Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Csp/39/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu Obec Važec, so sídlom Važec, Na Harte 19, IČO: 00 315 842, zastúpeného JUDr. Ivanom Ilavským, advokátom so sídlom Dolný Kubín, Martina Hattalu 2159/38, proti žalovaným: 1) X. X., nar. XX. X. XXXX a 2) E. X., nar. X. X. XXXX, obaja trvale bytom E., T. I. XXXX, obaja zastúpení Mgr. Samuelom Dorociakom, advokátom so sídlom Liptovský Mikuláš, Belopotockého 720/2, v spore o zaplatenie 1396,30 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný 1) a žalovaná 2) sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 1281 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Konanie o zaplatenie 115,30 eura sa zastavuje.

Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému 1) a žalovanej 2) spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 23. 5. 2020, sa žalobca domáhal voči žalovaným, spoločne a nerozdielne, zaplatenia 1396,30 eura, ako aj náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že ako prenajímateľ so žalovanými ako nájomcami uzavrel dňa 14. 8. 2019 zmluvu o nájme byte. Nájom bol dojednaný na dobu určitú od 1. 9. 2019 do 29. 2. 2020. Predmetom zmluvy bol nájom 3-izbového bytu č. X E. J. K. D. Č. XXXX, postavenom na pozemku zapísanom ako parc. č. KN-C 2130/17, nachádzajúcom sa v katastrálnom území E., zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX. Podľa článku II. nájomnej zmluvy, boli žalovaní povinní uhrádzať nájomné vo výške vypočítanej v evidenčnom liste, ktorá predstavovala 183 eur mesačne. Taktiež sa zaviazali uhrádzať úhradu za služby spojené s užívaním bytu, pozostávajúce z vodného, stočného a elektrickej energie za spoločné priestory. Splatnosť nájomného bola dojednaná do 20-teho dňa príslušného mesiaca. Žalovaní nezaplatili nájomné za mesiace november a december 2019 a január a február 2020 v celkovej výške 732 eur. Taktiež mu neuhradili náklady na vodné a stočné za druhý polrok roku 2019 vo výške 115,30 eura. Žalovaní byt užívali aj po skončení nájmu bez právneho dôvodu. Preto im vznikol dlh dôvodom vydania bezdôvodného obohatenia za mesiace marec, apríl a máj 2020 vo výške 549 eur.

2. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 8. 6. 2020 platobný rozkaz, ktorým uložil žalovaným povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 1396,30 eura a nahradiť trovy konania vo výške 205,48 eura. Proti uvedenému platobnému rozkazu podali žalovaní v zákonom určenej lehote odpor. Žalobca navrhol v konaní pokračovať na miestne príslušnom súde. V súlade so zákonným ustanovením o upomínacom konaní v znení neskorších predpisov bola vec dňa 29. 6. 2020 postúpená Okresnému súdu Liptovský Mikuláš.

3. Žalovaní v odpore proti platobnému rozkazu potvrdili, že so žalobcom dňa 14. 8. 2019 uzatvorili zmluvu o nájme bytu č. X v bytovom dome súpisné číslo XXXX v katastrálnom území E.. Dňa 10. 12. 2019 zaslala žalovaná 2) žalobcovi oznámenie potreby vykonania opravy predmetu nájmu, spolu so žiadosťou o opravu predmetu nájmu. V oznámení uviedla, že byt trpí závažnými vadami, ktoré spočívajú v zaplesnení jednotlivých stien, preto nie je spôsobilý na riadne užívanie. Už v minulosti žalobcu na uvedené vady opakovane upozorňovali, avšak žalobca nápravu nevykonal. Žalobcovi žalovaná 2) oznámila, že do okamihu odstránenia vád predmetu nájmu nebudú platiť v zmysle zákonného ustanovenia nájomné, keďže predmet nájmu nie je spôsobilý na riadne užívanie. Dňa 20. 1. 2020 sa uskutočnila ohliadka bytu, pri ktorej bolo zistené, že všetky izby sú okolo okien zavlhnuté a zaplesnuté, doposiaľ zo strany žalobcu závady odstránené neboli. Poukázali na zákonné ustanovenie , podľa ktorého malo dôjsť k obnoveniu nájomnej zmluvy na dobu 6 mesiacov, preto nedošlo na ich strane k bezdôvodnému obohateniu.

