Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-3CbZm/6/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou Mgr. Dašou Štefánikovou v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, M. XX/XX, I., zastúpený: Advokátska kancelária Mojžiš a partneri, s.r.o., Sasinkova 10, Bratislava, IČO: 35 892 994, proti žalovanému: Y.. I. M., nar. XX.XX.XXXX, T. XX, S., o zaplatenie 66.387,84 eur (2.000.000 Sk) s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd zmenkový platobný rozkaz č.k. - 62 zo dňa 16.12.2008 ruší v celom rozsahu.

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Zmenkovým platobným rozkazom č. k. - 62 zo dňa 16.12.2008 uložil súd žalovanému povinnosť, aby do troch dní od jeho doručenia žalobcovi zaplatil zmenkovú sumu 2.000.000 Sk s úrokom 6% ročne z nej od XX.XX.XXXX do zaplatenia, zmenkovú odmenu 6.666 Sk eur a náhradu trov konania v celkovej výške 120.396 Sk alebo aby v tej istej lehote podal námietky.

2. Žalovaný podal voči zmenkovému platobnému rozkazu včas námietky a uviedol, že zmenka nemá viaceré zákonom stanovené náležitosti, z ktorých najdôležitejšie je, že v nej nie je uvedený výraz „bez výhrad“ alebo „bez námietok“. Výhrady a námietky má, lebo k podpisu zmenky bol žalobcom nútený jeho podvodným konaní a netušil, že zmenku vypísanú pro forma zneužije takýmto spôsobom. Celú záležitosť ohľadom zmenky považoval za uzavretú, pretože keď ju od žalobcu pred tromi rokmi pýtal naspäť, povedal, že ju roztrhal. K úhrade zmenky ho navyše nikdy nevyzval. Okolnosti, ktoré by viedli k oprávnenosti vystavenia zmenky nikdy nenastali, nikdy nedošlo zo strany žalobcu k akémukoľvek plneniu, ktoré by ho oprávňovalo žiadať jej splatenie. Podal aj trestné oznámenie.

3. Uznesením tunajšieho súdu č. k. - 136 zo dňa 24.11.2009 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. - 160 zo dňa 08.07.2010 súd prerušil súdne konanie až do skončenia trestného stíhania vedeného Okresným riaditeľstvom PZ Bratislava II, Úrad justičnej a kriminálnej polície, Odbor justičnej polície, oddelenie všeobecnej kriminality, Osvetová 4, Bratislava pod č. R.: L. - XXXX/X - L. - B2 - XXXX z dôvodu, že v trestnom konaní bolo začaté trestné stíhanie za úmyselný trestný čin hrubého nátlaku spolupáchateľstvom voči neznámym páchateľom, pričom toto konanie malo byť v priamej súvislosti s konaním v predmetnej veci.

4. Na základe návrhu žalobcu zo dňa 26.06.2020 súd pokračoval v konaní, keďže došlo k právoplatnému skončeniu trestného stíhania, pričom žalobca bol spod obžaloby oslobodený z dôvodu, že nebolo dokázané, že sa skutok stal.

5. Žalovaný v ďalšom vyjadrení doručenom súdu na pojednávaní dňa 05.10.2020 opätovne poukázal na podvodné konanie žalobcu. Namietol nesplnenie podmienok pre vydanie zmenkového platobného rozkazu pre nepreukázanie pohľadávky žalobcu ako aj to, že zmenkový platobný rozkaz mal vydať sudca a nie súdny úradník. Tiež poukazoval na nepredloženie zmenky na platenie. V podaní zo dňa 21.12.2020 poukazoval na podľa neho tendenčné konanie vyššej súdnej úradníčky pri vydaní zmenkového platobného rozkazu a tiež na to, že tento bol vydaný na základe pôvodného návrhu a nie na základe zmeneného petitu.

6. Súd nariadil vo veci pojednávanie a vykonal dokazovanie zmenkou, výsluchom strán, výsluchom svedkov D. M. a B. T., odpoveďou na žiadosť ŠEVT zo dňa XX.XX.XXXX, listinami z trestného spisu (obžaloba, rozsudok, zápisnice o výsluchu), výzvou na úhradu pohľadávok zo dňa XX.XX.XXXX, upozornenie zo dňa XX.XX.XXXX, zmluvou o zriadení záložného práva, kúpnou zmluvou a ďalším na vec vzťahujúcim sa spisovým materiálom. Žalobca navrhoval výsluch jeho manželky a výsluch manželky žalovaného, ktoré súd nevykonal z dôvodu hospodárnosti a účelnosti konania.

