Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cpr/3/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci žalobkyne D.. F. B., rod. X.Á., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXXX/XX, XXX XX I., štátna občianka SR, zastúpená Brázdil & Brázdilová advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Trhová 992/1, 960 01 Zvolen, IČO: 50492934, proti žalovanému UNI CONSULTING IH, s.r.o., so sídlom J.Cikkera 1128/11, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 44791127, zastúpený JUDr. Peter Škondej, advokát, so sídlom Kuzmányho 5, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 45021724, o zaplatenie 13.352,- EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy brutto za obdobie od 10.04.2018 do 30.04.2018 v sume 685,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 01.06.2018 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy brutto za obdobie od 01.05.2018 do 31.05.2018 v sume 1.076,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 01.07.2018 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy brutto za obdobie od 01.06.2018 do 30.06.2018 v sume 1.027,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 01.08.2018 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

IV. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy brutto za obdobie od 01.07.2018 do 31.07.2018 v sume 1.076,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 01.09.2018 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy brutto za obdobie od 01.08.2018 do 31.08.2018 v sume 1.125,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 01.10.2018 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

VI. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy brutto za obdobie od 01.09.2018 do 30.09.2018 v sume 978,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 01.11.2018 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

VII. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy brutto za obdobie od 01.10.2018 do 31.10.2018 v sume 1.125,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 01.12.2018 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

VIII. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy brutto za obdobie od 01.11.2018 do 30.11.2018 v sume 1.076,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 01.01.2019 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

IX. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy brutto za obdobie od 01.12.2018 do 31.12.2018 v sume 1.027,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 01.02.2019 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

X. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy brutto za obdobie od 01.01.2019 do 31.01.2019 v sume 1.076,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 01.03.2019 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

XI. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy brutto za obdobie od 01.02.2019 do 28.02.2019 v sume 978,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 01.04.2019 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

XII. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy brutto za obdobie od 01.03.2019 do 31.03.2019 v sume 1.027,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 01.05.2019 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

XIII. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy brutto za obdobie od 01.04.2019 do 30.04.2019 v sume 1.076,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 01.05.2019 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

XIV. Žalobkyni sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Dňa 05.05.2020 formou elektronického podania bola na tunajší súd doručená žaloba žalobkyne, ktorou sa žalobkyňa domáhala toho, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť jej z titulu náhrady mzdy za obdobie od apríla 2018 do apríla 2019 sumu v celkovej výške 13.352,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne, s tým, že presne špecifikovala za ktorý kalendárny mesiac náhradu mzdy v akej výške požaduje, pričom úrok z omeškania žiadala priznať vždy od 1.dňa toho ktorého mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom nastala splatnosť mzdy za príslušný mesiac, a tiež žiadala nahradiť trovy konania. Žalobu žalobkyňa zdôvodnila tým, že u žalovaného pracovala na základe pracovnej zmluvy zo dňa 29.06.2017 a jej dodatku č.1 zo dňa 30.10.2017 ako administratívny pracovník v pracovnom pomere uzavretom na dobu neurčitú. Na základe listu zo dňa 26.03.2018, ktorý prevzala 04.04.2018 jej žalovaný oznámil, že s ňou končí pracovný pomer podľa z dôvodu hrubého a závažného porušenia pracovnej disciplíny. Listom zo dňa 05.04.2018, ktorý žalovaný prevzal 09.04.2018, mu oznámila, že považuje toto skončenie pracovného pomeru za neplatné, účelovo, skutkovo vykonštruované, nepreukázané a žiadala, aby ju ďalej zamestnával. Tomuto skončeniu pracovného pomeru s ňou predchádzalo okamžité skončenie pracovného pomeru, ktorý s ňou žalovaný ukončil na základe listu zo dňa 15.01.2018, ktorý prevzala 17.01.2018. V zmysle tiež žalovanému oznámila, že považuje toto skončenie pracovného pomeru za neplatné a žiadala, aby ju ďalej zamestnával. Tento spor prebiehal na Okresnom súde Zvolen pod č.k.19Cpr/3/2018, pričom súd rozhodol, že toto okamžité skončenie je neplatné, rozsudok je právoplatný. Súčasne si uplatnila nárok na náhradu mzdy za obdobie do 04.04.2018 v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn.10Cpr/8/2018, keď rozsudkom zo dňa 28.01.2019 súd jej návrhu vyhovel a rozsudok je už tiež právoplatný. Dňa 10.05.2018 sa na tunajšom súde opätovne domáhala určenia neplatnosti ďalšieho okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 26.03.2018, s tým, že súd v konaní vedenom pod č.10Cpr/14/2018 rozsudkom zo dňa 17.10.2018 rozhodol, že toto okamžité zrušenie pracovného pomeru je neplatné, s tým, že po odvolaní žalovaného rozsudkom súdu II.inštancie bol tento rozsudok potvrdený a je tiež už právoplatný. Keďže tieto postupy žalovaného sa javia ako nezákonné, so sťažnosťou na tieto postupy žalovaného vrátane nevyplatenia mzdy aj za obdobie predchádzajúce tomuto nezákonnému postupu sa obrátila na Inšpektorát práce, ktorý jej listom zo dňa 13.04.2018 pod č.IPBB/IPBB/KON/2018/2617 oznámil, že žalovaný konal protiprávne. Žalovaný jej od 04.04.2018 nezaplatil mzdu, s tým, že doteraz nie je jej pracovný pomer riadne ukončený. Žalovaného listom zo dňa 02.03.2020 vyzvala, aby jej zaplatil mzdu za 22 mesiacov trvania pracovného pomeru, na ktorý žalovaný nereagoval. Dňa 10.05.2019 podal žalovaný na tunajší súd žalobu vedenú pod sp.zn.13Cpr/4/2019, ktorou sa domáhal určenia, že dodatok č.1 pracovnej zmluvy zo dňa 29.06.2017, uzavretý dňa 30.10.2017, je neplatný, s tým, že po prvom pojednávaní túto žalobu dňa 24.01.2020 zobral späť. Žalovaný tvrdí, že tento dodatok č.1 pracovnej zmluvy uzavrel s ňou D. O., ktorý v tom čase nemal oprávnenie konať v

