Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43Sa/2/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Bundzelom v právnej veci žalobkyne: N. C., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. XXXX/XXX, XXX XX O., zastúpenej advokátom : JUDr. Daliborom Kuciaňom, Žilinská cesta 130, 921 01 Piešťany, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Trnave, Krajský dopravný inšpektorát, Kollárova 31, 917 02 Trnava, IČO : 00151866, o návrhu žalobkyne na preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-TT-KDI3-2020/005489-002 zo dňa 18.11.2020 takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1.

Žalobou zo dňa 6.1.2021, doručenou súdu dňa 7.1.2021 sa žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu - Okresného riaditeľstva PZ v Trnave, Okresného dopravného inšpektorátu v Piešťanoch (ďalej len prvostupňový správny orgán), ktorým tento uznal žalobkyňu za vinnú zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o priestupkoch) a podľa v spojení s zákona o priestupkoch jej uložil pokutu vo výške 20 eur. Žalovaný ako druhostupňový správny orgán postupom podľa správneho poriadku odvolanie žalobkyne zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. ORPZ-TT-ODI3-2020/010375-007 zo dňa 11.9.2020 potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia žalovaného bolo konštatované, že žalobkyňa dňa 7.11.2019 v čase o 06:44 hod. viedla bicykel značky Kellys Twist v Piešťanoch po ulici Žilinskej, pričom v riadenej križovatke ulíc Žilinská - A. Hlinku vošla do križovatky na signál zelenej farby „voľno“, následne v križovatke na istý čas s bicyklom zastavila a po chvíli pokračovala v jazde ďalej, pričom v jej smere jazdy už svietil signál červenej farby „stoj“, následkom čoho vošla do jazdnej dráhy vozidla značky Toyota Auris s evidenčným číslom PN 302DE, ktoré ako vodič viedla K. W., nar. XX.X.XXXX, ktorá prichádzala do križovatky z ulice A. Hlinku na signál zelenej farby „voľno“. Bolo zistené, že pri dopravnej nehode došlo ku zraneniu cyklistky - žalobkyne, pričom alkohol u vodičov zistený nebol. V dôsledku dopravnej nehody vznikla na Toyote Auris jeho vlastníkovi K. W. škoda na majetku vo výške cca 2000 eur. V rozhodnutí bolo ďalej konštatované, že vykonané dôkazy a vykonané dokazovanie postačujú na to, že žalobkyňa svojím konaním porušila ustanovenie zákona o cestnej premávke, čím bola uznaná vinnou zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa zákona o priestupkoch. Žalovaný vo svojom rozhodnutí uviedol, že po preštudovaní predloženého spisového materiálu, predložených dôkazných materiáloch a po oboznámení sa s oboma posudkami znalcov z

odboru doprava cestná dospel k záveru, že zo strany vodičky vozidla Toyota Auris nedošlo k porušeniu žiadneho ustanovenia zákona o cestnej premávke, nakoľko v danom čase a na danom mieste viedla vozidlo podľa ustanovení zákona o cestnej premávke, ktoré určujú spôsob prechádzania riadenou križovatkou. Naopak zo strany žalobkyne, ktorá bola v pozícii cyklistky, došlo k porušeniu ustanovenia zákona o cestnej premávke, čo malo za následok vznik kolíznej situácie. Na základe jednotlivých zistení mal žalovaný za to, že príčinou vzniku dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy žalobkyne. Pri určovaní druhu sankcie a jej výmery uloženej sankcie v zmysle ustanovenia § 12 zákona o priestupkoch žalovaný ako správny orgán prihliadal na závažnosť priestupku, na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa ako i na to, že sa jedná o porušenie pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom v zmysle § 137 ods. 2 písm. c) zákona o premávke. Ako už bolo vyššie uvedené prihliadal najmä na závažnosť priestupku, ktorá je vyjadrená v zákone o premávke, kde sa v ustanovení § 20 ods. 3 vodičovi zakazuje vojsť do križovatky, pokiaľ mu situácia nedovoľuje pokračovať v jazde, takže by bol nútený zastaviť vozidlo na križovatke, ďalej na spôsob spáchania priestupku - páchateľ spáchal priestupok takým konaním, že cyklistka vošla do riadenej križovatky na zelený signál „voľno“, pričom v križovatke zastavila a pokračovala v jazde ďalej v čase, keď v jej smere už svietil červený signál „stoj“, ďalej na okolnosti, za ktorých bol priestupok spáchaný - ranná doba, keď križovatka bola riadená svetelnou signalizáciou, viditeľnosť znížená súmrakom, pričom poveternostné podmienky neboli sťažené. V neposlednom rade prihliadal na mieru zavinenia, nakoľko sa jedná o zavinenie úmyselné a vedomé, pretože žalobkyňa si bola vedomá toho, že nesmie vojsť do križovatky, pokiaľ jej situácia neumožňuje pokračovať v jazde a bola by nútená v križovatke s vozidlom zastaviť. Pokiaľ ide o žalobkyňu, tak vo výpise evidenčnej karty vodiča nemá zapísané žiadne záznamy z porušenia pravidiel cestnej premávky. Na základe zistených skutočností bola žalobkyni uložená sankcia v takej výške, aby bola dostatočnou ujmou nútiacou sa vyvarovať podobnému konaniu v budúcnosti, pričom správny orgán mal za to, že uložená sankcia bude dostatočne represívna a zároveň výchovná a že pre žalobkyňu ako obvinenú bude dostatočnou ujmou nútiacou sa vyvarovať sa podobného konania v budúcnosti a tým vytvárania potencionálneho nebezpečenstva pre ostatných účastníkov cestnej premávky.