7. Z prvopisu zmenky, vystavenej v S. dňa XX.XX.XXXX, súd zistil, že jej vystaviteľom je žalovaný, ktorý sa zaviazal zaplatiť na rad žalobcu dňa XX.XX.XXXX v Bratislave zmenkovú sumu 2.000.000 Sk.

8. Zmenka obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. , Zákon zmenkový a šekový (ďalej len ZZŠ), pre vlastnú zmenku. Vlastná zmenka obsahuje: 1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná, 2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu, 3. údaj sročnosti, 4. údaj miesta, kde sa má platiť, 5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis vystaviteľa. Pokiaľ žalovaný uvádzal, že zmenka nemá všetky predpísané náležitosti a neobsahuje výraz „bez výhrad“ či „bez námietok“, zmenkový zákon takéto náležitosti pre platnosť zmenky nevyžaduje a ani nepozná.

9. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že zmenka bola podpísaná pod nátlakom v dôsledku podvodného konania žalobcu, súd poukazuje na to, že toto súdne konanie bolo prerušené práve z dôvodu, že v trestnom konaní sa riešila otázka, ktorá mala význam pre posúdenie tejto námietky žalobcu. V zmysle rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. - 408 zo dňa 19.11.2019 právoplatného toho istého dňa súd oslobodil žalobcu spod obžaloby, pričom nebolo dokázané, že sa skutok, ktorý mu bol kladený za vinu, stal, pričom žalobca bol trestne stíhaný pre trestný čin hrubého nátlaku spolupáchateľstvom v súvislosti so zmenkou, ktorá je predmetom tohto konania. V trestnom konaní sa riešila otázka, ktorá mala význam pre rozhodnutie súdu o námietkach, t.j. či žalovaný vystavil zmenku slobodne a vážne. Tieto skutočnosti boli predmetom objasňovania orgánov činných v trestnom konaní. V zmysle (ďalej len ) súd je viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku. V trestnom konaní nebol preukázaný nátlak zo strany žalobcu a preto námietku nedostatku vôle považuje súd za nedôvodnú.

10. K námietku absencie výzvy na úhradu zmenky, ktorú súd posúdil ako námietku nepredloženia zmenky na platenie súd uvádza, že vo všeobecnosti platí, že doručenie zmenky spolu so žalobou sa považuje za predloženie zmenky na platenie. Pokiaľ ide o neurobenie protestu, toto nemá vplyv na zachovanie postihových práv majiteľa zmenky voči priamym dlžníkom. Vyplýva to z ust. § 53 ods. 1 ZZŠ, podľa ktorého zmeškaním lehoty na protestáciu pre neplnenie stráca majiteľ svoje práva proti indosantom, vystaviteľovi (pričom sa má na mysli vystaviteľ cudzej zmenky, nie vlastnej) a ostatným zmenečne zaviazaným osobám. Nepredloženie zmenky na platenie má povahu zachovacieho úkonu spojeného s prípadným zánikom práv a povinností zo zmenky len vo vzťahu nepriamym dlžníkom, nie vo vzťahu k dlžníkom priamym a osobám v rovnakom postavení. Vo vzťahu k priamym dlžníkom nemá preukázaný kvalifikovaný nedostatok prezentácie zmenky na platenie vplyv na ich platobnú povinnosť zo zmenky.

