Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/17/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Blaženou Szpyrcovou v právnom spore žalobcu: K. nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. právne zastúpený advokátkou JUDr. Helenou Knopovou, advokátska kancelária so sídlom Štúrova 20, Košice proti žalovanému: 1. Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach, so sídlom Košice, Kuzmányho 8, 2. J. nar. XX.X.XXXX, na neznámom mieste, 3. T. trvale bytom byt č. XX J. XXX XX E. v konaní o určenie vlastníckeho práva k motorovému vozidlu s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Konanie voči žalovanému v 2. rade z a s t a v u j e.

II. Vo vzťahu žalobcu a žalovaného v 2. rade žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.

III. U r č u j e, že žalobca je vlastníkom osobného motorového vozidla zn. Citroen C3, VIN: V. IV. Žalovaný v 1. rade je p o v i n n ý vydať osobné motorové vozidlo zn. Citroen C3, VIN: V. žalobcovi do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V. Žalobca nie je p o v i n n ý uhradiť žalovanému v 1. rade žiadne náklady, ktoré vznikli žalovanému v 1. rade v súvislosti so zaistením alebo úschovou vyššie uvedeného motorového vozidla.

VI. Vo vzťahu žalobcu a žalovaných v 1. a 3. rade stranám sporu náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

VII. Štátu náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa svojou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 4.5.2017 domáhal, aby súd určil, že je vlastníkom osobného motorového vozidla zn. Citroen C3, VIN: V.. Zároveň žiadal, aby súd uložil žalovanému v 1. rade vydať mu predmetné motorové vozidlo do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a určiť, že žalobca nie je povinný uhradiť žalovanému žiadne náklady, ktoré vznikli v súvislosti so zaistením alebo úschovou vozidla zo strany žalovaného. Žalobca tiež žiadal priznať náhradu trov konania.

2. Svoju žalobu žalobca odôvodnil tým, že dňa 15.6.2016 uzatvoril zmluvu o kúpe ojazdeného motorového vozidla, ktorú uzavrel s predávajúcim žalovaným v 2. rade J. trvale bytom J. Predmetom kúpy bolo osobné motorové vozidlo Citroen C3, VIN: V.. V súvislosti s kúpou žalovaný v 2. rade predložil žalobcovi francúzsky písanú listinu - Potvrdenie o odstúpení vozidla, z ktorého vyplývalo, že žalovaný v 2. rade predmetné vozidlo nadobudol dňa 13.6.2016 od francúzskeho občana - žalovaného v 3. rade. Ďalej mu predložil jednoduché osvedčenie o administratívnom stave, ktoré bolo vydané Ministerstvom vnútra Francúzskej republiky, a ktorým bolo potvrdené, že administratívny stav vozidla nevykazuje žiadne zvláštnosti a zároveň mu odovzdal 2 kľúče k vozidlu, faktúru k autu, servisnú knižku, štítok od

kľúčov, technický preukaz k vozidlu, vybavenie a príslušenstvo. Žalobca uzavrel so žalovaným v 2. rade kúpnu zmluvu k vozidlu v dobrej viere, že jeho vlastníkom je žalovaný v 2. rade. Následne potom, ako predmetné vozidlo doviezol na územie Slovenskej republiky, žalobca vykonal ďalšie úkony, ktorých účelom bolo sa ubezpečiť, že je s vozidlom všetko v poriadku. Žalobca dňa 20.3.2016 nechal vypracovať odborný posudok o kontrole originality, ktorý nepreukázal žiadne právne vady vo vzťahu k predmetnému vozidlu. Žalobcovi bolo zo strany Okresného úradu Košice, Odboru cestnej dopravy a pozemných komunikácii dňa 29.6.2016 vydané rozhodnutie o typovom schválení ES jednotlivo dovezeného vozidla z členského štátu, na základe ktorého bolo vozidlu vystavené osvedčenie s evidenčným číslom K.. Žalobca po vykonaní vyššie uvedených úkonov sa dozvedel, že predchádzajúci vlastník vozidla žalovaný v 3. rade údajne nahlásil toto vozidlo ako kradnuté, to však urobil až po mesiaci od okamihu, keď žalobca vozidlo previezol na územie Slovenskej republiky. Dňa 11.7.2016 bolo vozidlo zaistené na Obvodnom oddelení Policajného zboru Košice - Sever v zmysle ustanovenia § 21 ods. 1 zákona o Policajnom zbore

- Po zaistení bolo vozidlo prevzaté do úschovy útvarom Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach (žalovaný v 1. rade). Písomným oznámením zo dňa 10.3.2017 príslušný útvar Policajného zboru vyzval žalobcu, aby v zmysle zákona o Policajnom zbore uplatnil svoje vlastnícke právo k predmetnému vozidlu na príslušnom súde. Poučil ho, ak si svoje vlastnícke právo neuplatní v lehote 60 dní odo dňa doručenia tohto oznámenia, vozidlo sa stane majetkom štátu. Vychádzajúc z vyššie citovaného ustanovenia zákona o Policajnom zbore žalobca si touto žalobou uplatňuje nárok na vrátenie zaistenej veci predmetného vozidla, pretože ako vyplýva z vyššie uvedeného žalobca je jeho vlastníkom. Podľa vyjadrenia vyšetrovateľa Policajného zboru, ktorý viedol konanie, v rámci ktorého došlo k zaisteniu veci, žalovaný v 3. rade s orgánmi činnými v trestnom konaní nekomunikuje, nepreukázal, že mu bolo vozidlo odcudzené, nepreukázal teda svoje vlastnícke právo ani to, že kúpna zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným v 2. a 3. rade nie je platná. Naopak kúpna zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade je platná a účinná, rovnako ako aj zmluva medzi žalovaným v 2. rade a žalovaným v 3. rade. Žalobca poukázal na to, že na žalobe má naliehavý právny záujem, pretože kým nebude určené jeho vlastnícke právo k predmetnému vozidlu uschovávateľ vozidla (žalovaný v 1. rade) nevydá vozidlo žalobcovi a tento svoj majetok žalobca nebude môcť užívať. Žalovaný poukázal, že má za to, že žiadnym spôsobom nezavinil vzniknutú situáciu a preto neexistuje dôvod na to, aby znášal či už trovy súdneho konania alebo náklady na zaistenie a uschovanie predmetného motorového vozidla. Žalovaný má naliehavý právny záujem na určení, ktorý spočíva v tom, že bez súdneho rozhodnutia bude žalovaný v 1. rade povinný náklady uhradiť čím dôjde k zmenšeniu jeho majetku v súvislosti so skutočnosťami, ktoré on nezavinil.