2.

Žalobkyňa namietala, že bola rozhodnutím žalovaného ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch a boli porušené jej práva garantované článkom II. ods. 2 SR, nakoľko napadnuté rozhodnutie bolo vydané v rozpore so zákonom a boli porušené aj jej subjektívne práva. Mala za to, že zistenie skutkového stavu veci bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, resp. skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia, nemá oporu v administratívnom spise. Poukázala na to, že v administratívnom konaní, postupom a rozhodnutím žalovaného boli porušené základné zásady trestného konania podľa , ktoré je potrebné použiť na správne trestanie (najmä náležité zistenie skutkového stavu, právo na obhajobu, prezumpcia neviny a z nej vyplývajúce pravidlo v pochybnostiach v prospech obvineného, pričom vina bez akýchkoľvek pochybností musí byť správnym orgánom preukázaná). Ďalej namietala, že žalovaný sa riadne nevysporiadal s odvolacími námietkami žalobkyne v rámci odvolacieho správneho konania, ktorým sa buď nevenoval vôbec, resp. tieto vyhodnotil nelogicky a arbitrárne a vinu žalobkyne uznal na základe dôkazov, ktoré nevyhodnotil jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti. Ďalej uviedla, že prvostupňový správny orgán právne odôvodnil svoje rozhodnutie s poukazom na ustanovenie zákona o premávke, podľa ktorého vodič nesmie vojsť do križovatky, ak mu situácia nedovoľuje pokračovať za križovatkou v jazde, takže by bol nútený zastaviť vozidlo na križovatke; to neplatí, ak vodič musí zastaviť vozidlo v križovatke z dôvodu dávania prednosti chodcom prechádzajúcim cez vozovku alebo pri odbočovaní doľava, pričom podľa zákona o priestupkoch sa priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky dopustí ten, kto poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda, pri ktorej inému ublíži na zdraví alebo inému spôsobí škodu na majetku, pričom podľa zákona o priestupkoch sa mu za takýto priestupok uloží pokuta od 150 - 800 eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá do troch rokov. V tejto súvislosti namietala, že za predmetný priestupok je možné uložiť pokutu minimálne 150 eur, pričom jej bola uložená pokuta vo výške 20 eur, čo znamená, že ak bola obvinená z priestupku vinnou (toto však popiera a vylučuje) nemohol jej správny orgán uložiť nižšiu pokutu ako je rozpätie uvedené v zákone. Znamená to, že ak je pokuta uložená nezákonne, hoc i v prospech žalobkyne, sú na mieste oprávnené tvrdenia o nezákonnosti nielen rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ale i celého konania, ktoré mu predchádzalo. Zdôraznila, že správne orgány vyhodnotili len jeden dôkaz v jej neprospech z priestupku, a to odborné vyjadrenie znalca, ktorý nebol ani na mieste dopravnej

