Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_40C-27-2021.pdf
PDF · 103.93 KB
Case nature
Subarea
40C/27/2021
Uznesenie
Okresný súd Košice I v spore žalobcu: J.. B. P., V.. X.X.XXXX, P. Q.N. X, Q., proti žalovanému: MAP LEASING s.r.o., IČO: 50 475 550, Zelená 2C/X3, Banská Bystrica, o nariadenie neodkladného opatrenia takto
rozhodol:
Z a m i e t a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia.
N e p r i z n á v a žalovanému právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 4.10.2021 domáhal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému zakáže predať, darovať, zameniť, vložiť do obchodnej spoločnosti alebo družstva ako nepeňažný vklad alebo akýmkoľvek iným spôsobom scudziť alebo zaťažiť akýmkoľvek právom tretej osoby, najmä vecným bremenom alebo nájomným právom nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovanej, nachádzajúcej sa v k. ú. X., N. Q. - T. R., N. Q. S., O. V. K. Č.. XXXXX L. Okresným Ú. Q., Q. N. D.: V. Y. Č.. XX, L. Č.. XX, T. Č.. XXXX, Y.: -X T., E. V.X. Y.: XX, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadenia domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku: XXXX/XXXXXX, vrátane jeho vnútorného zariadenia (ďalej len nehnuteľnosť). Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že žalobca je vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v bytovom dome v Q. V. Z. C. Q. Ú. X., N. Q.Š. - T. R., N. Q. S., O. V. K. Č.. XXXXX, L. Okresným Ú. Q., Q. N. (Ď. D. „. E.), D. B. P. Č.. XX, L. Č.. XX, V. Y. Č.. XX - H., L. Č.. XX. Kolaudačným rozhodnutím mesta Košice ako stavebného úradu I. stupňa (ďalej len „stavebný úrad") č. MJ/A/2020/1836-05/I/STS z 18.12.2020, právoplatným 11.1.2021 stavebný úrad rozhodol o povolení užívať stavbu, pričom v rozhodnutí definoval: Vchod D., X. Y. (-X T.) - nebytový priestor č. XX (40.00 m2) - kotolňa (ďalej len „kotolňa"). Kotolňa bola zapísaná ako samostatný nebytový priestor č. XX V. K. L. Č.. XXXXX L. Okresným Ú. Q., Q. N., Q. Ú.O. X., N. Q. - T. R., N. Q. S., V. C. Z. Č.. XX, L. Q., Y.. -X. Pôvodným vlastníkom kotolne (zapísanej ako nebytový priestor) bola spoločnosť FLORIÁNSKA ROYAL s.r.o,, Zelená 2C/X3, Banská Bystrica 974 04, IČO: 36853917. Stavebný úrad nepostupoval správne a kotolňa ako zákonom stanovené spoločné zariadenie domu nemala byť definovaná ako nebytový priestor spôsobilý samostatného prevodu alebo inej dispozície. Proti tomuto nesprávnemu postupu stavebného úradu v časti kotolne podal 24.9.2021 prokurátor Okresnej prokuratúry Košice I protest, sp. zn. Pd 72/21/8802. Na základe rozhodnutia o povolení vkladu kúpnej zmluvy V - 5093/2021 zo dňa 25.6.2021 č. z. 447/2021 bola kotolňa prevedená na žalovaného spoločnosť: MAP LEASING s.r.o. Spoločníkmi žalovaného sú Joanna Teresa Mynarska, FLORIÁNSKA ROYAL s.r.o. IČO: 36 853 917, Mateusz Marcin Mynarski (spoločník a zároveň konateľ spoločnosti). Z uvedeného výpisu obchodného registra je zrejmé úzke prepojenie žalovanej spoločnosti, pôvodného vlastníka kotolne a ostatných spoločníkov žalovanej spoločnosti a konateľa žalovanej spoločnosti. Na základe komunikácie skupiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome „Floriánska royal - obyvatelia" prostredníctvom sociálnej siete Facebook bola 29.9.2021 v skupine zaznamenaná komunikácia osoby vystupujúcej pod menom ,Mathias Mynarski". Uvedená osoba, ktorá na tomto mieste uviedla, že je
predstaviteľom žalovanej spoločnosti a ako člen uvedenej facebookovej skupiny sa vyjadrila, že: „Ale tego konfidenta co napisal na mnie do prokuratora kocúra že špekuluje kotlownia to konfident nie bedzie mial teplo w doma, to gwarantuje." Takého vyjadrenia konateľa žalovanej spoločnosti vzbudzujú dôvodnú obavu žalobcu, že v podstate sa stal rukojemníkom (spolu s ostatnými vyše 60 vlastníkmi) žalovanej spoločnosti, v otázke dodávky tepla a teplej vody, závislým na jej ľubovôli. Konateľ žalovanej spoločnosti sa tak de facto vyhráža obyvateľom zablokovaním dodávky tepla. Vzhľadom na jeho postavenie v žalovanej spoločnosti považuje jeho vyhrážky za reálnu hrozbu značného zhoršenia pokojného užívania