Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/134/2023

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, v právnej veci navrhovateľa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, D., toho času E. XX, D., proti osobe povinnej platiť výživné (ďalej len povinný): F. G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, D., právne zastúpený: RASLEGAL, s.r.o., so sídlom Mostová 2, Bratislava, o určenie výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní povinného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 1. februára 2023, č.k. -279, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I a v závislom výroku III o trovách konania r u š í a vec v tomto rozsahu v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie rozhodol tak, že povinný rodič je povinný prispievať na výživu navrhovateľa výživným vo výške 300 eur mesačne k rukám navrhovateľa vždy do 15. dňa v mesiaci vopred počnúc dňom 12.08.2021 s tým, že zročné výživné za obdobie od 12.08.2021 do 31.01.2023 vo výške 1098,55 eur sa ukladá povinnému zaplatiť do tridsiatich dní od doručenia tohto rozsudku (výrok I), vo zvyšku návrh zamietol (výrok II) a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (III).

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil podľa ustanovení § 62 ods. 1, 2 a 5, § 75 ods. 1 a § 76 ods. 1 Zákona o rodine, vecne tým, že návrh navrhovateľa na určenie výživného posúdil v časti ako dôvodný. Uviedol, že navrhovateľ, ktorý je plnoletým dieťaťom povinného, sa návrhom, doručeným súdu dňa 12.08.2021, domáhal určenia výživného voči povinnému rodičovi bez uvedenia výšky navrhovaného výživného. Túto vyčíslil na pojednávaní dňa 31.10.2022 na sumu 400 eur mesačne od podania návrhu. Ako dôvod podania návrhu uviedol, že vzhľadom na vysokoškolské štúdium v dennej forme nie je schopný sám sa živiť. Z rodičov žije len otec, s ktorým v kontakte nie je, keďže po smrti matky navrhovateľa dňa 20.04.2021 sa vzťahy medzi navrhovateľom a jeho otcom zhoršili do tej miery, že spolu so svojou sestrou sa dňa 23.07.2021 odsťahovali z otcovej domácnosti a nasťahovali sa k starej matke z matkinej strany.

3. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania preukázané, že navrhovateľ je plnoletým synom povinného a keďže jeho matka zomrela, je tak jediným nositeľom vyživovacej povinnosti voči nemu otec, ktorý mu prispieval na výživu od podania návrhu pravidelne sumou vo výške 200 eur mesačne. V priebehu konania k dohode účastníkov o výške výživného nedošlo. Navrhovateľ býva počas školských dní na internáte v Brne, kde študuje dennou formou štúdia v 2. ročníku Lekárskej fakulty Masarykovej univerzity a počas víkendov, sviatkov a prázdnin sa zdržiava v domácnosti starej matky v D.. Navrhovateľ vyčíslil jeho mesačné pravidelné výdavky vynakladané na zabezpečenie odôvodnených potrieb v sume 771 eur mesačne, pričom z doloženého prehľadu priemerných mesačných výdavkov navrhovateľa vyplýva, že tieto pozostávajú najmä z výdavkov na stravu (270 eur), ďalej je to oblečenie (58 eur),

hygienické potreby a drogéria (35 eur), knihy, skriptá, školské potreby (17 eur po zaokrúhlení), internet a spotify (24 eur), ubytovanie na internáte 140 eur), električenka (8 eur po zaokrúhlení), doprava vlakom medzi D. a Brnom ako miestom štúdia, Brnom (60 eur), príspevok starej matke na domácnosť v D. (80 eur), voľný čas (50 eur). Súd považoval náklady navrhovateľa, najmä ohľadom stravy, vzdelávania, oblečenia a hygieny, nákladov na trávenie voľného času za primerané a všeobecne známe. V rámci mimoriadnych výdavkov si navrhovateľ uplatnil tiež výdavky na zdravotnú starostlivosť, konkrétne zubára spolu v sume 860 eur, čo súd uznal, avšak poplatky za vyhotovenie pasu a notársky poplatok za dedičské konanie po matke súd neuznal pretože nebolo preukázané, že išlo o jeho odôvodnenú potrebu, hoci nie je sporné, že takéto platby navrhovateľ vykonal. Navrhovateľ je poberateľom sirotského dôchodku po matke v sume 329,30 eur mesačne a je mu vyplácaný zo strany otca tiež podiel z prenájmu bytu po matke na H. I. v sume 130 eur mesačne, ktorá nehnuteľnosť stále zostáva predmetom dedičského konania.

