Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/125/2021

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členov senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Niny Dubovskej, v právnej veci žalobkyne: Z.. S. E. S., H.. XX.X.XXXX, C. F. XX, M. F., zastúpenej: JUDr. Štefan Milošovič, advokát, so sídlom Jána Mrvu 22, Nitra proti žalovanému: P.. Ľ. E., H.. XX.X.XXXX, C. C. XX, C., zastúpenému: Advokátska kancelária Prachová & Partners, s.r.o., IČO: 50 491 300, so sídlom Pribinova 20, Bratislava o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 22.9.2021, č. k. -30, jednomyseľne takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie sa mení tak, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia sa zamieta.

Žalovanému sa proti žalobkyni priznáva nárok na plnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania vedeného proti žalobkyni tak, že žalobkyňa má právo užívať nehnuteľnosť s. č. XXXX na parcele XXX/XXXX o výmere 285 m2, zastavaná plocha- rodinný dom zapísaný na LV č. XXXX k. ú M. F.V., parcela č. XXX/X o výmere 497 m2, ostatná plocha vedená na LV č. XXXX k. ú. M. F., parcela č. XXX/ XXX o výmere 352 m2, ostatná plocha vedená na LV č. XXXX kú M. F. a par. č. XXX/XXX o výmere 184 m2, ostatná plocha vedená na LV č. XXXX kú M. F. a to až do právoplatného rozhodnutia v konaní o rozvode pod sp.zn. (výrok I.) a priznal žalobkyni voči žalovanému v plnom rozsahu nárok na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o výške ktorých rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti uznesenia (výrok II.).

2. Súd prvej inštancie rozhodnutie právne odôvodnil ust. , , , , (ďalej len „“) a a o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) a vecne tým, že nárok žalobkyne, ktorému sa má poskytnúť ochrana je odvodený od doposiaľ existujúceho manželstva strán, na základe ktorého má žalobkyňa právo užívať nehnuteľnosti špecifikované vo výroku uznesenia, a to i v prípade, že tieto nehnuteľnosti nepatria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nakoľko manžel, ktorý za trvania manželstva užíva dom, ktorého vlastníkom je druhý z manželov, svoje právo bývať v tomto dome odvodzuje od existujúceho rodinnoprávneho vzťahu - manželstva, keď obsahom tohto vzťahu je okrem iného aj povinnosť manželov žiť spolu a ich vzájomná vyživovacia povinnosť. Uviedol, že nakoľko doposiaľ k právoplatnému rozhodnutiu o rozvode manželstva neprišlo a tento rodinnoprávny vzťah trvá, na tomto základe má manžel - nevlastník, odvodené právo bývania v nehnuteľnosti vo vlastníctve druhého manžela a druhý manžel (vlastník) má povinnosť toto bývanie ( užívanie bytu) mu umožniť. Poukázal na to, že i keď povinnosť manželov žiť spolu neznamená explicitne ich povinnosť vytvoriť spoločnú domácnosť a nevyhnutne bývať spolu, každý z manželov má za trvania manželstva zákonom uloženú povinnosť starať sa o uspokojenie

