Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3Cob-180-2021.pdf
PDF · 108.25 KB
Case nature
Subarea
3Cob/180/2021
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ley Gubovej v právnej veci žalobcu Botel Gracia, s.r.o., Tallerova 4, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 46 794 140, zast. advocatius s.r.o., Palackého 12, 814 99 Bratislava, IČO: 36 868 752 proti žalovanému Verejné prístavy, a. s., Prístavná 10, 821 09 Bratislava, IČO: 36 856 541, zast. GARAJ & Partners s.r.o., Jozefská 3, 811 06 Bratislava, IČO: 35 951 125 o nariadení neodkladného opatrenia a o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č.k. 22Cb/133/2021-155 zo dňa 12.8.2021, jednohlasne takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II č.k. 22Cb/133/2021-155 zo dňa 12.8.2021 vo výroku I. p o t v r d z u j e.
II. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II č.k. 22Cb/133/2021-155 zo dňa 12.8.2021 vo výroku II. z r u š u j e.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 3.2.2021 domáhal splnenia povinnosti zo strany žalovaného predložiť žalobcovi návrh dohody, resp. návrh zmluvy o užívaní verejných prístavov, ktorej predmetom bude užívanie prístavnej polohy OPBA 14.
2. Prostredníctvom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 9.8.2021 žiadal súd, aby uložil povinnosť žalovanému zdržať sa konania na obsadenie prístavnej polohy OPBA 14 vo verejnom prístave Bratislava a umožniť žalobcovi užívanie prístavnej polohy u OPBA 14 pri ľavom brehu vodného toku Dunaj, k.ú. Z. O., parc. č. XXXXX/X, na r. km 1868,896 - 1868,843 za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná zmluva o užívaní verejných prístavov č. 05.4-17-2016 zo dňa 18.10.2017. Uvedené neodkladné opatrenie požaduje nariadiť do času uzatvorenia zmluvy o budúcej zmluve o užívaní prístavnej polohy OPBA 14 verejných prístavov Bratislava medzi žalobcom a žalovaným. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil najmä tým, že:
- zmluva o užívaní verejných prístavov, ktorá nadobudla účinnosť dňa 19.10.2017 je uzavretá na dobu určitú, po dobu platnosti rozhodnutia č. 004/32013/2016/PB 3.8.-DVP s platnosťou do 4.2.2020.
- Žalobca a právni predchodcovia žalobcu ako vlastníci plávajúceho zariadenia a infraštruktúrnych prvkov prístavnú polohu OPBA 14 užívajú nepretržite už od roku 1991.
- Žalobca žalovaného požiadal dňa 13.11.2019 o predĺženie zmluvy, pričom žalovaný požadoval preukázanie vlastníckeho práva k infraštruktúrnym prvkov, inak vyhlási verejnú obchodnú súťaž na umiestnenie plávajúceho zariadenia na prístavnú polohu OP BA 14.
- Žalobca nadobudol vlastnícke právo k plávajúcemu zariadeniu. Vlastnícke právo k infraštruktúrnym prvkov považuje za preukázané notárskou zápisnicou.
- Zmluva o užívaní verejných prístavov sa v zmysle ustanovenia § 676 Občianskeho zákonníka obnovuje za tých istých podmienok, za akých bola pôvodne dojednaná a je účinná a právo vyplývajúce zo zmluvy existuje.
- Naďalej užíva prístavnú polohu aj po skončení nájmu, nakoľko sa obnovuje nájomná zmluva za tých istých podmienok za akých bola dojednaná pôvodne.
- Ako dôkaz označil najmä: faktúra OF 2 2019 743 za mesiac december 2019, zo dňa 13.1.2020, faktúra OF 2 2019 664 za mesiac november 2019, zo dňa 12.12.2019, faktúra OF 2 2019 601 za mesiac október 2019, zo dňa 12.11.2019, faktúra OF 2 2019 529 za mesiac september 2019, zo dňa 11.10.2019, faktúra OF 2 2019 470 za mesiac august 2019, zo dňa 15.9.2019, faktúra OF 2 2019 402 za mesiac júl 2019, zo dňa 14.8.2019. faktúra OF 2 2020 086, zo dňa 12.3.2020, faktúra OF 2 2020 085, zo dňa 19.2.2020, poukázal na judikatúru.