4. Pokiaľ ide o možnosti a schopnosti povinného rodiča, súd konštatoval, že otec navrhovateľa je vysokoškolsky vzdelaný, v produktívnom veku s trvalým pracovným pomerom v D., žije v spoločnej domácnosti s priateľkou a jej maloletým synom. Je zamestnaný ako špecialista nákupu v H., J. a podľa potvrdenia o príjme dosiahol za obdobie 5/2021 až 12/2022 čistú mzdu 51 838,79 eur, čo zodpovedá priemernej mesačnej mzde 2 591,94 eur a poberá tiež počnúc dňom 01.01.2022 vdovecký dôchodok vo výške 493,90 eur. Spolu s navrhovateľom a jeho sestrou prenajíma byt na H. X K. D., z čoho po odpočítaní nákladov má príjem 130 eur mesačne. Je podielovým spoluvlastníkom v podiele 1/2 rodinného domu so súp. č. XXXX na C. I. XX K. D. a vlastní v kat. úz. B. rekreačnú chatu, ktorá je toho času predmetom dedičského konania, nakoľko patrila do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, povinného a matky navrhovateľa. Povinný vlastní tiež motorové vozidlo JEEP Grand Cherokee, rok výroby 2001, motocykel HONDA VIGOR a nákladný príves. Povinný má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k plnoletému dieťaťu, sestre navrhovateľa, A. B., určenú rozsudkom OS Bratislava I zo dňa 2208.2022 (zatiaľ neprávoplatným) vo výške 475 eur mesačne od 08.04.2022.

5. Súd ďalej dôvodil, že pri určovaní výšky výživného prihliadol na odôvodnené mesačné výdavky navrhovateľa ako aj na možnosti a schopnosti povinného, pričom zdôraznil, že výživné má prednosť pre inými výdavkami rodičov. Je nepochybné, že navrhovateľ spĺňa podmienku vyplývajúcu z § 62 ods. 1 Zákona o rodine z dôvodu, že pre štúdium na vysokej škole v dennej forme nie je schopný sa sám živiť a preto vyživovacia povinnosť otca k navrhovateľovi doposiaľ trvá. Vychádzajúc zo všetkých vykonaných dôkazov a na základe nich ustálených zistených skutočností súd ako dôvodnú určil vyživovaciu povinnosť povinného rodiča voči navrhovateľovi v sume 300 eur mesačne od podania návrhu navrhovateľa na súd dňa 12.8.2021. Konštatoval, že určená suma výživného zodpovedá aj životnej úrovni povinného, s právom navrhovateľa sa na nej podieľať, pričom súd pri určení výšky výživného prihliadol aj na ďalšiu vyživovaciu povinnosť povinného k plnoletému dieťaťu, sestre navrhovateľa, určenú vykonateľným rozhodnutím súdu v sume 475 eur mesačne, od 8.4.2022. Súd neprihliadol na skutočnosť, že tak povinný ako aj navrhovateľ sú dedičmi po matke navrhovateľa a to z dôvodu, že dedičské konanie nie je právoplatne skončené. Navrhovateľ sa domáhal určenia výživného vo výške 400 eur mesačne, čo ale nezodpovedalo v konaní ustálenému skutočnému stavu najmä vo vzťahu k odôvodneným výdavkom ako aj zisteným schopnostiam a možnostiam povinného, jeho majetkovým a zárobkovým pomerov s prihliadnutím na jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť, preto súd vo zvyšku návrh zamietol. Zároveň súd rozhodol o zročnom výživnom odpočítajúc už zaplatené výživné vo výške spolu 4195 eur za obdobie od 12.08.2021 do 31.01.2023 vo výške 1098,55 eur, ktoré uložil povinnému zaplatiť do tridsiatich dní od doručenia tohto rozsudku. O trovách konania súd rozhodol podľa .