3. Žalovaný v 1. rade vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 26.5.2017 navrhol žalobu zamietnuť a neuložiť mu uhradiť trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia, nakoľko sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa podľa s poukazom na to, že žalovaný v 1. rade postupoval v súlade s zákona o Policajnom zbore. Žalovaný v 1. rade mal za to, že je potrebné predmetné motorové vozidlo ponechať v úschove a zabrániť tak, aby sa s ním až do objasnenia práva k nemu orgánmi francúzskej polície disponovalo. Zároveň podotkol, že žalobou o určenie vlastníckeho práva sa necíti byť v spore pasívne legitimovaný, pretože sa nikdy nedomáhal vlastníckeho práva k tomuto vozidlu a ani nikdy nespochybňoval vlastnícke práva tretích osôb k predmetu žaloby. Vo vyjadrení žalovaný v 1. rade uviedol že dňa 11.7.2016 v čase o 15:30 hod. bolo zaistené osobné motorové vozidlo zn. Citroen C3, typ hatchback 5DV, VIN: V. striebornej farby žalobcovi z dôvodu, že vzniklo podozrenie, že táto vec súvisí so spáchaním trestného činu alebo priestupku a jej zaistenie je potrebné na zistenie skutkového stavu veci alebo na rozhodnutie orgánu v konaní o priestupku. Ďalej boli zaistené 2 kusy evidenčných čísel L. 1 kľúč od vozidla, Osvedčenie o evidencii č. K. časť II, Zmluva o kúpe vozidla, Certifikát o pravosti motorového vozidla, faktúra o kúpe vozidla pôvodného majiteľa z predajne Citroen a servisná knižka. Vozidlo bolo následne fyzicky odovzdané do úschovy Ministerstva vnútra SR, Centrum podpory Košice, sklad Kukorelliho kasárne, Rampová 7, Košice. Vozidlo bolo zaistené na základe pozitívnej lustrácie v centrálnej lustračnej konzole CLN Prezídium Policajného zboru, Úrad medzinárodnej policajnej spolupráce, Národná ústredňa SIRENE, Pribinova 2, Bratislava dňa 11.7.2016 o 14:07 hod. Záznam so Schengenským identifikačným kódom FR1G00016791490000002 bol vytvorený vo Francúzsku 1.7.2016 o 18:15 hod. pre krádež tohto vozidla dňa 13.6.2016. V zázname bolo uložené opatrenie zaistiť vec, pretože má byť použitá ako dôkaz v trestnom konaní a kontaktovať útvar NU SIRENE. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach cestou NU SIRENE kontaktovalo dňa 13.7.2016 príslušný policajný orgán vo Francúzsku ako orgán iného štátu, ktorý po vozidle pátra s výzvou, aby si vozidlo prevzali v čo najkratšom čase. Na základe tejto výzvy bola dňa 18.7.2016 cestou NU SIRENE oznámená informácia, že majiteľ vozidla Alain Bonnet - žalovaný v 3. rade bol

kontaktovaný a má záujem o vrátenie vozidla. Avšak nakoľko išlo o trestný čin podvodu nie krádeže, dané skutočnosti nekryje poistka vozidla. Podľa textu správy sa majiteľ bude cez asistenčný servis k poisteniu vozidla snažiť dostať k vozidlu. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach cestou NU SIRENE dňa 5.8.2016 kontaktovalo orgány francúzskej polície, aby upresnili termín kedy dôjde k prevzatiu zaisteného vozidla a žiadalo potvrdiť či oprávnenou osobou prevziať vozidlo je žalovaný v 3. rade. NU SIRENE v ten istý deň 5.8.2016 zaslala informáciu francúzskej NU SIRENE so žiadosťou, aby bolo konkretizované miesto kde sa vozidlo nachádza a taktiež žiadali uviesť aké doklady resp. podklady sú potrebné pre vydanie vozidla právoplatnému majiteľovi. Zároveň bolo francúzskej strane oznámené, že osoba, ktorá sa dostaví k prevzatiu vozidla, musí preukázať vlastnícky vzťah k nemu resp. musí disponovať splnomocnením prevziať toto vozidlo. Zo strany francúzskej polícii nebola vyvíjaná žiadna ďalšia aktivita smerom k zaistenému vozidlu a preto dňa 5.12.2016 a 10.3.2017 urgovalo Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach NU SIRENE orgány francúzskej polície s výzvou, aby si vozidlo prevzali v čo najkratšom čase. Zároveň žiadalo potvrdiť, či oprávnenou osobou prevziať vozidlo je žalovaný v 3. rade a oznámiť v akom termíne dôjde k prevzatiu vozidla. Listom zo dňa 10.3.2017 bol žalobca zo strany ORPZ v Košiciach poučený podľa ust. § 21 ods. 9 zákona o Policajnom zbore, aby si v lehote do 60 dní odo dňa písomného oznámenia uplatnil vlastnícke právo alebo iné právo na zaistenú vec na príslušnom súde. Zároveň bol žalobca poučený o povinnosti oznámiť príslušnému útvaru policajného zboru, ktorý vec uložil do úschovy, na ktorom súde si toto právo uplatnil, ako aj o následkoch ak si nárok v zákonnej lehote neuplatní.

