Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_68P-236-2021.pdf
PDF · 109.86 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-68P/236/2021
Uznesenie
Okresný súd Bratislava V v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: E. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XX, T., zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matky - D.. W. P. P., H.., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XX, T., t.č.: P. 1, T., a otca - D.. H. P., B.., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. 9, T., t. č. bytom B. XX, T., v konaní na návrh matky o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd dočasne zveruje mal. E. P., nar. XX.XX.XXXX do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v jednotýždňových intervaloch s tým, že matka je povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého každý nepárny kalendárny týždeň od pondelka od 16:00 hod do nasledujúceho pondelka v párnom kalendárnom týždni do 16:00 hod., a otec je povinný zabezpečovať starostlivosť o maloletého každý párny kalendárny týždeň od pondelka od 16:00 hod. do nasledujúceho pondelka v nepárnom kalendárnom týždni do 16:00 hod., a to na čas do právoplatného rozhodnutia vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 68P/194/2021.
Miestom prevzatia a odovzdania maloletého bude školské zariadenie aktuálne navštevované maloletým a v čase školských prázdnin, sviatkov, resp. ak nie je mal. E. v školskom zariadení, tak to bude aktuálne bydlisko rodiča, ktorému začína osobná starostlivosť.
II. Otec je povinný predbežne prispievať na výživu mal. E. P., nar. XX.XX.XXXX sumou XXX eur mesačne, a to k rukám matky vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca, a to na čas do právoplatného rozhodnutia vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 68P/194/2021.
III. Vo zvyšku súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
IV. Toto rozhodnutie je vykonateľné dňom 25.10.2021 /§ 367 ods. 3 CMP/.
V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka dňa 19.10.2021 doručila tunajšiemu súdu podanie- svoje vyjadrenie k návrhu manžela na rozvod ich manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému E., ktoré je vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 68P/194/2021. V tomto vyjadrení matky bol zároveň aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu zastabilizovania pomerov maloletého. Neodkladným opatrením sa matka domáha a) zverenia maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s presným vymedzením realizácie striedavej osobnej starostlivosti zo strany toho ktorého rodiča počas prázdnin, sviatkov či bežných dní a uloženia povinnosti otcovi maloletého prispievať jeho výživu sumou 300,- eur mesačne, a to do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťa na čas po rozvodu manželstva vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 68P/194/2021, alternatívne b) zverenia maloletého do jej osobnej starostlivosti, uloženia povinnosti otcovi prispievať na výživu maloletého sumou 500,- eur mesačne, styk otca s maloletým neurčiť, s tým, že neodkladné opatrenie bude trvať rovnako do právoplatného skončenia konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 68P/194/2021. 1.1. Uznesením č. k. 68P/194/2021-54 zo dňa 19.10.2021 súd vylúčiť návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia na samostatné konanie, vedené pod sp. zn. 68P/236/2021. 2. Vo svojom vyjadrení k návrhu na rozvod manželstva a súčasne aj návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia matka uviedla, že v januári 2021 ju manžel požiadal o opustenie spoločnej domácnosti, čo urobila mysliac si, že ohľadne syna budú naďalej slušne komunikovať a ich rozvod prebehne bez zverejňovania nevhodných informácií. Matka uvádza, že po roku od narodenia maloletého sa vrátila do práce, pre maloletého našla jasle a počas prvých siedmych rokov s ním navštevovala lekárov výlučne ona, znášala aj poplatky spojené s ich návštevou či návštevou krúžkov maloletého. Problémy medzi manželmi nastali už v roku 2017, kedy manžel začal čoraz viac ožívať alkoholické nápoje, najmä tvrdý alkohol, bol zavretý vo svojej pracovni a všetku starostlivosť o maloletého zabezpečovala navrhovateľka. V manželstve zotrvala najmä kvôli maloletému. V súčasnosti rodičia väčšinou zabezpečujú striedavú starostlivosť o maloletého v týždňových intervaloch, ale otec maloletého tento režim nedodržiava, v prípade prevzatia do starostlivosti matky začne robiť problémy, nahovára maloletého aby hovoril, že už chce