Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Csp-100-2020.pdf
PDF · 174.91 KB
Case nature
Area
Subarea
16Csp/100/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v Bratislave sudkyňou JUDr. Zuzanou Doricovou v sporovej veci žalobcu: Q. F., narodená XX.XX.XXXX, bytom CW. T. F. XXX/X, XXX XX Ž. Z. O. právne zastúpený FALIS & Partners, s.r.o., Lermontovova 14, 811 05 Bratislava proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 právne zastúpený JUDr. Katarína Hegedüšová, advokát, Majerníkova 3/A, 841 05 Bratislava v konaní o zaplatenie 1.807,71 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.807,71 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.807,71 eur odo dňa 07.08.2020 do zaplatenia, všetko spolu do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd žalobu vo zvyšku zamieta.
III. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 12.10.2020 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy vo výške 1.807,71 eur s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia v súvislosti so stranami sporu uzatvorenou Zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX dňa 26.07.2012 a č. XXXXXXXXX dňa 24.01.2013. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že ním uzatvorené formulárové zmluvy o úvere obsahujú väčšie množstvo ustanovení, ktoré možno kvalifikovať ako neprijateľné zmluvné podmienky a ustanovení, ktoré sú v rozpore so zákonom a dobrými mravmi. Najrozpornejšími ustanoveniami, ktoré sú v zrejmom a hrubom rozpore s dobrými mravmi je ustanovenie týkajúce sa odplaty za poskytnuté úvery (príslušný poplatok). Odplata niekoľko 100 násobne prevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch, čo je v priamom rozpore s ustanovením § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Zároveň, vychádzajúc z ustálenej praxe súdov je potrebé považovať dohodu o výške ročnej odplaty v takýchto mierach z poskytnutých finančných prostriedkov za dohodu, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, a ktorá je ustanovením, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ktorá hraničí s úžerou. Pre absenciu podstatných obligatórnych náležitostí v úverových zmluvách mal žalovaný nárok len na vrátenie ním poskytnutej istiny. Zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX uzavretou dňa 26.07.2012 boli žalobcovi poskytnuté finančné prostriedky vo výške 1.400,- eur, odplata v zmluve bola dohodnutá na sumu 1.216,- eur označená ako „príslušný poplatok“. Úver mal byť splácaný v 12 mesačných splátkach po 218,- eur, ročný úrok tak predstavuje 90%. Celková výška úveru predstavuje 2.616,- eur. RPMN v zmluve uvedená nebola. Žalobca si úver bral ako fyzická osoba, pre svoju osobnú potrebu. Zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX uzavretou dňa 24.01.2013 boli žalobcovi poskytnuté finančné prostriedky vo výške 350,- eur, odplata v zmluve bola dohodnutá na sumu 322,- eur označená ako „príslušný poplatok“. Úver mal byť splatený
jednou splátkou vo výške 672,- eur. RPMN uvedená v zmluve predstavuje 92%. V ten istý deň pri tom istom rokovaní bola predložená žalobcovi Dohoda o plnení v splátkach k Zmluve o úvere č. XXXXXXXXX, z ktorej vyplýva, že úver má byť splácaný v 12 mesačných splátkach po 56,- eur, pričom výška RPMN predstavuje 281,64% a ročný úrok predstavuje 91%. Žalobca si úver bral ako fyzická osoba, pre svoju osobnú potrebu. Žalobca poukázal na ustanovenie § 9 ods. 2 a § 11 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách a uviedol, že zmluvy o úveroch neobsahujú údaje podľa § 9 ods. 2, písm. a), f), i), j), y) zákona 129/2010 Z. z., čo má za následok sankciu podľa § 11 ods. 1, písm. b), že poskytnuté úvery sa považujú za bezúročné a bez poplatkov. Pre absenciu podstatných obligatórnych náležitostí v úverových zmluvách mal žalovaný nárok len vrátenie ním poskytnutej istiny. Žalobca zaplatil žalovanému z jednotlivých zmlúv o úvere viac než mal žalovaný nárok a to zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zaplatil sumu 2.909,92 eur tzn. o 1.509,92 eur viac, zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zaplatil sumu 647,79 eur tzn. o 297,79 eur viac. Žalobca sa voči žalovanému domáhal z dôvodu, že na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu z predmetných zmlúv o úvere vydania bezdôvodného obohatenia podľa § 451 Občianskeho zákonníka spolu vo výške 1.807,71 eur. Žalobca sa voči žalovanému domáhal i zaplatenia úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.807,71 eur, nakoľko žalovaný ani napriek výzve žalobcu dlžnú sumu nevrátil. Žalobca si tiež uplatnil náklady na vymáhanie pohľadávky vo výške 62,07 eur spočívajúce v predžalobnej výzve vypracovanej a zaslanej žalovanému právnym zástupcom žalobcu, vypočítané podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. (advokátska tarifa).