11. Ďalšou námietkou vznesenou v zákonnej trojdňovej lehote na podanie námietok bolo tvrdenie žalovaného, že nenastali okolnosti, ktoré by viedli k oprávnenosti vystavenia zmenky, nakoľko nikdy nedošlo k plneniu zo strany žalobcu, ktorú námietku súd vyhodnotil ako námietku nedostatku kauzy. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu R 1MObdoV 9/2007 abstraktný charakter zmenky je právne relevantný len dovtedy, pokiaľ nie je spojený s konkrétnym kauzálnym vzťahom. Ak

existenciu kauzálneho vzťahu tvrdí žalobca, potom je logické, že on má vedomosť, ako je možné jeho existenciu preukázať. Keďže vymedzenie kauzálneho vzťahu vzišlo zo strany žalobcu, dôkazné bremeno je v tejto časti na žalobcovi. (NSSR sp. zn. 1M Obdo V 9/2007). V konaní žalobca vymedzil kauzu, keď na pojednávaní dňa 05.10.2020 uviedol, že žalovaný si postupne od neho požičiaval peniaze, ktoré mali byť zmenkou zabezpečené. V zmysle záveru rozhodnutia Najvyššieho súdu SR tak bolo na ňom aby existenciu kauzy aj preukázal. Za týmto účelom súd vykonával dokazovanie.

12. Žalobca vypovedal, že žalovaný si od neho postupne požičiaval peniaze, a keď od neho žiadal nejakú zmluvu na pôžičku, tak vtedy prišiel žalovaný so zmenkou. Zmenku vyhotovil žalovaný. Posledná suma pôžičiek takmer necelý milión slovenských korún bola poskytnutá vtedy, keď syn žalovaného od neho kupoval pozemok, pričom hypotekárny úver, ktorý bol na tento pozemok došiel žalobcovi, a on žalovanému požičal túto sumu. Túto skutočnosť, že došlo k požičiavaniu peňazí potvrdzuje manželka aj syn žalovaného v trestnom konaní, Peniaze požičiaval žalovanému v hotovosti. Raz to bolo 50.000 Sk, raz 100 000 Sk a tak ďalej. Na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX uviedol, že v čase od roku 2003

- 2005 boli s manželkou zamestnancami spoločnosti žalobcu. Robili montovanie plastových okien. Žalobca bol jeho priamy šéf. Žalobca peniaze zo spoločnosti míňal. Neskôr pod zámienkou rekonštrukcie jeho domu v Pezinku prišlo k tomu, že si postupne začal od neho požičiavať peniaze. Bolo to v čase rokov 2003 -2004. Sľuboval, že z neho urobí spoločníka, k čomu ale nikdy neprišlo. Dôveroval mu a požičiaval mu aj na základe toho. Bohužiaľ požiadavky od žalobcu sa stupňovali, čo už odmietal plniť. Neskôr zistil, že pôžičky žalovaný míňal iným spôsobom. Neskôr prišiel s tým, že potrebuje požičať aspoň milión slovenských korún, čo žalobca už nemal, tak povedal, že má ešte pozemok, ale odmietol ho založiť. Neskôr ho žalovaný presvedčil, že budú spoločníkmi vo firme, a že o pozemok nepríde. Syn žalobcu si vzal hypotekárny úver na kúpu tohto pozemku a žalobca mu dal záruku v podobe zmenky na 1 000 000 Sk. O tejto pôžičke vedela jeho manželka, ako aj manželka žalovaného a jeho syn. Peniaze z hypotekárneho úveru išli na jeho účet a peniaze z tohto účtu potom posunul žalovanému, čo bolo v hotovosti. Zmenka mala zabezpečovať pôžičky, ktoré mu poskytol predtým a aj túto. Žalovaný je v jeho očiach podvodník, nakoľko už v čase vystavenia zmenky ho chcel podviesť a nechal si na zmenke poistky, ako napr. doložka bez protestu, čomu on nerozumel. Námietky začal vznášať až v roku 2009, keď zmenka bola na súde. Na otázku žalobcu dodal, že jeho syn prišiel po peniaze vo výške 1.000.000 Sk k nemu domov na J. kde mu vyzváňal, aby peniaze doniesol. Na otázky právneho zástupcu uviedol, že medzi ním a žalovaným išlo o sériu pôžičiek a keď už peniaze nemal, tak predal auto za 300.000 Sk a výťažok z toho dal žalobcovi. Peniaze odovzdával u žalovaného doma. Boli dohodnutí, že budú vyrovnaní do roku 2005. Peniaze, ktoré boli z kúpnej ceny za pozemok a ktoré následne požičal žalovanému vybral na pobočke Slovenskej sporiteľne za prítomnosti manželky. Zmenku vypisoval žalovaný v reštaurácií B., kde boli sami dvaja. Potom ako poskytol žalovanému sumu 1 000 000 Sk, už mu ďalšie peniaze nepožičal, lebo sa už rozkmotrili.