ísť k otcovi a podobne. Otec sa snaží presadiť dvojtýždňový interval starostlivosti o maloletého kvôli jeho pohodlnosti. Matka zisťovala aj názor maloletého, v dôsledku ktorého je presvedčená, že striedavá osobná starostlivosť v týždňových intervaloch bude v jeho záujme. Matka ďalej vo svojom návrhu opisuje spolužitie s otcom a s maloletým, ich komunikáciu ohľadne Vianoc či trávenia prázdnin. Uvádza, že sa s otcom snažila vždy dohodnúť, ale s ním sa veľmi ťažko komunikuje, nakoľko nedokáže povýšiť záujem maloletého nad jeho osobný záujem „dostať navrhovateľku na kolená“. Neustále zaťažuje syna problémami dospelých, vyvíja naňho psychický tlak s úmyslom vylúčiť matku z jeho života. Aj napriek v návrhu podrobne uvedenému správaniu otca, si je navrhovateľka vedomá skutočnosti, že maloletý potrebuje pre svoj zdravý vývin obidvoch rodičov a že rola oboch rodičov je v jeho živote nenahraditeľná. Rešpektuje rolu otca a preto sa s ním snaží vždy dohodnúť, no nechce sa len prizerať na manipulovanie syna a jeho zaťahovaniu do problémov dospelých a vytvárania neustáleho stresu. 2.1. Matka vo svojom návrhu ďalej poukazuje na skutočnosť, že otec od jej odsťahovania sa zo spoločnej domácnosti ničím neprispieva na výživu maloletého, ktorý aktuálne navštevuje 4. ročník W. školy, a to aj napriek tomu, že má lepšie majetkové pomery ako navrhovateľka. Tá sa o maloletého stará sama za finančnej pomoci svojej mami. Otcovým príjmom je okrem jeho dôchodku aj príjem z prenájmu bytu v H. a príjem zo zamestnania u R. ochrankyne práv, ale je možné že má aj ďalšie príjmy. Do svojho príjmu zahrnula navrhovateľka len príjem z podnikania/ z advokácie, o ktorom doložila svoje daňové priznanie za rok XXXX. J. výdavky vyčíslila na cca XXX,XX - XXX,XX,- eura mesačne, nezahŕňajúc výdavky na maloletého, keď je v jej starostlivosti. Kupuje mu všetko potrebné a otcovi navrhla že jeden školský polrok bude platiť výdavky na školu a krúžky ona a druhý školský polrok otec maloletého. Výdavky na maloletého znáša ten, u koho je aktuálne v starostlivosti, pričom matka uviedla, že všetky synove veci zostali v ich spoločnom dome v D. a po jej odsťahovaní musela synovi všetko znova nakúpiť. V zmysle uvedeného má matka za to, že je potrebné zastabilizovať pomery maloletého a nariadiť neodkladné opatrenie v zmysle jej návrhu. 3. Súd sa oboznámil s obsahom spisového materiálu, najmä so skutočnosťami uvedenými v návrhu, prílohami pripojenými k návrhu ale i obsahom pripojeného spisu vedeného ohľadne rozvodu manželstva rodičov maloletého a zistil tento skutkový stav: 4. Lustráciou poručenských spisov v databáze súdov cez manažment súdu bolo zistené, že na tunajšom súde je vedené konanie na návrh manžela o rozvod manželstva a o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu pod sp. zn. 68P/194/2021, pričom dané konanie nie je právoplatne skončené, termín pojednávania vytýčený nie je v čase vydania tohto rozhodovania. 4.1. V návrhu na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností a v jeho doplnení manžel uvádza okrem dôvodom rozpadu ich manželstva aj alternatívny návrh ohľadom úpravy práv a povinností rodičov k mal. E.. I. navrhol okrem iného zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti v dvojtýždňových intervaloch, matka bude zabezpečovať starostlivosť o dieťa od 1.-ho dňa v mesiaci od 16,30 hod. do 15.-teho dňa v mesiaci do 8,00 hod., otec následne od 15.-teho dňa v mesiaci od 16,30 hod. do 1.- ho dňa v mesiaci do 8,00 hod. osobitne žiadal upraviť úpravu sviatkov a prázdnin. 5. Predmetom konania je nariadenie neodkladného opatrenia počas konania vo veci samej. 6. Podľa článku 4 CMP, súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Ak je účastníkom konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí súd účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom základe s ostatnými účastníkmi konania. 7. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 8. Podľa § 2 ods. 2 CMP, na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. 9. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 10. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 11. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 12. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 13. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 14. Podľa § 330 ods. 1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. 15. Podľa § 360 ods. 1 CMP, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu. 16. Podľa § 363 CMP súd môže aj bez návrhu zrušiť nariadené neodkladné opatrenie, ak sa zmenia pomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené. 17. Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere. 18. Podľa § 367 ods. 1 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti. 19. Podľa § 367 ods. 2 CMP o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do siedmich dní od doručenia návrhu. V tejto lehote súd uznesenie vyhotoví. 20. Podľa § 367 ods. 3 CMP uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené. 21. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. 22. Podľa § 24 ods. 2 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“),ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. 23. Podľa § 28 Zákona o rodine, (1) Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. (2) Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. (3) Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený. 24. Podľa § 34 ods. 1 zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obidvaja rodičia. Obaja rodičia zodpovedajú spoločne za všestranný vývoj dieťaťa. Vykonávajú svoje rodičovské práva a povinnosti buď spoločne, alebo aj jednotlivo po vzájomnej dohode. Ak sa rodičia o styku s dieťaťom nedohodnú a ak je to v záujme dieťaťa, súd upraví styk rodičov s dieťaťom v rozsahu zodpovedajúcom jeho záujmu. 25. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
26. Podľa § 62 ods. 1-6 Zákona o rodine, (1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (6) Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje. 27. Podľa § 65 ods. 1,2 Zákona o rodine, (1) Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. (2) Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní. 28. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 29. Inštitút neodkladných opatrení nahradil predbežné opatrenia podľa úpravy platnej do 30.06.2016 a zavedením inštitútu neodkladných opatrení sa zmenila koncepcia právnej úpravy predbežných opatrení podľa Občianskeho súdneho poriadku platného do 30.06.2016, ktorých cieľom bolo dočasne upraviť pomery účastníkov konania a následne rozhodnúť vo veci samej. Nová právna úprava upustila od doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. Nariadenie neodkladného opatrenia v priebehu odvolacieho konania vyplýva nielen z verejného záujmu, napr. ochrana maloletého dieťaťa, ale aj z princípu úplnej apelácie, ktorá sa uplatňuje v mimosporovom konaní. Neodkladné opatrenia sú rozčlenené na neodkladné opatrenia vo veci ochrany maloletého § 365 CMP, neodkladné opatrenia vo veciach výživného § 366 CMP, neodkladné opatrenia vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého § 367 CMP, neodkladné opatrenia o povolení súdu na výkon oprávnenia vo veci starostlivosti o maloletých, § 368 CMP a opatrenie na zabezpečenie dôkazu § 369 CMP. Z uvedeného výpočtu je zrejmé, že predmetné opatrenia upravujú najmä ochranu maloletého. Daná právna úprava v uvedenej oblasti v zásade vychádza z doterajšej právnej úpravy. 30. Neodkladné opatrenia upravujú nielen faktické pomery účastníkov, ale upravujú aj právne pomery, i keď len predbežné. Súd musí v konaní predovšetkým skúmať, či je návrh navrhovateľa osvedčený, tiež je potrebné skúmať, či je neodkladné opatrenie potrebné, teda naliehavosť situácie. Nevyhnutnosť úpravy sa tu ponechá na voľnú úvahu súdu. Súd sa pritom opiera o výsledky urýchleného zisťovania. Ak na jeho základe dospeje k názoru, že návrh je dôvodný, t. j. že ohrozenie vzťahov alebo nárokov účastníkov je také značné, že si vyžaduje okamžité, hoci dočasné opatrenie súdu, nariadi ich najvhodnejšiu úpravu neodkladným opatrením. 31. Podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov účastníkov, by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením neodkladného opatrenia navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z uvedeného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Pred nariadením neodkladného opatrenia nie je teda skutkový stav zisťovaný v plnom rozsahu, ale rozhodujúce skutočnosti musia byť aspoň osvedčené. To však neznamená, že súd môže vydať neodkladné opatrenie len na základe tvrdení navrhovateľa bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, alebo bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Toto ohrozenie osvedčeného nároku účastníka musí byť konkrétne, reálne a musí hroziť bezprostredne, keď existencia nároku ešte sama o sebe nie je dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia. Je nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako i osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.
32. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. To však neznamená, že súd môže vydať neodkladné opatrenie len na základe tvrdení navrhovateľky/navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. 33. Neodkladné opatrenia neprejudikujú práva ani jedného z účastníkov a ani práva tretích osôb a svoje opodstatnenie strácajú, keď súd poskytne ohrozeným alebo porušeným právam definitívnu ochranu, preto nie sú rozhodnutiami konečnými a ich účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov alebo zabezpečenie už existujúceho súdneho rozhodnutia. Z povahy neodkladných opatrení vyplýva, že nebudú zisťované všetky skutočnosti, ktoré by mal súd inak zistené, ak by mal vo veci vydať konečné rozhodnutie ( rozhodnutie NSSR č. 3Cdo 203/2011, nález ÚS SR III. ÚS 298/2008). 34. Súd mal preukázané, že rodičmi mal. E. sú D.. W. P. P., H.., a D.. H. P., B.., ktorí sú dosiaľ manželmi, pričom na tunajšom súde prebieha konanie o rozvod ich manželstva. V čase podania návrhu nežijú v spoločnej domácnosti a starostlivosť o maloletého zabezpečujú striedavo v týždňových intervaloch. Čo sa týka dohody ohľadne maloletého, v tejto časti sú rodičia dosiaľ dohodnutí na týždňových intervaloch zabezpečovania starostlivosti o maloletého, pričom každý z rodičov znáša výdavky, ktoré mu v súvislosti so starostlivosť o maloletého vznikli. Otec sa vo svojich vyjadreniach v rámci rozvodového konania ( sp. zn. 68P/194/2021) domáha okrem iného zverenia dieťaťa do SOS, pričom matka má snahu zastabilizovať pomery neodkladným opatrením, aby medzi rodičmi nedochádzalo ku hádkam a starostlivosť o maloletého bola zabezpečená najmä v súlade s jeho vôľou a najlepším záujmom. 35. Súd na základe vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že v danom prípade bola preukázaná naliehavá potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov a boli dané podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia čo do zverenia maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, z dôvodu stabilizácie pomerov v rodine a preukázania dôvodnosti tohto návrhu. Súd mal preukázané, že starostlivosť o maloletého je zabezpečovaná striedavo obomi rodičmi, čo obaja súhlasne potvrdili. Táto forma starostlivosti momentálne maloletému vyhovuje a obaja rodičia ju navrhujú zachovať aj po ich rozvode. Otec vo svojom návrhu na rozvod manželstva navrhuje za vhodnú striedavú osobnú starostlivosť o maloletého na týždennej báze, čo potvrdila svojím návrhom aj matka. Súd však nevyhovel návrhu matky v časti úpravy starostlivosti o maloletého počas prázdnin a sviatkov, nakoľko neodkladným opatrením súd upraví len predbežné právne pomery a týmto rozhodnutím nenahrádza rozhodnutie vo veci samej. Okamžitú úpravu pomerov si vyžaduje len bežná úprava starostlivosti o maloletého vynímajúc sviatky či školské prázdniny, preto súd zvyšok návrhu týkajúceho sa úpravy starostlivosti o maloletého zamietol. Súd považuje za prospešné a v záujme maloletého jeho zverenie do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, pričom obaja rodičia poskytujú záruku zabezpečenia stabilného a bezpečného prostredie pre jeho život a vývin, čo bude mať priaznivý vplyv na jeho zdravý psychický a sociálny vývin. 36. Čo sa týka urečenia výživného na maloleté dieťa, z obsahu podaní rodičov vyplýva, že tí nežijú v spoločnej domácnosti a aj napriek výroku rozhodnutia o zverení maloletého do striedavanej osobnej starostlivosti oboch rodičov, sú dané podmienky súdu na rozhodovanie o vyživovacej povinnosti otca, a to s prihliadnutím okrem iného aj na jeho majetkové pomery a životnú úroveň. 37. Súd dáva do pozornosti, že neodkladným opatrením možno nariadiť rodičovi platiť výživné len v nevyhnutnej miere. Zákonným ustanovením (§ 366 CMP) mal zákonodarca na mysli uloženie povinnosti rodičovi, ktorého zákonná vyživovacia povinnosť nebola doposiaľ súdnym rozhodnutím upravená, platiť výživné v takej miere, aby výživa dieťaťa nebola ohrozená, pričom uvedené ustanovenie má slúžiť na ochranu záujmov maloletého dieťaťa a nie rodiča. Vo veciach starostlivosti o maloleté deti je povinnosťou súdu sledovať v prvom rade záujem maloletého dieťaťa. 