4. Žalobca vo vyjadrení ku podanému odporu uviedol, že odpor považuje za špekulatívny a účelový. So žalovanými sa snažil telefonicky dohodnúť na termíne odstránenia vád na byte, avšak žalovaná 2) mu neposkytovala súčinnosť, bez ktorej nemohol vstúpiť do bytu a začať odstraňovať vady. Neodstránenie vád v byte nie je dôvodom na neplatenie nájomného. Platenie nájomného a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu patrí medzi základné povinnosti nájomcu, ktorých nie je pozbavený ani v prípade, ak si prenajímateľ neplní svoju povinnosť odstrániť kvalifikované závady, ktoré bránia riadnemu užívaniu bytu. Splnenie povinnosti platiť nájomné nemožno podmieňovať tým, či si prenajímateľ plní svoju povinnosť zabezpečiť nájomcovi plný a nerušený výkon práv spojených s užívaním bytu. Nájomca bytu má k dispozícii režim upravený v , t. j. po predchádzajúcom upozornení prenajímateľa môže závady odstrániť a požadovať od prenajímateľa náhradu účelne vynaložených nákladov. Poukázal tiež na to, že v zmysle zákonného ustanovenia sa zákonné ustanovenie o obnovení nájomného vzťahu nepoužije v prípade nájmu bytu.

5. Žalovaní nevyužili svoje procesné právo v zmysle zákonného ustanovenia a ku vyjadreniu žalobcu sa nevyjadrili, hoci boli na to vyzvaní uznesením zo dňa 2. 9. 2020, ktoré bolo ich advokátovi doručené dňa 18. 9. 2020.

6. V súlade so zákonným ustanovením súd rozhodol, že vykoná pojednávanie v neprítomnosti žalovaných a ich advokáta. Advokátovi žalovaných bolo predvolanie na pojednávanie riadne a včas doručené. Advokát žalovaných ospravedlnil svoju neúčasť, ako aj neúčasť žalovaných na pojednávaní, keďže sa aktuálne dlhodobo zdržiavajú v Bratislave. Súhlasil s prejednaním veci v ich neprítomnosti.

7. Advokát žalobcu na pojednávaní vzal žalobu v časti o zaplatenie vodného a stočného vo výške 115,30 eura späť, z dôvodu úhrady uvedenej sumy žalovanými po podaní žaloby. V uvedenej časti navrhol konanie zastaviť. Navrhol, aby žalovaným bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1281 eur, a to na základe dôvodov uvedených v žalobe a vo vyjadrení ku odporu. Poukázal na to, že žalovaní nevyvíjali súčinnosť pri odstraňovaní závad, žalovaná sa v byte nenachádzala opakovane, a tým odďaľovala vykonanie vymaľovania časti bytu. Žalovaní sústavne neplatili žalobcovi žiadne náklady, a hoci nájomná zmluva skončila, byt naďalej užívajú a úhrady neuhrádzajú. Bol vydaný aj rozsudok na vypratanie bytu. Za rok 2021 žalovaní žiadnu úhradu nezaplatili, sú voči nim vedené viaceré veci, pričom vždy v upomínacom konaní podajú odpor, ktorý odôvodňujú vadami, ktoré mal mať byt. Žalovaní však nedodržali postup podľa vo vzťahu k odstráneniu vád. Asi pred dvoma týždňami mu oznámil žalobca, že za ním bola žalovaná 2), ktorá uviedla, že by chceli dlh uhrádzať vo forme splátok. K ďalším krokom zo strany žalovaných však nedošlo, žiaden návrh splátkového kalendára žalobcovi doručený nebol. Poukázal na to, že závady, ktoré by odôvodňovali neplatenie nájomného, žalovaní neuplatnili podľa príslušného ustanovenia .

8. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav:

9. Žalobca je výlučným vlastníkom stavby bytového domu súpisné číslo XXXX, postavenej na pozemku zapísanom ako parc. č. KN-C 2130/17, nachádzajúcej sa v katastrálnom území E., zapísanej v katastri nehnuteľností Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXXX.