13. Žalovaný vypovedal, že v čase podpisu zmenky bol vlastníkom 11,4 % akcií Termostav a.s., pričom majoritný vlastník ho chcel odstaviť a predať to. Žalobca mu odporučil svojho bratranca, ktorý mal pomôcť jeho práva u majoritného vlastníka zabezpečiť. Uviedol, že potrebuje vypísať zmenku na sumu 2.000.000 Sk, aby tieto práva mohol zabezpečiť, on sa tomu bránil a nechcel zmenku vypísať, nakoniec v novembri na nátlak žalobcu zmenku podpísal. Malo to byť len pro forma, pričom žalobca tvrdil, že zmenku roztrhal. Predtým ho na zaplatenie zmenky nevyzýval. Poukázal na to, že zmenkový platobný rozkaz mu bol doručený dňa 23.12. tesne predpoludním, teda v čase keď už nebolo možné zohnať advokáta, a v trojdňovej lehote na podanie námietok sa to nedalo stihnúť. Podal potom trestné oznámenie, pričom vyšetrovateľ zistil, že zmenka nemohla byť vystavená v tom čase, lebo podľa odpovede zo ŠEVTu takéto tlačivo v tom čase neexistovalo. Zmenka bola vystavená potom, čo mal byť deň splatnosti, čo je nemožné a preto považuje takýto právny úkon za neplatný. Dátum nasvedčuje, že to nemohlo byť urobené vážne, aj keď sa nepodarilo v trestnom konaní preukázať hrubý nátlak. Žalobca mal do troch rokov predložiť zmenku na platenie, ale nepredložil, preto nemohol byť vydaný zmenkový platobný rozkaz. Namietol neexistenciu kauzy, žalobca v trestnom konaní tvrdil, že tam kauza je, a že mu požičal nejaké peniaze a zmenka mala byť zabezpečením. Nikdy mu žiadne peniaze nepožičal, ešte aj z firmy ukradol peniaze. Pokiaľ ide o kúpu pozemku, tento kúpil jeho syn od žalobcu, lebo žalobca potreboval peniaze, musel uhradiť dlh v súvislosti s bytom. Pozemok bol kúpený na hypotekárny úver, ale oni tento pozemok nepotrebovali. Kúpil ho syn preto, že chceli pomôcť žalobcovi. Žalobca tvrdil, že on bude platiť splátky, ale to mu vydržalo tak 5 mesiacov. Z kúpnej sumy mu žalobca dal 250 000 Sk, čo mala byť suma za kúpu jeho auta, ktorú on následne odovzdal jeho bratrancovi ako ochranu zato, že ho mal vraj niekto zabiť. Auto mu síce žalobca nakoniec vrátil, ale bez značiek a sumu 250.000 Sk mu žalovaný vrátil

naspäť. Táto suma bola žalovanému vyplatené až v júli 2005, teda po vystavení zmenky. Iné sumy od žalobcu nedostal. Mal za to že je absurdné, aby si žalobca nedal podpísať žiadne potvrdenie o sume 1 000 000 Sk. Žalobca uvádzal, že požičiaval peniaze v roku 2003 - 2004, ale on ho vtedy ani nepoznal, keďže začal pracovať v jeho spoločnosti až XX.XX.XXXX. Zmenka nebola jeho iniciatívou. Zmluva o hypotekárnom úvere sa podpisovala XX.XX.XXXX.

14. Svedok B. T. uviedol, že žalobca je jeho kamarát, s ktorým sa dlho pozná a žalovaného nepozná. Mal vedomosť o tom, že má vypovedať o pôžičkách žalobcu voči žalovanému. Uviedol že vie o tom, že niekoľkokrát žalobca požičal peniaze žalovanému, hovoril mu o tom a jedenkrát aj videl, že mal pripravené peniaze v sume asi 100 000 Sk až 150 000 Sk, ktoré mal v obálke. Predal kvôli tomu auto, hovoril mu to žalobca. Podľa toho čo mu žalobca hovoril, tak niekoľkokrát požičal okolo 100 000 Sk, ale koľkokrát to povedať nevedel. Vedomosť o zmenke má iba z počutia od žalobcu, mohlo to byť v roku 2003 - 2004. Na otázky právneho zástupcu žalovaného uviedol, že žalobca požičiaval žalovanému peniaze v rokoch 2003-2004 ale asi skôr v roku 2004. Pracovne sa venoval plastovým oknám. Nevedel, v akej spoločnosti bol žalobca zamestnaný, či to boli okná Slovaktual, nepýtal sa ho. V obálke s peniazmi, ktorú spomínal, videl nejaké bankovky a mohla to byť suma ako uvádzal. Nepýtal sa žalobcu na pôvod peňazí a komu sú určené, povedal mu to žalobca sám. Povedal, že to je pre spoločníka, nepamätal si, či mu povedal meno. Neskôr mu ohľadom týchto peňazí len spomínal, že sa súdi so žalovaným.