6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie povinný. V prvom rade namietal odňatie práva konať pred súdom, keď rozsudok trpí vadou arbitrárnosti, účastník sa z neho dozvedá len výšku výživného, ale rozhodnutie neobsahuje žiadne okolnosti, na ktoré súd prihliadal, ktoré zohľadnil, a o ktoré oprel svoje rozhodnutie pri určení výšky výživného, odvolateľ nevie teda posúdiť, čo viedlo súd k určeniu takéhoto výživného. Rozsudok je preto nepreskúmateľný a nezákonný a to práve z dôvodu absentujúceho odôvodnenia a týmto postupom mu súd zároveň aj odňal možnosť konať pred súdom, keďže ako účastník konania má právo oboznámiť sa s tým, čo súd viedlo k prijatiu záverov o potrebe určenia výživného pre syna práve na úrovni 300 eur mesačne, čo sa ale z odôvodnenia rozsudku nedá dozvedieť ani v náznakoch. V tejto súvislosti odvolateľ podotýka, že vo veci sa konalo päť pojednávaní, štyri z nich v trvaní od jednej do dvoch hodín, napriek tomu rozsudok má iba štyri strany ( na piatej

je iba jeho datovanie a podpisy) pričom podstatné okolnosti, dôkazy a argumentácia absentujú tak v rekapitulácii priebehu konania ako aj v samotnom odôvodnení, ktoré je skoncentrované v bode 11. v absolútne všeobecnej rovine. V rozsudku absentujú základné náležitosti predpísané zákonom (ust. v spojení s ust. ), súd absolútne neprihliadol na podania a prednesy povinného produkované v konaní, kde podrobne analyticky vysvetlil súdu na jednotlivých položkách údajných nákladov, ktoré syn deklaroval, že tieto nie sú opodstatnené a tiež zdôvodnil, že syn má k dispozícii oveľa viac prostriedkov ako potrebuje či dokáže spotrebovať aj napriek márnotratnému spôsobu života, napriek tomu sa súd nijako s nimi nevysporiadal a povinný na uvedené v rozsudku nedostal žiadnu odpoveď, keď súd napriek tomu, že mal k dispozícii všetky položky príjmov a výdavkov syna za ostatné dva roky, odôvodnil výšku určeného výživného iba generálnym odkazom životnú úroveň povinného, ktorú navyše ani nijako nedefinuje.

7. Ďalej odvolateľ považoval za nesprávne, že súd nevyčkal na právoplatné rozhodnutie dedičského súdu, pretože v danom smere budú majetkové pomery na strane syna podstatne ovplyvnené práve touto okolnosťou. Súd mal prebiehajúce konanie o výživnom prerušiť alebo skúmať dôvody, pre ktoré zatiaľ rozhodnutie o dedičstve právoplatnosť nenadobudlo, keďže povinný do spisu založil odvolanie podané jeho deťmi, ktoré urobili po tom, ako pred notárom uzavreli dedičskú dohodu a túto navrhovateľ napáda odvolaním, hoci s ňou sám súhlasil. Toto považuje povinný za účelové konanie zo strany navrhovateľa, ktorou skutočnosťou sa prvoinštančný súd vôbec nezaoberal a nehodnotil ju. Sumu určeného výživného považuje odvolateľ za neprimeranú, riadne nezdôvodnenú a ani nezodpovedajúcu reáliám, v ktorých jeho syn žije, pričom odvolateľ poukazuje na jeho námietky k výške výživného, ktoré sú podrobne zachytené v jeho písomných podaniach a prednesoch na pojednávaniach, na ktorých zotrváva a zároveň poukazuje na to, že na žiadny ním predložený argument v rámci odôvodnenia rozsudku nedostal odpoveď.

