Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Sa/22/2021

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci žalobkyne: A. A., nar. XX. XX. XXXX, J. XX, Y. A., právne zastúpená: Mgr. Vladimír Šámik, advokát, Rožňavská 2, Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Zlaté Moravce, Sládkovičova 3, Zlaté Moravce, o žalobe proti nečinnosti žalovaného zo dňa 08. 04. 2021, takto

rozhodol:

Krajský súd v Nitre žalobu z a m i e t a .

Krajský súd žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 08. 04. 2021, doručenou dňa 08. 04. 2021 Krajskému súdu v Nitre, domáhala, aby súd vydal uznesenie, ktorým určí žalovanému konať o návrhu žalobkyne zo dňa 02. 09. 2020, č. Z 1797/2020 tak, že vykoná záznam vlastníckeho práva žalobkyne do katastra nehnuteľností na základe uznesenia Okresného súdu Nitra zo dňa 07. 07. 2020, č.k. - 522.

V žalobe žalobkyňa uviedla, že dňa 23. 11. 2016 dňa 02. 09. 2020 predložila žalovanému návrh, aby ju do katastra nehnuteľností zapísal ako vlastníčku: bytu č. 33-E4, nachádzajúceho sa na 4. poschodí vo vchode č. 53 bytového domu súpisné číslo 3027, postaveného na pozemku parc. registra „C“ č. 3460/71, LV č. XXXX, k. ú. Y., podielu 86647/3740077 na zastavanom pozemku parc. registra „C“ č. 3460/71 s výmerou 1.010 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, LV č. XXXX, k. ú. Y. A., podielu 86647/3740077 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach a príslušenstve bytového domu súp. č. 3027, LV č. XXXX, k. ú. Y. A., na základe uznesenia Okresného súdu Nitra zo dňa 07. 07. 2020, č.k. - 522, ktorým bol schválený súdny zmier vo veci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a jej bývalého manžela. Žalovaný listom zo dňa 29. 10. 2020, č. Z 1797/2020 oznámil žalobkyni, že v ňou predloženom uznesení Okresného súdu Nitra zo dňa 07. 07. 2020, č.k. - 522 je údajne nesprávne uvedené 4. poschodie namiesto 4. podlažia. Žalobkyňou predložené uznesenie súdu však žiadne chyby ani nesprávnosti neobsahuje, keďže v časti identifikácie nehnuteľnosti je zhodné s identifikáciou bytu na liste vlastníctva. Podľa názoru žalovaného zápis „4. p.“ na liste vlastníctva znamená 4. podlažie. Takýto názor je však v zjavnom rozpore so zákonom. Do katastra nehnuteľností sa pri evidencii bytu nezapisuje „podlažie“, ale vždy sa zapisuje poschodie, na ktorom sa byt nachádza ( vyhlášky č. ). Právna úprava nedovoľuje, ani v čase prvého zápisu predmetného bytového domu do katastra nehnuteľností nedovoľovala, zapisovať podlažia. Ust. ods. ods. 2 písm. c) výslovne vyžaduje, aby bol byt v listine predloženej na zápis identifikovaný číslom poschodia. Žalobkyňou predložené uznesenie súdu presne takto byt identifikuje a to zhodne so zápisom v evidencii katastra nehnuteľností. Žalovaný teda mal v lehote 2 mesiacov, t.j. do 02. 11. 2021 vykonať záznam vlastníckeho práva žalobkyne, nie jej oznámiť požiadavku, aby predložila listinu, ktorej obsah bude v rozpore so záväznými údajmi katastra nehnuteľností. Žalobkyňa sa neúspešne domáhala odstránenie nečinnosti podnetom podaným Okresnej prokuratúre Nitra (sp.zn. Pd 308/20/4403) a opakovaným podnetom podaným Krajskej prokuratúre Nitra (sp. zn. Kd 218/20/4400).