2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 26.04.2021 a žalobu žiadal v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 26.07.2012 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 1.400,- eur a žalobca sa zaviazal poskytnutý úver vrátiť a zaplatiť celkové náklady spojené s úverom vo výške 1.216,- eur, teda zaplatiť celkovú čiastku 2.616,- eur. Dňa 24.01.2013 žalobca uzatvoril so žalovaným zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 350,- eur a žalobca sa zaviazal poskytnutý úver vrátiť a zaplatiť celkové náklady spojené s úverom vo výške 322,- eur, teda zaplatiť celkovú čiastku 672,- eur. V oboch prípadoch v zmysle bodu 15. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť oboch zmlúv o úvere sa zmluvné strany dohodli v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom, a že zmluva sa uzatvára podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka ako nepomenovaná zmluva. Zákonom požadované náležitosti v predmetnom prípade bolo dostatočné označenie subjektov a predmet zmluvy, t. j. poskytnutie úveru. Iné náležitosti sa považujú za fakultatívne, a preto v dôsledku ich absencie nie je možné zmluvu označiť za bez úročnú a bez poplatkov. Zmluvné strany sa môžu dohodnúť na základe akého zákona sa ich zmluvné vzťahy v budúcnosti budú spravovať. V zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia úveru sa zmluvné strany dohodli na tom, že ich vzťahy sa budú spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka, zmluva sa uzatvorila v zmysle § 269 ods. 2 a nasl. Obchodného zákonníka z čoho vyplýva, že iný zákon na daný zmluvný vzťah nie je možné aplikovať, nakoľko ak by tak bolo urobené bolo by to v rozpore so zákonom. V prípade postavenia žalovaného treba akceptovať jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu s povinným vstupoval. Žalovaný ďalej uviedol, že jeho argumentácia v tomto smere je v plnom súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora v oblasti práva na ochranu spotrebiteľa. Pri výklade pojmu spotrebiteľ je potrebné chrániť dobrú vieru druhej strany. Ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa (ESD, C-464/01, vo veci Johann Gruber proti Bay Wa AG K nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaný poukázal na ustanovenie § 451 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Žalovaný uviedol, že zo zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon. Žalobca plnil na základe platne uzavretej zmluvy o úvere, ktorá nebola nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú, rovnako tak právny dôvod na plnenie z tejto zmluvy o úvere nikdy neodpadol, k odstúpeniu od zmluvy nedošlo a majetkový prospech získal žalovaný z poctivých zdrojov. Žalovaný tiež vzniesol námietku premlčania a vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že zo strany žalovaného ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie uviedol, že Občiansky zákonník podstatu úmyselného konania nevymedzuje a z toho dôvodu sa pri skúmaní úmyslu konania osoby vychádza z právnej úpravy zavinenia v trestnom práve. Zavinenie je budované na dvoch zložkách a to vedomostnej a vôľovej a podľa stupňa vôľovej
zložky sa rozlišuje úmysel priamy a nepriamy. Na preukázanie úmyslu konajúcej osoby získať bezdôvodné obohatenie nestačia všeobecné tvrdenia o zaužívanej praxi žalovaného pri uzatváraní zmlúv o úvere, ale bolo by nutné v každom jednotlivom prípade s poukazom na okolnosti uzatvorenia úverovej zmluvy preukázať, že žalovaný v čase uzatvorenia zmluvy a prijatia plnenia na základe tejto zmluvy skutočne vedel alebo aspoň bol uzrozumený s tým, že sa bezdôvodne obohacuje. Žalovaný so žalobcom uzatvoril zmluvu o úvere v zmysle zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, pričom veriteľ sa zaviazal, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky a dlžník sa zaviazal, že poskytnuté peňažné prostriedky veriteľovi vráti a zaplatí dohodnuté úroky. Žalovaný požadoval za poskytnutie peňažných prostriedkov odplatu vo forme úrokov za poskytnutý úver, keďže je to činnosť, ktorou sa žalovaný v čase uzatvorenia zmlúv o úvere zaoberal, a na ktorú mal oprávnenie, nakoľko mal v predmete podnikania aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, čo medzi stranami sporu sporné nebolo. Táto skutočnosť však nedokazuje úmysel žalovaného získať bezdôvodné obohatenie. Žalovaný v čase uzatvorenia zmlúv o úvere nemohol mať vedomosť, ani predpokladať to, že o niekoľko rokov neskôr môže byť predmetná zmluva o úvere posúdená ako zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorá neobsahuje podstatné náležitosti podľa zákona o spotrebiteľských úveroch.
3. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril podaním doručeným súdu dňa 02.06.2021 a uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že žalobca nemal postavenie spotrebiteľa, a že predmetné úverové zmluvy uzatvorené žalobcom so žalovaným nie sú spotrebiteľskými zmluvami, na ktoré sa vzťahuje zákon o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z. Predmetné zmluvy o úvere je potrebné považovať za bezúročné a bez poplatkov pre absenciu podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere a z dôvodu neplatnosti odplaty za poskytnutie finančných prostriedkov, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi. Pri uzatváraní predmetných zmlúv o úvere došlo k nekalej obchodnej praktike žalovaného voči žalobcovi a to, že úmyselne sa snažil predmetné úverové zmluvy vyňať spod účinnosti zákona o spotrebiteľských úveroch aplikáciou ustanovení Obchodného zákonníka, ako aj tým, že do zmlúv o úvere neuviedol všetky podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. K vznesenej námietke premlčania žalovaným žalobca uviedol, že žalovaný námietku premlčania bližšie nešpecifikoval, neuviedol ktorá suma a z akého dôvodu je premlčaná, a teda námietka premlčania nie je kvalifikovanou námietkou premlčania. Žalobca i napriek tomu uviedol, že pre začiatok plynutia subjektívnej doby je rozhodujúce poznanie skutkových okolností z porušenia práva, v danom prípade z bezdôvodného obohatenia. Nepostačujú len pochybnosti, ale dozvedenie sa o skutkových okolnostiach bezdôvodného obohatenia (Nález ÚS ČR II. 2460/17 zo dňa 19.03.2018). Subjektívna premlčacia doba začína plynúť od okamihu, kedy oprávnený zistí skutkové okolnosti, z ktorých možno vyvodiť vznik bezdôvodného obohatenia na strane zodpovedného subjektu a orientačne aj jeho rozsah tak, aby bolo možné približne určiť výšku náhrady v peniazoch. Vyžaduje sa pritom skutočná nie iba predpokladaná vedomosť oprávneného o tom, že na jeho úkor bolo získané bezdôvodné obohatenie a kto ho získal. Nie je podstatná a rozhodujúca okolnosť, kedy sa oprávnený subjekt pri náležitej starostlivosti musel alebo mohol dozvedieť, že na jeho úkor došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia, ale to, kedy sa o tejto okolnosti skutočne dozvedel. Rozhodujúci je teda subjektívny moment, kedy sa oprávnený dozvie o okolnostiach, ktoré sú rozhodujúce pre uplatnenie tohto práva. Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa neviaže na čas, od kedy sa žalovaný dozvedieť mal a mohol s poukazom na to, že mal poznať právo, ale na okamih, kedy sa žalovaný skutočne dozvedel, že na jeho úkor sa žalovaný bezdôvodne obohatil, teda vtedy, kedy mal žalobca k dispozícii údaje, ktoré mu umožňovali podať žalobu na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, teda keď sa dozvedel, že právny dôvod na plnenie úrokov a poplatkov z jednotlivých zmlúv nebol od začiatku daný. Žalobca sa o vzniku bezdôvodného obohatenia dozvedal v mesiaci jún 2020, potom ako sa rozhodla zistiť skutkové okolnosti ohľadne zaplatenie úverov žalovanému. Predmetné zmluvy posúdil jej právny zástupca a informoval ju o bezdôvodnom obohatení žalovaného na jej úkor. Žalobca podal žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia v rámci dvojročnej subjektívnej premlčacej doby. Vo vzťahu k aplikovaniu 10-ročnej alebo 3-ročnej objektívnej premlčacej doby žalobca poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ (prvá komora) z 22. apríla 2021 vo veci C-485/19, LH proti Profi Credit Slovakia s. r. o., podľa ktorého zásada efektivity sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje, že na žalobu podanú spotrebiteľom o vrátenie súm neoprávnene zaplatených v rámci plnenia zmluvy o úvere na základe nekalých podmienok v zmysle smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách alebo na základe podmienok, ktoré sú v rozpore s požiadavkami smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa vzťahuje trojročná
premlčacia lehota, ktorá začína plynúť odo dňa, keď došlo k bezdôvodnému obohateniu. Podľa žalobcu je nemysliteľné, aby dôkazné bremeno ohľadne preukázania úmyslu dodávateľa bezdôvodne sa obohatiť zaťažovalo spotrebiteľa. Žalovaný ako osoba podnikajúca na finančnom trhu má odbornú prevahu nad spotrebiteľom, ktorému poskytuje svoje služby a preto možno od neho očakávať, že vo vzťahu k nemu sa bude správať poctivo. V predmete činnosti mal okrem iného i poskytovanie úverov a pôžičiek nebankovým spôsobom, teda jeho povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. Podľa žalobcu je dôvodné predpokladať, že žalovaný minimálne vedel, že neuvedením podstatných náležitostí vyžadovaných zákonom č. 129/2010 Z. z. v zmluve o spotrebiteľskom úvere nastane zákonom predpokladaná sankcia, t.j. bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru a pre prípad, že to tak urobí bol s uvedenou zákonnou sankciou uzrozumený. Zákon č. 129/2010 Z. z. od prvej účinnosti obsahoval povinnosti uvedené v ustanovení § 9 ods. 2 a to uvádzať v zmluvách o spotrebiteľskom úvere obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere inak veriteľ od spotrebiteľa nemôže požadovať úrok ani poplatky. Konanie žalovaného preto nemožno hodnotiť inak, ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu, minimálne s nepriamym úmyslom získať majetkový prospech. Žalovaný ako profesionál v poskytovaní úverov pokiaľ neuviedol podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere musel vedieť, že tým spôsobom bude inkasovať od žalobcu úroky, na ktoré nemá právo. Ak tieto úroky napriek tomu inkasoval musel si byť vedomý, že sa na úkor žalobcu obohacuje. S ohľadom na okolnosti prípadu možno uzavrieť, že úmysel žalovaného bezdôvodne sa obohatiť na úkor žalobcu bol daný už od uzatvorenia zmluvy, ktorej návrh koncipoval žalovaný a predložil ho na podpis žalobcovi. Zákonodarca pri úmyselnom bezdôvodnom obohatení počíta s desaťročnou objektívnou premlčacou dobou, ktorá sa počíta odo dňa, keď k nemu došlo (§ 107 ods. 2 OZ). Pre začiatok plynutia 3-ročnej, príp. 10-ročnej objektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je rozhodný okamih, kedy bezdôvodné obohatenie skutočne (fakticky) vzniklo. Bezdôvodné obohatenie získaním plnenia bez právneho dôvodu vzniká samotným prijatím plnenia. Vtedy tiež začne plynúť objektívna premlčacia doba. V predmetnom prípade desaťročná premlčacia doba nemohla začať plynúť skôr ako v roku 2012 t.j. skôr ako bola uzatvorená prvá úverová zmluva. Je zrejmé, že žaloba bola podaná pred uplynutím objektívnej premlčacej doby. O nekalej obchodnej praktike žalovaného ako poskytovateľa finančnej služby svedčí veľké množstvo súdnych sporov resp. súdnych rozhodnutí, ktoré sú voči nemu vedené zo strany spotrebiteľov a zo strany súdov je konštatované, že zo strany žalovaného sa jedná o úmyselné bezdôvodné obohatenie. Žalobca poukázal na niektoré rozhodnutia súdov týkajúce sa nekalej obchodnej praktiky žalovaného (vyňať úverový vzťah spod účinnosti zákona o spotrebiteľských úveroch) pri uzatváraní zmlúv o úvere a to rozsudok Krajského súdu Bratislava sp zn: 3Co/106/2019 zo dňa 24.9.2020, rozsudok Krajského súdu Bratislava sp zn: 9Co/131/2019 zo dňa 30.4.2020, rozsudok Krajského súdu Košice zo dňa 15.02.2017, vydaný pod sp. zn.: 11Co/319/2015 - 97, rozhodnutie Krajského súdu Prešov vydané v konaní vedenom pod sp. zn.: 8Co/173/2015, Rozhodnutie Krajského súdu Žilina zo dňa 26.03.2015, vydané v konaní vedenom pod sp. zn.: 9Co/158/2015, rozhodnutie Krajského súdu Žilina zo dňa 24.06.2015, vydané v konaní vedenom pod sp. zn.: 6Co/140/2015, rozsudok Krajského súdu Žilina zo dňa 23.02.2017, vydaný pod sp. zn.: 10Co/325/2016 - 117, rozsudok Krajského súdu Nitra zo dňa 04.05.2017, vydaný v konaní vedenom pod sp. zn. 7Co/306/2016 -192.
4. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu v podaní doručenom súdu dňa 21.06.2021 uviedol, že žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú. Ku všetkým relevantným skutočnostiam sa dostatočne vyjadril a na vyjadrení trvá v celom rozsahu, a keďže žalobca vo vyjadrení opätovne uviedol tie isté skutočnosti, považuje obsah svojho vyjadrenia za dostatočný.
5. Súd písomne poučil strany sporu o procesných právach a povinnostiach strán sporu podľa § 160 Civilného sporového poriadku a žalobcu ako spotrebiteľa podľa § 292 Civilného sporového poriadku.
6. Súd na pojednávaní dňa 25.10.2021 konal v neprítomnosti žalovaného, keď žalovaný sa na nariadené pojednávanie vo veci nedostavil, doručenie predvolania mal riadne a včas vykázané, svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil písomne podaním doručeným súdu dňa 21.10.2021 z dôvodu vysokej pracovnej zaneprázdnenosti, pojednávanie odročiť nežiadal a súhlasil, aby súd konal v jeho neprítomnosti.