4. Žalovaný v 1. rade uviedol, že pri zaistení vozidla postupoval z úradnej moci, nakoľko povinnosť zaistiť toto vozidlo mu vyplývala priamo zo zákona a to konkrétne z ust. § 21 ods. 1 zákona o Policajnom zbore. Nakoľko bolo zistené, že po vozidle je vyhlásené medzinárodné pátranie orgánmi francúzskej polície, pričom je dôvodné podozrenie, že zaistené vozidlo súvisí so spáchaním trestného činu alebo priestupku, musel postupovať žalovaný v 1. rade v súlade s vyššie citovaným ustanovením.

5. Súd doručoval žalovanému v 2. rade žalobu a procesné poučenia na adresu uvedenú žalobcom vo Francúzskej republike, pričom zásielka sa vrátila súdu z dôvodu, že adresát - žalovaný v 2. rade je na adrese uvedenej súdom neznámy.

6. Tunajší súd pristúpil k vyhotoveniu žiadosti o vykonanie dôkazu vo Francúzskej republike v zmysle nariadenia Rady (ES) č. 1206/2001 z 28.5.2001 o spolupráci medzi súdmi členských štátov pri vykonávaní dôkazov občianskych a obchodných vecí za účelom zistenia skutočnosti potrebných pre rozhodnutie vo veci. Za týmto účelom zaslal žiadosť o vykonanie dôkazu v cudzine s prílohami, ktoré boli preložené do francúzskeho jazyka na Tribunal de Grande Instance de Montpellier. Všeobecný súd prvého stupňa rozhodujúci v senáte a zástupca prokurátora pri Všeobecnom súde prvého stupňa v Montpellier oznámili súdu listom zo dňa 22.11.2019, že sa nepodarilo zistiť pobyt žalovaného v 2. rade, teda došlo k neúspešne vykonanej právnej pomoci. Vyšetrovateľ Policajného zboru v Montpellier dňa 24.10.2019 overil adresu žalovaného v 2. rade v Toulouse, pričom zistil, že na žiadnej schránke na tejto adrese nie je uvedené meno žalovaného v 2. rade. Ďalej tento policajný orgán oznámil, že všetky registre, ktoré mal k dispozícii- Štátny register vodičských preukazov, Register evidencie vozidiel, pre výkon trestov, Register policajných a súdnych záznamov prešiel, pričom skonštatoval, že žalovaný v 2. rade nefiguruje v žiadnom z týchto registrov. Na základe odpovede príslušných francúzskych orgánov bolo ďalej zistené, že žalovaný v 2. rade nefiguruje v registroch pobočky zdravotnej poisťovne vo Francúzsku, ani v registri Fondu pre rodinné prídavky departementu v Hérault. Oddelenie správy registrov, odbor registrov, matrík a hlásenia pobytu SVS MV SR Banská Bystrica súdu oznámilo, že žalovaný v 2. rade sa v registri nenachádza.

7. Podľa ust. , procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

8. Podľa ust. , ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví. Vzhľadom k tomu, že v konaní sa preukázalo, že žalovaný v 2. rade nie je v registri pobytu obyvateľov Slovenskej republiky ani Francúzskej republiky, kde sa v súčasnosti nachádza a či má spôsobilosť na práva a povinnosti, súd voči žalovanému v 2. rade konanie zastavil podľa .

9. Žalovanému v 3. rade bola doručená žaloba spolu s procesnými poučeniami i predvolanie na pojednávanie, na ktoré sa nedostavil, preto súd rozhodol v neprítomnosti žalovaného v 3. rade podľa ustanovenia .

10. Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav:

11. Žalobca na preukázanie dôvodnosti svojej žaloby predložil súdu Oznámenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach k zaistenému osobnému motorovému vozidlu zo dňa 10.3.2017, Osvedčenie o evidencii vozidla časť II, Rozhodnutie Okresného úradu Košice, Odboru cestnej dopravy a pozemných komunikácii zo dňa 29.6.2016, Odborný posudok o kontrole originality vozidla, Potvrdenie o odstúpení vozidla, Potvrdenie o jednoduchom administratívnom stave, kúpnu zmluvu uzavretú medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade dňa 17.6.2016.

12. Z oznámenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, Odboru poriadkovej polície, Obvodné oddelenie Policajného zboru Košice - Sever č. ORP-KE-OPP3-332/2016 zo dňa 10.3.2017 súd zistil, že dňa 11.7.2016 bolo týmto policajným útvarom zaistené osobné motorové vozidlo zn. Citroen C3 striebornej metalízy, VIN: V. patriace žalobcovi, ktoré bolo následne prevzaté do úschovy útvarom Krajského riaditeľstva Policajného zboru, ekonomického odboru, sklad Kukorelliho kasárne na ulici Rampovej č. 7 v Košiciach. V tomto oznámení policajný orgán vyzval žalobcu, aby si v lehote do 60 dní od doručenia tohto písomného oznámenia uplatnil vlastnícke právo alebo iné právo na zaistenú vec na príslušnom súde. Zároveň ho poučil, aby v uvedenej lehote oznámil policajnému orgánu, na ktorom súde si toto svoje právo uplatnil. Upozornil ho, ak si svoje právo neuplatní na súde, zaistená vec (predmetné motorové vozidlo) sa stáva majetkom štátu a útvar policajného zboru ju neodkladne odovzdá Ministerstvu do správy.

