiť návrat dieťaťa v zmysle Dohovoru možno len vtedy, keď sú dané okolnosti zakladajúce výnimky z nariadenia návratu dieťaťa. Nenariadenie návratu v prípade, ak tieto okolnosti nie sú dané, by zakladalo zodpovednosť zmluvného štátu za porušenie povinností vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy podľa pravidiel medzinárodného práva verejného.
43. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd vyhovel návrhu otca maloletej a nariadil návrat maloletej do krajiny jej obvyklého pobytu, do Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska. Súd zároveň určil lehotu na navrátenie maloletej do krajiny jej obvyklého pobytu v lehote siedmich dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, a to napriek ustanoveniu § 133 ods. 2 CMP, podľa ktorého uznesenie je vykonateľné až keď nadobudne právoplatnosť, teda matke poskytol dodatočnú lehotu na navrátenie maloletej do krajiny jej obvyklého pobytu a poskytol jej čas na zariadenie si potrebných záležitostí súvisiacich s odchodom zo Slovenskej republiky. V prípade, že v určenej lehote matka maloletú do krajiny jej obvyklého pobytu nenavráti, otec maloletej je oprávnený maloletú od matky prevziať za účelom jej navrátenia do krajiny jej obvyklého pobytu.
44. Je potrebné si tiež uvedomiť, že týmto rozhodnutím súd neurčil rodičovské práva a povinnosti k maloletej, toto rozhodnutie má za následok len tú skutočnosť, že o právach a povinnostiach k maloletej, vrátane toho, s ktorým rodičom a kde bude maloletá žiť, rozhodne súd, ktorý má právomoc o predmetných otázkach konať. V tomto prípade, vzhľadom na obvyklý pobyt maloletej, je príslušným súdom konkrétny súd v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska.
45. Ohľadom dĺžky konania súd uvádza, že nebolo možné dodržať Dohovorom stanovenú šesťtýždňovú lehotu, nakoľko rodičia maloletej nesúhlasili s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania a vzhľadom na skutkové tvrdenia rodičov maloletej bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie. V zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva ani stanovená šesťtýždňová lehota nemôže brániť náležitému zisteniu skutkového stavu, čo súd v prejednávanej veci počas celého konania sledoval.
46. Súd vzhľadom na charakter konania pri rozhodovaní o trovách konania postupoval podľa § 52 CMP a žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov konania.
47. O trovách tlmočného rozhodol súd podľa § 155 CSP, podľa ktorého tieto trovy znáša štát, nakoľko každý má právo konať pred súdom v materinskom jazyku, alebo v jazyku ktorému rozumie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu j e prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici (§ 362 ods. 1, prvá veta CSP), a to písomne v troch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky (§ 127 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov (§ 62 ods. 1, 2, 3 CMP).
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP).
Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu (§ 65 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia ( § 376 CMP).