7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dokladmi - Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 26.07.2012, Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 24.01.2013, internetové
potvrdenia žalovaného o úhrade tej ktorej zmluvy o úvere žalobcom (dlžníkom), výzva žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia zo dňa 03.08.2020, zn. XXXXXXXX 7.1. Súd mal v konaní po oboznámení sa s obsahom listinných dokladov a na základe tvrdení strán sporu, ktoré neboli protistranou sporované za preukázané, že 7.2. Žalovaný ako veriteľ uzatvoril so žalobcom ako dlžníkom dňa 26.07.2012 Zmluvu o úvere VS (č. zmluvy) XXXXXXXXX, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 1.400,- eur a dlžník sa zaviazal zaplatiť túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 1.216,- eur t.j. celkovo zaplatiť žalovanému (veriteľovi) sumu 2.616,- eur v 12 mesačných splátkach po 218,- eur počnúc dňom 20.08.2012 na účet veriteľa (žalovaného). Žalobca (dlžník) prehlásil, že finančné prostriedky sú poskytnuté na iný účel. Úver bol žalobcom uhradený. Podľa informácii z webovej stránky žalovaného www.pohotovost.sk <http://www.pohotovost.sk>, klientska zóna je k zmluve č. XXXXXXXXX z 26.07.2012 uvedené, stav: zastavenie vymáhania, úver 1.400 eur, celková dlžná suma 12.516,75 eur, splatené: 2.909,92 eur. Podľa internetovej kalkulačky na výpočet ročného úroku a RPMN pri sume pôžičky 1.400,- eur, sume, ktorá bude splatená t.j. v sume 2.616,- eur s dobou splácania 12 mesiacov je ročná úroková miera 86,84% p.a. a ročná percentuálna miera nákladov 258,62%. 7.3. Žalovaný ako veriteľ uzatvoril so žalobcom ako dlžníkom dňa 24.01.2013 Zmluvu o úvere VS (č. zmluvy) XXXXXXXXX, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 350,- eur a dlžník sa zaviazal zaplatiť túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 322,- eur t.j. celkovo zaplatiť žalovanému (veriteľovi) sumu 672,- eur do 24.01.2014. Celkový poplatok dlžníka spojený s úverom je tvorený súčtom úroku vo výške 39,15%. Výška percentuálnej miery nákladov bola vypočítaná v zmysle zákona a je vo výške 92%. Podľa Dohody k Zmluve o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 24.01.2013 sa žalovaný ako veriteľ so žalobcom ako dlžníkom dohodol, že Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX sa mení tak, že dlžník sa zaväzuje veriteľovi uhradiť celkovú čiastku 672,00 eur v 12 pravidelných mesačných splátkach vo výške 56,00 eur vždy k 24. kalendárnemu dňu v mesiaci dňom 24.02.2013. Výška percentuálnej miery nákladov bola vypočítaná v zmysle zákona a je vo výške 281,64%. Podľa informácii z webovej stránky žalovaného www.pohotovost.sk <http://www.pohotovost.sk>, klientska zóna je k zmluve č. XXXXXXXXX zo dňa 24.01.2013 uvedené, stav: rozhodnutie o exekúcii, úver 350,- eur, celková dlžná suma 3.657,32 eur, splatené 647,79 eur Podľa internetovej kalkulačky na výpočet ročného úroku a RPMN pri sume pôžičky 350,- eur, sume, ktorá bude splatená t.j. v sume 672,- eur s dobou splácania 12 mesiacov je ročná úroková miera 91,99% p.a. a ročná percentuálna miera nákladov je 281,64%. 7.4. Žalobca listom zo dňa 03.08.2020, zn. 20200055 vyzval žalovaného na zaplatenie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.807,71 eur najneskôr do 06.08.2020. Žalobca vo výzve uviedol, že ako spotrebiteľ uzatvoril so žalovaným Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX dňa 26.07.2012 a Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX dňa 24.01.2013. Na základe uvedených zmlúv o úvere boli žalobcovi poskytnuté finančné prostriedky v celkovej výške 1.750,- eur a žalobca na ich základe zaplatil sumu vo výške 3.557,71 eur. Predmetné zmluvy o úvere, na ktoré sa vzťahuje Občiansky zákonník a zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch neobsahujú všetky podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, čo má za následok sankciu, že poskytnuté úvery sa považujú za bezúročné a bez poplatkov a odplata dohodnutá v predmetných zmluvách o úvere je v rozpore s dobrými mravmi.
8. Súd základ uplatneného nároku žalobcu posúdil podľa Občianskeho zákonníka a Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov.
9. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písmeno a, b, d Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, sa na účely tohto zákona rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.
10. Súd posúdil záväzkový právny vzťah žalobcu a žalovaného založený zmluvami o úvere podľa ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. v znení platnom ku dňu uzatvorenia tej ktorej zmluvy o úvere, nakoľko zmluvy o úvere spĺňajú zákonné náležitosti spotrebiteľského úveru v zmysle § 2 písmeno d) zákona č. 129/2010 Z.z. Zmluvou o úvere sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobcovi dohodnutý úver a žalobca sa zaviazal vrátiť poskytnutý úver. Žalovaný vystupoval pri uzatváraní Zmlúv o úvere ako obchodná spoločnosť - právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, keď podľa výpisu z obchodného registra je jeho predmetom podnikania okrem iného aj poskytovanie úverov a pôžičiek nebankovým spôsobom. Zmluvy o úvere boli uzatvorené so žalobcom ako fyzickou osobou, keď nebolo preukázané, že by úver dlžník (žalobca) využíval na účely výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania. Žalovaný pri uzatváraní zmlúv o úvere naplnil legálnu definíciu veriteľa podľa § 2 písmeno b) zákona č. 129/2010 Z.z. a právny predchodca žalobcu definíciu spotrebiteľa podľa § 2 písmeno a) zákona č. 129/2010 Z.z., a teda vzhľadom na povahu subjektov, ktoré zmluvy o úvere uzatvorili, ako aj na predmet a obsah tej ktorej úverovej zmluvy mal súd za to, že zmluvy je potrebné posúdiť ako zmluvy o spotrebiteľskom úvere a na zmluvný vzťah účastníkov vztiahnuť zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzatvorenia tej ktorej úverovej zmluvy.