3. Uznesením Okresného súdu Bratislava II č.k. 22Cb/133/2021-155 zo dňa 12.8.2021 (ďalej aj „Uznesenie“) súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a rozhodol, že žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva. V odôvodnení Uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, a to prostredníctvom uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa konania na obsadenie prístavnej polohy OPBA 14 vo verejnom prístave Bratislava a umožniť žalobcovi užívanie prístavnej polohy u OPBA 14 pri ľavom brehu vodného toku Dunaj, k.ú. Z. O., parc. č. XXXXX/X, na r. km 1868,896 - 1868,843 za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná zmluva o užívaní verejných prístavov č. 05.4-17-2016 zo dňa 18.10.2017, a to až do času uzatvorenia zmluvy o budúcej zmluve o užívaní prístavnej polohy OPBA 14 verejných prístavov Bratislava medzi žalobcom a žalovaným. Súd nedospel k presvedčeniu, že sa žalovaný správa spôsobom, ktorý by vyžadoval bezodkladnú úpravu pomerov navrhovaným neodkladným opatrením. Medzi subjektmi konania je sporné preukázanie vlastníckeho práva žalobcu k infraštruktúrnym prvkom - inžinierskym sieťam a/alebo vyväzovacím prvkom nachádzajúcim sa na prístavnej polohe OPBA 14 vo verejnom prístave Bratislava na to, aby bolo by možné so žalobcom uzatvoriť novú zmluvu o budúcej zmluve o užívaní verejných prístavov. V danom štádiu konania súd nemá bez vykonania dokazovania relevantným spôsobom osvedčenú existenciu vlastníckeho práva žalobcu k infraštruktúrnym prvkom, preto by nariadením neodkladného opatrenia došlo k výraznému zásahu do práv a oprávnených záujmov žalovaného tým, že by došlo k obmedzeniu disponovania s prístavnou polohou OPBA 14 vo verejnom prístave Bratislava. Okrem toho má súd za to, že v danom prípade nie je splnená podmienka neodkladnosti úpravy pomerov medzi sporovými stranami, nakoľko žalobca neosvedčil, že žalovaný vyvíja činnosť, ktorá by bezodkladne obmedzovala žalobcu v jeho činnosti, resp. že by mu činnosťou žalovaného vznikla, alebo bezprostredne mohla vzniknúť škoda značného rozsahu. Vyjadrenie žalovaného v liste zo dňa 9.6.2021, že na obsadenie prístavnej polohy OPBA 14 vo verejnom prístave Bratislava bude vyhlásená zo strany spoločnosti ako prevádzkovateľa prístavu nová súťaž, samo osebe nie je relevantným dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré je mimoriadnym a výnimočným prostriedkom súdnej ochrany v zrýchlenom konaní. Súd nemá vedomosť o tom, či žalovaný už vyhlásil predmetnú verejnú súťaž, resp. ak tak vôbec plánuje urobiť, pôjde o časovo náročnejší proces, ktorý vyžaduje splnenie zákonom určených podmienok. Súd preto nedospel k záveru, že by konaním žalovaného bezprostredne hrozil žalobcovi vznik škody značného rozsahu, alebo že by ním malo dôjsť k neoprávnenému zásahu do dobrej povesti žalobcu ako podnikateľa.