15. Svedok D. M. uviedol, že žalovaný je jeho otec. Vypovedať má ohľadom zmeniek. Vie, že zmenka bola podpísaná v kancelárii jeho otca, kde boli za zavretými dverami iba oni dvaja, ale aj cez dvere bolo počuť ako žalobca donútil otca túto zmenku podpísať. Na otázky právneho zástupcu žalobcu uviedol, že si presne nepamätá, či uzavrel so žalobcom kúpnu zmluvu, na základe ktorej nadobudol pozemok, nejaké papiere tam určite museli byť, keďže išlo o kúpu, išlo o pozemok v obci M.. Nepamätá si, aká bola kúpna cena, bol v šoku, že vôbec musí riešiť kúpu nejakého pozemku. Mohlo to byť tak 10 rokov dozadu. Nepamätal si, akým spôsobom bola kúpna cena vyplatená, všetky záležitosti nechal na otca, uviedol, že nemá šajnu, akým spôsobom to bolo vyplatené, či to bolo posielané niekomu. Nespomínal si, či podpisoval hypotekárnu zmluvu, bolo to dávno. So žiadnymi prostriedkami nedisponoval ani nemanipuloval. Od žalobcu nikdy fyzicky žiadne peniaze neprevzal. Na otázku, či vie vysvetliť tvrdenie, ktoré je uvedené v zápisnici o výsluchu svedka z 10.05.2010 v trestnom konaní, podľa ktorej uviedol, že odovzdal peniaze poškodenému, ale čo s nimi potom poškodený urobil nevie, svedok odpovedal, že s peniazmi fyzicky nikdy nenarábal, možno sa nesprávne vyjadril, všetko nechal na otca. Vždy vypovedal pravdu a nespomína si už na nič. Na otázku žalobcu uviedol, že za žalobcom nikdy osobne nebol kvôli peniazom. Ak sa s ním stretol, tak to bolo len vo firme. Nebol uňho doma, nemal tam dôvod chodiť.

16. Pokiaľ ide o výsluch manželky žalobcu a manželky žalovaného, súd tento dôkaz nevykonal, nakoľko takýto výsluch by bol neúčelný a nehospodárny, keď navrhované svedkyne nemali byť pri odovzdávaní peňazí, pričom v danom prípade je pre posúdenie veci rozhodujúce ustálenie otázky, či došlo k reálnemu odovzdaniu finančných prostriedkov žalovanému. Ak mala byť manželka žalobcu prítomná pri výbere peňazí, ktoré mali byť podľa vyjadrenia žalobcu určené pre žalovaného, toto nie je dôkaz o tom, že následne aj k odovzdaniu došlo a či peňažné prostriedky neboli použité iným spôsobom.

17. Základom každého zmenkového vzťahu je spravidla existencia reálneho obchodného vzťahu. Inak povedané to znamená, že je vždy vystavená na základe určitého právneho dôvodu, nejde tu o ľubovôľu vystaviteľa, alel jej vystavenie vychádza z určitého reálneho základu. Tým najčastejším je existencia reálneho obchodnoprávneho vzťahu.

18. Zmluva o pôžičke je v zmysle a nasledujúcich tzv. reálny kontrakt, t. j. záväzok zo zmluvy o pôžičke vznikne až skutočným odovzdaním peňazí, pričom pre platnosť zmluvy sa nevyžaduje jej písomná forma. Za rozhodujúci dôkaz o tom, že dôvod vystavenia zmenky neexistuje, nie je teda dôkaz o tom, že žalobca mal v prítomnosti iných svedkov nejaký obnos peňazí, ktoré mali byť podľa vyjadrenia žalobcu určené žalovanému, ale že k uzavretiu zmluvy skutočným odovzdaním peňazí nedošlo.