10. Žalobca ako prenajímateľ a žalovaní ako nájomcovia uzatvorili dňa 14. 8. 2019 zmluvu o nájme bytu, predmetom ktorej bol nájom bytu č. X nachádzajúceho sa v bytovom dome súpisné číslo XXXX v katastrálnom území E.. Nájom bol dojednaný na dobu určitú od 1. 9. 2019 do 29. 2. 2020. Podľa článku II. ods. 1 zmluvy, sa výška nájmu stanovovala v evidenčnom liste bytu, ktorý bol neoddeliteľnou súčasťou nájomnej zmluvy. Výška preddavkov za služby spojené s užívaním bytu sa stanovovala osobitnou písomnou dohodou. Podľa článku II ods. 3 zmluvy, sa žalovaní zaviazali uhrádzať nájomné a preddavok na služby spojené s užívaním bytu mesačne vopred najneskôr do 20-teho dňa príslušného mesiaca. V článku III. ods. 4 zmluvy sa strany sporu dohodli, že nájomcovia sú povinní bez zbytočného odklady prenajímateľovi oznámiť potrebu tých opráv v byte, ktoré má znášať prenajímateľ a umožniť mu ich vykonanie. Podľa evidenčného listu, vyhotoveného dňa 1. 3. 2018, predstavovala výška nájomného 183 eur mesačne.

11. Žalobca dňa 4. 2. 2020 vyúčtoval žalovaným služby spojené s užívaním bytu za druhý polrok roku 2019, pričom na vodnom a stočnom vyúčtoval nedoplatok vo výške 141,16 eura (celkové náklady predstavovali 182,16 eura a zálohy 41 eur). Podľa vyčíslenia dlhu, vykonaného žalobcom dňa 18. 5. 2020, predstavoval celkový dlh žalovaných k uvedenému dátumu 1396,30 eura a pozostával z nájomného za mesiace november a december 2019 vo výške 366 eur, nájomného za mesiace január až máj 2020 vo výške 915 eur a zostatku vodného a stočného za druhý polrok roku 2019 vo výške 115,30 eura.

12. Žalovaní, prostredníctvom svojho advokáta, dňa 10. 12. 2019 oznámili žalobcovi potrebu vykonania opravy predmetu nájmu. V oznámení uviedli, že byt, ktorý je predmetom nájmu, trpí vážnymi vadami, ktoré spočívajú v zaplesnení stien, a ktoré spôsobujú, že predmet nájmu nie je spôsobilý na riadne užívanie. Napriek opakovaným upozorneniam doposiaľ k náprave nedošlo. V súlade s článkom III. ods. 4 zmluvy o nájme bytu preto opakovane žalobcovi oznamujú potrebu vykonania opráv nájmu bez zbytočného odkladu po doručení listu. V oznámení poukázali na zákonné ustanovenie , ako aj na zákonné ustanovenie . Oznámili žalobcovi, že v prípade, ak v primeranej lehote nepristúpi k odstráneniu vád predmetu nájmu, zvážia vykonanie potrebných opráv a budú od neho požadovať náhradu vynaložených nákladov. Súčasne mu v zmysle oznámili, že do okamihu odstránenia vád predmetu nájmu nebudú platiť nájomné, keďže byt nie je spôsobilý na riadne užívanie.

13. Dňa 20. 1. 2020 bol spísaný záznam z ohliadky obecného nájomného bytu č. XXXX, A.. T. I., E., za účasti poverených osôb žalobcu, ako aj žalovanej 2). Podľa záznamu, ohliadka bola naplánovaná na základe požiadavky žalovanej 2) v mesiaci november 2019, z dôvodu nadmerného vlhnutia stien bytu, okolia okien a výskytu plesne. Ohliadka bola naplánovaná na 17. 12. 2019, avšak z dôvodu odcestovania žalovanej 2) bola presunutá. Pri ohliadke bolo zistené, že v spálni sú pod stropom steny po celej dĺžke smerom k oknu zavlhnuté, v rohoch sa nachádza výrazná pleseň, v kuchyni sú steny okolo okien zavlhnuté a zaplesnuté, okná sú orosené, v detskej izbe sú steny v okolí balkónového okna v rohoch zavlhnuté a zaplesnuté. V byte bolo v čase ohliadky cítiť ťažký a značne vlhký vzduch. Žalovaná 2) uviedla, že v byte vetrá a prádlo suší v kúpeľni. Z ohliadky bola vykonaná aj fotodokumentácia.