11. Žalovaný namietal skutočnosť, že na zmluvný vzťah strán sporu nie je možné aplikovať iný zákon ako Obchodný zákonník, nakoľko zmluvné strany sa dohodli na tom, že ich vzťahy sa budú spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka. Žalovaný poukázal na bod 15. Všeobecných podmienok na poskytnutie úveru, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť oboch zmlúv o úvere, podľa ktorého sa zmluvné strany dohodli v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom, a že zmluva sa uzatvára podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka ako nepomenovaná zmluva. Žalovaný tvrdil, že zákonom požadované náležitosti v predmetnom prípade sú dostatočné označenie subjektov a predmet zmluvy t.j. poskytnutie úveru. Iné náležitosti sa považujú za fakultatívne, a preto v dôsledku ich absencie nie je možné predmetné zmluvy označiť za bez úrokov a bez poplatkov. 11.1. Žalobca uviedol, že má postavenie spotrebiteľa, predmetné úverové zmluvy, ktoré so žalovaným uzatvoril sú spotrebiteľskými zmluvami, na ktoré sa vzťahuje zákon o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z. Predmetné zmluvy je potrebné považovať za bezúročné a bez poplatkov pre absenciu podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ako aj z dôvodu neplatnosti odplaty za poskytnutie finančných prostriedkov, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi. Ďalej uviedol, že pri uzatváraní predmetných zmlúv o úvere došlo k nekalej obchodnej praktike žalovaného voči žalobcovi a to, že žalovaný sa úmyselne snažil predmetné zmluvy o úvere vyňať spod účinnosti zákona o spotrebiteľských úveroch a to aplikáciou ustanovení Obchodného zákonníka a aj tým, že do zmlúv o úvere neuviedol všetky podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
11.2. Podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v § 261, sa spravuje týmto zákonom. Podľa § 262 ods. 2 Obchodného zákonníka dohoda podľa odseku 1 vyžaduje písomnú formu. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá. 11.3. Pôsobnosť Obchodného zákonníka môže byť rozšírená dohodou zmluvných strán aj na prípady, kedy by sa inak neaplikoval. V prípade voľby Obchodného zákonníka ide o dohodu s obligatórne písomnou formou, ktorá spĺňa všeobecné požiadavky na náležitosti právneho úkonu vyplývajúce z Občianskeho zákonníka. Podľa judikatúry na platné dojednanie voľby Obchodného zákonníka je potrebný výslovný prejav vôle zmluvných strán o tom, že pre daný právny vzťah si volia aplikáciu Obchodného zákonníka. Súd tiež uvádza, že voľbu Obchodného zákonníka v spotrebiteľských veciach nie je možné uskutočniť v rámci všeobecných obchodných podmienok, nakoľko takáto voľba je považovaná za neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko je spôsobilá založiť v spojení s inými ustanoveniami zmluvy zjavný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, keďže niet žiadneho ekonomického dôvodu, ktorý by spotrebiteľa, ktorý nemá možnosť obsah zmluvných podmienok ovplyvniť, viesť (nútiť) k tomu, aby svoj vzťah s dodávateľom podriadil pod ustanovenia obchodného zákonníka. Súd v prejednávanej veci tiež poukazuje na skutočnosť, že žalovaným deklarovaná dohoda zmluvných strán nespĺňa zákonom požadovanú písomnú formu a v žiadnom prípade v jej súvislosti ju nemožno ani posúdiť ako výslovný prejav vôle, nakoľko je len jedným z ustanovení Všeobecných podmienok na poskytnutie úveru, ktoré sú formulárové, žalovaným vopred pripravené a stranami nepodpísané. Súd tiež uvádza, že ani v prípade platného dojednania voľby Obchodného zákonníka pre daný právny vzťah, ktorého účastníkom je spotrebiteľ, nie je možné nebrať do úvahy spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu so všetkými následkami s tým spojenými, čo jednoznačne vyplýva z § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka. 11.4. Súd vzhľadom na uvedené sa s procesnou obranou žalovaného, že na zmluvný vzťah účastníkov zmluvy je potrebné aplikovať Obchodný zákonník, nakoľko medzi zmluvnými stranami pri uzavretí oboch zmlúv o úvere došlo k dohode v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, že ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom, nestotožnil a záväzkový právny vzťah žalobcu a žalovaného založený zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 26.07.2012 a zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 24.01.2013 posúdil podľa ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z., nakoľko obe zmluvy o úvere spĺňajú zákonné náležitosti spotrebiteľského úveru v zmysle § 2 písmeno d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Súd mal za to, že v predmetnej veci sa jedná o spotrebiteľský vzťah a to s poukazom na zákonné kritériá obsiahnuté v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
12. Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods.2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 11 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve.
Podľa § 1a ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.
13. Súd s poukazom na už uvedené, posúdil uzavreté zmluvy o úvere ako zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zmluvný vzťah účastníkov zmlúv o úvere posúdil podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. 13.1. Súd dospel k záveru aplikáciou § 11 ods. 1 písmeno b) v spojení s § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., že úver poskytnutý žalovaným žalobcovi na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 26.07.2012 a č. XXXXXXXXX zo dňa 24.01.2013 je potrebné považovať za bezodplatný a bezúročný. 13.2. Žalovaný ako veriteľ uzatvoril so žalobcom ako dlžníkom (spotrebiteľom) dňa 26.07.2012 Zmluvu o úvere VS (č. zmluvy) XXXXXXXXX, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver na iný účel vo výške 1.400,- eur. Žalobca (spotrebiteľ) sa zaviazal žalovanému zaplatiť (vrátiť) túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 1.216,- eur t.j. celkovo zaplatiť žalovanému (veriteľovi) sumu 2.616,- eur v 12 mesačných splátkach po 218,- eur počnúc dňom 20.08.2012 na účet veriteľa (žalovaného). Žalobca (dlžník) prehlásil, že Podľa výpočtu ročný úrok predstavoval 86,84% a ročná percentuálna miera nákladov 258,62%. Úver bol žalobcom uhradený, žalobca zaplatil sumu 2.909,92 eur, čo žalovaný nesporoval.