13. Z osvedčenia o evidencii časť II súd zistil, že predmetné motorové vozidlo je špecifikované v tomto osvedčení o technickom preukaze a že je tam zapísané ako osobné motorové vozidlo Citroen C3, typu hatchback striebornej metalízy. Zároveň je uvedené v tomto osvedčení aj číslo karosérie, číslo motoru a podvozku.

14. Z rozhodnutia Okresného úradu Košice, Odboru cestnej dopravy a pozemných komunikácii č. OÚ- KE-OCDPK-2016/029404 vydaného dňa 29.6.2016 súd zistil, že tento úrad vydal rozhodnutie pre žalobcu, ktorým uznal typové schválenie (ES) jednotlivo dovezeného vozidla z členského štátu. V rozhodnutí sa uvádza, že vzhľadom na svoju konštrukciu podlieha prihláseniu do evidencie vozidiel podľa a o cestnej doprave a predmetnému motorovému vozidlu bolo vystavené a vydané osvedčenie o evidencii časť II s evidenčným číslom K. podľa základného technického opisu vozidla uvedeného v prílohe.

15. Z odborného posudku o kontrole originality vozidla vydaného pracoviskom kontroly originality v Košiciach pod č. SKA825551 súd zistil, že predmetné motorové vozidlo s uvedenými identifikačnými údajmi je spôsobilé na premávku na pozemných komunikáciách. Uvedený odborný posudok bol vyhotovený dňa 20.6.2016.

16. Z potvrdenia o odstúpení vozidla predloženého žalobcom súd zistil, že žalovaný v 3. rade odstúpil predmetné motorové vozidlo dňa 13.6.2016 žalovanému v 2. rade, toto potvrdenie vyplnil žalovaný v 3. rade, ktorý svojím podpisom potvrdil, že predal predmetné motorové vozidlo žalovanému v 2. rade v uvedený deň. Zároveň žalobca predložil súdu preklad z francúzskeho jazyka a to jednoduché osvedčenie o administratívnom stave vyhotovené Ministerstvom vnútra Francúzskej republiky, ktoré potvrdilo, že administratívny stav predmetného vozidla nevykazuje žiadne zvláštnosti, nie je v zálohe a neexistuje opravný prostriedok, pričom bolo vyhotovené dňa 15.5.2016.

17. Z kúpnej zmluvy uzavretej dňa 17.6.2016 medzi predávajúcim Romanom Husárom (žalovaný v 2. rade) a kupujúcim - žalobcom súd zistil, že predmetom kúpnej zmluvy bolo osobné motorové vozidlo značky Citroen C3, striebornej farby, VIN: V., rok výroby 2014, dohodnutá kúpna cena za vozidlo bola 8.000 EUR. V tejto kúpnej zmluve bola dohodnutá dodacia lehota, ktorá bola stanovená ihneď po podpísaní kúpnej zmluvy a zaplatení dohodnutej kúpnej ceny. Medzi povinnosťami predávajúceho uvedené v kúpnej zmluve bolo vyzvať kupujúceho k prevzatiu predmetu kúpnej zmluvy, odovzdať predmet kúpnej zmluvy v čase a na mieste určenom v tejto zmluve a odovzdať kupujúcemu doklady, ktoré

sú potrebné na jeho prevzatie a užívanie. Povinnosťou kupujúceho (žalobcu) bolo zaplatiť za predmet kúpnej zmluvy cenu v sume 8.000 EUR a prevziať dodaný predmet v zmysle tejto zmluvy a vykonať prepis vlastníctva predmetu kúpnej zmluvy na Dopravnom inšpektoráte do 10 dní od podpisu zmluvy.

18. Žalovaný v 1. rade predložil súdu písomné potvrdenie o zaistení veci zo dňa 11.7.2016 vyhotovené Obvodným oddelením Policajného zboru Košice - Sever pod č. PÚ-670/SE-KE-2016.

19. Ďalej predložil záznam o fyzickom prevzatí zaistenej veci do úschovy zo dňa 11.7.2016, lustráciu predmetného motorového vozidla v Schengenskom priestore dňa 11.7.2016 s upozornením, že v prípade pozitívnej lustrácie je potrebné kontaktovať Interpol. V tejto lustrácii boli uvedené údaje o krádeži vozidla zo dňa 13.6.2016 vo Francúzsku a to Citroenu C3 s registračnou značkou L..

20. Žalovaný v 1. rade predložil súdu formulár P-ďalšie informácie, ktoré majú byť poskytnuté v prípade nájdenia vozidla, ktorý vyhotovil príslušný orgán vo Francúzsku pre Slovenskú republiku referenčné číslo Schengenu FR1G00016791490000002, v ktorom uviedol, že predmetné vozidlo pochádza z krádeže zo dňa 13.6.2016, miesto spáchania skutku obec Les Cabannes, Francúzsko a zároveň uviedol údaje o majiteľovi vozidla a to T. (žalovaný v 3. rade), dátum oznámenia žalovaným v 3. rade 14.6.2016.