mene spoločnosti, pričom ak žalovaný túto obranu zvolí, žalobkyňa uviedla, že táto je úplne právne bezvýznamná, keď D. O., pokiaľ pracovala u žalobcu ako sekretárka, konal za spoločnosť vo všetkých právnych úkonoch, uzatváral zmluvy o dielo a vykonával vlastne funkciu konateľa. Ona až do doby, keď s ňou bol prvýkrát okamžite skončený pracovný pomer zo dňa 15.01.2018, poberala mzdu vo výške, ako sa dohodli so žalovaným na základe dodatku č.1, o ktorom žalovaný tvrdí, že je neplatný. Okrem toho jej mzdové nároky boli súčasťou aj mzdovej evidencie žalovaného, ktorú vedie elektronicky a musel ju tam teda vložiť žalobca. Pokiaľ pán P. O. toto poverenie popiera, je to zvláštne lebo na plnej moci, ktorú má ona v kópii k dispozícii, je overovacia doložka JUDr. Jany Horňákovej, notárky a dá sa podľa čísla overenia vylustrovať aj v centrálnom registri osvedčených podpisov, že bola udelená a komu. Zo strany žalovaného teda išlo o hrubé zavádzanie súdu. Žalovaný vychádza z toho, že tento dodatok č.1 je absolútne neplatný, lebo ten kto dodatok uzavrel (D. O.), nemal oprávnenie konať za spoločnosť, hoci zmluvu uzavrel v mene konateľa, a teda aj spoločnosti a opatril ju jej pečiatkou. Ona nemala pochybnosti, že otec konateľa D. O. koná za syna - konateľa (P. O.) oprávnene, keď bežne vykonával všetky právne úkony za spoločnosť, pokiaľ u žalobcu pracovala a tieto právne úkony podpisoval dokonca aj s pečiatkou spoločnosti. Poukázala na to, že poskytuje zvýšenú ochranu zamestnancovi pri neplatnosti právnych úkonov, keď v zásade sa vychádza z predpokladu dobrej vôle zamestnanca, tak ako to je uvedené v . Ona z konania D. O., ako aj jeho bežnej činnosti u žalobca, bola presvedčená o tom, že má oprávnenie konať za spoločnosť aj na základe plnej moci. Keďže na pracovnoprávne vzťahy, ktoré sú upravené , treba subsidiárne aplikovať podľa všeobecné ustanovenia , na základe toho potom a upravuje právny vzťah medzi splnomocnencom a splnomocniteľom v až 33 a , pričom je nesporné, že D. O. bol splnomocnený konateľom žalobcu P. O. aj k tomu, aby v mene žalobcu uzavrel dodatok č.1 jej pracovnej zmluvy. V tom, že žalobca túto dohodu akceptoval ako platnú svedčia skutočnosti o tom, že jej vyplácal mzdu minimálne za 3 mesiace podľa tohto dodatku až do doby protiprávneho skončenia pracovného pomeru okamžitým zrušením, zaviedol túto mzdu aj svojho účtovného systému a najmä začal namietať platnosť tohto dodatku až v spore určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru, keďže mu hrozili sankcie v podobe náhrady mzdy za obdobie, kedy jej svojim protiprávnym postupom vytvoril prekážku v práci. Žalobkyňa na záver uviedla, že touto žalobou sa domáha vyplatenia mzdy za obdobie od 09.04.2018 v zmysle ustanovenia do 30.04.2019, teda za 12 kalendárnych mesiacov, s tým, že tento nárok má povahu satisfakcie a preto si ho uplatnila len za toto obdobie, pričom ona mala priemerný denný zárobok podľa mzdového listu v sume 48,90 EUR vypočítaný v zmysle až ods. 4 z hodinového zárobku v sume 6,113 EUR/hod.. Jej mzdové nároky predstavujú teda tieto sumy brutto v tomto členení: apríl 2018 od 09.04.2018, teda odkedy oznámila žalovanému, že považuje okamžité zrušenie pracovného pomeru za neplatné a žiada, aby ju ďalej zamestnával do konca apríla 2018 - 14 dní, suma 685,- EUR; máj 2018 22 dní 1.076,- EUR, jún 2018 21 dní 1.027,- EUR, júl 2018 22 dní 1.076,- EUR, august 2018 23 dní 1.125,- EUR, september 2018 20 dní 978,- EUR, október 2018 23 dní 1.125,- EUR, november 2018 22 dní 1.076,- EUR, december 2018 21 dní 1.027,- EUR, január 2019 22 dní 1.076,- EUR, február 2019 20 dní 978,- EUR, marec 2019 21 dní 1.027,- EUR a apríl 2019 22 dní 1.076,- EUR, čiže celkovo ide o nevyplatenie mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru vo výške 13.352,- EUR. Keďže splatnosť mzdy bola v pracovnej zmluve dohodnutá v zmysle podľa , s tým, že za mesačné obdobie bola splatná pozadu, najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, do omeškania sa žalovaný dostal k 1.dňu príslušného mesiaca.

2. Dňa 02.06.2020 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie žalovaného zo dňa 28.05.2020, ktorý prostredníctvom svojho právneho zástupcu okrem iného k veci uviedol, že je pravdou, že žalobkyňa pracovala pre žalovaného na základe pracovnej zmluvy zo dňa 29.06.2017, na základe ktorej vznikol medzi nimi pracovný pomer, s tým, že mala vykonávať prácu sekretárky, pričom bola dojednaná mzda vo výške 500,- EUR brutto. Vzhľadom na závažné nedostatky v jej práci s ňou žalovaný okamžite skončil pracovný pomer zo dňa 15.01.2018 a následne dňa 26.03.2018, ktoré prevzala 04.04.2018 a dňa 09.04.2018 oznámila žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní, hoci už v mesiaci január jej bolo známe resp. musela vedieť, že jej pracovný pomer bude ukončený, keď žalovanému odovzdala kľúče od kancelárie, novej zamestnankyni odovzdala agendu aj prístupové kódy, resp. jej boli zrušené dispozičné oprávnenia k bankovým účtom. Žalovaný tiež potvrdil, že obidva okamžité skončenia pracovného pomeru boli tunajším súdom vyhlásené za neplatné, na základe čoho teda de facto pracovný pomer medzi žalobkyňou a žalovaným naďalej trvá a žalobkyňa sa teda týmto žalobným návrhom domáha

vyplatenia mzdy za obdobie od 09.04.2018 do apríla 2019. Tiež potvrdili, že žalobkyni bola vyplatená náhrada mzdy za obdobie február, marec 2018 na základe súdneho rozhodnutia, k správoplatneniu ktorého došlo však len z toho dôvodu, že žalovaný nepoužíva elektronickú schránku, a tak bol nútený jej vyplatiť sumu 2.323,35 EUR. Vzhľadom na súdne konanie o neplatnosť skončenia pracovného pomeru navrhovateľ v spisovom materiáli zistil, že bol dňa 30.10.2017 uzavretý dodatok č.1, ktorým mala byť mzda upravená, zvýšená na sumu 1.339,40 EUR. Keďže sa navrhovateľ dlhodobo zdržiava v zahraničí a celú pracovnú agendu prenechával na asistentku, t.j. navrhovateľku, on túto skutočnosť nemal ako zistiť, keďže ona mala prístup k agende a bola oprávnená robiť bankové prevody aj bez priameho vedomia žalovaného. On nekontroloval denné či mesačné výkazy ani prevodné listy resp. stav na účte, preto si počas trvania pracovného pomeru so žalobkyňou nevšimol, že došlo k zvýšeným výplatám. Od 15.01.2018 už odporkyňa do práce nenastúpila. Na skutočnosť, že dodatok č.1 je neplatný, upozornil navrhovateľ odporkyňu listom zo dňa 20.03.2018 a žiadali o vydanie bezdôvodného obohatenia, keďže štatutárny orgán oprávnený konať v mene spoločnosti takýto dodatok nepodpísal. Tento dodatok teda bol uzavretý neoprávnenou osobou, čiže osobou odlišnou od štatutárneho orgánu a konateľ spoločnosti nikdy takýto úkon neschválil, a ako taký je teda neplatný. Tiež poukázali na ustanovenie , s tým, že takéto takmer dvojnásobné zvýšenie platu nemôže byť v súlade s dobrými mravmi, keď bol navrhovateľ od počiatku nespokojný s pracovnou disciplínou odporkyne, čo viedlo aj k okamžitému skončeniu pracovného pomeru. Fakt, že dodatok nepodpísal konateľ, odporkyňa vedela, keďže viedla obchodnú agendu spoločnosti. Uviedli tiež, že navrhovateľka tendenčne vo svojom žalobnom návrhu uvádza, že bola v domnení, že otec konateľa D. O. je oprávnený konať za spoločnosť, pričom ako dôkaz uvádza, že jej on vyplatil minimálne trikrát zvýšenú mzdu v zmysle neplatného dodatku. Toto tvrdenie žalobkyne označili za zavádzajúce, keďže samotné bankové príkazy robila sama, nakoľko konateľ takéto administratívne záležitosti neriešil, a teda si sama z firemného účtu zaslala zvýšenú mzdu, rovnako aj podklady pre účtovného poradcu mu predložila, a to všetko mimo dosah a vedomosť žalovaného. Navrhovateľka platnosť tohto dodatku opiera o plnomocenstvo udelené žalovaným pre D. O., avšak toto plnomocenstvo bolo v danom období, vzhľadom na narušené vzťahy medzi konateľom a jeho otcom zrušené - vypovedané. Neskôr bolo opäť udelené, pretože sa vzťahy obnovili. Žalobkyňa si uplatňuje nárok na mzdu za obdobie keď žiadnu prácu nevykonávala, hoci ju žalovaný po prevzatí jej oznámenia o trvaní na ďalšom zamestnávaní vyzval resp. požiadal o návrat do zamestnania, keďže potreboval dokončiť jej pracovnú agendu, ale navrhovateľka sa do práce nedostavila, čiže jej písomné oznámenie, že trvá na ďalšom zamestnávaní, je len formálne a to bez skutočného záujmu na zamestnaní. Táto požiadavka žalovaného bola realizovaná len telefonicky a keďže žalovaný pochopil, že nemá význam, aby navrhovateľku opakovane vyzýval, najmä nemal už záujem na ďalšom stretávaní sa, výzvu na nastúpenie do zamestnania písomne nezopakoval. Tiež poukázali na ustanovenie v spojení s článkom 3 Základných zásad . Na záver žalovaný uviedol, že podľa neho je v hrubom rozpore s dobrými mravmi požadovať vyplatenie mzdy za 12 mesiacov, hoci žalobkyňa do práce nechodila a žiadnu prácu nevykonávala a navyše na výzvu, aby sa vrátila do zamestnania, nereagovala, poškodzovala tiež dobré meno žalovaného na úradoch a orgánoch podávaním podnetov. Rovnako poukázali na to, že je otázne, či v predmetom období bola zamestnaná u iného zamestnávateľa, t.j. či poberala mzdu od tretej osoby za rozhodné obdobie. S poukazom na tieto skutočnosti žiadali žalobu zamietnuť a zaviazať ju nahradiť im trovy konania. Pre prípad, že súd ako predbežnú otázku vyhodnotí neplatnosť dodatku č.1, žiadal zaviazať navrhovateľku vrátiť žalovanému rozdiel medzi neoprávnene vyplatenou mzdou vo výške 1.339,40 EUR, z toho čistá mzda 999,77 EUR a platne dojednanou mzdou v zmysle pracovnej zmluvy (500,- EUR z čoho čistá mzda 410,95 EUR) za obdobie november 2017 až marec 2018, t.j. rozdiel na čistej mzde 588,82 EUR x 5 mesiacov, spolu 2.944,10 EUR a za apríl 2018 alikvótnu čiastku z obdobia od 02.04. do 06.04.2018 v sume 140,19 EUR, čiže sumu v celkovej hodnote 3.084,29 EUR.

