Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_26Cb-66-2016.pdf
PDF · 147.35 KB
No categories available
26Cb/66/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Naďou Pethőovou v právnej veci žalobcu: Slovenská republika, v zastúpení: LESY Slovenskej republiky, š.p., Námestie SNP č. 8, Banská Bystrica, zastúpený: Mgr. Michal Lapšanský, advokát, Košická Belá 126, proti žalovaným: 1/ IVIM s.r.o., IČO: 36318876, Žihárec 723, 2/ Ľ. I., U.. XX.XX.XXXX, R. G. XX, Š., obaja zastúpení: Mgr. Monika Martonová, advokát, Vajnorská 8/A, Bratislava, o zaplatenie 228355,26 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Súd žalovaným 1/ a 2/ priznáva 100% náhrady trov konania a trov právneho zastúpenia.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou súdu dňa 06.12.2016 žalobca žiadal súd, aby rozhodol tak, že A/ žalovaný 1/ je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 199484,74 eur s úrokom z omeškania od doručenia žaloby žalovanému 1/ do zaplatenia a žalovaný 2/ je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 28870,52 eur s úrokom z omeškania od doručenia žaloby žalovanému 2/ do zaplatenia eventuálne B/ žalovaný 1/ je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 178623,95 eur s úrokom z omeškania a žalovaný 2/ je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 49731,31 eur s úrokom z omeškania, eventuálne C/ žalovaný 1/ je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 228355,56 eur s úrokom z omeškania.
2. Žalovaní 1/ a 2/ žiadali žalobu zamietnuť.
3. Súd vykonal dokazovanie písomnými vyjadreniami strán sporu, LV č. XXXX, delimitačným protokolom, LV č. XXX, žiadosťami o zápis do katastra, LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XX, oboznámením sa s obsahom spisu OS Galanta sp. zn. 24Er/387/2014, ďalšími listinnými dôkaznými prostriedkami a dospel k nasledovným zisteniam skutkového a právneho stavu veci:
4. Zo žaloby a písomných vyjadrení vyplynulo, že žalovaný 1/ bol v minulosti v katastri nehnuteľností vedený ako výlučný vlastník pozemkových nehnuteľností, a to lesných pozemkov pare. L.-V. XXXX/X o výmere 53592 m a pare. č. L.-V. XXXX/X o výmere 708206 m , pričom uvedené nehnuteľnosti boli zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Trenčianske Teplice, obec Trenčianske Teplice, okres Trenčín (ďalej spolu uvedené nehnuteľnosti aj len „Pozemky"). Ako vlastník Pozemkov bol v katastri nehnuteľností zapísaný v roku 2008 žalovaný 1/ na základe kúpnej zmluvy, ktorú uzatvoril so spoločnosťou Kúpele Trenčianske Teplice, a.s. (predtým Slovenské liečebné kúpele, a.s.). T. G. Masaryka 21, Trenčianske Teplice, IČO: 34 129316. Pozemky však v skutočnosti boli už od roku 1948 vlastníctvom žalobcu, resp. jeho právnych predchodcov. V minulosti boli Pozemky zapísané vo vložke č. XXX pre katastrálne územie Trenčianske Teplice pod parcelným číslom XXXX - Z., F. T., M. o výmere 81,0298 ha, pričom ako vlastník bol vedený Československý štát a tento majetok štátu bol v správe vtedajšieho štátneho podniku Československé štátne kúpele Trenčianske Teplice
(neskôr Slovenské liečebné kúpele, š. p. so sídlom v Trenčianskych Tepliciach). Československý štát uvedené nehnuteľnosti nadobudol do vlastníctva ex lege, a to na základe zákona č. 125/1948 Zb. o znárodnení pŕírodních léčivých zdroju a lázní a o začlenéní a správe konfiškovaného lázeňského majetku. Na základe Delimitačného protokolu z 24.8.1994 podpísaného medzi Slovenské liečebné kúpele, š. p. ako odovzdávajúcou organizáciou a Západoslovenské lesy, š. p, Odštepný lesný závod Trenčín ako preberajúcou organizáciou boli okrem iného delimitované na preberajúcu organizáciu aj Pozemky (vtedy ešte zapísané na liste vlastníctva č. XX pre katastrálne územie Trenčianske Teplice ako nerozdelená parcela č. XXXX/X o výmere 76,7798 ha). Vyššie uvedená zmena vo vzťahu k Pozemkom v katastri nehnuteľností nebola na základe Delimitačného protokolu zapísaná - Katastrálny úrad v Bratislave, Správa katastra Trenčín totiž ešte požadovala geometrický plán alebo doplnenie Delimitačného protokolu. K ostatným nehnuteľnostiam uvedeným v Delimitačnom protokole zmena v katastri nehnuteľností zapísaná bola (záznamom) a v súčasnosti je ako vlastník takýchto nehnuteľností vedený žalobca (na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie Trenčianske Teplice). Na základe vyššie uvedeného bol 20.12.2001 (už so spoločnosťou Slovenské liečebné kúpele, a.s. so sídlom v Trenčianskych Tepliciach ako odovzdávajúcim a LESY Slovenskej republiky, štátny podnik ako preberajúcim) uzatvorený dodatok k Delimitačnému protokolu z 24.8.1994, kde sa Pozemky v Delimitačnom protokole označené ako parcela č. XXXX/X o výmere 76,7798 ha nahradili označením: pare. č. XXXX/X diel 1 - lesný pozemok - výmera 59592 m^ a pare. č. XXXX/X diel 1 - lesný pozemok - výmera 702206 m ; ani tentoraz však zápis v katastri nehnuteľností z technických príčin nebol vykonaný
- Katastrálny úrad v Trenčíne, Správa katastra Trenčín požadovala ešte aj vyhotovenie geometrického plánu. Na základe žiadosti podniku LESY Slovenskej republiky, štátny podnik spoločnosti Slovenské liečebné kúpele, a.s. so sídlom v Trenčianskych Tepliciach, IČO: 34 129 316 z 26.10.2006 na podieľanie sa na nákladoch na vyhotovenie potrebného geometrického plánu oznámila spoločnosť Slovenské liečebné kúpele, a.s. štátnemu podniku vo svojom vyjadrení z 2.11.2006, že „berieme na vedomie vlastníctvo Lesov SR. š.p. k predmetným n eh n uteľn ostiam a prelo nevidíme dôvod participácie spoločnosti Slovenské liečebné kúpele, a.s. na vyhotovovaní a na nákladoch spojených s vyhotovením geometrický'ch plánov na predmetné parcely". Následne podnik LESY Slovenskej republiky, štátny podnik nechal vyhotoviť potrebné geometrické plány a navrhol spoločnosti Slovenské liečebné kúpele, a.s. uzatvoriť ďalší dodatok k Delimitačnému protokolu, avšak uvedená spoločnosť už ani na viaceré výzvy štátneho podniku