13.3. Žalovaný ako veriteľ uzatvoril so žalobcom ako dlžníkom (spotrebiteľom) dňa 24.01.2013 Zmluvu o úvere VS (č. zmluvy) XXXXXXXXX, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 350,- eur. Žalobca (spotrebiteľ) sa zaviazal zaplatiť túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 322,- eur t.j. celkovo zaplatiť žalovanému (veriteľovi) sumu 672,- eur do 24.01.2014. Celkový poplatok dlžníka spojený s úverom je tvorený súčtom úroku vo výške 39,15%. Výška percentuálnej miery nákladov bola vo výške 92%. Podľa Dohody k Zmluve o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 24.01.2013 sa žalovaný ako veriteľ so žalobcom ako dlžníkom dohodol, že Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX sa mení tak, že dlžník sa zaväzuje veriteľovi uhradiť celkovú čiastku 672,00 eur v 12 pravidelných mesačných splátkach vo výške 56,00 eur vždy k 24. kalendárnemu dňu v mesiaci dňom 24.02.2013. Výška percentuálnej miery nákladov bola vypočítaná v zmysle zákona vo výške 281,64%. Podľa výpočtu ročný úrok predstavoval 91,99% a ročná percentuálna miera nákladov 281,64%. Úver bol žalobcom uhradený, žalobca zaplatil sumu 647,79 eur, čo žalovaný nesporoval. 13.4. Súd v zmysle § 11 ods. 1 písmeno b) v spojení s § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., dospel k záveru, že poskytnuté úvery z predmetných zmlúv o úvere je potrebné považovať za bezodplatné a bezúročné. Zmluva o úvere VS (č. zmluvy) XXXXXXXXX a Zmluvu o úvere VS (č. zmluvy) XXXXXXXXX neobsahovali náležitosti vymedzené v § 9 ods. 2 písmeno a), f), i), j), y) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V každej z uvedenej zmluvy o úvere absentoval relevantný údaj o druhu spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písmeno a) a o dobe trvania zmluvy o úvere a termín konečnej splatnosti úveru (§ 9 ods. 2 písmeno f) a údaj o priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 9 ods. 2 písmeno y). Zmluva o úvere VS (č. zmluvy) XXXXXXXXX neobsahovala údaj o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písmeno i) a údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (§ 9 ods. 2 písmeno j). 13.5. Súd tiež uvádza, že vypočítanú úrokovú sadzbu v súvislosti s úverom na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 26.07.2012 vo výške 86,84% a na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 24.01.2013 vo výške 91,99% považuje za neplatné dojednanie pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 3 Občianskeho zákonníka. Neprimerane vysoké úroky sú v rozpore s dobrými mravmi, keď neprimeranou je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje obvyklú úrokovú mieru v dobe dojednania. Priemerná hodnota úrokovej sadzby obdobných spotrebiteľských úverov so splatnosťou do 1 roka v čase uzavretia tej ktorej zmluvy o úvere bola niekoľko násobne podľa údajov NBS a neporovnateľne nižšia. 13.6. V zmysle uvedeného súd považoval úver poskytnutý právnemu predchodcovi žalobcu na základe uvedených zmlúv o úvere za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 zákona č 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, keď zmluvy o úvere neobsahovali zákonom stanovené náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. Žalovanému preto patrila len suma skutočne poskytnutého úveru.
14. Predpokladom vzniku zodpovednosti z bezdôvodného obohatenia podľa citovaného zákonného ustanovenia § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka je, aby k obohateniu vôbec došlo, a aby obohatenie bolo bezdôvodné. Ustanovenie § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka vymedzuje štyri dielčie skutkové podstaty vzniku záväzku z bezdôvodného obohatenia. Môže ísť o majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol a majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 14.1. Súd mal v konaní za preukázané, že na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu, keď v konaní bolo preukázané, že žalovaný ako veriteľ mal voči žalobcovi ako dlžníkovi nárok len na zaplatenie skutočne poskytnutých finančných prostriedkov. Na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 26.07.2012 bol úver poskytnutý v sume 1.400,- eur. Žalobcom bola uhradená suma 2.909,92 eur a bezdôvodné obohatenie teda predstavuje sumu 1.509,92 eur. Na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 24.01.2013 bol úver poskytnutý v sume 350,- eur. Žalobcom bola uhradená suma 647,79 eur, a teda bezdôvodné obohatenie predstavuje sumu 297,79 eur. 14.2. Žalobca uhradil žalovanému ako veriteľovi v súvislosti s uvedenými Zmluvami o úvere spolu sumu 3.557,71 eur (2.909,92 eur + 647,79 eur). Uvedené vyplýva z listinných dokladov predložených žalobcom, pričom uvedené sumy žalovaný nijakým spôsobom ani nesporoval. V dôsledku absencie zákonných náležitostí zmlúv o úvere súd považoval spotrebiteľské úvery v zmysle § 11 ods. 1 písmeno b) v spojení s § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. za bezúročné a bez poplatkov a vzhľadom k tomu mal žalobca povinnosť zaplatiť žalovanému len sumu 7.600,- eur. Zaplatením sumy žalovanému spolu
vo výške 3.557,71 eur došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu vo výške 1.807,71 eur. Suma 1.807,71 eur predstavuje rozdiel medzi žalobcom spolu zaplatenou sumou 3.557,71 eur a sumou poskytnutých úverov žalovaným spolu vo výške 1.750,- eur (1.400 eur + 350 eur). Na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu plnením bez právneho dôvodu. Bezdôvodné obohatenie žalovaný získal na úkor žalobcu. Žalovaný je povinný bezdôvodné obohatenie vydať.