nehody, pričom z odborného vyjadrenia znalca vyplýva, že „obhliadku poškodeného vozidla a bicykla som neurobil ... a ... pri výpočte nehodového deja som vychádzal z fotodokumentácie ODI, ktorá bola dostačujúca na vykonanie analýzy nehodového deja...“. Ďalej namietala, že ODI ako i žalovaný na dôkaz v prospech obvinenej z priestupku (riadny znalecký posudok) neprihliadal, pretože žiadnym spôsobom sa nevysporiadal s jeho závermi, najmä prečo obvinená z priestupku spomalila až zastala a prečo ju vodička Toyoty Auris na prehľadnej križovatke nevidela, tak ako sama vodička Toyoty Auris uvádza vo svojej výpovedi zo dňa 13.11.2019, ktorá je súčasťou administratívneho spisu. Poukázala na znalecký posudok, ktorého vypracovanie si zabezpečila a z ktorého vyplýva, že vodička Toyoty Auris nevenovala premávke pozornosť, keď minimálne 5,6 sekundy bola obvinená z priestupku v jej výhľade. Za tohto stavu argument správneho orgánu o tom, že vodička Toyoty Auris mala zelenú je v rozpore s logikou, nakoľko aj keď má vodič zelenú, to ho nezbavuje povinnosti sledovať priebeh a situáciu v cestnej premávke, o to viac, ak vidí, čo musela vidieť, že cez križovatku dokončuje prejazd iný vodič. V tejto súvislosti poukázala na to, že v tejto veci existujú rôzne verzie skutkového stavu, a preto nemožno hovoriť o jeho objasnení bez pochybností a za takéhoto stavu je konštatovanie zodpovednosti žalobkyne za konanie vykazujúce znaky priestupku nepresvedčivé, vágne a predčasné. Zdôraznila, že nevošla do križovatky na červenú farbu, ale na zelenú a dôvodom prečo nestihla prejsť križovatku počas jej svietenia bolo spomalenie až zastavenie práve z objektívnych, nie subjektívnych dôvodov. Z jej správania vyplýva, že sledovala situáciu v križovatke, reagovala na jej vývoj, pričom práve naopak vodička Toyoty Auris túto situáciu nesledovala a spôsobila dopravnú nehodu. Mala za to, že jediným dôvodom vzniku dopravnej nehody je skutočnosť, že vodička Toyoty Auris absolútne nesledovala situáciu v križovatke, vôbec nevidela žalobkyňu, tak ako to sama uviedla dňa 13.11.2019, pričom aj v samotnom znaleckom posudku predloženým žalobkyňou vyplýva, že vodička Toyoty Auris musela cyklistku vidieť viac ako 5,6 sekundy a nemala vojsť do križovatky, napriek zelenej farbe v jej smere, v prípade ak aj do križovatky vošla, mala a mohla zabrániť kolíznej situácii. Takéto nesledovanie situácie v cestnej premávke bolo priamym subjektívnym dôsledkom a následkom vzniku dopravnej nehody zo strany vodičky Toyoty Auris.

3.

Pokiaľ ide o žalobné body, tak tieto žalobkyňa konkretizovala nasledovne :

- žalobkyňa sa nedopustila žiadneho protiprávneho konania, pričom svoje tvrdenie preukazovala zabezpečeným znaleckým posudkom číslo 91/2020 zo dňa 25.8.2020 vypracovaným Ing. Marcelom Jancom, znalcom v odbore doprava cestná, z ktorého je zrejmé, že žalobkyňa žiaden priestupok nespáchala, naopak tento spáchal údajne poškodený (vodička motorového vozidla), resp. nie je ním bez akejkoľvek rozumnej pochybnosti preukázaná vina žalobkyne, naopak vina v tomto prípade svedčí a je preukázaná výlučne údajne poškodenému.

- žalovaný pri prejednaní veci vôbec neprihliadal na obsah administratívneho spisu, dôkazné prostriedky, ktoré svedčili v prospech žalobkyne (najmä ňou predložený znalecký posudok a výpoveď údajne poškodenej zo dňa 13.11.2020), pričom žalovaný vychádzal z odborného vyjadrenia znalca Ing. Štefana Cirbusa

- vec nebola spravodlivo prejednaná nezávislým a nestranným správnym orgánom, pretože od začiatku bolo celé prejednanie priestupku vedené nie s obvinenou, ale s vinnou osobou, o čom svedčí tá skutočnosť, že údajne poškodená podávala dňa 13.11.2020 oznámenie podľa § 59 ods. 3 zákona o priestupkoch a žalobkyňa dňa 27.11.2020 podávala podľa § 60 ods. 2 zákona o priestupkoch vysvetlenie, pričom mal ODI o dopravnej nehode vlastné zistenia už 7.11.2019, a mal tak pri oboch účastníkoch dopravnej nehody postupovať rovnako; opačným postupom tak nekonal nezávislý a nestranný správny orgán.