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 28. 06. 2021, doručeným súdu dňa 26. 07. 2021. Uviedol, že dňa 02. 09. 2020 elektronicky doručený návrh na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností. Prílohou návrhu na vykonanie záznamu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bolo uznesenie Okresného súdu Nitra sp.zn. -522, IČS: 4115219015 vo veci sporu žalobcu: O. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. XXXX/XX, Y. A. proti žalovanej: A. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. XXXX/XX, Y. A., o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len uznesenie súdu), dohoda o splnomocnení uzatvorená medzi A. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. XX, Y. A. ako splnomocniteľom a A.. K. K., advokátom so sídlom X. 2, XXXXX Bratislava ako splnomocnencom. Okresný úrad Zlaté Moravce, katastrálny odbor preskúmal návrh a jeho prílohy v zmysle uvedených ustanovení katastrálneho zákona a dospel k záveru, že podmienky pre vykonanie zápisu do katastra nehnuteľností nie sú splnené, nakoľko návrh na vykonanie záznamu a aj uznesenie súdu obsahujú nesprávne určenie umiestnenia predmetného bytu v bytovom dome, pričom táto náležitosť je daná pre návrh na katastrálne konanie ust. § 24 ods. 1 písm. e) katastrálneho zákona a pre listinu určenú na zápis do katastra ust. § 42 ods. 2 písm. c) katastrálneho zákona. Podľa návrhu na vykonanie záznamu a podľa uznesenia súdu sa predmetný byt nachádza na 4. poschodí. Podľa údajov katastra sa však byt nachádza na 4. podlaží. Okresný úrad Zlaté Moravce, katastrálny odbor preto listom zo dňa 29.10.2020 vyzval navrhovateľa na odstránenie zistených nedostatkov. Výzva na odstránenie nedostatkov bola doručená Mgr. Vladimírovi Šárnikovi, splnomocnenému zástupcovi A.. Okresnému úradu Zlaté Moravce, katastrálnemu odboru bolo dňa 31. 10. 2020 elektronicky doručené vyjadrenie A.. K. K. k výzve na odstránenie nedostatkov, v ktorom uvádza, že uznesenie súdu neobsahuje žiadne chyby, v časti identifikácie nehnuteľnosti je zhodné s identifikáciou bytu na liste vlastníctva. Listy vlastníctva založené do 31. 12. 2001 preto vo veľkej miere obsahujú určenie umiestnenia bytu v bytovom dome údajom o podlaží. Pri posudzovaní listiny určenej na zápis do katastra nebola v období od. 01. 01. 2002 striktne daná povinnosť skúmať, či predmetná listina obsahuje číslo poschodia, nakoľko preskúmavanie bolo obmedzené na číslo bytu, podiel na spoločných častiach a na spoločných zariadeniach domu a iné popisné a identifikačné údaje (iným identifikačným údajom je aj podlažie), takže tu existovala zjavná disproporcia medzi tým ako sa mali byty evidovať a tým, ako sa má na listinu na zápis do katastra nahliadať pri jej posudzovaní. List vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Zlaté A. bol založený v roku 2002 na základe návrhu na vykonanie záznamu evidovaného pod číslom Z 249/2002. V návrhu na vykonanie záznamu č. Z 249/2002 a v jeho prílohách je pri jednotlivých bytoch uvádzané podlažie a aj poschodie. Pri založení listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Y. A. boli použité a zapísané údaje o podlažiach. Tento údaj sa od vtedy nezmenil, takže až do súčasnosti sú na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Y. A. evidované podlažia.

3. Podľa o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) práva k nehnuteľnostiam uvedené v , ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklopom licitátora na verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Záznamom sa zapisuje i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich záložných práv rozhodujúcom na ich uspokojenie.

Podľa § 34 ods. 3 katastrálneho zákona na vykonanie záznamu sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.

Podľa § 35 ods. 1 katastrálneho zákona v znení účinnom do 30. 09. 2020 okresný súd vykoná záznam bez návrhu, prípadne na návrh alebo inej oprávnenej osoby.

Podľa § 35 ods. 1 katastrálneho zákona prílohou návrhu na vykonanie záznamu je a) verejná listina alebo iná listina, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti; ak ide o zápis záložného práva, ktoré vzniká zo zákona, listinu preukazujúcu existenciu pohľadávky nie je potrebné prikladať.

Podľa § 36 ods. 1, ods. 2 katastrálneho zákona okresný úrad posúdi, či je predložená verejná listina alebo iná listina bez chýb v písaní alebo počítaní a bez iných zrejmých nesprávností a či obsahuje

náležitosti podľa tohto zákona. Ak je verejná listina alebo iná listina spôsobilá na vykonanie záznamu, okresný úrad vykoná záznam do katastra.

Podľa § 36a ods. 2 katastrálneho zákona ak je na vykonanie záznamu predložené súdne rozhodnutie, ktoré je záväzné pre osobu zapísanú v katastri a priamo sa dotýka jej práva k nehnuteľnosti, okresný úrad vykoná záznam a) podľa výroku súdneho rozhodnutia.