3. Dňa 29.06.2020 formou elektronického podania bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie žalobkyne, ktorá prostredníctvom svojho právneho zástupcu v reakcii na vyjadrenie žalovaného okrem iného k veci uviedla, že námietky žalovaného ohľadne okamžitých skončení pracovného pomeru sú vzhľadom na právoplatné rozhodnutia súdov o určení neplatnosti skončenia pracovného pomeru už právne bezvýznamné. Pokiaľ žalovaný spochybnil dodatok č.1 pracovnej zmluvy, s tým, že tento podpísal D. O., ktorý na to nemal oprávnenie, k tejto námietke sa ona už vyjadrila podrobne v samotnej žalobe, a pokiaľ žalovaný uviedol, že malo dôjsť k odvolaniu plnomocenstva v danom čase, toto označila za účelové tvrdenie, s tým, že je otázne, akým spôsobom sa majú k tomu postaviť tretie osoby, s ktorými tieto osoby konajú navonok. Tiež ako účelové a nepravdivé tvrdenie žalovaného označila to, že by ju mal požiadať

po doručení jej oznámenia o neplatnom skončení pracovného pomeru a trvaní na ďalšom zamestnávaní na nástup do zamestnania, a to telefonickou formou, s tým, že obdobne sa javí jeho tvrdenie, prečo jej toto neoznámil písomne, pritom túto skutočnosť tvrdí po prvýkrát, keď v predchádzajúcich súdnych sporoch sa o tom nezmienil. Opätovne zdôraznila, že si uplatnila nárok na náhradu mzdy za obdobie 12 mesiacov, keď v tejto podobe má náhrada mzdy čisto satisfakčnú povahu a nie je viazané na skúmanie skutočností uvádzaných žalovaným. Žiadala tiež doplniť dokazovanie výsluchom žalobkyne, konateľa žalovaného a otca konateľa žalovaného, a tiež vykonať tam uvedené listinné dôkazy, ako i pripojiť spisy Okresného súdu Zvolen, ktoré špecifikovala.

4. Dňa 05.08.2020 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie žalovaného zo dňa 03.08.2020 prostredníctvom jeho právneho zástupcu, ktorý k vyjadreniu protistrany okrem iného uviedol, že trvajú na svojich doterajších vyjadreniach, s tým, že nie je pravdou, že neplatnosť dodatku č.1 k pracovnej zmluve uvádzajú prvýkrát, keďže na tunajšom súde podali aj žalobný návrh - žalobu o určenie neplatnosti predmetného dodatku, avšak z procesných dôvod boli nútení tento návrh zobrať späť, pričom vec bola vedená pod č.k.13Cpr/4/2019, a teda je zrejmé, že na jeho neplatnosť poukazujú od počiatku, teda od doby, kedy konateľ túto závažnú skutočnosť zistil.

5. Dňa 04.02.2021 bolo na tunajší súd doručené podanie D. O., nar. XX.XX.XXXX, ktorý oznámil do tohto súdneho konania, že žalobkyňa podľa jemu dostupných zistení pracovala v spornom období do 04.04.2018 v spoločnosti žalovaného a od 01.04.2018 do 31.10.2019 v Slovenskej sporiteľni, a.s. (pobočka OD Tesco Zvolen) a od 01.11.2019 doteraz v Poštovej banke, a.s., pobočka Banská Bystrica. Vzhľadom na vyššie uvedené mal za to, že jej nevznikol nárok na náhradu mzdy, nakoľko v predmetnom období bola celý čas riadne zamestnaná, čím konkludentne uznala okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré jej bolo riadne zaslané žalovaným. V prípade vyplatenia náhrady mzdy by došlo na jej strane k bezdôvodnému obohateniu, nakoľko by za rovnaké obdobie poberala náhradu mzdy od žalovaného, ako aj z ďalšieho zamestnania.

6. Súd nariadil v tejto veci pojednávanie na deň 05.11.2020, ktoré v tom čase zákonný sudca odročil „ex offo“ na nový termín pojednávania dňa 07.12.2020, na ktorom vec meritórne prejednal a odročil za účelom doplnenia dokazovania na deň 01.02.2021, pričom aj tento termín pojednávania v tom čase zákonný sudca zrušil a vytýčil nový termín pojednávania na deň 15.03.2021, ktoré odročil opätovne bez meritórneho prejednania veci z dôvodu žiadosti právneho zástupcu žalovaného - vzhľadom na mimoriadne protipandemické opatrenia SR a zo zdravotných dôvodov právneho zástupcu a vytýčil nový termín pojednávania na deň 19.04.2021, ktoré odročil opätovne „ex offo“ z dôvodu žiadosti právneho zástupcu žalovaného - vzhľadom na vyhlásený výnimočný stav SR a vytýčil nový termín pojednávania na deň 03.06.2021, ktoré tiež odročil „ex offo“ z dôvodu oznámenia žalobkyne, že je na dlhodobej PN a z nutnosti výsluchu žalobkyne i navrhnutých svedkov, s tým, že nový termín pojednávania vytýčil na deň 25.10.2021. Na základe opatrenia predsedníčky Okresného súdu Zvolen zo dňa 23.06.2021 bola dňa 24.06.2021 táto vec pridelená na rozhodnutie novému zákonnému sudcovi.

7. Na pojednávanie dňa 25.10.2021 sa dostavila žalobkyňa, právny zástupca žalobkyne, žalovaný prostredníctvom konateľa a tiež právny zástupca žalovaného, pričom obaja právni zástupcovia strán sporu mali doručenie predvolania na toto pojednávanie vykázané riadne a včas. Na pojednávanie sa dostavil aj svedok D. O., s tým, že súd na tomto pojednávaní vec meritórne prejednal a rozhodol.

8. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré predložili strany sporu v priebehu konania a to: pracovnú zmluvu zo dňa 29.06.2017 z č.l.5, dodatok č.1 k pracovnej zmluve z č.l.6, list žalobkyne adresovaný žalovanému zo dňa 05.04.2018 z č.l.7 vrátane fotokópie poštovej doručenky, výplatný lístok žalobkyne za mesiac január 2018 z č.l.8, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn.13CoPr/1/2019-103 zo dňa 29.01.2020 z č.l.9 a rozsudok Okresného súdu Zvolen sp.zn.19Cpr/14/2018 zo dňa 17.10.2018 z č.l.14-18, výzvu právneho zástupcu žalovaného zo dňa 20.03.2018 adresovanú žalobkyni z č.l.43-44, výzvu právneho zástupcu žalobcu adresovanú žalovanému zo dňa 02.03.2020, plnomocenstvo udelené firmou žalovaného D. O. zo dňa 27.02.2017 vrátane osvedčenia o pravosti podpisu zo dňa 28.02.2017, vypovedanie plnomocenstva zo dňa 01.10.2017 adresované konateľom žalovaného D. O., a tiež sa oboznámil s obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Zvolen sp.zn.19Cpr/3/2018 a sp.zn.10Cpr/8/2018, tiež vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, výsluchom žalovaného prostredníctvom konateľa a rovnako výsluchom svedka D. O. a

oboznámil sa s prednesom právnych zástupcov strán sporu na pojednávaní, pričom zistil tento skutkový stav. Z pracovnej zmluvy zo dňa 29.06.2017 súd okrem iného zistil, že bola uzavretá medzi žalovaným ako zamestnávateľom a žalobkyňou ako zamestnancom, s tým, že deň nástupu do práce bol 01.07.2017, dojednaný druh práce administratívny pracovník, týždenný pracovný čas 40 hodín, pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú bez skúšobnej doby, mzdové dojednanie 500,- EUR/mesačne. V zmluve je tiež uvedené, že výplatný termín je stanovený na posledný deň nasledujúceho mesiaca. Pri skončení pracovného pomeru je mzda splatná posledný deň nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Zmluva je opatrená pečiatkou žalovaného, s tým, že v záhlaví je uvedené, že žalovaný ako zamestnávateľ je zastúpený P. O. a v kolónke podpisov sa tak u zamestnanca, ako i zamestnávateľa nachádzajú nečitateľné podpisy. Z dodatku č.1 k pracovnej zmluve zo dňa 30.10.2017 súd okrem iného zistil, že bol uzavretý medzi žalovaným ako zamestnávateľom a žalobkyňou ako zamestnancom, s tým, že predmetom tohto dodatku bola zmena pracovnej zmluvy zo dňa 29.06.2017, konkrétne jej bodu 5 Mzdové dojednanie, v zmysle ktorého bola pôvodne táto mzda dojednaná vo výške 500,- EUR/mesačne a následne týmto dodatkom došlo k zmene, keď od 01.11.2017 bola dojednaná mzda zamestnanca vo výške 1.339,40 EUR/ mesačne. V záhlaví pri zamestnávateľovi je uvedené, že v jeho mene koná P. O., konateľ, s tým, že v spodnej časti, kde sa nachádza kolónka pre podpisy, je uvedené pri zamestnávateľovi P. O., konateľ v zastúpení D. O., s tým, že sa tam tiež nachádza pečiatka žalovaného a pri zamestnávateľovi i zamestnancovi sú nečitateľné podpisy. Z listu zo dňa 05.04.2018 súd zistil, že ho adresovala žalobkyňa žalovanému, v ktorom mu oznámila, že jej bolo dňa 04.04.2018 doručené okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 26.03.2018, s tým, že týmto listom oznámila, že toto okamžité skončenie pracovného pomeru považuje za neplatné a žiadala, aby ju ďalej zamestnávali. Z pripojenej fotokópie poštovej doručenky vyplýva, že ako odosielateľ je tu uvedená žalobkyňa, ako adresát žalovaný, pričom dňa 09.04.2018 potvrdili prevzatie tejto písomnosti, a to konkrétne konateľ. Z výplatného lístka za mesiac január 2018 súd okrem iného zistil, že sa jedná o firmu žalovaného, konkrétne vo vzťahu k žalobkyni ako zamestnancovi, kde sú uvedené jednotlivé položky, s tým, že ako zmluvný základný plat je tu uvedená suma 1.339,40 EUR, hrubá mzda 1.114,49 EUR, čistá mzda 842,44 EUR, priemer - dovolenka 6,1131 EUR. Z výzvy právneho zástupcu žalovaného zo dňa 20.03.2018 súd okrem iného zistil, že bola adresovaná žalobkyni, v ktorom je uvedené, že bol dňa 30.10.2017 uzavretý dodatok č.1 k pracovnej zmluve, pričom tento dodatok pripravila ona a bol uzavretý pánom D. O., ktorý v tom čase nemal žiadne oprávnenie konať v mene spoločnosti žalovaného, a teda dodatok je ex tunc neplatný, s tým, že o tejto skutočnosti údajne mala ona vedieť, keď ju mal na tento fakt pán D. O. upozorniť, s tým, že ona túto skutočnosť uvádza aj vo svojom žalobnom návrhu zo dňa 02.02.2018, pričom na konanie v mene spoločnosti bol pán D. O. splnomocnený až plnomocenstvom zo dňa 10.01.2018. S poukazom na to žiadali, aby v lehote 5 dní od doručenia tejto výzvy na tam uvedený bankový účet uhradila sumu 1.177,64 EUR, ktorá mala predstavovať bezdôvodné obohatenie, ktoré malo vzniknúť na jej strane z dôvodu, že za mesiace november a december 2017 jej bola vyplatená suma 2 x 999,77 EUR, namiesto sumy 821,90 EUR, ktorá by jej prináležala na základe pôvodne dojednanej mzdy. Z listu právneho zástupcu žalobkyne adresovaný žalovanému zo dňa 02.03.2020 súd okrem iného zistil, že v ňom poukázali na právoplatnosť rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 17.10.2018, vedeného pod č.k.19Cpr/14/2018, ktorým bolo určené, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 26.03.2018 je neplatné a nakoľko ich klientka nepoberá od mesiaca apríl 2018 až doteraz mzdu, žiadali vyplatiť náhradu mzdy v sume cca 22.594,- EUR spolu s úrokom z omeškania za 22 mesiacov nevyplatenej mzdy, s tým, že prejavili snahu dohodnúť sa. V opačnom prípade uviedli, že budú nútení obrátiť sa na súd. Z plnomocenstva zo dňa 27.02.2017 súd zistil, že bolo udelené žalovaným prostredníctvom konateľa a spoločníka P. O., ktorým splnomocnil D. O., nar. XX.XX.XXXX, aby konal v plnom rozsahu práv a povinností podľa , , Daňového poriadku a ostatných na vec sa vzťahujúcich platných právnych predpisov v predmete, na ktoré je splnomocnenie vydané. Konkrétne, aby ho zastupoval pri vykonávaní všetkých práv a povinností konateľa obchodnej spoločnosti žalovaného a zastupoval ho u všetkých právnych úkonoch spojených s vlastníctvom a vedením predmetnej obchodnej spoločnosti, a to bez časového a vecného obmedzenia. Najmä, aby ho zastupoval v obchodných rokovaniach, reprezentoval obchodnú spoločnosť, vykonával všetky právne úkony súvisiace s právami a povinnosťami spoločníka obchodnej spoločnosti, aby ho zastupoval vo funkcii konateľa spoločnosti a tak vykonával všetky práva a povinnosti prináležiace konateľovi spoločnosti. Tiež