- žalobkyňa nebola pri podaní vysvetlenia podľa zákona o priestupkoch riadne poučená (išlo len o formálne a nedostatočné poučenie v rozpore s poučovacími ustanovenia podľa ) najmä o právnej pomoci ako aj o práve na obhajobu s prihliadnutím na osobu vysokého veku, pričom jej výpoveď bola následne použitá a pre žalovaného tiež podstatná pre uznanie jej viny.

- prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný nepostupovali tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie a zároveň s rovnakou starostlivosťou neobjasňovali okolnosti svedčiace proti žalobkyni ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jej prospech, a v oboch smeroch nevykonávali dôkazy, čo im neumožnilo spravodlivo rozhodnúť, pretože sa riadne a logicky nevysporiadali ani so závermi žalobkyňou predloženého znaleckého posudku a ani so skutočnosťami tvrdenými žalobkyňou na ústnom prejednaní priestupku dňa 9.9.2020 a ani s odvolacími námietkami proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu, čím došlo k porušeniu práva na obhajobu.

- správne orgány nehodnotili dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, nakoľko bez uvedenia racionálneho dôvodu tieto uprednostnili klamlivé odborné vyjadrenie obstarané ODI pred znaleckým posudkom predloženým žalobkyňou

- žalobkyni nebolo umožnené, aby sa mohla vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom, pretože tak žalobkyňa ako aj jej právny zástupca nedostali na to priestor, keď na ústnom prejednaní došlo dňa 9.9.2020 k vyhláseniu rozhodnutia, napriek tomu, že rozhodnutie ODI napadnuté odvolaním je až zo dňa 11.9.2020.

- zo zápisnice o ústnom pojednávaní o priestupku zo dňa 9.9.2020 je zrejmé odňatie práva na obhajobu a poskytnutie možnosti jeho uplatnenia v jeho plnej šírke, pretože právo vyjadriť sa ku všetkým dôkazom patrí obvinenému počas celého priestupkového (trestného) konania do skončenia dokazovania, k čomu ani nedošlo z dôvodu, že ústne pojednávanie bolo len formálnym a vopred pripraveným úkonom, v ktorom absentuje priestor na možnosť záverečného zhrnutia a vyjadrenia sa ku skutkovému a právnemu stavu prejednávanej priestupkovej veci.

- V prípade, že bola žalobkyňa uznaná za vinnú zo spáchania priestupku, pretože vošla do križovatky na zelenú a keď pokračovala v jazde už svietila v jej smere červená, nemožno toto konanie kvalifikovať ako priestupok, pretože žalobkyňa vošla do križovatky na zelenú, keď jej situácia dovoľovala, a až po zmene tejto situácie spôsobenej objektívnymi okolnosťami (odvracanie inej prípadnej dopravnej nehody uhýbaním sa iným vozidlám), v okamihu keď už bola v križovatke jej svietila v jej smere červená, čo nezbavuje povinnosti iných účastníkov cestnej premávky sledovať situáciu v cestnej premávke len preto, že títo majú vo svojom smere zelenú.

- žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán pri svojom postupe vôbec nerešpektovali základné zásady trestného konania, ktorých porušenie rezultovalo do nezákonného rozhodnutia a je potrebné takéto nezákonné rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

4.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 13.4.2021 poukázal na to, že žalobkyňa uviedla v žalobe obdobné dôvody ako vo svojom odvolaní podanom v rámci odvolacieho správneho konania, a preto poukázal na odôvodnenie uvedené v napadnutom rozhodnutí.

5.

Vzhľadom na splnenie zákonných podmienok v zmysle ustanovení správny súd rozhodol v predmetnej veci rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, pričom bolo zo strany súdu oznámené miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku, a to na úradnej tabuli Krajského súdu v Trnave a na webovej stránke Ministerstva spravodlivosti SR, v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením.

6.

Podľa o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vodič nesmie vojsť do križovatky, ak mu situácia nedovoľuje pokračovať za križovatkou v jazde, tak že by bol nútený zastaviť vozidlo na križovatke; to neplatí, ak vodič musí zastaviť vozidlo v križovatke z dôvodu dávania prednosti chodcom prechádzajúcim cez vozovku alebo pri odbočovaní doľava.

7.

Podľa § 22 ods. 1 pím. g) zákona o priestupkoch sa v priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky dopustí ten, poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda, pri ktorej inému ublíži na zdraví alebo inému spôsobí škodu na majetku, pričom podľa § 22 ods. 2 písm. c) zákona o priestupok sa mu za takýto priestupok uloží pokuta od 150 eur do 800 eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo do troch rokov.

8.