nehnuteľností v bytovom dome. Navyše žalovaná spoločnosť už neumožnila užívanie teplej vody obyvateľom od odovzdávania jednotlivých bytov do užívania od mesiaca jún 2021 až do približne polovice mesiaca august 2021. Žalovaná spoločnosť sama nezískala povolenie na uskutočňovanie podnikateľskej činnosti v oblasti poskytovania služieb tepelného hospodárstva od Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a služby poskytuje prostredníctvom subdodávateľa. V čase od prevzatia bytov do spustenia aspoň teplej vody neposkytla obyvateľom žiadne oficiálne informácie, nikto nevedel či a kedy bude poskytnutá teplá voda a v súčasnosti rovnako oficiálne nekomunikuje a neposkytuje obyvateľom informácie ohľadom dodávky tepla. Neštandardné a svojvoľné správanie žalovaného osvedčuje aj list bytového družstva určený vlastníkom bytov a nebytových priestorov z 13.7.2021 „Informácia o dodávke teplej vody - aktuálna situácia", v ktorom samotné bytové družstvo v danom čase konštatuje vážnosť situácie v tom, že vlastníci bytov v letných mesiacoch nemajú zabezpečenú dodávku teplej vody, čo má zásadný vplyv na ich hygienický štandard, pritom správca bytového domu nemá možnosť žiadnym spôsobom konať, nakoľko nemá obchodného partnera na uzavretie zmluvy a dodávke tepla. Žalobca získal informáciu, že žalovaná spoločnosť chce v blízkom čase predmetnú kotolňu aj s vybavením predať. Žalobca sa domnieva, že žalovaná spoločnosť vzhľadom na už podaný protest prokurátora sa zamýšľaným predajom kotolne snaží minimalizovať negatívne ekonomické dôsledky nezákonného získania kotolne, sťažiť a zneprehľadniť právnu situáciu ohľadom tohto priestoru. Informácie o takýchto úmysloch žalovanej spoločnosti len zvyšujú obavu z dôsledkov, ktoré môže mať prevod kotolne na život obyvateľov v bytovom dome, navyše, čase v blížiacej sa zimnej sezóny. Možno jednoznačne konštatovať, že je osvedčená nevyhnutná potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, ktorá je predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia. Ak nebudú upravené pomery medzi účastníkmi ku kotolni ako spoločnému zariadeniu bytového domu, môže dôjsť k jej prevodu, či inému zaťaženiu, čím dôjde k poškodeniu záujmov a práv žalobcu ako vlastníka nehnuteľností v bytovom dome.
2. Z LV. č. XXXXX Q.. Ú.. X. súd zistil, že žalobca je podielovým vlastníkom nehnuteľností bytu č. XX L. L. XX V. X. Y.. P. E. T.. Č.. XXX, V. Y.. Č.. XXXX/XX D. Y.. Č.. XXXX/XX, Q.. Ú.. X., N. Q. - T. R., N. Q. S..
3. Z informácie o dodávke teplej vody zo dňa 13.7.2021 súd zistil, že SBD II Košice informovalo vlastníkov bytov a nebytových priestorov, že: podľa zápisu v liste vlastníctva domu došlo 25.6.2021 k zmene vlastníctva nebytového priestoru č. XX - kotolne z developera FLORIÁNSKA ROYAL s.r.o. na spoločnosť MAP LEASING s.r.o., ktorá nemá vo svojom predmete činnosť výrobu tepla a rozvod tepla a nie je teda spôsobilá v postavení správcu nebytového domu uzavrieť zmluvu o dodávke tepla pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome Z. XX-XX. Podnikať v energetike možno len na základe povolenia na podnikanie alebo potvrdenia o splnení oznamovacej povinnosti. Rozhodnutie o vydaní povolenia na predmet podnikania „výroba tepla, rozvod tepla“ vykonáva Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, sekcia ekonomiky a vecnej regulácie, ako vecne príslušný správny orgán, podľa zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a podľa zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike. Ako správca bytového domu si uvedomuje, že situácia je vážna a že vlastníci bytov a nebytových priestorov súčasnosti nemajú zabezpečenú dodávku teplej vody, čo má zásadný vplyv na ich hygienický štandard. V tejto veci ako správca bytového domu nemá možnosť žiadnym spôsobom konať, nakoľko nemá obchodného partnera na uzavretie zmluvy o dodávke tepla a zmena dodávateľa technicky možná nie je. Na základe vyššie uvedených skutočností vlastníkov bytov a nebytových priestorov prosí, aby vo veci dodávky teplej vody až do vyriešenia situácie kontaktovali výlučne developera FLORIÁNSKA ROYAL s.r.o.