je uvedené, že je toto splnomocnenie platné na konanie menom spoločnosti pred obvodným úradom, mestským úradom, daňovým úradom, colnou správou, katastrálnym úradom a ďalšími osobami vrátane predkladania dokumentov týmto osobám a inštitúciám a prijímania písomností a dokumentov od nich. Splnomocnenie bolo platné na dobu neurčitú. Podpisy splnomocniteľa i splnomocnenca sú nečitateľné, avšak plnomocenstvo je opatrené osvedčením o pravosti podpisu zo dňa 28.02.2017, a to konkrétne pravosti podpisu P. O., JUDr. Janou Horňákovou, notárom v Bratislave, v zmysle ktorého dotyčný túto listinu pred ňou vlastnoručne podpísal a centrálnym registrom osvedčených podpisov bolo tomuto podpisu pridelené aj tam uvedené poradové číslo. Z dokladu Vypovedanie plnomocenstva zo dňa 01.10.2017 súd okrem iného zistil, že ho adresoval P. O. ako konateľ firmy žalovaného D. O., nar. XX.XX.XXXX, s tým, že mu dňa 27.02.2017 bolo udelené plnomocenstvo na zastupovanie tejto obchodnej spoločnosti, a to na všetky hmotnoprávne a procesnoprávne úkony tam uvedené spojené s vedením a zastupovaním predmetnej obchodnej spoločnosti, pričom vzhľadom na jeho častú neprítomnosť, pobyt v zahraničí mu toto plnomocenstvo vypovedal v pracovnoprávnych vzťahoch s účinnosťou ku dňu 01.10.2017. V kolónke P. O., konateľ sa nachádza nečitateľný podpis. Taktiež v kolónke dňa 01.10.2017 prevzal D. O. sa nachádza nečitateľný podpis. Z výpisu z Obchodného registra SR vedeného na internete je súdu známa skutočnosť, že ku dňu 03.11.2021 (dátum aktualizácie údajov) je ako štatutárny orgán obchodnej spoločnosti UNI CONSULTING IH, s.r.o., IČO: 44791127 : konateľ vedený P. O., a to od 25.02.2017, vznik funkcie 15.02.2017, konanie menom spoločnosti samostatne. Z pripojeného spisu Okresného súdu Zvolen sp.zn.19Cpr/3/2018 súd okrem iného zistil, že v tomto konaní bolo rozhodnuté rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 18.07.2018 sp.zn.19Cpr/3/2018-58, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.08.2018 a ktorým súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalovaným (UNI CONSULTING IH, s.r.o., IČO: 44791127) zo dňa 15.01.2018 so žalobkyňou (D.. F. X., nar. XX.XX.XXXX) z dôvodu hrubého a sústavného porušovania pracovnej disciplíny je neplatné. Z pripojeného spisu Okresného súdu Zvolen sp.zn.10Cpr/8/2018 súd okrem iného zistil, že v tomto konaní bolo rozhodnuté rozsudkom pre zmeškanie zo dňa 28.01.2019 sp.zn.10Cpr/8/2018-47, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.03.2019, ktorým súd zaviazal žalovaného (UNI CONSULTING IH, s.r.o., IČO: 44791127) zaplatiť žalobkyni (IZ.. F. X.Š., nar. XX.XX.XXXX) brutto mzdu za obdobie od 01.01.2018 do 15.01.2018 v sume 554,16 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 01.03.2018 do zaplatenia, a tiež jej zaplatiť brutto náhradu mzdy za obdobie od 15.01.2018 do 04.04.2018 spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne, pričom náhrada mzdy bola zvlášť špecifikovaná za každý jednotlivý mesiac a úrok z omeškania bol priznaný za ten ktorý kalendárny mesiac od 1.dňa mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom nastala splatnosť mzdy resp. náhrady mzdy za príslušný mesiac. Z pripojeného rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 17.10.2018 sp.zn.19Cpr/14/2018-56 súd okrem iného zistil, že v tomto konaní bolo rozhodnuté tunajším súdom tak, že tento určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 26.03.2018 danej žalovaným (UNI CONSULTING IH, s.r.o., IČO: 44791127) žalobkyni (D.. F. X.) je neplatné. Zároveň súd z pripojeného rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 29.01.2020 sp.zn.13CoPr/1/2019-103 okrem iného zistil, že týmto rozhodnutím II.inštančného súdu bolo rozhodnuté o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen sp.zn.19Cpr/14/2018-56 zo dňa 17.10.2018 tak, že rozsudok Okresného súdu potvrdili. Z výsluchu žalobkyne na pojednávaní súd okrem iného zistil, že ona hneď od začiatku ako uzavrela so žalovaným ten pracovný pomer sa dohadovala s pánom D. O., pretože on reálne viedol tú spoločnosť a P. O. bol konateľom len na papieri a vtedy sa dohodli, že jej bude tá mzda rásť každý mesiac, konkrétne hovorili o tom vtedy, že to bude v čistom, a to v júli 500,- EUR, v auguste to malo byť nepamätala si presne či 700,- alebo 800,- EUR a v septembri to malo byť 1.000,- EUR. Keďže potom nedochádzalo k naplneniu tejto dohody, ktorá bola uzavretá ale len ústne a zároveň sa jej navyšovali povinnosti, tak ona sa rozhodla v októbri, že odíde z firmy, na základe čoho ju v podstate pán D. O. uprosil, že ju potrebuje vo firme, že je pre neho dôležitá, vie robiť s počítačom a všetky veci okolo toho, čo bolo treba, tak na základe toho ona súhlasila, že ostane, ale trvala na tom, že už bude na papieri to, čo sa pôvodne dohodli ústne a na základe toho sa potom podpisoval ten dodatok k pracovnej zmluve, kde sa dohodla mzda okolo 1.330,- EUR brutto a netto to malo vychádzať tých 1.000,- EUR mesačne. Vtedy pri podpise toho dodatku jej pán D. O. predložil aj tú plnú moc, ktorú si ona prefotila, s tým, že on ju nosil v podstate na všetky rokovania, ktoré absolvoval a pokiaľ ide o odvolanie plnej moci, toto spochybnila, vôbec o tom nemala vedomosť, že k takému niečomu došlo a uviedla, že si je istá, že to bolo podpísané dodatočne so spätnou účinnosťou. Keď v tom decembri jej prvýkrát bola reálne vyplatená zvýšená mzda, tak si asi pán D. O. uvedomil, čo to znamená, reálne takúto mzdu platiť vrátane odvodov a prepočítal