Podľa § 87 ods. 4 zákona o priestupkoch nemožno obvinenému z priestupku uložiť iný druh sankcie s výnimkou pokarhania alebo vyššiu výmeru sankcie, než bola uvedená v rozkaze.

9.

Krajský súd preskúmal tak napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, nakoľko správny súd nezistil žiadne právne relevantné námietky, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť rozhodnutí správnych orgánov.

10.

V predmetnej veci boli v rámci administratívneho konania vyhotovené dva znalecké posudky (súčasťou spisového materiálu je odborné vyjadrenie znalca v odbore cestná doprava Ing. Štefana Cirbusa a tiež znalca z odboru cestná doprava Ing. Marcela Janca, ktorý vypracoval znalecký posudok na základe požiadavky žalobkyne), pričom oba tieto posudky sa zaoberajú technikou jazdy tak žalobkyne, ako aj vodičky osobného motorového vozidla, ich pohybom, miesto zrážky, rýchlosťou a charakterom pohybu tak žalobkyne, ktorá bola v pozícií cyklistky ako aj vodičky osobného motorového vozidla. Znamená to, že súčasťou spisového materiálu je odborné vyjadrenie znalca z odboru cestná doprava Ing. Štefana Cirbusa, ktorý vykonal kompletnú analýzu nehodového deja a stanovil technickú príčinu vzniku dopravnej nehody. Tento konštatoval, že z technického hľadiska príčinou nehody bolo to, že cyklistka nevyužila na prejazd križovatky cestičku pre cyklistov. Nesprávnym spôsobom prejazdu a prechodu križovatkou vytvorila kolíznu situáciu. V križovatke sa zdržala dlhší čas, ako bol čas rozsvietenia zelenej na semafore v smere jej chôdze a čas potrebný na vyprázdnenie križovatky. Križovatku už prechádzala následne na červenú. Ďalej poukázal na to, že z technického hľadiska príčinou vzniku dopravnej nehody bol nesprávny spôsob prejazdu križovatky cyklistkou. Cyklistka vošla do križovatky vtedy, keď v smere jej chôdze už svietila na semafore 6,52 sekúnd zelená. Cez križovatku najskôr kráčala, potom sa v križovatke zastavila až následne opäť nasadla na bicykel a opäť pokračovala v jazde až do miesta zrážky. Svojím neštandardným pohybom v križovatke presiahla čas, pri ktorom bola rozsvietená zelená a čas potrebný na vyprázdnenie križovatky. Táto situácia spôsobila, že cez križovatku už sa pohybovala na červenú. Vozidlá z ulice A. Hlinku začali premávať do križovatky na zelené svetlo v ich smere jazdy, čo viedlo k vzniku zrážky. Cyklistka nesprávne použila komunikáciu, napriek tomu, že vpravo od nej bola v smere jej pôvodného pohybu cestička pre cyklistov, ktorú nevyužila.

11.

Pokiaľ ide o znalecký posudok č. 91/2020 vypracovaný Ing. Marcelom Jancom - znalcom v odbore cestná doprava tak tento uviedol, že technickú príčinu predmetnej dopravnej nehody je potrebné vyhodnotiť vo vzťahu k otázke právnej, a to ku skutočnosti, z akého dôvodu zastavila cyklistka N. C. na križovatke a či mala povinnosť predpokladať, že takéto zastavenie vyvolá kolíznu situáciu. Ďalej v znaleckom posudku konštatoval, že ak túto povinnosť cyklistka N. C. mala, potom predmetná nehoda mala prvky, ktoré spôsobili vznik dopravnej nehody :

- Nesprávna technika jazdy cyklistiky N. C. v zmysle , ktorá vyvolala kolíznu situáciu

- Nesprávna technika jazdy vodičky vozidla Toyota Auris K. W. v zmysle (neskorá reakcia), ktorá vodičke znemožnila zabrániť dopravnej nehode. V prípade ak cyklistka N. C. túto povinnosť nemala, potom technickou príčinou predmetnej dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy vodičky vozidla Toyota Auris v zmysle , (neskorá reakcia), ktorá vodičke znemožnila zabrániť dopravnej nehode. V danom prípade nebola vodičke vozidla Toyota Auris vytvorená náhla prekážka, nakoľko by pri správnej technike jazdy (včasnej reakcií) zastavila do miesta zrážky a zabránila dopravnej nehode.

12.

Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalobkyňa vošla na vozovku križovatky ulíc Žilinská a A. Hlinku ako chodec na začiatku priechodu pre chodcov, kde sa pohybovala tak, že najskôr od priechodu kráčala, následne sa zastavila, stála na vozovke (5,0 sekundy), počkala kým prejdú autá za ňou (vtedy zelená svietila už 22,518 sekundy) a až potom nasadla na bicykel (1,119 sekundy po zhasnutí zelenej), čím sa z chodca stal cyklista a ďalej pokračovala v jazde cez križovatku smer ulica Bratislavská až do miesta zrážky. Od rozsvietenia zelenej farby na semafore po nasadnutie žalobkyne na bicykel uplynul čas 28,763 sekundy. Žalobkyňa ako cyklistka sa s bicyklom nachádzala ešte pred vjazdom do križovatky, cca 32 metrov od miesta zrážky. Žalobkyňa zostala bezdôvodne za križovatkou, kde ako chodec tlačila svoj bicykel. O tejto súvislosti bolo zo strany žalovaného konštatované, že z videozáznamu nie je zrejmé, že by ju niektoré z predchádzajúcich vozidiel obmedzovalo, alebo že by odvracala iné prípadné nehody. V čase, keď žalobkyňa nasadla na svoj bicykel a pokračovala v jazde cez križovatku ako cyklista, na semafore ulíc Žilinská a A. Hlinku už svietila červená. V čase, keď sa začínajú rozbiehať vozidlá na ulici A. Hlinku, už cyklistka pokračovala v prejazde križovatky na červenú a podľa videozáznamu cyklistka ešte stále nebola pred vjazdom do ulice A. Hlinku, teda ešte nevošla do prvej pravej križovatky (viď. videozáznam čas 42:768). Ak by menovaná jazdila cez križovatku na bicykli a nezosadla by z neho za križovatkou, tak by cez ňu plynule prešla na zelený signál až na ulicu Bratislavskú. Podľa zistenia znalca

Ing. Štefana Cirbusa mala cyklistka N. C. priamy výhľad na vozidlo počas celého dojazdu do križovatky, a preto nie je pravdou, že by jej z pravej strany z ulice A. Hlinku zrazu vybehlo auto, na čo už nestihla zareagovať a toto auto do nej narazilo.

13.

Podľa § 51 zákona o priestupkoch, ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy zákona o správnom konaní. To znamená, že povinnosťou správneho orgánu pri rozhodovaní v konaní o priestupkoch je postupovať aj podľa jednotlivých ustanovení tohto zákona a pri aplikácii vychádzať zo základných zásad konania. Povinnosťou správneho orgánu je zistiť všetky právne rozhodné skutočnosti bez ohľadu na to, v čí prospech svedčia. Stav veci sa musí zistiť presne, čo znamená, že musí zodpovedať reálnej skutočnosti. Zistenie úplného a presného stavu veci je základným predpokladom zákonnosti a správnosti rozhodnutia správneho orgánu. Obvinený z priestupku má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu, a k dôkazom o nich, uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu a podávať návrhy a opravné prostriedky. S ohľadom na námietky žalobkyne, týkajúce sa hodnotenia dôkazov, správny súd v predmetnej veci zisťoval, či konanie o priestupku bolo vedené takým procesným postupom, ktorý zabezpečoval správny výsledok a či boli dôkazy vykonané spôsobom zodpovedajúcim pravidlám spravodlivého procesu. V tejto súvislosti súd k veci udáva, že v ust. § 3 správneho poriadku sú zakotvené základné zásady správneho konania. Jednou zo základných zásad správneho konania je zásada zákonnosti (), pričom z uvedenej zásady vyplýva, že správne orgány sú v konaní a pri rozhodovaní povinné postupovať v súlade s SR, zákonmi a ostatnými právnymi predpismi. V neposlednom rade sú povinné prihliadať aj na obsah medzinárodných zmlúv, ktoré v súlade s SR majú prednosť pred zákonmi. Ďalšou základnou zásadou správneho konania je zásada materiálnej pravdy, na základe ktorej rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Táto zásada je zakotvená nielen v správneho poriadku, ale je premietnutá aj v jeho ďalších ustanoveniach (, , ). Z obsahu predmetnej zásady vyplýva, že správny orgán (platí to aj pre odvolací správny orgán) je povinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti dôležité pre posúdenie veci (úplnosť zistenia). Správny orgán musí zabezpečiť, aby skutkové zistenia, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania čo najviac zodpovedali skutočnosti (presnosť zistenia). Tiež je potrebné prihliadať na tzv. princíp „rovnosti zbraní“, t.j., že každá strana v konaní musí mať rovnakú príležitosť predložiť svoj prípad a žiadna z nich nesmie byť podstatne zvýhodnená vo vzťahu k druhej strane, platí to aj v občianskom právnom konaní a taktiež pri preverovaní zákonnosti a postupu orgánov verejnej správy súdom. Tento princíp musí byť premietnutý do celého procesu, ak má byť proces spravodlivým.