nijako nereagovala a Pozemky následne protiprávne previedla na žalovaného 1/. Ani samotný žalovaný 1/ na výzvy podniku LESY Slovenskej republiky, štátny podnik vo veci vydania žalobcovi Pozemkov nikdy nereagoval. Z vvššie uvedeného malo vyplynúť, že vlastníkom Pozemkov bol žalobca a nikomu inému ako žalobcovi vlastníctvo k Pozemkom od roku 1948 až do udelenia priklepu na dražbe v exekučnom konaní vedenom JUDr. Paulínou Demianovou, súdnvm exekútorom so sídlom v Bratislave pod č. k. Ex 6/2014 nevzniklo; žalovaný 1/ kúpnou zmluvou v roku 2008 od nevlastníka (t. j. spoločnosti Slovenské liečebné kúpele, a.s. so sídlom v Trenčianskych Tepliciach, IČO: 34 129 316 ) vlastnícke právo nadobudnúť nemohol a ani nenadobudol, a teda takýto jeho „majetok" nemal byť ani predmetom dražby, pretože Pozemky patrili žalobcovi. Žalobca sa žalobou podanou 25.9.2013 voči žalovanému 1/ domáhal určenia svojho vlastníckeho práva k Pozemkom, avšak vzhľadom na skutočnosť, že Pozemky boli počas takéhoto súdneho konania bez vedomosti žalobcu vydražené žalovaným 2/ v exekučnom konaní, žalobca bol nútený takúto žalobu o určenie vlastníckeho práva vziať späť, keďže nadobudnutie veci dražbou v exekučnom konaní sa považuje za tzv. „privilegovaný" spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva, a teda vydražiteľ nadobudne vlastnícke právo aj v prípade, ak povinný v exekúcii nebol skutočným vlastníkom draženej veci. O vydražení Pozemkov žalovaným 2/ sa žalobca dozvedel z katastrálneho portálu 5.2.2016. Žalovaný 2/ ako oprávnený v exekučnom konaní a zároveň vydražiteľ nadobudol Pozemky vydražením v exekučnom konaní vedenom JUDr. Paulínou Demianovou, súdnym exekútorom so sídlom v Bratislave pod č. k. Ex 6/2014, pričom príklep bol schválený uznesením Okresného súdu Galanta č. k. 24Er/387/2014-14 z 2.10.2014 a rozvrh výťažku z dražby bol schválený uznesením Okresného súdu Galanta č. k. 24Er/387/2014-60 zo 16.1.2015. Cena Pozemkov bola určená znaleckým posudkom B.. H. A. č. X/XXXX na sumu 228.355,26 €; rozvrh z výťažku dražby z predaja Pozemkov a iných nehnuteľností v celkovej sume 393.357,64 € bol rozdelený tak, že: a) časť výťažku vo výške 49.731,31 € bola vyplatená žalovanému 2/ ako oprávnenému a b) časť výťažku vo výške 329.355,53 € bola vyplatená žalovanému 1/ ako povinnému v exekučnom konaní, keďže výťažok z dražby niekoľkonásobne prevyšoval pohľadávku oprávneného v exekučnom konaní. V tejto súvislosti poukázal na to, že v exekúcii na vymoženie istiny pohľadávky vo výške 33.193,92 € boli speňažované a napokon speňažené nehnuteľnosti v celkovej sume 393.357,64 €, t. j. istina predstavovala len 8,44%. Je preto viac ako zarážajúce, prečo došlo k dražbe pozemkov, ktorých hodnota nebola potrebná na úhradu vymáhanej pohľadávky s jej príslušenstvom. Pomer znalecky
určenej ceny Pozemkov k znaleckej cene ostatných dražených pozemkov v exekučnom konaní podľa vyššie uvedeného je 58,053 ku 41,947; znalecká cena zároveň predstavuje aj cenu získanú dražbou. Zo sumy 49.731,31 €, ktorú žalovaný 2/ získal ako oprávnený v exekučnom konaní potom predstavuje suma, ktorú žalovaný 2/ získal za Pozemky, 28.870,52 €. Z vyššie uvedeného mal potom za nepochybné, že nie len žalovaný 2/, ale aj žalovaný 1/ je povinný žalobcovi vydať peňažné plnenie, ktoré získal za Pozemky, a to vo zvyšnej sume 199.484,74 €. Právny základ žalobou uplatneného nároku definoval s poukazom na sut. § 451 ods. 1, ods. 2 OZ, pričom ako predbežnou otázkou navrhol zaoberať sa otázkou určenia vlastníckeho práva žalobcu k predmetným nehnuteľnostiam. Na margo Delimitačného protokolu zo dňa 24.08.1994 viedol, že sa ním mohla previesť len správa sporných nehnuteľností na právneho predchodcu žalobcu - LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, nakoľko z.č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku ani neumožňuje štátnemu podniku niečo vlastniť, vykonáva len v rozsahu zákona správu štátneho majetku, na základe čoho konštatoval, že nehnuteľnosti boli od roku 1948 bez ohľadu na správcu vo vlastníctve SR, delimitačným protokolom došlo len k prevode správy. Nezapísanie nového správcu nehnuteľností zároveň nemá žiaden vplyv existenciu vlastníckeho práva žalobcu, správca mohol byť preto zapísaný záznamom, ktorý má len evidenčný charakter. Poukázal na nemožnosť privatizácie nehnuteľností s poukazom na ust, § 3 písm. b/ (neskôr opravené na § 10) ods. 3 z.č. 92/1991Zb., v zmysle ktorého lesný fond vo vlastníctve štátu nemôže byť predmetom prevodu majetku v rámci privatizačného procesu, pretože v danom okamihu boli správcom nehnuteľností Západoslovenské lesy, š.p., t.j. právny predchodca žalobcu, čo vyplýva z ust. § 11 ods. 1 zákona o lesoch. Neskôr argumentáciu o nemožnosti privatizácie predmetných pozemkov zmenil tak, že ju oprel o ust. § 2 ods. 4 z.č. 192/1995 Z.z., ktoré ustanovenie vylučovalo prevod lesného pôdneho fondu v správe štátnych podnikov v odvetviach lesného hospodárstva. Vo vzťahu k námietke nedostatku aktívnej legitimácie žalobca poukázal na obsah úplného výpisu z ORSR pre LESY Slovenskej republiky, š.p., z ktorého vyplýva, že LESY SR š.p. po opakovanej reorganizácii lesného hospodárstva je právnym nástupcom Západoslovenských lesov, š.p., nakoľko je právnym nástupcom LESY BRATISLAVA, š.p. a LESY TRENČÍN, š.p., ktoré vznikli rozdelením Západoslovenských lesov, š.p. Poukázal na skutočnosť, že uplatnenie princípu ochrany vlastníctva dobromyseľného nadobúdateľa je možná len za preukázania jeho dobromyseľnosti, čo je úlohou žalovaného, ktorý dobromyseľnosť nielenže v konaní nepreukázal, ale ani nenavrhol v tomto smere vykonať žiadne dokazovanie, pričom oboznámenie sa s listom vlastníctva žalovaným 1/ pred uzatvorením kúpnej zmluvy nemožno považovať za preukázanie jeho dobromyseľnosti. Námietku premlčania nároku vyhodnotil ako nedôvodnú, poukázal na to, že žalovaný 1/ sa bezdôvodne obohatil až okamihom schválenia príklepu dražby v prospech žalovaného 2/.