4. Z výpisu z komunikácie na sociálnej sieti pod menom Mathias Mynarski súd zistil, že pod menom Mathias Mynarski je uvedená komunikácia: „Ale tego konfidenta co napisal na mnie do prokuratora kocura že spekuluje kotlownia to konfident nie bedzie mial teplo w doma, to gwarantuje.“ Totožné ako vyjadrenie v žalobe už opísané.
5. Z protestu prokurátora súd zistil, že Okresná prokuratúra Košice I dňa 24.9.2020 vzniesla voči Stavebnému úradu Mesta Košice protest prokurátora vo veci Pd72/21/8802-4 proti rozhodnutiu Kolaudačnému rozhodnutiu stavebného úradu - mesto Košice, pracovisko Košice - Staré Mesto, so sídlom v Košiciach, Hviezdoslavova č. 7, (ďalej v texte aj "stavebný úrad", "správny orgán" alebo „orgán verejnej správy") zo dňa 18.12.2020 č.k. MK/A/2020/18136-05/l/STS, ktorým bolo podľa § 82 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon") v spojení s § 2T) vyhlášky č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona (ďalej len „vyhláška č. 453/2000 Z. z.") a § 46 a násl. zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „správny poriadok") stavebným úradom rozhodnuté o povolení užívania časti stavby „Obytný dom Floriánska ulica, Košice", t.j. SO 01a - Kanalizačná prípojka; SO 02a - Vodovodná prípojka, SO 04 - Distribučný rozvod NN, SO 06 - Verejné osvetlenie, Vonkajšie osvetlenie, SO 09 - Odkanalizovanie spevnených plôch, SO XX - Bytový dom, na pozemkoch KN-C parcelné čísla 3835/1, 2037/2, 2037/17, 2037/18 v katastrálnom území X. (ďalej len ako „Obytný dom Z. C., Q." alebo „stavba bytového domu"), pre navrhovateľa spoločnosť FLORIÁNSKA ROYAL s.r.o., Obrody 23, Košice, IČO 36 853 917, a to výlučne v časti týkajúcej sa nebytového priestoru č. XX (40,00 m2) - kotolne, nachádzajúcej sa na X. Y. (- X T.) L. L. D., lebo touto časťou rozhodnutia správneho orgánu boli porušené tieto ustanovenia právnych predpisov: § 82 ods. 1 stavebného zákona, § 2 ods. 3, ods. 5 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov"), § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok"). S poukazom na uvedené navrhuje v lehote 30 dní od doručenia protestu prokurátora protestom napadnutú časť rozhodnutia ako nezákonnú zrušiť s odôvodnením, že pri posúdení otázky, či miestnosť alebo súbor miestností je nebytovým priestorom podľa zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, resp. zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov, je potrebné vychádzať z kolaudačného rozhodnutia, keďže v ňom je uvedený účel užívania týchto' miestností alebo súboru miestností. Rozhodujúcim pre posúdenie otázky, či v danom prípade ide o nebytový priestor podliehajúci zákonu o vlastníctve bytov a nebytových- priestorov alebo zákonu o nájme a podnájme nebytových priestorov je teda kolaudačný stav. Nemožno teda akceptovať námietku stavebného úradu, že pri rozhodovaní v kolaudačnom konaní nemôže správny orgán prihliadať na iné predpisy, ako na predpisy stavebného práva. Bolo povinnosťou stavebného úradu zohľadniť definíciu nebytového priestoru podľa zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, keďže stavebný úrad sám tento termín vo svojom rozhodnutí použil a zadefinoval takto jednu z miestností nachádzajúcu sa v kolaudovanom bytovom dome. Tým, že stavebný 'úrad priznal kotolni nachádzajúcej sa v bytovom dome charakter nebytového priestoru, konal v rozpore s ustanoveniami zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov, pretože tieto zákony jednoznačne vylučujú, aby bola kotolňa nebytovým priestorom, keďže v danom prípade sa jedná o spoločné zariadenie slúžiace pre potreby všetkých vlastníkov bytového domu. Z obsahu administratívneho spisu je teda zrejmé a bolo jednoznačne objektivizované, že miestnosť č. XX, ktorá bola stavebným úradom v kolaudačnom rozhodnutí definovaná ako nebytový priestor je v skutočnosti spoločným zariadením bytového domu - kotolňou, ktorá mala aj byť v kolaudačnom rozhodnutí definovaná ako spoločné zariadenie domu spolu, resp. minimálne osobitne a nezadefinovane ako výťah, sklad pod schodiskom a upratovačka. Stavebný úrad je v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 správneho poriadku povinný postupovať aj v kolaudačnom konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, je povinný chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správny orgán sa vyššie uvedeným zásadami správneho konania dôsledne neriadil a preto je potrebné konštatovať, že rozhodnutím stavebného úradu č. MK/A/2020/18136-05/I/STS zo dňa 18.12.2020, ktorým bolo podľa § 82 ods. 1 stavebného zákona rozhodnuté o povolení užívania časti stavby „Obytný dom Z. C., Q., bol porušený zákon, konkrétne ustanovenia § 82 ods. 1 stavebného zákona, § 2 ods. 3, ods. 5 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a napokon aj § 3 ods. 1 správneho poriadku. Z uvedeného dôvodu navrhuje predmetné rozhodnutie ako nezákonné zrušiť, a to v tej časti rozhodnutia, v ktorej je kotolňa nachádzajúca sa vo vchode D. V. E. Y. Y. (- X T.) definovaná ako nebytový priestor č. XX s výmerou 40 m2.
6. Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
7. Podľa ust. § 325 ods. 2, CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť
najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
8. Podľa ust. § 326 ods. 1,2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
9. Podľa ust. § 328 ods. 1, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
10. Podľa ust. § 329 ods. 1,2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
11. Podľa ust. § 330 ods. 1,2 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
12. Podľa ust. § 336 ods. 1, 2 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej.
13. Podľa ust. § 332 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
14. Podľa citovaných zákonných ustanovení súd môže nariadiť neodkladné opatrenie pred začatím konania, počas konania a po skončení konania a to na návrh, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
15. Neodkladné opatrenie je základným opatrením súdu, ktorým sa upravujú (predbežne alebo aj trvale) pomery sporových strán, ak ide o stav, ktorý neznesie odklad. Vychádzajúc zo zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia je neodkladné opatrenie prípustné a opodstatnené vtedy, ak: a/ sa tvrdí a osvedčí existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b/ tento právny vzťah si vyžaduje bezodkladnú úpravu alebo ak je daná obava z ohrozenia exekúcie. Navrhovateľ neodkladného opatrenia opísaním rozhodujúcich skutočností musí osvedčiť rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje opodstatnenosť a neodkladnosť návrhu, a vecnou argumentáciou presvedčiť súd o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu. Keďže súd rozhoduje pomerne v krátkej lehote podľa § 328 ods. 2 CSP a spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a bez vyjadrenia protistrany, z procesného hľadiska je zásadným determinantom obsah samotného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom je navrhovateľ neodkladného opatrenia povinný osvedčiť relevantné skutkové tvrdenia, z
ktorých vyvodzuje splnenie zákonom stanovených podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia. Neodkladného opatrenia sa vyznačuje prvkom neodkladnosti. Jeho nariadenie teda nebude namieste v každom prípade existencie nezabezpečenej pohľadávky, ale len vtedy, keď sú zároveň dané konkrétne skutočnosti osvedčujúce neodkladnosť takejto úpravy pomerov strán. K potrebnosti okamžitého zásahu súdom do právneho pomeru strán preto musí vždy pristúpiť ďalšia navrhovateľom tvrdená a osvedčená skutočnosť, odôvodňujúca záver, že neodkladná úprava neznesie odklad preto, že bez nej utrpí na právach. V závere o naliehavosti okamžitej úpravy pritom musí byť premietnutý ako časový (bezprostrednosť) tak i vecný vzťah (efektívnosť a proporcionalita) medzi narušením usporiadania pomerov strán (exekúciou) a ich neodkladnou úpravou. Akiste totiž naliehavosť riešenia nebude bez ďalšieho vyplývať len z porušenia práva, trvajúceho dlhý čas a celkom nepochybne znesie odklad i taký zásah do právneho postavenia strán, v dôsledku ktorého je možné očakávať, že ujma, ktorá tým povinnému vznikne, bude kvantitatívne alebo kvalitatívne väčšia alebo zasiahne hierarchicky spoločnosťou vyššie radenú hodnotu než akú tvrdí, že mu bez takejto úpravy vzniká, oprávnený. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd musí vždy tiež zvážiť, či v dôsledku neodkladného opatrenia sa nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi účastníkmi, či zásah do práv dotknutého účastníka je primeraný navrhovateľom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu) a napokon aj posúdiť, či neodkladným opatrením nedochádza k zásahu do ústavných práv dotknutého účastníka nad nevyhnutnú mieru.