14.

Správny orgán môže podľa svojej úvahy tiež posúdiť (§ 34 ods. 5 správneho poriadku), či sa určitá skutočnosť v rámci dokazovania ukázala ako pravdivá; t.j. môže dospieť k záveru, že určitý dôkaz je dostačujúci alebo sa rozhodnúť, že treba zadovážiť ďalšie dôkazy, ktoré majú relevantnejší podklad pre rozhodnutie. Hodnotenie dôkazov predstavuje zložitý myšlienkový postup, v rámci ktorého správny orgán na základe svojich logických, systematických a historických úsudkov, ako aj účelu zákona, tzv. ducha zákona, určité tvrdenia prijíma a iné odmieta. Správny orgán pri hodnotení dôkazov z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti) určuje, aký význam majú jednotlivé dôkazy pre jeho rozhodnutie, a či o tieto dôkazy môže oprieť svoje zistenia ohľadom skutku, t.j. či sú pre zistený skutkový stav upotrebiteľné. To znamená, že dokazovanie predstavuje aj verifikačný proces, pri ktorom správny orgán zvažuje, ktorý dôkaz je využiteľný a z hľadiska dokazovania významný, a ktorý dôkaz je pre rozhodnutie vo veci samej bezvýznamný. Ak správny orgán vyradí určitý dôkaz ako bezvýznamný, už sa týmto dôkazom ďalej nezaoberá. Hodnotenie dôkazov podľa zásady voľného hodnotenia dôkazov nemôže byť ľubovoľné. Podľa názoru správneho súdu, správny orgán môže pristúpiť k hodnoteniu dôkazov podľa zásady voľného hodnotenia dôkazov len po tom, ak vykonal úkony s cieľom odstrániť existujúce rozpory v dôkazoch. To platí aj pre odvolací správny orgán, keďže podľa judikatúry týkajúcej sa správneho súdnictva je jednoznačne zastávaný právny názor, že prvostupňové aj druhostupňové správne konanie tvorí jeden celok.

15.

Podľa názoru správneho súdu sa správne orgány snažili odstrániť rozpory v dôkazoch. Správne orgány v tejto súvislosti konštatovali a nebolo to ani zo strany zúčastnených strán sporné, že vodička vozidla Toyota Auris vošla a prechádzala riadenou križovatkou na zelený signál „voľno“ v zmysle zákona o

premávke signál so zeleným svetlom „voľno“ znamená pre vodiča možnosť pokračovať v jazde a ak dodrží ustanovenia o odbočovaní a takéto odbočenie nie je zakázané dopravnou značkou, možnosť odbočiť vpravo alebo vľavo, vodič je pritom povinný dať prednosť chodcom prechádzajúcim vo voľnom smere (na zelenú) po priechode pre chodcov a cyklistom prechádzajúcim vo voľnom smere (na zelenú) po priechode pre cyklistov, pritom ich nesmie ohroziť a ani obmedziť. V tomto smere vodička vozidla Toyota Auris neporušila žiadne ustanovenie tohto zákona a jazdila podľa predpisov. Naopak u žalobkyne ako cyklistky došlo počas jazdy cez predmetnú križovatku k viacerým porušeniam zákona o premávke, a to konkrétne porušenia § 20 ods. 3 zákona o premávke, ktorý zakazuje vodičovi vojsť do križovatky, ak mu situácia nedovoľuje pokračovať za križovatkou v jazde, tak že by bol nútený zastaviť vozidlo v križovatke. V danom prípade žalobkyňa ako cyklistka vošla do križovatky po ulici Žilinskej, avšak na hranici križovatky s ulicou A. Hlinku bezdôvodne prerušila jazdu, zosadla z bicykla a zostala s bicyklom v križovatke stáť, pričom v okamihu kedy sa rozhodla v jazde na bicykli pokračovať svietil na semafore v jej smere jazdy už signál červenej farby „stoj“. Z uvedeného vyplýva, že križovatkou prešla už na červenú, čo zákon nepovoľuje a tým porušila podľa § 22 ods. 1 pím. g) zákona o priestupkoch (nesprávny spôsob jazdy žalobkyne) v spojení s ustanovením § 20 ods. 3 zákona o premávke.

16.