5. Právny zástupca žalovaných 1/ a 2/ uviedol, že namieta v celom rozsahu svoju pasívnu vecnú legitimáciu a nepovažuje za sporné, že; „Žalovaný 1/ bol v minulosti v katastri nehnuteľností vedený ako výlučný vlastník pozemkových nehnuteľností, a to lesných pozemkov s parcelným číslom: XXXX/X o výmere 53.592 a s parcelným oslom; XXXX/X o výmere 708.206 m2, pričom uvedené nehnuteľnosti boli zapísané na Liste vlastníctva číslo XXXX pre katastrálne územie Trenčianske Teplice obec Trenčianske Teplice, okres Trenčín. Ako vlastník Pozemkov bol v katastri nehnuteľností zapísaný v roku 2008 Žalovaný 1/ na základe kúpnej zmluvy, ktorú uzatvoril so spoločnosťou Kúpele Trenčianske Teplice, a.s. (predtým Slovenské liečebné kúpele, a.s.), so sídlom T. G. Masaryka 21, Trenčianske Teplice, IČO; 34129 316." Podľa Žalovaného 1/ sú (vzhľadom na skutočnosť, že Žalobca svojím nedbalým prístupom ako vlastník a/alebo nedbalým prístupom správcu jeho majetku pripustil, že Pozemky nadobudol Žalovaný 2/ v nútenej dražbe) úplne irelevantné ďalšie tvrdenia Žalobcu. Počas predzmluvných rokovaní o uzatvorení zmlúv, na základe ktorých Žalovaný 1/ odplatne, t.j, kúpou nadobudol do svojho výlučného vlastníctva nehnuteľnosti zapísané na Liste vlastníctva Č. XX, ktorý pre katastrálne územie Trenčianske Teplice, obec: Trenčianske Teplice, okres: Trenčín viedol vtom čase Katastrálny úrad v Trenčíne, Správa katastra Trenčín (v súčasnosti katastrálny odbor Okresného úradu Trenčín), ako pozemky parcely registra „C" evidované na katastrálnej mape, a to: • pozemok s parcelným číslom: XXXX/X v časti o výmere 708206m2, druh pozemku Lesné pozemky, umiestnený v zastavanom území obce, spoluvlastnícky podiel: 1/1 • pozemok s parcelným číslom: XXXX/X v časti o výmere 59592m2, druh pozemku Lesné pozemky, umiestnený v zastavanom území obce, spoluvlastnícky podiel: 1/1 sa Žalovaný vl. rade starostlivo oboznámil s výpisom z Listu vlastníctva č. XX, ktorý pre katastrálne územie Trenčianske Teplice viedol v tom čase Katastrálny úrad v Trenčíne, Správa katastra Trenčín, pričom Žalovaný 1/ zdôraznil, že na výpise z Listu vlastníctva č. XX pre katastrálne územie Trenčianske Teplice nebola vyznačená plomba o zmene práva k Pozemkom v súlade s ustanovením § 44 zákona NR SR 162/1995 2.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k
nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, rovnako nebola na výpise z Listu vlastníctva č. XX, ktorý pre katastrálne územie Trenčianske Teplice viedol vtom čase Katastrálny úrad v Trenčíne, Správa katastra Trenčín, zapísaná žiadna poznámka, z ktorej by bolo zrejmé sporné vlastnícke právo predávajúceho, ktorým bola obchodná spoločnosť s obchodným menom: Kúpele Trenčianske Teplice, a.s., so sídlom: T.G. Masaryka 21, Trenčianske Teplice 914 51, IČO: 34 129 316 (ďalej k Pozemkom. Poukázal na skutočnosť, že pri nadobudnutí Pozemkov bol plne dobromyseľný a konal v dobrej viere. (Ak by tomu tak nebolo určite by si nenechal Pozemky vo svojom vlastníctve až do nútenej dražby), nemal ani len tušenie o nejakej potrebe vyhotoviť geometrický plán, či dodatkovať delimitačný protokol. Žalovaný 1/ sa u svojho predávajúceho, t.j. u Spoločnosti KTT informoval, ako nadobudla vlastníctvo k Pozemkom, pričom odpoveď znela tak, že majetok štátneho podniku Slovenské liečebné kúpele, štátny podnik v zmysle rozhodnutia Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku SR č. 40, spis č. KM-262/94 z 29.06.1994 a rozhodnutia č. 61/Z, spis č. KM-158/1995 z 12.05.1995 podľa privatizačného projektu vedenom v evidencii Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku SR pod číslom 212 so všetkými aktívami a pasívami, právami a záväzkami bol prevedený na Fond národného majetku SR, ktorý ho v súlade so schváleným privatizačným projektom previedol na Spoločnosť KTT (v čase od 24.10.1995 do 02.08.2007 s obchodným menom: Slovenské liečebné kúpele, a.s., so sídlom 17. novembra 2, 914 51 Trenčianske Teplice, a teda Spoločnosť KTT (vtom čase s obchodným menom Slovenské liečebné kúpele, a.s.) je právnym nástupcom zrušeného štátneho podniku Slovenské liečebné kúpele, štátny podnik so sídlom Trenčianske Teplice, zrušeného rozhodnutím MZ SR Č.2582/95-A zo dňa 22.09.1995. O preukázanom vlastníctve Spoločnosť KTT (výpisom z Listu vlastníctva č. XX, ktorý pre katastrálne územie Trenčianske Teplice viedol vtom čase Katastrálny úrad v Trenčíne, Správa katastra Trenčín) Žalovaný 1/ rade ani nemohol mať žiadne ďalšie pochybnosti, aj z dôvodu, že Pozemky sa nachádzali v bezprostrednej blízkosti prírodných liečebných kúpeľov, ktoré prevádzkovala Spoločnosť KTT. Osoby konajúce v mene Žalovaného 1/, a aj osoby v jeho vlastníckej štruktúre sú dlhodobo obyvateľmi Trenčína a mali informácie aj od Tepličanov, že „teplické lesy" patrili k prírodným liečebným kúpeľom. Žalovaný 1/ teda vychádzajúc aj z prezumpcie hodnovernosti údajov katastra nehnuteľností, z ktorých bolo jednoznačné, že vlastníctvo Pozemkov svedčí Spoločnosti KTT ako predávajúcemu, uzavrel so Spoločnosťou KTT zmluvy, na základe ktorých odplatne nadobudol do svojho výlučného vlastníctva Pozemky, za ktoré riadne zaplatil dojednanú kúpnu cenu. Ďalej poukázal na fakt, že Spoločnosť KTT vo svojom liste adresovanom správcovi majetku Žalobcu, uviedla, že berie na vedomie vlastníctvo Lesov Slovenskej republiky, štátny podnik k Pozemkom, a teda nie vlastníctvo Žalobcu. Ak sa teda Žalobca odvoláva na toto vyhlásenie Spoločnosti KTT, mal Žalovaný 1/ zato, že v konaní ide aj o nedostatok aktívnej vecnej legitimácie. Nikdy mu nebola doručená žiadna výzva na vydanie Pozemkov Žalobcovi, čo Žalobca vo svojej žalobe ani nijako nepreukázal a navyše Žalovaný 1/ bol výlučným vlastníkom Pozemkov, a preto ak by aj teoreticky Žalobca bol doručil Žalovanému 1/nejakú výzvu, je jednoznačné, že Žalobca nemohol očakávať, že Pozemky, ktoré Žalovaný 1/ odplatne nadobudol komukoľvek „vydá na základe výzvy." Rozhodnutím
- nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky ako nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti zo dňa 16. marca 2016, spis. zn.: 1. ÚS 549/2015-33 bola prelomená aj zásada „Nemo plus iuris ad alium transfere potest guamipse habet" alebo „nikto nemôže previesť na iného viac práv, než koľko sám má." Právna veta uvedeného nálezu Ústavného súdu SR znie: „Z hľadiska poskytnutia ústavnoprávnej ochrany je treba postaviť na rovnakú úroveň vlastnícke právo pôvodného vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti novým nadobúdateľom na základe jeho dobrej viery. Tým sa dostávajú do vzájomnej kolízie obidve ústavné hodnoty - princíp ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa (princíp dobrej viery, dôvery v akty štátu a právnej istoty v demokratickom právnom štáte) a princíp ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka (princíp nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet, t. j. nikto nemôže previesť }ia iného viac práv, než koľko sám má). Pokiaľ však nemožno zachovať maximum z obidvoch základných práv, treba prihliadnuť na princíp všeobecnej spravodlivosti, keď je nutné zvažovať všeobecné súvislosti tohto typu kolízie základných práv, ako aj individuálne okolnosti konkrétneho rozhodovaného prípadu. Vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie ie schopný sa nijako dozvedieť o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu po zákonom určenom správnom (katastrálnom) konaní." Žalovaný 1/ ďalej nepoprel skutočnosť, že na Okresnom súde Trenčín bolo na návrh Žalobcu začaté súdne konanie vo veci samej vedené tam pod spis. zn.: 13C/348/2013, predmetom ktorého bolo určenie vlastníckeho práva, a ktoré bolo podľa príloh žaloby Žalobcu zastavené uznesením Okresného súdu Trenčín, č.k.: 13C/348/2013-188 zo dňa 12.04.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 31.09.2016, a to na základe písomného podania navrhovateľa, ktorým bol Žalobca - späťvzatia návrhu vo veci samej. Žalovaný 1/ rade ďalej nepoprel, že Pozemky, ktoré nadobudol v Čase pred
hospodárskou krízou, sa následne stali predmetom nútenej dražby vykonanej súdnou exekútorkou JUDr. Paulínou DEMIANOVOU, túto skutočnosť však Žalovaný 1/ priamo nespôsobil. Pochybenia Žalobcu ako nedbalého vlastníka, ktoré sú zároveň pochybeniami správcu majetku Žalobcu, ktorý má v zmysle ustanovenia § 3 ods. 2 zákona 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov oprávnenie a zároveň povinnosť majetok štátu užívať na plnenie úloh v rámci predmetu činnosti alebo v súvislosti s ním, nakladať s ním podľa tohto zákona, udržiavať ho v riadnom stave, využívať všetky právne prostriedky na jeho ochranu a dbať, aby nedošlo najmä k jeho poškodeniu, strate, zneužitiu alebo zmenšeniu. Žalobca, resp. správca jeho majetku nevyhovel požiadavke Katastrálneho úradu v Bratislave, Správy katastra Trenčín v zmysle oznámenia Z 1848/94 v znení zo dňa 10.11.1994. Žalobca ako správca majetku štátu bol povinný v záujme prevodu vlastníctva Pozemkov vyhovieť požiadavkám a následne by boli Pozemky prevedené do vlastníctva Slovenskej republiky, a do správy (v tom čase) Západoslovenských lesov, Odštepný lesný závod Trenčín. Ale keďže tak Žalobca ani správca jeho majetku neučinil. Pozemky boli prevedené z vlastníctva Slovenské liečebné kúpele š.p.. Trenčianske Teplice do vlastníctva Slovenské liečebné kúpele, a.s. Žalobca, resp. správca jeho majetku po tom, čo mu bol doručený list od spoločnosti Slovenské liečebné kúpele, a.s. o tom, že berú na vedomie vlastnícke právo Lesov SR, š.p. k Pozemkov, a preto nevidia dôvod svojej participácie na vyhotovovaní a na nákladoch spojených s vyhotovovaním geometrických plánov na Pozemky nedal na svoje náklady vyhotoviť geometrický plán, aby mohol byť v katastri vykonaný záznam o vlastníckom práve Žalobcu. Navyše Žalovaný 1/možno nemá všetky informácie, avšak z príloh, ktoré k žalobe priložil Žalobca nie je zrejmé, prečo by sa Spoločnosť KTT ako súkromný subjekt mala akokoľvek podieľať na nákladoch, ktoré vzniknú Žalobcovi, resp. jeho správcovi ako prirodzenému monopolu v súvislosti so zosúladením stavu v katastri nehnuteľnosti so skutočnosťou, a teda so zápisom vlastníckeho práva Žalobcu do katastra nehnuteľností. V zmysle Ústavy Slovenskej republiky predsa od nikoho nemožno žiadať, aby konal, čo mu zákon neprikazuje a každý môže konať, čo mu zákon nezakazuje. Žalobca, resp. správca jeho majetku bol v čase od 1994 do 2001, od 2001 do 2006, od 2006 do 2013 a v čase od 2013 do 2016 nedbanlivo pasívny, úplne nečinný a nevenoval vlastníctvu Pozemkov, o ktorých tvrdí, že vlastnícke právo k nim svedčí iba jemu, náležitú odbornú starostlivosť. Žalobca, resp. správca jeho majetku už v roku 1994 alebo aspoň v roku 2006 mal podať Katastrálnemu úradu v Bratislave, Správe katastra Trenčín návrh na zápis poznámky, z ktorej by tretím osobám bol zrejmý sporný zápis v katastri v nehnuteľnosti ohľadom vlastníka Pozemkov. Žalobca, resp. správca jeho majetku ani po začatí súdneho konania vedeného na Okresnom súde Trenčín pod spis. zn.: 13C/348/2013, predmetom ktorého bolo určenie vlastníckeho práva k Pozemkom, A/ bezodkladne nepodal katastrálnemu odboru Okresného úradu Trenčín návrh na zápis informatívnej poznámky do katastra nehnuteľnosti o existencii súdneho konania vedeného na