21. Žalovaný v 1. rade predložil súdu výzvu zo dňa 13.7.2016 na prevzatie osobného motorového vozidla, ktorú adresovalo Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach, Prezídium Policajného zboru, úradu medzinárodnej policajnej spolupráce, Národná ústredňa SIRENE Bratislava pre policajný orgán vo Francúzsku BTA TARASCON-SUR-ARIEGE, ktorým vyzvalo orgán iného štátu, ktorý po osobnom vozidlo pátra, aby si predmetné motorové vozidlo prevzal v čo najkratšom čase. Zároveň Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach požiadalo tento policajný orgán vo Francúzsku o poskytnutie údajov vlastníka vyššie uvedeného motorového vozidla za účelom zaslania výzvy na prevzatie zaisteného motorového vozidla. Ďalšiu výzvu zasielalo Okresné riaditeľstvo Policajného zboru policajnému orgánu vo Francúzsku dňa 5.8.2016, v ktorej vyzvalo francúzsky policajný orgán o potvrdenie, že oprávnenou osobou na prevzatie zaisteného vozidla je žalovaný v 3. rade.

22. Žalovaný v 1. rade ďalej predložil súdu výzvu na prevzatie osobného motorového vozidla zasielanú francúzskym policajným orgánom zo dňa 19.9.2016 a urgenciu o prevzatí predmetného motorového vozidla adresovanú príslušnému francúzskemu policajnému orgánu zo dňa 5.12.2016 a opakovanú urgenciu zo dňa 10.3.2017.

23. Žalovaný v 1. rade zaslal súdu oznámenie Prezídia policajného zboru, Národnej ústredne SIRENE adresované Obvodnému oddeleniu policajného zboru Košice - Sever zo dňa 29.5.2017, v ktorej ho informoval, že obdŕžal od národnej ústredne SIRENE z Francúzska dňa 29.5.2017 informáciu, že vlastník vozidla sa svojho vozidla nevzdá a prihlásil sa k spotrebiteľskému združeniu, ktoré sa skontaktovalo s Európskou poisťovacou spoločnosťou. Vlastník vozidla potvrdil, že urobí všetko potrebné, aby získal predmetné vozidlo späť.

24. Žalovaný v 3. rade zaslal súdu svoje vyjadrenie vo francúzskom jazyku, ktoré súd dal preložiť prekladateľovi z jazyka francúzskeho. Z uvedenej výpovede súd zistil, že žalovaný v 3. rade predmetné motorové vozidlo zdedil po svojom otcovi, ktorý zomrel 7.4.2016. Uvedené vozidlo predal žalovanému v 2. rade dňa 13.6.2016 o 22:30 hod. pričom kupujúci J. (žalovaný v 2. rade) mu odovzdal bankový šek na sumu 8.700 EUR. Na druhý deň mu banka oznámila, že šek je falošný a preto dňa 14.6.2016 o 10:40 hod. na francúzskej polícii podal trestné oznámenie. Žalovaného v 2. rade osobne nepoznal, auto dal na predaj prostredníctvom webovej stránky- predaj medzi súkromnými osobami. Zo strany polície bol upovedomený, že predmetné motorové vozidlo sa nachádza v priestoroch policajnej stanice v Košiciach. Vyskúšal urobiť niekoľko krokov, aby získal späť svoje vozidlo, ale neúspešne. Žalovaný v 3. rade poukázal na to, že na Slovensko nevycestuje pre jazykovú bariéru a takisto preto, že nepozná slovenské administratívne postupy. Ďalej súdu uviedol, že francúzske orgány vedú v tejto veci vyšetrovanie pričom priložil zápisnicu o jeho výpovedi pred francúzskym policajným orgánom. 25. Z preloženej zápisnice - skrátené vyšetrovanie- Zápisnica o výsluchu poškodeného vyhotovenej Národným zborom ozbrojených síl, Oblastný zbor ozbrojených síl vo Foix súd zistil, že žalovaný v 3. rade sa dostavil na výsluch ,kde uviedol, že si myslí, že sa stal obeťou podvodu. Uviedol, že jeho otec G. zomrel 7.4.2016, po dohode s notárom sa postaral o predaj jeho vozidla. Ide o Citroen C3 s evidenčnou značkou L. z apríla 2014. Dal teda inzerát na internetovú stránku „leboncoin“. Záujemca

sa naň ho kontaktoval telefonicky. Prvý kontakt bol 6.6.2016 kedy sa naň ho kontaktoval žalovaný v 2. rade, následne ho kontaktoval z druhého telefónneho čísla, o ktorom sa vyjadroval, že je služobné. Dňa 13.6.2016 po vzájomnej dohode sa stretli na štadióne v Les Cabannes. Transakcia sa uskutočnila na parkovisku požičovne ABEILLE LOC. Predstavil sa mu žalovaný v 2. rade, prišiel si obhliadnuť predmetné motorové vozidlo a uviedol , že ho chce kúpiť pre svoju ženu. Odovzdal mu bankový šek banky Crédit Agricole du Midi na 8.700 EUR. Na základe toho odovzdal vozidlo žalovanému v 2. rade a preškrtol osvedčenie o evidencii. Spoločne vyplnili osvedčenie o prepise motorového vozidla. Žalovaný v 3. rade ďalej v tejto výpovedi uviedol, že odovzdal žalovanému v 2. rade osvedčenie o prepise vozidla a doklad od notára, že je oprávnený zrealizovať predaj. Do svojej banky zavolal a chcel si overiť, či bankový šek, ktorý mu odovzdal žalovaný v 2. rade je v poriadku. Vtedy mu bolo povedané, že banka Crédit Agricole du Midi už viac ako rok neexistuje. Vyskúšal preto zavolať na telefónne číslo uvedené na šeku, ktoré však nebolo platné a presmerovalo ho na nové číslo. Osoba na druhej strane si od neho vyžiadala informácie zo šeku, ale nevedel tejto osobe dať meno vystaviteľa lebo ho nevedel prečítať. Táto osoba vyskúšala viacero pravopisných variantov, ale neúspešne. Uviedla mu, že v predchádzajúci deň bol vystavený bankový šek na 8.700 EUR ale nezodpovedal tomuto číslu. Vo výpovedi v závere žalovaný v 3. rade prehlásil, že bol poučený o svojom nároku na odškodnenie a o svojej možnosti obrátiť sa na oddelenie alebo na zväz pre poškodených. Žalovaný v 3. rade predložil súdu vo fotokópii bankový šek oblastnej pobočky banky Crédit Agricole du Midi na sumu 8.700 EUR, ktorá mala byť vyplatená žalovanému v 3. rade. Uvedený šek bol vystavený dňa 13.6.2016.