si, že je pre neho výhodnejšie ju prepustiť, ona si ale bola vedomá tej hodnoty, ktorú predstavujú jej schopnosti a skúsenosti aj s poukazom na to, akú mzdu mala predtým v zamestnaniach resp. akú má aktuálne, čo nezodpovedalo sume 500,- EUR v čistom. Na otázku súdu žalobkyňa špecifikovala po opätovnom prepočítaní s poukazom na spôsob výpočtu priemerného zárobku v zmysle za predchádzajúce 3 mesiace, že si nárok uplatnila ako brutto nárok. Na otázky právneho zástupcu žalovaného, aby uviedla, aká bola jej náplň práce a ako často bola na pracovisku, uviedla, že pôvodne mala zabezpečovať hospodársku korešpondenciu, čiže objednávky, faktúry, teda pracovať na pozícii asistentky. Postupne sa jej začali nabaľovať povinnosť, nie príjemným spôsobom, keďže pán D. O. začal od nej vyžadovať v podstate, aby mu robila slúžku, keďže žiadal, aby upratovala jeho byt, čistila vírivku, nakupovala. Čo sa týka kancelárie, kde mala pracovať, tam niekedy bývalo 16-17 °C, kúriť si musela pevným palivom, čiže do kancelárie chodila nepravidelne, podľa potreby, na základe dohody, ale keď nerobila z kancelárie, robila z domu, v podstate „24/7“, keď bola v kuse na telefóne k dispozícii musela byť nonstop, bezodkladne sledovať email, reagovať, keď bolo niečo treba a dvíhať telefóny. Akonáhle jej pípol mobil, musela okamžite reagovať, a to je podľa nej aj za 1.000,- EUR v čistom dosť veľa. V priemere v kancelárii bola asi 3-4 krát v týždni, niekedy tam bola každý deň, niekedy menej, niekedy to bolo viac ako 8 hodín, niekedy menej, ale zvyšok pracovala z domu. V podstate sa jej nedalo ísť ani na dovolenku, či na PN. Na otázku, či mala prístup k firemnému účtu a mohla nakladať sama s finančnými prostriedkami na tomto účte, uviedla, že robiť to mohla len cez internetbanking, cez prístup pána D. O. za jeho prítomnosti, s tým, že v podstate sms správy chodili na firemný mobil, ktorý mala ona k dispozícii. Keď bol pán D. O. v Chorvátsku, tak jej dával pokyny mobilom a vtedy to takýmto spôsobom prevádzala, s tým, že vždy ráno medzi 8-9 hod. mu robila ranné hlásenie, kde sa všetko zaznamenávalo, aké pohyby na účte sa uskutočnili, a teda mal on presné informácie ohľadne toho. Na doplňujúcu otázku, kto robil úhrady výplat, uviedla, že to bolo tiež na pokyn pána O., cez jeho prístupy to robila. Na ďalšiu otázku, či bol pán D. O. informovaný o tom, že došlo k nejakému prevodu, ktorý ona uskutočnila, na to žalobkyňa uviedla, že pán D. O. je pedant a on si každý mesiac dával robiť tzv. sumár režijných nákladov a na základe toho bol vždy presne informovaný o výdavkoch, či už firemných, ako i osobných. Na doplňujúcu otázku súdu, či chodili do firmy poštou alebo emailom výpisy z účtu firmy, žalobkyňa uviedla, že chodili poštou na sídlo spoločnosti, čo bolo zároveň aj sídlo účtovnej kancelárie, ktorá pre žalovaného robila účtovníctvo a táto účtovníčka vždycky tento výpis spracovala hneď, mala plnú moc aj na preberanie zásielok a týmto spôsobom to fungovalo. Pán D. O. nikdy neprejavil záujem vidieť fyzicky nejaký výpis konkrétny, vždy mu všetko sedelo. Na ďalšiu otázku, či mal D. O. resp. konateľ žalovaného možnosť nahliadnuť do predmetných výpisov z účtu, žalobkyňa uviedla, že možnosť určite mali, ale či ju využili nevedela. Na otázku súdu, či má vedomosť o tom, že by vo vzťahu k tretím osobám vykonal nejaké úkony aj samotný konateľ žalovaného a ak áno, aké konkrétne, uviedla žalobkyňa, že on bol, tak ako hovorila, konateľom len na papieri resp. zapísaný v Obchodnom registri, reálne on nikdy vo vzťahu k firme žiadne úkony nerobil a ona s ním prišla do kontaktu, len keď bol u otca v Banskej Bystrici na návšteve, pretože on žil v Bratislave a mal iné aktivity. Z výsluchu žalovaného prostredníctvom konateľa P. O. súd okrem iného zistil, že on nevie k veci veľmi v podstate nič uviesť, pretože ako bolo povedané, síce v nej figuruje ako konateľ, ale má iné aktivity a neregistruje, čo sa tam deje. Na otázku právneho zástupcu žalobkyne, či vie na základe čoho konal D. O. za firmu žalovaného, uviedol, že na základe plnej moci. Na doplňujúcu otázku, či táto bola platná stále počas celého obdobia, žalovaný prostredníctvom konateľa uviedol, že bolo nejaké obdobie krátke, keď bolo to prerušené, s tým, že otec chcel, aby sa tam priučil tým veciam, ale potom zistili, že to nepôjde. Na doplňujúcu otázku súdu, čo myslel tým, že to bolo „prerušené“, žalovaný uviedol, že on v podstate chcel, aby prevzal nejaké kompetencie vo firme, a teda sa zrušila tá plná moc. Na ďalšiu otázku, kedy to bolo, uviedol, že je to ťažko povedať, nevedel uviesť kedy ani ako dlho, možno nejaký mesiac-dva. On sa vtedy v podstate snažil zapojiť do chodu firmy, chodieval na stavbu, bol tam vypísať nejaký stavebný denník, komunikoval s ľuďmi, dával im reflexné vesty a pod.. Na doplňujúcu otázku súdu, či aj podpisoval nejaké dokumenty, uviedol, že áno, rôzne, aj predtým, keď bolo niečo treba. Na doplňujúcu otázku súdu, či z vlastnej iniciatívy alebo na podnet otca prípadne tretej osoby niečo podpisoval, uviedol, že to bolo vždy tak, že otec mu povedal, že treba podpísať, vysvetlil mu niečo k tomu a na základe toho to podpísal. Z výsluchu svedka D. O. na pojednávaní súd okrem iného zistil, že uviedol, že P. je jeho syn a ona mu nie je nič. Potom čo súd upresnil, že žalovaným je firma UNI CONSULTING IH, s.r.o., uviedol, že všetky firmy UNI CONSULTING IH zakladal on, aj túto a na istú dobu tam dal syna ako konateľa aj spoločníka, ale už v podstate teraz zase požiadali o prevod. Zatiaľ ešte ale nie je zapísaný v Obchodnom registri on ako konateľ resp. spoločník žalovaného. Žalobkyňa bola v tejto firme zamestnankyňou. Nevedel presne uviesť, čo je predmetom tohto sporu, či sú to peniaze alebo neplatnosť skončenia alebo ten dodatok, s tým, že sa ale vie vyjadriť ku každej veci. Potom, čo súd svedka v krátkosti poučil o tom, čo je predmetom

konania, uviedol, že asi mesiac pred prvou výpoveďou jej dal na vedomie, že to nefunguje, uvádza ho do nebezpečných situácií, a teda že to budú musieť ukončiť, s tým, že zaúčala vtedy asi 2 týždne predtým svoju nasledovníčku a on len potreboval, aby vedela, aký bude mať prístup do počítača atď.. Na žiadosť súdu, aby sa vyjadril k tomu, na základe čoho a akým spôsobom bola žalobkyni vyplácaná mzda, čo je predmetom sporu, svedok uviedol, že dodatok si sama ona vypracovala aj podpísala, bolo to pod tlakom okolností, keďže on ju nechcel dať hľadať políciou, tak ju išiel hľadať do miesta bydliska resp. okolia a tam mu to dala podpísať. Nevedel, že keď nie je konateľ, tak mu neprináleží to podpisovať, s tým, že on potreboval, aby aspoň spustila počítač, aby mohol komunikovať s obchodnými partnermi a na základe toho to podpísal. Na doplňujúcu otázku súdu uviedol, že to bolo vtedy, keď u nich bola ešte zamestnaná vo firme, asi pred 4 rokmi. Ona vtedy neprišla do práce asi 4 dni, mala vypnutý mobil, jemu vznikala finančná ujma, keďže sa nemohol spojiť s partnermi. Ona výpoveď riadne prevzala, odovzdala kľúče, prístupy a už ho nikdy nekontaktovala. Podľa jeho vedomostí si hneď našla nové zamestnanie. Na otázku súdu, akým spôsobom on v rozhodnom čase fungoval v rámci firmy a v akom rozsahu fungoval konateľ, svedok uviedol, že konateľ nefungoval vôbec a on tam fungoval komplexne, musel pozháňať zákazky, vykonať ich, dohliadnuť na to, aby boli zaplatené. Na doplňujúcu otázku súdu, či robil aj nejaké právne úkony, riešil veci s bankou, svedok uviedol, že všetko robil sám, vie aj kde je banka, ale keďže nevie robiť na počítači, tak platby zadávala ona a aj si podpísala ten dodatok resp. vyplácala mzdu. Aj úhrady faktúr robí vždy asistent, teda vtedy ona. Na otázku súdu, na základe čoho on fungoval v tej firme, uviedol svedok, že to bolo na základe tej generálnej plnej moci, s tým, že on sa až teraz dodatočne dozvedel, vyčítal zo , že nemohol za konateľa podpísať ten dodatok, lebo že to bolo z toho vyňaté. Na otázku súdu, či on riešil záležitosti týkajúce sa platieb faktúr, výplat, či mal o tom prehľad, svedok uviedol, že mal o tom prehľad, kontroloval stavy na účte, aj na základe jeho pokynu sa k 15-temu vždy vyplácali úhrady, réžie a pod.. Na záver uviedol, že ona už od prvej výpovede nechodila do práce, a tak nemôže mať nárok na mzdu, s tým, že jej ešte zaplatil navyše 3 mesiace za to, že nepreberal elektronickú poštu, a teda nemôže chcieť mzdu za to, čo neodpracovala. Na otázku právneho zástupcu žalobkyne, či mali oni mzdovú účtovníčku resp. kto im vypočítaval odvody pre poisťovne, svedok uviedol, že mali len účtovnú firmu, ktorá externe pre nich pracovala a tí robili pre nich tieto veci. Odvody uhrádzala asistentka. Na otázku právneho zástupcu žalobkyne, potom, čo mu súd predložil k prečítaniu vypovedanie plnomocenstva zo dňa 01.10.2017, či má vedomosť o ňom a či si prevzal tento dokument, svedok uviedol, že ho prevzal teraz od neho a že on ho vytvoril. On aj rozhodoval o tom, kedy bude mať plnú moc a kedy nie. On chcel prinútiť syna, keď mu už futbal nešiel tak, aby sa dostal k tej stavbárčine, ale potom sa to obnovilo, lebo nedosiahol to, čo chcel. Na doplňujúcu otázku súdu, kedy sa to obnovilo, svedok uviedol, že hneď v tom čase. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, či bol spokojný s prácou žalobkyne, uviedol, že nie, lebo nechodila riadne do práce, našiel ju vo fitku, na nechtoch a pod.. Na ďalšiu otázku, či mali medzi sebou dohodu o zvyšovaní mzdy, uviedol, že nie. Ona urobila ten dodatok a on ho pod tlakom podpísal. Na doplňujúcu otázku, či mali dohodnuté postupné mesačné zvyšovanie mzdy, uviedol svedok, že nie, že ona mu dala papier do ruky, hovorila niečo, že potrebuje vyšší príjem mať, aby si mohla čerpať pôžičku a na základe toho teda to on podpísal, chcel, aby zapla počítač a povedala mu čo sa za tých 5 dní udialo a potom na základe toho, keď to podpísal, tak ho informovala. Z prednesu právneho zástupcu žalobkyne na pojednávaniach súd okrem iného zistil, že sa v celom rozsahu pridržal podanej žaloby a ďalších písomných vyjadrení, pričom nad rámec toho k veci ešte uviedol, že nárok na náhradu mzdy si žalobkyňa uplatnila len za 12 mesiacov, a teda na tento má nárok bez ohľadu na to, že či sa ona niekde zamestnala. Poukázali tiež na to, že žalovaný nespochybnil finančné vyčíslenie toho nároku, keď oni odkazujú na predložený mzdový list. Vo vzťahu k obrane žalovaného týkajúcej sa nedostatku oprávnenia podpísať dodatok č.1, ktorým došlo k navýšeniu mzdového nároku, uviedol, že toto považuje za vyvrátené s odkazom na príslušné ustanovenia upravujúce náležitosti plnej moci a zároveň poukázali na predmetné plnomocenstvo zo dňa 27.02.2017, a teda podľa jeho názoru sa jedná len o účelovú obranu. Tiež poukázal na paradox, že v podstate oni v konaní poukázali na to, že výpoveď bola daná osobou, ktorá nie je konateľom žalovaného a na základe toho oni začali uplatňovať túto svoju obranu. Na záver k veci uviedol, že vykonaným dokazovaním sa potvrdili všetky skutkové tvrdenia žalobkyne, s tým, že táto konala v dobrej viere pri uzatváraní predmetného dodatku, keď ani svedok pri výsluchu na pojednávaní tieto skutočnosti nevyvrátil. Predmetný dodatok bol ním podpísaný, s tým, že on sám uviedol pri výsluchu, že si vypovedal plnú moc, kedy chcel a takýto postup je systémový problém, ktorý sa ale nemôže týkať zamestnanca. Keďže žalobkyňa si uplatnila nárok na náhradu mzdy len za 12 mesiacov, v zmysle zákona je potom obrana žalovaného ohľadne toho, že bola zamestnaná niekde