15. Žalovaný v rámci vyjadrenia k žalobe vzniesol námietku premlčania nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia a to bez akéhokoľvek zdôvodnenia. 15.1. Žalobca so vznesenou námietkou premlčania nesúhlasil, uviedol, že táto nie je kvalifikovanou námietkou premlčania a z toho dôvodu by súd na takto vznesenú námietku premlčania nemal prihliadať. Následne uviedol, že pri uzatváraní zmlúv o úvere došlo k nekalej obchodnej praktike žalovaného voči pôvodnému žalobcovi a to, že sa úmyselne snažil predmetné úverové zmluvy vyňať spod účinnosti zákona o spotrebiteľských úveroch a to tak, že predložil právnemu predchodcovi žalobcu (dlžníkovi) vopred pripravené formulárové zmluvy, kde bol dlžník označený údajmi ako fyzická osoba a aj údajmi zo živnostenského registra s uvedením, že finančné prostriedky budú použité na výkon podnikania, čo však dlžník nežiadal a nikdy ani netvrdil. Žalobca poukázal na niektoré rozhodnutia súdov týkajúce sa nekalej obchodnej praktiky žalovaného - vyňať úverový vzťah spod účinnosti zákona o spotrebiteľských úveroch pri uzatváraní zmlúv o úvere, v ktorých súdy ako aj v množstve iných súdnych sporov konštatovali, že zo strany žalovaného sa jedná o úmyselné bezdôvodné obohatenie. Žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Co/106/2019 zo dňa 24.09.2020, rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 9Co/131/2019 zo dňa 30.04.2020, rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 11Co/310/2016, rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 11Co/319/2015 zo dňa 15.02.2017, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 8Co/173/2015, rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/648/2013, rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/158/2015 zo dňa 26.03.2015 a sp. zn. 10Co/325/2016 zo dňa 23.02.2017, rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 7Co/306/2016 zo dňa 04.05.2017. Žalobca tiež poukázal na Rozsudok Súdneho dvora EÚ (prvá komora) z 22. apríla 2021 vo veci C-485/19, LH proti ProfiCredit Slovakia s.r.o., podľa ktorého zásada efektivity sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje, že na žalobu podanú spotrebiteľom o vrátenie súm neoprávnene zaplatených v rámci plnenia zmluvy o úvere na základe nekalých podmienok v zmysle smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách alebo na základe podmienok, ktoré sú v rozpore s požiadavkami smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/ EHS sa vzťahuje 3-ročná premlčacia lehota, ktorá začína plynúť odo dňa, keď došlo k bezdôvodnému obohateniu. Žalobca uviedol, že predmetom konania je nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v súvislosti so zmluvami o úvere, ktoré boli uzatvorené od roku 2011 do konca roku 2015 a žaloba bola podaná na súd dňa 16.06.2020. Z toho dôvodu je zrejmé, že všetky úhrady pôvodného žalobcu, ktoré sú bezdôvodným obohatením, boli uhradené v objektívnej premlčacej dobe, ktorá je v danom prípade 10 ročná z dôvodu úmyselného bezdôvodného obohatenia žalovaného. 15.2. Žalovaný sa k uvedenému tvrdeniu žalobcu vyjadril len v rozsahu, že má za to, že sa už dostatočne vyjadril ku všetkým relevantným skutočnostiam prostredníctvom svojich doterajších podaní, na ktorých trvá v celom rozsahu a bez relevantného zdôvodnenia.
16. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
17. Premlčanie je definované ako uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, aby sa právo bolo vykonalo v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Dôvodné vznesenie námietky premlčania v civilnom konaní má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva a súd nemôže oprávnenej osobe právo (nárok)
priznať. Zásada hospodárnosti konania vedie k tomu, že súd prednostne posudzuje v konaní vznesenú námietku premlčania bez potreby vykonávania ďalších dôkazov na zistenie napr. výšky nároku a podobne. Premlčanie je kvalifikované ako uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Uplatnenie námietky premlčania spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti v dôsledku čoho súd premlčané právo nemôže priznať. Dôvodnosť námietky premlčania súd skúma vo vzťahu k nároku uplatnenému žalobou. 17.1. Z ustanovenia § 107 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa môže premlčať tak v subjektívnej dobe (§ 107 ods. 1), ako aj v objektívnej dobe (§ 107 ods. 2). Ak sa povinný subjekt premlčania dovolá, nemožno oprávnenému právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia priznať, ak márne uplynula aspoň jedna z uvedených lehôt. K bezdôvodnému obohateniu získanému plnením bez právneho dôvodu, ak právny dôvod neexistoval od začiatku, ako i z plnenia z absolútne neplatného právneho úkonu, dochádza okamihom poskytnutia plnenia. Týmto okamihom je tiež určený začiatok objektívnej premlčacej doby. Subjektívna premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa postihnutý dozvedel, že plnil bez právneho dôvodu, resp. z absolútne neplatného právneho úkonu a komu plnil. O tom, že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal sa oprávnený dozvie vtedy, keď pozná skutkové okolnosti, z ktorých možno usudzovať na získanie bezdôvodného obohatenia na jeho úkor, a to aspoň v takej výške (objektívne vyčíslenej v peniazoch), že právo na jeho vydanie možno dôvodne uplatniť na súde. 17.2. Žalobca sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že tá ktorá zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov, nakoľko v zmluvách absentovali podstatné obligatórne náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z.z., čo má za následok sankciu, že žalovaným všetky poskytnuté úvery žalobcovi na základe uvedených zmlúv o úvere sa považujú za bezúročné a bez poplatkov. Pre nárok uplatnený žalobcom v prejednávanej veci založený na vydaní bezdôvodného obohatenia pri úvere, ktorý je bezúročný a bez poplatkov, teda založený na vrátení plnenia toho, čo právny predchodca žalobcu zaplatil nad rámec istiny úveru, je pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby rozhodujúci okamih, kedy oprávnený zistí také okolnosti, z ktorých možno vyvodiť, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov, čo predpokladá nadobudnutie vedomosti o tom, že v dôsledku absencie obligatórnych náležitostí zmluvy je poskytnutý úver bezúročný a bez poplatkov, teda vedomosť o obsahu práva, že zmluva neobsahuje potrebné údaje (vedomosť o obsahu zmluvy), a že oprávnený plnil nad rámec istiny úveru (vedomosť o rozsahu obohatenia). Pre posúdenie uvedeného okamihu je významné, kedy právny predchodca žalobcu preukázateľne získal informácie, na základe ktorých mohol urobiť dostatočný úsudok o tom, že jeho platby, titulom tej ktorej úverovej zmluvy presiahli v úhrne výšku istiny úveru poskytnutej zo strany žalovaného. Tým, že splátky úveru uhrádza samotný dlžník v jemu známej výške, úsudok o okamihu splatenia sumy zodpovedajúcej istiny a o tom, že dlžník platí veriteľovi nad rámec poskytnutej istiny sa dozvie okamihom, kedy uhradí splátku, ktorou poskytnutú istinu prvýkrát preplatil. V nadväznosti na uvedené právne východiská súd uvádza, že v sporoch o vydanie bezdôvodného obohatenia na základe žalôb podaných spotrebiteľmi treba vychádzať z toho, že oprávnený sa dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil (§ 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka), keď získa znalosť skutkových okolností, z ktorých je možné vyvodiť zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie, t.j. má k dispozícii údaje, ktoré mu umožňujú podať žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia. Skutkovými okolnosťami v prípade bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru sú tie okolnosti, ktorými spotrebiteľ sám skutkovo odôvodňuje podanú žalobu. 