8. Ako ďalšiu nesprávnosť odvolateľ vytkol súdu, že na určenie výživného počnúc 12.08.2021 nebol zákonný podklad. Hoci navrhovateľ predniesol až na pojednávaní dňa 31.10.2022 návrh na určenie výživného v sume 400 eur, o ktorom dňa 11.01.2023 súd prijal uznesenie, ktorým rozhodol o pripustení zmeny návrhu, napriek tomu súd priznal navrhovateľovi výživné v sume 300 eur mesačne od 12.08.2021, čo je viac ako jeden rok pred tým, ako navrhovateľ svoj pôvodný návrh rozšíril a skoro jeden a pol roka pred tým, ako súd zmenu pripustil. V pôvodnom návrhu pritom navrhovateľ od povinného sumu 300 eur mesačne nežiadal. Odvolateľ v tejto súvislosti poukázal na ustanovenia , druhej a tretej vety Zákona o rodine, ako aj , a . Súd teda nesprávne určil počiatok výživného v sume 300 eur mesačne, pretože toto mohol určiť najskôr od 11.01.2023 (od uznesenia o rozšírení návrhu), prípadne 31.10.2022 (od prednesenia požiadavky navrhovateľa na pojednávaní), nesprávne vypočítal zročné výživné, keďže počítal so sumou 300 eur mesačne od 12.08.2021. Povinný má za to, že nebol dôvod na určenie žiadneho zročného výživného, pretože navrhovateľ k rozhodnému dňu disponoval dokonca s vyšším obnosom prostriedkov od povinného ako požadoval v návrhu a výživné v sume 300 eur mesačne mohlo byť určené výlučne až odo dňa 11.01.2023 (resp. 31.10.2022) za predpokladu, že by bolo opodstatnené, čo však odvolateľ namieta.

9. Súd teda podľa názoru odvolateľa nesprávne vyhodnotil vykonané dokazovanie, pretože vykonané dôkazy jednoznačne neodôvodňovali určenie výživného v sume 300 eur mesačne, svoje rozhodnutie nijako neodôvodnil, čím ho zaťažil vadou arbitrárnosti, rozhodnutie je nepreskúmateľné a nezrozumiteľné, pretože v ňom absentujú základné náležitosti odôvodnenia predpísané zákonom, súd nevyčkal na právoplatnosť rozhodnutia v dedičskom konaní, ktoré bolo spôsobilé ovplyvniť pomery účastníkov a konanie neprerušil, určil výživné plnoletému dieťaťu spätne, pred podaním zodpovedajúceho návrhu, a to v rozpore so zákonom (ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine) a určil zročné výživné za obdobie, za ktoré nemalo byť vôbec určované, pretože išlo o výživné určené spätne, pred podaním návrhu. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a určí výživné v sume 200 eur alebo ho zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

10. Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že súdu predložil na pojednávaní dňa 01.02.2023 spracované výpisy z jeho účtov, pri ktorých žiadal súd prihliadnuť na fakt, že je tam zahrnutý doplatok sirotského dôchodku za obdobia od 04/2021 do 11/2021, čo nadhodnotilo jeho príjmy vo vypracovanej tabuľke o 3 sirotské dôchodky (3 x 325 eur) ako aj jeden trinásty dôchodok navyše 7/2022 ako výpomoc štátu s infláciou vo výške 265 eur, rovnako prízvukoval nesprávne

kategorizovanie niektorých položiek (napr. cestovanie vlakom) ako počítačové hry. Z uvedeného dôvodu má za to, že ho povinný chce vykresľovať zámerne ako márnotratného, pričom je nefajčiar a dáva si pozor na životosprávu. Vlastným prepočtom svojich príjmov na štandardný kalendárny rok a odrátaní nesporných položiek zarátavaných do zročného výživného bol rozdiel jeho výdavkov a príjmov približne 100 eur. Preto považuje rozhodnutie za dôvodné. Poukázal tiež na to, že zo zápisnice z pojednávania z 31.10.2022 je zrejmé, že jeho zmena návrhu bola hlavne z dôvodu nadobudnutej schopnosti vyčísliť výdavky spojené so štúdiom v zahraničí v plnom rozsahu a keďže bol už po úspešnom prvom ročníku a situácia mu umožňovala zase sa zaoberať konaním o výživné.