14. Podľa , žalobca môže vziať žalobu späť.

15. Podľa , ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

16. Podľa , súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie.

17. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd konanie v časti o zaplatenie 115,30 eura, predstavujúcich nedoplatok za vodné a stočné za druhý polrok roku 2019, zastavil, nakoľko žalobca vzal v uvedenej časti podanú žalobu späť, pričom uvedený dispozitívny úkon mu prislúchal. Napriek skutočnosti, že ku späťvzatiu žaloby v uvedenej časti došlo po otvorení pojednávania, súd

nezisťoval stanovisko žalovaných k uvedenému čiastočnému späťvzatiu žaloby (a z uvedeného dôvodu pojednávanie neodročoval), nakoľko by to bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Ku späťvzatiu žaloby v časti došlo, podľa tvrdení advokáta žalobcu, z dôvodu úhrady sumy 115,30 eura žalovanými po podaní žaloby, pričom žalovaní žiadnym spôsobom dôvodnosť a výšku žalobcom uplatnenej sumy nedoplatku za vodné a stočné v priebehu konania nerozporovali.

18. Podľa , nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.

19. Podľa , ak prenajímateľ nesplní svoju povinnosť odstrániť závady brániace riadnemu užívaniu bytu, alebo ktorými je výkon nájomného práva ohrozený, má nájomca právo po predchádzajúcom upozornení prenajímateľa závady odstrániť v nevyhnutnej miere a požadovať od neho náhradu účelne vynaložených nákladov. Právo na náhradu musí uplatniť u prenajímateľa bez zbytočného odkladu. Právo zanikne, ak sa neuplatnilo do šiestich mesiacov od odstránenia závad.

20. Podľa , nájomca má právo na primeranú zľavu z nájomného, dokiaľ prenajímateľ napriek jeho upozorneniu neodstráni v byte alebo v dome závadu, ktorá podstatne alebo po dlhší čas zhoršuje ich užívanie. Právo na primeranú zľavu z nájomného má nájomca aj vtedy, ak sa neposkytovali plnenia spojené s užívaním bytu alebo sa poskytovali vadne, a ak sa v dôsledku toho užívanie bytu zhoršilo.

21. Podľa , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

22. Podľa , bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

23. Podľa , predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

24. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd podanej žalobe v zostávajúcej časti (po vykonanom čiastočnom späťvzatí žaloby) v celom rozsahu vyhovel, nakoľko mal preukázanú jej dôvodnosť. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané a medzi stranami sporu nebolo sporné, že dňa 14. 8. 2019 uzatvorili zmluvu o nájme bytu. Medzi stranami sporu nebol sporný predmet uzatvorenej zmluvy o nájme bytu, skutočnosť, že nájom bol dojednaný na dobu určitú, dojednaná výška nájomného, dojednaná povinnosť platiť preddavky na služby spojené s užívaním bytu. Medzi stranami sporu taktiež nebolo sporné, že žalovaní žalobcovi za užívanie bytu v období od novembra 2019 do mája 2020 neuhradili žiadnu sumu, ako aj skutočnosť, že neuhradili náklady za vodné a stočné za druhý polrok roku 2019. Medzi stranami sporu bolo sporné, či žalovaní po uplynutí dojednanej doby nájmu, t. j. od 1. 3. 2020, užívali byt bez právneho dôvodu, a taktiež skutočnosť, či žalobcovi prislúcha právo na zaplatenie nájomného, resp. na vydanie bezdôvodného obohatenia, z dôvodu žalovanými tvrdenej nespôsobilosti bytu na dohodnuté užívanie. Medzi žalobcom a žalovanými vznikol uzavretím zmluvy o nájme bytu spotrebiteľský právny vzťah. Žalobca pri uzatváraní zmluvy konal ako dodávateľ, žalovaní, naopak, pri uzatváraní zmluvy konali ako spotrebitelia, čo vyplýva najmä z ich označenia v zmluve. Základnou povinnosťou nájomcu zo zmluvy o nájme je platiť dojednané nájomné, v prípade nájmu bytu aj úhrady za služby spojené s užívaním bytu. Nakoľko žalovaní si uvedenú povinnosť v období od novembra 2019 do skončenia nájmu, t. j. do 29. 2. 2020, neplnili, čo nebolo medzi stranami sporu sporné, súd im uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi nájomné vo výške 732 eur (4 x 183 eur). Nájom bytu bol dojednaný na dobu určitú, preto skončil uplynutím dojednanej doby ku dňu 29. 2. 2020. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že argumentáciu žalovaných o obnovení nájmu v zmysle zákonného ustanovenia nepovažoval za dôvodnú. V zmysle zákonného ustanovenia sa totiž zákonné ustanovenie neaplikuje v prípade nájmu bytu. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaní byt užívali aj po skončení nájmu. Nakoľko nájom bytu skončil, žalovaní byt užívali od 1. 3. 2020 bez právneho dôvodu. Z uvedeného dôvodu im