4. Proti I. výroku uznesenia podal včas odvolanie žalobca a to podľa §357 písm. ods. 2 zákona č. 160/2005 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“) , § 365 ods. 1 písm. e), f), h) CSP. Žalobca vo svojom odvolaní zo dňa 8.9.2021 tvrdil najmä nasledovné skutočnosti: Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčil existenciu svojho vlastníckeho práva k infraštruktúrnym prvkom - inžinierskym sieťam a vyväzovacím prvkom predložením Notárskej zápisnice sp.zn. N 578/2020, Nz 30723/2020, NCRIs 31233/2020 zo dňa 7.10.2020 (ďalej tiež ako „Notárska zápisnica“). Pri posudzovaní Notárskej zápisnice ako verejnej listiny, sa uplatňuje prezumpcia správnosti (§ 205 CSP), ak sa nedokáže opak, považujú sa skutočnosti uvedené vo verejnej listine za pravdivé bez ďalšieho zisťovania. Okresný súd nezistil opak, resp. nemal za preukázaný opak právnej skutočnosti vydržania vlastníckeho práva navrhovateľa v zmysle predloženej Notárskej zápisnice. Ak nie sú preukázané také skutočnosti, ktoré úplne podlamujú vierohodnosť obsahu tejto verejnej listiny, nemožno ju zbaviť jej dôkaznej sily. Okresný súd svoje rozhodnutie riadne neodôvodnil a nevysporiadal sa so všetkými relevantnými tvrdeniami a listinnými dôkazmi uplatnenými navrhovateľom, a to spôsobom zodpovedajúcim miere ich závažnosti. V takom prípade súd prvej inštancie svojím postupom založil nepreskúmateľnosť ním vydaného rozhodnutia. Notárska zápisnica osvedčuje existenciu vlastníckeho práva žalobcu k infraštruktúrnym prvkom a tiež, že žalobca spĺňa podmienku na uzatvorenie zmluvy o užívaní verejných prístavov v zmysle vyjadrenia žalovanej zo dňa 09.06.2021, v ktorom sa žalovaná
odvoláva na spoločné rokovanie so žalobcom zo dňa 27.05.2021, z ktorého vyplýva, že „po opätovnom preskúmaní všetkej dokumentácie predloženej žalobcom za účelom preukázania vlastníckeho práva k infraštruktúrnym prvkom, je preukázanie vlastníckeho práva k infraštruktúrnym prvkom v zmysle interných predpisov žalovanej jeden z možných spôsobov obsadenia prístavnej polohy (okrem súťaže) a v prípade, ak by žalobca preukázal vlastnícke právo k týmto infraštruktúrnym prvkom, bolo by možné so žalobcom uzatvoriť novú zmluvu o budúcej zmluve o užívaní verejných prístavov.“ Právo žalobcu užívať infraštruktúrne prvky vo vlastníctve žalobcu, vyplýva najmä z ust. § 123 a § 124 Občianskeho zákonníka. V rámci posudzovania existencie práv a povinností zo Zmluvy o užívaní verejných prístavov č. 05.4-17-2016 (ďalej ako „zmluva o užívaní“) ako inominátnej zmluvy alebo zmiešanej zmluvy, podľa analógie iuris s odkazom na ust. § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Právny vzťah vyplývajúci zo zmluvy o užívaní sa tak spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú právny vzťah najbližšie k obsahu zmluvy o užívaní, a to ustanoveniami upravujúcimi nájomnú zmluvu. Práva a povinnosti vyplývajúce z nájomnej zmluvy upravuje ust. § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka. Podľa ust. § 676 odst. 1 Občianskeho zákonníka sa nájom skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak. Podľa ust. § 676 odst. 2 Občianskeho zákonníka ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a prenajímateľ proti tomu nepodá návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní, obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. Z uvedeného potom vyplýva, že práva a povinnosti upravené v zmluve o užívaní verejných prístavov č. 05.4-17-2016 z 20.12.2016, sa obnovujú za tých istých podmienok, za akých boli dojednané pôvodne. V zmysle ust. § 676 odst. 2 Občianskeho zákonníka ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu, obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. Žalobca je vlastníkom a prevádzkovateľom plávajúceho zariadenia registračného označenia 1291/VS-GRÁCIA (správne konanie č. 04085/2020/ŠOD/BA-6/DM), umiestneného od roku 1991 na prístavnej polohe OPBA 14 pri ľavom brehu vodného toku Dunaj (k.