11. Povinný v odvolacej replike uviedol, že by bol rád, pokiaľ by tvrdenia syna o tom, že nefajčí a dáva si veľký pozor na svoju životosprávu boli pravdivé, jeho transakcie na bankových účtoch však evokujú opak, pričom povinný príkladmo poukazuje na bankový výpis za november 2022 v I. D., kde z celkovej sumy debetných pohybov 700,04 eur syn minul v reštauráciách sumu 296,67 eur, z toho väčšinou v McDonald ´s, KFC, donáškou jedla (v sume 54,39 eur, v sume 44,13 eur, v sume 45,97 eur, v sume 38,14 eur, v sume 42,16 eur), resp. na účet v G. L. (D. B.) K. D. v sume 35,77 eur, opakovane robí nákupy v Trafike, ktoré položky syn nijako nevysvetlil, preto povinný dedukuje, že uvedené nákupy nemožno radiť do zdravej formy životosprávy. Vyššie uvedené položky sa na výpisoch z účtu navrhovateľa opakujú, čo je v kontraste s jeho vyhlásením, že (i) nevedie márnotratný spôsob života, (ii) nefajčí a (iii) dbá na svoju životosprávu. Pokiaľ ide o vyjadrenie navrhovateľa k zročnému výživnému a pôvodu dávok, ktoré čerpal za obdobia od 04/2021 do 11/2021 (tvrdené nadhodnotenie jeho príjmov o tri sirotské dôchodky), tu poukazuje odvolateľ na skutočnosť, že sám navrhovateľ v návrhu uviedol, že sa odsťahoval od otca dňa 23.07.2021. V mesiaci apríl až júl 2021 mal teda všetky svoje výdavky pokryté zo strany povinného, neplatil žiadne náklady bývania, stravu, nemal žiadne cestovné výdavky (navštevoval strednú školu v Bratislave), všetky bežné životné náklady mu hradil povinný. Dôchodok za tieto mesiace by preto mal byť súčasťou jeho príjmov, keďže ho čerpal neskôr (v čase, kedy už u otca nežil) a teda si z neho pokrýval potreby práve tohto neskoršieho obdobia. Súd rovnako pristupuje aj k príjmom povinných rodičov – rozhodujúce je, kedy odmeny/dávky čerpajú, nie za ktorý mesiac/rok na ne vznikol nárok. Pokiaľ by tomu aj v tomto prípade bolo inak, poukazuje na to, že syn sa nijako nepodieľal na nákladoch domácnosti v čase od apríla až do júla 2021, kedy žil u otca. Trinásty dôchodok – navyše vyplácaný dvakrát do roka, je štandardným príjmom a neexistuje dôvod na jeho nezohľadnenie vo výživnom.

12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( , ďalej SP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba – účastník konania (, a , ďalej ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario ), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce, súc viazaný rozsahom podaného odvolania, keďže ide o konanie, ktoré možno začať len na návrh ( ), nie však dôvodmi odvolania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie bolo podané opodstatnene.

13. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie je určenie výživného na plnoleté dieťa. Vzhľadom na rozsah podaného odvolania, bolo predmetom odvolacieho konania preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým uložil povinnému platiť navrhovateľovi výživné v sume 300 eur mesačne od 12.08.2021 a zaplatiť zročné výživné za obdobie od 12.08.2021 do 31.01.2023 vo výške 1098,55 eur do tridsiatich dní od doručenia rozsudku, ako aj závislý výrok o trovách konania. V časti zvyškového zamietnutia návrhu odvolanie podané nebolo, preto rozsudok v tejto časti nadobudol právoplatnosť.

14. Výhrady odvolateľa smerovali predovšetkým k postupu súdu, ktorého rozhodnutie považuje odvolateľ za arbitrárne a nepreskúmateľné, nezodpovedajúce požiadavkám zakotveným v ust. , čím došlo k zásahu do jeho práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces. Okrem toho namietal nedostatky v právnom posúdení veci, osobitne vo vzťahu k otázke určenia počiatku vyživovacej povinnosti a tiež pochybenie súdu, ktorý dostatočne nezohľadnil prebiehajúce dedičské konanie, hoci táto otázka má významný vplyv na rozhodnutie v predmetnej veci.