26. Na pojednávaní dňa 22.10.2021 súd vypočul žalobcu ku okolnostiam uzavretia kúpnopredajnej zmluvy so žalovaným v 2. rade. Žalobca poukázal na to, že chodil po jazdené autá do Francúzska, pričom sa stretol so žalovaným v 2. rade v jeho autobazáre v meste Albi. Žalovaný v 2. rade ponúkal na predaj predmetné motorové vozidlo značky Citroen C3. Žalobca uviedol, že si prezrel všetky doklady týkajúce sa predmetného osobného motorového vozidla, ktoré boli v poriadku. Dohodli sa na kúpnej cene v sume 8.000 EUR, následne auto prevzal od žalovaného v 2. rade a doviezol ho na Slovensko. Prihlásil predmetné vozidlo na kontrolu originality, pričom auto po následnom prihlásení na Dopravnom inšpektoráte mal v úmysle predať. Znenie kúpnej zmluvy vyhotovoval žalovaný v 2. rade. Žalovaný v 2. rade mu pri odovzdaní motorového vozidla odovzdal aj technický preukaz a 2 kľúče od motorového vozidla. Žalobca uviedol, že predtým než prevzal motorové vozidlo posielal žalovanému zálohu na kúpnu cenu vo výške 2.000 EUR cez Western Union kde uviedol meno, bydlisko a kód žalovaného v 2. rade, na základe čoho si žalovaný v 2. rade mohol vyzdvihnúť z pošty predmetnú zálohu v sume 2.000 EUR. Žalobca poukázal na to, že pri kúpe tohto vozidla vystupoval ako fyzická osoba, nevystupoval ako podnikateľ, na kúpnej zmluve je uvedené, že bola vyhotovená v Košiciach, avšak v skutočnosti bola vyhotovená vo Francúzsku v autobazáre, ktorý patril žalovanému v 2. rade. Žalobca uviedol, že Roman Husár pracoval pre autobazár a mal splnomocnenie toto auto mu predať. Poukázal na to, že vo Francúzsku je taký postup, že pri predaji vozidla predchádzajúci vlastník sa preškrtne a podpíše sa, že toto auto predal a súčasťou je aj kúpna zmluva. Žalobca ďalej poukázal na to, že nevedel, že by malo mať auto nejaké právne vady, toto vozidlo predložil na test originality, ktorý mu bol mu aj bol vydaný, teda nebol s motorovým vozidlom žiaden problém.

27. Súd takto zistený skutkový stav posúdil podľa nasledujúcich právnych predpisov.

28. Podľa ust. o Policajnom zbore, policajt je oprávnený zaistiť na vykonanie potrebných úkonov vec, ak má podozrenie, že tá súvisí so spáchaním trestného činu alebo priestupku a jej zaistenie je potrebné na zistenie skutkového stavu veci alebo na rozhodnutie orgánu činného v trestnom konaní, alebo na rozhodnutie orgánu v konaní o priestupku alebo ak ide o vec, po ktorej pátra polícia iného štátu. Policajt neodkladne vydá osobe, ktorej bola vec zaistená, potvrdenie o zaistení veci s presným opisom veci, ktorý umožní zaistenú vec identifikovať. 29. Podľa ust. citovaného zákona, ak vzniknú pochybnosti o tom, či zaistená vec patrí osobe, ktorej bola zaistená, alebo ak si na zaistenú vec uplatní právo iná osoba, útvar Policajného zboru uloží zaistenú vec do úschovy a písomne to oznámi týmto osobám, pričom im v písomnom oznámení odporučí, aby si v lehote do 60 dní odo dňa doručenia písomného oznámenia uplatnili vlastnícke právo alebo iné právo na zaistenú vec na príslušnom súde. Osoba, ktorá si uplatnila právo na zaistenú vec na súde, je povinná v lehote podľa predchádzajúcej vety oznámiť útvaru Policajného zboru, ktorý zaistenú vec uložil do úschovy, na ktorom súde si toto právo uplatnila. Po rozhodnutí súdu o vrátení zaistenej veci oprávnenej osobe je táto povinná uhradiť útvaru Policajného zboru nevyhnutné náklady, ktoré vznikli v súvislosti s jej zaistením a úschovou, ak súd nerozhodne inak. Ak si osoba na príslušnom súde v lehote

podľa prvej vety nárok neuplatnila, zaistená vec sa stáva majetkom štátu a útvar Policajného zboru ju neodkladne odovzdá ministerstvu do správy.