17.3. Podľa tvrdení žalobcu sa o skutkových okolnostiach bezdôvodného obohatenia dozvedel v júni 2020. 17.4. Súd v súvislosti s povinnosťou spotrebiteľa preukazovať úmyselné konanie žalovaného poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EÚ z 22.04.2021 vo veci C485/19, bod 65, podľa ktorého spotrebiteľ nemôže mať na účely uplatnenia svojich práv vyplývajúcich z článku 10 ods. 2 smernice 2008/48 povinnosť preukazovať úmyselnú povahu konania príslušného predajcu alebo dodávateľa. Uvedený rozsudok Súdneho dvora EÚ sa týka návrhu na prejudiciálne konanie podaného Krajským súdom v Prešove dňa 25.06.2019 v rámci sporu so spoločnosťou Profi Credit Slovakia s.r.o. týkajúceho sa bezdôvodného obohatenia tej spoločnosti, ku ktorému malo dôjsť v dôsledku platby vykonanej dlžníkom na základe údajne nekalých alebo nezákonných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Podľa rozsudku Súdneho dvora EÚ z 22.04.2021 vo veci C485/19 zásada efektivity sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje, že na žalobu podanú spotrebiteľom o vrátenie súm neoprávnene zaplatených v rámci plnenia zmluvy o úvere na základe nekalých podmienok v zmysle smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách alebo na základe podmienok, ktoré sú v rozpore s požiadavkami smernice Európskeho parlamentu a
Rady 2008/48/ES z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/ EHS sa vzťahuje 3-ročná premlčacia lehota, ktorá začína plynúť odo dňa, keď došlo k bezdôvodnému obohateniu. 17.5. Za stavu, keď bolo preukázané, že poskytnuté úvery boli úvermi spotrebiteľskými mal súd za to, že žalovaný uvedením skutočnosti vo všeobecných podmienkach, ktoré boli súčasťou vopred pripravených formulárových zmlúv o úvere, že zmluvné strany sa dohodli, že ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom, toto uviedol s úmyslom vyňať zmluvy o úvere spod zákona č. 129/2010 Z.z., teda úmyselne uzavrel so spotrebiteľom zmluvy o úvere, ktoré sa nemajú spravovať ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch a tak uprieť žalobcovi ochranu, ktorá mu ako slabšej strane, spotrebiteľovi patrí. Vzhľadom na uvedené potom s poukazom na konanie žalovaného, ktoré súd posúdil ako úmyselné konanie získať pre seba bezdôvodné obohatenia v rozsahu sumy prevyšujúcej poskytnutý úver mal súd za to, že premlčanie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobcovi sa posudzuje podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka v desať ročnej premlčacej dobe, ktorá začína plynúť okamihom poskytnutia plnenia, teda poskytnutia toho ktorého úveru. Keďže na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu v sume rozdielu medzi žalobcom zaplatenou sumou z tej ktorej zmluvy o úvere a sumou poskytnutého úveru žalovaným, k poskytnutiu ktorých došlo v roku 2012 a 2013 a žaloba bola podaná na súde dňa 12.10.2020 súd dospel k záveru, že nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčaný nie je.
18. Žalobca sa voči žalovanému domáhal i zaplatenia úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.807,71 eur odo dňa 07.08.2020 do zaplatenia
19. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
20. Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.807,71 eur odo dňa 07.08.2020 do zaplatenia, keď žalobca relevantne vyzval žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia výzvou zo dňa 03.08.2020 a žiadal, aby mu žalovaný bezdôvodné obohatenie zaplatil najneskôr do 06.08.2020. Žalovaný naviac uplatnenú výšku úrokov z omeškania a žalobcom ustálený deň omeškania nijakým spôsobom nesporoval.
21. Strany sporu znášajú zodpovednosť za skutkový stav a musia dokazovať svoje tvrdenia. Strany sporu musia tiež svoje tvrdenie preukázať, keď existencia tvrdenej skutočnosti je podmienená existenciou dôkaznej povinnosti, teda povinnosti strany predložiť resp. označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Nedodržanie povinnosti tvrdenia alebo dôkaznej povinnosti sa prejaví v rozhodnutí vo veci vo forme neúspechu strany v spore. Konanie je založené na kontradiktórnej zásade, podľa ktorej strana svoje tvrdenia musí preukazovať dôkazmi. Žalobca v konaní preukázal dôvodnosť uplatneného nároku na zaplatenia žalovanej sumy 1.807,71 eur s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Žalovaný v konaní neuniesol ani bremeno tvrdenia a ani dôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti, že nárok žalobcovi na vydanie bezdôvodného obohatenia nevznikol. Žalovaný výšku uplatneného nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia nijako nesporoval a ani tvrdenie žalobcu ohľadom celkovej úhrady poskytnutého úveru nijakým spôsobom nespochybnil a nesporoval. Žalovaný tiež neuniesol dôkazné bremeno ohľadne popretia tvrdení protistrany t.j. žalobcu vo veci. Sumarizáciou uvedeného súd považoval nárok žalobcu za dôvodný, a preto žalobe vyhovel a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu vo výške 1.807,71 eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.807,71 eur od 06.08.2020 do zaplatenia
22. Súd zamietol žalobu žalobcu v časti uplatneného nároku titulom nákladov na vymáhanie pohľadávky vo výške 62,07 eur, nakoľko žalobca uvedený nárok nezdôvodnil ani čo do výšky a základu a nepreukázal, že by ním uplatnené náklady boli i vynaložené.
23. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu v konaní
Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
24. Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, teda podľa úspechu žalobcu v spore. Žalobca mal v konaní len nepatrný úspech v časti príslušenstva, keď v prípade zamietnutia žaloby v časti o zaplatenie sumy 62,07 eur titulom nákladov na vymáhanie ide o príslušenstvo pohľadávky podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Súd priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 24.1. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolacie dôvody). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.