15. Pokiaľ ide o námietku odvolateľa týkajúcu sa právneho posúdenia veci v otázke určenia počiatku vyživovacej povinnosti, odvolací súd sa s názorom povinného nestotožnil.

16. Podľa , , konanie sa začína na návrh. Ak tento zákon neustanovuje inak, možno začať konanie aj bez návrhu. O začatí konania bez návrhu súd vydá uznesenie.

17. V zmysle , konanie vo veciach výživného plnoletých osôb sa začína len na návrh.

18. Podľa , konanie je začaté doručením návrhu na začatie konania súdu alebo vydaním uznesenia o začatí konania.

19. Podľa , v návrhu na začatie konania sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie účastníkov, ich zástupcov, ak ich majú, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a musí byť zjavné, čoho sa navrhovateľ domáha.

20. Podľa , na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

21. Podľa , ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.

22. Podľa až 3 , ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. V uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť. Ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.

23. Z obsahu spisu vyplýva, že konanie bolo začaté na návrh navrhovateľa, podaný na prvoinštančnom súde dňa 12.08.2021. Tento návrh bol neúplný, neobsahujúci všetky náležitosti takéhoto návrhu ako sú ustanovené v v spojení s , keďže z neho nevyplývalo, akého výživného a od akého dátumu sa navrhovateľ domáha (nedostatok petitu). Postup súdu v prípade nedostatku formálnych náležitostí návrhu na začatie konania zákon ustanovuje v , preto v uvedenom prípade mal prvoinštančný súd v prvom rade pristúpiť k odstraňovaniu vád návrhu postupom tam uvedeným, teda mal navrhovateľovi doručovať výzvu na odstránenie vád podania vo veci samej a po odstránení vád konať o takto doplnenom návrhu (resp. v opačnom prípade návrh odmietnuť), čo sa však nestalo a súd začal konať i na základe vadného návrhu. Až na pojednávaní dňa 31.10.2022 odstránil navrhovateľ pri výsluchu vady návrhu a upresnil petit tak, že sa domáha určenia výživného v sume 400 eur od podania návrhu, čo súd prvej inštancie nesprávne posúdil ako zmenu návrhu v zmysle a uznesením na pojednávaní dňa 11.01.2023 rozhodol o pripustení zmeny návrhu v zmysle prednesenom navrhovateľom na predošlom pojednávaní. Keďže v danom prípade sa evidentne nejednalo o zmenu návrhu ale účinné odstránenie vád návrhu podaného dňa 12.08.2021, bol preto vyššie opísaný procesný postup prvoinštančného súdu nesprávny, čo však nemôže ísť na vrub navrhovateľa a zároveň ani nič nemení na skutočnosti, že konanie vo veci určenia výživného v sume 400 eur od podania návrhu treba považovať za začaté dňa 12.08.2021 (keďže vadnosť podaného návrhu bol dodatočne odstránená). Námietka odvolateľa vo vzťahu k počiatku súdom určenej vyživovacej povinnosti bola preto yyhodnotená odvolacím súdom ako neopodstatnená a tiež i s ňou súvisiaca námietka týkajúca sa obdobia výpočtu zročného výživného.

24. Za neopodstatnenú treba považovať aj tú odvolaciu argumentáciu, v ktorej povinný vytýkal súdu, že neprihliadal na rozhodnutie o dedičstve i keď zatiaľ neprávoplatné a nevzal do úvahy, aký význam zohráva prebiehajúce dedičské konanie, ktoré vzhľadom na jeho výsledok môže predstavovať okolnosť majúcu za následok samotnú existenciu vyživovacej povinnosti povinného voči navrhovateľovi. V danom prípade však podľa názoru odvolacieho súdu nebol dôvod prerušiť konanie do právoplatného skončenia dedičského konania ani prihliadať na zatiaľ neprávoplatne skončené dedičské konanie. V zmysle § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť, preto aj v prípade, ak by výsledkom dedičského konania bolo pre navrhovateľa získanie dostatočného príjmu, prípadne nadobudnutie takého majetku, ktorý mu zabezpečí výživu bez potreby príspevku zo strany povinného rodiča, uvedenú okolnosť by bolo možné zohľadniť až keď nastane, nakoľko nepôsobí spätne za predchádzajúce obdobie. Inak povedané, pokiaľ