30. Podľa ust. , vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

31. Podľa ust. § 124 citovaného zákona, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.

32. Podľa ust. , vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

33. Podľa ust. , z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.

34. Vlastnícke právo je najvýznamnejším vecným právom, definíciu ktorého obsahuje priamo zákon. Vlastníctvom alebo vlastníckym právom treba rozumieť právo ovládať vec, najmä ju držať, užívať, požívať a nakladať s ňou vlastnou mocou, ktorá nie je závislá od žiadnej inej moci kohokoľvek k tej istej veci. Definovanie práv vlastníka platí pre každého vlastníka, pretože ústavné právo ani zákon nerozlišuje medzi druhmi a formami vlastníctva. Vlastnícke právo má u každého vlastníka rovnaký zákonný obsah a používa rovnakú právnu ochranu. Keďže v žiadnom inom predpise súkromného práva sa neobjavuje úprava obsahujúca definíciu a obsah vlastníckeho práva, z tohto ustanovenia treba vychádzať pri posudzovaní akejkoľvek otázky spojené s vlastníctvom bez ohľadu na to, o aký právny vzťah ide.

35. Ustanovenie upravuje nárok vlastníka na súdnu ochranu. Vlastník je chránený aj inak, avšak zavŕšením ochrany vlastníckeho práva je ochrana poskytovaná nezávislými súdmi. Východiskom pre súdnu ochranu je ustanovenie , ktorá je zdôraznená aj v procesnom predpise. Súdnu ochranu vlastníckeho práva možno realizovať prostredníctvom dvoch typov žalôb a to a) žaloby na vydanie veci, b) zapieracou žalobou. Obe žaloby sú žalobami na plnenie a chránia obsah vlastníckeho práva t. j. právo vlastníka vec držať, užívať a požívať jej plody a úžitky vrátane oprávnenia nakladať s ňou. Každá z týchto žalôb poskytuje ochranu proti inému spôsobu porušovania oprávnení vlastníka. Žaloba na vydanie veci predpokladá, že iná osoba neoprávnene t. j. bez právneho dôvodu zadržiava vec patriacu vlastníkovi a súčasne mu ju odmieta vydať. Aktívna legitimácia patrí vlastníkovi. Pasívna legitimácia prislúcha osobe, ktorá má vec fakticky u seba, avšak nemá na to žiaden právom aprobovaný dôvod. Ak porušovateľ vlastníckeho práva už nemá vec u seba, vzniká mu zodpovednostná povinnosť na náhradu škody. Medzi vlastnícke žaloby možno zaradiť aj žalobu o určenie vlastníckeho práva kde treba preukázať naliehavý právny záujem. Žaloba o určenie vlastníckeho práva však prichádza do úvahy len vtedy, keď vlastníckemu právu a vlastníkovi nemožno poskytnúť ochranu inou žalobou.

36. V súvislosti s plnením úloh, ktoré Policajnému zboru zverujú ust. § 2 ods. 1 zákona o Policajnom zbore, má policajt oprávnenie na zaistenie veci. Ide o oprávnenie intenzívne zasahujúce do vlastníckych práv a práv oprávnenej držby dotknutých osôb. Aj s ohľadom na tieto skutočnosti sa ustanovujú presné podmienky za splnenia ktorých je možné vec odňať a súčasne sa upravuje nasledujúci postup policajta v súvislosti s týmto dočasným obmedzením majetkových (vlastníckych práv a práv oprávnenej držby) dotknutých osôb. Nie je vylúčené, že vzniknú pochybnosti o tom, či zaistená vec skutočne patrí osobe, ktorej bola zaistená alebo inej osobe, ktorá si uplatnila právo na zaistenú vec. V tomto prípade nie je možné vydať vec ani jednej z týchto osôb. Policajný zbor je povinný zabezpečiť úschovu tejto veci (uloží ju do úschovy) a túto skutočnosť oznamuje v písomnej forme osobám, ktoré si uplatňujú práva k zaistenej veci. Útvar Policajného zboru nie je oprávneným orgánom na riešenie sporov týkajúcich sa vlastníckych práv k veci. V písomnom oznámení preto odporúča osobám, ktoré si uplatňujú vlastnícke právo k zaistenej veci, aby si v lehote do 60 dní od jej doručenia uplatnili svoje práva k veci na príslušnom súde. Ak tak urobí osoba, ktorá si uplatnila právo na zaistenú vec na útvare Policajného zboru, je povinná v rovnakej lehote (t. j. v lehote do 60 dní od doručenia písomného oznámenia) túto skutočnosť (že si

uplatnila práva k veci na príslušnom konkrétnom súde) oznámiť útvaru Policajného zboru. Je nutné počkať, kým nadobudne právoplatnosť rozhodnutie súdu o určení vlastníckych práv k zaistenej veci a o jej vrátení, a následne sa táto vec oprávnenej osobe vracia. Oprávnená osoba je následne povinná útvaru Policajného zboru uhradiť všetky potrebné náklady, ktoré vznikli v súvislosti so zaistením a úschovou veci, ak nerozhodne súd inak.

37. Predmetom konania je určenie vlastníckeho práva k motorovému vozidlu zn. Citroen C3, VIN: V., ktoré bolo zaistené žalobcovi policajným orgánom a to Obvodným oddelením Policajného zboru Košice

- Sever dňa 11.7.2016, pretože vzniklo podozrenie, že toto vozidlo súvisí so spáchaním trestného činu alebo priestupku a jeho zaistenie bolo potrebné na zistenie skutkového stavu veci. Zaistenie bolo vykonané v zmysle o Policajnom zbore.

38. V konaní bolo nesporné, že predmetné osobné motorové vozidlo nadobudol žalobca na základe kúpnej zmluvy, ktorú uzavrel so žalovaným v 2. rade ako predávajúcim dňa 17.6.2016. Kúpnu cenu vo výške 8.000 EUR žalobca zaplatil žalovanému v 2. rade a následne prevzal od žalovaného v 2. rade predmetné motorové vozidlo, ktoré doviezol na územie Slovenskej republiky.