inde bez právneho významu. Keďže výška nároku ako taká spochybnená žalovaným nebola, žiadal, aby súd žalobe vyhovel a žalovaného zaviazal nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %. Z prednesu právneho zástupcu žalovaného na pojednávaniach súd zistil, že sa v celom rozsahu pridržal ich dovtedajších vyjadrení a nad rámec toho k veci uviedol, že predmetné plnomocenstvo, na ktoré odkazovala protistrana, bolo v tom období vypovedané, vzhľadom na zlé vzťahy medzi otcom a synom - konateľom spoločnosti, a teda zotrvali na tom, že dodatok č.1 je neplatný, keďže bol urobený neoprávnenou osobou, o čom mala vedomosť aj samotná žalobkyňa, nakoľko v zmysle tvrdenia žalovaného, k tomuto kroku došlo vyslovene na jej žiadosť resp. z jej iniciatívy. Žalobkyňa 3 mesiace pred uzavretím predmetného dodatku pracovala vo firme žalovaného, a teda musela vedieť, kto koná v mene žalovaného a akým spôsobom, čiže poznala pomery vo firme, aj vzhľadom na jej pracovné zaradenie, s tým, že ku konkrétnym okolnostiam podpisu predmetného dodatku by sa vedel vyjadriť D. O., ktorý bol s ňou v dennodennom kontakte. Na záver k veci uviedol, že nakoľko je zrejmé, že v iných súdnych konaniach bolo právoplatne už rozhodnuté o neplatnosti skončenia pracovného pomeru medzi žalobkyňou a žalovaným, tak túto skutočnosť nenapádali, ale namietali platnosť predmetného dodatku, keďže tento bol pripravený zo strany žalobkyne a jednalo sa len o formálny úkon, ktorý nezodpovedal vôli toho, že by to malo reflektovať jej pracovné výkony. Navyše bol podpísaný osobou, ktorá na to nebola oprávnená, keď aj žalovaný prostredníctvom konateľa resp. svedok potvrdili, hoci nevedeli presne uviesť, kedy k tomu došlo resp. v akom období bola tá plná moc vypovedaná. Čo sa týka výšky nároku v zmysle tej pracovnej zmluvy v nižšej výške, toto nenamietali.

9. Podľa , ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru. Podľa , ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov zamestnancovi vôbec nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36 mesiacov. Podľa , na pracovnoprávne účely (ďalej len "") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Doba práce nadčas, za ktorú bola dosiahnutá mzda za prácu nadčas zúčtovaná podľa poslednej vety, sa započítava do obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období, v ktorom bola dosiahnutá mzda za prácu nadčas zúčtovaná. Do zúčtovanej mzdy podľa prvej vety sa nezahŕňa mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku () a do obdobia odpracovaného zamestnancom sa nezahŕňa čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku. Podľa , rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje . sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa , sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta. Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca. Priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor. Podľa , neplatnosť právneho úkonu nemôže byť zamestnancovi na ujmu, ak neplatnosť nespôsobil sám. Ak vznikne zamestnancovi následkom neplatného právneho úkonu škoda, je zamestnávateľ povinný ju nahradiť. Podľa , ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia . Podľa (ďalej len „“), právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom (štatutárne orgány).

Podľa , pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Podľa , ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len určitého právneho úkonu. Podľa , ak splnomocnenec koná v mene splnomocniteľa v medziach oprávnenia zastupovať, vzniknú tým práva a povinnosti priamo splnomocniteľovi. Pokyny dané splnomocnencovi, ktoré nevyplývajú z plnomocenstva, nemajú vplyv na právne účinky konania, ibaže by boli známe osobám, voči ktorým splnomocnenec konal. Podľa , plnomocenstvo zanikne a) vykonaním úkonu, na ktorý bolo obmedzené, b) ak ho splnomocniteľ odvolal, c) ak ho vypovedal splnomocnenec, d) ak splnomocnenec zomrie. Podľa , ak splnomocniteľ oznámil inej osobe, že udelil plnomocenstvo splnomocnencovi na určité úkony, môže sa voči nemu dovolávať odvolania plnomocenstva, len ak jej toto odvolanie oznámil pred konaním splnomocnenca, alebo keď táto osoba v čase konania splnomocnenca o tomto odvolaní vedela. Podľa veta prvá , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , v znení účinnom od 01.02.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

10. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k názoru, že žaloba je dôvodná. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, pričom medzi stranami to ani nebolo sporné, že medzi nimi vznikol a existoval pracovnoprávny vzťah založený pracovnou zmluvou uzavretou dňa 29.06.2017, ktorý mal byť zo strany žalovaného ako zamestnávateľa ukončený okamžitým skončením zo dňa 26.03.2018 z dôvodu hrubého a závažného porušenia pracovnej disciplíny v zmysle , avšak v zmysle vyššie citovaných súdnych rozhodnutí bolo právoplatne určené, že toto okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 26.03.2018 je neplatné, s tým, že žalobkyňa v pozícii zamestnanca listom zo dňa 05.04.2018, ktorý bol žalovanému v pozícii zamestnávateľa doručený dňa 09.04.2018, oznámila, že toto okamžité skončenie pracovného pomeru považuje za neplatné a žiadala, aby ju ďalej zamestnávali. Na základe týchto skutočností si žalobkyňa v súdenej veci uplatnila v zmysle vyššie citovaného ustanovenia a nárok na náhradu mzdy z titulu neplatného skončenia pracovného pomeru v sume jej priemerného zárobku odo dňa 10.04.2018, t.j. odo dňa nasledujúceho po oznámení zamestnávateľovi ohľadne trvania na ďalšom zamestnávaní až do apríla 2019. Žalovaný nespochybnil základ nároku uplatneného žalobkyňou v tomto konaní, rešpektujúc právoplatné súdne rozhodnutie vo vzťahu k určeniu neplatnosti skončenia pracovného pomeru zo dňa 26.03.2018, ale obrana žalovaného spočívala v námietke týkajúcej sa uzavretého dodatku č.1 k pracovnej zmluve zo dňa 29.06.2017, keď konkrétne namietali platnosť tohto dodatku, a to z dôvodu, že tento dodatok za žalovaného ako zamestnávateľa podpísal za konateľa firmy D. O., s tým, že v danom čase tento nemal splnomocnenie na takýto úkon, keďže v danom čase došlo k vypovedaniu plnomocenstva, o čom mala mať vedomosť aj samotná žalobkyňa. Na základe toho potom mal žalovaný za to, že žalobkyni môže patriť nárok na náhradu mzdy len vo výške zodpovedajúcej pôvodne dojednanej mzde 500,- EUR/mesačne, tak ako bolo toto mzdové dojednanie uvedené v samotnej pracovnej zmluve zo dňa 29.06.2017 a nie je možné vychádzať zo mzdového dojednania dojednaného v predmetnom dodatku č.1, teda zo sumy 1.339,40 EUR. Konkrétne však žalovaný neuviedol v akej výške za ten ktorý kalendárny mesiac by žalobkyni mala prislúchať náhrada mzdy z tohto titulu. Zároveň v rámci svojej procesnej obrany žalovaný vzniesol aj tzv. kompenzačnú námietku, keď pre prípad, že súd ako prejudiciálnu otázku posúdi neplatnosť predmetného dodatku č.1, žiadal, aby bola žalobkyňa zaviazaná zaplatiť žalovanému sumu 3.084,29 EUR, ktorá mala predstavovať rozdiel medzi podľa nich neoprávnene vyplatenou mzdou

za obdobie od novembra 2017 do alikvótnej časti mesiaca apríl 2018 v zmysle predmetného dodatku a výškou mzdy, na ktorý by mala nárok na základe mzdového dojednania dojednaného pôvodne v pracovnej zmluve. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že ak by aj v rámci posúdenia prejudiciálnej otázky bolo preukázané, že predmetný dodatok č.1 je neplatným právnym úkonom z dôvodu, že ho za žalovaného ako zamestnávateľa uzavrel D. O., ktorý v čase uzavretia tohto dodatku mal mať zo strany žalovaného vypovedanú plnú moc ku dňu 01.10.2017 v časti týkajúcej sa pracovnoprávnych vzťahov, ktorá mu bola udelená dňa 27.02.2017, nie je možné, aby táto neplatnosť bola daná na ujmu žalobkyne ako zamestnancovi, pretože v konaní nebolo preukázané, že by túto neplatnosť právneho úkonu spôsobila ona. Bez ohľadu na to však súd zastáva názor, že žalovaný sa voči žalobkyni ani nemôže dovolávať odvolania tohto plnomocenstva v zmysle vyššie citovaného ustanovenia , keďže je nesporné, že žalovaný ako splnomocniteľ oznámil žalobkyni, že bolo D. O. udelené generálne plnomocenstvo, keďže táto disponovala a do súdneho spisu aj doložila fotokópiu plnomocenstva zo dňa 27.02.2017 vrátane úradne overeného podpisu konateľa žalovaného, s tým, že zo strany žalovaného nebolo v konaní nielen preukázané, ale ani tvrdené, že by žalobkyni pred podpisom predmetného dodatku č.1 oznámil odvolanie tohto plnomocenstva pre D. O., resp. že by preukázal, že žalobkyňa v čase podpisu tohto dodatku č.1 o tomto odvolaní vedela. Naopak žalobkyňa poprela túto skutkovú okolnosť tvrdenú žalovaným, s tým, že negatívnu skutočnosť nie je možné v konaní preukázať, teda že žalobkyňa o niečom nevedela a naopak dôkazné bremeno v tomto prípade zaťažovalo žalovaného, aby túto skutočnosť preukázal, avšak žalovaný sa ohľadne tejto skutočnosti dostal do dôkaznej núdze. To isté platí aj ohľadne tvrdenia žalovaného, že žalobkyňa mala spôsobiť neplatnosť tohto právneho úkonu, s tým, že mal D. O. za žalovaného konať pod tlakom žalobkyne, keď potreboval, aby ďalej vykonávala svoje pracovné povinnosti, zrejme narážajúc na dôvod neplatnosti právneho úkonu, pri ktorom absentuje slobodná vôľa jednej zo zmluvných strán v zmysle , keď túto skutočnosť tvrdil pri svojom výsluchu len svedok D. O. na pojednávaní dňa 25.10.2021, s tým, že žalovaný túto skutočnosť nikdy predtým neuviedol, avšak predovšetkým ani nijakým iným spôsobom táto skutočnosť nebola v konaní preukázaná a súd vo vzťahu k tomuto svedkovi musel prihliadnuť na jeho vzťah ku konateľovi žalovaného, ktorý je jeho synom, ale tiež k samotnému žalovanému, keď bolo v konaní nesporné, že dotyčný svedok v podstate reálne je on majiteľom, ako i konateľom firmy žalovaného a jeho syn túto funkciu zastáva len formálne. Taktiež sa súdu javí sporné samotné vypovedanie predmetného plnomocenstva úkonom zo dňa 01.10.2017, kedy toto generálne plnomocenstvo bolo vypovedané len v rozsahu týkajúceho sa akurát pracovnoprávnych vzťahov a vo zvyšnom rozsahu malo toto plnomocenstvo teda zostať zachované, hoci zo strany žalovaného bolo tvrdené, že došlo k vypovedaniu plnomocenstva z dôvodu narušenia vzťahov medzi žalovaným resp. konateľom žalovaného a jeho otcom D. O., čo je ale v rozpore s logikou veci, pretože ak by došlo k narušeniu vzťahov, v dôsledku čoho malo byť plnomocenstvo vypovedané, nie je zrejmé, prečo by vo zvyšnej časti s výnimkou pracovnoprávnych vzťahov toto ďalej bolo zachované, a preto s vysokou pravdepodobnosťou sa súdu javí, že došlo k účelovému vypovedaniu plnomocenstva dodatočne. Na základe vyššie uvedených skutočností súd má za to, že žalobkyňa v konaní preukázala dôvodnosť podanej žaloby, čo do základu i výšky uplatneného nároku, keďže žalovaný nerozporoval spôsob výpočtu výšky náhrady mzdy v zmysle vyššie citovaných ustanovení , t.j. priemerného zárobku, ktorý žalobkyňa uplatnila ako priemerný denný zárobok vo výške 48,90 EUR vypočítaný z hodinového zárobku v sume 6,113 EUR s odkazom na ňou predložený mzdový list za mesiac január 2018 a rovnako nerozporoval počet pracovných dní v tom ktorom kalendárnom mesiaci, a pretože súd pri predbežnom právnom posúdení predmetného dodatku č.1 nedospel k záveru, že by na tento ohľadne výšky mzdového dojednania vo vzťahu k žalobkyni nebolo možné prihliadať, a zároveň tiež v zmysle vyššie citovaného ustanovenia platí, že súd môže modifikovať nárok na náhradu mzdy len za čas presahujúci 12 mesiacov, v dôsledku čoho súd bližšie nepreskúmaval tvrdenia svedka ohľadne toho, že žalobkyňa bola potom, čo s ňou bol ukončený pracovný pomer u žalovaného, zamestnaná u iného zamestnávateľa resp. zamestnávateľov, keďže toto by bolo právne irelevantné pre posúdenie výšky nároku uplatneného žalobkyňou touto žalobou, súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy v ňou uplatnenej výške za príslušné obdobie, tak ako toto bolo špecifikované v podanej žalobe zvlášť za každý jednotlivý mesiac existencie tohto nároku vrátane úroku z omeškania, ktorý bol žalobcom uplatnený v zákonnej výške a v súlade s termínom splatnosti mzdy dojednaného v pracovnej zmluve uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným.

11. Podľa (ďalej len „“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení tak, že nakoľko bola žalobkyňa v celom rozsahu úspešná v tomto konaní, bol jej priznaný nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % s tým, že o konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach ( veta prvá ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( ).

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom podľa prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak 1. sa týkajú procesných podmienok, 2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, 3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo 4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.