ú. Z. O., parc. č. XXXXX/ X, na r. km 1868,896 - 1868,843) a súčasne vlastníkom infraštruktúrnych prvkov nachádzajúcich sa na tejto prístavnej polohe OPBA. Výška mesačného nájmu za užívanie prístavnej polohy v zmysle zmluvy o užívaní verejných prístavov predstavuje 473,18 EUR/1 mesiac. Ku dnešnému dňu žiada žalovaná za užívanie prístavnej polohy OPBA 14 poplatok za užívanie vo výške 1 400,57 EUR/1 mesiac. Rozdiel medzi týmito sadzbami v neprospech žalobcu za užívanie prístavnej polohy predstavuje mesačne sumu 985 EUR (pozn.: viď fa za obdobie od 1.7.2021- 31.7.2021 založenú v spise), ktorú si žalovaná fakturuje z dôvodu užívania prístavnej polohy bez zmluvy o užívaní prístavnej polohy, pritom navrhovateľ žiadal žalovanú o uzatvorenie zmluvy už 13.11.2019 a z dôvodov na strane žalovanej zmluva o užívaní nebola uzavretá. Na základe uvedeného od 5.2.2020 k 8.9.2021, dôsledkom takéhoto správania sa žalovanej je na strane žalobcu preukázaný vznik škody minimálne vo výške 18.715,- EUR (985 x 19 mesiacov). Naviac žalovaná v predmetnej sume spoplatňuje žalobcovi užívanie infraštruktúrnych prvkov, ktoré sú výlučným vlastníctvom žalobcu a bezdôvodne sa na úkor žalobcu obohacuje podľa ust. § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Dôsledkom postupu žalovanej je vznik škody na strane žalobcu a bezprostredná možnosť vzniku škody značného rozsahu. Navrhovateľ zdôrazňuje, že škoda bola žalobcovi spôsobená aj v čase pandémie, kedy mal žalobca obmedzené možnosti poskytovania služieb spojených s ubytovaním a stravovaním. Predmetom a účelom navrhovaného neodkladného opatrenia je ochrana, ktorá má byť poskytnutá výkonu práva vyplývajúceho zo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou zo zmluvy o užívaní verejných prístavov, na základe podmienok upravených zmluvou o užívaní verejných prístavov a obchodných zvyklostí, ktorej sa žalobca domáha z dôvodu hroziaceho rozširovania škody, ktorá žalobcovi vznikla a neustále narastá v dôsledku pretrvávajúceho stavu právnej neistoty medzi stranami, ako i v dôsledku hrozby vyhlásenia obchodnej verejnej súťaže na umiestnenie plávajúceho zariadenia na prístavnej polohe OPBA 14, na ktorej sa nachádzajú infraštruktúrne prvky vo vlastníctve žalobcu. Navrhuje, aby súd nariadil neodkladné opatrenie.
5. Žalovaný sa podaním zo dňa 23.9.2021 vyjadril k odvolaniu žalobcu nasledovne: Skutočnosť, že sa dňa 27.5.2021 uskutočnilo pracovné stretnutie medzi žalobcom a žalovaným, predmetom ktorého bolo rokovanie o uzatvorení zmluvy o budúcej zmluve o užívaní prístavnej polohy OPBA 14, nezakladá a ani nemôže zakladať nevyhnutnosť dočasnej a okamžitej úpravy pomerov medzi žalobcom a žalovaným do času uzatvorenia zmluvy o budúcej zmluve. Medzi žalobcom a žalovaným je sporná existencia vlastníckeho práva žalobcu k infraštruktúrnym prvkom - inžinierskym sieťam a vyväzovacím prvkom nachádzajúcim sa na prístavnej polohe OPBA 14 vo verejnom prístave v Bratislave, a preto z uvedeného dôvodu ešte nedošlo k uzatvoreniu predmetnej zmluvy. V súčasnosti nedošlo k žiadnemu vyhláseniu verejnej obchodnej súťaže. Žalovaný vo vzťahu k predloženej notárskej zápisnici na ktorú sa odvoláva žalobca uvádza, že notárka JUDr. Ľ. M. len osvedčila, že sám účastník konania (žalobca) sa dostavil
na notársky úrad, uskutočnil vyhlásenie, že vydržal vlastnícke právo k infraštruktúrnym prvkom, ďalej že označil dôkazy na ktoré sa odvoláva a sám uviedol deň, ktorým mal nadobudnúť vlastnícke právo. V predmetnej notárskej zápisnici, absentuje osvedčenie notárky JUDr. Ľ. M., že žalobca na základe vtedy platného a účinného § 63 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších predpisov vydržal v zmysle ust. § 134 a nasl. Občianskeho zákonníka vlastnícke právo k infraštruktúrnym prvkom. Zo žalobcom predloženej notárskej zápisnice nevyplýva, že by notárka JUDr. Ľ. M. osvedčila splnenie podmienok žalobcu na vydržanie vlastníckeho práva. Žalobcom predložená notárska zápisnica nie je osvedčením o vydržaní vlastníckeho práva ale je len osvedčením o priebehu konania žalobcu, ako sám pred notárkou vyhlásil, že vydržal vlastnícke právo k infraštruktúrnym prvkom. Zmluvy o užívaní verejných prístavov nie sú nájomnými zmluvami podľa Občianskeho zákonníka ale nepomenovanými zmluvami podľa Obchodného zákonníka, preto na nich nie je možné aplikovať