39. Na základe tejto kúpnej zmluvy sa stal žalobca vlastníkom predmetného motorového vozidla, obdŕžal od žalovaného v 2. rade príslušné doklady a kľúče. Z vykonaného dokazovania mal súd za to, že žalobca pri uzatváraní kúpnej zmluvy bol dobromyseľný v tom, že žalovaný v 2. rade je vlastníkom predmetného osobného motorového vozidla. Žalovaný predložil súdu Odborný posudok o kontrole originality predmetného vozidla zo dňa 20.6.2016 i potvrdenie Okresného úradu v Košiciach, ktorý uznal typové schválenie ES jednotlivo dovezeného vozidla z členského štátu. Nespornou skutočnosťou v tomto konaní bolo aj to, že žalovaný v 2. rade odkúpil predmetné motorové vozidlo od žalovaného v 3. rade o čom svedčí potvrdenie o predaji tohto vozidla zo dňa 13.6.2016, v ktorom žalovaný v 3. rade potvrdil, že predal toto motorové vozidlo žalovanému v 2. rade.

40. Žalovaný v 1. rade predložil súdu doklady o tom, že vozidlo bolo žalobcovi zaistené na základe pozitívnej lustrácie v Centrálnej lustračnej konzole CLN Prezídium Policajného zboru, Úrad medzinárodnej policajnej spolupráce, Národná ústredňa SIRENE v Bratislave. Záznam so Schengenským identifikačným kódom bol vytvorený vo Francúzsku 1.7.2016 o 8:15 hod. pre krádež vozidla dňa 13.6.2016. V zázname bolo uložené opatrenie zaistiť vec, pretože má byť použitá ako dôkaz v trestnom konaní a kontaktovať útvar NU SIRENE. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach cestou NU SIRENE opakovane vyzývalo francúzske policajné orgány, aby si vozidlo prevzali v čo najkratšom čase, a aby potvrdili, či oprávnenou osobou prevziať vozidlo je žalovaný v 3. rade. Tieto výzvy uskutočnil žalovaný v 1. rade ešte v roku 2016 a 2017 do rozhodnutia súdu si však na uvedené motorové vozidlo neuplatnil nárok na vydanie ani žalovaný v 3. rade, ani francúzske policajné orgány.

41. Žalovaný v 3. rade vo svojej písomnej výpovedi uviedol, že nepozná postup na vydanie tohto vozidla u slovenských orgánov, nič mu však nebránilo tento postup si zistiť a uplatniť si nárok na vydanie predmetného vozidla u slovenského policajného orgánu, ak sa cítil vlastníkom predmetného motorového vozidla.

42. Žalobca v konaní preukázal, že má naliehavý právny záujem na určení, že je vlastníkom predmetného motorového vozidla, pretože ho nemôže užívať, keďže je zaistené a uschované policajnými orgánmi Slovenskej republiky.

43. Vzhľadom na vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že žalobca sa stal vlastníkom predmetného motorového vozidla na základe kúpnej zmluvy, ktorú uzavrel so žalovaným v 2. rade dňa 17.6.2016, že právo na jeho vydanie si neuplatnil žalovaný v 3. rade u slovenského policajného orgánu, rovnako ani francúzske policajné orgány nepožiadali o jeho vydanie, preto súd dospel k záveru, že žaloba je plne dôvodná a určil, že žalobca je vlastníkom predmetného motorového vozidla.

44. Zároveň súd uložil povinnosť žalovanému v 1. rade vydať predmetné motorové vozidlo žalobcovi v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, keďže vlastnícke právo žalobcu k tomuto vozidlu je nesporné. Súd tiež určil, že žalobca nie je povinný uhradiť žalovanému v 1. rade žiadne náklady, ktoré vznikli žalovanému v 1. rade v súvislosti so zaistením alebo úschovou vyššie uvedeného motorového

vozidla, keďže toto zaistenie nezapríčinil žalobca a bolo by v rozpore s dobrými mravmi, aby tieto náklady žalobca znášal.

45. Súd konanie voči žalovanému v 2. rade zastavil z dôvodu toho, že nemá procesnú subjektivitu. Nie je súdu známe kde sa žalovaný v 2. rade zdržiava, prípadne či v čase rozhodovania súdu vôbec žil.

46. Podľa ust. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

47. Vo vzťahu žalobcu a žalovaného v 2. rade súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, pretože konanie vo vzťahu k žalovanému v 2. rade bolo súdom zastavené pre nedostatok procesnej spôsobilosti.

48. Vo vzťahu žalobcu a žalovaných v 1. a 3. rade súd stranám sporu náhradu trov konania nepriznal v zmysle ust. , podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. V danom prípade žalobca bol v konaní úspešný, avšak žalovaný v 1. rade postupoval v zmysle ustanovení o Policajnom zbore a to konkrétne podľa ust. a citovaného zákona. Žalovanému v 3. rade žiadne preukázateľné trovy konania nevznikli, preto súd rozhodol, že vo vzťahu žalobcu a žalovaných v 1. a 3. rade náhradu trov konania nepriznáva.

49. V konaní vznikli trovy štátu spočívajúce v tom, že v spore musel byť ustanovený tlmočník z jazyka francúzskeho, keďže žalovaný v 3. rade je občanom Francúzskej republiky.

50. Podľa ust. , každý má právo konať pred súdom v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie. Súd je povinný stranám zabezpečiť rovnaké možnosti uplatnenia ich práv. S prihliadnutím na povahu a okolnosti veci priberie súd tlmočníka.

51. Podľa ust. , trovy spojené s tým, že strana koná v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie, znáša štát. Z uvedeného dôvodu súd vyslovil, že štátu náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v dvoch písomných vyhotoveniach.

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica. (§ 48 Exekučného poriadku).