38. Vyživovacia povinnosť rodičov k ich maloletým deťom je ich zákonnou povinnosťou od narodenia detí, ktorú si musia plniť bez ohľadu na ich ostatné výdavky. (Súd dáva do pozornosti rodičom, že každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime. Tzv. minimálne výživné je vo výške 29,43 eura). Výživné sa určuje v nevyhnutnej miere a je určené len na uspokojovanie základných životných potrieb oprávneného, pričom nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť výživné aj vo väčšom rozsahu. Na vydanie takéhoto rozhodnutia postačuje osvedčenie, že osoba povinná poskytovať výživné je rodičom a osvedčenie schopností a možností povinného. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia sa spravidla dokazovanie nevykonáva, súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Neodkladné opatrenie vychádza z pomerov a okolností, ktoré existujú v čase rozhodovania. Výživné sa určuje v nevyhnutnej miere a je určené len na uspokojovanie základných životných potrieb oprávneného, pričom nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť výživné aj vo väčšom rozsahu. Na vydanie takéhoto rozhodnutia postačuje osvedčenie, že osoba povinná poskytovať výživné je rodičom a osvedčenie schopností a možností povinného. V posudzovanom prípade existuje potreba nariadenia neodkladného opatrenia uložením povinnosti otcovi prispievať na výživu maloletého výživným, keďže v čase rozhodovania súdu otec na výživu neprispieva. Lustráciou v Sociálnej poisťovne ohľadom príjmu rodičov mal súd preukázané, že otec maloletého je poberateľom starobného dôchodku vo výške XXXX,XX eur a zároveň je zamestnancom P. verejného ochranu práv s mesačným vymeriavacím základom XXXX,XX eura. R. z obsahu daňového priznania matky za rok XXXX, mal súd preukázané, že matka mala základ dane podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona v sume 4422 eur, základ dane podľa § 4 ods. 1 písm. b) zákona v sume XXXX,XX eur, celkovo daň na úhradu XXX,XX eur. V r. XXXX mala príjmy z podnikania XXXX eur a výdavky XXXX,XX eur; príjmy z prenájmu nehnuteľností XXXX eur a výdavky s tým spojené XXXX,XX eur, pohľadávky vedené vo výške XXXX eur. S ohľadom na vek maloletého, všeobecné poznatky o cenách tovarov a služieb a primeranosti ich obvyklej spotreby pre dieťa v určitom veku, príjem oboch rodičov a vyššia životná úroveň otca, súd určil výživné v nevyhnutnej miere vo výške XXX,- eur mesačne, ktoré je určené len na uspokojovanie základných životných potrieb oprávneného. Súd zdôrazňuje, že rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich maloletých detí, ktoré nie sú schopné sa samé živiť. Vyživovacia povinnosť má prednosť pred akýmikoľvek inými pohľadávkami. 39. Zároveň však súd rodičov vyzýva na odstránenie konfliktov, ktoré medzi sebou majú a ktoré neprospievajú ich maloletému synovi. Vzájomnou komunikáciou (vecnou a konštruktívnou) je možné predísť konfliktom a vyriešiť problémy v záujme maloletého. Len rodičia, ktorí sa naozaj rozhodnú podporovať toho druhého v starostlivosti o dieťa a v rodičovskej role, i napriek tomu, že je to niekedy ťažké, lebo nutne musia niekedy v niečom ustúpiť, sú to najlepšie pre svoje dieťa. Každý z rodičov je povinný vychovávať svoje dieťa v úcte k druhému rodičovi, pozitívne ho usmerňovať vo vzťahu k nemu. Najdôležitejšie je zmeniť štýl prezentácie rodiča voči druhému rodičovi a snažiť sa pozitívne zmeniť svoje vnímanie a postoj k druhému rodičovi a to čo najskôr, aby negatívne následky rozpadu rodiny na dieťa boli čo najmenšie. 40. Súd si dovoľuje upozorniť rodičov, že len oni sami - rodičia - sú zodpovední za to, čo zo svojho dieťaťa vychovajú a aký vzor mu prezentujú. Osud svojho dieťaťa majú v rukách len a len rodičia a nie súdy a iné štátne orgány - len rodičia môžu dieťaťu ukázať, ako fungujú vo svete pozitívne vzory, ako sa slušne komunikuje a ako sa slušne navzájom k sebe správať, ako konštruktívne riešiť konflikty.
41. Záverom dáva súd do pozornosti prebiehajúce konanie vo veci samej v ktorom sa bude realizovať patričné objektívne dokazovanie, stranám bude umožnené vyjadriť sa na pojednávaní a až na základe výsledkov dokazovania, ktoré prekračuje rámec neodkladného opatrenia, súd rozhodne vo veci samej. Rozhodnutie o neodkladnom opatrení nie je konečným rozhodnutím, ktoré by nemohlo byť zmenené resp. potvrdené rozhodnutím vo veci samej. 42. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 zák. č. 233/1995 Z. z. v spojení s § 48 zák. č. 233/1995 Z. z.).