vznikla povinnosť vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie, ktoré užívaním bytu bez právneho dôvodu na úkor žalobcu získali. Výšku bezdôvodného obohatenia, vyčísleného žalobcom v sume nájomného dojednaného so žalovanými v zmluve o nájme bytu, súd považoval za primeranú, nakoľko predstavuje obvyklú výšku nájomného za užívanie bytov v predmetnom mieste a čase (prihliadajúc najmä ku skutočnosti, že žalobca si so žalovanými uvedenú výšku nájomného dojednali). Napokon, žalovaní výšku žalobcom tvrdeného bezdôvodného obohatenia žiadnym spôsobom nerozporovali. Súd preto uložil žalovaným povinnosť vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie za užívanie bytu v mesiacoch marec až máj 2020 v sume 549 eur (3 x 183 eur). Spolu súd uložil žalovaným povinnosť zaplatiť žalobcovi 1281 eur, a to, vzhľadom na skutočnosť, že nájomnú zmluvu uzatvorili ako spoloční nájomcovia, spoločne a nerozdielne.

25. Súd nepovažoval obranu žalovaných, spočívajúcu v dôvodení neplatenia nájomného tvrdenou nespôsobilosťou bytu na dohodnuté užívanie za dôvodnú. Základnou povinnosťou nájomcu zo zmluvy o nájme je platiť dojednané nájomné. Pokiaľ žalovaní poukazovali na zákonné ustanovenie , v zmysle ktorého aj žalobcovi oznámili, že po dobu nespôsobilosti bytu na riadne užívanie nebudú uhrádzať dojednané nájomné, súd nepovažuje aplikáciu uvedeného zákonného ustanovenia na právny vzťah strán sporu za dôvodnú. V prípade nájmu bytu je totiž potrebné aplikovať osobitné ustanovenie , v zmysle ktorého nájomcovi v prípade nespôsobilosti bytu na dohodnuté užívanie prislúcha právo na primeranú zľavu z nájomného. Žalovaní však v priebehu konania netvrdili a ani nepreukázali, že by si voči žalobcovi právo na primeranú zľavu v konkrétnej výške uplatnili. Žalovaní len tvrdili, že žalobcovi neprislúcha právo na zaplatenie nájomného, nakoľko byt nebol spôsobilý na dohodnuté užívanie. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že nájomcu nezbavuje povinnosti platiť nájomné skutočnosť, že prenajímateľ neodstráni v byte vady, ktoré podstatne alebo po dlhší čas zhoršujú jeho užívanie. Povinnosť nájomcu platiť nájomné a povinnosť prenajímateľa zabezpečiť nájomcovi riadny a nerušený výkon práv vyplývajúcich z nájomnej zmluvy nemajú charakter vzájomných záväzkov, preto ich nemožno vzájomne podmieňovať. Žalovaní teda nemohli podmieňovať svoju povinnosť uhrádzať nájomné splnením povinnosti žalobcu ako prenajímateľa odstrániť v byte závady, ktoré mali brániť žalovaným v jeho riadnom užívaní. upravuje v postup pre prípad existencie závad bytu, brániacich jeho riadnemu užívaniu, keď nájomcovi priznáva právo, po predchádzajúcom upozornení prenajímateľa, závady odstrániť v nevyhnutnej miere a požadovať od prenajímateľa náhradu účelne vynaložených nákladov a taktiež v , v ktorom priznáva nájomcovi oprávnenie na uplatnenie primeranej zľavy z nájomného.

26. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

27. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

28. V súlade so zákonným ustanovením súd v konaní v plnom rozsahu úspešnému žalobcovi priznal voči žalovaným nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania aj v časti, v ktorej bolo konanie o zaplatenie 115,30 eura zastavené, nakoľko žalobca vzal v uvedenej časti podanú žalobu späť pre správanie žalovaných (úhradu uvedenej sumy po podaní žaloby), teda z procesného hľadiska zastavenie konania v uvedenej časti zavinili žalovaní. V súlade so zákonným ustanovením , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Liptovský Mikuláš, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa , odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.