Okresnom súde Trenčín pod spis. zn.; 13C/348/2013, predmetom ktorého bolo určenie vlastníckeho práva k Pozemkom, na základe ktorej by súdny exekútor bol upustil od svojho zámeru v)'konať exekúciu nútenou dražbou a Pozemky by boli doteraz vo vlastníctve Žalovaného 1/ a B/ bezodkladne nepodal na súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým bolo zakázané Žalovanému 1/ v procesnom postavení odporcu akokoľvek nakladať s Pozemkami apo nariadení predbežného opatrenia by Žalobca mal možnosť podať katastrálnemu odboru Okresného úradu Trenčín už aj návrh na zápis obmedzujúcej poznámky do katastra nehnuteľnosti, dôsledkom ktorej by bola skutočnosť, že katastrálny odbor Okresného úradu Trenčín by bez ohľadu na rozhodnutie exekučného súdu o schválení príklepu nebol vykonal žiadnu zmenu a Pozemky by boli doteraz vo vlastníctve Žalovaného 1/. Žalovaný 1/ nepoprel, že „Žalovaný 2/ako oprávnený v exekučnom konaní a zároveň vydražiteľ nadobudol Pozemky vydražením v exekučnom konaní vedenom JUDr. Pavlínou DEMIANOVOU, súdnym exekútorom so sídlom v Bratislave, pod č. k.: EX 6/2014, príklep bol schválený uznesením Okresného súdu Galanta, č.k.: 24Er/387/2014-14 zo dňa 02.09.2014 a rozvrh výťažku z dražby bol schválený uznesením Okresného súdu Galanta, č.k.: 24Er/387/2014-60 zo dňa 16.01.2015. Cena Pozemkov bola určená znaleckým posudkom B.. H. A. číslo X/XXXX na sumu 228 355,26 eura. Rozvrh výťažku dražby z predaja Pozemkov a iných nehnuteľností v celkovej sume 393 357,64 eura bol rozdelený tak, že (a) časť výťažku vo výške 49 731,31 eur bola vyplatená Žalovanému v 2. rade ako oprávnenému a (b) časť výťažku vo výške 329 355,53 bola vyplatená žalovanému v 1. rade ako povinnému v exekučnom konaní, keďže výťažok z dražby niekoľkonásobne prevyšoval pohľadávku oprávneného v exekučnom konaní." Žalovaný 1/ odmietol tvrdenie Žalobcu, ktoré sa nezakladá na pravde, a to že „vykonaním nútenej dražby prišlo k privedeniu nerevidovateľného transferu vlastníctva Pozemkov." Žalovaný 1/ mal zato, že Žalobca sa ničím nepreukázanými špekuláciami snaží preniesť zodpovednosť za zanedbanie povinností na strane Žalobcu, resp. správcu jeho majetku na Žalovaného 1/. Nijako nemohol ovplyvniť správanie a konanie povinných subjektov, ktoré mali konať, aby po delimitácii majetku boli Pozemky záznamov prevedené do vlastníctva Žalobcu, nijako nedokázal
ovplyvniť rozhodnutie správcu majetku Žalovaného, aby sa staral o Pozemky, ako mu to určujú a prikazujú zákonné ustanovenia, nijako nedokázal ovplyvniť ohodnotenie Pozemkov znalcom určeným súdnym exekútorom, ani možnosť ovplyvniť to, za akú sumu budú vydražené Pozemky. Mal za to, že nijakým spôsobom nepochybil vo svojom postupe, konal vždy v dobrej viere, ako dobromyseľný nadobudol Pozemky v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami. Odmietol domnienky Žalobcu, vyslovené v jeho tvrdení: „Z vyššie uvedeného je potom nepochybné, že nielen Žalovaný v 2. rade, ale aj Žalovaný v 1. rade je povinný Žalobcovi vydať peňažné plnenie, ktoré získal za Pozemky, a to vo zvýšenej sume 199 484,73 eura.", v zmysle ktorých vykonaním exekúcie mohol vzniknúť vzťah medzi Žalobcom a Žalovaným 1/, opätovne poukázal, na fakt, že Žalobca, resp. správca jeho majetku iba zahmlieva zanedbanie svojich povinností a ako topiaci sa chytá fabulovanej slamky. Ak by bol uzáver Žalobcu pravdivý, je zrejmé, že celý inštitút exekúcii ako spôsob vymoženia pohľadávky je nebezpečný tak pre oprávneného, ako aj pre povinného. A teda by sa stal úplne zbytočný. Odmietol domnienky Žalobcu, vyslovené v jeho tvrdení: ,Je nutné pripustiť, že Žalovaní si navzájom alebo prípadne aj so súdnou exekútorkou identifikovali sumy peňazí, ktoré im pripadli z jednotlivých vydražených nehnuteľností, a teda aj z jednotlivých lesných pozemkov.", ktorým sa snaží navodiť dojem, že sa jednalo o konanie v zhode medzi všetkými osobami zúčastnenými v exekúcii. Žalobca nijako nepreukázal toto nedovolené tvrdenie. Uvedené tvrdenie nie je pravdivé a svojím zásahom do práva na ochranu osobnosti konajúcich za Žalovaného 1/ sú spôsobilé privodiť Žalovanému 1/ ujmu. V celom rozsahu odmietol vyčíslenie neexistujúcich istín, ktoré by mal byť Žalovaný 1/ zaviazaný zaplatiť Žalobcovi, nevie zo žaloby identifikovať, akým spôsobom sa Žalobca k istinám uvedeným v konkrétnych eventuálnych petitoch dopracoval. Žalobca nijako nepreukázal oprávnenosť takýchto súm. Namietol v celom rozsahu úroky z omeškania, keďže zo žaloby vôbec nie je zrejmé, ako sa mohol dostať do omeškania podaním žaloby Žalobcu. Žalobca nijako nepreukázal oprávnenosť a opodstatnenosť takýchto úrokov z omeškania. Na margo nemožnosti privatizácie nehnuteľností uviedol, že ust. § 10 ods. 3 z.č. 92/1991 Zb. je na daný prípad neaplikovateľné, nakoľko je účinné od 12.10.1999, pričom v danom prípade k privatizácii Slovenských liečebných kúpeľov došlo v roku 1995. Z Delimitačného protokolu zo dňa 24.08.1994 podľa názoru žalovaných 1/ a 2/ nevyplýva prevod správy nehnuteľností vo vlastníctve SR, nakoľko z jeho obsahu vyplýva, že ide o nehnuteľnosti vo vlastníctve Slovenských liečebných kúpeľov, š.p. Teplice, na základe čoho išlo o prevod vlastníctva, čo potvrdzuje aj list Katastrálneho úradu Bratislava, Správa katastra Trenčín z 10.11.1994 predložený v konaní žalobcom, v ktorom sa spomína prevod vlastníctva k predmetným pozemkom, a keďže katastrálne konanie bolo zastavené pre neodstránenie vytknutých nedostatkov, k prevodu vlastníctva nedošlo, a tak v čase privatizácie sa dotknuté nehnuteľnosti nachádzali vo vlastníctve Slovenských liečebných kúpeľov, š.p. Teplice a nie vo vlastníctve SR, preto aj ust. § 2 ods. 4 z.