potrieb rodiny, tzn. aj druhého manžela podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a preto nemôže zneužívať svoje lepšie majetkove, zárobkove pomery alebo postavenie prípadného výlučného vlastníka nehnuteľnosti doposiaľ slúžiacej na bývanie členov rodiny (manželov a ich detí) na rozhodovanie o tom, ktorý z členov rodiny a dokedy bude v jeho nehnuteľnosti bývať. Vyvodil, že pokiaľ jeho majetkové pomery umožňujú prispievať touto formou k uspokojovaniu bytových potrieb rodiny, je manžel ako vlastník veci nepatriacej do bezpodielového vlastníctva manželov do určitej nevyhnutnej miery oklieštený vo svojom vlastníckom práve a je povinný užívanie svojej veci členmi domácnosti strpieť až do zániku existujúceho rodinnoprávneho vzťahu, tzn. do právoplatného rozvodu manželstva. Uzavrel, že mal súd za dostatočne osvedčenú existenciu rodinnoprávneho vzťahu, ktorému sa má poskytnúť požadovaná ochrana (nároku), ako aj správanie žalovaného odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov účastníkov tohto konania, keďže tým, že žalovaný žalobkyni ako manželke odoprel prístup a užívanie nehnuteľností, porušil povinnosť manžela starať sa podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov o uspokojenie potrieb rodiny a odoprel jej ako svojej manželke právo bývania v predmetnej nehnuteľnosti na základe rodinnoprávneho vzťahu. Návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako dôvodnému vyhovel a to až do právoplatného rozhodnutia v konaní o rozvode pod sp. zn. , nakoľko až rozvodom manželstva zaniká právny dôvod bývania a užívanie nehnuteľnosti žalobkyňou, ale len v prípade ak vec nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v súlade s princípom úspechu v konaní podľa tak, že žalobkyni ako plne úspešnej strane priznal podľa nárok na náhradu trov konania.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodu, že neboli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Poukázal na to, že dôvodom rozvodu manželstva boli neustále hádky a rozpory. Tvrdil, že žalobkyňa ho dlhodobo provokovala, vyhrážala sa mu, že ho zničí a počas manželstva sa voči nemu dopúšťala fyzického násilia (s odkazom na jeho výsluch v rozvodovom konaní). Uviedol, že z manželstva nepochádzajú maloleté deti a sám súd dospel k záveru, že manželstvo je hlboko rozvrátené a neplní svoj účel, pričom je takmer isté, že odvolací súd potvrdí prvoinštančné rozhodnutie. Vzhľadom na to, že spolužitie manželov v spoločnej domácnosti bolo absolútne neznesiteľné, žalovaný sa stal obeťou týrania zo strany žalobkyne (fyzického aj psychického) zastával názor, že nie je možné nadradiť povinnosť starať sa o manželku fyzickému a psychickému týraniu, čo by sa stalo opätovne po nasťahovaní žalobkyne do nehnuteľnosti. Nespochybnil povinnosť manželov vzájomne sa o seba starať, ale v uvedenom prípade mal súd vziať do úvahy, že strany sporu sú v rozvodovom konaní a odvolanie manželky je iba účelové s cieľom predĺžiť súdne konanie, resp. získať nejakú finančnú výhodu. Poprel tvrdenia žalobkyne o okolnostiach jej odchodu z domu a uviedol, že z dôvodu obavy o svoj život to bol práve on, ktorý uviedol žalobkyni, že za asistencie polície ju pustí do nehnuteľnosti zobrať si osobné veci. Konštatoval, že z listu vlastníctva vyplýva jeho výlučné vlastníctvo predmetných nehnuteľností, ktoré nikdy manželia nebudovali spoločne a žalobkyňa na ich financovanie žiadnym spôsobom neprispievala. Odkázal, že v prílohe odvolania zaslal geometrický plán a príslušný list vlastníctva ako listinný dôkaz, z ktorého vyplýva, že ešte pred manželstvom (1.7.2017), dňa 29.5.2017 bola zapísaná rozostavaná stavba iba na žalovaného. Upozornil na to, že bol donedávna výlučným vlastníkom bytu na D. V. N. C. a z dôvodu, že spolužitie manželov sa stalo neznesiteľným, ponúkol žalobkyni túto nehnuteľnosť na obdobie 1 roka, kým si zabezpečí vlastné bývanie, ktorú možnosť však odmietla, resp. svoj odchod podmieňovala prepisom nehnuteľnosti na svoju osobu (vo vzťahu k uvedenému tvrdeniu pripojil e-mail svojho právneho zástupcu zo dňa 10.9.2020, ktorým ponúkol žalobkyni bývanie v predmetnom byte do 12/2021 s povinnosťou uhrádzať len náklady spojené s užívaním nehnuteľnosti). Na základe uvedeného mal za to, že si svoju povinnosť manžela starať sa podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov o uspokojovanie potrieb rodiny splnil, preto nie je dôvod na poskytnutie ochrany žalobkyne. Odvolateľ ďalej namietal, že súd v prejednávanej veci dostatočne nepreskúmaval potrebu vydania neodkladného opatrenia a svoje rozhodnutie založil len na dôkazoch a tvrdeniach žalobkyne bez toho, aby žalovanému dal možnosť akokoľvek tvrdenia vyvrátiť, či poskytnúť súdu svoj názor na konflikty medzi žalobkyňou a žalovaným. Zároveň poukázal na nedostatočné a nepresvedčivé odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd prihliadol na všetky okolnosti konania a zamietol rozhodnutie súdu prvej inštancie.

4. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.

5. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, vychádzajúc z ust. , , (ďalej „“) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

6. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

7. Podľa neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

8. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä , aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

10. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

11. Podľa ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

12. Podľa pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

13. Z citovaných zákonných ustanovení možno jednoznačne vyvodiť, že právna úprava ohľadom rozhodovania o návrhoch na neodkladné opatrenie popri nevyhnutnosti rýchlo a pružne vyriešiť vzniknutý stav, vyžaduje aj hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, resp. podmienok na nariadenia neodkladného opatrenia. V je možnosť nariadenia neodkladného opatrenia uvedená v prípade potreby bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavy z ohrozenia exekúcie. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vyžaduje opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

14. Odvolací súd zdôrazňuje, že úspech strany, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, vyžaduje preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva) medzi sporovými stranami, ohľadne ktorého majú byť upravené ich pomery (tzv. osvedčenie nároku), a súčasne vyžaduje, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej (dočasnej) úpravy. Samotný nárok teda nemusí byť preukázaný nepochybne. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je súčasne osvedčenie, že bez okamžitej úpravy pomerov, by bolo právo niektorej zo strán ohrozené. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie meritórneho rozhodnutia, čo ale neoslabuje potrebu osvedčenia aspoň základných skutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov.