v konaní o určenie výživného na navrhovateľa bude preukázané, že navrhovateľ nie je zatiaľ schopný sám sa živiť, trvá vyživovacia povinnosť jeho rodiča až do okamihu relevantnej zmeny pomerov, ktorá spôsobí zánik vyživovacej povinnosti rodiča.

25. V ostatnom však odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia musel dať odvolateľovi za pravdu a síce, že rozhodnutie prvoinštančného súdu je nepreskúmateľné, čím bolo odňaté účastníkovi právo konať pred súdom.

26. Podľa § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (1). Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (2). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (4).

27. Podľa § 75 ods. 1, veta prvá Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

28. Podľa súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

29. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť pred dovolacím súdom.

30. Právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces.

31. Z judikatúry ESĽP vyplýva, že na taký argument strany sporu, ktorý je pre rozhodnutie podstatný a rozhodujúci, sa vždy vyžaduje špecifická odpoveď (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). I podľa konštantnej judikatúry Ústavného súdu SR (, ) súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa SR je aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany.

32. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci teda nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia ( ), pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia, zároveň odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie musí byť aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní.

33. Po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia dospel odvolací súd k záveru, že prvoinštančný súd sa vyššie uvedenými kritériami neriadil. V súvislosti s rozhodovaním o výške výživného v danej veci súd svoje rozhodnutie nedôsledne a nedostatočne odôvodnil, keď v odôvodnení napadnutého rozsudku sa nevysporiadal so základnými skutočnosťami, majúcimi podstatný význam pre určenie výšky vyživovacej povinnosti a nezodpovedal povinným rodičom nastolené relevantné a zásadné otázky a ani sa jeho námietkami nezaoberal.

34. Predovšetkým sa žiada poukázať na to, že na strane plnoletého dieťaťa ako osoby oprávnenej z výživného, sú jedným zo základných kritérií pre určenie výšky výživného jeho odôvodnené potreby. V prejednávanej veci súd prvej inštancie síce skúmal potreby navrhovateľa, ale veľmi povrchne. V bode 9 odôvodnenia v podstate iba konštatoval, aké výdavky čo do druhu a výšky navrhovateľ v konaní deklaroval, ktoré súd zhodnotil iba tak, že považuje náklady navrhovateľa, najmä ohľadom stravy, vzdelávania, oblečenia a hygieny, nákladov na trávenie voľného času za primerané a všeobecne známe a neuznáva mu mimoriadne poplatky za vyhotovenie pasu a notársky poplatok za dedičské konanie po matke, pretože nebolo preukázané, že išlo o jeho odôvodnenú potrebu, bližšie sa súd odôvodnenosťou tvrdených výdavkov nezaoberal. Odhliadnuc od skutočnosti, že napr. sumu 270 eur tvrdenú ako výdavok na stravu, len sotva možno bez ďalšieho považovať za primeraný a všeobecne známy výdavok (minimálne odvolaciemu súdu z jeho rozhodovacej praxe nič také známe nie je), v prejednávanej veci takéto všeobecné konštatovanie súdu o primeranosti nákladov navrhovateľa nebolo absolútne namieste už z dôvodu, že povinný výšku výdavkov tvrdených navrhovateľom dôrazne popieral, pričom súdu prezentoval v konaní veľmi podrobnú a vecnú argumentáciu ohľadom viacerých synom tvrdených položiek, s čím sa ale súd vôbec v odôvodnení rozhodnutia nezaoberal a ani náznakom sa s ňou nevysporiadal. Nie je potom tiež zrejmé, prečo súd odročil pojednávanie za účelom doplnenia dokazovania výpisom z účtov navrhovateľa ( ktorý dôkaz bol aj do spisu doložený a povinný k nemu dal obšírne stanovisko), keď z rozhodnutia nevyplýva či a akým spôsobom súd s týmto dôkazom naložil. Z rozhodnutia teda nevyplýva nielen to, ako sa s argumentáciou povinného ohľadom výdavkov navrhovateľa súd vysporiadal, ale ani to, čo súd z uvedeného dôkazu zistil, ako tieto zistenia vyhodnotil a ako ich pretavil do rozhodnutia (nie je ani zrejmé, či sa ním súd vôbec zaoberal), pričom obdobne tomu bolo aj pokiaľ ide o viaceré ďalšie dôkazy, ktoré súd síce vykonal, ale nenašli žiadny odraz vo vydanom rozhodnutí.