19. Skutočné odovzdanie peňazí z titulu pôžičky v celkovej sume 2.000.000 Sk nebolo preukázané. Pokiaľ ide o výpovede svedkov, ani jeden nebol prítomný pri odovzdávaní peňazí a nepotvrdil tak, že by došlo k pôžičke v uvedenej výške. Svedok T. uviedol len to, že žalobca žalovanému požičiaval peniaze, pričom toto mal z počutia od žalobcu. V akej výške uviesť nevedel. Svedok D. M. zas vylúčil skutočnosť,

že by mu bola odovzdaná suma 1.000.000 Sk, ako tvrdil žalobca. Poprel, žeby od neho takúto sumu prevzal a už vôbec nebolo preukázané, že by malo ísť o pôžičku poskytnutú žalovanému. Pokiaľ ide o sumu 250.000 Sk, o ktorej žalobca tvrdil že minimálne odovzdanie tejto sumy bolo preukázané, súd konštatuje, že nebolo ustálené, že malo ísť o plnenie titulom pôžičky, keď žalovaný uviedol, že išlo o kúpnu cenu za auto, resp. protihodnota za poskytnutie auta žalobcovi. Žalobca sám v trestnom konaní potvrdil, že suma 250.000 Sk mala byť za kúpu auta (časť zápisnice z pojednávania č.l. 326 súdneho spisu tunajšieho súdu), kde žalobca uviedol, že „auto X. a6 som mal vraj p. M. nútiť, aby mi ho dal, čo ale nie je pravda, lebo ja som mu za to dal 250.000. Bola to kúpa a bolo to v roku 2006, takže poškodený klamal“. Ak aj došlo k následnému vyporiadaniu tohto vzťahu tým spôsobom, že žalobca žalovanému auto vrátil a žalovaný mu následne poskytnutú sumu vrátil, toto nemá pre posúdenie kauzy zmenky vplyv, nakoľko kauzálny vzťah bol vymedzený ako pôžička. Zároveň nebolo jednoznačne ustálené, že k odovzdaniu uvedenej sumy malo prísť v čase pred vystavením zmenky, ktorá mala byť vystavená už v roku 2004.

20. Vzhľadom na vyššie uvedené súd námietku žalovaného o nedostatku kauzy zmenky považoval za dôvodnú, preto zmenkový platobný rozkaz v zmysle (účinného v čase vydania zmenkového platobného rozkazu) v spojení s (účinného ku dňu23.12.2015) a zrušil.

21. K ďalším námietkam žalovaného, ktoré vzniesol po uplynutí trojdňovej lehoty na podanie námietok, súd nemohol prihliadať vzhľadom na koncentračnú zásadu námietkového konania. Za potrebné však súd považuje dodať v súvislosti s námietkou žalovaného, že zmenkový platobný rozkaz mal vydať sudca a nie súdny úradník, hoci ide o námietku vznesenú po zákonnej trojdňovej lehote na podanie námietok, že v zmysle o súdnych úradníkoch v občianskom súdnom konaní vyšší súdny úradník koná a rozhoduje na základe poverenia sudcu na vydanie šekového platobného rozkazu a zmenkového platobného rozkazu vrátane rozhodnutia o oneskorene podaných námietkach. Pokiaľ ide o pripustenie zmeny petitu, tak uznesením č.k. - 61 zo dňa 16.12.2008 súd pripustil zmenu petitu v časti návrhu tak, že namiesto 6 % úroku z omeškania je príslušenstvom zmenkovej sumy 6 % ný úrok. Takto upravený petit bol potom zohľadnení pri vydaní zmenkového platobného rozkazu, teda nedošlo k rozhodnutiu na základe pôvodného návrhu.

22. O nároku na náhradu trov konania ( ) bolo rozhodnuté podľa , v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný mal v konaní plný úspech, má preto nárok na náhradu trov v celom rozsahu.

23. O výške náhrady trov bude na základe rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie, na tunajšom súde, písomne vo 2 vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť odvolateľom podpísané.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.