ustanovenia § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka. V samotnej Zmluve o užívaní verejných prístavov č. 05.4-17-2016 sa uvádza, že je uzatvorená podľa § 5 a nasl. zákona č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov a § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky. Predmetom Zmluvy o užívaní verejných prístavov č. 05.4- 17-2016 je užívanie verejných prístavov (bod 2.1.1) a v rámci toho aj dočasné užívanie prístavnej polohy na účely státia plávajúceho zariadenia (bod 2.1.2). Prístavná poloha však nie je vecou, ide o určitú plochu na vodnej hladine, čo nie je možné považovať za hnuteľnú vec ani nehnuteľnú vec (nehnuteľnosťami sú v zmysle § 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom, príp. byty a nebytové priestory v zmysle zákona č. 182/1993 Z. z.). Žalovaný je prevádzkovateľom verejných prístavov, vrátane verejného prístavu Bratislava. Žalovaný bol založený o. i. za účelom vyberania úhrad za používanie verejných prístavov (ako to vyplýva z ustanovenia § 6 ods. 2 zákona č. 338/2000 Z. z.), čo ho oprávňuje na uzatváranie zmlúv o užívaní verejných prístavov, ktoré však nemajú povahu nájomných zmlúv. V zmluve nie je dojednané ustanovenie pojednávajúce o jej automatickom predĺžení s rovnakými podmienkami, aké sú už v zmluve dojednané. Zároveň v tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť článok IX. bod 9.6 Zmluvy o užívaní verejných prístavov č. 05.4- 17-2016, v ktorom je uvedené, že v prípade záujmu užívateľa (v tomto konaní žalobcu) o ďalšie trvanie zmluvy po uplynutí doby jej trvania je užívateľ (v tomto konaní žalobca) oprávnený požiadať o predlženie trvania zmluvy písomnou žiadosťou predloženou prevádzkovateľovi (v tomto konaní žalovanému) najskôr 3 mesiace a súčasne najneskôr 2 mesiace pred uplynutím trvania zmluvy. K predlženiu trvania zmluvy na základe písomnej žiadosti môže dôjsť len prostredníctvom dohody oboch zmluvných strán (t.j. žalobcu a žalovaného), a to vo forme písomného dodatku k zmluve. Z textácie predmetného článku zmluvy jednoznačne vyplýva, že žalovaný nemá povinnosť uzatvoriť so žalobcom novú zmluvu, resp. zmluvu o budúcej zmluve, ale ide len o oprávnenie žalovaného. Žiadne zmluvné a ani zákonné ustanovenie nevylučuje, aby žalovaný vyhlásil na obsadenie prístavnej polohy OPBA 14 verejnú obchodnú súťaž. V prípade, ak by sme aj pripustili záver, že žalobca je vlastníkom infraštruktúrnych prvkov, t.j. inžinierskych sietí a vyväzovacích prvkov nachádzajúcich sa na prístavnej polohe OPBA 14, tak žalovaný ani v tom prípade nemá povinnosť uzatvoriť so žalobcom zmluvu, nakoľko uzatvorenie novej zmluvy predstavuje oprávnenie/možnosť žalovaného. Existencia povinnosti žalovaného uzatvoriť so žalobcom novú zmluvu o užívaní verejných prístavov nebola zo strany žalobcu do dnešného dňa preukázaná. Žalobca dostatočným spôsobom neosvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, nepreukázal naliehavosť a nevyhnutnosť nariadenia neodkladného opatrenia, neosvedčil základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ani nebezpečenstvo hroziacej ujmy, a v dôsledku tohto nedostatku by mal odvolací súd odvolanie žalobcu zamietnuť ako nedôvodné a neopodstatnené. Z podaného návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj z podaného odvolania nie je zrejmé v čom mal žalovaný porušiť právnu povinnosť a navyše akú právnu povinnosť mal porušiť. Na str. 6 podaného odvolania, žalobca tvrdí, že sa žalovaný na jeho úkor bezdôvodne obohacuje podľa ust. § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka a v dôsledku tohto postupu mu vzniká škoda, resp. bezprostredne hrozí vznik značnej škody. Predmetné tvrdenie žalobcu je nepravdivé, čisto subjektívne, tendenčné a zavádzajúce. Žalobca tvrdí, že mu žalovaný fakturoval iné sadzby za užívanie prístavnej polohy OPBA 14 a táto skutočnosť by podľa žalobcu mohla byť dôvodom na vznik škody a bezdôvodného obohatenia. Vystavené a uhradené faktúry za užívanie prístavnej polohy nemôžu zakladať bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného. Faktúry sú žalovaným vystavované v súlade s platným Sadzobníkom vyberania úhrad za používanie verejných prístavov na vodných cestách SR (zverejnený na webovom sídle žalovaného), ktorý je schválený MDV SR. Žiada aby odvolací súd Uznesenie potvrdil, odvolanie žalobcu zamietol a priznal žalovanému náhradu trov konania v celom rozsahu.
6. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie podľa § 379 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“) a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, najmä listinami v ňom založenými, s dôvodmi a rozsahom odvolania žalobcu, odvolací súd dospel pri aplikácii nižšie uvedených ustanovení právneho predpisu k záveru, že odvolanie proti uzneseniu nie je dôvodné.
7. Podľa § 387 CSP: (1)Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.(2)Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. (3)Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
8. Podľa § 392 CSP: Odvolací súd rozhoduje rozsudkom, ak potvrdzuje rozsudok alebo mení rozsudok; inak rozhoduje uznesením.
9. Podľa § 325 ods. 1 CSP: Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
10. Podľa § 329 CSP: (1)Súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. (2)Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. (3)Ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.
11. Podľa názoru odvolacieho súdu neodkladné opatrenie je výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť, len ak je potrebné dočasne upraviť pomery medzi stranami konania. Neodkladným opatrením, teda súd poskytuje účastníkovi okamžitú, hoci dočasnú procesnú ochranu, ktorú by vzhľadom na bezprostredne hroziacu ujmu nebolo možné v potrebnom čase dosiahnuť inak. V návrhu je potrebné osvedčiť opodstatnenosť neodkladného opatrenia. To vyplýva predovšetkým z toho, že podstatným znakom neodkladných opatrení je ich provizórnosť, dočasnosť, potreba procesnej ochrany, či úpravy pomerov strán. Skúmanie podmienok na vydanie neodkladného opatrenia však nemá povahu dokazovania, ako ho upravuje CSP pri konaní vo veci samej. Neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím, preto pri jeho zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Z jeho charakteru vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia. Je však nutné, aby boli prostredníctvom označených dôkazov osvedčené základné skutočnosti pre opodstatnenosť a dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia. Výsledkom tzv. osvedčenia nároku je to, že osvedčované skutočnosti sa so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia súdu ako nanajvýš pravdepodobné.
12. Odvolací súd dospel k názoru, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav a dôvodnosť podaného návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, konštatuje správnosť skutkových a právnych dôvodov napadnutého uznesenia a na doplnenie uvádza, že žalobca neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami. Zmyslom neodkladného opatrenia je aj tá skutočnosť, že v prípade jeho nariadenia sa má zabezpečiť taký stav, bez nariadenia ktorého by tento nebolo možné dosiahnuť v prípade úspechu žalobcu v konaní vo veci samej. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Ohľadom posúdenia potreby neodkladnej úpravy pomerov strán, obavy ohrozenia prípadnej exekúcie, ako aj nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy na strane žalobcu, sa odvolací súd plne stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie. Odvolací súd na základe obsahu spisu a tvrdených skutočností posúdil osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana, ako aj skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená a dospel k názoru, že návrh nie je dôvodný. Osvedčenie ohrozenia prípadnej exekúcie je potrebné posudzovať aj vo vzťahu ku konaniu žalovaného a teda či vykonáva nejaké kroky alebo sa správa alebo postupuje tak, že tento postup môže u žalobcov vzbudiť dôvodné obavy, že prípadná exekúcia môže byť ohrozená. Samotná obava žalobcov môže byť len jeho subjektívna predstava, ale bez osvedčenia konkrétnych postupov a správania sa žalovaného, ktoré takúto obavu u žalobcov vyvolalo, nie je možné považovať podmienku prípadného ohrozenia exekúcia za splnenú.