35. Treba dať za pravdu odvolateľovi, že v rozsudku absentujú základné náležitosti predpísané zákonom (ust. v spojení s ust. ), pretože je absolútne nedostatočné, aby súd odôvodnil výšku určeného výživného generálnym odkazom na životnú úroveň povinného, ktorú ani nijako nedefinuje (v čom má vlastne spočívať) a túto ani nijako osobitne neskúmal a to bez toho, aby jednak vyslovil konkrétnym číslom a konkrétnym pomenovaním, čo považuje za opodstatnené výdavky navrhovateľa a bez toho aby kvantifikoval životnú úroveň povinného a túto pomeroval so štruktúrou výdavkov jeho syna a to za situácie, kedy povinný v konaní produkoval viaceré písomné podania a prednesy na pojednávaniach, kde sa podrobne vyjadroval k jednotlivým položkám navrhovateľom deklarovaných nákladov z hľadiska ich opodstatnenosti, poukazoval na márnotratný spôsob života navrhovateľa a výšku jeho vlastných prostriedkov, ktoré podľa názoru odvolateľa pokrývajú plne jeho potreby, zároveň sa v konaní ako dôkazy vykonali kompletné bankové výpisy navrhovateľa za celé obdobie vedenia súdneho konania, ktoré povinný dôkladne zanalyzoval a výsledok tejto analýzy súhrnne pred súdom odprezentoval, avšak na uvedené v rozsudku nedostal žiadnu odpoveď, pretože súd jeho argumentáciu vôbec nebral do úvahy, čím zároveň súd odňal účastníkovi právo na spravodlivý proces, keďže sa s jeho námietkami nijako nevysporiadal a z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd nedal odpoveď na žiadny argument povinného, prednesený v konaní.

36. Takýto rozsudok je nielen nepresvedčivý, ale i nepreskúmateľný. Účastník sa z neho dozvedá len výšku súdom určeného výživného bez toho, aby obsahoval konkrétne úvahy súdu, ktoré ho viedli k tomu, aby výživné určil práve v uvedenej výške. Prípadnú správnosť rozhodnutia potom ani nebolo v odvolacom konaní možné preskúmať pre absenciu relevantných dôvodov.

37. Rozhodnutie súdu prvej inštancie upiera účastníkom právo dozvedieť sa, z akých dôvodov rozhodol súd práve zvoleným spôsobom, čím zároveň znemožňuje účastníkom konania uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že dochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces. Z uvedených dôvodov odvolaciemu súdu nezostávalo iné, než rozsudok v napadnutom výroku I ako aj závislom výroku III o trovách konania podľa zrušiť a vec mu v zrušenom rozsahu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( ).

38. Po vrátení veci súd prvej inštancie vec opätovne prejedná (vzhľadom na uplynutie času doplní dokazovanie o aktualizácie odôvodnených potrieb navrhovateľa a jeho príjmov, ako aj aktualizácie možností a schopností povinného) a vo veci opätovne rozhodne tak, aby jeho nové rozhodnutie bolo riadne odôvodnené v súlade s a v súlade s požiadavkou presvedčivosti, pričom sa

náležite vysporiada aj s podstatnou argumentáciou účastníkov konania. V novom rozhodnutí rozhodne tiež o náhrade trov prvoinštančného i odvolacieho konania ( ).

39. Senát odvolacieho súdu rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).