Správny súd nepovažoval zistenie skutkového stavu v rozsahu popísanom vyššie za nedostatočné, resp. vytvárajúce stav dôkaznej núdze, čoho dôsledkom by malo byť uplatnenie postupu v zmysle zásady in dubio pro reo. Požiadavku obstarávať ďalšie dôkazné prostriedky správny súd nepovažoval za dôvodné, pretože pokiaľ nie sú dané pochybnosti o dôkaze, bez ohľadu na to, z akého zdroja pochádza a ak bol získaný a vykonaný v súlade so zákonom, nie je nevyhnutné k nemu priraďovať ďalšie dôkazy. Priraďovanie ďalších dôkazov na preukázanie skutkového stavu prichádza do úvahy iba v prípade vzniku pochybností. V predmetnej veci bolo potrebné posúdiť samotnú nehodovú situáciu po právnej stránke. Podľa názoru správneho súdu žalobkyňa mala povinnosť predpokladať, že jej zastavenie ako cyklistky na križovatke môže vyvolať kolíznu situáciu, pričom v dôsledku nesprávnej techniky jazdy žalobkyne ako cyklistky v zmysle tohto konštatoval, že je potrebné zisťovať dôvod zastavenia cyklistky na križovatke a či mala povinnosť predpokladať, že takéto zastavenie vyvolá kolíznu situáciu. Podľa názoru správneho súdu žalobkyňa v pozícií cyklistky takúto povinnosť mala, nakoľko takýmto nesprávnym spôsobom prejazdu križovatkou v pozícií cyklistky si musela byť vedomá toho, že takéto jej zastavenie môže vyvolať kolíznu situáciu. Takýmto neštandardným pohybom v križovatke presiahla čas, pri ktorom bola rozsvietená na semafore zelená, ako aj čas potrebný na vyprázdnenie križovatky, čoho následkom bolo to, že cez križovatku sa už pohybovala na červenú. Okrem toho cyklistka nesprávne použila komunikáciu, keď vpravo od nej bola v smere jej pôvodného pohybu cestička pre cyklistov, ktorú nevyužila.

17.

Pokiaľ žalobkyňa namietala, že správny orgán si nesplnil svoju povinnosť a neumožnil jej vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, tak v tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že zo spisového materiálu, predvolania na ústne pojednávanie o priestupku a upovedomenia o začatí konania číslo ORPZ-TT-ODI3-2020/010375-004 zo dňa 14.8.2020 vyplýva, že žalobkyňa bola v predvolaní upovedomená o skutočnosti, že v súlade s ustanovením § 33 ods. 2 správneho poriadku má ako účastník konania možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia i k spôsobu zistenia týchto podkladov ešte pred vydaním rozhodnutia, teda ešte pred samotným ústnym pojednávaním o priestupku. Ďalej bola upovedomená o tom, že v prípade ak tak chce vykonať, termín nazretia do spisu je nutné dohodnúť na správnom orgáne ešte pred ústnym pojednávaním o priestupku. Taktiež bola upovedomená o tom, že v prípade ak túto možnosť nevyužije, má možnosť po oboznámení sa s kompletným spisovým materiálom vyjadriť sa k predmetnej veci v plnom rozsahu na ústnom pojednávaní o priestupku. Taktiež z predloženého spisového materiálu vyplýva, že žalobkyňa bola v zápisnici z ústneho pojednávania o priestupku, ktoré sa konalo dňa 9.9.2020 po zákonnom poučení, ktorému porozumela, oboznámená s obsahom spisového materiálu, týkajúceho sa priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, zo spáchania ktorého bola obvinená, pričom na ústnom pojednávaní o priestupku bol prítomný aj právny zástupca žalobkyne.

18.

Pokiaľ ide o námietku žalobkyne, že jej bola uložená nižšia pokuta ako umožňuje rozmedzie v ustanovení § 22 ods. 2 písm. c) zákona o priestupkoch, na základe ktorého je umožnené uložiť pokutu za takýto

priestupok od 150 - 800 eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo do troch rokov, podľa názoru správneho súdu nemožno uloženie pokuty v nižšej sume ako umožňuje zákon, považovať v prípade žalobkyne za skutočnosť, z ktorej by bolo možné vyvodzovať akékoľvek porušenie práv porušenie práv žalobkyne v súvislosti s jej obvinením zo spáchaného priestupku a rozhodnutím u uložení sankcie.

19.

Vzhľadom k vyššie zisteným skutočnostiam správny súd žalobu ako nedôvodnú postupom podľa zamietol.

20.

O trovách konania správny súd rozhodol tak, že v konaní úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Trnave, a to v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.