16. Súd posúdil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v súlade s cit. zákonnými ustanoveniami a dospel k záveru, že tento je nedôvodný.
17. Po oboznámení sa s obsahom spisu a predloženými listinnými dôkazmi súd dospel k záveru, že základ nároku žalobcu možno považovať za osvedčený.
18. Zo žalobcom doteraz predložených listinných dôkazov (protestu prokurátora) vyplýva nesprávny zápis kotolne ako nebytového priestoru č. XX, ktorá je v skutočnosti spoločným zariadením bytového domu, kotolňou, keďže takto mala definovaná v kolaudačnom rozhodnutí.
19. Napriek vyššie uvedenému záveru súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal potrebu naliehavosti nariadenia neodkladného opatrenia. Žalobca sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal akýmkoľvek spôsobom disponovať žalovanému s predmetným nebytovým priestorom z dôvodu, že je ohrozená dodávka tepla do bytu vo vlastníctve žalobcu.
20. V prvom rade súd uvádza, že žalobca odôvodnil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia tým, že sa dozvedel, že žalovaný mieni disponovať s predmetným nebytovým priestorom. Napriek tomuto tvrdeniu (bez akejkoľvek konkretizácie), žalobca úmysel žalovaného žiadnym spôsobom nepreukázal. Preto iba zo samotného tvrdenia žalobcu, že žalovaný mieni disponovať s predmetnou nehnuteľnosťou, nie je možné vyvodiť záver o naliehavosti potreby uložiť žalovanému zákaz disponovať s nehnuteľnosťou.
21. Bez ohľadu na vyššie uvedené, súd poukazuje na to, že z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia taktiež nie je zrejmé, akým spôsobom by prípadná ďalšia dispozícia žalovaného s nehnuteľnosťou, ohrozila žalobcom tvrdené porušenie jeho práva. Sám žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tvrdí, že žalovaný nezískal povolenie na uskutočňovanie podnikateľskej činnosti v oblasti poskytovania služieb tepelného hospodárstva prostredníctvom subdodávateľa, preto má súd za to, že ani prípadným uložením zákazu žalovanému disponovať s nehnuteľnosťou, nedôjde k odstráneniu žalobcom tvrdeného ohrozenia práva - nerušenej dodávky tepla do predmetného bytu a v žiadnom prípade nedôjde k vyriešeniu podstaty sporu medzi stranami sporu, a to definícii spornej nehnuteľnosti ako spoločného zariadenia bytového domu.
22. S poukazom na vyššie uvedené, mal súd za to, že žalobca neosvedčil základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, preto návrh na neodkladné opatrenie v celom rozsahu v súlade s ust. § 328 ods. 1 CSP ako nedôvodný zamietol.
23. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a contrario. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP patrí strane náhrada trov konania podľa jej úspechu vo veci. V danej veci mal žalovaný plný úspech, preto mu v súlade s citovaným zákonným ustanovením vzniklo právo na
náhradu trov konania v plnom rozsahu voči žalobcovi, ktorý úspech vo veci nemal. Keďže žalobcovi právo na náhradu trov konania nevzniklo a žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli, súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením a contrario právo na náhradu trov konania žalovanému nepriznal.
24. Napriek tomu, že žalobca predložil v konaní plnú moc zo dňa 6.10.2021, č.l. 15, z predloženého plnomocenstva vyplýva, že žalobca ako splnomocniteľ (fyzická osoba) udelil všeobecné plnomocenstvo sám sebe ako fyzickej osobe vykonávajúcej činnosť advokáta.
25. Z obsahu a z účelu inštitútu zastúpenia vyplýva, že subjektom tohto právneho vzťahu musia byť dva subjekty, t.j. zástupca a zastúpený, a že osoba zástupcu musí byť odlišná od osoby zastúpeného. Plnomocenstvo totiž vzniká na základe dohody o plnomocenstve ako dvojstranný právny úkon, pričom ak dohodu o splnomocnení uzavrel žalobca ako fyzická osoba sám so sebou ako s fyzickou osobou advokátom, táto podmienka absentuje. Preto súd na udelené plnomocenstvo neprihliadol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak
povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. § 38 exekučného poriadku.
Podľa ust. § 357 písm. d/ CSP toto uznesenie je vykonateľné dňom doručenia.