15. V preskúmavanej veci sa žalobkyňa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania vedeného proti nej tak, že žalobkyňa má právo užívať rodinný dom, v ktorom spolu so žalovaným (manželom) bývala počas manželstva. Pre úspech v tomto konaní bolo potrebné zo strany navrhovateľky neodkladného opatrenia predovšetkým osvedčiť pravdepodobnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, v tomto prípade jej právo užívania predmetnej nehnuteľnosti. Štandardne ide o právo vyplývajúce z vlastníckeho, nájomného alebo iného vecného či záväzkového vzťahu. Prvoinštančný súd vychádzal z právneho názoru, podľa ktorého má žalobkyňa právo bývania (v nehnuteľnosti, ktorá je vo výlučnom vlastníctve žalovaného) odvodené od existujúceho rodinnoprávneho vzťahu - manželstva, ktorého obsahom je okrem iného povinnosť manželov žiť spolu a ich vzájomná vyživovacia povinnosť. Povinnosť manželov žiť spolu však nemusí nevyhnutne znamenať vytvorenie spoločnej domácnosti a existenciu

spoločného bývania, tak ako to konštatoval aj súd prvej inštancie. Ak by sme prijali záver, že jeden z manželov je ako vlastník veci nepatriacej do bezpodielového spoluvlastníctva vždy povinný strpieť užívanie svojej veci členmi domácnosti (a byť tak oklieštený vo svojom vlastníckom práve) bez zreteľa na plnenie akýchkoľvek povinností vyplývajúcich z manželstva druhým manželom a bez ohľadu na štádium, v ktorom sa nachádza existujúci manželský zväzok , zrejme by predovšetkým v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dochádzalo k neprimeranému znevýhodňovaniu jedného z manželov a zvýhodňovaniu postavenia druhého z manželov, a to aj pri zohľadňovaní lepších možností, schopností a majetkových pomerov jedného z manželov. Keďže v manželstve ide o vzájomné práva a povinnosti, bez komparácie dodržiavania jednotlivých povinností oboch manželov, ktoré im vyplývajú z existujúceho rodinnoprávneho vzťahu, by uprednostnenie osobitného práva jedného z manželov nebolo proporcionálne, a v konečnom dôsledku ani spravodlivé.

16. V danej veci nebolo sporným, že rodinný dom, užívania ktorého sa domáha žalobkyňa, nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Uvedené vyplynulo z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom žalobkyňa uviedla, že je potrebné dočasne upraviť pomery tak, aby žalobkyňa mohla užívať nehnuteľnosť, ktorá je vo výlučnom vlastníctve žalovaného, ako aj z vyjadrenia žalovaného, ktorý argumentoval zápisom rozostavanej stavby do katastra nehnuteľností ešte pred uzavretím manželstva. Z rozsudku prvoinštančného súdu o rozvode manželstva žalobkyne a žalovaného zároveň vyplynulo, že manželia spolu nehospodária, intímne spolu nežijú a ich vzťahy sú hlboko a trvalo rozvrátené a manželstvo neplní svoj účel (manželia majú oddelené spálne, kúpeľne, stravu si zabezpečuje každý zvlášť). Je teda zrejmé, že ani žalobkyňa si neplní povinnosti vyplývajúce z manželského zväzku stanovené (povinnosť starať sa o uspokojovanie potrieb rodiny, povinnosť pomáhať si, vytvárať zdravé rodinné prostredie). Nemožno potom konštatovať, že v danom prípade dochádza k naplneniu účelu manželstva, naviac za situácie, keď manželstvo žalobkyne a žalovaného už bolo súdom prvej inštancie rozvedené.

17. Vyššie uvedené zároveň súvisí s podmienkou, ktorá musí byť splnená pri nariadení neodkladného opatrenia, a to je osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov. Berúc do úvahy aktuálne vzťahy medzi manželmi, kedy nedochádza k napĺňaniu účelu manželstva a k plneniu zákonných povinností oboma manželmi, nemožno vyvodiť potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi sporovými stranami spočívajúcu v užívaní nehnuteľnosti, resp. v zdržaní sa konania jedného z manželov, ktoré by užívanie nehnuteľnosti znemožnilo. Ak žalovaný zároveň preukázal, že ponúkol žalobkyni bývanie v inej nehnuteľnosti (ktorú mal rovnako vo svojom výlučnom vlastníctve), na ktorú ponuku žalobkyňa nereflektovala, nemožno konštatovať existenciu bezprostredne hroziacej ujmy vo vzťahu k žalobkyni. Za danej situácie nielenže nemožno vyvodiť, že ide o zneužívanie lepšieho majetkového postavenia jedného z manželov, ale ani osvedčenie, že bez okamžitej úpravy pomerov, by bolo právo niektorej zo strán ohrozené, keďže konanie žalovaného možno zároveň hodnotiť ako splnenie si svojej povinnosti starať sa o uspokojovanie potrieb rodiny.

18. Za danej situácie, keď z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť osvedčenie nevyhnutnej a bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, príp. obavu z ohrozenia exekúcie, nie je možné poskytnutie procesnej prevencie súdom.

19. Odvolací súd na základe uvedeného odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

20. O (celkových) trovách konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a , a úspešnému žalovanému priznal proti žalobkyni nárok na plnú náhradu trov konania, s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).