13. Neodkladné opatrenie nie je rozhodnutím vo veci samej, dôvodnosť nároku žalobcu uplatňovaného vo veci samej bude súd prvej inštancie posudzovať na základe dokazovania vo veci samej a teda skúmať trvanie platnosti Zmluvy o užívaní verejných prístavov č. 05.4- 17-2016. Medzi stranami sporu je sporné trvanie platnosti Zmluvy o užívaní verejných prístavov č. 05.4- 17-2016, existencia vlastníckeho práva žalobcu k infraštruktúrnym prvkom - inžinierskym sieťam a vyväzovacím prvkom ako aj správnosť výšky fakturácie za užívanie prístavnej polohy. Podľa názoru odvolacieho súdu je rozhodujúce pre ďalšie užívanie prístavnej polohy OPBA 14 žalobcom posúdenie, či trvá platnosť Zmluvy o užívaní verejných prístavov č. 05.4- 17-2016, to je však predmetom dokazovania vo veci samej pred súdom prvej inštancie.
14. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia žalobca súdu neosvedčil splnenie zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia a teda neosvedčil, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu alebo že tu je obava, že exekúcia bude ohrozená najmä preto, že podľa vyjadrení strán sporu plávacie zariadenie naďalej užíva prístavnú polohu, teda nedošlo k zásahu do pokojného stavu, ktorý by bol právom nedovolený a odôvodňujúci potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu. To, že je sporné trvanie platnosti zmluvy a výška ceny za užívanie prístavnej polohy, nie je dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia a teda uloženie povinnosti žalovanému umožniť žalobcovi užívanie prístavnej polohy žalobcom za pôvodne dohodnutých, pre žalobcu výhodnejších podmienok. Súd nemá za osvedčené, že by žalovaný urobil úkony smerujúce k znemožneniu užívania prístavnej polohy žalobcom, pričom z vyjadrení strán sporu sa odvolaciemu súdu javí, že sa jedná najmä o spor o výšku ceny užívania prístavnej polohy. Nariadením neodkladného opatrenia by teda pri aktuálne osvedčenom skutkovom stave došlo k neprimeranému zásahu do práv žalovaného.
15. Z vyjadrení strán sporu vyplynulo, že žalovaný verejnú obchodnú súťaž pre obsadenie prístavnej plochy nevyhlásil a trvanie platnosti zmluvy je sporné, preto uloženie povinnosti žalovanému zdržať sa konania na obsadenie prístavnej polohy by nespĺňalo požiadavku proporcionality a teda by bolo aj vzhľadom na vyššie uvedené neprimeraným zásahom do práv žalovaného, nakoľko žalobca súdu neosvedčil skutočnosti, ktoré by vzhľadom na predmet sporu odôvodňovali obmedzenie žalovaného v súvislosti s ďalším spôsobom nakladania s prístavnou polohou.
16. Z tvrdení strán sporu, listín založených v súdnom spise súd nemá za osvedčené, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu a teda umožniť dočasne užívať žalobcovi prístavnú polohu za pôvodných podmienok a obmedziť žalovaného v nakladaní s prístavnou polohou.
17. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP v napadnutom výroku I potvrdil, nakoľko je vo výroku vecne správne.
18. Pokiaľ ide o výrok II. uznesenia, o trovách neodkladného opatrenia sa v prípade podania žaloby vo veci rozhoduje v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Výrok II. uznesenia priamo súvisí s výrokom I. uznesenia napadnutým odvolaním, pričom uznesenie žalovanému súdom prvej inštancie nebolo doručované. Vzhľadom na uvedené súd Uznesenie vo výroku II. zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP, nakoľko nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané neexistovali, pretože súd o trovách konania rozhoduje v zmysle §262 ods. 1 CSP v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
19. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. tretia veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - § 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).