č. 192/1995 Z.z. je na daný stav neaplikovateľné. Vo vzťahu k dobromyseľnosti žalovaných 1/ a 2/ uviedol, že túto v konaní žalovaní 1/ a 2/ preukázali, počas predzmluvných rokovaní, na základe ktorých žalovaný 1/ odplatne nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, sa tento oboznámil s LV č. XX, na ktorých boli dotknuté nehnuteľnosti vedené, na ktorom nebola plomba, ani poznámka o spornosti vlastníctva k nim, nemal dôvod mať pochybnosti a nejakým iným spôsobom si preverovať nadobudnutie vlastníckeho práva prevodcu, vychádzal z evidencie katastra nehnuteľností, kde LV je verejnou listinou. Žalovaný 1/ nebol oprávnený nazerať do zbierky listín katastrálneho operátu. Poukázal na skutočnosť, že žalovaný 1/ ako dobromyseľný každoročne po prevode platil daň z predmetných lesných pozemkov, žalovaní 1/ a 2/ na základe nimi predložených listinných dôkazných prostriedkov riadne preukázali nadobudnutie vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam, zaplatenie kúpnej ceny a najvyššieho podania v dražbe, preto niet dôvodu, aby súd v tejto veci nepostupoval v súlade s rozhodnutím ÚS SR z 16.03.2016 sp. zn. 1.ÚS 549/2015-33 a poskytol dobromyseľným žalovaným 1/ a 2/ ochranu. V tomto spore je žalobca ako nedbanlivý vlastník povinný niesť vyššie riziko ako dobromyseľný nadobúdateľ. Voči nároku vzniesol námietku premlčania, poukázal na to, že žalobca nepreukázal, že nehnuteľnosti patria do lesného fondu, dôvodnosť výšky požadovaného plnenia žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, pričom nevyplýva zo žiadneho znaleckého posudku ani inej listiny.
6. Žalovaný 2/ uviedol, že dôvody žaloby sú irelevantné, vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nadobudol ako vydražiteľ v exekučnom konaní a v dobrej viere.
7. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
8. Podľa § 451 ods. 1 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
9. Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
10. Predmetom konania je nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovaným 1/ a 2/, ktorí sa mali na úkor žalobcu bez existencie akéhokoľvek právneho dôvodu obohatiť tým, že v rámci exekučnej dražby na majetok žalovaného 1/ boli vydražené nehnuteľnosti - lesné pozemky parce. Reg. KN -C č. XXXX/X o výmere 53592 m2 a č. XXXX/X o výmere 708206 m2, vedené na LV č. XXXX pre katastrálne územie Trenčianske Teplice, obec Trenčianske Teplice, okres Trenčín - žalovaným 2/, pričom malo ísť o nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu. Vzhľadom na nadobudnutie vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam žalovaným 2/ ako aktuálne zapísaným vlastníkom v katastri nehnuteľností formou udelenia príklepu v dražbe žalobca nežiadal určiť svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ale žiadal vydať bezdôvodné obohatenie v podobe peňažných prostriedkov.
11. V konaní bolo preukázané a zároveň nebolo sporné, že nehnuteľnosti boli od roku 1948 vlastníctvom Československého štátu, pôvodne zapísané v PKV č. 386 pre katastrálne územie Trenčianske Teplice pod parcelným číslom XXXX - Útulňa, Tlstá hora, Les o výmere 81,0298 ha a majetok bol v správe štátneho podniku Československé štátne kúpele Trenčianske Teplice, ktorý majetok štát nadobudol ex lege na základe zákona č. 125/1948 Zb. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že na základe kúpnej zmluvy zo dňa 29.01.2008 a zo dňa 22.02.2008 Kúpele Trenčianske Teplice, a.s. ako predávajúci previedol vlastnícke právo k uvedeným nehnuteľnostiam na žalovaného 1/ ako kupujúceho, pričom vklad vlastníckeho práva bol povolený pod č.k. V XXX/XX, V XXX/XX. V rámci exekučného konania vedeného na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 24Er/387/2014 proti žalovanému 1/ ako povinnému boli nehnuteľnosti vydražené, pričom príklep bol udelený žalovanému 2/, schválený bol uznesením OS Galanta č.k. 24Er/387/2014-60 zo dňa 16.01.2015. Bezdôvodné obohatenie pritom podľa žalobcu predstavuje časť výťažku z dražby, ktorá bola vyplatená ako žalovanému 1/ ako rozdiel medzi výťažkom z dražby a vymáhanou pohľadávkou s príslušenstvom a žalovanému 2/ ako suma za pozemky.
12. Vzhľadom na skutočnosť, že úspech žalobcu v predmetnom konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia priamo súvisí s potrebou ustálenia vlastníckeho práva ku dňu udelenia ako príklepu v dražbe, tak ku dňu uzatvorenia kúpnych zmlúv, ktorými bolo vlastnícke právo k nehnuteľnostiam prevedené na žalovaného 1/, mal žalobca za to, že určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam je potrebné vyriešiť ako prejudiciálnu otázku, nakoľko v prípade ustálenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam ako patriaceho v rozhodujúcom období žalobcovi, nemohla spoločnosť Kúpele Trenčianske Teplice, a.s. ako predávajúci platne previesť dvoma kúpnymi zmluvami z roku 2008 vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na žalovaného 1/ ako kupujúceho, a to v zmysle zásady nemo plus iuris, čím by bol podľa názoru žalobcu založený hmotnoprávny predpoklad pre vydanie bezdôvodného obohatenia žalovanými 1/ a 2/, keďže až do času udelenia príklepu v dražbe by bol výlučným vlastníkom nehnuteľností žalobca.
13. Aktívnu legitimáciu žalobcu v konaní mal súd za preukázanú, vychádzajúc z obsahu úplného výpisu z ORSR pre LESY Slovenskej republiky, š.p., z ktorého vyplýva, že LESY SR š.p. po opakovanej reorganizácii lesného hospodárstva je právnym nástupcom Západoslovenských lesov, š.p., nakoľko je právnym nástupcom LESY BRATISLAVA, š.p. a LESY TRENČÍN, š.p., ktoré vznikli rozdelením Západoslovenských lesov, š.p..