Podľa § 37 katastrálneho zákona okresný úrad oznámi tým osobám, ktorých právo k nehnuteľnosti bolo zápisom dotknuté, že vykonala zápis do katastra záznamom, a to do 15 dní odo dňa zápisu práva do katastra.

Podľa § 42 ods. 2 katastrálneho zákona zmluva, verejná listina alebo iná listina obsahujú označenie b) nehnuteľnosti podľa katastrálneho územia, pozemku podľa parcelného čísla evidovaného v súbore popisných informácií, pozemku evidovaného ako parcela registra „C“ alebo parcela registra „E“, druhu pozemku a výmery pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je stavba postavená, čísla bytu alebo nebytového priestoru, čísla poschodia, čísla vchodu a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku, prípadne na priľahlom pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je dom postavený; ak je nehnuteľnosť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov, uvádza sa i podiel vyjadrený zlomkom k celku.

Podľa § 42 ods. 5 katastrálneho zákona Ak verejná listina alebo iná listina obsahuje chyby v písaní alebo počítaní alebo iné zrejmé nesprávnosti, alebo ak neobsahuje náležitosti podľa odsekov 1 a 2, okresný úrad ju vráti vyhotoviteľovi alebo tomu, kto podal návrh na záznam, a určí lehotu na vykonanie opravy.

Podľa § 21 ods. 1 katastrálneho zákona štátne orgány, štátne právnické osoby a notári sú povinní zasielať okresným úradom nimi vyhotovené verejné listiny a iné listiny o nehnuteľnostiach a o právach k nehnuteľnostiam, ako aj iné údaje súvisiace s evidovaním nehnuteľností a práv viažucich sa k nim v katastri do 30 dní odo dňa ich vyhotovenia; ak je verejnou listinou rozhodnutie štátneho orgánu, počíta sa lehota odo dňa jeho právoplatnosti.

Podľa , veta prvá vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o spravovacom a kancelárskom poriadku pre súdy príslušnému orgánu štátnej správy na úseku katastra nehnuteľností sa zasielajú v elektronickej podobe v lehote desiatich pracovných dní odo dňa vyznačenia vykonateľnosti rozhodnutia súdu o vlastníckych vzťahoch k nehnuteľnostiam a iné rozhodnutia o právach k nehnuteľnostiam podľa osobitného predpisu spolu s doložkou právoplatnosti.

Podľa (ďalej len „SSP), každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

Podľa , na účely tohto zákona sa rozumie nečinnosťou orgánu verejnej správy stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie.

Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

Podľa , pre správny súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania jeho rozhodnutia, ak ide o konanie podľa až f) a až k).

Podľa , žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní.

Podľa , žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ako účastník administratívneho konania namietajúci nečinnosť orgánu verejnej správy neúspešne vyčerpala sťažnosť podľa osobitného predpisu alebo podnet na prokuratúre.

Podľa , žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý podľa žalobcu má povinnosť vydať rozhodnutie alebo opatrenie, vykonať úkon alebo začať z úradnej povinnosti administratívne konanie.

Podľa , ak správny súd po preskúmaní nezistí nečinnosť žalovaného, uznesením žalobu zamietne.

4. Nečinnosť orgánu verejnej správy ako nezákonný negatívny jav nastáva vtedy, keď tento orgán vo veci nekoná, aj keď podľa zákona má povinnosť konať. Predpokladom nečinnosti nie vždy je protiprávnosť. Protiprávnosť znamená, že pasivita orgánu verejnej správy je v rozpore s normatívne ustanovenou povinnosťou konať. Takáto povinnosť vyplýva z konkrétneho zákonného ustanovenia. Špecifický je vzťah nečinnosti a prerušenia administratívneho konania. Ak k prerušeniu došlo vydaním rozhodnutia a účastník sa domnieva, že orgán verejnej správy o tom rozhodol nezákonne, nie je namieste domáhať sa z jeho strany ochrany svojich práv formou žaloby proti nečinnosti. V takom prípade totiž orgán verejnej správy nie je nečinný, pretože svoje nekonanie zdôvodnil v rozhodnutí o prerušení administratívneho konania. Žaloba proti nečinnosti prichádza do úvahy v tom prípade, ak účastník konania namieta, že dôvod prerušenia administratívneho konania odpadol. V takom prípade nie je sporná zákonnosť samotného prerušenia administratívneho konania, ale dôvodnosť jeho zotrvávania (Baricová J., Fečík M., Števček M., Filová A. a kol. . Komentár. Bratislava: C.H.Beck, 2018, 1198 s).

5. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 02. 09. 2020 žalovaný prijal žiadosť žalobkyne č. Z 1797/2020 o vykonanie záznamu v katastri nehnuteľností na základe uznesenia Okresného súdu Nitra č.k. -522 zo dňa 07. 07. 2020, ktorým bol schválený zmier vo veci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Listom zo dňa 29. 10. 2020 žalovaný oznámil žalobkyni, že v predmetnom uznesení a v návrhu na zápis je nesprávne uvedené 4. poschodie. Správne má byť podľa údajov katastra nehnuteľností uvedené 4. podlažie. Zároveň uviedol, že k zápisu do katastra nehnuteľností je potrebné zosúladiť listiny. Podaním zo dňa 31. 10. 2020 žalobkyňa žiadala Okresnú prokuratúru Nitra o preskúmanie postupu orgánu verejnej správy. Okresný prokurátor v upovedomení o spôsobe vybavenia podnetu č. Pd 308/20/4403-6 oznámil žalobkyni, že nie je oprávnený katastrálnemu orgánu vopred určovať, ako má v konkrétnom konaní postupovať a akým spôsobom má vec vybaviť.

6. Predtým, ako sa správny súd zaoberal meritórnymi námietkami uvedenými v žalobe, skúmal, či sú splnené procesné podmienky na vedenie konania v zmysle . Zistil, že žalobkyňa podala podnet na Krajskú prokuratúru Nitra, ktorá v upovedomení o vybavení opakovaného podnetu č. Kd 218/20/4400-7 zo dňa 04. 02. 2021 uviedla, že nebol zistený dôvod k prokurátorskému opatreniu podľa Zákona o prokuratúre, preto jej podnet odložila. Z uvedeného vyplýva, že podmienka stanovená v bola splnená.

7. Vzhľadom na to, že v danej veci je predmetom súdneho prieskumu tvrdená nečinnosť žalovaného v konaní o zázname v katastri nehnuteľností, správny súd skúmal, či je pasivita žalovaného v rozpore s povinnosťou konať. Z obsahu súdneho spisu, predovšetkým vyjadrenia žalovaného zo dňa 28. 06. 2021, doručeného súdu dňa 26. 07. 2021 bolo zistené, že žalovaný nevykonal na základe žiadosti žalobkyne zo dňa 08. 04. 2021 záznam verejnej listiny v katastri nehnuteľností, ktorou bolo uznesenie Okresného súdu Nitra č.k. -522 zo dňa 07. 07. 2020.

8. Nezistenie nečinnosti u žalovaného je dôvodom pre rozhodnutie správneho súdu o zamietnutí žaloby v zmysle . O zamietnutí žaloby správny súd rozhoduje uznesením. Správny súd takto rozhodne najmä vtedy, ak sa preukáže, že žalovaný nie je nečinný, pretože riadne postupuje v administratívnom konaní, žalovaného nekonanie nie je protiprávne (napr. pri prerušení administratívneho konania), žalovaný nemá vôbec povinnosť konať alebo žalovaného nečinnosť sa netýka administratívneho konania.

9. Relevantné pre konštatovanie nečinnosti žalovaného by bolo zistenie, že žalovaný vo veci žiadosti žalobkyne zo dňa 08. 04. 2021 o vykonanie záznamu verejnej listiny v katastri nehnuteľností, ktorou bolo uznesenie Okresného súdu Nitra č.k. -522 zo dňa 07. 07. 2020, protiprávne nekoná

vôbec, čo v danom prípade nebolo preukázané. Žalovaný v danom prípade nie je nečinný, pretože v konaní riadne postupoval, keď po zistení chýb v predloženej verejnej listine vyzval žalobkyňu na ich odstránenie listom č. Z 1797/2020 zo dňa 29. 10. 2020 a zároveň určil lehotu na ich odstránenie.

10. Správny súd tiež dáva do pozornosti, že z obsahu spisu nevyplýva, že verejnú listinu predložil žalovanému Okresný súd Nitra podľa katastrálneho zákona a veta prvá vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o spravovacom a kancelárskom poriadku pre súdy, keď by bola daná povinnosť žalovaného vyzvať na opravu verejnej listiny súd, ktorý verejnú listinu vydal.

11. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa zamietol.

12. O trovách konania správny súd rozhodol podľa , a . Žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu správny súd nepriznal nárok na náhradu trov konania. Vo vzťahu k žalovanej nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné spravodlivo požadovať po žalobcovi, aby jej trovy konania nahradil.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. ).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. , , ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. , . V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v . Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.