14. V konaní nebolo sporným, že v roku 1948 ex lege nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam definovaným vyššie Československý štát, a to vychádzajúc z nespochybnených údajov výpisu z pozemkovej knihy PKV č. XXX Štátneho notárstva Trenčín, pričom správu nehnuteľností vykonával štátny podnik Československé štátne kúpele Trenčianske teplice. Jedným z rozhodujúcich listinných dôkazných prostriedkov predloženým žalobcom za účelom preukázania jeho nároku bol Delimitačný protokol zo dňa 24.08.1994, uzatvorený medzi Slovenskými liečebnými kúpeľmi, š.p. (právny nástupca pôvodného správcu Československé štátne kúpele) ako odovzdávajúcou organizáciou a Západoslovenskými lesmi, š.p. Bratislava, odštepný lesný závod Trenčín (právny predchodca žalobcu s poukazom na ods. 16. rozsudku), na základe ktorého mala byť prevedená správa nehnuteľností vo vlastníctve SR, v dôsledku čoho by následne nehnuteľnosti nemohli byť predmetom privatizačného procesu Slovenských liečebných kúpeľov, š.p. a po privatizácii by Kúpele Trenčianske Teplice, a.s. v dôsledku absencie vlastníckeho práva nemohli platne toto previesť na žalovaného 1/. Pojem delimitácia nepochybne označuje - prevod správy k pozemkom vo vlastníctve štátu, pričom ide o postup, ktorým
sa zosúlaďuje evidencia správy pozemkov - správcov pozemkov, vyplývajúca z právnych predpisov a druhov pozemkov. Obligatórna je písomná forma protokolu, pričom konkretizácia majetku, ktorý je predmetom delimitácie, je jeho podstatnou náležitosťou. To znamená, že v súlade s argumentáciou žalobcu, pri nakladaní správcov so spravovanými nehnuteľnosťami vo vlastníctve SR, títo (naviac ako štátne podniky v oboch prípadoch) nemohli prevádzať delimitačným protokolom svoje vlastnícke právo, vlastnícke právo náležalo výlučne Slovenskej republike. Žalobcom predložený Delimitačný protokol súd považuje za zmätočný právny úkon nevyvolávajúci právne účinky (t.j. ani zmenu správy majetku), nakoľko z jeho obsahu vyplýva, že jeho predmetom je delimitácia (prevod správy) lesného pôdneho fondu v k.ú. Omšenie II a Trenčianske Teplice, vedené na LV č. XX, ktoré sú vo vlastníctve Slovenských liečebných kúpeľov, š.p.. S poukazom na vyššie uvedený výklad teda ide o neexistujúce nehnuteľnosti, nebolo v konaní preukázané, že by z LV č. XX resp. iného listu vlastníctva vyplývalo vlastnícke právo k nehnuteľnostiam patriace v tom čase Slovenským liečebným kúpeľom, š.p., nakoľko vlastnícke právo v konaní preukázané v tom čase náležalo Slovenskej republike. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že Delimitačný protokol z 24.08.1994 ako zmätočný dvojstranný právny úkon, ktorého predmetom je nemožné plnenie (prevod správy k neexistujúcim nehnuteľnostiam tak ako sú v ňom nehnuteľnosti špecifikované) je neplatným právnym úkonom podľa ust. § 37 ods. 2 OZ a ako taký nemohol vyvolať právne účinky v podobe prevodu správy na právneho predchodcu žalobcu. Správa nehnuteľností tak následne neprešla na právneho predchodcu žalobcu, o čom v konečnom dôsledku svedčí aj nerozporovaná skutočnosť, že právny predchodca žalobcu nebol ako správca formou záznamu zapísaný v príslušnom liste vlastníctva, i keď z iného dôvodu, a to z dôvodu absencie doloženia potrebných listín (geometrický plán) právnym predchodcom žalobcu, ktorú povinnosť tento nesplnil ani po výzve katastrálneho úradu a katastrálne konanie bolo zastavené.
15. Vo vzťahu k nemožnosti privatizácie dotknutých nehnuteľností s poukazom na ust. § 2 ods. 4 z.č. 192/1995 Z.z. , ktorý zákon je v špeciálnym zákonom k z.č. 92/1991 Zb. súd vychádzajúc zo znenia ust. § 10 ods. 6 z.č. 92/1991 Zb. má za to, že v rámci civilného sporového konania súd nemôže hodnotiť obsah rozhodnutia vydaného v rámci privatizačného procesu (ktoré rozhodnutie ani v konaní predložené nebolo, pričom majetok podliehajúci privatizácii nepochybne tvorí obsah rozhodnutia), pričom v konaní nebolo preukázané, že by žalobcom tvrdená nesprávnosť privatizačného rozhodnutia bola legitímnym postupom odstránená.
16. Súd v rámci potreby predbežného posúdenia vlastníckeho práva žalobcu (keďže tento si od tvrdeného jemu náležiaceho vlastníckeho práva odvíja právo na vydanie bezdôvodného obohatenia) musí ako predbežnú otázku vyhodnotiť aj žalobcom tvrdenú neplatnosť kúpnych zmlúv uzatvorených v dňoch 29.01.2008 a 22.02.2008 medzi Kúpele Trenčianske Teplice, a.s. ako predávajúcim a žalovaným 1/ ako kupujúcim, predmetom ktorých bol odplatný prevod vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam, keďže podľa názoru žalobcu prevodca v čase prevodov vlastníckych práv nedisponoval vlastníckym právom k nehnuteľnostiam, toto malo patriť žalobcovi. V tejto súvislosti súd poukazuje na ust. § 78 ods. 1 a 2 CSP, pričom má za to, že hmotnoprávny vzťah k uvedeným zmluvám má okrem žalovaného 1/ aj Kúpele Trenčianske Teplice, a.s., ktorý nie je stranou sporu. Vychádzajúc z definície núteného spoločenstva ako procesného spoločenstva, kde hmotnoprávna vecná legitimácia svedčí v spore viacerým subjektom, a teda ak je z hľadiska hmotného práva potrebné a nevyhnutné, aby žalobu uplatnilo viacero subjektov spoločne, alebo ak je pre úspech v spore nevyhnutné žalovať viacero subjektov, súd mal za to, že hmotnoprávny vzťah k uvedeným zmluvám rozhodne náleží aj subjektu, ktorý nie je stranou sporu, pričom nie je rozhodujúce, že určenie neplatnosti zmlúv neobsahuje petit žaloby v tomto konaní a ide len o predbežnú otázku. S poukazom na zásadu právnej istoty nemožno čo i len ako predbežnú vyhodnocovať neplatnosť právneho úkonu, kde strana dotknutého právneho úkonu nemá možnosť uplatniť svoje procesné práva a povinnosti. Označenie strán sporu pritom náleží žalobcovi. Uvedený názor podporuje aj ustálená rozhodovacia prax, napr. R 30/2004 (V občianskom súdnom konaní o neplatnosť kúpnej zmluvy musia byť účastníkmi všetci, ktorí túto zmluvu uzavreli (príp. ich právni nástupcovia), a to buď ako žalobcovia, alebo ako žalovaní. V týchto veciach účastníci kúpnej zmluvy vystupujú totiž ako nerozluční spoločníci).
17. K preukázaniu dobromyseľnosti žalovaného 1/ mal súd za to, že žalovaný 1/ existenciu dobromyseľnosti v čase nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam preukázal. Pri nehnuteľnostiach možno vecné práva k nim sa viažuce zistiť výlučne vyžiadaním si príslušného listu vlastníctva z katastra nehnuteľností, a teda získať informácie v rozsahu limitoch údajov uverejňovaných v liste vlastníctva, o správnosti ktorých údajov niet dôvod pochybovať vzhľadom na charakter listu
vlastníctva ako verejnej listiny, a to až do času preukázania opaku. Po nahliadnutí do listu vlastníctva žalovaný 1/ ako predávajúci nemal dôvod pochybovať o vlastníctve spoločnosti Kúpele Trenčianske Teplice, a.s., keďže uvedený subjekt evidovaný ako vlastník za súčasnej absencie plomby na liste vlastníctva bol. Potenciálny kupujúci nemá povinnosť práve vzhľadom na charakter listu vlastníctva ako verejnej listiny skúmať spôsob a okolnosti formy prevodu alebo prechodu vlastníctva na predávajúceho, nadôvažok tento nemá ani legálnu možnosť nahliadať do zmlúv alebo rozhodnutí, ktoré sú obsahom zbierky listín. Nie je dobre možné si predstaviť, že by bol žalovaný 1/ pred uzatvorením sporných kúpnych zmlúv povinný (za účelom preukázania dobromyseľnosti) vyžiadať si od predávajúceho doklady preukazujúce prechod alebo prevod vlastníckeho práva na predávajúceho, v tomto prípade by bola existencia a právny charakter listu vlastníctva ako verejnej listiny samoúčelný. V konaní zároveň nebolo preukázané, že by sa do sféry dispozície žalovaného 1/ dostali také informácie, na základe ktorých by mohlo u neho dôvodne vzniknúť podozrenie, že predávajúci sa k vlastníctvu nehnuteľností mal dostať v rozpore so zákonom, v dôsledku čoho by (ak od úmyslu uzatvoriť kúpne zmluvy neustúpi) malo opodstatnenie vykonanie širšieho skúmania.
18. Právnym dôvodom žaloby je vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobca nekonkretizoval, o ktorú zo zákonom taxatívne vymedzených foriem bezdôvodného obohatenia má ísť, vychádzajúc z prezentovaného skutkového stavu súd dospel k záveru, že časť rozvrhu výťažku z dražby dotknutých nehnuteľností má predstavovať majetkový prospech žalovaných 1/ a 2/ získaný plnením bez právneho dôvodu. Vo vzťahu k žalovanému 1/ ako povinnému v exekučnom konaní a vo vzťahu k žalovanému 2/ ako oprávnenému v exekučnom konaní a zároveň vydražiteľovi nehnuteľností a ich aktuálnemu vlastníkovi, svoj právny názor oprel o názor NS ČR z 11.01.1974 uverejnený pod číslom 20 z roku 1974 Zbierky súdnych rozhodnutí a stanovísk. Majetkový prospech bol získaný plnením bez právneho dôvodu. Ide o také plnenie, kde od začiatku nebol právny dôvod na plnenie. To znamená, že sa plnilo, hoci chýbala právna skutočnosť, najmä zmluva, na základe ktorej sa spravidla plní. Žalobca konkretizoval moment vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného 1/ ako udelenie príklepu v dražbe v prospech žalovaného 2/. Nie je zrejmé, akým spôsobom sa zväčšil majetkový prospech žalovaného 1/ udelením príklepu. Vo vzťahu k žalovanému 2/ moment vzniku bezdôvodného obohatenia žalobca ani netvrdil. V danom prípade bolo plnenie vykonané vo vzťahu k obom žalovaným na základe súdneho rozhodnutia, a to uznesenia o rozvrhu výťažku dražby Okresného súdu Galanta č.k. 24Er/387/2014-60 zo dňa 16.01.2015, právoplatného 10.03.2015, ktoré rozhodnutie predstavuje právny dôvod plnenia poskytnutého žalovaným 1/ a 2/. Preto tvrdenie žalobcu o absencii právneho dôvodu na plnenie poskytnuté žalovaným 1/ a 2/ v rámci exekučnej dražby neobstojí. Rovnako súd nemal za preukázané, akým spôsobom sa mali ako žalovaný 1/, tak i žalovaný 2/ na úkor žalobcu obohatiť. Žalobca nepreukázal, že by v súvislosti s udelením príklepu resp. s inou právnou skutočnosťou došlo k zmenšeniu jeho majetku v priamej príčinnej súvislosti s prípadným zväčšením majetku na strane žalovaných 1/ a 2/. Vzhľadom na nepreukázanie hmotnoprávnych predpokladov vzniku bezdôvodného obohatenia žalobcom sa súd nemohol a ani nemal dôvod náležite sa vysporiadať so vznesenou námietkou premlčania.
19. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd konštatujúc, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ako vo vzťahu k predbežnou otázkou riešenej existencii jeho vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam od roku 1948 do momentu udelenia príklepu v exekučnej dražbe, tak ani vo vzťahu k preukázaniu vzniku bezdôvodného obohatenia žalovaných 1/ a 2/ na úkor žalobcu, súd žalobu ako plne nedôvodnú zamietol.
20. Záverom súd udáva do pozornosti strán sporu, že vzhľadom na preukázaný skutkový stav, nemožno poskytnúť žalobou požadovanú ochranu subjektu, ktorý majúc vedomosť o povinnosti danej mu zákonom v podobe náležitej správy štátneho majetku, tvrdiac, že počnúc 24.08.1994 (Delimitačný protokol) mal vykonávať náležitú správu majetku štátu, túto povinnosť preukázateľne hrubým spôsobom zanedbal, keď v priebehu nasledujúcich cca 12 rokov nedokázal ním tvrdenú správu majetku premietnuť v súlade so zákonom do relevantného záznamu v katastri nehnuteľností, ktorý by síce nemal vo vzťahu k správe konštitutívne účinky, ale vo vzťahu k tretím osobám je jediným zdrojom informácie ohľadne subjektu správy, pričom prekážkou malo byť len nedoloženie geometrického plánu, na úkor subjektov, ktoré sa s ním do priameho právneho vzťahu ani nedostali, ktoré subjekty nadôvažok sa k žalobcom tvrdenému majetku dostali cestou odplatných prevodov, nakoľko v opačnom prípade by podľa názoru súdu tento rozhodol v príkrom rozpore s princípom právnej istoty a nepochybne aj v rozpore so zásadou spravodlivého usporiadania vzťahov.
21. Podľa § 255 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
22. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a procesne plne úspešným žalovaným 1/ a 2/ priznal právo na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia v plnej výške.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie žalobca do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.